Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 1S/48/2019 z 14. 10. 2020 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 14. októbra 2020, sp. zn. 1S/48/2019, ECLI:SK:KSPO:2020:8019200433.4 Krajský súd Prešov | 1S/48/2019 | ECLI:SK:KSPO:2020:8019200433.4 | 2020-10-14 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, SSP, zákon č. 333/2011 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva, zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok), zákon č. 479/2009 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/5fa2457d-aa2c-452e-9359-03adefe722ef Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2020:8019200433.4 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1S/48/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8019200433
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marian Hoffmann, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8019200433.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD. a
členiek senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a JUDr. Moniky Tobiašovej v právnej veci žalobcu:
K.B.FRUTOS s.r.o., so sídlom Jilemnického 1, 080 01 Prešov, IČO: 31 679 129, právne zastúpený:
BENČÍK & PARTNERS ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA, s.r.o., Františkánske námestie 4, 080 01 Prešov
proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská
Bystrica, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného pod č. XXXXXXXXX/XXXX zo
dňa 23. apríla 2019, na základe všeobecnej správnej žaloby takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného pod č. 1XXXXXXXX/XXX9 zo dňa 23. apríla 2019 a rozhodnutie
Daňového úradu Prešov č. 10XXXXXXX/XXXX zo dňa 19. decembra 2018 a vec v r a c i a žalovanému
na ďalšie konanie.

II. P r i z n á v a žalobcovi nárok na úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Stručný priebeh administratívneho konania

1. Daňový úrad A. (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu opätovne daňovú kontrolu na dani
z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2011 na základe podnetu Finančného riaditeľstva
Slovenskej republiky v zmysle Oznámenia o daňovej kontrole č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Bisc
zo dňa 09.09.2014, o výsledku ktorej vyhotovil Protokol z daňovej kontroly vykonanej opätovne č.
XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 02.01.2017, ktorý bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným
v protokole č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 03.01.2017 daňovému subjektu doručený dňa 19.01.2017.

2. V rámci daňovej kontroly bolo správcom dane zistené, že daňový subjekt v podanom daňovom
priznaní na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2011 vykázal oslobodené dodanie
tovaru - cukru a oleja pre nasledovných odberateľov do iných členských štátov:
- BAU.ág, Nyírpalota Út. 5. FS2., 1157, BX.ť, O.o, IČ DPH: HX.7 v celkovej sume 1.020.777, 53 EUR
- BI.sko, IČ DPH: HX.29 v celkovej sume 341.455,50 EUR
- N.blika, IČ DPH CZ 2XXXXXXX v celkovej sume 163.227, 96 Eur
- G.ko, IČ DPC.8 v celkovej sume 120.840,00 Eur,
- SV.rsko, IČ DPH HUXXXXXX48 v celkovej sume 302 040,00 EUR,
- R.-FX.ešť , IČ DPH HX.1 v celkovej sume 275 891 93 EUR
na základe odberateľských faktúr bližšie špecifikovaných v napadnutom rozhodnutí správcu dane na
stranách 9 až 12.



3. Ako vyplýva zo zistení správcu dane a dokladov predložených daňovým subjektom dodávateľmi
predmetného tovaru (cukru a leja) boli nasledovné spoločnosti:
- SV.ce, 07X XX ČeľP.5, IČO: 3X XXX XXX IČ DPH- SK2XXXXXXX01,
- SA. spol. s r.o., JánP.A, 0XX XX PrI.v (od 16.05 2013 SaD.., TF. 88, 0XX XX Košice), IČO: 36 XXX
X.53, IČ DPH: Z.90,
- J.a, s.r.o., PaD.3, BF.a, IČO: 3X XXX XX1, IČ DPH: Z.37 (spoločnosť menila názvy, sídla, konateľov,
následne dňom 14.07.2015 bola zrušená - ex offo výmaz),
- eaO.. CeZ.8, MaU.y, IČO: 4X XXX XX5, IČ DPH: Z. (dňom 21.06.2017 bola zrušená - ex offo výmaz).
Zo zistení vyplýva, že všetky tieto dodávateľské spoločnosti sú toho času nekontaktné.
4. Za účelom preverenia dodania tovaru odberateľom do iných členských štátov a za účelom preverenia
splnenia podmienok pre oslobodené dodanie podľa § 43 ods. l, 2 a 4 zákona č. 222/2004 Z.z o dani
z pridanej hodnoty v znení neskorších daňovým subjektom, zaslal správca dane nasledovné žiadosti o
medzinárodnú výmenu informácií vo veci preverenia deklarovaných odberateľov:
- žiadosť č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX a žiadosť č. 2XXXXX/XXXX, ktoré sa týkali preverenia
obchodov medzi daňovým subjektom a maďarským odberateľom N. (kryštálový cukor),
- žiadosť č. XXXXXX/XXX6, ktorá sa týkala preverenia obchodov medzi daňovými subjektom a
maďarským odberateľom BEZ.Ó KFT. (kryštálový cukor),
- žiadosť Č. XXXXXX/XXX.6, ktorá sa týkala preverenia obchodov medzi daňovým subjektom a Českým
odberateľom BP.o. (slnečnicový olej),
- žiadosť č. 2XXXXX/XXX6, ktorá sa týkala preverenia obchodov medzi daňovým subjektom a
maďarským odberateľom KAU. Kíl. (kryštálový cukor).
- žiadosť č. XXXXXX/XXX6, ktorá sa týkala preverenia obchodov medzi daňovým subjektom a
maďarským odberateľom SAF.g (kryštálový cukor),
- žiadosť č XXXXXX/XX16, ktorá sa týkala preverenia obchodov medzi daňovým subjektom a
maďarským odberateľom ZAFT.G (kryštálový cukor).

5. Na základe odpovedí prijatých dňa 29.07.2015 a 25.05.2016 bolo v prípade odberateľa N.-F. H. G.
T. H. zistené, že táto spoločnosť sídlila na adrese spoločnosti poskytujúcej službu sídla, pričom na
tejto adrese nevykonávala ekonomickú činnosť a nebola ani zastihnuteľná na základe čoho jej bolo od
12.08.2011 pozastavené daňové číslo. Spoločnosť bola od 18.11.2013 v likvidácii a následne bola dňa
11.03.2015 zrušená, pričom týmto dňom jej bolo zrušené aj identifikačné číslo pre daň. Spoločnosťou
neboli predložené žiadne doklady.

6. V prípade odberateľa BEST A. C. G. ÉS Z. KFT. bolo na základe odpovede prijatej dňa 14.04.2016
zistené, že osobou oprávnenou konať v mene spoločnosti bol okrem iných aj I. N. občan Slovenskej
republiky. Zástupca spoločnosti s maďarskou finančnou správou nespolupracoval, nepredložil žiadne
doklady a nepreukázal. že skutočne nadobudol tovar. Ako vyplýva z odpovede maďarská daňová správa
vychádzala z dokladov poskytnutých slovenskou finančnou správou. Podľa informácií mala spoločnosť
N. A. C. G. ÉS SZP. KFT. intrakomunitárne tovar dodať aj odberateľovi do RX., pričom ani v prípade
tohto odberateľa neboli predložené žiadne doklady.

7. Podľa odpovede prijatej dňa 27.04.2016 vzťahujúcej sa k odberateľovi BP., s.r.o. bolo zistené, že
spoločnosť v podanom daňovom priznaní za predmetné zdaňovacie obdobie vykázala nadobudnutie
len v zníženej sadzbe a zjednodušený postup pri trojstrannom obchode, ale nebolo potvrdené, či
medzi týmito sumami boli aj nadobudnutia od žalobcu. Spoločnosť N.. s.r.o. je v konkurze, dlhodobo
nespolupracuje, adresa sídla je len korešpondenčná - virtuálna a podľa získaných bankových výpisov,
spoločnosť nevykazovala žiadnu ekonomickú činnosť.

8. Na základe odpovede prijatej dňa 18.05.2016 týkajúcej sa spoločnosti G. C. Kft. bolo zistené, že
spoločnosť bola preverovaná za obdobia 24.06.2011 do 31.12.2011, kde manažér spoločnosti BB. sa
vyjadril, že bol kryštálový cukor nakúpený od žalobcu. Stretnutie s manažérom žalobcu mala organizovať
Katalin D. - zamestnankyňa žalobcu. Vo výkazoch spoločnosť G. C. G. uviedla nadobudnutie tovaru
od žalobcu, ale v podanom daňovom priznaní žiadne nadobudnutie nepriznala. Spoločnosť G. C. G..
mala predmetný tovar bez skladovania predať ďalším spoločnostiam, ktorými mali byť v tomto prípade
spoločnosť U. B. G..., spoločnosť Z&Z Kft. a pre včelárov súkromné osoby. Preprava bola organizovaná
a platená vždy spoločnosťou G. C. G.. Spoločnosť U. B. Kft. cukor použila na výrobu cukroviniek, obchod
boí iniciovaný zo strany N. S., ktorý organizoval aj prepravu. Spoločnosť Z&Z G.. mala tovar následne



predať spoločnosti F. U. S.A. do F., pričom táto už zanikla a prepravné doklady a CMR k dispozícii neboli,
a táto transakcia podľa zistení nebola realizovaná. Preprava tovaru bola vykonaná na účet spoločnosti
G. C. Kft.

9. V prípade odberateľa Z. L. G. T. H. bolo na základe odpovede prijatej dňa 02.05.2016 zistené, že
je spoločnosť v likvidácii a v preverovanom období bol zástupcom spoločnosti Saroz S. ukrajinský
občan. Tento bol maďarskými kontrolórmi vypočutí, pričom neboli k dispozícii žiadne doklady, zástupca
neregistroval žiadnych zamestnancov a nemal ani priestory. Na adrese sídla sa maďarská spoločnosť
nenachádza a podľa poskytovateľa sídla, spoločnosť Z. L. G. T. H. na adrese sídla ani nevykonávala
ekonomickú činnosť. Spoločnosť deklarovala v podaných priznaniach nadobudnutie tovaru, ale žiadne
doklady preukazujúce nadobudnutie nepredložila. Ďalej bol vypočutý L. F., ktorý uviedol, že bol v
priestoroch žalobcu, kde komunikovali s pani D.. s ktorou mal aj uzatvoriť zmluvu. Platby mali prebehnúť
nasledujúci deň, keď peniaze L. F. vybral z bankového účtu spoločnosti Z. L. G. T. H. a vložil podľa
pokynov S. Z. na Slovensku v G. alebo W. Z. na bankový- účet. Rajki L. tovar nikdy nevidel, neobjednal
prepravu, nevidel nákladné autá, nevedel, kde bol tovar prepravený a nemal informácie o mieste
nakládky a vykládky. Spoločnosti Z. L. G. T. H. boli peniaze zasielané od spoločnosti O.-ker G.., ktorá
mala byť jediným nákupcom tovaru. Neboli k dispozícii dokumenty a nebolo teda možné zistiť skutočnosti
ohľadom prepravy, použitých dopravných prostriedkoch, ako vznikol kontakt a ako prebehli platby.

10. Podľa odpovede prijatej dňa 25.05.2016 bolo u spoločnosti R.-T. G. T. H. zistené, že spoločnosti
bolo od 25.06.2013 zrušené identifikačné číslo pre daň, nesmie vykonávať činnosť pretože bola
nezastihnuteľná. V preverovanom období spoločnosť nevykonávala ekonomickú činnosť a nemala trvalé
miesto alebo pobočku, ktorá by bola vhodná pre skladovanie tovaru. Spoločnosť nemala materiálne
ani osobné predpoklady na vykonávanie ekonomickej činnosti. Predchádzajúci manažér spoločnosti,
pod menom N. Dániel sa vyjadril, že spoločnosť mala nadobudnúť tovar od slovenskej spoločnosti,
ale meno spoločnosti alebo manažéra spoločnosti si nepamätal. Nevedel uviesť ani meno kontaktných
osôb; pamätal si iba, že slovenská spoločnosť bola v G.. Cukor mal byť následne predaný pre viacero
spoločností, ale názvy spoločností nepovedal. Financoval nadobudnutie tovaru z pôžičky, ale nepovedal
meno tejto spoločnosti, ktorá mu poskytla pôžičku. Slovenskej spoločnosti mal zaplatiť cez bankový
prevod y každom prípade v EUR na bankový účet slovenskej spoločnosti, tovar mal prevziať v G. a
opečiatkovať CMR na čerpacej stanici. Nevedel, kto vystavil CMR (predajca, alebo prepravca). Faktúra
bola poslaná neskôr slovenskou spoločnosťou na adresu sídla maďarskej spoločnosti. Vodiči mali
byť slovenskí občania, ale nevedeli po maďarsky. Prepravné vozidlá mali slovenské evidenčné čísla.
Súčasný manažér je T. X., ktorý je nezastihnuteľný a k dispozícii neboli žiadne potvrdzujúce dokumenty
týkajúce sa transakcií.

11. Vo veci preverenia splnenia podmienok pre oslobodené dodanie tovaru pre uvedených
deklarovaných odberateľov ďalej správca dane preveroval prepravcov uvádzaných na prepravných
dokladoch CMR predložených žalobcom k výkonu daňovej kontroly.

12. Na základe odpovede prijatej dňa 07.03.2016 (odpoveď na dožiadanie č. XXXXXXXX/XXXX zo dňa
07.10.2015) bolo u prepravcu C&B H., s.r.o. Slanské D. O. 149. IČO XX XXX 911, D1C XXXXXXXXXX
zistené, že mala byť vykonaná preprava vozidlom evidenčné Číslo F pre špedičnú spoločnosť KAO..o.
z G.. Malo byť prepravených 24 ton cukru, pričom zástupca spoločnosti Y.o. sa k dátumom a miestam
nakládky a vykládky nevedel vyjadriť. Odvolával sa len na predložený CMR doklad, kde k nakladaniu
malo dôjsť v Prešove a vykladaniu v I. v O.. CMR doklad mal byť vypísaný pri nakládke odosielateľom.
Predložený CMR doklad však neobsahoval žiadnu identifikáciu príjemcu tovaru, potvrdenie prijatia
tovaru ani špecifikáciu miesta vykladania tovaru.

13. Podľa odpovede na medzinárodnú výmenu informácií prijatej dňa 10.06.2016 vzťahujúcej sa k
prepravnej spoločnosti H. XNVEST G.., Z. XXXX, O., G. U. XX., O. (odpoveď na Žiadosť o medzinárodnú
výmenu informácií č. XXXXXX/XXXX) bolo zistené, že u maďarskej spoločnosti bola vykonaná kontrola
za rok 2011 ukončená s veľmi vysokým nálezom. Súčasný zástupca spoločnosti - ukrajinský občan
je nedostupný. Nebola dostupná dokumentácia spoločnosti a nedostupní sú aj obchodní partneri
spoločnosti uvedení v podaných výkazoch. Na základe uvedeného tak bolo spoločnosti zrušené aj
identifikačné číslo pre daň.



14. V prípade prepravcu O. ÉS T. T. G.., G. K. u. XX. XXXX H. O. bolo podľa odpovede prijatej dňa
20.07.2016 (odpoveď na Žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií č. XXXXXX/XXXX) zistené, že
v tomto prípade sa jedno evidenčné číslo LCN-XXX uvedené na CMR doklade vzťahovalo k vozidlu,
ktorého majiteľom bol v tom čase bol TNG O. M. és I. R.. a o držiteľovi prívesu s evidenčným číslom XVZ-
XXX neboli žiadne informácie. Neboli informácie ani či si spoločnosť prenajala vozidlá. Nebolo možné
zistiť či sa preprava uskutočnila a nebolo možné vypočuť ani vodiča alebo zástupcu.

15. V zmysle odpovede prijatej dňa 06.06.2016 (odpoveď na Žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií
č. XXXXXX/XXXX) týkajúcej sa prepravcu N. T., O. u. 6, XXXX Z., O. bolo zistené, že preprava mala byť
uskutočnená vozidlami s evidenčnými číslami LDX-XXX a XUP-XXX, ktoré sú vhodné na prepravu cukru.
Úhradu za prepravu mal prijať vodič v hotovosti na mieste vykladania tovaru. Babos T. však nevedel
uviesť komu bola preprava fakturovaná, nevedel ako bola objednaná, nevedel identifikovať miesto
nakladania a vykladania tovaru, nevedel kto zaplatil za prepravu. Nemal ani doklady preukazujúce
prepravu, nakoľko mali byť spálené. Mal zvyčajne vykonávať prepravu zo Slovenska z A. do Maďarska
v N. alebo N..

