{"guid": "f700fdde-f7b7-4f0c-bf62-22693c063979:8b06a640-808f-4572-8910-f726cb8bdf5a", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2020:8019200431.2", "spisova_znacka": "2Sa/17/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 2Sa/17/2019 z 17. 2. 2020", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 17. februára 2020, sp. zn. 2Sa/17/2019, ECLI:SK:KSPO:2020:8019200431.2", "identifikacne_cislo": "8019200431", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Helena Škrinárová", "sudca_id": 226, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-helena-skrinarova-226", "datum_vydania": "2020-02-17", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/8", "nazov": "zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/8", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/8-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8b06a640-808f-4572-8910-f726cb8bdf5a", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2020:8019200431.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2020:8019200431.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2020:8019200431.2/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Sa/17/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8019200431
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morozová Nemcová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8019200431.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove sudkyňou JUDr. Katarínou Morozovou Nemcovou v právnej veci žalobcu S.
I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. XXX/XX, XXX XX I. Belá, právne zastúpeného JUDr. Marcelom
Mašanom, Advokátska kancelária so sídlom Školská 257, 059 91 Veľký Slavkov, korešpondenčná
adresa: Hviezdoslavova 2, 058 01 Poprad, proti žalovanému Krajskému riaditeľstvu PZ, Krajský
dopravný inšpektorát so sídlom ul. Pionierska č. 33, 080 05 Prešov, o preskúmanie zákonnosti a postupu
rozhodnutia žalovaného zo dňa 23. apríla 2019 Č.p: J.-PO-. na základe podanej správnej žaloby takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e   rozhodnutie žalovaného zo dňa 23. apríla 2019  Č.p.: J.-PO-J a vec vracia žalovanému
na ďalšie konanie.

P r i z n á v a  žalobcovi úplnú náhradu trov konania voči žalovanému.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Závery správnych orgánov

1. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný ako príslušný odvolací orgán podľa § 59 ods. 2 Zákona o
správnom konaní v znení neskorších predpisov zamietol odvolanie účastníka konania S. I. a rozhodnutie
o priestupku vydané Okresný dopravným inšpektorátom ORPZ v Kežmarku pod číslom Č.p.: V.-KK-
VXXX/XXXX-P zo dňa 27.02.2019 potvrdil.
2. Výrok rozhodnutia odôvodnil žalovaný poukazom na prvostupňové rozhodnutie, ktorým uznal správny
orgán S. I. vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22
ods. 1 písm. g)  zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, pretože
svojim konaním porušil ustanovenie § 4 ods. 1 písm. c), § 55 ods. 1 zákona NR SR č. 8/2009 Z.z. o
cestnej premávke  a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov tým, že dňa
19.07.2017 v čase o 19.30 hod.  viedol bicykel spoločne so svojim maloletým vnukom S. I., ktorý po
jeho pravej strane viedol detský horský bicykel značky D. v obci T. J. po chodníku, ktorý vedie súbežne
s cestou I/66 v smere od obce U. na mesto I. D., kde pri miestnom sanatóriu v mieste, kde účelovú
cestu k sanatóriu pretína chodník nedal prednosť v jazde osobnému motorovému vozidlu továrenskej
značky T. O., evidenčného čísla U ktoré v tom čase viedol S. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom U., D. XXXX/
XX po ceste I/XX v smere od mesta I. D. na obec U., pričom v čase keď s vozidlom odbočil vľavo k
miestnemu sanatóriu, došlo k nárazu detského horského bicykla značky D., ktorý viedol maloletý S.,
do pravej prednej časti motorového vozidla T. a následne k nárazu cestného bicykla značky F., ktorý
viedol S. I., do pravých zadných dverí vozidla, pričom pri dopravnej nehode utrpel cyklista S. I. úraz a
to trieštivú zlomeninu tela ramennej kosti vpravo s posunom úlomkov, tržno-zmliaždenú ranu mäkkých
tkanív čela vpravo, pomliaždenie hrudníka vpravo a pomliaždenie a kožnú odreninu ľavého kolena s
dobou liečenia a PN v priemere 4-5 mesiacov, maloletý S. I. bol v nemocnici jednorázovo ošetrený.



Vykonanou dychovou skúškou ovplyvnenie návykovými látkami u vodiča S. C. a S. I. zistené nebolo, na
vozidle továrenskej značky T. O., evidenčné číslo U vznikla škoda vo výške 200 Eur pre vlastníka S. C.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom U., D. XXXX/XX, na bicykloch nevznikla žiadna škoda.
Za tento priestupok bola účastníkovi konania S. I. podľa § 22 ods. 2 písm. c) Zákona o priestupkoch
uložená sankcia pokuta vo výške 150 Eur.

3. Voči predmetnému rozhodnutiu sa odvolal S. I. v zákonom stanovenej lehote, pričom odvolanie
obsahuje identické skutočnosti ako sú uvádzané v žalobe.
KDI v Prešove ako príslušný správny orgán v zmysle § 58 ods. 1 Zákona o správnom konaní  začal
20.03.2019 konanie o odvolaní, pričom preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré
jeho vydaniu predchádzalo v celom rozsahu a nezistil dôvody na jeho zmenu alebo zrušenie, preto
rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.
Žalovaný odvolací orgán popísal všetky postupy prvostupňového správneho orgánu, ktoré viedli správny
orgán jeho postup v celom dokazovaní ako aj následne jednotlivé úkony, ktoré správny orgán v správnom
konaní vykonal.

