{"guid": "56882bf6-cd4c-42b7-bf44-bc4f3197b35d:385133e1-2a4f-4d32-aa11-f12e608cad90", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2020:8614200401.2", "spisova_znacka": "24Co/26/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 24Co/26/2019 z 25. 11. 2020", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Prešov z 25. novembra 2020, sp. zn. 24Co/26/2019, ECLI:SK:KSPO:2020:8614200401.2", "identifikacne_cislo": "8614200401", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Eliška Wagshalová", "sudca_id": 1293, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-eliska-wagshalova-1293", "datum_vydania": "2020-11-25", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/527", "nazov": "zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/527", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/527-2002"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/385133e1-2a4f-4d32-aa11-f12e608cad90", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2020:8614200401.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2020:8614200401.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2020:8614200401.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 24Co/26/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8614200401
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Wagshalová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8614200401.2

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členov
senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Antónie Kandravej, v právnej veci žalobcov 1. C. O., U..
XX.X.XXXX, R. H. O. XX, O.K. E., 2. R.. M. O., U.. X.X.XXXX, R. H. O., občan SR, zastúpení
JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník proti žalovanému
Všeobecná úverová banka, a.s., skrátený názov VÚB, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava,
IČO: 31 320 155, zastúpená Advokátskou kanceláriou ČERNEJOVÁ & HRBEK, so sídlom Kýčerského
7, Bratislava, o zdržanie sa výkonu záložného práva s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Svidník sp. zn. 7C 21/2014 zo dňa 26.11.2015, takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia  sa domáha uloženia povinnosti žalovanému  zdržať sa výkonu záložného práva
dobrovoľnou dražbou zo Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam špecifikovaných v žalobe
tvrdiac, že výkon záložného práva by sa mal vykonať bez súdnej kontroly na pohľadávku, ktorej časť
predstavuje plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok.

2. Žalovaný vo svojej procesnej obrane navrhoval žalobu zamietnuť. Poukázal na to, že rozhodnutie
Súdneho dvora EÚ vo veci Kušionová c/a Smart Capital, a.s. jednoznačne zodpovedalo otázku súladu
právnej úpravy výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou s právom EÚ. Vyhovenie žalobe by malo
za následok de facto neobmedzené pozbavenie práva žalovanej realizovať riadne dohodnuté záložné
právo prostredníctvom dobrovoľnej dražby.

3. Okresný súd Svidník (ďalej len ,,súd“)  rozhodol tak, že: „I. Žalovaný je povinný zdržať sa výkonu
záložného práva dobrovoľnou dražbou zo zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. Z
290382-10 uzavretej medzi žalobcami a žalovaným, predmetom ktorej sú nehnuteľnosti evidované na
LV č. XXX k. ú. H.Á. O., parcely C KN XX/X o výmere XXX m2 - zastávané plochy a nádvoria, parcela C
KN XX/X o výmere XXX m2 - zastávané plochy a nádvoria a rodinný dom súpisné číslo XX na parcele
C KN XX/X, vklad povolený Správou katastra Stropkov, pod V XXX/XX.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť náhradu trov konania žalobcovi v I. rade vo výške 324,18 eura ( trovy
právneho zastúpenia ) a žalobcovi v II. rade vo výške 324,18 eura ( trovy právneho zastúpenia ) na účet
C.. B. Š., advokáta, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.“