16. U prepravcu K., M. u. 3, XXXX C., O. bolo na základe odpovede prijaté dňa 20.06.2016 (odpoveď
na Žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií č. XXXXXX/XXXX) zistené, že preprava mala byť
realizovaná, preverované vozidlá boli vhodné na prepravu cukru. Nakladanie sa malo uskutočniť v A.
a vyloženie v G.. Prepravca si nepamätal okolnosti prepravy v dôsledku dlhého času, bola objednaná
telefonicky vo všetkých prípadoch, ale nepamätal si detaily partnera. Preprava bola fakturovaná pre V. Z.
XXXXX G.. Letná XX/XX. Prepravné doklady CMR, ktoré boli správcovi dane poskytnuté s odpoveďou,
však neobsahovali žiadny podpis a identifikáciu osoby, ktorá mala tovar prevziať v mene odberateľa v
O. a faktúry za prepravu boli vystavené na slovenskú spoločnosť Airport Z. Z. s.r.o.

17. V zmysle odpovedí prijatých v dňoch 20.07.2016, 16.09.2016 a 08.12.2016 (odpovede na žiadosť
o medzinárodnú výmenu informácií č. XXXXXX/XXXX) zistené, že táto spoločnosť je nekontaktná
a rovnako je nekontaktný aj jej zástupca. Spoločnosť je pod stálou kontrolou. Predošlý zástupca
spoločnosti Y. V. nevedel poskytnúť žiadne relevantné informácie o obchodných transakciách.
Spoločnosť v rámci kontrol nepredkladá dokumentáciu. Majiteľom spoločnosti je slovenská spoločnosť
Rodham s.r.o., pričom po zmene štatutárneho zástupcu spoločnosť prestala podávať aj daňové
priznania. Spoločnosti tak bola zrušená aj registrácia pre daň od 28.11.2014. Predošlý zástupca Y.
V. konštatoval, že spoločnosť poskytovala prepravní, logistiku a uskladňovanie, ale nepamätal si či
udržiaval obchodný kontakt so žalobcom. Spomínal si na prepravy obilného cukru z PrI. na rôzne miesta,
ale detaily si nepamätal. Za preverované obdobie spoločnosť vykazovala len tuzemské dodávky. Na
spoločnosť boli registrované vozidlá, ktoré boli vhodné na prepravu tovaru.

18. V prípade prepravcu H. G. S.., V. j. u. XX, XXXX H., Maďarsko na základe odpovede prijatej dňa
29.06.2016 (odpoveď na Žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií č. XXXXXX/XXXX) bolo zistené,
že preprava mala byť vykonaná s miestom naloženia v Prešove a vyloženia v G.. kde došlo aj k úhrade
prepravy v hotovosti. Prepravca si nespomínal na detaily objednávky prepravy ani na osobu, ktorá za
prepravu zaplatila. Podľa dokladov však bola faktúra za prepravu vyhotovená pre slovenskú spoločnosť
Airport Z. Slovakia s.r.o.

19. Na základe odpovede prijatej dňa 20.07.2016 (odpoveď na Žiadosť o medzinárodnú výmenu
informácií č. XXXXXX/XXXX) bolo u prepravcu NAÁR B., A. út. XX. XXXX C., O. zistené, že preprava
mala byť uskutočnená od žalobcu na rôzne miesta do O.. Preprava mala byť uhradená v hotovosti,
ale len prvé prepravy, nakoľko neskôr nebolo za prepravy platené. Peniaze prevzal D. B. cez A. H.
v O., ale dôkazy o platbe neboli predložené. Objednávku prepravy mal tiež vykonať H. A. v mene
spoločnosti Airport s.r.o., pre ktorú boli vystavené aj faktúry za prepravu, D. B. nepredložil žiadne doklady
preukazujúce prepravu.

20. U prepravcu W. H. G.., XXXX H.. W.. U. 3, O. bolo na základe odpovede prijatej dňa 28.04.2016
(odpoveď na Žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií č. XXXXXX/XXXX) zistené, že spoločnosť
sídli na rizikovej adrese (virtuálne sídlo) a podľa poskytnutej odpovede nebolo vykonanie prepravy
preukázané resp. potvrdené.



21. Podľa zistení prepravcu A.M.-H. V. Dudek, O. O. sp.j., 37-732 O.. ul. XXX A/XX, A. na základe
odpovede prijatej dňa 30.05.2016 (odpoveď na Žiadosť o medzinárodnú výmenu informácii č. XXXXXX/
XXXX) mala byť vykonaná preprava na základe objednávky od spoločnosti IPS U. s.r.o. z G. s miestom
nakladania v A. s odosielateľom tovaru K.B.T. s.r.o. s miestom vykladania Z. v O., pričom ale CMR
doklad obsahuje nečitateľný podpis preberajúcej osoby a chýba dátum prevzatia to veru. U prepravcu
boli nedostatky v záznamoch o prevádzke vozidla.

22. V prípade prepravcu M. R., A. XXXX/XX, C. bolo správcom dane zistené že ku dňu 03.12.2013
ukončil podnikateľskú činnosť a podľa údajov živnostenského registra mal v predmete podnikania
uvedenú len vnútroštátnu nákladnú cestnú dopravu.

23. Z odpovede prijatej dňa 02.05.2016 (odpoveď na Žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií č.
XXXXXX/XXXX) týkajúcej sa prepravcu N.-H. Kft., N. út. 2/A, XXXX C. O. sa preprava mala uskutočniť z
M. 1, A. do včelárstva v O., ktoré malo byť určené spoločnosťou Kalver C. Kft., pre ktorú bola preprava aj
fakturovaná. Úhrada za prepravu mala byť vykonaná v hotovosti, ale doklady o úhrade neboli k dispozícii.
Nebolo možné identifikovať ani v odiča a doklady spoločnosti N.-H. Kft. sú nekompletné, na základe
čoho nemohli predložiť ani registráciu vozidla. Predložený CMR doklad obsahoval nečitateľný podpis
preberajúcej osoby a chýba dátum prevzatia tovaru.

24. U prepravcu G. s.r.o., H. 4, XXX XX G., IČO: XX XXX XXX, IČ DPH: Z bolo na základe odpovede
na dožiadanie (č. XXXX/XXX/XXXX/XX-PD/Hud zo dňa 04.01.2012) bolo zistené, že doprava mala byť
vykonaná pre G. C. Kft., ktorej bola vystavená faktúra za prepravu. Nakládka sa uskutočnila v A. a
vykládka v O. O., resp. I. Z. C.. Prepravné doklady CMR mali byť vypísané zamestnancami žalobcu, a
zamestnanci spoločnosti KV. s.r.o. len potvrdili v príslušných častiach.

25. Podľa odpovedí prijatých dňa 14.06.2016 a 05.08.2016 (odpovede na Žiadosť o medzinárodnú
výmenu informácií č. XXXXXX/XXXX) prepravca F. F. e.v., W. u. 20, 4031 W., Maďarsko nepoznal
žalobca a ani maďarskú spoločnosť Z. L. Kft., ktorá mala byť odberateľom tovaru, a ktorí boli uvádzaní
na CMR dokladoch. Vykonal prepravu z A., ale nie na miesta, ktoré boli uvádzané na CMR dokladoch
(Budapešti a Mátészalka), ale do D. a B.. Údaje v CMR dokladoch nekontroloval a len preberal vždy od
inej osoby v A., ktoré nepoznal. Tieto CMR doklady len opečiatkoval, podpísal a následne odovzdal v
D. alebo B.. Informácie o preprave mu mali byť zadané osobami M. N. a H. H.. pričom následne bola
preprava fakturovaná spoločnostiam, ktoré títo páni označili. Roland F. nemal informácie o vlastníkovi
tovaru ani informácie o osobách objednávajúcich prepravu. Nepoznal ani osoby prítomné pri nakládke
a vykládke tovaru. Faktúry za prepravu odovzdával pánom M. N. a H. H., pričom následne dostal v
hotovosti platbu od Jánosa N.. Z odpovede vyplýva, že Roland F. svoje tvrdenia nepreukázal žiadnymi
dokladmi.

26. V prípade prepravcu N. M., XXXX W., W. u. XX.X/XX, Maďarsko podľa odpovede prijatej dňa
08.08.2016 (odpoveď na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií č. XXXXXX/XXXX) bolo zistené,
že tento prepravca nepoznal žalobca a ani maďarskú spoločnosť Z. L. Kft., ktorá mala byť odberateľom
tovaru, a ktorí boli uvádzaní na C,MR dokladoch. Prepravu mal vykonávať z PF.a ale nie do BX. ako
je to uvedené na CMR dokladoch, ale do NyíreB.za (vyložené v priestoroch S. F. G..) a B.. M. N.
tiež nerozpoznal dva prepravné doklady CMR, keď na nich nerozpoznal podpisy a nebolo ani možné
prepraviť množstvo tovaru uvedené na týchto dokladoch a na CMR doklady nepísal ani evidenčné čísla
vozidiel na nich uvedené. Preprava mala byť objednávaná Tamásom H. alebo pánom M., ktorý' zadával
inštrukcie k preprave, cenu prepravy a kam mala byť preprava fakturovaná. A. M. boli odovzdávané aj
faktúry za prepravu, za ktoré M. N. prijímal od neho platby v hotovosti. Vypísané prepravné doklady
CMR mal dostávať v A., pričom tieto následne odovzdáva! na mieste vykladania alebo v N. alebo inom
mieste určenom pánom M.. Pán M. je toho času vo väzení z dôvodu daňového podvodu.

27. Zo zistení u prepravcu O. O. - O.. P. XX/XX. XXX XX Z.. IČO: XX XXX XXX, IČ DPH: Z (Dožiadanie
č. XXXX/XXX/XXXX/XX- PD/C. zo dňa 04.01.2012 - odpoveď z Daňového úradu G., pobočka H.
č. XXXXXXX/XXXXXX/XX/Tam) vyplynulo, že mala byť vykonaná preprava na základe objednávky
spoločnosti G. s.r.o., pre ktorú bola vystavená aj faktúra za prepravu s nakládkou u žalobcu a vykládkou
Gyôr bez bližšieho upresnenia.



28. Prepravca Ing. P. N., Z. 25, XXX XX G. - Sídlisko K., IČO: XXXXXXXX, 1Č DPH: Z (Dožiadanie č.
XXXX/XXX/XXXX/XX-PD/Hud zo dňa 04.01.2012 - odpoveď z Daňového úradu G. č. 9800404/5/193
XXX/XXXX) vykonanie prepravy nepreukázal, nakoľko poštové zásielky nepreberal, so správcom dane
nekomunikoval a nebolo možné ho predviesť ani príslušníkmi policajného zboru.

29. U prepravcu A. N. - A., XXX XX R. XX, IČO: XXXXXXXX, IČ DPH: Z (Dožiadanie č. XXXX/XXX/
XXXX/XX-PD/Hud zo dňa 04.01.2012 - odpoveď z Daňového úradu N. N., pobočka U.c č. XXXXXXX/
X/XXXXXX/XXXX) bolo zistené, že mal vykonať prepravu pre objednávateľa prepravy S.-H. U., a.s.
s nakládkou u žalobcu s vykládkou B. (bez upresnenia), pričom ani záznamy o prevádzke vozidla
nákladnej dopravy neobsahovali údaje o množstve naloženého a vyloženého tovaru.

30. Podľa zistení u prepravcu Mcrkantil D.S., s.r.o., O. XX, XXX XX W. Z., IČO: XX XXX XXX, IČ DPH:
Z (Dožiadanie č. XX(XX/XXX/XXXX/XX-PD/Hud zo dňa 04.01.2012 - odpoveď č. XXXXXXX/X/XXXX/
XXXX z Daňového úradu H. pobočka W. Z.) mala byť preprava vykonaná na základe objednávok od
spoločnosti Z. L. Kft., s nakládkou M. 1, A. a vykládkou B.. pričom CMR doklad mal byť vystavený
žalobcom.

31. V prípade prepravcu RE-HU-A. KFT., I.-koz. 17. 1/5, XXXX NK., O. na základe odpovede prijatej dňa
06.05.2016 (odpoveď na Žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií č. XXXXXX/2016) bolo zistené,
že spoločnosť bola deregistrovaná dňa 01.04.2016, nebolo možné u nej vykonať kontrolu a neboli k
dispozícii ani doklady týkajúce sa obchodnej činnosti spoločnosti.

32. Podľa odpovede prijatej dňa 13.05.2016 (odpoveď na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií
č. XXXXXX/XXXX) týkajúcej sa prepravcu RAGÁNYI U. teherfuvarozó. V. út. 105, XXXX D., O., mal
prepravca vykonať prepravu na základe objednávky od Z. Lakiho, ktorý sa predstavil ako zástupca
spoločnosti R.-T. K.ft. K nakladaniu tovaru malo dôjsť v CS Y. logistické centrum v PrI. a k vykladaniu
došlo na rôznych miestach v O.. U. F. nevedel identifikovať osoby prítomné pri nakladaní a vykladaní
tovaru, nevedel množstvo ani hodnotu prepravovaného tovaru. Preprava mala byť vykonaná vodičom -
zamestnancom. Peniaze za prepravu mali byť prevzaté prepravcom od Z. U..

33. Z odpovede prijatej dňa 22.04.2016 (odpoveď na Žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií č.
XXXXXX/XXXX) v prípade prepravcu TRIMEX-L. G. T. H.. Etel G. 17. U.. 5.a., XXXX Nyíregyháza, O.
nebola preprava preukázaná, nakoľko spoločnosť je od 23.02.2015 v likvidácii, neboli predložené žiadne
doklady, na základe čoho nebolo možné ani vypočuť vodičov a neboli tak k dispozícii ani informácie o
mieste naloženia a vyloženia tovaru, prípadne iné informácie o preprave.

34. V prípade prepravcu I. S.R.L.. O. Birca Nr. XX, Bloc I Scara X Ap. XX, XXXX M., Dolj. Y., F. bolo na
základe odpovede prijatej dňa 15.06.2016 (odpoveď na Žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií č.
XXXXXX/XXXX) zistené, že táto spoločnosť je v súčasnosti nesolventná, spoločnosť vlastní prepravnú
licenciu a vlastnila aj vozidlá. Spoločnosť za obdobie august 2011 nedeklarovala žiadne dodané služieb
a v tomto období nemala zamestnaného ani vodiča. Spoločnosť nepotvrdila zaúčtovanie prepravy v
zmysle CMR dokladov poskytnutých správcom dane. Všetky dodania a služby mali byť spoločnosťou
evidované, ale nebol žiadny vzťah so spoločnosťou ZAFF-T. Kft. alebo žalobcom.

35. Za účelom čo naj úplnejšieho zistenia skutkového stavu vo veci oslobodeného dodania tovaru
deklarovaným odberateľom N.-F. H. G. T. H., N. A. C. G ÉS Z. G.., N., s.r.o., KAL S. C. G.., Z. L.
Korlátolt T. H. a R.-T. G. T. H.. správca dane Výzvou č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 12.02.2016 vyzval
Národnú diaľničnú spoločnosť, a.s. o poskytnutie údajov z elektronického mýtneho systému týkajúce sa
registrácie vozidiel a pohybu vozidiel, ktorými mala byť v zmysle predložených dokladov CMR vykonaná
preprava. Na základe odpovede prijatej dňa 08.03.2016 bolo správcovi dane oznámené, že motorové
vozidlá s evidenčnými číslami FL.9, T M., G U U a H neboli registrované v EMS a preto pre tieto
dopravné prostriedky neexistuje v EMS v požadovanom období od 01.08.2011 do 31.8.2011 žiadny
mýtny záznam, a taktiež neexistuje záznam o pohybe týchto vozidiel po vymedzených úsekoch ciest.
Zvyšné motorové vozidlá boli v systéme evidované a boli k nim poskytnuté príslušné mýtne transakcie,
ktoré správca dane vyhodnotil jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach s ohľadom na údaje uvádzané
v predložených prepravných dokladoch CMR ako aj s ohľadom na zistenia u jednotlivých prepravcov. Z
vyhodnotenia týchto údajov týkajúcich sa pohybu vozidiel a jednotlivých zistení u prepravcov a údajov
z prepravných dokladov CMR (bližšie vyhodnotených a popísaných v napadnutom rozhodnutí správcu



dane pri jednotlivých deklarovaných odberateľoch a k nim prislúchajúcich prepravcoch v tabuľkových
prehľadoch) prijal správca dane záver, že pohyb týchto vozidiel nebol v rámci Prešova zaznamenaný
a aj s ohľadom na zistenia u prepravcov tak preprava k deklarovaným odberateľom na predložených
dokladoch nebola preukázaná alebo bola spochybnená.

