Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 6S/68/2018 z 13. 1. 2020 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 13. januára 2020, sp. zn. 6S/68/2018, ECLI:SK:KSPO:2020:8018200470.2 Krajský súd Prešov | 6S/68/2018 | ECLI:SK:KSPO:2020:8018200470.2 | 2020-01-13 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: predpis č. 255/1994 Z. z., zákon č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore, zákon č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve, SSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/76ebca10-52eb-4c10-b71f-b518d9c0f704 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2020:8018200470.2 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6S/68/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8018200470
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marian Hoffmann, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8018200470.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD. a členiek
senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a JUDr. Moniky Tobiašovej, v právnej veci žalobcu: O. M.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX, XXX XX R., právne zastúpeného: doc. JUDr. Peter Molitoris, PhD.,
advokát so sídlom Košice, Štúrova 20, proti žalovanému: Slovenská poľovnícka komora, Štefánikova
10, 811 05 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 11. mája
2018 sp. zn. 1Do/8/2017 vo veci správneho trestania takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozhodnutie Slovenskej poľovníckej komory, disciplinárnej komisie č. 1Do/8/2017zo dňa
11. mája 2018 a rozhodnutie Slovenskej poľovníckej komory, obvodnej disciplinárnej komisie č. 44/2017-
ODK-1zo dňa 22. augusta 2017 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

II. P r i z n á v a žalobcovi právo na úplnú náhradu trov konania voči žalovanému.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Z administratívneho spisu správny súd zistil, že Okresný úrad Bardejov, pozemkový a lesný odbor,
postúpil na konanie Obvodnej poľovníckej komore, úradný záznam Krajského riaditeľstva Policajného
zboru v Prešove, odbor poriadkovej polície, č. KRPZ-PO-OPP2C-28-030/2017 z 10.4.2017 o porušení
zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve, v zmysle ktorého v čase o 22:10 hod. hliadka v zložení z ppráp.
Inf. A. C. a nstržm. W. S. spozorovala na poľnej ceste terénne motorové vozidlo, ktoré jazdilo bez
zapnutých svetiel. Z uvedeného dôvodu sa hliadka rozhodla vozidlo zastaviť a skontrolovať jeho osádku.
Hliadka vozidlo zastavovala na poľnej ceste za obcou, pričom jeho vodič vozidlo zastavil až v záhrade
za rodinným domom č.XXX. Vo vozidle sa nachádzali dve osoby, pričom vizuálne bolo spozorované,
že osoby majú pri sebe dve dlhé guľové zbrane. Na výzvu osoby predložili potrebné doklady a poskytli
zbrane na kontrolu. Vodič osobného motorového vozidla O. N. mal u seba dlhú guľovú zbraň CZ527, ráže
222, REM e.č.:74132, č.zb.132, č. Zbrojného preukazu V č. poľov. lístka V Na mieste spolujazdca sedel
O. M., ktorý mal u seba dlhú guľovú zbraň Y ráže XXX, J.. E.č.: BA XXXXXX, č. Zbrojného preukazu V
č. poľov. lístka V ktorý hliadke uviedol, že je členom poľovnej stráže a predložil preukaz poľovnej stráže
č. XXX/XXXX a odznak poľovnej stráže č. XXXX, pričom tento nemal na sebe viditeľne pripevnený.
Hliadka vyťažením uvedených osôb zistila, že tieto nemajú u seba povolenie na poľovačku, značky
na označovanie ulovenej zveri a nie sú zapísaní v Knihe návštev poľovného revíru. Menovaní hliadke
uviedol, že v revíri neboli za účelom lovu ale boli plašiť zver, aby nenarobila škody na poliach. Predseda
miestneho Poľovného združenia p. F. F. hliadke uviedol, že vyššie uvedené osoby nemajú od poľovného



hospodára vydané povolenie na poľovačku. Z uvedených dôvodov hliadka nadobudla podozrenie, že
by mohlo ísť o porušenie zákona o poľovníctve.

2. Obvodná poľovnícka komora, obvodná disciplinárna komisia, oznámila žalobcovi dňa 30.5.2017
začatie konanie pre porušenie ustanovenia § 3 ods. 2 písm. h) Disciplinárneho poriadku Slovenskej
poľovníckej komory z dôvodu, že dňa 10.4.2017 sa nachádzal v PR Smilniansky vrch, ktorého
užívateľom je PZ Ondava, so zbraňou určenou na poľovné účely CZ 555, ráže 308 W, č. BA 583895 bez
povolenia na lov a bez zápisu v knihe návštev PR, čím mal konať v rozpore s ust. § 54 ods. 1 zákona
č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve.

3. Zo zápisnice o disciplinárnom konaní č. 44/2017-ODK-1/2 zo dňa 20.6.2017 vyplýva, že žalobca
namietal spôsob konania policajnej hliadky a zároveň disciplinárnej komisii predložil preukaz člena
poľovnej stráže č. 3/2001/00832 z 9.11.2001, pričom uviedol, že je ako členom poľovníckej stráže
tak je aj členom poľnej stráže. V predloženej písomnej výpovedi uviedol, že dňa 10.4.2017 vykonával
poľovnú a poľnú stráž, na ktoré má oprávnenie, v kat. území Smilno v časti zvanej Za Šubeňou. Pri
výkone oprávnenia oboch druhov stráže mu zákon umožňuje použiť zbraň na odvrátenie hroziaceho
nebezpečenstva. Uviedol, že nešiel ani pytliačiť ani so zbraňou plašiť zver. Podľa zákona o poľovníctve
sa nemusel zapísať do knihy návštev revíra po predchádzajúcej dohode s hospodárom v zmysle § 54
ods. 2 cit. zákona. Uviedol, že oznámenie hospodárovi o tom, že bude vykonávať svoje oprávnenia
ako poľovná stráž oznámil hospodárovi ústne na poľovníckej schôdzi tak ako to bolo zaužívané za
prítomnosti svedkov dňa 25.2.2017. Na potvrdenie uvedených skutočností predložil čestné prehlásenia.
Ďalší oznám o uvedenej skutočnosti mu osobne oznámil dňa 10.4.2017 s tým, že nakoľko sú nasiate
na pozemkoch osivá, bude tam žalobca chodiť na kontrolu, či zver nedevastuje polia, pričom podľa
vyjadrenia žalobcu bola reakcia hospodára taká, že uvedenú skutočnosť mu už oznámi a viackrát mu
to nemusí hovoriť, opakovane ju zobral na vedomie a má volať iba v prípade, ak vznikne problém na
úseku poľovníctva. Svedkom uvedeného rozhovoru mal byť aj p. O. N.. R. zároveň uviedol, že dňa
18.5.2017 po skúsenosti zo dňa 10.4.2017 zaslal hospodárovi upovedomenie o výkone poľovníckej
stráže. Na poľovníckej schôdzi v mesiaci august 2017 sa žalobca verejne spýtal hospodára, či už si
nepamätá, že mu oznamoval vstup do revíru ako poľovná stráž, pričom hospodár verejnej povedal, že
áno ale od 22.5.2017 vydal usmernenie, v zmysle ktorého sa bude výkon stráže oznamovať po novom.
Na základe uvedeného žalobca uviedol, že hospodár pred 30 členmi uviedol, že vstup žalobca nahlásil
a bola splnená aj zákonná podmienka ohlásenia vstupu do revíru hospodárovi. Žalobca taktiež poukázal
na to, že disponuje oprávnením poľnej stráže, s ktorým a spája možnosť vykonávať oprávnenia so
zbraňou. K O. N. žalobca uviedol, že tento došiel za žalobcom opraviť zbraň, teda táto bola bez nábojov
a záveru, po tom čo mu ju žalobca opravil, ho p. N. zaviezol na poľnú cestu zvanú Za Šubeňou, kde z
auta nevystúpil a čakal, kým žalobca urobil obchôdzku a následne ho zaviezol domov. Nakoľko zbraň
p. N. bola neúčinná tento nemohol ani pytliačiť a ani plašiť zvieratá.