4. Vychádzal zo zisteného skutkového stavu,  že žalobcovia so žalovaným uzavreli dňa 6.8.2010 zmluvu
o poskytnutí úveru „HypoPôžička“ č. U 290382-10 na sumu 10 332,- eur, pričom išlo o bezúčelový úver
s tým, že časť A úveru vo výške 10.000,- eur bude prevedená na osobný účet klienta, čiastka B úveru
vo výške 332,- eur bude prevedená na účet Consumer Finance Holding, a.s. ako úhrada výdavkov
- nákladov CFH súvisiacich s poskytnutím úveru vynaložených na tento účel CFH. Na zabezpečenie



predmetného úveru bola dňa 6.8.2010 uzavretá zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č.
Z XXXXXX-XX, pričom predmetom záložného práva bol záloh - nehnuteľnosti zapísané na LV č. 226
katastrálne územie Vyšná Olšava, parcela C KN XX/X vo výmere XXX m2 - zastávané plochy a nádvoria,
parcela C KN XX/X vo výmere XXX m2 - zastávané plochy a nádvoria a rodinný dom súpisné číslo
XX na parcele C KN XX/X. Z oznámenia o začatí realizácie záložného práva zo dňa 23.10.2012 súd
zistil, že žalovaný dňa 6.8.2010 oznámil záložcovi začatie realizácie záložného práva k nehnuteľnosti.
Dôvodom začatia realizácie záložného práva je skutočnosť, že napriek výzve Všeobecnej úverovej
banky, a. s. nebol splatený úver, ktorý bol poskytnutý na základe zmluvy o poskytnutí úveru „HypoPôži“
č. U XXXXXX-XX zo dňa 6.8.2010 uzatvorenou medzi Všeobecnou úverovou bankou, a.s. ako veriteľom
a dlžníkmi C. O. a R.. M. O..

5. Prijal právny názor,  že zmluva o poskytnutí úveru, ako aj zo zmluva o zriadení záložného práva
k nehnuteľnosti sú typizované spotrebiteľské zmluvy. Inštitút dobrovoľnej dražby vážnym spôsobom
zasahuje nielen do ústavou garantovaných vlastníckych práv dlžníka, ale naviac aj do ústavného
práva spotrebiteľa na obydlie. Dobrovoľná dražba, ktorej navrhovateľom nie je skutočný vlastník, je
konaním, ktoré sa vedie absolútne mimo vôle a i bez pričinenia skutočného vlastníka, bez akejkoľvek
predbežnej kontroly súdu alebo iného orgánu verejnej moci, výlučne pod kontrolou dražobníka, ktorý je
súkromnoprávnym subjektom vykonávajúcim svoju činnosť ako podnikanie, teda za účelom dosiahnutia
zisku. Je nezlučiteľné s ústavnou zásadou rovnosti všetkých subjektov v právach (čl. 12 ods. 2 Ústavy
SR), aby mohlo konanie (právne úkony) určitých subjektov zasahovať do právneho postavenia tretej
osoby, bez jej súhlasu. Nie je možné porovnávať dobrovoľnú dražbu s dražbou konanou v rámci
exekúcie, ktorú vykonáva exekútor ako štátom splnomocnená osoba, a to pod kontrolou súdu ( §
148 Exekučného poriadku, uznesenie NS SR 2M Cdo 20/2011 zo dňa 18.12.2012 ). Podľa zákona
o dobrovoľných dražbách je záložca vystavený konaniu a rozhodovaniu záložného veriteľa, ktorý je
povinný písomne vyhlásiť pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného
práva a o tom, že predmet dražby je možné dražiť. „Exekučným titulom“ je teda vyhlásenie záložného
veriteľa s priamym dosahom na ústavné práva záložcu, bez toho, aby pohľadávka bola po preskúmaní
prijateľnosti zmluvných podmienok priznaná vykonateľným súdnym rozhodnutím alebo priznaná v inom
verejnoprávnom konaní. Inými slovami postihnutie majetku je tak v rukách súkromnej osoby bez verejnej
kontroly. Zákon o dobrovoľných dražbách síce umožňuje osobe dotknutej na svojich právach, požiadať
súd, aby určil neplatnosť dražby, avšak len v prípade spochybňovania platnosti záložnej zmluvy alebo
porušenia ustanovení tohto zákona v zákonnej lehote troch mesiacov odo dňa príklepu. Z uvedenej
právnej úpravy je zrejmé, že súd by sa v prípade takéhoto návrhu zaoberal len platnosťou dražby z
hľadiska formálneho naplnenia ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách a platnosti záložnej zmluvy.
Išlo by len o následnú kontrolu dražby mimo preskúmavania neprijateľných zmluvných podmienok a
hmotnoprávneho nároku záložného veriteľa. Predmetná právna úprava neposkytuje dostatočnú ochranu
práv spotrebiteľa, navyše za situácie, že nasleduje po udelení príklepu, kedy môžu byť dotknuté aj
práva tretích osôb. Veriteľovi nič nebráni vykonať záložné právo podľa osobitného predpisu, ktorým
je Občiansky súdny poriadok a následne Exekučný poriadok v zmysle § 151j ods. 1 Občianskeho
zákonníka.