36. Správca dane všetky zistené skutočnosti, dôkazy a predložené doklady vyhodnotil a Oboznámením
č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 29.12.2016 s nimi oboznámil daňový subjekt, pričom umožnil daňovému
subjektu sa k nim vyjadriť a zároveň predložiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia. Vzhľadom na
skutočnosť, že daňovým subjektom nebolo predložené žiadne vyjadrenie ani návrhy k zisteným
skutočnostiam, správca dane dňa 02.01.2017 vydal protokol z daňovej kontroly č. XXXXXXXXX/XXXX.
na základe ktorého prijal záver z daňovej kontroly, že daňovým subjektom nebolo preukázané splnenie
podmienok pre oslobodené dodanie tovaru odberateľom do iných členských štátov. Protokol z daňovej
kontroly vykonanej opätovne bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole č.
XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 03.01.2017 žalobcovi doručený dňa 19.01.2017, pričom vo výzve správca
dane zároveň žalobcu poučil, že písomné vyjadrenie k protokolu a označenie dôkazov preukazujúcich
tvrdenia daňového subjektu, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly môže podľa § 46 ods.
8 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov predložiť najneskôr do 20 pracovných dní odo dňa doručenia výzvy.

37. Daňový subjekt žiadosťou podanou dňa 23.01.2017 požiadal o predĺženie lehoty na vyjadrenie sa
k zisteniam uvedeným v protokole o ďalších 10 dní, pričom správca dane následne Rozhodnutím č.
XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 30.01.2017 žiadosti žalobcu vyhovel a lehotu predĺžil.

38. Žalobca dňa 28.02.2017 podal vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole z daňovej kontroly,
v ktorom žiadal správcu dane, aby jednoznačne spresnil záver prijatý v protokole (či spochybňuje
existenciu tovaru, jeho nakládku a vykládku, prepravu alebo ostal tovar na území Slovenska). Ďalej
uvádzal, že správca dane ani nevyhodnotil údaje poskytnuté Národnou diaľničnou spoločnosťou, a.s. a
len ich prepísal do protokolu. Žalobca k vyjadreniu predložil knihu evidencie vjazdu a výjazdu vozidiel
a fotodokumentáciu, ktoré majú preukazovať pohyb vozidiel a samotnú prepravu. Ďalej uvádzal, že
správca dane aj nesprávne požiadal o poskytnutie údajov od Národnej diaľničnej spoločnosti, keď
nesprávne uviedol evidenčné čísla vozidiel. V prípade odberateľa BALL-F. H. G. T. H. predložil priznanie
o sume daňovej povinnosti resp. oprávnenie k vráteniu, z ktorého je zrejmé, že odberateľ priznal obchody
s daňovým subjektom, ktoré boli aj uhradené na bankový účet daňového subjektu. V prípade odberateľov
N. A. C. G ÉS Z. G.., G. C. G.., Z. G. G. T. H. uvádzal, že z odpovedí na medzinárodné výmeny informácií
jednoznačne vyplýva, že tieto spoločnosti nakupovali tovar od daňového subjektu, tovar bol dodaný a
prepravený. Rovnako aj v prípade odberateľa R.-T. G. T. H. daňový subjekt s poukazom na judikatúru
ESD tvrdil, že k dodaniu došlo a preprava bola zabezpečená prepravcami, čo malo byť potvrdené aj
výpismi z mýtnych transakcií. V prípade odberateľa Bormon, s.r.o. daňový subjekt uvádzal, že nie je
smerodajné, že tento odberateľ priznal plnenia ako trojstranný obchod, o čom daňový subjekt nevedel,
nakoľko je rozhodujúce, že tovar bol do iného členského štátu dodaný a faktúry boli riadne uhradené,
z čoho je možné prijal' záver, že v trojstrannom obchode tak bolo zahrnuté aj nadobudnutie tovaru od
daňového subjektu. V súvislosti so zisteniami u jednotlivých prepravcov daňový subjekt uvádzal, že z
vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že preprava bola vykonaná, a nie je zrejmé na základe
čoho správca dane dospel k záver, že tovar nebol do O. prepravený. Daňový subjekt uvádzal, že mu
nebolo ani umožnené vyjadriť sa k zisteným skutočnostiam v priebehu daňovej kontroly. Podľa žalobcu
správca dane spoľahlivo vykonal dokazovanie, ale zistené dôkazy nesprávne vyhodnotil a prisúdil im
nesprávny význam.

39. Správca dane sa podaným vyjadrením žalobcu a predloženými dôkazmi zaoberal a vo vyrubovacom
konaní výzvou č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 12.04.2017 a Výzvou č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa
15.06.2017 vyzval Národnú diaľničnú spoločnosť, a.s. na poskytnutie údajov z elektronického mýtneho
systému vozidiel, na ktoré daňový subjekt v odvolaní poukazoval. Správcovi dane boli požadované
Národnou diaľničnou spoločnosťou, a.s. poskytnuté dňa 15.5.2017, pričom vozidlo s evidenčným číslom
XVL402 nebolo v systéme registrované a k zvyšným vozidlám boli poskytnuté záznamy z elektronického
mýtneho systému. Na základe odpovede od Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s. prijatej dňa 03.07.2017
bolo zistené, že vozidlo s evidenčným číslom M nebolo v systéme zaregistrované a k zvyšnému vozidlu,
boli poskytnuté záznamy z elektronického mýtneho systému.



40. Ďalej správca dane v rámci vyrubovacieho konania vypočul svedka I. G. bývalého zamestnanca
žalobcu za prítomnosti daňového subjektu, ocom bola spísaná Zápisnica o ústnom pojednávaní č.
XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 27.06.2017. Z výpovede svedka vyplynulo, že boí vedúcim skladu, ktorého
rozloha bola 750 m2 a mohlo sa v ňom uskladniť približne 25 kamiónov cukru. Dĺžka skladovania
tovaru bola rôzna, pričom jednotlivé druhy tovaru neboli osobitne skladované. I. G. viedol denník
vstupnej kontroly, do ktorého zapisoval príjem tovaru a tiež rekapitulácie príjmov a výdajov podľa
jednotlivých partnerov. Vyhotovoval aj príjemky, ktoré spolu s faktúrou, dodacím listom, dokladom CMR
postupoval učtárni. Tovar bol zo skladu vydávaný na základe pokynov a dodacieho listu alebo faktúry.
Okrem neho v sklade pracovali ešte traja ďalší zamestnanci Miroslav A., M. F., O. G.. Pracovalo sa
na dvojzmennú prevádzku. Každý kamión sa vykladal a tovar sa uložil do skladu. Pri vyskladnení
tovaru pre odberateľov bol prítomný zamestnanec podľa pracovnej zmeny, ktorý realizoval nakladanie.
Všetky doklady ako aj prepravné doklady CMR vyhotovoval ekonomický úsek. Nezabezpečoval ani
nahlasovanie miest vykladania tovaru. Fotografie tovaru sa začali vyhotovovať asi od marca 2011,
pričom tieto sa vyhotovovali len pri predaji tovaru. Fotografie vyhotovovali zamestnanci skladu. Vyloženie
tovaru trvalo približne 20 minút a nakladanie dlhšie.

41. Správca dane tiež dňa 13.11.2018 vypočul svedka Juraja F. bývalého zamestnanca žalobcu za
účasti daňového subjektu, o čom bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní č. XXXXXXXXX/XXXX.
Z výpovede Juraja F. vyplýva, že pracoval na pozícii skladníka, nakladal a vykladal tovar. Rozloha skladu
mala byť 750 m2, kde sa dalo uskladniť približne 20 kamiónov, pričom cukor a olej boli skladované
spolu. Doklady vrátane CMR mal na starosti ekonomický úsek. V sklade pracovali štyria v dvojzmennej
prevádzke. Každý tovar bol vyložený, uskladnený a následne naložený na iný kamión. Pri vyskladnení
tovaru bol vždy prítomný len skladník, do obedu dvaja apo obede jeden. Presné adresy vykládky tovaru
rovnako pripravoval ekonomický úsek. Kamióny, ktoré tovar vozili do zahraničia boli fotené, pričom tieto
sa začali fotiť pri obchodoch s cukrom. Fotografie vyhotovoval kolega M. F.. K rampe bolo možné pristaviť
až päť kamiónov pričom naloženie trvalo hodinu maximálne hodinu a pol. Na otázky daňového subjektu
svedok uviedol, že s tovarom nemohol nikto cudzí manipulovať a nikto cudzí nemohol odovzdávať
vodičom CMR.

42. Správca dane ďalej dňa 23.11.2018 vypočul svedka Ing. Y. N. bývalú zamestnankyňu žalobcu
za účasti žalobcu, o čom bola spísaná Zápisnica o ústnom pojednávaní Č. XXXXXXXXX/XXXX.
Z výpovede Ing. Y. N. vyplynulo, že pracovala na pozícii ekonomickej riaditeľky, podávala daňové
priznania, kontrolovala úhrady faktúr. Pri príjme cukru a olej nebola osobne prítomná, nevyhotovovala
žiadnu dokumentáciu k príjmu a výdaju predmetného tovaru, ale ekonomický úsek zadával príkazy na
jeho vykladanie a výdaj. Referentky ekonomického úseku mali na starosti vyhotovovanie faktúr, CMR
a rovnako aj preverovanie obchodných partnerov, či sú platcami DPH. Komunikáciu s maďarskými
odberateľmi mala na starosti pani D., s ktorou bola podpísaná zmluva a ona sa zúčastňovala nakládok
tovaru, pričom na objednávke bola adresa uvedená a túto komunikovala s maďarskou stranou pani
Nováková a obchody s olejom komunikovali konatelia. Ing. Cecília N. s konateľmi nekomunikovala, len
kontrolovala úhrady a ani s dodávateľmi tohto tovaru nebola v komunikácii len kontrolovala úhrady.
Úhrady boli vykonávané cez banku. Objednávky prebiehali mailom a faxom a s maďarskými odberateľmi
komunikovala pani D. a s českým odberateľom konatelia a výrobný riaditeľ. Svedkyňa tiež uviedla, že
vystavovanie sprievodnej dokumentácie bola konzultovať na daňovom úrade a nie si je vedomá, že by
zámerne niečo zamlčala alebo porušila zákony.

43. Ďalej správca dane dňa 26.11.2018 vypočul svedka O. V. výrobného riaditeľa za prítomnosti žalobcu,
o čom bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní č. XXXXXXXXX/XXXX. Z výpovede Martina V.
vyplynulo, že úsek na ktorom pracoval, zabezpečoval cukor do výroby, na základe čoho pristúpili
aj k obchodom s cukrom ako komoditou. Všetku komunikáciu ohľadom maďarských odberateľov
zabezpečovala pani D., s ktorou bola uzatvorená zmluva a cez ktorú chodili aj objednávky. Keď sa
objednávka potvrdila, boli kontaktované ďalšie úseky a po zaplatený bol tovar vyskladnený. Svedok mal
byť osobne prítomný aj pri viacerých príjmoch a výdajoch tovaru. Tovar bol vždy z vozidiel vyložený
a uskladnený. Doklady k dodaniu tovaru vrátane CMR dokladov vypisovali pracovníčky ekonomického
úseku. S maďarskými odberateľmi nekomunikoval, to mala na starosti pani NoS.vá, ale boli na osobnom
stretnutí u žalobcu ohľadom dojednávania podmienok obchodu za účasti pani D.. Uskladnený tovar
sa mohol pohybovať v množstve 300 - 350 ton s rôznymi intervalmi uskladnenia. Evidenciu skladu
mal na starosti vedúci skladu. V sklade pracovali štyria zamestnanci na dve zmeny. Fotografie sa mali



začať vyhotovovať niekedy v roku 2011 na príkaz pána Ing. N.. pričom mali byť vyhotovované len v
prípade väčších dodávok cukru, oleja a ryže. Fotografie vyhotovovali zamestnanci skladu a zálohovali
sa na server. Kamióny na naloženie prichádzali prázdne pričom naloženie mohlo trvať 40 minút ale aj
dlhšie alebo kratšie. Všetok tovar prichádzal do areálu cez vrátnicu, kde sa zaznamenávali evidenčné
čísla vozidiel, tovar sa následne prijal na sklad s príslušnou dokumentáciou a následne na základe
pokynov bol vyskladnený s príslušnou dokumentáciou, čo svedčí, že tovar bol štandardne naskladnený
a vyskladnený a nemohlo dôjsť k žiadnemu protizákonnému postupu.

44. Správca dane dňa 27.11.2018 vypočul ako svedka aj Katarínu D., ktorá mala zabezpečovať obchody
s maďarskými odberateľmi, o čom bola spísaná Zápisnica o ústnom pojednávaní č. XXXXXXXXX/
XXXX. Z výpovede Kataríny D. vyplynulo, že mala so žalobcom uzatvorenú zmluvu o obchodnom
zastúpení, ktorá sa mala týkať všetkých maďarských odberateľov (v zmluve je však definovaný iba jeden
z nich), pričom túto činnosť vykonávala vtom čase na živnosť. Ovláda maďarský jazyk a na základe
predchádzajúceho zamestnania bola telefonicky kontaktovaná maďarskou spoločnosťou, ktorej názov
si nepamätala, vo veci nákupu cukru, z dôvodu, že v Maďarsku nebol žiadny cukrovar. Na základe
týchto skutočností mala kontaktovať viacerých dodávateľov cukru, pričom žalobca preukázal zásoby
cukru a tak dohodla stretnutie s maďarským odberateľom. Obdobne tak došlo ku kontaktu aj pri ďalších
odberateľoch. Mala byť prítomná pri všetkých stretnutiach s konateľmi žalobcu a konateľmi maďarských
spoločností, ktorí pri prvom stretnutí predložili výpisy z obchodného registra a doklady totožnosti. V
prípade záujmu o tovar ju maďarské spoločnosti kontaktovali, u žalobcu overila dostupnosť tovaru a
následne dohodla všetky podmienky platby, dodania a prevzatia tovaru. Viedla si len evidenciu počtu
kamiónov, ktorú si kontrolovala s evidenciou od pani AnW.vej. U maďarských odberateľov osobne
nebola, nakoľko títo chodili k žalobcovi, kde došlo aj podpisu zmlúv. Komunikácia ohľadom presných
termínov a miest dodania išla cez Katarínu D. a presné miesta vykladania boli potom uvádzané na
dokladoch CMR, ktoré vyhotovil žalobca. Rovnako zabezpečovala aj komunikáciu so zahraničnými
prepravcami predmetného tovaru. Mala byť prítomná aj pri nakladaní, ale nie každého kamiónu.
Čo sa týka obchodov s olejom dodávaným pre spoločnosť BP..r.o. tieto obchody nezabezpečovala.
Nezabezpečovala ani nákup cukru pre žalobcu. Podľa jej vyjadrenia všetko mali byť reálne dodávky.