4. Preskúmaním spisového materiálu a dôkazov v ňom zhromaždených odvolací správny orgán
nadobudol presvedčenie, že S. I. spáchal daný skutok tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
napadnutého rozhodnutia o priestupku.
Zo záznamu dopravnej nehody je zrejmé, že miesto dopravnej nehody sa nachádzalo na ceste I. triedy
č.  XX  v k.ú. mesta C. T., v časti T. J.. K dopravnej nehode došlo tak, že vodič S. C. viedol vozidlo T. O.
ev.č. U po ceste I/XX v obci tatranská kotlina v smere na obec U., pričom po odbočení v smere jeho jazdy
vľavo na miesto ležiace mimo cesty k miestnemu sanatóriu došlo k mieste, kde cestu pretína chodník
k stretu pravej prednej časti jeho vozidla s nemotorovým vozidlom - detským horským bicyklom značky
D., ktorý viedol maloletý S. I. v smere od obce U. po chodníku, ktorý vedie súbežne s cestou I/XX a
následne došlo k stretu pravých zadných dverí vozidla T. s nemotorovým vozidlom - cestným bicyklom
značky F., ktorý viedol S. I. v smere od obce U. po chodníku, ktorý vedie súbežne s cestou I/XX.
Žalovaný správny orgán ďalej popísal všetky skutočnosti, ktoré vyplývajú zo zápisnice o obhliadke
miesta dopravnej nehody, náčrtku a plániku, ako aj zo záznamu o podaní vysvetlenia N. C., S. C., S.
I. a S. I..

5. Prvostupňový správny orgán ODI v Kežmaroku obdržal dňa 07.09.2017 spisový materiál týkajúci
sa danej veci od ODI Poprad z dôvodu miestnej príslušnosti t. j. trvalého bydliska účastníka konania
S. I. v územnom obvode ODI v Kežmarku to na podklade vyššie uvedených skutočností vydal dňa
19.09.2017 rozkaz o uložení sankcie za priestupok, v ktorom uznal účastníka konania vinným zo
zavinenia dopravnej nehody a teda tým spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej
premávky podľa § 22 ods. 1 písm. g), l) Zákona o priestupkoch a uložil mu pokutu vo výške 50 Eur v
zmysle citovaného zákona.  Proti uvedenému rozkazu podal S. I. v zákonom stanovenej lehote odpor,
kde uviedol, že on  žiadny priestupok  nespáchal, práve naopak je presvedčený, že nehodu zavinil vodič
osobného automobilu, ktorý zrazil prednou časťou vozidla jeho 7 ročného vnuka, keď odbočil z hlavnej
cesty a pokračoval v jazde bez toho, aby sa presvedčil, či niekoho neohrozil. Následne ako vyplýva
z odôvodnenia rozhodnutia prvostupňový správny orgán dal vypracovať znalecký posudok č. 7/2018
znalcom X.. C. P., z ktorého vyplýva okrem iného, že z technického hľadiska bezprostrednou príčinou
dopravnej nehody bolo to, že vodič vozidla sa pri odbočení smerom k sanatóriu s vozidlom pohyboval
vyššou rýchlosťou, ako z ktorej bol schopný z miesta reakcie pred sprava prichádzajúcimi bicyklami
zastaviť. Podľa znalca sa vo fáze odbočovania a pri prejazde chodníkom dostatočne nevenoval riadeniu
vozidla a svojou jazdou vytvoril pre cyklistov prekážku náhlu a neočakávanú.
Z vyjadrenia mesta C. T. na základe žiadosti ODI Kežmarok  zo dňa 18.12.2017 vyplýva, že ide o
účelovú príjazdovú komunikáciu iných vlastníkov ako je mesto C. T.. Čo sa týka chodníka, ktorý vedie
súbežne s cestou I/66 po jej ľavej strane v smere jazdy do U., tento je v passporte evidovaný ako miestna
komunikácia s označením 1d pomenovaná ako chodník od parkoviska po Q. v dĺžke približne 696,5m
s ľahkým živičným povrchom.

6. Dňa 16.03.2018 prvostupňový správny orgán v zmysle ustanovenia § 76 ods. 1 písm. l) Zákona o
priestupkoch zastavil konanie voči osobe S. I. a na základe vypracovaného znaleckého posudku č.
7/2018 znalcom X.. C. P. a priestupkový spis ODI v Poprade bol postúpený podľa § 71 písm. a) Zákona
o priestupkoch vo veci podozrenia S. C. z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm.
a) Trestného zákona. Dňa 18.04.2018  poverený príslušník ODI v Poprade vydal podľa § 199 ods. 1