4. Žalobca predložil Obvodnej poľovníckej komore v Bardejove svoje vyjadrenie k veci, upovedomenie
žalobcu o výkone práv a povinností podľa zákona o poľovníctve zo dňa 18.5.2017 adresované
poľovníckemu hospodárovi, usmernenie činností poľovníckej stráže zo dňa 22.5.2017, vyhlásenie O..
O. M. zo dňa 29.5.2017, čestné prehlásenie o prítomnosti pri rozhovore na poľovníckej schôdzi zo dňa
30.5.2017, čestné prehlásenie Miroslava Medviďa zo dňa 26.5.2017.

5. Na pojednávaní dňa 25.7.2017 bol vypočutý svedok L.. V. H., poľovnícky hospodár, ktorý k veci
uviedol, že nemá vedomosť, aby sa na výročnej schôdzi vo februári 2017 bavili o oznámení vykonávania
činnosti poľovníckej stráže, keďže sa riešil iný program. Poukázal na znenie zákona o poľovníctve, v
zmysle ktorého má člen poľovníckej stráže vopred oznámiť vstup do poľovníckeho revíru. Podľa jeho
vyjadrenia, ak by to táto povinnosť platila tak ako si ju vysvetlil žalobca, tak by mu každý člen poľovníckej
stráže mohol 4 roky predtým ako bude vykonávať činnosť poľovníckej stráže oznámiť túto skutočnosť
a on by nevedel ani deň ani čas výkonu. Svedok zároveň uviedol, že až na polícií sa dozvedel, že
žalobca mal vykonávať dňa 10.4.2017 poľovnícku stráž a že mu to mal aj vopred ohlásiť.Žalobca doplnil
svoje písomné vyjadrenie, v ktorom poukázal na zákonné znenie § 54 zákona o poľovníctve, § 28
ods. 2 písm. c) zákona o zbraniach a strelive, zákon č. 255/1994 Z.z. o poľnej stráži. Zároveň zotrval
na svojom stanovisku, že poľovníckeho hospodára oboznámil o výkone práva poľovníckej stráže a
zároveň poukázal na to, že mu nebolo preukázané, že by prepravoval zbraň za iným účelom ako je
výkon oprávnenia podľa zákona o poľovníckej stráži a poľnej stráži.



6. Na predmetnom pojednávaní boli vykonané aj ďalšie dôkazy a to prečítanie úradného záznamu
Pohotovostnej motorizovanej jednotky Krajského riaditeľstva Policajného zboru Prešov, pracovisko
Bardejov č. KRPZ-PO-OPP2C-28-030/2017 z 10.4.2017.

7. Rozhodnutím Slovenskej poľovníckej komory, obvodnej disciplinárnej komisie, zo dňa 22.8.2017, bol
žalobca uznaný vinným z porušenia ustanovenia § 3 ods. 2 písm. e) a h) Disciplinárneho poriadku
Slovenskej poľovníckej komory tým, že ako člen SPK dňa 10.4.2017 sa nachádzal v poľovnom revíri
Smilniansky vrch so zbraňou určenou na poľovné účely CZ 555, raže XXXW, č. BA XXXXXX bez
povolenia na lov a bez zápisu v knihe návštev PR, čím konal v rozpore s ustanovením § 53 ods. 1 a
§54 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov, ktorý uvádza, že každý kto sa nachádza v poľovnom revíri so zbraňou určenou
na lov zveri, musí mať pri sebe poľovný lístok, povolenie na lov zveri a doklady podľa osobitného
predpisu, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri love poľovným dravcom musí mať pri sebe poľovný
lístok, povoleniena lov zveri a druhovú kartu podľa osobitného predpisu. Tieto doklady je povinný
predložiť na požiadanie orgánu PZ , poľovníckemu hospodárovi, poľovníckej stráži a orgánu štátnej
správy poľovníctva a taktiež každý, kto sa nachádza v poľovnom revíri so zbraňou určenou na poľovné
účely, okrem spoločnej poľovačky musí byť pred vstupom do poľovného revíru zapísaný v knihe návštev
poľovného revíru. Porušením povinností uloženej v § 53 os. 1 a § 54 ods. 1 zákona č. 274/2009Z.z.
o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, sa menovaný
dopustil disciplinárneho previnenia podľa § 3 ods. 2 písm. e) a h) Disciplinárneho poriadku SPK, za
čo mu v zmysle § 4 ods.1 písm. e) Disciplinárneho poriadku SPK bolo uložené disciplinárne opatrenie
„zákazu lovu všetkých druhov raticovej zveri na dva roky“. Z rozhodnutia vyplýva, že disciplinárny senát
mal za to, že žalobca použil inštitút poľovníckej a poľnej stráže účelovo ako zástierku na neevidovanú
návštevu poľovného revíru so zbraňou určenou na poľovné účely bez povolenia na lov. Člen akejkoľvek
stráže musí pred vykonávaním svojej funkcie vopred vedieť, či bude vykonávať funkciu poľovníckej
stráže alebo funkciu poľnej stráže a to z dôvodu, aby vedel aké má pri výkone funkcie oprávnenie
a povinnosti. Disciplinárny senát zároveň uviedol, že ak by obvinený trval na tom, že v daný deň
vystupoval ako poľovnícka stráž, potom podľa § 76 ods. 1 písm. g) zákona o poľovníctve sa dopustil
priestupku, z toho dôvodu, že ako člen poľovníckej stráže porušil, resp. si neplnil povinnosti alebo
prekročil oprávnenia vyplývajúce z §29 predmetného zákona, keďže ako člen poľovníckej stráže pri
výkone svojej funkcie nie je oprávnený zasahovať voči zveri, ktorá podlieha poľovníckemu plánovaniu,
keďže z výpovede žalobcu vyplýva, že v katastrálnom území obce Smilno v časti zvanej „Za šubeňou“
vykonával poľovnícku stráž z dôvodu, že ich poľnohospodárske družstvo tam má zasiaté osive a tak
kontroloval, či zver nedevastuje polia. Obvodná disciplinárna komisia poukázala na ustanovenia § 53
ods. 1 a § 54 ods. 1 a 2 zákona o poľovníctve a uviedla, že žalobca prekročil svoje právomoci, keďže
každý, kto sa nachádza v poľovnom revíri so zbraňou určenou na lov zveri, musí mať pri sebe povolenie
na lov zveri a to platí aj na člena poľovníckej stráže počas výkonu svojej funkcie. Žalobcovi však zo strany
poľovníckeho hospodára nebolo vydané povolenia na lov zveri podliehajúcemu ako aj nepodliehajúcemu
poľovníckemu plánovaniu. Uviedla, že žalobca musel vedieť, že ak sa nachádza v poľovnom revíri so
zbraňou určenou na lov zveri, musí mať pri sebe povolenie na lov zveri, pretože členom poľovníckej
stráže môže byť len fyzická osoba, ktorá je odborne spôsobilá. S tvrdením, že žalobca sa v poľovnom
revíri nachádzal za účelom výkonu poľnej stráže, sa komisia vysporiadala tak, že žalobca uvedené
tvrdenie nepreukázal, pretože príslušnosť k poľnej stráži počas kontrolovania hliadkou nedeklaroval
ani nepreukázal. Zároveň uviedla, že ak člen poľnej stráže pri výkone svojej funkcie používa zbraň
určenú na lov zveri, môže ju počas výkonu svojej funkcie nosiť len po splnení povinnosti uvedený
v ustanovení §53 a 54 zákona o poľovníctve. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že disciplinárny
senát prihliadal aj na to, že žalobca svoje konanie neoľutoval, spáchal viacero disciplinárnych previnený
jedným skutkom, disciplinárne previnenie spáchal ako člen poľovníckej stráže, ktorý je povinný ovládať
oprávnenia a povinnosti člena a ísť ostatným členom príkladom, použil inštitút stráže účelovo na krytie
neevidovaného pohybu so zbraňou určenou k lovu zveri po revíri, do februára 2017 bol predsedom
poľovníckeho združenia, ktorý by mal byť vzorom pre ostatných v dodržiavaní príslušných predpisov.