45. Správca dane doplnené dokazovanie vyhodnotil a dňa 17.12.2018 vykonal so žalobcom ústne
pojednávanie vo veci prerokovania pripomienok predložených k zisteniam uvedeným v protokole z
daňovej kontroly vykonanej opätovne. Správca dane na základe vyhodnotených skutočností zotrval na
závere, že žalobcom neboli splnené podmienky pre oslobodené dodanie tovaru pre odberateľov do iných
členských štátov, nakoľko nebolo preukázané, že týmto deklarovaným odberateľom bol tovar dodaný a
že títo boli jeho skutočnými príjemcami. Správca dane sa vysporiadal so všetkými pripomienkami žalobcu
a oboznámil ho aj so zistenými skutočnosťami v rámci vyrubovacieho konania a ich vyhodnotením,
pričom konateľ žalobcu predmetnú zápisnicu neprečítal, nepodpísal a ústne pojednávanie opustil. O
týchto skutočnostiach zároveň správca dane spísal aj Úradný záznam č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa
17.12.2018.

46. Vzhľadom na to, že správca dane považoval predmetnú zápisnicu za poslednú vo vyrubovacom
konaní, dokazovanie za ukončené a žalobca žiadne ďalšie vyjadrenia nepodal, vydal správca dane
odvolaním napadnuté rozhodnutie č. 1XXXXXXXX/XXX8 zo dňa 19.12.2018, ktorým vyrubil žalobcovi
rozdiel dane za zdaňovanie obdobie august 2011 v sume 370.705,49 EUR. V rozhodnutí prijal správca
dane záver, že nebolo preukázané, že tovar bol skutočne prepravený deklarovaným odberateľom na
predložených faktúrach do iných členských štátov. Títo odberatelia nepreukázali, že predmetný tovar od
žalobcu prijali. Na základe týchto skutočností tak žalobca nepreukázal, že splnil podmienky stanovené
v § 43 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov pre oslobodené
dodanie tovaru do iného členského štátu a z dôvodu nepreukázanej prepravy tovaru do iného členského
štátu, tak správca dane dodanie tovaru nepovažoval za intrakomunitárne dodávky a žalobcovi tak vznikla
daňová povinnosť z dodania tovaru v tuzemsku.

II.

Stručné zhrnutie žalobou napádaného rozhodnutia

47. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný žalobou napádaným
rozhodnutím zo dňa 23.04.2019, ktorým žalovaný na základe zákona č. 333/2011 Z.z. o orgánoch



štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva v znení neskorších predpisov, zákona č. 479/2009
Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov a zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vydal rozhodnutie, ktorým podľa § 74 ods.
4 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov potvrdil Rozhodnutie Daňového úradu Prešov č. XXXXXXXXX/XXXX zo
dňa 19.12.2018, ktorým bol v zmysle § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe dani (Daňový
poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyrubený rozdiel dane
z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2011 vo výške 370.705,49 EUR žalobcovi.

48. Z odôvodnenia žalobou napádaného rozhodnutia vyplýva, že žalovaný preskúmal napadnuté
rozhodnutie správcu dane, zistený skutkový stav a námietky odvolania a dospel k záveru, že správca
dane sporné oslobodenie od dane pri dodaní cukru a oleja na základe odberateľských faktúr vystavených
pre nasledovných odberateľov:
- N.-F. H. G. T. H., D. Út. 5. T XXXX N., O., ÍČ W.: C 7 v celkove] sume 1 020 777,53 EUR,
- N. A. C. G. ES Z. G.., C. U. XXB., 1021 N., Maďarsko, IČ DPH: C v celkovej sume 341 455,50 EUR,
- N. s.r.o., C., D.. A. XXXX/X, XXXXX A. XX, česká republika, IČ DPH CZ XXXXX í 59 v celkovej sume
163 227,96 EUR.
G. C. Kťt.. S. Gábor út. 2, XXXX N., O.. IČ DPH C v celkovej sume\20 840,00 EUR,
Z. L. G. T. H., C. utca XX-XX T 1096 N., Maďarsko, IČ DPH C v celkovej sume 302 040,00 EUR,
- R.-T. G.aság, J. utca 66. Fsz 1, XXXX N., IČ DPH C.41 v celkovej sume 275 891,93 EUR
neuznal na základe kontrolných zistení získaných v súlade s ustanoveniami zákona č. 563/2009 Z.z. o
správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Daňový poriadok“), vyhodnotených vo vzájomných súvislostiach a v zmysle ustanovení
zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani
z pridanej hodnoty“).

49. Podľa § 13 ods. 1 písm. c) zákona o daní z pridanej hodnoty miestom dodania tovaru, ak je dodanie
tovaru bez odoslania alebo prepravy, je miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa jeho dodanie
uskutočňuje.

50. Podľa § 43 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je
odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom
tovaru alebo na ich účet. ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.

51. Podľa § 43 ods. 5 zákona o daní z pridanej hodnoty je platiteľ povinný preukázať, že sú splnené
podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4. Platiteľ je povinný preukázať dodanie tovaru do
iného členského štátu kópiou faktúry, a
a) ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ inou osobou, prepravným dokladom alebo
iným dokladom o odoslaní, v ktorom je uvedené miesto určenia,
b) ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, písomným potvrdením prijatia tovaru odberateľom alebo
osobou nim poverenou,
c) ak prepravní tovaru vykoná odberateľ, písomným vyhlásením odberateľa alebo ním poverenej osoby,
že tovar prepravil do iného členského štátu,
d) inými dokladmi, ako napríklad zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby
za tovar.

52. Uvedené ustanovenia zákona o dani z pridanej hodnoty stanovujú podmienky pre oslobodené
dodanie tovaru do iného členského štátu a akými listinnými dôkazmi je platiteľ nadväzne na preukázanie
splnenia podmienok oslobodenia od dane podľa § 43 ods. 1 až 4 zákona o dani z pridanej hodnoty
povinný preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu. Žalovaný však dodáva, že predloženie
riadne zaúčtovaných dokladov je len jednou z hmotnoprávnych podmienok na uznanie oslobodeného
dodania tovaru, samotné faktúry, CMR doklady, dodacie listy a iné doklady však ešte nepreukazujú, že
došlo k oslobodenému dodaniu tovaru ako deklaroval daňový subjekt. Technicky je totiž možné vyhotoviť
akýkoľvek doklad znejúci na určité plnenie bez ohľadu na to. či takéto plnenie skutočne bolo poskytnuté.
Daňové doklady tak musia byť aj odrazom reálneho plnenia.



53. Žalovaný uviedol, že predpokladom oslobodenia od dane je, aby nadobúdateľ a dodávateľ boli
podnikateľmi a vlastníctvo tovaru bolo prevedené na deklarovaného nadobúdateľa a tovar bol skutočne
fyzicky premiestnený do iného členského štátu. Ako vyplýva z obsahu spisu a skutočností zistených
správcom dane, v danom prípade dodanie a preprava tovaru deklarovaným odberateľom do iných
členských štátov, nebolo preukázané a odberatelia žiadnymi dôkazmi nadobudnutie tovaru od daňového
subjektu nepreukázali a tieto skutočnosti neboli potvrdené a preukázané ani dokazovaním u jednotlivých
prepravcov.

54. Žalovaný sa nestotožnil ani s námietkou žalobcu, že správca dane vopred spochybnil výpovede
svedkov Juraja F., O. V., Kataríny D., Emanuela G. a Cecílie F. a tieto vôbec nebral do úvahy. Ako vyplýva
z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a predloženého spisu za účelom čo naj úplnejšieho zistenia
rozhodujúcich skutočností pre správne určenie dane, vykonal správca dane aj výsluch uvedených osôb
v súlade s pripomienkami žalobcu. Aj tieto výpovede správca dane bral do úvahy a vyhodnotil ich
jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach, keď ani na základe výpovede týchto osôb nebolo preukázané
dodanie tovaru a to deklarovaným odberateľom s oslobodením od dane. Ako už žalovaný uviedol,
správca dane samotnú existenciu tovaru nespochybňoval, a svedkovia - skladníci s odberateľmi
nekomunikovali a len vydávali tovar zo skladu. Obchodnú komunikáciu ohľadom dodávok tovaru
pre odberateľov mala zabezpečovať Katarína D., no ani jej výpoveďou neoblo preukázané, ako k
týmto zdaniteľným plneniam a komunikácii dochádzalo, nepamätala si ani ktorou spoločnosťou bola
kontaktovaná ohľadom dodávok tovarov a bola spochybnená aj jej samotná účasť pri nakladaní tovaru,
keď z výpovedí skladníkov vyplynulo, že pri vyskladnení tovaru boli prítomní len skladníci. Aj tieto
skutočnosti boli správcom dane v napadnutom rozhodnutí vyhodnotené s ohľadom na všetky zistené
skutočnosti. V daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi,
chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov
daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní. Aby daňové orgány mohli
túto zásadu realizovať, sú vybavené rozsiahlymi zákonnými právomocami, vychádzajúcimi zo zásady
voľného hodnotenia dôkazov, zakotvenej v ustanovení § 3 ods. 3 Daňového poriadku. O takýto prípad
v danej veci išlo a žalovaný nezistil pochybenie v postupe správcu dane. ani iné porušenie Daňového
poriadku, pretože i správca dane má oprávnenie vykonať dokazovanie sám a voľba druhu dôkazného
prostriedku závisí od otázky, ktorú treba, resp. správca dane potreboval objasniť vzhľadom na doklady
predložené k daňovému priznaniu príslušným daňovým subjektom a podaným vysvetlením žalobcu.
Takto postupoval i správca dane v preskúmavanej veci, keď sa s konkrétnymi otázkami ohľadne
uskutočnenia intrakomunitámeho dodania tovaru obrátil na finančné správy iných členských štátov,
preveroval prepravu tovaru a vykonal výsluchy svedkov na základe Čoho tak správca dane vykonal
dokazovanie v potrebnom rozsahu a získané dôkazy i správne vyhodnotil.

55. V súvislosti s námietkou resp. konštatovaním žalobcu, že v rámci ústneho pojednávania konaného
dňa 17.12.2018 konateľ vidiac svoju bezmocnosť skolaboval (z dôvodu záverov správcu dane) a bol
nútený tak opustiť správcu dane, žalovaný uviedol, že aj v tomto prípade postupoval správca dane v
súlade so zákonom a žalovaný žiadne porušenia Daňového poriadku nezistil. V uvedený deň správca
dane vykonal so žalobcom ústne pojednávanie v rámci vyrubovacieho konania, na ktorom ho oboznámil
s doplneným dokazovaním, vyhodnotením všetkých získaných dôkazov a tiež vysporiadaním sa s
pripomienkami žalobcu predložených k zisteniam uvedeným v protokole z daňovej kontroly. Predmetnú
zápisnicu z ústneho pojednávania správca dane spísal v súlade s ustanovením § 19 Daňového poriadku
a ako to vyplýva z priebehu pojednávania, žalobcovi umožnil sa vyjadriť k záverom správcu dane, pričom
z obsahu zápisnice vôbec nevyplýva, ako mal správca dane postupovať v rozpore so zákonom a bol to
práve žalobca, ktorý zápisnicu bez udania dôvodu nepodpísal a budovu správcu dane opustil, o čom
správca dane spísal aj úradný záznam č. XXXXXXXXX/XXX8 zo dňa 17.12.2018.

56. V prípade námietok žalobcu, že správca dane nebral do úvahy všetky zistenia, nesprávne
vyhodnotil zistené skutočnosti a neuviedol úvahu, ktorou sa riadil, žalovaný uviedol, že splnenie
zákonných podmienok pre oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského
štátu ustanovených v § 43 citovaného zákona nespočíva len v predložení dokladov s predpísaným
obsahom. Faktúry', dodacie listy a doklady CMR preukazujúce oslobodenie stanovené v uvedených
ustanoveniach zákona o dani z pridanej hodnoty, musia jednoznačne preukazovať všetky znaky
vyžadovanej skutočnosti - objekt, subjekt i právnu skutočnosť. Ako dôkaz sú použiteľné len vtedy, ak
údaje v nich uvedené pravdivo odrážajú skutočnosť. Overenie uplatnenia oslobodenia od dane podľa
§ 43 zákona o dani z pridanej hodnoty znamená objasnenie všetkých okolností, ktoré umožnia prijať



závery, či podmienky oslobodenia od dane boli splnené, či uplatnenie oslobodenia pre nesplnenie hoci
len jednej zo zákonom o dani z pridanej hodnoty vyžadovaných podmienok nie je vylúčený. Keďže
ide o hmotno-právne podmienky, k takému záveru nestačí len samotná existencia konkrétnych faktúr,
dodacích listov, dokladov CMR a predložených prehlásení hoci tieto by obsahovali všetky formálno-
právne náležitosti. Musí sa overiť, či údaje v nich uvedené skutočne dokladujú predmetnú skutočnosť.
Preto k rozhodnutiu správcu dane, či oslobodenie od dane podľa § 43 zákona o dani z pridanej hodnoty
bolo uplatnené zákonne nestačí len mechanické porovnanie výšky sumy uvedenej na príslušných
faktúrach, musí byť preukázaná aj tá skutočnosť, že k deklarovaným obchodom aj skutočne došlo. Ak
si daňový subjekt uplatňuje oslobodenie od dane z pridanej hodnoty pri tovare, ktorý mal byť odoslaný
alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu, musí vedieť relevantnými a nespochybniteľnými
dôkazmi preukázať, že tovar bol skutočne vyvezený (dodávateľom, odberateľom alebo na ich účet) do
iného členského štátu a že deklarovaný odberateľ skutočne nadobudol právo s týmto tovarom nakladať.
V tomto smere dôkazná povinnosť v daňovom konaní jednoznačne spočívala na žalobcovi, ktorému
správca dane poskytol priestor, aby svoje tvrdenie o vývoze tovaru do iného členského štátu a dôvodnosť
oslobodenia od dane z pridanej hodnoty i preukázal, čo žalobca neurobil.

57. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že správca dane dospel k záveru, že neboli
splnené podmienky oslobodenia od dane podľa § 43 ods. 1 a ods. 5 zákona o dani z pridanej hodnoty,
nielen na základe výsledkov z medzinárodného preverovania, ale aj na základe preverení prepravy,
výsluchu svedkov a samotných vyjadrení žalobcu a ním predložených dôkazov. Žalobcom predložené
dôkazy - písomné prehlásenie o tom, že tovar prepravili do iného členského štátu EU, dodací list,
prepravné doklady CMR, ktoré za týmto účelom žalobca predložil, boli správcom dane vyhodnotené a
posúdené tak, že nepreukazujú, že boli splnené podmienky pre oslobodené dodanie tovaru z tuzemska
do iného členského štátu podľa § 43 ods. 5 zákona o dani z. pridanej hodnoty. Žalovaný tak musel
konštatovať, že žalobca dostatočne nepreukázal splnenie podmienok pre dodanie tovaru s oslobodením
od dane z pridanej hodnoty. Správne a v zmysle vyššie citovaného zákona potom postupoval správca
dane, keď žalobcovi oslobodené dodanie tovaru neuznal a následne zdanil tuzemskou daňou z pridanej
hodnoty. Z obsahu preloženého administratívneho spisu vyplýva, že správca dane zistil skutkový stav
správne a v dostatočnom rozsahu tak, aby bolo možné na jeho základe v zmysle zákona rozhodnúť.
Záver správcu dane. ktorý' urobil a ustálil v svojom rozhodnutí, zodpovedá zásadám logického myslenia
a vyhodnoteného aj v súlade s hmotne právnym i ustanoveniami zákona o dani z pridanej hodnoty.