Trestného poriadku uznesenie o začatí trestného stíhania za prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods.
1  Trestného zákona.
V priebehu skráteného vyšetrovania boli následne vykonané a zabezpečené výsluchy svedkov
poškodených S. I., K.. O. I., ako aj výsluchy svedkov S. C. a N. C.. Takisto bol vypracovaný znalecký
posudok z odboru zdravotníctva a cestnej dopravy zabezpečené vyjadrenie mesta C. T., vyjadrenie
SHMU a odborné vyjadrenie ku škode na osobnom motorovom vozidle zn. T. O.. Zároveň poukázal
žalovaný na výpovede S. I. zo 04.05.2018, výpovede S. I., K.. O. I. z 09.07.2018 na výpoveď S. C. z
18.05.2018 a N. C. z 08.06.2018.
Zo znaleckého posudku č. XXX/XXXX vypracovaného znalcom X.. W. W., znalcom z odboru doprava
cestná zo dňa 30.07.2018 vyplýva, že technickou príčinou predmetnej dopravnej nehody bola vo
vzťahu  dospelý cyklista - vozidlo skutočnosť, že dospelý cyklista S. I. včas nereagoval na účelovú
komunikáciu, ktorú mohol včas rozpoznať a tomu neprispôsobil rýchlosť svojho pohybu, aj napriek
tomu, že po uvedenej účelovej komunikácii mohol predpokladať pohyb účastníkov dopravného procesu
pohybujúcich sa za oblasťou zakrytého výhľadu z jeho pohľadu v smere od cesty I/66 smerom k sanatóriu
T. J..  Technickou príčinou bola taktiež skutočnosť, že dospelý cyklista S. I. sa pohyboval po chodníku
na bicykli a nie tlačiac bicykel v dôsledku čoho bola jeho rýchlosť v oblasti zakrytého  výhľadu vyššia,
ako je rýchlosť chôdze a taktiež skutočnosť, že dospelý cyklista S. I. reagoval na vozidlo T. vyhýbaním
sa a nie spomaľovaním, keby dokázal zastaviť bicykel pred stojacím vozidlom T. bez toho, aby došlo k
ich vzájomnému kontaktu z pôvodného miesta reakcie dospelého cyklistu na vzniknutú kolíznu situáciu
s vozidlom T..
Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX znalca K.. U. H., znalca v odbore zdravotníctvo a farmácia odvetvie
traumatológia okrem iného vyplýva skutočnosť, že doba liečenia a PN S. I. je daná najzávažnejším
poranením komplexu poranení, ktorý poškodený utrpel. V konkrétnom prípade ide o poranenie trieštivá
zlomenina  tela ramennej kosti vpravo s posunom úlomkov. Doba liečenia a PN pri nekomplikovanom
priebehu hojenia takéhoto poranenia je v priemere 4 - 5 mesiacov. V posudzovanom prípade menovaný
nemal vypísanú PN, lebo je dôchodcom.

7. Zo stanoviska mesta C. T. z 21.05.2018 k určeniu druhu požadovanej komunikácie v časti mesta T.
J., t. j. od sanatória  k ceste I/XX vyplýva skutočnosť, že v danom prípade ide o účelovú príjazdovú
komunikáciu iného vlastníka, ako je mesto C. T.. Ostatné uvádzané skutočností sú totožné s tými, ktoré
boli mestom C. T. uvádzané v stanovisku zo dňa 04.12.2017.
Z vyjadrenia SHMU v Košiciach zo dňa 09.05.2018 vyplýva okrem iného skutočnosť, že dňa 19.07.2018
v čase okolo 19:30 hod. bolo v lokalite obce T. J. podľa meraní a pozorovaní na meteorologických
staniciach N. - Q. -T. Q. - T. S. a okolitých zrážkomerných staniciach jasno, alebo len malá oblačnosť
bez atmosférických zrážok.  Z odborného vyjadrenia ku škode na osobnom motorovom vozidle zn. T.
O. vypracovaného firmou Z. autoslužby s.r.o. zo 17.07.2018 je zrejmé, že stanovená cena práce a
prostriedkov, ktoré bolo potrebné účelne vynaložiť na opravu uvedeného vozidla je 600 Eur.
Na základe  uvedených zabezpečených podkladov poverený príslušník PZ vydal dňa 13.08.2018
uznesenie o zastavení trestného stíhania podľa § 215 ods. 1 písm. b) TP s poukazom na § 215 ods. 4
citovaného zákona vo veci prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Trestného  zákona. Rozhodol
tak, že sťažnosť S. I. a sťažnosť K.. O. I. zamietol ako nedôvodnú a tým sa stalo uznesenie právoplatné.

8. Prvostupňový správny orgán na základe doručeného spisového materiálu dňa 06.12.2018 následne
04.01.2019 vydal rozkaz o uložení sankcie za priestupok, v ktorom uznal účastníka konania S. I. vinným
zo zavinenia dopravnej nehody a teda tým spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej
premávky podľa § 22 ods. 1 písm. g)  Zákona o priestupkoch a uložil mu pokutu vo výške 150 Eur
v zmysle citovaného zákona. Voči predmetnému rozhodnutiu podal odpor S. I., na základe ktorého
prvostupňový správny orgán ODI v Kežmarku následne po zaujatí stanoviska vydal rozhodnutie dňa
27.02.2019 o priestupku, ktorým ho uznal vinným z porušenia ustanovenia § 4 ods. 1 písm. c),  § 55 ods.
1 Zákona o cestnej premávke a tým zo spáchania priestupku proti BaPCP podľa § 22 ods. 1 písm. g)
Zákona o priestupkoch. Zároveň správny orgán uložil sankciu za spáchaný priestupok vo výške 150 Eur.
S. I. následne podal voči rozhodnutiu o priestupku odvolanie, o ktorom prvostupňový orgán nerozhodol
a predložil spolu so spisovým materiálom odvolaciemu orgánu.