6.  Aplikoval ustanovenia   § 52 ods. 1,2 ,3,4, § 151a, § 151b prvá veta, § 151b ods. 2, § 151c ods. 1,2
a 3, § 151j ods. 1,  § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka, § 7, ods. 1,2 zák. č. 527/2002 Z.z.

7. O trovách konania  rozhodol podľa  § 142 ods. 1 O.s.p.  úspešným žalobcom bola priznaná náhrada
trov konania.

8. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací vo veci rozhodol  rozsudkom č.k. 21Co/113/2016 - 102 zo dňa
30. mája 2017. Potvrdil rozsudok. Žalobcoom v 1. a 2. rade priznal voči žalovanému nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

9. Odvolací súd vo svojom rozhodnutí stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že realizáciou
záložného práva formou dobrovoľnej dražby zo stany žalovaného reálne hrozí žalobcom neprimeraný
zásah do ich ústavného práva na obydlie a práva na súkromný a rodinný život. Bez akejkoľvek súdnej
kontroly je možné prostredníctvom inštitútu dobrovoľnej dražby predajom nehnuteľnosti zbaviť záložcu
a jeho rodinných príslušníkov obydlia a to len na základe písomného vyhlásenia záložného veriteľa o
pravosti, výške a splatnosti pohľadávky, pre ktorú sa výkon záložného práva realizuje, ktoré je postavené
na roveň exekučnému titulu  teda má priamy dosah na ústavné práva záložcu. V prejednávanej veci



je zrejmé, že poskytnutý úver žalobcovia  splácali až do doby, kým sa žalobca v 1. rade nedostal do
existenčných problémov z dôvodu, že pri svojom podnikaní nemal uhradené faktúry a pokiaľ žalobkyňa
v 2. rade poberala opatrovateľský príspevok na starú mamu, ktorá zomrela.  V predmetnom rodinnom
dome okrem žalobcovi bývajú aj rodičia žalobkyne v 2. rade. Žalobcom, ako aj osobám tam bývajúcim
v dôsledku krokov žalovaným k výkonu záložného práva hrozí, že prídu o svoje obydlie, a teda im
hrozí jeden z najzávažnejších zásahov do práva na rešpektovanie obydlia. V danej veci ide o právne
vzťahy, ktoré sú založené spotrebiteľskou zmluvou, preto je aj povinnosťou súdu dbať na zabezpečenie
ochrany slabšej strany tohto právneho vzťahu, v danom prípade žalobcov. Iniciátorom vykonania
dobrovoľnej dražby je veriteľ. Odvolací súd k námietke týkajúcej sa časovej neobmedzenosti  uviedol,
že žalovaný má na výber niekoľko spôsobov realizácie výkonu záložného práva zriadeného zmluvou.
Požadovanie uloženia povinnosti žalovanému je možné považovať za formu zapieracej žaloby vlastníka
(actio negatoria), ktorou sa vlastník domáha ochrany pred neoprávneným zásahom do jeho vlastníckeho
práva. Z horeuvedených dôvodov je namieste považovať realizáciu výkonu záložného práva  formou
dobrovoľnej dražby za neprimeraný zásah do vlastníckeho práva žalobcov, preto je uloženie povinnosti
žalovanému zdržať sa takého konania na mieste.

