Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 13Co/24/2019 z 18. 2. 2020
Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 18. februára 2020, sp. zn. 13Co/24/2019, ECLI:SK:KSPO:2020:8216200046.1
Krajský súd Prešov | 13Co/24/2019 | ECLI:SK:KSPO:2020:8216200046.1 | 2020-02-18 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné
Citované ustanovenia: CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/7e4698c8-5a2f-4465-87ef-5f6ad4721b32
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2020:8216200046.1

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13Co/24/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8216200046
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8216200046.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu
JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Mariany Muránskej v spore žalobcov: 1./ T. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom
L. L. XX, XXX XX X., X./ T. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. L. XX, XXX XX X., obaja žalobcovia právne
zastúpení: JUDr. Matúšom Hribom, advokátom, Na hradbách 5, 085 01 Bardejov, za účasti intervenienta:
H. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. G. XX/XX, XXXXXXX N. C., N., právne zastúpený: JUDr. Rastislav
Straka, advokát, Hviezdoslavova 9, 085 01 Bardejov proti žalovanému: S.. (S. N. X. OF S.) N. I., T. U.
XX, XG. K., C. XXX, B.-XXXX, právne zastúpený: JUDr. Róbertom Selvekom, advokátom, Němcovej
30, 040 01 Košice, o určenie, že tu právo na uspokojenie pohľadávky nie je, o odvolaní žalobcov v 1./ a
2./ rade proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k. 5C 2 /2016-155 zo dňa 25.09.2018 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

III. Nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu medzi žalovaným a intervenientom.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu o určenie, že tu právo na uspokojenie
pohľádavky nie je, ktorou sa domáhali žalobcovia v 1./ a 2./ rade za účasti intervenienta na ich strane
voči žalovanému určenia, že nie je dané právo žalovaného na uspokojenie pohľadávky vzniknutej titulom
dohody o odmene zo dňa XX.XX.XXXX v znení dodatku č.X zo dňa XX.XX.XXXX uzavretej medzi Y.. Y.
a U. Y. ako aj na určení, že nie je dané právo žalovaného na uspokojenie pohľadávky vzniknutej titulom
dohody o odmene zo dňa XX.XX.XXXX medzi rovnakými stranami.

2. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že v danej veci žalobcovia
nepreukázali existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, pričom len v prípade
preukázanie tejto podmienky môže byť takáto žaloba úspešná. Súd prvej inštancie mal za preukázané,
že na Okresnom súde Bardejov sú vedené konania pod sp.zn. 5C 542/2015 a 3C 542/2015, v ktorých
sa žalovaný v tomto konaní v postavení žalobcu domáha voči žalobcom v tomto konaní a v týchto
konaniach v postavení žalovaných ako aj ďalším osobám nárokom zo zmlúv o pôžičke ako aj ďalších
zmlúv, ktoré boli uzavreté medzi Y. Y. a U. Y.. Obe konania neboli doposiaľ právoplatne skončené, pričom
tieto konania začali ešte pred podaním určovacej žaloby zo strany žalobcov. Súd prvej inštancie dospel
k záveru, že argumentáciu, na ktorej postavili žalobcovia žalobu, si môžu uplatniť v rámci procesnej
obrany v konaniach o žalobách na plnenie a nie je potrebné z hľadiska účinnej ochrany práv žalobcov
iniciovať ďalšie súdne konanie, ktoré len vedie k rozmnožovaniu sporov. Zároveň uviedol, že žalobou
o plnenie sa žalovaný domáha zaplatenia časti nesplatených pôžičiek ako aj odmeny za poskytnutie
pôžičiek a ďalších zmluvných pokút, pričom v tomto konaní sa žalobcovia určovacou žalobou domáhajú



určenia, že nie je dané právo žalovaného na uspokojenie pohľadávky titulom dohôd o odmene, pričom
ani rozhodnutím o prípadnej určovacej žalobe by sa s konečnou splatnosťou nevyriešil spor medzi
stranami, nakoľko v spomínaných konaniach sa žalovaný domáha nielen zaplatenia odmeny, ale aj
zaplatenia, respektíve vrátenia pôžičky, respektíve zmluvnej pokuty.

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil v zmysle ustanovení § 137, § 470 ods. 1 a § 370 ods. 2 CSP.

4. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle zásady úspechu, teda podľa § 255 ods. 1
CSP s prihliadnutím na plný úspech žalovaného. Vo vzťahu medzi žalovaným a intervenientom nárok na
náhradu trov konania žalovanému nepriznal, nakoľko si tento voči intervenientovi trovy konania priznať
nežiadal.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie bolo podané odvolanie zo strany žalobcov, ktorí namietli nesprávne
právne posúdenie veci. Uviedli, že úlohou súdu prvej inštancie bolo posúdiť platnosť dohôd o odmene,
od ktorého odvíja žalovaný uplatňovaný nárok. Žalobcovia na základe výziev žalovaného odpovedali,
že neuznávajú nároky, ktoré si uplatňuje a z dôvodu zamýšľanej dražby bol podaný návrh na vydanie
neodkladného opatrenia. Tomuto bolo vyhovené, a preto bola podaná žaloba zo strany žalovaného v
tomto konaní o zaplatenie, pričom žalobcovia nemali vedomosť o podaní žalôb voči ním o zaplatenie.
V každom prípade však je dôvodné prerušiť konanie v oboch veciach týkajúcich sa zaplatenia nárokov,
ktorých sa domáha žalovaný, nakoľko tým dochádza k odstráneniu ďalších sporov. Samotný žalovaný
nenapadol uznesenie o prerušení konania, čím uznal aj argumentáciu o potrebe prejednania platnosti
dotknutých zmlúv. Ako prejudiciálna otázka by sa malo vyhodnotiť to, či je dôvodné rozhodnúť o žalobe,
a tým vyriešiť prejudiciálnu otázku platnosti predmetných právnych úkonov a tým sa predíde ďalším
dvom sporom. V prípade, že by tieto spory súbežne prebiehali, jednalo by sa o nehospodárny prístup. Po
vyriešení prejudiciálnej otázky o plnenie by žalovanému ostalo už len preukazovanie zaplatenia dlžnej
sumy, čo je zlomok žalovanej sumy k celku. Z týchto dôvodov žiadali zrušiť napadnutý rozsudok a vrátiť
vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

6. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril, pričom intervenient k odvolaniu žalobcu uviedol, že sa
k tomuto pripája. Ani k podaniu intervenienta sa žalovaný nevyjadril, napriek výzve súdu prvej inštancie.

7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods. 1 a 2
CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozsudok v napadnutej časti, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§
385 CSP a contrario) s  tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského
súdu v Prešove a na jeho webovej stránke, najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie  nie
je  dôvodné.

8.   V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

9. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

10. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom
prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP) .



11.  Rozhodnutie súdu prvej inštancie je konzistentné a jednoznačnými argumentmi podporil záver, ku
ktorému dospel, pričom k celkovej presvedčivosti rozhodnutia súdu prvej inštancie možno uviesť, že
premisy zvolené v rozhodnuté, ako aj závery, na základe ktorých k týmto dospel, sú pre nielen právnickú,
ale aj laickú verejnosť prijateľné a racionálne; zároveň aj spravodlivé a presvedčivé. Právne závery sú
v súlade s vykonanými skutkovými zisteniami a celkovo možno konštatovať, že napadnuté rozhodnutie,
pokiaľ sa týka rozsahu jeho odôvodnenia je v súlade s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ale aj čl. 6 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

12. K námietke o nesprávnom právnom posúdení odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením
je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce
aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010). Táto
odvolacia námietka nebola naplnená.

13. Odvolací súd dospel k záveru, že namietaný odvolací dôvod, a teda preukázanie naliehavého
právneho záujmu, nebol zistený z predloženého spisu, pričom odvolací súd v celom rozsahu poukazuje
na presvedčivé a správne odôvodnenie súdu prvej inštancie. Žalobca má naliehavý právny záujem na
určení, či tu právo je alebo nie je vtedy, ak je tvrdené právo neisté alebo ohrozené za predpokladu, že
vyhovujúcim určovacím rozsudkom možno túto neistotu alebo ohrozenie odstrániť, pričom tento právny
záujem má dostatočnú intenzitu. Naliehavosť sa prejavuje v tom, že určovací rozsudok bude podstatným
spôsobom užitočný, pričom takáto možnosť tu je vtedy, pokiaľ by jeho postavenie bolo právne neisté.
Za situácie, že už prebiehajú konania o plnenie na základe nárokov, z ktorých sa domáhajú, že tu takéto
právo nie je dané, v takomto prípade je zrejmé, že tu neexistuje naliehavý právny záujem pre takéto
určenie. Túto otázku je povinný vyriešiť súd konajúci o nároku na plnenie žalovaného v tomto konaní, tak
ako to správne zvýraznil súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia v bode 25. Aj doterajšia
judikatúra, ktorá je plne aplikovateľná na ustanovenia Civilného sporového poriadku vychádzala zo
zásady, že spravidla nemožno vyhovieť návrhu na rozhodnutie súdu určovacím výrokom, ak možno
uplatniť nárok na plnenie. V danom prípade je nepochybné, že nárok na plnenie uplatnený bol, pričom v
oboch prípadoch tieto žaloby na plnenie boli podané 14.12.2015, teda pred podaním žaloby v tejto veci,
pričom na tejto skutočnosti nemôže meniť nič ani skutočnosť, že bolo vydané neodkladné opatrenie, na
ktoré poukazujú žalobcovia. Táto skutočnosť je irelevantná vo vzťahu k posúdeniu naliehavosti právneho
záujmu. Rovnako tak sa odvolací súd stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, na ktorý poukázal v
bode 25, že predmetom tohto konania je vyslovenie, že tu nie je dané právo na uspokojenie pohľadávok
vzniknutých titulom dohody o odmene, pričom predmetom uplatnených nárokov žalovaného vo vyššie
uvedených konaniach sú okrem tohto nároku aj ďalšie nároky, preto je nepochybné, že ani meritórnym
rozhodnutím o týchto nárokoch žalovaných by neodpadol predmet konania vo veciach vedených pod
sp.zn. 5C 542/2015 a 3C 542/2015.

14. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení
s ustanovením § 396 ods.1 C.s.p. tak, že stranám sporu nebol priznaný nárok náhrady trov odvolacieho
konania. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ktorému však zo spisu žiadne preukázateľné trovy
odvolacieho konania nevyplývajú, ani si ich neuplatnil. V odvolacom konaní neúspešným žalobcom
nemohla byť priznaná náhrada trov odvolacieho konania. Súd preto vyslovil, že stranám sporu nárok na
náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Správnosť takého rozhodnutia vyplýva aj z rozhodnutia
NS SR sp. zn. 6Cdo/544/2015. Rovnaká argumentácia platí aj o náhrade trov odvolacieho konania vo
vzťahu medzi žalovaným a intervenietom.

15. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v  pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.



Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).