9. KDI v Prešove po preskúmaní spisového materiálu ako celku, ako aj dôkazov v ňom zhromaždených
jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach s odkazom na vyššie uvedené zastal názor, že ku skutku došlo
tak, ako je uvedené vo výroku napadnutého rozhodnutia o priestupku. Argumetnoval tým, že poukazujúc
na zadokumentovaný dôkazný materiál z miesta udalostí dospel k záveru, že v danom prípade sa jednolo



o odbočku na miesto ležiace mimo cesty, komunikáciu vedúcu k sanatóriu v obci T. Q., ktorú v mieste
nehody pretína chodník vedúci pozdĺž cesty I/66. Na miesto nehody došlo k zaisteniu 6 stôp s ich
presným zameraním, zadokumentovaním v smere od základného bodu merania a pomocného bodu
merania a to ľavej krajnice cesty I/66 v smere na U..
Zároveň popísal, akým spôsobom bola policajtom zrealizovaná predmetná nehoda, ako bola zapísaná
situácia na mieste, pričom v posúdením výpovede účastníka konania S. I., ako aj maloletého S. I. a na
základe vyššie uvedeného správny orgán poukázal na ustanovenie §  55 ods. 1 o cestnej premávke,
z ktorého je zrejmé, že na bicykli sa jazdí predovšetkým po cestičke pre cyklistov. Po cestičke pre
cyklistov sa jazdí vpravo. Osoby mladšie ako 10 rokov smú jazdiť po chodníku. Zároveň citoval príslušné
ustanovenie § 4 ods. 1 písm. c) Zákona o cestnej premávke, podľa ktorého vodič je povinný venovať sa
plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke.
Žalovaný  ďalej uviedol, že posúdením výpovede vodiča vozidla S. C., spolujazdca a otca vodiča N. C.
zároveň z výpovedí S. C., N. C., ako aj s poukazom na vyššie uvádzané skutočnosti odvolací orgán
mal za to, že nielen povinnosťou vodiča bolo presvedčiť sa a predvídať, či chodníkom náhodou nebudú
prechádzať chodci alebo cyklisti aj s poukázaním na prekážku vo výhľade, ktorú tvoril krovinatý porast
nachádzajúci sa  pozdĺž tejto cesty, ktorý bránil či už vodičovi alebo cyklistom vo výhľade, ale aj povinnosť
cyklistov, resp. dospelého cyklistu presvedčiť sa o situácii za miestom ukončenia živého plota, kde sa
nachádzala účelová komunikácia o skutočnosti, či daným smerom náhodou neprechádza nejaké vozidlo,
resp.  iný cyklista, chodec, matka s kočiarom a podobne.

10. Žalovaný ďalej poukázal na ustanovenie § 22 Zákona o pozemných komunikáciách, ďalej na
stanovisko mesta C. T. z 18.12.2018, ako aj 21.05.2018, znalecký posudok č. XXX/XXXX vykonaného
znalcom z odboru doprava cestná Ing. W. W. a jeho ustálením pravdepodobného priebehu predmetnej
dopravnej nehody, pričom popísal znalecký posudok v jeho obsahu a taktiež poukázal na skutočnosti
uvádzané znalcom k zabráneniu dopravnej nehody jednotlivými účastníkmi, z ktorých je zrejmé,  že
vodič vozidla by zabránil dopravnej nehode takým spôsobom nenáhle, ak by sa po odbočení k sanatóriu
pohyboval takou technikou jazdy, aby vozidlo T. zastavil nenáhle pred myslenou hranicou koridoru
následného pohybu osôb pohybujúcich sa po chodníku, nakoľko bol výhľadovo obmedzený na pravú
časť chodníka z jeho pohľadu kríkovým porastom. Vodič mal technickú možnosť vidieť uvedený chodník
a tomu včas prispôsobiť techniku jeho jazdy. Nemohol vedieť, kto a ako rýchlo sa pohybuje za kríkovým
porastom tvoriacim oblasť zakrytého výhľadu.
Cyklisti by zabránili dopravnej nehode takým spôsobom, ak by sa pohybovali takou technikou jazdy,
aby boli schopní nenáhle zastaviť bicykle pred účelovou komunikáciou vedúcou k sanatóriu, nakoľko
ich výhľad bol obmedzený kríkovým porastom po ľavej strane chodníka z ich pohľadu. Cyklisti mali
technickú možnosť  vidieť včas uvedenú účelovú komunikáciu a teda mali technickú možnosť tomu
včas prispôsobiť ich techniku jazdy. Cyklisti nemohli vedieť, kto a akou rýchlosťou sa pohybuje v oblasti
zakrytého výhľadu smerom k sanatóriu.
Dôležitou z pohľadu znaleckého posudku je skutočnosť a to že účastník konania by zabránil dopravnej
nehode  priestorov t. j. zastavením pred stojacím vozidlom T., ak by z vypočítanej rýchlosti pohybu 14,87
km/h z pôvodného miesta svojej reakcie po uplynutí reakčného času cyklistu 1,0 s bicykel spomaľoval so
spomalením 2,33 minúty na s2 a so zohľadnením nábehu brzdného účinku brzdového systému bicykla
0,15 s a nie vyhýbaniu  sa bez brzdenia. Cyklista bol schopný dosiahnuť uvedené spomalenie za použitia
prednej a zadnej brzdy súčasne. Zároveň vyššie uvedeným odvolací orgán chcel poukázať na jednu
z námietok odvolateľa,  kde uvádza, že do vozidla narazil, nakoľko im toto náhle skrížilo cestu a už
nemal čas zastaviť,  nesnažil sa vozidlu vyhýbať, ale iba v poslednej chvíli vytočiť volant, aby do vozidla
nenarazil čelne, na čo v konečnom dôsledku poukazuje vyššie uvedená analýza možného brzdenia
účastníkom konania, k čomu podáva v dostatočnej miere vysvetlenie a podrobnú analýzu.