10. Na základe podaného dovolania žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove uznesením
č.k. 2Cdo/36/2019 zo dňa 26.8. 2019 bol Najvyšším súdom Slovenskej republiky rozsudok Krajského
súdu v Prešove zrušený a vec bola vrátená odvolaciemu  súdu na ďalšie konanie.  Dovolací  súd v
citovanom uznesení poukazuje na to, že pri posúdení riešenia dovolateľkou vymedzených právnych
otázok nemožno opomenúť právny názor vyjadrený Najvyšším súdom SR v rozhodnutí z 29. januára
2019 sp. zn. 8 Cdo 147/2017. V tejto veci dovolací súd riešil v zásade tie isté právne otázky, ktoré
sú vznesené dovolateľkou aj v tejto veci a posúdil, že podstatná právna otázka v predmetnej veci
je. či súd môže meritórnym rozhodnutím (rozsudkom vo veci samej) uložiť strane sporu časovo
neobmedzenú povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva vo verejnej dražbe (priamym predajom
alebo odkúpením do svojho výhradného vlastníctva). V predmetnom rozhodnutí najvyšší súd dospel
k záveru, že súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku poukázal na rozhodnutie Súdneho
dvora Európskej únie vo veci Kušionová c/a SMART Capital, a.s. (C-34/13), z ktorého vybral body
62 až 67 a pri rozhodovaní z nich vychádzal. Odvolací súd v odôvodnení potvrdzujúceho rozsudku
uviedol, že Súdny dvor Európskej únie vo veci Kušionová c/a SMART Capital, a.s. síce nedeklaroval
rozpor slovenskej právnej úpravy mimosúdneho výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby s
únijným právom. V tejto súvislosti poukázal na body 63, 64 a 65 uvedeného rozhodnutia, ktoré sa týkajú
straty bývania ako jedného z najzávažnejších zásahov do práva na rešpektovanie obydlia. Najvyšší
súd v predmetnom rozhodnutí uviedol, že nespochybňuje názor odvolacieho súdu. že strata obydlia
žalobcov by predstavovala obrovský zásah do ich práv a spôsobila by im veľmi nepriaznivú životnú
situáciu, avšak právo na obydlie spotrebiteľa nemožno chápať ako absolútne nedotknuteľné. Najvyšší
súd ďalej uviedol, že súdna prax dospela k záveru, že právna úprava dobrovoľných dražieb, resp.
možnosť vymáhania plnení zo spotrebiteľských zmlúv takouto formou, nie je v rozpore s ochranou
spotrebiteľa, ktorá vyplýva z práva Európskej únie, avšak len za predpokladu, že príslušná právna
úprava umožňuje zabezpečenie ochrany práv spotrebiteľa, resp. ju aspoň prakticky neznemožňuje
alebo nadmerne nesťažuje. Najvyšší súd na záver uviedol, že vzhľadom na vyššie uvedené právny
názor odvolacieho súdu. podľa ktorého v prejednávanom spore bolo možné žalovanej ako záložnému
veriteľovi uložiť rozsudkom časovo neobmedzenú povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva, ktorého
predmetom sú dotknuté nehnuteľnosti predajom vo verejnej dražbe, nemožno tak považovať za správny.
Dovolací súd vzhľadom na vyššie uvedené konštatuje, že odvolací súd sa pri riešení predmetnej otázky
odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu vyjadrenej vo vyššie uvedenom rozhodnutí
(8 Cdo 147/2017), teda dovolaním napadnuté rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení
veci v zmysle § 421 ods. 1 písm. a/ CSP, tak ako to opodstatnene namieta dovolateľka.