8. Voči uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom namietal, že rozhodnutie je
nezákonne a vecne nesprávne a to pre rozpore s ustanoveniami Disciplinárneho poriadku SPK ako
aj pre rozpor s princípmi správneho trestania vyplývajúcimi tak z Odporúčaní výboru ministrov Rady
Európy (najmä z Odporúčania č. R (2007) 7 o dobrej správe). Poukázal na základnú zásadu správneho
konania a to zásadu materiálnej pravdy, na základe ktorej musí rozhodnutie vychádzať zo spoľahlivo
zisteného skutkového stavu veci. Taktiež uviedol, že v zmysle zásady prezumpcie neviny, je úlohou



orgánu vedúceho disciplinárne konanie preukázať bez pochybností vinu obvineného, pričom musí
vychádzať len z dôkazov, ktoré boli zistené zákonným spôsobom. Žalobca mal za to, že odôvodnenie
rozhodnutia Obvodnej disciplinárnej komisie nezodpovedá požiadavke, aby z rozhodnutia bol zrejmý
logický vzťah medzi zisteným skutkovým stavom a jeho právnym posúdením. Žalobca poukázal na to,
že z ustanovenia § 3 ods. 2 písm. e) Disciplinárneho poriadku SPK vyplýva, že uvedeného previnenia
sa člen SPK dopustí ak ako držiteľ platného poľovného lístka vykonáva lov zveri bez dokladov podľa
§ 53 ods. 1 zákona o poľovníctve, pričom z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že v čas kontroly
policajnou hliadkou, resp. pre tým akýmkoľvek spôsobom vykonával lov zveri. Žalobca namietal,
že disciplinárny senát neodôvodnil o aké dôkazy uvedený zver oprel. Taktiež poukázal na to, že
disciplinárna komisia sa nevysporiadala s ním predloženými dôkazmi a to čestnými vyhláseniami p.
O., N. a M.. Úradný záznam PMJ PZ Prešov č. 119131 žalobca považoval za nezákonný z dôvodu,
že policajti konali v rozpore so zákonom č. 171/1993 Z.z. o policajnom zbore. Uviedol, že títo konali
podľa § 103 Trestného poriadku, avšak týmto konaním prekročili svoje právomoci, keďže zisťovali len
dôvod, prečo motorové vozidlo jazdí bez zapnutých svetiel, teda nemali dôvod, ktorý by ich oprávňoval
na vstup na súkromný pozemok bez súhlasu vlastníka. Uviedol, že príslušníci PZ mali konať podľa § 17
zákona o policajnom zbore. Žalobca namietal aj výklad zákonných ustanovení v jeho neprospech, keďže
zákon č. 255/1994 Z.z. o poľnej stráži ho oprávňuje nosiť pri sebe zbraň, pričom nie je vylúčené, že by
žalobca nemohol prepravovať a používať aj poľovnú zbraň na základe zbrojného preukazu kategórie D.
Závery disciplinárneho senátu považoval žalobca za arbitrárne a nemajúce oporu v dokazovaní.Žalobca
taktiež namietal aj tú skutočnosť, že by hliadke nepreukázal svoju príslušnosť k poľnej stráži. Uviedol,
že žiadne ustanovenie nevylučuje, aby súčasne vykonával obe funkcie. Záverom žalobca namietal aj
neprimeranú prísnosť uloženej sankcie, keďže disciplinárneho previnenia podľa § 3 ods. 2 písm. e) DP
SPK sa nedopustil a taktiež nemohol oľutovať čin, ktorého uskutočnenie popiera.

II.

Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného

9. Slovenská poľovnícka komora, disciplinárna komisia, rozhodla dňa 11.5.2018 tak, že podľa § 16
ods. 1 písm. d) Disciplinárneho poriadku odvolanie žalobcu zamietla. Žalovaný sa s v napadnutom
rozhodnutí s námietkami žalobcu vysporiadal tak, že rozhodnutie prvostupňového disciplinárneho
senátu zodpovedá požiadavkám uvedeným v § 12 ods.6 Disciplinárneho poriadku. Žalovaný uviedol, že
disciplinárny senát je povinný uviesť len tie podstatnejšieho skutočnosti a dôkazy na základe, ktorých
prijal skutkové a z nich vyplývajúce právne závery, avšak nie je povinnosťou poukázať na všetky
skutočnosti a dôkazy v konaní produkovanom. Žalovaný uviedol, že nie je oprávnený posudzovať spôsob
hodnotenia dôkazov prvostupňového disciplinárneho orgánu vo vzťahu k tomu, či sa stotožňuje alebo
nestotožňuje s jeho závermi o tom, komu a na základe akých skutočností uveril alebo neuveril, ak
tento vo svojom rozhodnutí uvedie akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov, pričom žalovaný
mal za to, že rozhodnutie prvostupňového disciplinárneho senátu uvedené náležitosti obsahovalo.Vo
vzťahu k nezákonnému úradnému záznamu príslušníkov PZ žalovaný uviedol, že skúmanie jeho
zákonnosti má význam iba v prípade, ak by žalobca popieral skutočnosti v ňom uvedené, avšak žalobca
nepopieral, že bol zastavovaný a následný zastavený hliadkou v mieste, čase a spôsobom ako to
zo záznamu vyplývalo. Za sporné označil motív a dôvod, prečo sa obvinený nachádzal v revíri so
zbraňou. Taktiež uviedol, že v postupe prvostupňového disciplinárneho orgánu nezistil svojvoľný výklad
právnych predpisov na ťarchu účastníka konania, nakoľko tento vo svojom rozhodnutí uviedol ako
sa vysporiadal so skutočnosťami, aké urobil skutkové závery a ako tieto hodnotil vo vzťahu k platnej
právnej úprave súvisiacej s výkonom poľovníckej stráže a s výkonom poľnej stráže. Odvolací orgán
sa v plnom rozsahu stotožnil so závermi prvostupňového disciplinárneho senát čo sa týka uznania
viny ako aj uloženého trestu. Vzhľadom na uvedené žalovaný uviedol, že v konaní prvostupňového
disciplinárneho senátu nezistil žiadne skutočnosti svedčiace pre záver, že by došlo k takému porušeniu
ustanovení Disciplinárneho poriadku, ktorými bol orgán povinný sa riadiť, že by tento rozhodol na
základe nejasných alebo neúplných skutkových zistení alebo sa nevyrovnal so všetkými okolnosťami
významnými pre rozhodnutie a zároveň, že neboli zistené také pochybnosti o správnosti skutkových
zistení, pre ktoré by bolo potrebné vykonať ďalšie dôkazy, prípadne vykonané dôkazy zopakovať, ani
uložené disciplinárne opatrenie žalovaný nepovažoval za neprimerané, preto mal za to, že nie je dôvod
na zrušenie rozhodnutia podľa § 16 ods. 3 Disciplinárneho poriadku a odvolanie žalobcu ako nedôvodné
zamietol.



III.