58. Zákon o dani z pridanej hodnoty, ani iný zákon neukladá daňovému subjektu, aby si preveril
svojich obchodných partnerov, avšak musí si byť vedomý následkov svojich obchodných transakcií,
pokiaľ tieto nevykazujú znaky a nespĺňajú podmienky v zmysle zákona o dani z pridanej hodnoty,
ktorý má prísne hmotnoprávne podmienky pre uplatnenie nároku na oslobodenie z dane vzhľadom k
tomu. že ide o verejné prostriedky daňových poplatníkov. Žalovaný zdôraznil, že žalobca ako daňový
subjekt subjekt je povinný viesť svoju evidenciu, uskutočňovať svoju činnosť a preverovať si svojich
obchodných partnerov tak. aby v akomkoľvek prípade, v každej situácii mal dostatočné podklady preto,
aby riadne preukázal existenciu, resp. vznik nárokov a povinností v zmysle daňových zákonov. Daňový
subjekt musí vedieť preukázať uskutočnenie obchodu osobou uvedenou v predkladaných vystavených
odberateľských faktúrach, pokiaľ si uplatňuje oslobodenie od dane pri dodávkach tovaru do iných
členských štátov. To, že v súčasnosti sú jeho odberatelia nezastihnuteľní, nemôže byť podkladom
pre poskytovanie úľav daňovému subjektu spočívajúcich v obmedzení povinnosti riadne preukázať
všetky podklady pre overenie správnosti uplatneného oslobodenia od dane. Dôkazné bremeno je na
daňovom subjekte (§ 24 Daňového poriadku v spojení s § 43 ods. 5 zákona o dani z pridanej hodnoty),
ktorý disponuje svojím právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na
oslobodenie dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom oslobodenia dane z pridanej hodnoty) a ktorý si
aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za
zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu
skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné
bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na oslobodenie od dane z pridanej
hodnoty uznaný ako oprávnený.

59. Vychádzajúc z ustanovenia § 44 ods. 1 Daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje
alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení
osobitných predpisov a daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý' je nevyhnutne potrebný na
dosiahnutie jej účelu. Daňový poriadok tak cez uvedené ustanovenie priamo odkazuje na zákon o



dani z pridanej hodnoty. Preto predmetnou kontrolou dane z pridanej hodnoty správca dane v rozsahu
nevyhnutne potrebnom na dosiahnutie účelu daňovej kontroly preveroval predložené doklady o dodaní
tovaru do iného členského štátu z hľadiska ich hodnovernosti, úplností, správnosti a preukázateľnosti, za
účelom overenia splnenia zákonných podmienok pre uplatnenie oslobodenia od dane pri dodaní tohto
tovaru za kontrolované zdaňovacie obdobie.

60. Zákon o dani z pridanej hodnoty vo svojich ustanoveniach stanovuje striktné podmienky, ktoré musia
byť splnené, aby vzniklo právo na uplatnenie oslobodenia od dane. Z dôvodu ľahkej zneužiteľnosti
zákon požaduje, aby daňový subjekt, ktorý tento nárok uplatňuje, preukázal splnenie podmienok, ktoré
ustanovil zákon o dani z pridanej hodnoty. Pokiaľ si daňový subjekt ako platiteľ dane z pridanej hodnoty
uplatňuje oslobodenie od dane na ním vystavenej odberateľskej faktúre, musí byť schopný preukázať,
že zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený a to práve pre osobu - platiteľa dane pridanej hodnoty v
inom členskom štáte, ktorý je uvedený na odberateľskej faktúre.

61. Správca dane doklady predložené žalobcom ku kontrole a jeho vyjadrenia posudzoval vo
vzájomných súvislostiach so všetkými zisteniami a zistil, že žalobca nepreukázal, že tovar bol skutočne
dodaný a prepravený deklarovaným odberateľom do iných členských štátov, a že na tieto osoby prešlo
aj právo nakladať s tovarom ako vlastník.

62. Žalovaný uviedol, že pre splnenie zákonných podmienok oslobodenia od dane nepostačuje
iba predloženie dokladov, s názvom dokladu, ktorý' vyžaduje ustanovenie § 43 zákona o dani
z. pridanej hodnoty. Zvlášť v prípade, že tieto doklady neboli jednoznačné a spochybnené,
na základe čoho z predložených dokladov správcovi dane vyplynuli pochybnosti o tom, kto je
nadobúdateľom fakturovaného tovaru. Deklarované obchody s deklarovanými odberateľmi neboli
preukázané relevantnými dokladmi a dôkazmi o uskutočnenom dodaní tovarov do iného členského štátu
práve týmto odberateľom.

63. Žalovaný sa stotožnil so závermi správcu dane, že v danom prípade došlo k porušeniu ustanovení
§ 43 zákona o dani z pridanej hodnoty, nakoľko zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že nebolo
preukázané splnenie podmienok pre oslobodené dodanie tovaru deklarovaným odberateľom do iných
členských štátov. Prijatie tovaru a jeho následné zdanenie odberateľmi, ktorých deklaroval daňový
subjekt na základe predložených odberateľských faktúr, nebolo preukázané, pretože neboli odberateľmi
predložené žiadne doklady, ktoré by zdanenie nadobudnutia preukázali a zároveň takéto dôkazy neboli
predložené ani samotným žalobcom a nebola preukázaná ani samotná preprava týmto odberateľom.
Správca dane tak v predmetnej veci postupoval dôsledne, v súlade so zákonom a pri skúmaní podmienok
pre oslobodenie od dane správne zistili skutkový stav veci a vec aj správne právne posúdil, keď na
základe týchto skutočností vznikla žalobcovi daňová povinnosť z dodania tovaru v tuzemsku. Žalovaný
uviedol, že správca dane v odôvodnení napadnutého rozhodnutia podrobne uviedol všetky skutočnosti,
ktoré zistil v rámci dokazovania a uviedol úvahy, ktoré ovplyvnili hodnotenie dôkazov, ako aj použitie
právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval.

64. Po preskúmaní rozhodnutia a celého spisového materiálu v rozsahu námietok daňového subjektu
v odvolaní dospel žalovaný k záveru, že správca dane postupoval v celom konaní v zmysle platných
právnych predpisov, posudzoval závažnosť všetkých jednotlivých dôkazných prostriedkov a vyhodnotil
všetky dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti,
pritom prihliadol na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Zároveň sa tiež vysporiadal so všetkými
námietkami žalobcu a uviedol, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov. Žalovaný hodnotil námietky
žalobcu ako neopodstatnené.

65. Žalobca navrhol prehodnotiť prijaté závery a potvrdiť nadmerný odpočet vykázaný žalobcom, k čomu
žalovaný uviedol, že na základe všetkých vyššie uvedených skutočností posúdil, že rozhodnutie správcu
dane č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 19.12.2018, za zdaňovacie obdobie august 2011 bolo vydané v
súlade so zisteným skutkovým stavom vyhodnoteným v zmysle ustanovení zákona o dani z pridanej
hodnoty.

66. Ani v tomto odvolaní žalobca nepreukázal a žiadnymi dôkazmi nedoložil skutkový stav
preverovaných plnení inak, ako ich v daňovej kontrole zistil a vyhodnotil správca dane. Preto žalovaný
nezistil dôvody na zrušenie napadnutého rozhodnutia správcu dane.



67. Na základe takto zistených skutočnosti žalovaný rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku žalobou
napádaného rozhodnutia.

III.

Argumenty žalobcu k podanej žalobe

68. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného. Ako
podstatnú žalobnú námietku uvádzal, že podľa jeho právneho názoru mal daňový úrad v žalovanom
prípade zastaviť daňové konanie podľa § 62 Daňového poriadku z dôvodu preklúzie (zániku práva
vyrubiť daň). Podľa § 69 ods. 1 Daňového poriadku platí, že nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane
alebo uplatniť nárok na sumu podľa osobitných predpisov po uplynutí piatich rokov od konca roka,
v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň
zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie, alebo v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na
uplatnenie sumy podľa osobitných predpisov. Ak ide o daňový subjekt, ktorý si uplatňuje odpočítanie
daňovej straty, nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane po uplynutí siedmich rokov od konca roka, v
ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie, v ktorom bola táto daňová strata vykázaná. Podľa
druhého odseku citovaného zákonného ustanovenia, ak bol pred uplynutím lehoty vykonaný úkon
smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane alebo uplatnenie nároku na sumu podľa osobitných
predpisov, plynú lehoty podľa odseku 1 znovu od konca roka, v ktorom bol daňový subjekt o tomto úkone
vyrozumený. Vyrubiť daň alebo rozdiel dane možno najneskôr do desiatich rokov od konca roka, v ktorom
vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez
povinnosti podať daňové priznanie, alebo v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na uplatnenie sumy
podľa osobitných predpisov. Podľa § 69 ods. 3 Daňového poriadku sa za úkon smerujúci na vyrubenie
dane alebo rozdielu dane považuje doručenie: a) protokolu z daňovej kontroly, b) protokolu o určení
dane podľa pomôcok. Podľa platnej legislatívy platí 5-ročná subjektívna prekluzívna lehota a 10-ročná
objektívna prekluzívna lehota na vyrubenie dane. Opätovne vyvolať plynutie primárnej 5-ročnej lehoty na
vyrubenie dane môže realizácia úkonu smerujúceho na vyrubenie dane. Za úkon smerujúci na vyrubenie
dane sa v súčasnosti považuje doručenie protokolu z daňovej kontroly. Žalovaný prípad sa týka
kontrolovaného zdaňovacieho obdobia DPH 08/2011. Primárna päťročná lehota na vyrubenie dane sa
začína počítať od začiatku roka nasledujúceho po roku, kedy bolo podané daňové priznanie. Vzhľadom
na to, že žalobca bol v kontrolovanom zdaňovacom období mesačný platiteľ DPH, za zdaňovacie
obdobie 08/2011 bol povinný podať daňové priznanie k DPH v termíne do 25.09.2011. Primárna päťročná
lehota na vyrubenie dane sa začína počítať od 01.01.2012 do 31.12.2016. V tomto výpočte sa žalobca
a žalovaný pravdepodobne zhodujú. Odlišné právne názory nastanú v ďalšej argumentácii žalobcu
týkajúcej sa plynutia 5-ročnej lehoty na vyrubenie dane. Žalovaný bude pravdepodobne v súdnom konaní
presadzovať právny názor, že dňa 07.01.2013 došlo k prerokovaniu protokolu z prvej daňovej kontroly,
a preto aplikujúc §69 ods. 2 Daňového poriadku začína od 01.01.2014 plynúť sekundárna 5-ročná
lehota na vyrubenie dane, ktorá by uplynula dňa 31.12.2018. Ak by súd akceptoval tento právny názor,
správca dane by neporušil § 69 Daňového poriadku a časovo by stihol prekluzívnu lehotu na vyrubenie
dane. Žalobca sa s týmto potenciálnym názorom žalovaného nestotožňuje. Aplikovať ustanovenie §
69 ods. 2 Daňového poriadku a rešpektovať vyvolanie plynutia v poradí druhej päťročnej lehoty by
bolo možné výlučne v prípade, ak by v poradí prvý protokol z daňovej kontroly obsahoval v článku III.
(číselné zhrnutie výsledkov kontroly) nejaký rozdiel dane. Podľa tabuľky na strane 6 protokolu zo dňa
07.01.2013 figuruje nulový rozdiel dane. V danom prípade ide o tzv. nulový protokol z daňovej kontroly,
ktorý nevyvoláva automatické plynutie v poradí druhej 5-ročnej lehoty na vyrubenie dane a nepredlžuje
tak prekluzívnu lehotu na vyrubenie dane na časový interval dlhší ako 5 rokov. Tento právny názor
žalobcu odobruje aj platná súdna judikatúra. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
č. k. 7Sž/17/01 + 7Sž/74/01 zo dňa 22.05.2001 platí, že daňová kontrola sama osebe nie je úkonom
smerujúcim na vyrubenie dane alebo rozdielu dane. Daňovou kontrolou nemusia byť automaticky zistené
nedostatky pri plnení daňových povinností podnikateľov. Úkonom smerujúcim na vyrubenie dane môže
byť najskôr úkon vykonaný v priebehu daňovej kontroly v dobe, keď správca dane už vie, že daňový
subjekt mal zaplatiť daň/rozdiel dane, ktorú v zákonnej lehote nezaplatil. Týmto úkonom je finálne
štádium daňovej kontroly - doručenie protokolu o daňovej kontrole, čiže jeho prerokovanie s daňovým
subjektom. Súd v citovanom judikáte vyslovuje právny názor, že vyhotovenie protokolu o daňovej
kontrole a jeho prerokovanie s daňovým subjektom môže byť posúdené ako úkon smerujúci na vyrubenie
dane len v tých prípadoch, v ktorých boli daňovou kontrolou zistené nedostatky pri plnení daňových



povinností daňových subjektov. Taká daňová kontrola, ktorou neboli zistené nedostatky, jej protokol a
jeho prerokovanie nemôžu byť považované za úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane,
lebo bez zistenia nedostatkov nedochádza k vyrubeniu dane ani rozdielu dane. Najvyšší súd SR v
závere judikátu vyslovuje právny názor, že z obsahu vykonaného dokazovania vyplýva, že došlo k zániku
práva vyrubiť daň a za takého stavu veci by žalobca plnil neexistujúcu (zaniknutú) daňovú povinnosť.
V žalovanom prípade došlo k zániku práva správcu dane vyrubiť daň dňa 31.12.2016. Vzhľadom na
to, že protokol z opätovnej daňovej kontroly (ktorý už obsahuje kontrolný nález vo výške vyrubeného
rozdielu dane) bol doručený dňa 02.01.2017, má protokol z daňovej kontroly a všetky naň časovo
nadväzujúce úkony (rozhodnutie daňového úradu o vyrubení rozdielu dane + rozhodnutie o odvolaní)
punc nezákonne získaného dôkazu, pretože došlo k uplynutiu 5-ročnej prekluzívnej lehoty na vyrubenie
dane, tým pádom k zániku práva správcu dane vyrubiť daň a za tohto právneho stavu by žalobca plnil
neexistujúcu (zaniknutú) daňovú povinnosť. Správca dane ako prvostupňový správny orgán žalovaného
a žalovaný ako druhostupňový správny orgán nerešpektovaním tohto právneho názoru a potvrdením
prvostupňového rozhodnutia o vyrubení dane porušili § 69 ods. 1 a 2 Daňového poriadku.

69. Ako ďalšie žalobné námietky žalobca uvádzal, že opakovanú daňovú kontrolu inicioval nezákonný
subjekt, a to finančné riaditeľstvo, pričom podľa názoru žalobcu malo iniciovať opakovanú daňovú
kontrolu Ministerstvo financií Slovenskej republiky, pričom aj v žalobou napádanom rozhodnutí chýba
zmienka o tom, prečo bola vlastne opätovná daňová kontrola daňovým úradom vykonaná a zdôvodnenie
podnetu žalovaného na vykonanie daňovej kontroly.

70. Ďalej žalobca namietal prekročenie maximálnych lehôt na vykonanie opätovnej daňovej kontroly, a
takisto aj prekročenie lehoty na vykonanie vyrubovacieho konania.

71. Súčasne žalobca namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre jeho nekvalifikované odôvodnenie
a nedostatočne zistený skutkový stav veci. Na základe uvedených skutočností žalobca žiadal zrušiť
žalobou napádané rozhodnutie ako aj rozhodnutie daňového orgánu I. stupňa a vec vrátiť žalovanému
na ďalšie konanie. Súčasne si uplatnil náhradu trov konania.

IV.

Vyjadrenie žalovaného k žalobe

72. K podanej žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 02.09.2019 tak, že k námietkam
uvedeným v bode 1. časť III. žaloby uviedol, že zákon č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok)
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok) v
ustanovení § 44 ods. 4 stanovuje, kedy je možné daňovú kontrolu tej istej dane za zdaňovacie obdobie,
za ktoré už bola vykonaná, opätovne vykonať. Zo spisu správcu dane vyplýva, že správca dane vykonal
opätovne daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2011 podľa § 44 ods. 4
písm. c) na základe podnetu žalovaného. Daňový poriadok v uvedenom ustanovení Daňového poriadku
o opätovnej daňovej kontrole neuvádza, že v prípadoch, keď o odvolaní rozhoduje Finančné riaditeľstvo
ako druhostupňový orgán nadriadený daňovému úradu, podnet na vykonanie opätovnej daňovej kontroly
môže podať len ministerstvo.

73. Rovnako Daňový poriadok nestanovuje ani skutočnosti, že rozhodnutie musí obsahovať dôvod
vykonania opätovnej daňovej kontroly (§ 63 ods. 3 daňového poriadku, ktorý stanovuje obsah
rozhodnutia) a rovnako nestanovuje ani to, že by oznámenie malo obsahovať zdôvodnenie vykonania
opätovnej daňovej kontroly (§ 46 daňového poriadku).

74. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, tak žalovaný námietky týkajúce sa porušenia § 44 ods. 4 písm.
c) Daňového poriadku považuje za neopodstatnené.

75. V prípade námietok uvedených v bodoch 2. a 3. časť III. žalovaný uviedol, že opätovná daňová
kontrola bola správcom dane prerušená z dôvodu zaslania žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií.
Žalovaný uviedol, že podľa ustanovenia § 46 ods. 10 Daňového poriadku lehota na vykonanie daňovej
kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije §
61. Podľa ustanovenia § 61 Daňového poriadku jednou z možností, kedy správca dane preruší daňové
konanie je práve aj prípad, kedy je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu.



Žalovaný uviedol, že správca dane bol oprávnený v prípade potreby získania informácií prostredníctvom
žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií prerušiť daňovú kontrolu (žalovaný v tejto súvislosti dáva
do pozornosti aj judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorá sa vzťahuje na právnu otázku
zachovania zákonnej lehoty pre vykonanie daňovej kontroly, z obsahu ktorej jednoznačne vyplýva,
že možnosť prerušenia daňovej kontroly je v justičnej praxi súdov v rámci správneho súdnictva plne
akceptovaná napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13.11.2012 č. k. 3Sžf/24/2012 a
ďalšie). Ukončenie prerušenia daňovej kontroly je limitované udalosťou (získaním informácií potrebných
pre správne určenie dane) a až uplynutím tejto udalosti, ktorá limitovala prerušenie daňovej kontroly
do určitého okamihu, nastane zákonný dôvod na pokračovanie v daňovej kontrole. Z uvedeného teda
vyplýva, že ak bola daňová kontrola prerušená z dôvodu získania informácií pre správne určenie dane,
tak deň doručenia týchto výsledkov a informácií je posledným dňom prerušenia daňovej kontroly a
nasledujúcim dňom pokračuje jej plynutie. Ďalej žalovaný uviedol, že ak je konanie prerušené, lehoty
podľa Daňového poriadku neplynú (spočívajú), z čoho vyplýva, že ako bola daňová kontrola prerušená,
neplynuli lehoty stanovené daňovým poriadkom tzn. ani lehota na vykonanie daňovej kontroly a ani
prekluzívna lehota na zánik práva vyrubiť daň alebo rozdiel dane. Žalovaný uviedol, že správca dane
postupoval aj podľa platných právnych predpisov a nariadení pre medzinárodnú spoluprácu v oblasti
výmeny informácií. V zmysle Nariadenia Rady EÚ 904/2014 o administratívnej spolupráci a boji proti
podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty sa v kapitole II oddiel 2 uvádza nasledovné:

76. Článok 10
Žiadaný orgán poskytuje informácie uvedené v článku 7 a 9 tak rýchlo, ako je to len možné, no najneskôr
tri mesiace po dni prijatia žiadosti.
Pokiaľ však žiadaný orgán už uvedenú informáciu má, lehota sa znižuje maximálne na jeden mesiac.

77. Článok 11
V niektorých osobitných kategóriách prípadov si môžu žiadaný a žiadajúci orgán navzájom dohodnúť
iné lehoty, ako sú ustanovené v článku 10.
78. Článok 12
Pokiaľ žiadaný orgán nie je schopný odpovedať na žiadosť v stanovenej lehote, okamžite písomne
informuje žiadajúci orgán o dôvodoch, prečo tak neurobil, pričom uvedie, kedy bude pravdepodobne
schopný odpovedať.
79. Pri žiadostiach o medzinárodnú výmenu informácií správca dane postupoval v súlade s
uvedenými článkami nariadenia ako aj ustanoveniami daňového poriadku. Správca dane žiadosťami
o medzinárodnú výmenu informácií zisťoval skutočnosti, ktoré boli podstatné pre rozhodnutie, pretože
zisťoval a preveroval skutočnosti, týkajúce sa zdaniteľných transakcií žalobcu, pri ktorých si daňový
subjekt uplatnil oslobodené dodanie tovaru od dane a ktoré súviseli aj s uplatneným odpočítaním dane
na vstupe. Správca dane tak preveroval či tovar žalobca použil na dodávky tovarov ako platiteľ s
oslobodením od dane, pretože ich dodal odberateľom do iných členských štátov. Až po zhromaždení
potrebných informácií mohol správca dane prijať rozhodujúci záver, vo veci splnenia podmienok pre
oslobodené dodanie tovaru. Bez týchto požadovaných informácií nemohol správca dane v daňovej
kontrole pokračovať tak z hľadiska dôvodu zákonnosti prerušenia kontroly, ale aj z hľadiska úplnosti
informácií o všetkých subjektoch zapojených do obchodov s preverovanými tovarmi, na základe ktorých
mohol správne určiť daň a tým naplniť aj základnú podstatu daňovej kontroly uvedenú v § 44 ods. 1
daňového poriadku. Ako už žalovaný uvádzal, podľa uvedeného ustanovenia § 44 Daňového poriadku sa
daňová kontrola vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu (čl. 2 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky), čo znamená, že správca dane by pri jej výkone nemal zbytočne zaťažovať
daňový subjekt, no zároveň ju musí vykonať v takom rozsahu, aby čo najpresnejšie a najobjektívnejšie
zistil skutočnosti potrebné na splnenie jej účelu. Daňová kontrola pokračovala až po pominutí dôvodov,
čo správca dane podľa Daňového poriadku oznámil žalobcovi a vzhľadom na tieto skutočnosti, tak
správca dane postupoval v súlade s platnými právnymi predpismi, prerušil daňovú kontrolu podľa
platného daňového poriadku, počas prerušenej daňovej kontroly správcovi dane neplynula ani lehota
na výkon daňovej kontroly a teda lehota na jej vykonanie bola správcom dane dodržaná. Rovnako v
súlade s ustanoveniami daňového poriadku, tak správca dane získal aj dôkazy v rámci medzinárodných
žiadostí o výmenu informácií a tieto dôkazy vyhodnotil jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach v súlade
s ustanoveniami daňového poriadku. Nakoniec takýto postup daňových orgánov bol priamo u žalobcu
potvrdený aj Rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. XS/X/XXXX-X12 zo dňa 05.05.2017 a
potvrdený Rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžfk/53/2017 zo dňa 21.11.2018, ktorý v identickej
veci (rovnako neuznané oslobodené dodanie tovaru pre identických odberateľov do iného členského



štátu) v prípade prerušenia daňovej kontroly jednoznačne uviedol, že daňové orgány postupovali v
súlade so zákonom.

80. V nadväznosti na uvedené k námietke, že správca dane nedodržal lehotu na vyrubovacie konanie a
porušil ustanovenie § 68 ods. 3 Daňového poriadku žalovaný uvádza, že aj v tomto prípade postupoval
správca dane v súlade s daňovým poriadkom. V ustanovení § 68 ods. 3 Daňového poriadku platného v
roku 2017 sa uvádza, že ak daňový subjekt predloží pripomienky a dôkazy v lehote určenej správcom
dane vo výzve podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1, dohodne so správcom dane deň prerokovania pripomienok
a dôkazov ním predložených; ak sa nedohodnú, určí deň ich prerokovania správca dane. Ak sa daňový
subjekt nemôže zúčastniť na prerokovaní, je povinný určiť si na tento účel zástupcu. Správca dar.;
písomného vyjadrenia daňového subjektu a ním predložených dôkazov vykoná dokazovanie alebo
miestne zisťovanie. Ak sa daňový subjekt alebo jeho zástupca nezúčastní na prerokovaní pripomienok
a dôkazov ním predložených, správca dane spíše o tejto úradný záznam. O priebehu a o výsledkoch
dokazovania správca dane spíše s daňovým subjektom zápisnicu podľa § 19, a to aj opakovane; vtom
prípade správca dane vydá rozhodnutie do 15 dní odo dňa spísania poslednej zápisnice s daňovým
subjektom alebo odo dňa spísania úradného záznamu. K 01.01.2018 došlo k novelizácii uvedeného
ustanovenia, ktorou bola dĺžka vyrubovacieho konania ohraničená lehotou 3 mesiacov, pričom ale
podľa prechodného ustanovenia uvedeného v § 165g ods. 7 daňového poriadku, sa lehota na vydanie
rozhodnutia podľa § 68 ods. 3 v znení účinnom od 1.januára 2018 použije na vyrubovacie konanie, ktoré
začalo po 31.decembri 2017. Ako vyplýva zo spisu, vyrubovacie konanie u žalobcu začalo 20.01.2017
t.j. deň po dni doručenia protokolu spolu s výzvou i novelizované ustanovenie § 68 ods. 3 Daňového
poriadku na vyrubovacie konanie u žalobcu nevzťahovalo. Navyše dĺžka vyrubovacieho konania bola
v tomto prípade ovplyvnená samotným žalobcom, ktorý navrhoval správcovi dane ďalšie dôkazy a
aj opakované vypočutie svedkov, pričom správca dane sa týmito návrhmi ako aj ďalšími dôkazmi vo
vyrubovacom konaní zaoberal.

81. Aj v prípade odvolacieho konania je evidentné, že daňové orgány postupovali v súlade s daňovým
poriadkom. Rozhodnutie správcu dane č. 102XXXXXX/XXX8 zo dňa 19.12.2018 bolo žalobcom
prevzaté 14.01.2019 (pričom v tomto prípade bolo rozhodnutie žalobcovi podľa Daňového poriadku
doručené už dňom 11.01.2019 uplynutím 15 dňovej úložnej lehoty), pričom dňa 14.01.2019 žalobca
podal žiadosť o predĺženie 30 dňovej lehoty na podanie odvolania, na čo mu správca dane Oznámením
č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 17.01.2019 odpovedal, že lehotu stanovenú zákonom podľa § 28 ods.
2 Daňového poriadku nie je možné predĺžiť. Následne žalobca dňa 07.02.2019 podal odvolanie voči
rozhodnutiu správcu dane, v ktorom však nesprávne označil rozhodnutie voči ktorému odvolanie
smerovalo. Správca dane preto Výzvou na odstránenie nedostatkov podania č. XXXXXXXXX/XXXX
zo dňa 25.02.2019 vyzval na odstránenie nedostatkov odvolania a označenie správneho rozhodnutia,
ktorému smerovalo. Žalobca dňa 04.03.2019 podal odvolanie, v ktorom správne označil rozhodnutie
správcu dane, voči ktorému smerovalo a správca dane toto odvolanie aj so spisovým materiálom odstúpil
odvolaciemu orgánu, ktorý ho prijal dňa 12.03.2019 a vo veci rozhodol na základe žalobou napadnutého
rozhodnutia dňa 23.04.2019. Z uvedeného vyplýva, že aj v tomto prípade boli lehoty dodržané v zmysle
Daňového poriadku a bol to práve žalobca, ktorý svojím konaním lehoty naťahoval.

82. Na základe uvedeného tak žalovaný námietky týkajúce sa nedodržania lehoty na vyrubovacie
konanie, vydanie rozhodnutia a tiež dĺžky trvania prerušenia daňovej kontroly, považuje za
neopodstatnené a v celom konaní je evidentné, že správca dane a žalovaný postupovali v súlade s
platnými právnymi predpismi.

83. K bodu 4. časť III. námietky týkajúcej sa lehoty na zánik práva vyrubiť daň žalovaný uvádza, že podľa
§ 69 ods. 1 Daňového poriadku ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, nemožno
vyrubiť daň ani rozdiel dane alebo uplatniť nárok na sumu podľa osobitných predpisov po uplynutí piatich
rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo v ktorom bol daňový
subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie, alebo v ktorom daňovému subjektu
vznikol nárok na uplatnenie sumy podľa osobitných predpisov. Ak ide o daňový subjekt, ktorý si uplatňuje
odpočítanie daňovej straty, nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane po uplynutí siedmich rokov od konca
roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie, v ktorom bola táto strata vykázaná.

84. Podľa ustanovenia § 69 ods. 2 Daňového poriadku ak bol pred uplynutím lehoty vykonaný úkon
smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane alebo uplatnenie nároku na sumu podľa osobitných



predpisov, plynú lehoty podľa odseku 1 znovu od konca roka, v ktorom bol daňový subjekt o tomto úkone
vyrozumený. Vyrubiť daň alebo rozdiel dane alebo uplatniť nárok na sumu podľa osobitných predpisov
možno najneskôr do desiatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie
alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie, alebo v
ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na uplatnenie sumy podľa osobitných predpisov.

85. Podľa § 69 Podľa § 69 ods. 3 Daňového poriadku za úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo
rozdielu dane alebo uplatnenie nároku na sumu podľa osobitných predpisov sa považuje doručenie
a) protokolu z daňovej kontroly
b) protokolu o určení dane podľa pomôcok.

86. Podľa uvedeného teda nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane alebo uplatniť nárok na sumu podľa
osobitných predpisov po uplynutí piatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové
priznanie alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie,
alebo v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na uplatnenie sumy podľa osobitných predpisov. Ak
ide o daňový subjekt, ktorý si uplatňuje odpočítanie daňovej straty, nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane
po uplynutí siedmich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie, v ktorom
bola táto daňová strata vykázaná. Ak bol v lehote piatich rokov resp. siedmich rokov, keď si daňový
subjekt uplatňuje odpočítané daňovej straty, urobený procesný úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo
jej rozdielu, začína plynúť nová prekluzívna lehota. Táto nová prekluzívna lehota začína plynúť od konca
roka, v ktorom bol daňový subjekt o tomto procesnom úkone vyrozumený. Správca dane môže takýto
úkon vykonať aj opakovane, pričom takýmto spôsobom predĺžená prekluzívna lehota na vyrubenie dane
nemôže presiahnuť desať rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie
alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie, alebo
v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na uplatnenie sumy podľa osobitných predpisov. Za úkon
smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane alebo uplatnenie nároku na sumu podľa osobitných
predpisov sa podľa § 69 ods. 3 Daňového poriadku považuje doručenie protokolu z daňovej kontroly a
protokolu o určení dane podľa pomôcok bez ohľadu na to, či sa spolu s protokolom zasiela výzva alebo
nie (v prípade daňových kontrol ukončených bez zistenia porušení).

87. V danom prípade vznikla žalobcovi povinnosť podať daňové priznanie na dani z pridanej hodnoty
za zdaňovacie obdobie august 2011 do 25.09.2011. Správcom dane bola následne u žalobcu už
vykonávaná daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo
jeho časti za zdaňovacie obdobie august 2011, ktorá bola začatá dňa 16.11.2011 a ukončená dňa
07.01.2013, čím došlo k procesnému úkonu, na základe ktorého lehota na zánik práva vyrubiť daň
začína plynúť od konca roka, v ktorom bol žalobca ako daňový subjekt o tomto úkone vyrozumený t.j.
od 01.01.2014 a uplynula by dňa 31.12.2018. Správca dane pred uplynutím tejto lehoty na zánik práva
vyrubiť daň vykonal procesný úkon voči žalobcovi, keď mu dňa 19.01.2017 doručil protokol z opätovne
vykonanej daňovej kontroly, čím lehota na zánik práva vyrubiť daň plynula od 01.01,2018 do 31.12.2022.

88. Z uvedených skutočností vyplýva, že správcom dane a žalovaným došlo k dodržaniu lehoty určenej
na zánik práva vyrubiť (vrátane 10 ročnej lehoty) a správca dane a žalovaný tak aj v tomto prípade
postupovali v súlade s daňovým poriadkom.

89. V prípade námietok uvedených v bode 5. časť III. žalovaný uviedol, že zákon č. 222/2004 Z.z. o dani
z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z pridanej hodnoty“) stanovuje
základné podmienky na uplatnenie oslobodenia dodania tovaru odberateľovi do iného členského štátu.
Zákon o dani z pridanej hodnoty určuje v § 43 v podstate dve podmienky oslobodenia od dane, prvou
je postavenie dodávateľa a odberateľa, kedy dodávateľom je platiteľ dane a odberateľom je osoba
identifikovaná pre DPH v inom členskom štáte, a druhou podmienkou je fyzická preprava tovaru z
tuzemska do iného členského štátu. Zároveň, pokiaľ má dôjsť k dodaniu tovaru, ktoré je predmetom
dane z pridanej hodnoty, musí byť splnená podmienka prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník
na inú osobu. Žalovaný má za to, že na základe zistení správcu dane je zrejmé, že žalobca nesplnil
podmienky pre oslobodené dodanie tovaru odberateľovi do iného členského štátu ustanovené v zákone
o dani z pridanej hodnoty.