11. Odvolací orgán uviedol, že v dostatočnej miere rozobral všetky skutočnosti a námietky uvádzané
odvolateľom, ktoré sú analogicky rozanalizované v odôvodnení tohto rozhodnutia. Stotožnil sa s
správnym posúdením konania obvineného prvostupňovým správnym orgánom a to vrátane jeho
odôvodnenia jeho napadnutého rozhodnutia. Dospel k záveru, že S. I. spáchal daný skutok tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia o priestupku.
Žalovaný ako odvolací orgán preskúmal aj postup prvostupňového správneho orgánu pri určení druhu
sankcie a jej výmery a zistil, že správny orgán pri určovaní druhu a výšky sankcie prihliadal a zaoberal
sa hľadiskami, ktoré zákon ako predpoklad takejto úvahy o uložení sankcie stanovuje, posudzoval
závažnosť priestupku, spôsob jeho spáchania, následky, okolnosti, za ktorých bol skutok spáchaný,
osobu páchateľa, pričom sankciu volil v zmysle posilnenia dôvery občanov v správnosť rozhodnutia,



aby prijaté rozhodnutie bolo presvedčivé a viedlo občana k dobrovoľnému plneniu  si povinností a
malo výchovný charakter. Na základe príslušných ustanovení Zákona o bezpečnosti a plynulosti cestnej
premávky zákona č. 8/2009, ako aj Zákona o priestupkoch prvostupňový správny orgán rozhodol
správne a v súlade so zákonom.

II.
Žalobné dôvody

12. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného  a vrátenia veci
žalovanému na ďalšie konanie a priznania trov konania.
Žalobca v  žalobe poukázal na rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ako aj na rozhodnutie
žalovaného, ktoré podľa neho považuje za nezákonné a to z dôvodov, ktoré uviedol v bodoch 1 až 7 v
predmetnej žalobe. V prvom rade argumentoval tým, že vypracovaný znalecký posudok č. XXX/XXXX
znalcom X.. W. W. ako znalecký posudok X.. C. P., pričom tieto znalecké posudky vyhodnotili dopravnú
situáciu v zásade každý iným spôsobom. Ďalej poukázal na to, že z obsahu odôvodnenia je zrejmé, že
správny orgán si osvojil závery len znaleckého posudku X.. W.. Znalec uviedol stanovisko z mesta C.
T. na str. 11, z ktorého vyplýva k uvedenej komunikácii, na ktorú odbočovalo vozidlo. Ďalej poukázal
na to, že z fotodokumentácie je viditeľný pás pokračujúceho chodníka krížom cez úsek, na ktorý vodič
odbočoval. S touto skutočnosťou sa  znalec nevysporiadal, ani ju nevyhodnotil.

13. Žalobca argumentoval tým, že vodič vo svojej výpovedi popisuje priebeh zrážky tak, že pred zrážkou
prudko brzdil až do zastavenia a cyklista narazil vlastne do stojaceho vozidla. Znalec vo svojom posudku
pokiaľ tvrdí, že v čase nárazu do maloletého tento stál a technicky nezdôvodnil, akým zázračným
spôsobom bol maloletý cyklista pri bočnom náraze odhodený pred prednú časť vozidla, keď vozidlo
a cyklista išli vzájomne proti sebe pod uhlom 90 stupňov. Podľa žalobcu ide o technický nezmysel.
Ďalej poukázal na to, že znalecký posudok vychádzal pri výpočte z nezmyselných technických údajov.
V znaleckom posudku sa neakceptuje tá skutočnosť, že vodič prechádzal chodníkom, jeho konanie sa
nevyhodnocovalo ako konanie,  ktorým vznikla kolízna situácia. Na druhej strane X.. C. P. vo svojom
znaleckom posudku dospel k záveru, že príčinou dopravnej nehody bola nesprávna technika jazdy
vodiča, ktorý nedal prednosť cyklistom.

14. Zároveň poukázal na to, že správny orgán sa nezaoberal základnou otázkou, kde došlo k dopravnej
nehode, pričom žalobca poukázal na potvrdenie mesta C. T., ako aj z výpisov katastra nehnuteľností a
katastrálnych máp, že k dopravnej nehode nedošlo na vozovke, ale mimo vozovky na chodníku. Čo sa
týka samotného miesta nehody nie je vedené ako cesta, ani ako vozovka, ani iné označenie, ktoré by
oprávňovalo toto vozidlo k akejkoľvek prednosti v jazde pred inými účastníkmi cestnej premávky, ktorý
sa pohybovali po chodníku.
V závere žaloby poukázal na to, že vyšetrovací orgán si dokonca zvolil pre svoje rozhodnutie znalecký
posudok, ktorý je zjavne v rozpore s realitou, keď maloletý vnuk žalobcu bol zrazený prednou časťou
vozidla, narazený z boku, tzn. že mu vozidlo preukázateľne nedalo prednosť v mieste odbočenia z
cesty mimo  vozovky. Toto svoje  rozhodnutie, prečo vychádzal zo znaleckého posudku X.. W. správny
orgán nevyhodnotil, nevysporiadal so závermi znaleckých posudkov a rozpory medzi týmito znaleckými
posudkami sa ani nepokúšal odstrániť a to aj napriek tomu, že závery znaleckého posudku X.. W. sú
zjavne nesprávne. Žalobca preto navrhol  správnemu súdu doložiť všetky dôkazy, na ktoré poukázal v
žalobe a žalobou napadnuté rozhodnutie zrušiť.