Argumenty žalobcu v podanej žalobe

10. Voči rozhodnutiu žalovaného č. 1Do/8/2017 zo dňa 11.05.2018 v spojení s rozhodnutím
Obvodnej disciplinárnej komisie Bardejov sp.zn. 44/2107-ODK-1 z 22.8.2017 podal žalobca v zákonnom
stanovenej lehote správnu žalobu, v ktorej namietal nezákonnosť rozhodnutia pre rozpor s ustanovenia
Disciplinárneho poriadku SPK (§11 ods. 5 a 8, §12 ods. 6, §16 ods. 3) ako aj Správneho poriadku (§3
ods. 1, 4, 5, § 32 ods. 1, § 46, §47 ods. 2, 3, §59 ods. 1) ako aj pre rozpor s princípmi správneho
trestania vyplývajúcimi tak z Odporúčaní výboru ministrov Rady Európy (najmä z Odporúčania č.R
(2007) 7 o dobrej správe) ako aj judikatúry národných a nadnárodných súdov. Žalobca mal za to,
že žalovaný nesprávne konštatoval, že na DP SPK vylučuje použitie Správneho poriadku, keďže §
79 ods. 1 zákona o poľovníctve uvádza, že na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje Správny
poriadok, pričom v ustanovení § 79 ods. 2 predmetného zákona nie je uvedené, že Správny poriadok
sa nevzťahuje na konanie o disciplinárnom previnení. Žalobca uviedol, že žalovaný sa nevysporiadal
s jeho argumentáciou čo sa týka zmätočnosti výroku rozhodnutia a jeho nedostatočného odôvodnenia.
Z rozhodnutia prvostupňového disciplinárneho senátu vyplýva, že žalobca sa dopustil okrem iného aj
disciplinárneho previnenia podľa § 3 ods. 2 písm. e) DP SPK, teda ako člen SPK a držiteľ platného
poľovného lístka vykonával lov zveri bez dokladov podľa § 53 ods. 1 zákona o poľovníctve, pričom
v konaní nebolo preukázané, že by žalobca vykonával lov zveri. Za nedostatok rozhodnutia označil
aj to, že lov zveri nevyplýva ani zo slovného popisu skutku vo výrokovej časti rozhodnutia. Poukázal
na to, že všetky dôkazy ako aj popis skutku smerujú iba k záveru, že sa nachádzal v poľovnom
revíri, avšak o love zveri neexistujú žiadne dôkazy. V súvislosti s výrokom rozhodnutia poukázal
na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 8Sžo/28/2007 zo dňa 6.3.2008. Namietal, že žalovaný
ani prvostupňový disciplinárny senát nijako nehodnotil ním predložené čestné prehlásenia svedkov,
ktoré preukazujú komunikáciu s poľovníckym hospodárom a nijako sa s nimi nevysporiadavajú. Čo sa
týka žalovaným konštatovaného záveru, že nie je oprávnený posudzovať spôsob hodnotenia dôkazov
prvostupňového disciplinárneho orgánu vo vzťahu k záverom vyplývajúcim z dôkazov, žalobca uviedol,
že z ustanovenia § 16 Disciplinárneho poriadku SPK vyplýva, že v prípade podaného odvolanie nie
je prieskum druhostupňového orgánu limitovaný iba na otázky zákonnosti ale aj na otázky vecnej
správnosti a tento môže zrušiť rozhodnutie, ak existujú pochybnosti o správnosti skutkových zistení.
Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Sžo/217/2015, v zmysle ktorého základnou
zásadou konania je zásada materiálnej pravdy, v zmysle ktorej rozhodnutie správneho orgánu musí
vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a je povinnosťou správneho orgánu alebo
disciplinárneho orgánu zistiť skutkový stav tak, aby o ňom neboli žiadne relevantné pochybnosti,
pričom nie disciplinárne obvinený je povinný preukázať svoju nevinu ale naopak, je úlohou orgánu
vedúceho disciplinárne konanie preukázať bez pochybností vinu obvineného. Zároveň uviedol, že
z odôvodnenia rozhodnutia musí byť zrejmé, prečo správny orgán považuje námietky účastníka za
bezdôvodné, mylné, vyvrátiteľné, ktoré skutočnosti vzal za podklad svojho rozhodnutia, prečo považuje
skutočnosti za nerozhodné, nesprávne alebo vyvrátené. Žalobca rovnako ako v odvolaní namietal taktiež
nezákonnosť úradného záznamu PMJ PZ Prešov č. 119131 z dôvodu, že príslušníci PZ postupovali
podľa § 103 Trestného poriadku, pričom mali postupovať podľa 17 ods. 1, 2 zákona o policajnom zbore,
teda nemohli vojsť na pozemok žalobcu bez príslušného zákonného oprávnenia, ak v čase vstupu
na súkromný pozemok existovalo dôvodné podozrenie o spáchaní trestného činu alebo priestupku
alebo že sa jednalo o nevyhnutný, resp. neodkladný úkon. Žalobca uviedol, že žalovaný mal spáchanie
disciplinárneho previnenia preukázané iba na základe nezákonne získaného dôkazu. Mal za to, že
žalovaný ako aj prvostupňový disciplinárny senát prihliadali iba na dôkazy svedčiace v jeho neprospech
a nebrali do úvahy dôkazy, ktorými preukazoval svoju nevinu a tieto bez zrozumiteľnej argumentácie
označil za účelové a nepravdivé. Čo sa týka jednostranného výkladu právnej normy k uvedenej námietke
žalobca uviedol, že disciplinárne orgány uzavreli, že na výkon poľovnej stráže nemôže prepravovať
a používať poľovnú zbraň, pričom v zmysle ustanovenia § 28 ods. 2 písm. c) zákona o zbraniach
a strelive je oprávnený prepravovať zbrane a strelivo na výkon zamestnania alebo oprávnenia podľa
osobitného predpisu, pričom uvedené ustanovenia sa vzťahujú na výslovne vymenované skupiny
zbrojných preukazov, medzi ktorými je aj skupina D. Žalobca uviedol, že z rozhodnutia prvostupňového
disciplinárneho senátu vyplýva, že použil inštitút poľovníckej a poľnej stráže účelovo, avšak uvedený
záver nie je ničím podložený. Poukázal na to, že neexistuje žiadna zákonom predpísaná forma, ktorou
by sa mal vopred odlíšiť, či bude v danom čase a na danom mieste pôsobiť ako poľovnícka alebo
poľná stráž. K tvrdeniu, že žalobca nevykonával poľovnícku stráž z dôvodu, že nemal odznak na



viditeľnom mieste uviedol, že tento záver nemá oporu v zákone, keďže táto skutočnosť nespôsobuje,
že funkciu člena nevykonáva. Taktiež uviedol, že zo žiadneho dôkazu nevyplýva, že by žalobca mal
zasahovať voči zveri podliehajúcej poľovníckemu plánovaniu ako uviedol disciplinárny orgán. Záverom
žalobca poznamenal, že namieta aj neprimeranosť uloženej sankcie, keďže okolnosť na ktorú bolo
prihliadnuté pri ukladaní sankcie a to, že jedným skutkom spáchal viacero previnení nebolo preukázané
a taktiež nemožno prihliadať na neoľutovanie skutku, keďže jeho spáchanie žalobca popiera. Na základe
uvedeného navrhol napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím Obvodnej disciplinárnej
komisie Bardejov zrušiť a vec vrátiť orgánu prvího stupňa na ďalšie konanie a priznať žalobcovi náhradu
trov.

IV.

Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe

11. Žalovaný sa k správnej žalobe vyjadril podaním zo dňa 23.11.2018, v ktorom uviedol, žeSPK
prostredníctvom Stanov SPK a Disciplinárneho poriadku SPK dostatočne zaručila minimálne požiadavky
kladené na konanie a rozhodnutie. Uviedol, že nemožno na prejednanie disciplinárnych previnení
aplikovať ustanovenie § 79 ods. 2 zákona o poľovníctve, keďže o disciplinárnych previneniach pojednáva
§ 77, kde v ods. 2 je splnomocňujúca doložka, v zmysle ktorej previnenia rieši SPK podľa disciplinárneho
poriadku, ktorý si vytvorí samotná komora. K námietke žalobcu, že nebolo preukázané, že by vykonával
lov zveri, žalovaný uviedol, že so zbraňou môže ísť držiteľ poľovného lístka do revíru len za účelom
lovu alebo za účelom kontroly ostatných členov poľovného združenia ako člen poľovníckej stráže,
pričom výkon lovu je viazaný povolením podľa osobitného predpisu, preto nie je potrebné dokazovať, či
osoba lovila alebo nelovila zver a na spáchanie disciplinárneho previnenia postačuje prítomnosť osoby
v poľovnom revíri so zbraňou určenou na lov zveri, ak táto osoba nevykonávala činnosť poľovníckej
stráže. Z dôvodu, že žalovaný mal za preukázané, že žalobca výkon kontroly poľovníckemu hospodárovi
nenahlásil, napĺňal disciplinárne previnenie uvedené v ustanovení § 3 ods. 2 písm. e) Disciplinárneho
poriadku. Čo sa týka nezaradenia čestných vyhlásení do zoznamu podkladov na rozhdnutie, žalovaný
nepovažoval za pochybenie, ktoré by si vyžadovalo zrušenie rozhodnutia, keďže Správny poriadok
nevyžaduje, aby v priebehu konania správny orgán vytváral rozsiahle podklady na rozhodnutie na pokyn
účastníkov konania, najmä ak má za to, že skutkový stav veci sa dá zistiť už z existujúcich podkladov.
V súvislosti s uvedeným poukázal na právny názor vyjadrený v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp.zn.
5Sžo/25/2016 z 29.6.2017, z ktorého vyplýva, že „správny orgán nie je povinný vydať rozhodnutie,
ktoré by vyplývalo z návrhov ostatných účastníkov konania, je jeho zákonnou povinnosťou vyjadriť sa k
návrhom ,ktoré by mohli byť podkladom rozhodnutia a v odôvodní rozhodnutia uviesť, prečo nimi určité
podklady nie sú. No aj podľa doterajšej judikatúry ústavného súdu, z ústavy ani z dohovoru nemožno
vyvodzovať, že dôvody uvedené súdom sa musia zaoberať zvlášť každým bodom, ktorý niektorý z
účastníkov konania môže považovať za zásadný pre svoju argumentáciu (mutatismutandis I.ÚS 56/01).
Aj keď je odvolací súd toho názoru, že žalovaný sa dostatočne vysporiadal so všetkými návrhmi žalobcu,
nebolo nevyhnutné, aby detailne a vecne rozoberal každý argument žalobcu. Aj Európsky súd pre ľudské
práva, napr. v rozsudku z 21.1.1999 vo veci GarciaRuizvs. Španieslko konštatoval, že podľa štandardnej
judikatúry tohto súdu, reflektujúcej princíp riadneho chodu spravodlivosti, musia súdne rozhodnutia v
dostatočnej miere obsahovať dôvody, na ktorých sú založené. Povinnosť odôvodňovať rozhodnutie
nemôže byť ponímaní v takom zmysle, že je potrebné vysporiadať sa s každým argumentom. Obdobne
aj Ústavný súd Slovenskej republiky pripomína, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky
nastolené účastníkom konania, ale len tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne
objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutie bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu
uvádzaných účastníkmi konania (I ÚS. 241/07). V tejto súvislosti je vhodné uviesť, že v prípade, ak
žalobca namieta nedostatočne zistený skutkový stav, súd skúma, či skutočnosti, ktoré sa v konaní
mali zistiť, boli zistené v postačujúcom rozsahu, či sa tak stalo s použitím zákonných prostriedkov a
spôsobom, ktorý neodporuje procesnoprávnemu predpisu a či skutkový stav, ktorý správny orgán takto
zistil a na základe ktorého rozhodoval, má vo vykonaných dôkazoch oporu (rozsudok Vrchného súdu
v Prahe č.j. 6A 61/95-36).“

12. Žalovaný vo vyjadrení poukázal na odporujúce si výpovede žalobcu, z ktorých mal za to, že tieto boli
účelové. Uviedol, že žalobca v písomnej výpovedi uviedol, že nikdy nešiel pytliačiť ani so zbraňou plašiť
zver pričom tvrdí že bol plašiť zver a zbraň mal so sebou. Taktiež uvádza, že po dohode s hospodárom
sa nemusí zapisovať do knihy návštev poľovníckeho revíru, avšak k dohode medzi hospodárom a



žalobcom nedošlo, keďže to poľovnícky hospodár poprel. Poukázal na to, že žalobca tvrdí, že opravoval
zbraň p. N., pričom táto skutočnosť nevyplýva z úradného záznamu PMJ PZ Prešov. Uvádza, že
vykonával súčasne aj poľovnícku ako aj poľnú stráž, pričom zo záznamu vyplýva, že sa preukázal iba
ako poľovnícka stráž.

13. Čo sa týka úradného záznamu Policajného zboru Prešov žalovaný uviedol, že tento je relevantný,
kým sa nepreukáže opak. Žalovaný mal za to, že prvostupňový disciplinárny senát dostatočne porovnal
opis skutočností z policajného úradného záznamu s výpoveďou žalobcu, získal z Lesného úradu
Bardejov mapu, kde sú vyznačené hranice poľovného revíru a do ktorého bol zakreslený priebeh činností
polície so správaním žalobcu, následkom čoho dospel k záveru, že bolo jednoznačne preukázané, že
žalobca bol v poľovnom revíre, smeroval na neosvetlenom aute bez ŠPZ z revíru do obce.

14. Žalovaný poukázal na to, že pri rozhodovaní aplikuje kasačný opravný systém, ktorý dovoľuje
preskúmať napadnuté rozhodnutie po stránke právnej, nie po stránke skutkovej, teda nie je oprávnený
navrhovať skutočnosti a dôkazy a o napadnutom rozhodnutí môže rozhodovať len tak, že ho buď potvrdí
alebo zruší.

15. Čo sa týka nevykonania listinných dôkazov prečítaním čestných prehlásení, žalovaný uviedol,
že uvedené nemalo praktický výzvam, keďže tieto by sa čítali samotnému ich predkladateľovi. K
vysporiadaniu sa disciplinárneho senátu s uvedenými dôkazmi žalovaný uviedol, že z odôvodnenia
prvostupňového disciplinárneho senátu vyplýva, že ostatné tvrdenia obvineného, ktorými sa
Disciplinárny senát vo svojej právnej úvahe nezaoberal, sú nepodstatné a irelevantné, preto nesúhlasí
so žalobcom, že k uvedenej námietke nebolo orgánom zaujaté žiadne stanovisko. Taktiež poukázal
na závery uvedené v napadnutom rozhodnutí, v ktorom žalovaný uviedol, že čestné vyhlásenia sú z
právneho pohľadu nepodstatné a účelové z dôvodu vyhotovenia ex post a z dôvodu použitia totožných
výrazových prostriedkov, čo predstavuje, že boli vopred dohodnuté. Žalovaný dal do pozornosti aj tú
skutočnosť, že prvostupňový ako aj odvolací disciplinárny senát neriešili v konaní neosvetlené vozidlo,
ktoré zastavovala polícia na poľnej ceste za obcou ale to, že sa žalobca nachádzal v poľovnom revíri
so zbraňou bez zápisu v knihe návštev.