90. Vykonaným dokazovaním správcu dane nedošlo k preukázaniu dodania tovaru deklarovaným
odberateľom, ktorí nepreukázali nadobudnutie tovaru tak ako deklaroval žalobca. Nebolo preukázané,



že deklarovaní odberatelia tovar skutočne prijali a bol im prepravený tak ako deklaroval žalobca. Ako
už žalovaný uvádzal aj v napadnutom rozhodnutí ani samotné doklady o preprave - doklady CMR
neobsahovali presne špecifikované miesta nakladania (len všeobecne uvádzané PF.v alebo Slovensko)
a ani miesta vykladania (opäť len všeobecne uvádzané názvy maďarských miest). Z dokladov CMR
nie je možné určiť ani kto skutočne tovar prevzal, keďže obsahujú len pečiatky a nečitateľné podpisy.
O skutočnosti, že nebolo preukázané prijatie tovaru deklarovanými odberateľmi svedčia aj informácie
získané v rámci medzinárodnej výmeny informácií.

91. Tieto zistené skutočnosti ako preukazuje rozhodnutie správcu dane a následne aj rozhodnutie
žalovaného boli hodnotené aj v súvislosti s informáciami o pohybe vozidiel získaných od Národnej
diaľničnej spoločnosti, a.s. a aj v súvislosti s dôkazmi, ktoré predložil žalobca (fotodokumentácia,
kniha evidencie vstupov a výstupov vozidiel, mýtne transakcie). Už správca dane v rozhodnutí tieto
skutočnosti vyhodnocoval a porovnával v tabuľkových prehľadoch, no ani predložená fotodokumentácia
a evidencia vstupov a výstupov žiadnym spôsobom nepreukazuje, že konkrétny tovar odoberali
deklarovaní odberatelia a že boli jeho skutočnými príjemcami. Hoci fotografie a evidencia obsahuje
evidenčné čísla vozidiel, ale neobsahujú, skutočnosť o dodaní tovaru deklarovaným odberateľom.
Tieto skutočnosti boli tak správcom dane ako aj žalovaným hodnotené jednotlivo a vo vzájomných
súvislostiach a v napadnutých rozhodnutiach uvedené. Rovnako aj údaje z elektronického mýtneho
systému správca dane hodnotil v súvislosti so všetkými zisteniami, keď zistil, že časť vozidiel nebola
systémom zaznamenaná na území Slovenska a časť vozidiel, pri ktorých bol pohyb zaznamenaný, tieto
správca dane vyhodnotil aj v súvislosti so zisteniami u prepravcov.

92. V zmysle ustanovení § 43 zákona o dani z pridanej hodnoty sú stanovené podmienky oslobodenia od
dane pri tovare, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim
alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet a príkladom sú uvedené doklady, ktorými možno
preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu, V predmetnej veci bol teda žalobca povinný
preukázať, že splnil podmienky oslobodenia od dane z pridanej hodnoty, a že tovar dodal tvrdeným
odberateľom tak ako preukazoval predloženými dokladmi. Ako žalovaný uvádzal v napadnutom
rozhodnutí samotný žalobca, jeho deklarovaní odberatelia nepreukázali, že prijali a nepreukázali, že s
tovarom disponovali ako vlastníci.

93. Žalovaný uvádza, že prvostupňový správny orgán v tomto prípade vykonal rozsiahle dokazovanie
a šetrenie podľa § 24 Daňového poriadku v súlade so zásadami daňového konania uvedenými v § 3
daňového poriadku. Na zistenie sporných skutočností vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade
s § 3 ods. 3 citovaného zákona, t. j . vykonané dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadal na všetko čo v daňovom konaní
vyšlo najavo. Z obsahu spisového materiálu, súčasťou ktorého je i administratívny spis žalovaného,
je nesporne zrejmé, že v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia sa žalovaný vysporiadal so
všetkými skutkovými aj právnymi otázkami majúcimi význam pre posúdenie prejednávanej veci, V
rozhodnutí uviedol zákonné ustanovenia, na základe ktorých dospel k právnemu záveru a dostatočným
spôsobom sa vysporiadal aj s právnou argumentáciou žalobcu v súlade s ustanoveniami zákona o dani
z pridanej hodnoty.

94. Z napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj rozhodnutia správcu dane, rovnako aj z vyššie
uvedených skutočností vyplýva, že sa žalovaný aj správca dane vysporiadali so všetkými námietkami
žalobcu uvádzané v priebehu daňovej kontroly, vyrubovacieho a odvolacieho konania. Žalovaný uviedol,
že v celom konaní sa postupovalo podľa platných právnych predpisov, posudzovala sa závažnosť
všetkých jednotlivých dôkazných prostriedkov a vyhodnotili sa všetky dôkazy podľa svojej úvahy, a to
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom sa prihliadlo na všetko, čo
v daňovom konaní vyšlo najavo. Žalovaný sa vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu a uvedené
námietky žalobcu hodnotí ako neopodstatnené.

95. Žalovaný uviedol, že žalobca uviedol všeobecné tvrdenia o hrozbe vykonateľnosti rozhodnutia.
Žalobca neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, z ktorých vyplýva hrozba závažnej ujmy okamžitým
výkonom rozhodnutia. Svoje tvrdenia však neosvedčil žiadnymi konkrétnymi skutočnosťami. Nestačí
poukazovať na možný následok eventuálnej daňovej exekúcie, je potrebné ho osvedčiť doložením
dôkazov. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, žalovaný nesúhlasí s odkladom vykonateľnosti žalobou
napadnutého rozhodnutia.



96. Žalobca v žalobe nepredložil nové skutočnosti, ktoré by preukázali zistený a posúdený skutkový stav
inak ako bolo zistené v daňovej kontrole, následnom vyrubovacom a odvolacom konaní. Žalovaný preto
trvá na svojom Rozhodnutí č. 10XXXXXXX/XXXX zo dňa 23.04.2019, ako aj Rozhodnutí Daňového
úradu PF. č. 10XXXXXXX/XXX8 zo dňa 19,12.2018, žalobu navrhol zamietnuť a žalobcu zaviazať
znášaním trov konania zo svojho.

V.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

97. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného pod
č. 10XXXXXXX/XXX9 zo dňa 23.04.2019.

98. Krajský súd v Prešove o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe rozhodol
Uznesením zo dňa 07.11.2019 tak, že návrh zamietol. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa
18.11.2019.

99. Krajský súd v Prešove ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný podľa
§ 13 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj konanie a rozhodnutie správcu
dane, ktoré mu predchádzali, v rozsahu a z dôvodov uvedenom v žalobe, pričom po preskúmaní vecí a
na základe výsledkov ústneho pojednávania v predmetnej veci správny súd dospel k záveru, že žaloba
je dôvodná.

100. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

101. Podľa § 3 Daňového poriadku ods. 1 Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných
právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom
chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

102. Podľa § 3 Daňového poriadku ods. 2 správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s
daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach,
ak tak ustanoví tento zákon. Správny orgán I. stupňa je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je
predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie
prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

103. Podľa § 44 Daňového poriadku

Daňová kontrola

(1) Daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne
určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. 1)Daňová kontrola sa vykonáva v
rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

(2) Daňová kontrola sa vykonáva u daňového subjektu alebo na mieste, kde to účel kontroly vyžaduje.

(3) Správca dane môže vykonať daňovú kontrolu aj u daňového subjektu, ktorému je príslušný iný
správca dane; to neplatí, ak je správcom dane obec.

(4) Daňovú kontrolu tej istej dane za zdaňovacie obdobie, za ktoré už bola vykonaná, je možné vykonať
u toho istého daňového subjektu aj opätovne,

a) ak daňový subjekt žiada o vrátenie dane dodatočným daňovým priznaním,
b) ak daňový subjekt žiada o vrátenie sumy podľa osobitných predpisov, 35)
c) na podnet ministerstva, finančného riaditeľstva,
d) na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní alebo orgánov Policajného zboru.



104. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon
neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,
vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov
a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

105. Podľa § 69 Daňového poriadku

Zánik práva vyrubiť daň

(1) Ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane
alebo uplatniť nárok na sumu podľa osobitných predpisov 1)po uplynutí piatich rokov od konca roka, v
ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť
bez povinnosti podať daňové priznanie, alebo v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na uplatnenie
sumy podľa osobitných predpisov. 1)Ak ide o daňový subjekt, ktorý si uplatňuje odpočítanie daňovej
straty, nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane po uplynutí siedmich rokov od konca roka, v ktorom vznikla
povinnosť podať daňové priznanie, v ktorom bola táto daňová strata vykázaná.

(2) Ak bol pred uplynutím lehoty vykonaný úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane alebo
uplatnenie nároku na sumu podľa osobitných predpisov, 1)plynú lehoty podľa odseku 1 znovu od konca
roka, v ktorom bol daňový subjekt o tomto úkone vyrozumený. Vyrubiť daň alebo rozdiel dane alebo
uplatniť nárok na sumu podľa osobitných predpisov 1)možno najneskôr do desiatich rokov od konca
roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný
daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie, alebo v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok
na uplatnenie sumy podľa osobitných predpisov. 1)

(3) Za úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane alebo uplatnenie nároku na sumu podľa
osobitných predpisov 1)sa považuje doručenie
a) protokolu z daňovej kontroly,
b) protokolu o určení dane podľa pomôcok.

(4) Ak sa vykonáva daňová kontrola na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní alebo orgánov
Policajného zboru, za úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane alebo uplatnenie nároku
na sumu podľa osobitných predpisov1) sa považuje spísanie zápisnice o začatí daňovej kontroly alebo
doručenie oznámenia o daňovej kontrole.

(5) Pri uplatnení medzinárodných zmlúv v oblasti daní, ktorými je Slovenská republika viazaná, možno
vyrubiť daň alebo rozdiel dane alebo uplatniť nárok na sumu podľa osobitných predpisov 1)najneskôr do
desiatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo v ktorom bol
daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie, alebo v ktorom daňovému
subjektu vznikol nárok na uplatnenie sumy podľa osobitných predpisov; 1)v tých prípadoch sa nepoužijú
ustanovenia odsekov 1 a 2.

106. Predmetom súdneho preskúmavacieho konania je rozhodnutie žalovaného, ktorými potvrdil
rozhodnutie správcu dane, ktorými bol žalobcovi určený rozdiel dane za zdaňovacie obdobie august
2011 vo výške 370 705,49 Eur. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako
aj rozhodnutie správneho orgánu I. stupňa a postup, ktorý ich vydaniu predchádzal, pričom rozsah
prieskumu bol stanovený dôvodmi nezákonnosti uplatnenými v žalobe.

107. Žalobca ako podstatnú žalobnú námietku uvádzal preklúziu práva vyrubiť daň, ktorú žalovaný ako
aj správca dane pri svojom rozhodovaní nesprávne právne posúdili. Správny súd po oboznámení sa s
obsahom administratívneho spisu dospel k záveru, že táto žalobná námietka je dôvodná.

108. Obdobie zániku práva vyrubiť daň alebo rozdiel dane je zákonom určené. Vo vyššie citovanom
ustanovení § 69 Daňového poriadku je uvedená päťročná lehota, v ktorej zaniká právo na vyrubenie
dane, rozdielu dane alebo priznanie nároku na uplatnenie sumy podľa hmotnoprávnych daňových
predpisov (napr. vrátenie nadmerného odpočtu, spotrebnej dane, daňového bonusu, zamestnaneckej
prémie) a v prípade daňového subjektu, ktorý si uplatňuje odpočet daňovej straty, sedemročná lehota.



109. To znamená, že v posudzovanom prípade DPH je lehota pre zánik práva vyrubiť daň alebo rozdiel
dane, a to 5 rokov u daňového subjektu, ktorý má platiť daň. Lehota sa počíta od konca roka, v ktorom
vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez
povinnosti podať daňové priznanie, alebo v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na uplatnenie sumy
podľa hmotnoprávnych daňových predpisov. Zároveň sa ustanovuje, že ak bol vykonaný úkon smerujúci
na vyrubenie dane, rozdielu dane alebo uplatnenie nároku na sumu podľa hmotnoprávnych daňových
predpisov, plynie nová 5-ročná lehota, v prípade odpočtu daňovej straty 7-ročná.

110. Maximálna lehota (pre všetky daňové subjekty, teda aj tie, ktoré vykážu daňovú stratu) pre zánik
práva vyrubiť daň je 10 rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo v
ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie, alebo v ktorom
daňovému subjektu vznikol nárok na uplatnenie sumy podľa hmotnoprávnych daňových predpisov.

111. V daňovom poriadku je zadefinovaný úkon smerujúci na vyrubenie dane, rozdielu dane alebo
uplatnenie nároku na sumu podľa hmotnoprávnych daňových predpisov, ktorým je doručený protokol
z daňovej kontroly alebo protokol o určení dane podľa pomôcok. V prípade vykonávania kontroly na
požiadanie orgánov činných v trestnom konaní sa za takýto úkon považuje spísanie zápisnice o začatí
daňovej kontroly alebo doručenie oznámenia o daňovej kontrole.

112. V tomto posudzovanom prípade žalobcovi vznikla povinnosť podať daňové priznanie k dani z
pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2011 do 25. septembra 2011. Správcom dane bola u
žalobcu vykonaná daňová kontrola na zistenie oprávnenosti na vrátenie nadmerného odpočtu alebo
jeho časti za uvedené zdaňovacie obdobie, ktorá bola začatá dňa 16. novembra 2011 a ukončená dňa
7. januára 2013 , pričom nebol zistený žiadny rozdiel dane.

113. Podľa žalovaného týmto došlo k procesnému úkonu, na základe ktorého lehota na zánik práva
vyrubiť daň začala plynúť od konca roka, v ktorom bol žalobca ako daňový subjekt o tomto úkone
vyrozumený t. j. od 31.12.2013 a uplynula by tak dňa 31.12.2018. Správca dane pred uplynutím
tejto lehoty na zánik práva vyrubiť daň vykonal procesný úkon voči daňovému subjektu, keď mu dňa
19.01.2017 doručil z opätovne vykonanej daňovej kontroly protokol, čím lehota na zánik práva vyrubiť
daň začala opätovne plynúť od 01.01.2018 a uplynula by dňa 31.12.2022.

114. Takýto výklad zákona (§ 69 ods. 3 Daňového poriadku) je však podľa posúdenia správneho súdu
nesprávny. Zákon nemožno aplikovať len formalisticky, ale je potrebné ho aplikovať v súlade s jeho
zmyslom a účelom. Správny súd tu pripomína známy výrok amerického sudcu Learneda Handa že
najbezpečnejším spôsobom, ako zle interpretovať (pochopiť) zákon , je čítať ho doslovne (Giuseppe v.
Walling, 144 F.2d 608, 624 (2nd Cir. 1944)).

115. V prípade prvého výkonu daňovej kontroly, protokol z daňovej kontroly zo dňa 07.01.2013 obsahuje
nález s nulovým rozdielom dane. Takýto protokol nespôsobuje opätovné plynutie 5- ročnej prekluzívnej
lehoty na vyrúbenie dane. V danom prípade, keďže v prvej daňovej kontrole nebol zistený rozdiel na dani
z pridanej hodnoty oproti dani deklarovenej žalobcom v daňovom priznaní, došlo k zániku práva vyrúbiť
daň dňa 31.12.2016. Nič nebránilo správcovi dane aby na základe podnetu žalovaného v naznačenom
časovom rámci vykonal opakovanú daňovú kontrolu. V tomto smere sa správny súd nestotožnil so
žalobnou námietkou žalobcu, že opakovanú daňovú kontrolu mohlo iniciovať len Ministerstvo financií
Slovenskej republiky, keďže zo zákona je na takýto postup priamo zmocnený aj žalovaný. Pokiaľ
však túto lehotu ( do 31.12.2016) správca dane nedodržal, došlo k jeho nezákonnému postupu, keď
pokračoval vo vyrubovacom konaní aj za právneho stavu, že došlo k uplynutiu lehoty na vyrubenie dane.