III.
Vyjadrenie žalovaného

15. K podanej žalobe sa vyjadril stanoviskom zo dňa 21.08.2019, pričom zotrval na skutkových a
právnych okolnostiach, ktoré uviedol v rozhodnutí a navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

16.  K podanému vyjadreniu žalovaného sa vyjadril písomným stanoviskom zo dňa 26.09.2019 žalobca
prostredníctvom právneho zástupcu a zotrval  na žalobných dôvodoch uvedených v žalobe a opätovne
poukázal na rozpory v znaleckých posudkoch.

IV.
Závery správneho súdu



17. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. (ďalej len S.s.p.), podľa ktorého správny
súd v tomto konaní postupoval.

18. Podľa § 2 ods. 1 S.s.p., v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

19. Podľa § 2 ods. 2 S.s.p., každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

20. Podľa § 194 ods. 1 S.s.p., správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne
konanie.

21. Podľa § 194 ods. 2 S.s.p., ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach
správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

22. S dôrazom na ustanovenie § 195 S.s.p., správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný
rozsahom a dôvodmi žaloby, ak
a) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci
alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo
opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,
b) ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo
premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné
protiprávne konanie,
c) ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na
správne trestanie,
d) ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na
ukladanie sankcií v rámci správneho trestania,
e) ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu
verejnej správy.

23. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia mal správny súd za to, že  zisťovanie
podkladov pre rozhodnutie bolo potrebné posudzovať v zmysle ustanovenia § 32 ods. 1 Správneho
poriadku, podľa ktorého patrí k ťažiskovým činnostiam orgánov verejnej správy v správnom konaní
samotné zisťovanie podkladov pre rozhodnutie vo veci samej. V podstate ide o poznávací proces
určitých predmetov a javov, ktorý smeruje k zisťovaniu skutočného stavu. Výsledky tohto procesu slúžia
ako podklad pre vydanie rozhodnutia. Požiadavka zákona čo najúplnejšie a najpresnejšie zistiť skutočný
stav veci je procesným vyjadrením zásady materiálnej pravdy.
Proces získavania podkladov pre rozhodnutie v správnom konaní má niektoré špecifiká, najmä v
porovnaní so súdnym konaním. Ak to vyžaduje povaha veci alebo ustanovuje osobitný právny predpis,
správny orgán nariadi aj ústne pojednávanie alebo môže vykonať ďalšie dôkazy.

24. Správny poriadok ukladá správnemu orgánu povinnosť presne a úplne zistiť skutočný stav veci.
Úplnosť zistenia podkladov znamená, že boli vykonané všetky prešetrenia a dôkazy, ktoré majú pre
danú vec rozhodujúci význam. Presnosť zistenia znamená, že skutkové zistenia vyvodené z vykonaného
prešetrenia zodpovedajú skutočnému stavu a nie sú ani nepresne interpretované, ani skreslené či už
vedome, alebo nevedome.

25. Slovenská republika sa v článku 1 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky zaväzuje, že uznáva a
dodržiava všeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná a svoje
ďalšie medzinárodné záväzky.

26. Kľúčovým medzinárodným dokumentom, ktorý ustanovuje istý štandard základných ľudských práv a
slobôd a zároveň aj zabezpečuje mechanizmus kontroly ich dodržiavania v praxi, je Európsky dohovor



o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý vznikol na pôde Rady Európy. V tejto súvislosti
správny súd považuje za potrebné zdôrazniť aplikáciu zásad, ktoré platia v trestnom konaní (predmetom
ktorého je postihovanie trestných činov) pri ukladaní správnych sankcií. Aj keď je použitie analógie ako
interpretačného postupu v oblasti správneho práva výnimočné, jednou z oblastí, v ktorej sa analógia
uplatňuje je práve oblasť správneho trestania, v ktorej sa analogicky uplatňujú zásady platiace v trestnom
procese.

27. Aj samotný Správny súdny poriadok v ustanovení § 195 písm. c) a d) S.s.p. ukladá správnemu súdu,
mimo žalobných bodov preveriť, či boli v procese správneho trestania dodržané tieto zásady. Jednou zo
zásad platiacich v trestnom procese je zásada úplného zistenia skutkového stavu, čo znamená, zistenie
skutkového stavu v rozsahu a spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, že sa skutok stal, že ho
spáchal obvinený a že sa stal takým spôsobom, ako je popísaný v rozhodnutí o uložení sankcie. V
prípade akýkoľvek pochybností potom platí zásada in dubio pro reo.  V predmetnom konaní správny súd
dospel k záveru, že existujú dva znalecké posudky a to X.. W. a Ing. P., ktoré si vzájomne odporujú.
V tomto prípade má správny súd za to, že žalovaný správny orgán nepostupoval v hodnotení obidvoch
znaleckých posudkoch v súlade s ustanovením § 34 ods. 5 Správneho poriadku, v zmysle ktorého
správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky  dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti  zdôrazniac, že zásada voľného hodnotenia dôkazov v žiadnom prípade
nemôže znamenať ľubovôľu zo strany správneho orgánu, ktorý je povinný uviesť v odôvodnení svojho
rozhodnutia skutočnosti, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie, ďalej je povinný uviesť ako zhodnotil
vykonané dôkazy vrátane odôvodnenia príčin, pre ktoré neboli niektoré dôkazy vykonané s tým, že
odôvodnenie musí byť relatívne podrobné.
V tejto súvislosti poukázal správny súd na to, že nestačí iba uviesť, aké dôkazy boli vykonané, ale musí
byť uvedené aj hodnotenie týchto dôkazov, pričom správny  orgán musí zdôvodniť, ktoré skutočnosti má
dokazovaním jednoznačne preukázané, resp. do akej miery bola určitá skutočnosť preukázaná s tým,
že absencia takéhoto postupu  by robila rozhodnutie nepreskúmateľným s následkom zrušenia takéhoto
rozhodnutia druhostupňovým správnym orgánom, prípadne súdom.