16. Žalovaný uviedol, že nespochybňuje tú skutočnosť, že žalobca je členom poľnej stráže a je
oprávnený používať zbraň zapísanú v zbrojnom preukaze, no poukazuje na to, že žalovaný mal zbraň v
aute, čo môže vyvolávať dojem prepravy za účelom výkonu oprávnenia podľa osobitného predpisu, no
zbraň sa prepravuje v puzdre. Keďže žalobca nešiel vykonávať výkon poľovníckej alebo poľnej stráže
ale sa vracal v neosvetlenom aute bez ŠPZ domov, výkon stráže ukončil a preto mala byť zbraň v puzdre,
čo nebola. Ak vykonával výkon člena poľnej stráže a zároveň mal zbraň na poľovnícke účely mal dodržať
ustanovenia § 53 ods. 1 a § 54 ods. 1 a 2 zákona o poľovníctve. Žalovaný nevylúčil, že žalobca vykonával
v inkriminovanom čase výkon člena poľnej stráže ale nemal mať pri sebe guľovú zbraň. Nespochybnil
ani to, že žalobca ohol vykonávať súčasne výkon člena poľovníckej stráže ako aj poľnej stráže, no výkon
poľnej stráže s guľovnicou mohol vykonávať len na nepoľovnej ploche alebo mimo hraníc poľovného
revíru, v ktorom sa vykonáva výkon práva poľovníctva. Z popisu skutku ako sa mal stať podľa žalobcu,
žalovaný poukazuje na to, že takto mohol vykonávať výkon člena poľovníckej stráže v poľovnom revíri
len s krátkou zbraňou. Žalovaný uviedol, že výkon člena poľovníckej a poľnej stráže sa dá vykonávať
aj súčasne len je potrebné dodržať podmienky, ktoré oprávňujú nosiť príslušnú zbraň.

17. K primeranosti uloženého trestu žalovaný uviedol, že prvostupňový disciplinárny senát mal
preukázané previnenie podľa § 3 ods. 2 písm. e) Disciplinárneho poriadku SPK, hoci to žalobca
nepriznal, teda mal za to, že spáchal viac previnení a popieranie spáchania je možné považovať za
priťažujúcu okolnosť.

V.

Replika žalobcu

18. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 1.4.2019 uviedol, že ustanovenie § 79 je systematicky zaradené
medzi spoločné ustanovenia a z tohto hľadiska z neho nie je možné vyvodiť nemožnosť použitia
základných princípov správneho poriadku aj vo vzťahu k disciplinárnym konaniam spadajúcim pod
úpravu splnomocňujúceho ustanovenia § 77.



19. Zotrval na svojom stanovisku týkajúcom sa nedostatočného popisu skutku, pre ktorý bol disciplinárnej
potrestaný. K tvrdeniam žalovaného o neúčelnosti vykonania čestných prehlásení žalobca uviedol, že
tieto skutočností nevyplývajú z napadnutých rozhodnutí a preto sú neodôvodnené, čo nemožno zhojiť
následným dovysvetlením vo vyjadrení sa žalovaného. K tvrdeniam žalovaného, že ostatné tvrdenia
obvineného sú nepodstatné a irelevantné žalobca uviedol, že orgán nemôže sa nezaoberať dôkazmi
a zároveň dospieť k záveru o ich neopodstatnenosti a irelevantnosti, keďže uvedené je výsledkom až
hodnotenia uvedených dôkazov.

20. Žalobca zotrval na svojom závere o nezákonnosti úradného záznamu PMJ PZ Prešov, keďže tento
nenamietal text záznamu ale zákonnosť úkonu o ktorom bol záznam spísaný.

21. Čo sa týka žalovaným uvádzanej skutočnosti, že poľovná zbraň sa nenachádzala v puzdre, k
tejto žalobca uviedol, že sa jedná o novú argumentáciu, ktorá nemá oporu ani v skutkovej vete ani v
odôvodnení žalovaných rozhodnutí.

VI.

Duplika žalovaného

22. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 10.6.2019 uviedol, že komora disponuje administratívnou,
normotvornou i disciplinárnou právomocou a preto komora v súlade s normotvornou právomocou
schválila disciplinárny poriadok SPK, kde v ustanovení § 2 ods. 1 upravila, že na disciplinárnej konanie sa
nevzťahuje zákon o správnom konaní ani zákon o priestupkoch. Zotrval na to, že napadnuté rozhodnutia
sú dostatočné určité a svojimi vyjadreniami neodstraňuje nedostatky iba dovysvetľuje skutočnosti.
Žalovaný považuje zákonnosť zásahu PMJ PZ Prešov za zákonný a nie je v jeho právomoci skúmať
oprávnenosť policajného zásahu, keďže vyhodnotiť oprávnenosť zásahu majú iba organizačné zložky
polície, inšpekcia MV a pod. Čo sa týka porušenia povinnosti prepravovať zbraň v puzdre žalovaný
uviedol, že uvedené predstavuje ďalšie porušenie zákona, avšak týmto sa žalovaný v rozhodnutí
nezaoberal.

VI.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

23. Podľa § 2 ods. 1Disciplinárneho poriadku Slovenskej poľovníckej komory (ďalej len „DP SKP“)
disciplinárny orgán pri riešení disciplinárnych previnení postupuje výlučne podľa tohto disciplinárneho
poriadku. Na disciplinárne konanie (ďalej len „konanie) sa nevzťahuje zákon o správnom konaní ani
zákon o priestupkoch.

24. Podľa § 3 ods. 2 písm. e) DP SKP disciplinárnym previnením je, ak člen SPK, držiteľ platného
poľovného lístkuvykonáva lov zveri bez dokladov podľa § 53 ods. 1 zákona.

25. Podľa § 3 ods. 2 písm. h) DP SKP disciplinárnym previnením je, ak člen SPK, držiteľ platného
poľovného lístkunachádza sa v poľovnom revíri so zbraňou bez zápisu do knihy návštev poľovného
revíru podľa § 54 ods. 1 zákona.

26. Podľa § 4 ods. 1 písm. e) DP SKP ak sa obvinený dopustil disciplinárneho previnenia a disciplinárny
orgán neupustí od uloženia disciplinárneho opatrenia a skutkový stav hodnoverne preukáže, môže uložiť
obvinenému niektoré z týchto disciplinárnych opatrení zákaz lovu niektorého alebo všetkých druhov
raticovej zveri na 1 až 5 rokov

27. Podľa § 11 ods. 1 DP SKP dôkazom je všetko, čo môže prispieť k objasneniu veci, najmä výpoveď
obvineného, výpovede svedkov, stanoviská orgánov štátnej správy, iný dokumentačný materiál, odborné
správy, stanoviská a posudky, vyjadrenia orgánov SPK a listinné dôkazy.

28. Podľa § 11 ods. 2 DP SKP v disciplinárnom konaní treba dokazovať najmä či



a) sa stal skutok, ktorý je predmetom oznámenia,
b) takýto skutok je disciplinárnym previnením,
c) tento skutok spáchal obvinený.

29. Podľa § 11 ods. 5 DP SKP listinné dôkazy, odborné správy, stanoviská a posudky, stanoviská orgánov
štátnej správy, senát oboznámi na zasadnutí ich prečítaním.

30. Podľa § 11 ods. 8 DP SKP návrh na vykonanie dôkazu, ktorý podľa názoru senátu neprispeje k
riadnemu zisteniu skutkového stavu vo veci, alebo je pre rozhodnutie nadbytočný alebo nevykonateľný,
senát nevykoná a návrh na vykonanie takéhoto dôkazu zamietne. Uvedenú skutočnosť poznamená v
zápisnici zo zasadnutia.

31. Podľa § 12 ods. 6 DP SKP Rozhodnutie senátu musí obsahovať označenie orgánu, ktorý ho
vydal, deň a miesto vynesenia rozhodnutia, osobné údaje obvineného, výrok o konaní naplňujúcom
znaky disciplinárneho previnenia so stručným uvedením najpodstatnejších skutkových zistení, právnu
vetu disciplinárneho previnenia, právnu kvalifikáciu disciplinárneho previnenia, výrok o uloženom
disciplinárnom opatrení, výrok o trovách konania, odôvodnenie rozhodnutia, poučenie o opravnom
prostriedku, pečiatku disciplinárneho orgánu, dátum rozhodnutia senátu a podpis predsedu senátu.