11. Po vrátení veci odvolaciemu po preskúmaní rozsudku v tejto časti a konania, ktoré mu predchádzalo
a v zmysle zásad uvedených v ust. § 379, § 380 a § 381 CSP a prejednaní veci bez nariadenia
pojednávania odvolací súd zistil, že neboli splnené podmienky pre potvrdenie a ani zmenu  napadnutého
rozsudku. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v tomto rozsahu je nepreskúmateľné pre nedostatok
dôvodov. Svoje závery odvolací súd argumentuje nasledovnými dôvodmi.

12. Súd prvej inštancie  svoje rozhodnutie vo vzťahu k žalovanému založil na zistení, že dobrovoľná
dražba vážnym spôsobom zasahuje nielen do ústavných práv dlžníka, ale aj do ústavného práva
spotrebiteľa na obydlie.. V tejto súvislosti poukázal aj na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo



veci C-343/13, z ktorého aplikoval niektoré časti a rozhodnutie neposudzoval ako celok. V rámci konania
o uplatnenom nároku tak zo strany súdu prvej inštancie, pokiaľ konštatuje tento zásah, nebol vykonaný
dôsledný test proporcionality medzi právom žalobcov na obydlie a iným právom žalovaného  umožňujúci
mu realizáciu záložného práva na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcov. Ak má byť výkonom záložného
práva postihnuté obydlie žalobcov, musí na strane žalovaného existovať právo silnejšie umožňujúce mu
takýto postih. Je totiž dôležité zohľadnenie aspektu primeranosti v súkromnoprávnych vzťahoch.

13. Hoci Súdny dvor Európskej únie vo veci Kušionová c/a Smart Capital (C-34/13) nedeklaroval rozpor
Slovenskej právnej úpravy mimosúdneho výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby   v bodoch
63., 64. a 65. uvedeného rozhodnutia konštatoval, že strata rodinného obydlia môže vážne ohroziť
nielen práva spotrebiteľa, ale aj uviesť rodinu dotknutého spotrebiteľa do osobitne citlivej situácie. V tejto
súvislosti Európsky súd pre ľudské práva rozhodol, že strata bývania je jedným z najvážnejších zásahov
do práva na rešpektovanie obydlia a každý, komu takýto vážny zásah hrozí, musí mať v podstate
možnosť predložiť primeranosť takého opatrenia na súdne preskúmanie. V práve Únie predstavuje
právo na obydlie základné právo zaručené článkom 7 Charty, ktoré musí vnútroštátny súd zohľadniť pri
vykonávaní smernice 93/13.

14. Bez pochýb strata bývania je považovaná ako jeden z najzávažnejších  zásahov do práva na
rešpektovania obydlia. Ani dovolací súd nespochybnil názor už vyslovený aj odvolacím súdom, že strata
obydlia by predstavovala obrovský zásah do práv žalobcov a spôsobila by im nepriaznivú  životnú
situáciu, avšak právo na obydlie spotrebiteľa nemožno chápať ako absolútne nedotknuteľné. Keďže
v predmetnom prípade sa výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby dostal do kolízie s
princípom proporcionality a právom žalobcov na obydlie,  je nevyhnutné vykonať test proporcionality
medzi právom žalobcov na obydlie a iným právom žalovaného umožňujúci mu realizáciu záložného
práva na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcov a prijatie záveru o poskytnutí alebo neposkytnutí ochrany
práv žalobcom. Pri prijatí záveru o poskytnutí ochrany práv žalobcom súd sa bude zaoberať a vyhodnotí
otázku   časovej obmedzenosti takejto ochrany. Odvolací súd dáva do pozornosti, že v prípade zmeny
skutkových okolnosti, môže mať vplyv na časovú ohraničenosť na povinnosť uloženú žalovanému
( clausula rebus  sic stantibus).