28. Poukazujúc na rozporné  závery vyplývajúce z predložených znaleckých posudkov správny súd
konštatoval, že na odstránenie týchto rozporov bolo potrebné, aby žalovaný správny orgán v predmetnej
veci nariadil kontrolné znalecké dokazovanie, čo znamená, že na vyhodnotenie znaleckých posudkov
predložených znalcami Ing. P. v znaleckom posudku č. X/XXXX a Ing. W. v znaleckom posudku XXX/
XXXX vrátane stanoviska  mesta C. T. a posúdenia odborných záverov prvostupňovým správnym
orgánom. Žalovaný ako odvolací správny orgán v konečnom dôsledku, ktorý dospel k určitým záverom
mal za povinnosť napokon vyhodnotiť a dospieť k záveru, kto je zodpovedný za uvedenú dopravnú
nehodu, teda za uvedenú kolíziu motorového vozidla zn. T. O. a bicyklov S. I. a maloletého S. I..

29. S poukazom na ustanovenia § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny
orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení
dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako
sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
Z preskúmavaného rozhodnutia bezpochyby vyplýva, že prvostupňový správny orgán pokiaľ sa
nevyrovnal so všetkými námietkami účastníka konania voči rozkazu bolo povinnosťou žalovaného ako
odvolacieho správneho orgánu vyporiadať sa odvolacími námietkami voči rozhodnutiu o priestupku.
Žalobca konkrétne namietal nezrovnalosti dvoch znaleckých posudkov, pričom z napadnutého
rozhodnutia je zrejmé, že orgán verejnej správy vykonal dokazovanie znaleckými posudkami, pričom
následne v texte vychádzal iba z jedného z nich a to zo znaleckého posudku X.. W. a znaleckým
posudkom znalca Ing. P. sa vo svojom rozhodnutí vôbec nezaoberal. Žalobca dospel k odlišným záverom
ako znalec Ing. Rojko, pričom správny orgán s uvedenou námietkou žalobcu podanou v odvolaní voči
prvostupňovému rozhodnutiu sa vôbec nevysporiadal a správny súd má za to, že napadnuté rozhodnutie
nespĺňa preto náležitosti uvedené podľa § 51 Zákona o priestupkoch v spojení s ustanovením § 47 ods.
3 Správneho poriadku. V zmysle ustanovenia § 51 Zákona o priestupkoch, ak nie je v tomto alebo v
inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom
konaní, podľa  ktorých ustanovení mal bezpochyby správny orgán prvého stupňa postupovať.

30. Správny súd ďalej poukazuje na ustanovenie § 22 ods. 1 písm. g) Zákona o priestupkoch, podľa
ktorého priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto poruší všeobecne



záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne
dopravná nehoda, pri ktorej inému ublíži na zdraví, alebo inému spôsobí škodu na majetku.
Pokiaľ  administratívny spis obsahuje dva znalecké posudky, ktoré si vzájomne odporujú pričom si
odporujú už v základnej otázke, dôsledkom koho konania došlo k dopravnej nehode, pričom uvedená
otázka je nevyhnutným podkladom pre aplikáciu uvedeného ustanovenia § 22 ods. 1 písm. g) Zákona
o priestupkoch, nemôže  správny orgán vyvodiť správny právny záver, na základe  jedného dôkazu,
ktorým bol záver znaleckého posudku Ing. W. a všetky ostatné dôkazy nevyhodnotil správne.

31. Správny súd má za to, že je nevyhnutné najskôr zodpovedať otázku, kto mal prednosť v jazde, či
to bol cyklista na bicykli na chodníku, alebo vozidlo zn. T. vodiča pri vjazde na účelovú cestu, keďže
chodník nespĺňal podmienky uvedené v zmysle § 2 písm. g) Zákona o cestnej premávke. Konštatovanie,
že žalobca sa dopustil priestupku tak, ako je uvedené vo výroku prvostupňového správneho orgánu bolo
žalovaným predčasné. Preto bolo úlohou  správneho orgánu zabezpečiť kontrolný znalecký posudok,
ktorý by sa s uvedenou odbornou otázkou vysporiadal. Nebolo možné na základe rozporných záverov
znaleckých posudkov konštatovať, že bol dostatočne zistený skutkový stav na vydanie rozhodnutia,
v ktorom dospel  správny orgán k tomu, že žalobca nedal prednosť v jazde osobnému motorovému
vozidlu len na základe záveru jedného zo znaleckých posudkov. Uvedený záver správneho orgánu
nebol podľa správneho súdu z administratívneho spisu dostatočne preukázaný, nakoľko ide o rozporné
závery znaleckých posudkov a preto bolo povinnosťou správneho orgánu vykonať kontrolné znalecké
dokazovanie, čo sa týka príčiny dopravnej nehody. Tento právny záver správneho súdu vyplýva aj z
rozhodnutia NS SR sp. zn. 6Sžp/6/2011.