32. Podľa § 16 ods. 3 písm. a) a b)DP SKP odvolací disciplinárny orgán zruší napadnuté rozhodnutie
ak zistí, že
a. ODK porušila ustanovenia, ktorými bola povinná sa v konaní riadiť alebo, ktorými sa jej ukladá
zabezpečiť riadne objasnenie veci,
b. ODK rozhodla na základe nejasných alebo neúplných skutkových zistení alebo sa nevyrovnala so
všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,

33. Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve (ďalej len „zákon o poľovníctve“) každý,
kto sa nachádza v poľovnom revíri so zbraňou určenou na lov zveri, musí mať pri sebe poľovný lístok,
povolenie na lov zveri a doklady podľa osobitného predpisu, ak tento zákon neustanovuje inak.29) Pri
love poľovným dravcom musí mať pri sebe poľovný lístok, povolenie na lov zveri a druhovú kartu podľa
osobitného predpisu.30) Tieto doklady je povinný predložiť na požiadanie orgánu Policajného zboru,
poľovníckemu hospodárovi, poľovníckej stráži a orgánu štátnej správy poľovníctva.

34. Podľa § 54 ods. 1 zákona o poľovníctve Každý, kto sa nachádza v poľovnom revíri so zbraňou
určenou na poľovné účely, okrem účastníka spoločnej poľovačky musí byť pred vstupom do poľovného
revíru zapísaný v knihe návštev poľovného revíru (ďalej len „kniha návštev“).

35. Podľa § 54 ods. 2 zákona o poľovníctve Člen poľovníckej stráže, ktorý v poľovnom revíri vykonáva
ochranu a kontrolu, sa do knihy návštev nezapisuje, ak vstup do revíru vopred oznámi poľovníckemu
hospodárovi.

36. Podľa § 194 ods. 1 SSP správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov
verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.

37. Podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak zistenie skutkového stavu orgánom verejnej
správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci.

38. Vychádzajúc z článku 6 ods. 1 veta prvá Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
(ďalej len „Dohovor"), z odporúčania Výboru ministrov č. R(91) pre členské štáty o správnych sankciách
schváleného výborom ministrov dňa 13.02.1991 (ďalej len „Odporúčanie o správnych sankciách") ako aj
z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP") napr. rozsudok Neumeister v. Rakúsko
z júla 1976), trestanie za správne delikty (priestupky), správne delikty právnických osôb a správne delikty
fyzických osôb podnikateľov) musí podliehať rovnakému režimu, ako trestný postih za trestné činy. Je
preto nevyhnutné poskytnúť záruky a práva, ktoré sú zakotvené v trestnom zákone a trestnom poriadku
nielen obvinenému z trestného činu, ale aj subjektu, voči ktorému je vyvodená administratívnoprávna
zodpovednosť, čo napokon vyplýva aj zo zásady č. 6 Odporúčania o správnych sankciách, podľa ktorej je



nevyhnutné v rámci správneho konania vo veci správnych sankcií poskytovať okrem záruk spravodlivého
správneho konania v zmysle rezolúcie (77)31 aj pevne zavedené záruky v trestnom konaní. Nemožno
pritom opomenúť, že hranice medzi trestnými deliktami, za ktoré ukladá trest súd a správnymi deliktami,
za ktoré ukladajú sankcie správne orgány sú prejavom vôle zákonodarcu a nie sú odvodené prirodzeno-
právnymi predpismi.

39. Správny súd sa nestotožnil s námietkou žalovaného, že na predmetné konanie sa nevzťahuje
zákon o správnom konaní, pretože zastáva názor, že ak v danom prípade išlo o proces rozhodovania
Slovenskej poľovníckej komory o právach a povinnostiach jej člena a takéto rozhodovanie je správnym
konaním, musí sa na predmetné konanie v nevyhnutnom rozsahu aplikovať aj všeobecný právny predpis
o správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb. - Správny poriadok). Zákon o poľovníctve č. 274/2009 Z. z.
v ustanovení § 79 ods. 1výslovne stanovil, že na konania upravené v zákone o poľovníctve sa použije
všeobecný predpis o správnom konaní s výnimkou konaní vymenovaných v odseku 2 predmetného
ustanovenia. Vzhľadom na uvedené aj napriek tomu, že žalovaný prijal vlastné interné normy upravujúce
disciplinárne konanie, tieto musia napĺňať základné štandardy upravené v Správnom poriadku a teda
musia vychádzať zo základných zásad správneho konania.

40. Základnou zásadou správneho konania je zásada materiálnej pravdy. Táto sa prejavuje v povinnosti
orgánu presne a úplne zistiť skutočný stav veci (§ 3 ods. 5, § 32 ods. 1 Správneho poriadku). V správnom
trestaní je táto zásada premietnutá do povinnosti zistiť skutkový stav v rozsahu potrebnom pre riadne
rozhodnutie vo veci, a teda tento orgán je povinný dokázať vinu podozrivého, čo znamená, že osoba,
voči ktorej sa správne trestné konanie vedie, nemá povinnosť preukazovať svoju nevinu.

41. Správne trestanie sa však okrem zásad vyplývajúcich zo správneho poriadku má riadiť aj zásadami
trestného konania podľa Trestného poriadku a to zásadou stíhania len zo zákonných dôvodov, zásadou
zdržanlivosti a primeranosti, zásadou ochrany zásahov do základných práv a slobôd, prezumpciou
neviny, zásadou legality, zásadou zákonného trestného procesu, zásadou ne bis in idem, zásadou
práva na obhajobu, zásadou náležitého zistenia skutkového stavu veci, zásadou rovnosti strán, zásadou
ústnosti a verejnosti.

42. Vzhľadom na vyššie uvedené je nepochybné, že správny orgán má v konaní postupovať tak, aby
zistil skutkový stav čo najúplnejšie a tak, aby o ňom neboli dôvodné pochybnosti.

43. Správny súd má z administratívneho spisu preukázané, že žalobca spolu s p. O. N. boli dňa
10.4.2017 v čase o 22:10 kontrolovaní hliadkou Pohotovostnej motorizovanej jednotky Krajského
riaditeľstva policajného zboru z dôvodu, že motorové vozidlo značky Suzuki Samuraj čiernej farby bez
EVČ sa pohybovalo bez zapnutých svetiel po poľnej ceste. Vozidlo zastavilo až v záhrade žalobcu, kde
príslušníci PZ vizuálne spozorovali dve dlhé guľové zbrane. Žalobca hliadke uviedol, že v poľovnom
revíri nebol za účelom lovu zveri ale bol plašiť zver, aby nerobila škody na poliach a predložil hliadke
preukaz Poľovnej stráže č. 255/7503 a odznak Poľovnej stráže XXXX. Predmetný úradný záznam bol
Okresným úradom Bardejov, pozemkový a lesný odbor, postúpený Obvodnej poľovníckej komore v
Bardejove z dôvodu porušenia § 54 ods. 1 zákona o poľovníctve. Z výpovede žalobcu vyplýva, že v
poľovnom revíri Smilniansky vrch vykonával poľovnícku a poľnú stráž, pričom výkon tejto stráže vopred
oznámil poľovnému hospodárovi. Poľovnícky hospodár L.. V. H. na prejednaní disciplinárneho previnenia
žalobcu dňa 25.7.2017 uviedol, že nevie o tom, že by sa na výročnej schôdzi vo februári 2017 bavili
o oznámení vykonávania činnosti poľovníckej stráže, keďže na tejto schôdzi prebiehali voľby a bol iný
program. Zároveň uviedol, že o výkone poľovníckej stráže žalobcom a o tom, že mu výkon bol vopred
oznámený sa dozvedel až na polícií. Uvedená výpoveď svedka bola žalobcom spochybnená, pričom
tento na preukázanie pravdivosti svojich tvrdení predložil disciplinárnej komisií čestné prehlásenia troch
osôb.