15. Ďalšou otázkou v súvislosti s výkonom záložného práva dobrovoľnou dražbou, ktorú je potrebné
posúdiť je aj prípustnosť spôsobu výkonu záložného práva aj za predpokladu, ak záložná zmluva
bola platne uzavretá. Je potrebné náležitým spôsobom zistiť v danej veci koľko z poskytnutého úveru
žalobcovia uhradili na istine, ako aj na úrokoch s prihliadnutím potom na istinu poskytnutého úveru.

16. Občiansky zákonník ako právny predpis upravujúci spotrebiteľské vzťahy, ktorý je v súlade s
ust. § 52 ods. 2 veta tretia priamo aplikovateľný i na úverovú zmluvu uzatvorenú podľa ust. § 497
a nasl. Obchodného zákonníka, upravuje pri všetkých právnych vzťahoch, ktorých účastníkom je
spotrebiteľ, prednostné použitie ustanovení Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy
obchodného práva. Občiansky zákonník na rozdiel od Obchodného zákonníka v ust. § 566 ukladá pri
čiastočnom plnení peňažného dlhu započítať plnenie dlžníka najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník
neurčí inak. Či zo strany žalobcov ako dlžníkov k takémuto inému určeniu došlo, sa z odôvodnenia
rozsudku zistiť nedá. V tejto súvislosti je právne významné ust. § 3 ods. 6 zákona č. 527/2002 Z.z., podľa
ktorého dražiť nemožno nehnuteľné veci, ak hodnota pohľadávky bez jej príslušenstva zabezpečenej
záložným právom ku dňu oznámenia o začatí výkonu záložného práva neprevyšuje 2.000,- Eur. Uvedené
ustanovenie teda neumožňuje viesť výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou len na príslušenstvo
pohľadávky.

17. Obsahové náležitosti rozsudku určuje ustanovenie § 220 CSP. Ich správnosť a úplnosť je
predpokladom vykonateľnosti a preskúmateľnosti rozhodnutia. Či je rozhodnutie preskúmateľné alebo
nie sa dá zistiť len z jeho odôvodnenia. V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie § 220 ods.
2 CSP, podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti
tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a
aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové
tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy
vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy
a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie
rozsudku bolo presvedčivé.



18. Štruktúra odôvodnenia rozsudku je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu
podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ak súd pri odôvodňovaní rozsudku nepostupuje
spôsobom, ktorý záväzne určuje ustanovenie § 220 ods. 2 CSP dochádza nielen k tomu, že rozsudok
je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné
právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom. Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia
ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy vyžaduje, aby sa súd
jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi
skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné (z rozhodnutia
Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 17. mája 2007, sp. zn. IV. ÚS 14/07).

19. Keďže nedostatočné zdôvodnenie rozhodnutia je potrebné hodnotiť ako nesprávny procesný postup
súdu, ktorým bolo znemožnené účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, odvolací súd postupom vyplývajúcim
z ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP rozsudok v napadnutom rozsahu,
v spojení so súvisiacim výrokom o trovách konania, zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).

20. V novom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie opätovne zaoberať sa dôvodnosťou uplatneného
nároku v prípade  zistenia existencie dôvodov pre vyhovenie žaloby musí  sa zaoberať sa otázkou
časového obmedzenia povinnosti žalovaného.  Odvolací súd dáva do pozornosti súdu prvej inštancie,
že v súčasnosti sa v obdobnej právnej veci vedenej na Krajskom súde v Prešove pripravuje prejudiciálna
otázka  na Súdny dvor EÚ.

21. Súd prvej inštancie je viazaný názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP) v novom rozhodnutí
rozhodne o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

22. Rozhodnutie prijal  odvolací súd pomerom hlasov pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "7C/21/2014", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:3a2e66f0-3870-4cc0-8f91-2e1dc29a932f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 14/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 14/07 z 17. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-17", "citacie_n": 1075, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3a2e66f0-3870-4cc0-8f91-2e1dc29a932f"}], "citovane_v": []}