32. S poukazom na ustanovenie § 55 ods. 1 Zákona o cestnej premávke, na bicykli sa jazdí
predovšetkým po cestičke pre cyklistov. Po cestičke pre cyklistov sa jazdí vpravo. Kde cestička pre
cyklistov nie je, alebo nie je zjazdná, jazdí sa pri pravom okraji vozovky. Ak sa tým neohrozujú ani
neobmedzujú chodci, smie sa jazdiť po pravej krajnici. Osoby mladšie ako 10 rokov smú jazdiť po
chodníku.

33. Zároveň z ustanovenia § 4 ods. 12 písm. c) Zákona o cestnej premávke vyplýva, že vodič je povinný
venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke.  Z ustanovenia § 52 ods.
2 Zákona o cestnej premávke vyplýva, že iní účastníci cestnej premávky než chodci nesmú chodník
používať; to  neplatí pre cyklistov podľa § 55 ods. 1 , pre vodičov samovyvažovacieho vozidla podľa
§ 55a ods. 2.

34. Z ustanovenia § 55 ods. 4 Zákona o cestnej premávke vyplýva aj tá skutočnosť, že osoba mladšia
ako 10 rokov smie na ceste s výnimkou cestičky pre cyklistov, poľnej cesty, lesnej cesty a obytnej zóny
jazdiť na bicykli len pod dohľadom osoby staršej ako 15 rokov, ktorá je dostatočne spôsobilá, aby na ňu
riadne dozerala a ktorá zodpovedá za dodržiavanie povinností podľa tohto zákona touto osobou.
Aj v zmysle uvedených ustanovení Zákona  o cestnej premávke, ako aj zákona o priestupkoch je povinný
správny orgán vyhodnotiť situáciu, ktorá v deň 19.07.2017  v čase okolo 19:30 hod. nastala.

35. S poukazom teda na vyššie uvedené správny súd mal za to, že predmetné rozhodnutie, ktoré bolo
napadnuté žalobou bolo potrebné  v zmysle ustanovenia § 191 ods. 1 písm. e) Správneho súdneho
poriadku zrušiť, pretože rozhodnutie orgánu verejnej správy, alebo opatrenie orgánu verejnej správy je
potrebné zrušiť, ak zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne
posúdenie veci.
Zároveň správny súd dospel k záveru, že predmetné rozhodnutie je potrebné zrušiť aj z dôvodu
ustanovenia §  191 ods. 1 písm. g) S.s.p. z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy,
resp. opatrení orgánu verejnej správy týmto vydaním došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o
konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia
alebo opatrenia vo veci samej.

36. S poukazom na vyššie citované ustanovenia nedostatočným spôsobom boli aplikované jednotlivé
ustanovenia Zákona o cestnej premávke, ako aj Zákona o priestupkoch,  pričom uvedenými odporujúcimi
znaleckými posudkami nebolo dostatočne preukázané, kto spôsobil dopravnú nehodu, ku ktorej došlo
19.07.2017 v čase okolo 19:30 hod. v k.ú. T. J..



37. Správny súd pri svojom závere poukázal aj na doteraz platnú judikatúru NS SR  v obdobných veciach
s poukazom na rozhodnutie NS SR 3Asan/10/2017 zo dňa 31.07.2018, ako aj na rozhodnutie NS SR
6Sžp/6/2011 z 28.03.2012 a rozhodnutie 10Asan/17/2017 zo dňa 19.06.2018. Správny súd s poukazom
na ustanovenie § 191 ods.  6 zároveň dáva do pozornosti, že právnym  názorom vysloveným v jeho
rozhodnutí je správny orgán v plnom rozsahu viazaný. S dôrazom na uvedené skutočnosti, na ktoré
poukázal správny súd v odôvodnení predmetného rozsudku je povinný žalovaný správny orgán následne
v ďalšom konaní postupovať.

38. Správny súd zároveň rozhodol podľa § 167 ods. 1 S.s.p. aj o náhrade trov konania, pričom žalobcovi
ako úspešnému v tomto konaní priznal úplnú náhradu trov konania voči žalovanému. O výške uvedených
trov rozhodne samostatným uznesením súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského
súdu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 444 ods.
1 S.s.p.), a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 ods. 1, 2 S.s.p.) uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p.
sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno
meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 S.s.p.).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 1 S.s.p.). Kasačná
sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom,
okrem prípadov podľa § 449 ods. 2 S.s.p.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "13dea311-d303-4238-a586-b6514dff3bae:2cd8488e-77e1-4298-a418-ae5b78208d0f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:8016200112.1", "spisova_znacka": "3Asan/10/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Asan/10/2017 z 30. 7. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-07-30", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:8016200112.1"}, {"guid": "1ad2d38d-a819-4712-a526-1e98512a4d21:f3e7df4e-b410-457b-a696-65ded411cddd", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:8016897552.1", "spisova_znacka": "10Asan/17/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Asan/17/2017 z 18. 6. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-06-18", "citacie_n": 21, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:8016897552.1"}], "citovane_v": [{"guid": "f700fdde-f7b7-4f0c-bf62-22693c063979:84f644df-f52d-49d6-8ccc-77d005fe0c45", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2020:8019200431.2", "spisova_znacka": "2Sa/17/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 2Sa/17/2019 z 17. 2. 2020", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2020-02-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2020:8019200431.2"}]}