44. Prvostupňový správny orgán uznal žalobcu za vinného z porušenia ustanovenia § 3 ods. 2 písm.
e) a h) Disciplinárneho poriadku SKP z dôvodu, že dňa 10.4.2017 sa nachádzal v poľovnom revíri
Smilniansky vrch so zbraňou určenou na poľovné účely CZ 555, ráže 308 W, č.BA 583895 bez povolenia
na lov a bez zápisu v knihe návštev PR, čím konal v rozpore s ustanovením § 53 ods. 1 a § 54 ods.
1 zákona o poľovníctve.



45. Podľa § 3 ods. 2 písm. e) DP SKP disciplinárnym previnením je, ak člen SPK, držiteľ platného
poľovného lístkuvykonáva lov zveri bez dokladov podľa § 53 ods. 1 zákona. Podľa § 3 ods. 2 písm.
h) DP SKP disciplinárnym previnením je, ak člen SPK, držiteľ platného poľovného lístkunachádza sa v
poľovnom revíri so zbraňou bez zápisu do knihy návštev poľovného revíru podľa § 54 ods. 1 zákona.

46. Čo sa týka disciplinárneho previnenia podľa vyššie citovaného písm. e) DP SPK z administratívneho
spisu nie je zrejmé, na základe akých skutočností dospeli správne orgány k záveru o tom, že žalobca
vykonával lov zveri bez dokladov podľa § 53 ods. 1 zákona o poľovníctve. Žalobca bol zahliadnutý v
motorovom vozidle na poľnej ceste, pričom bol kontrolovaný hliadkou PMJ KR PZ Prešov v záhrade
svojej nehnuteľností a hliadkou bolo zistené, že žalobca mal so sebou dlhú guľovú zbraň, teda tento sa
síce nachádzal v poľovnom revíri bez povolenia podľa § 53 ods. 1 zákona o poľovníctve, avšak nebolo
zistené, že by vykonával lov zveri, čo vyžaduje dispozícia právnej normy ustanovenia § 3 ods. 2 písm.
e) DP SKP. Na základe uvedeného nemožno konštatovať, že disciplinárnym previnením podľa § 3 ods.
2 písm. e) DP SKP je aj nachádzanie sa v poľovnom revíri so zbraňou určenou na lov zveri bez toho,
aby sa vykonával takýto lov. Ak by normotvorca mal v úmysle postihovať člena SPK, držiteľa platného
poľovného lístku, za nachádzanie sa v poľovnom revíri so zbraňou, formuloval by predmetné previnenie
rovnako ako je tomu v prípade ustanovenia § 3 ods. 2 písm. h) DP SKP. Na základe uvedeného má
správny súd za to, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia
nemá oporu v administratívnom spise.
47. Čo sa týka disciplinárneho previnenia podľa vyššie citovaného písm. f) DP SPK, uvedeného sa člen
SPK dopustí, ak sa nachádza v poľovnom revíri so zbraňou bez zápisu do knihy návštev poľovného
revíru podľa § 54 ods. 1 zákona o poľovníctve. Výnimkou z povinnosti zápisu do knihy návštev
upravenou v § 54 zákona o poľovníctve je výkon poľovníckej stráže po predchádzajúcom oznámení
poľovníckemu hospodárovi. Poľovnícky hospodár popieral oznámenie o výkone poľovníckej stráže, ktoré
mal žalobca vykonať vopred, teda pred samotným výkonom poľovníckej stráže. Uvedenú skutočnosť
žalobca rozporoval, keďže tvrdil, že poľovníckemu hospodárovi vopred výkon poľovníckej stráže oznámil
a na preukázanie svojich tvrdení predložil čestné prehlásenia p. N., p. M. a p.O.. Na podporu skutočnosti
vyplývajúcich z výpovede svedka Ing. Tkáča neboli predložené ani vykonané žiadne iné dôkazy.Správny
súd poukazuje na to, že v prípade, ak existuje rozpor tvrdenia žalobcu a poľovníckeho hospodára o
predchádzajúcom oznámení výkonu poľovníckej stráže, nemožno z tohto rozporu vyvodiť záver, že
žalobca je vinný z disciplinárneho previnenia, že sa nezapísal do knihy návštev PZ a najmä za situácie,
ak žalobca predložil ďalšie dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré žalované správne orgány
nevykonali.

48. Konaním žalovaných správnych orgánov, ktoré sa v odôvodnení svojich rozhodnutí nevysporiadali s
dôvodmi, pre ktoré nevykonali dôkazy - výsluchy svedkov p. N.a, p. M. a p.Medviďa, ktorí spísali vyššie
uvedené čestné prehlásenia, čím došlo k porušeniu ich povinnosti vykonať všetky prešetrenia a dôkazy,
ktoré majú pre danú vec rozhodujúci význam, resp. odôvodniť z akých dôvodov žalobcom navrhnuté
dôkazy nebudú vykonané. Správny súd má za to, že tieto dôkazy sú relevantné pre rozhodnutie vo veci
a sú spôsobilé preukázať skutkový stav potrebný pre rozhodnutie. V prípade rozporov vo vykonaných
dôkazoch je na mieste zvážiť prípadnú konfrontáciu svedkov.

49. Krajský súd v Prešove po preskúmaní rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového rozhodnutia
správneho orgánu, vrátane ich postupov, zrušil rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňového
správneho orgánu postupom podľa ust. § 191 ods. 1 písm. e) SSP nakoľko zistenie skutkového stavu
orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci.

50. Čo sa týka žalobcovej námietky spočívajúcej v nezákonnosti dôkazu úradného záznamu PMJ KR PZ
k tejto správny súd uvádza, že žalobca síce namieta nezákonnosť získaného dôkazu, keďže podľa jeho
názoru príslušníci PZ prekročili svoje právomoci, ak ho kontrolovali na jeho pozemku, avšak z úradného
záznamu je zrejmé, že títo ho zastavovali na poľnej ceste, pričom žalobca zastavil až v záhrade svojej
nehnuteľností. Uvedené žalobca nerozporoval ani nepreukázal, že by sa jednalo o klamlivé tvrdenia,
v takomto prípade mala hliadka oprávnenie na vstup na pozemok podľa § 103 Trestného poriadku.
Taktiež súdu nebolo preukázané, že by konanie hliadky bolo vyhodnotené ako nezákonné aj napriek tej
skutočnosti, že žalobca podal sťažnosť na jej postup nadriadeným orgánom.



51. V novom konaní správny orgán I. stupňa viazaný právnym názorom správneho súdu doplní v
potrebnom rozsahu dokazovanie, vyhodnotí či došlo v naznačených intenciách k disciplinárnemu
previneniu a opätovne vo veci rozhodne.

52. O trovách konania správny súd rozhodol v zmysle § 167 SSP tak ako je uvedené vo výroku II.
tohtorozsudku, keď procesne úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v celom
rozsahu.O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konaniekončí, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§175 ods. 2 SSP).

53. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Prešove prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského
súd, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 2 písm. a) v spojení s § 444 ods.
1 Správneho súdneho poriadku)

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa
podáva(ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body
možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 Správneho súdneho
poriadku)

Sťažovateľalebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,
ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje vysokoškolské právnické vzdelanie II. Stupňa,
ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), je žalovaným Centrum právnej pomoci
(§449 ods. 1,2 Správneho súdneho poriadku).