116. Správny súd poukazuje na znenie § 69 ods. 2 a 3 Daňového poriadku, z ktorých vyplýva, že 5-
ročná prekluzívna lehota spôsobujúca zánik práva vyrubiť daň sa prerušuje a začína plynúť nová lehota
v situácii keď správca dane vykoná úkon smerujúci k vyrubeniu dane. Oproti predchádzajúcej právnej
úprave zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov, teraz platný Daňový poriadok v cit. odseku
3 výslovne (expressis verbis) pomenúva, čo považuje za takýto úkon smerujúci k vyrubeniu dane, za
ktorý považuje doručenie protokolu z daňovej kontroly. Pokiaľ však protokol neobsahuje nález správcu
dane o rozdiele v sume , ktorú má daňový subjekt zaplatiť alebo na ktorú si robí nárok oproti daňovému
priznaniu ( teda kontrola nezistí iný stav oproti deklarovanému stavu), z Daňového poriadku (§ 46 ods.



8 v spojení s § 68) vyplýva, že vyrubovacie konanie ani nezačne. Nemôže teda prerokovanie protokolu,
ktorý nesmeruje k vyrubeniu rozdielu dane byť považované za úkon smerujúci na vyrubenie dane, ktorý
jedine ma účinky prerušenia prekluzívnej lehoty vyrubiť daň.

117. Inými slovami povedané, keďže rozhodnou právnou skutočnosťou na to, aby plynula nová lehota na
vyrubenie dane je úkon smerujúci k vyrubeniu dane, logicky musí ísť o úkon týkajúci sa určitej konkrétnej
daňovej povinnosti daňovníka. Preto nová lehota plynie len vo vzťahu k dani, ktorá je predmetom úkonu
smerujúcemu k vyrubeniu dane. Pokiaľ týmto úkonom je protokol z daňovej kontroly, nová lehota plynie
len pre daň alebo rozdiel dane, ktorá bola daňovou kontrolou zistená. Preto ak na základe protokolu z
daňovej kontroly nebola daň vyrubená, plynulá len pôvodná 5-ročná prekluzívna lehota a nedošlo k jej
prerušeniu a plynutiu lehoty novej.

118. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo viacerých svojich rozhodnutiach poskytol výklad § 45 ods. 2
predchádzajúcej právnej úpravy zákona č. 511/1992 Zb. konkrétne pojmu "úkon smerujúci na vyrubenie
dane alebo rozdielu dane". Dňom 1. januára 2012 bol zrušený zákon č. 511/1992 Zb. a to zákonom č.
563/2009 Z. z. Daňovým poriadkom. Podľa § 69 Daňového poriadku zhodne s predchádzajúcou úpravou
lehota na vyrubenie dane je 5 rokov od konca roka, v ktorom bola povinnosť podať daňové priznanie
a podľa odseku 2 tohto ustanovenia, ak bol pred uplynutím lehoty na vyrubenie dane vykonaný úkon,
smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane, plynie lehota podľa odseku 1 znovu od konca roka, v
ktorom bol daňový subjekt o tomto úkone vyrozumený. Vzhľadom na skutočnosť, že v posudzovanom
právnom probléme nie je podstatný rozdiel v súčasnej právnej úprave, správny súd poukazuje na staršiu
judikatúru Najvyššieho súdu, od ktorej nezistil dôvod na odklon ani za účinnosti Daňového poriadku.

119. V rozsudku sp. zn. 4 Sžf 5/2012 zo dňa 26. júna 2012 najvyšší súd uviedol: „Odvolací súd za
prvoradý dôvod zmeny rozsudku krajského súdu považuje nesprávne právne posúdenie otázky zániku
práva vyrubiť daň alebo rozdiel dane podľa § 45 zákona č.511/1992 Zb. Podľa § 45 ods. l, 2 zákona
č. 511/1992 Zb. , ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak, nemožno vyrubiť daň ani
rozdiel dane alebo priznať nárok na vrátenie nadmerného odpočtu alebo vrátenie dane po uplynutí
piatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo hlásenie, alebo v
ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie alebo hlásenie,
alebo v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na vrátenie nadmerného odpočtu alebo nárok na
vrátenie dane .Ak bol pred uplynutím lehoty vykonaný úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu
dane, plynú lehoty podľa odseku 1 znovu od konca roka, v ktorom bol daňový subjekt o tomto úkone
vyrozumený. Vyrubiť daň alebo rozdiel dane je možné najneskôr do desiatich rokov od konca roka, v
ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo hlásenie, alebo v ktorom bol daňový subjekt
povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie alebo hlásenie, alebo v ktorom daňovému
subjektu vznikol nárok navrátenie nadmerného odpočtu, alebo nárok na vrátenie dane. V prejednávanej
veci nie je sporné, že daňový subjekt za mesiac november 2001 bol povinný podať daňové priznanie do
25.12.2001. Päťročná lehota, v ktorej bol správca dane oprávnený vyrubiť daň mala uplynúť v zmysle
§ 45 ods. 1 uplynutím roka 2006. Správca dane pred uplynutím tejto lehoty vykonal daňovú kontrolu a
podľa jej výsledkov nebol dôvod na vydanie dodatočného platobného výmeru, ale bol vydaný „platobný
výmer na daň z pridanej hodnoty“ za november 2001 v sume 9 176 Sk, ktorá sa neodlišuje od dane
uvedenej v podanom daňovom priznaní, a to podľa § 44 ods. 6 písm. a/ bod 1zákona č.511/1992 Zb.
(rozhodnutie č. 631/230/68024/06/Rem zo dňa 04.12.2006, ktoré sa stalo právoplatným 28.12.2006-
str. 45 adm. spisu).Podľa zistenia odvolacieho súdu vyrubovacie konanie v nadväznosti na daňovú
kontrolu bolo teda ukončené právoplatným rozhodnutím (platobným výmerom), o ktorom sa krajský
súd nezmieňuje. Žiadne ďalšie konanie v lehote 5-tich rokov od konca roka, v ktorom vznikla daňová
povinnosť do 31.12.2006 nezačalo a nezačala ani žiadna iná daňová kontrola. Pokiaľ žalovaný dôvodil
tým, že v roku 2006 bola u žalobcu vykonaná daňová kontrola DPH a o výsledku zistenia znej bol
dňa 13.11.2006 vyhotovený protokol, ktorý bol so žalobcom prerokovaný 01.12.2006, kedy mu bol i
doručený a toto doručenie protokolu v zmysle § 45 ods. 2 zákona považuje za úkon smerujúci na
vyrubenie dane (pričom zákon nevyžaduje aj zistenie porušenia daňových predpisov), v dôsledku čoho
začala od 01.01.2007 plynúť odznova päťročná lehota na vyrubenie dane, ktorá uplynie 31.12.2011,
krajský súd uvedenú argumentáciu bez ďalšieho akceptoval. Opomenul však skutočnosť, že po doručení
protokolu (01.12.2006) začala plynúť lehota na vyrubenie dane podľa § 44 ods. 6 zákona do15 dní od
skončenia daňovej kontroly (§ 15 ods. 13), pričom, z protokolu zo dňa 13.11.2006 vyplýva, že kontrolou
neboli zistené porušenia zákona č. 289/1995 Z.z. o DPH. Ak bol teda protokol o daňovej kontrole
doručený a prerokovaný 01.12.2006 úkonom smerujúcim na vyrubenie dane, na základe ktorého bolo



vydané rozhodnutie (platobný výmer) zo dňa 04.12.2006 o vyrubení dane, ktoré sa stalo právoplatným
28.12.2006, niet žiadneho právneho dôvodu, aby bol ten istý protokol súčasne považovaný aj za
úkon smerujúci na vyrubenie dane kedykoľvek aj v budúcnosti (po 28.12.2006), pretože sa už stal
(zistenia z neho vyplývajúce) podkladom pre vydanie rozhodnutia, a tým bol jeho zmysel a účel daňovej
kontroly a sledovaný cieľ naplnený (zistenie skutočností pre vyrubenie dane).Doručenie protokolu, ako
úkonu považovaného podľa § 15 ods. 13 zákona č. 511/1992 Zb. za úkon smerujúci na vyrubenie
dane bolo konzumované v následnom vyrubovacom konaní vydaním právoplatného rozhodnutia. Už
len formálna existencia doručenia protokolu 1.12.2006, ako úkonu smerujúceho na vyrubenie dane,
potom ako bolo o vyrubení dane následne rozhodnuté 4.12.2006, sama osebe nie je podľa názoru
odvolacieho súdu spôsobilá naplniť kritériá na nové plynutie lehoty na vyrubenie dane od 1.1.2007 na
obdobie ďalších 5 rokov. Podľa čl.152 ods. 4 ústavy aj ustanovenie § 45 ods. 2 zákona č. 511/1992
Zb. treba vykladať tak, aby sa postupom príslušného orgánu pri posudzovaní podmienok nového
plynutia lehoty na vyrubenie dane neporušil princíp právnej istoty (čl. 1 ods. 1 Ústavy SR) tým viac,
že doručenie a prejednanie protokolu, ako úkonu smerujúceho na vyrubenie dane nevyústilo ani do
vydania dodatočného platobného výmeru, ale naopak potvrdilo vecnú správnosť daňového priznania.
Uvedené je dostatočným dôvodom pre opodstatnenosť tvrdenia žalobcu o právnej istote, ktorá z
doručeného a prerokovaného protokolu 01.12.2006 a následného rozhodnutia zo 04.12.2006 vyplynula.
Pri výklade žalovaného a krajského súdu by jeden úkon smerujúci na vyrubenie dane pred uplynutím
prvej päťročnej lehoty na vyrubenie dane postačoval na to, aby začala plynúť nová lehota na vyrubenie
dane, umožňujúca vydanie ďalšieho alebo ďalších rozhodnutí poopakovanej daňovej kontrole, a to
bez ohľadu na v poradí prvý výsledok daňovej kontroly a nadväzujúce prvé rozhodnutie vydané vo
vyrubovacom konaní pred ukončením päťročnej lehoty. To by v praxi znamenalo, že u každého daňového
subjektu, aj keď výsledok daňovej kontroly nebol dôvodom na vydanie dodatočného platobného výmeru,
sa automaticky začne nová lehota na vyrubenie dane alebo rozdielu dane kedykoľvek v ďalšom 5 ročnom
období len preto, že bol doručený prvý protokol o výsledku daňovej kontroly.
V danom prípade opakovaná daňová kontrola bola vykonaná až v roku 2010 a dodatočný platobný
výmer, ktorý je predmetom preskúmavania v tomto konaní bol vydaný 11.11.2010 (protokol o opakovanej
daňovej kontrole bol prerokovaný 03.11.2010, doručený 04.10.2010).Podľa názoru odvolacieho súdu
úkonom na vyrubenie dane rozhodnutím z11.11.2010 v konaní sp. zn. 631/230/65367/10/Drbolo
doručenie protokolu dňa 04.10.2010 listom z30.09.2010, čo je zjavne po uplynutí päťročnej lehoty
na vyrubenie dane splatnej 25.12.2001 a existencia doručenia protokolu 01.12.2006 vzhľadom na
právoplatné rozhodnutie zo 4.12.2006 je pre rozhodnutie z11.11.2010 irelevantné.“.

120. Obdobne v rozhodnutí 2Sžf 2/2012 zo dňa 19. septembra 2012 najvyšší súd uviedol: „Odvolací súd
sa stotožnil s právnym záverom najvyššieho súdu vyslovenom v súvisiacich rozhodnutiach 4Sžf 2/2012,
4Sžf 5/2012 z 26. júna 2012 a 2Sžf 58/2011 z 22. augusta 2012, podľa ktorého formálna existencia
doručenia dokladu o vykonaní úkonu, smerujúceho k vyrubeniu dane sama osebe nie je spôsobilá
naplniť kritériá na predĺženie lehoty na vyrubenie dane. Podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky
aj ustanovenie § 45 ods. 2 zákona o správe daní je potrebné vykladať tak, aby sa postupom príslušného
orgánu pri posudzovaní podmienok zreálnenia lehoty na vyrubenie dane neporušil princíp právnej istoty
(čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Doručenie a prejednanie protokolu, ktoré nevyústilo do
vydania dodatočného platobného výmeru, ale naopak potvrdilo vecnú správnosť daňového priznania,
je dostatočným dôvodom pre opodstatnenosť tvrdenia žalobcu o právnej istote, ktorá z doručeného
prerokovaného protokolu a následného rozhodnutia vyplynula. „.

121. V rozsudku sp. zn. 7Sž/17/01, 7Sž/74/01 zo dňa 22.05.2001 najvyšší súd uviedol: „...vyhotovenie
protokolu o daňovej kontrole a jeho prerokovanie s daňovým subjektom môže byť posúdené ako úkon
smerujúci na vyrubenie dane alebo jej doplatku len v takých prípadoch, v ktorých boli daňovou kontrolou
zistené nedostatky pri plnení daňových povinností daňových subjektov. Taká daňová kontrola, ktorou
neboli zistené nedostatky , jej protokol a jeho prerokovanie nemôžu byť považované za úkon smerujúci
na vyrubenie dane alebo jej doplatku, lebo bez zistenia nedostatkov nedochádza ani k vyrubeniu dane
alebo jej doplatku.“

122. Z uvedeného podľa názoru správneho súdu je zrejmé, že prekluzívna 5-ročná lehota na vyrubenie
rozdielu dane z pridanej hodnoty za mesiac august 2011 uplynula správcovi dane 31. decembra 2016,
a preto správca dane už nemohol svojím rozhodnutím zo dňa 19.12.2018 vyrubiť žalobcovi rozdiel dane
z pridanej hodnoty v sume 370 705,49 € za zdaňovacie obdobie august 2011.



123. Preto správny súd vyhodnotil žalobnú námietku týkajúcu sa zániku práva správcu dane vyrubiť
žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty ako dôvodnú.

124. Správny súd vzhľadom na vyššie uvedené dôvody napadnuté rozhodnutia žalovaného, ako aj
prvostupňové rozhodnutia správcu dane (§ 191 ods. 3 SSP) zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. c) , g) SSP
a veci vrátil žalovanému na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 4 SSP.

125. Pretože došlo k zániku práva správcu dane vyrubiť žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty, preto
nebolo potrebné, aby sa správny súd zaoberal ďalšími žalobnými námietkami žalobcu.

126. Záverom správny súd uvádza, že po vrátení veci žalovanému bude úlohou žalovaného postupovať
v súlade s právnym názorom správneho súdu a vyhodnotiť účinky plynutia prekluzívnej lehoty správcovi
dane na vyrubenie rozdielu dane žalobcovi za mesiac august 2011 v súlade s vyššie citovanými
zákonnými ustanoveniami, a to jednak vo vzťahu k daňovej kontrole ukončenej protokolom v roku 2013,
ako aj opakovanej daňovej kontrole ukončenej protokolom v roku 2018. Následne správca dane vo
veci opätovne rozhodne , viazaný právnym názorom súdu vysloveným v tomto rozsudku ( § 191
ods. 6 SSP).

127. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná
žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania,
ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.

128. Žalobca bol v konaní plne úspešný, preto mu správny súd priznal nárok na úplnú náhradu dôvodne
vynaložených trov konania.

129. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania, o ktorých výške rozhodne správny súd po
právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§175 ods.2 SSP).

130. Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského
súd, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 2 písm. a) v spojení s § 444 ods.
1 Správneho súdneho poriadku).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa
podáva(ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body
možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 Správneho súdneho
poriadku).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,
ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje vysokoškolské právnické vzdelanie II. Stupňa,
ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), je žalovaným Centrum právnej pomoci
(§449 ods. 1,2 Správneho súdneho poriadku).