{"guid": "0fb07a3b-9424-425a-a10f-2014774af35f:e3f776c1-47a8-4195-b5a2-c11741ec59c3", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2019:8716207158.1", "spisova_znacka": "15Co/40/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 15Co/40/2018 z 24. 4. 2019", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 24. apríla 2019, sp. zn. 15Co/40/2018, ECLI:SK:KSPO:2019:8716207158.1", "identifikacne_cislo": "8716207158", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Ladislav Réves", "sudca_id": 757, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ladislav-reves-757", "datum_vydania": "2019-04-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1991/513", "nazov": "ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991"}, {"iri": "/SK/ZZ/2010/129", "nazov": "zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/129-2010"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e3f776c1-47a8-4195-b5a2-c11741ec59c3", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2019:8716207158.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2019:8716207158.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2019:8716207158.1/text", "citacie_n": 2, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 15Co/40/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716207158
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Ilčinová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8716207158.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členov senátu
JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Mareka Kohúta, v právnej veci žalobcu: BENCONT COLLECTION,
a.s., Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, právne zastúpeného: Advokátska kancelária
JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., Martinčeková 13, 821 01 Bratislava, IČO: 50 361 368, proti
žalovanému: A. H., P.. X.XX.XXXX, X. Y. I. XXXX/XX, XXX XX E., toho času v Ústave na výkon trestu
odňatia slobody, Y.Ľ. X, U. - Š., A. V. X.XXX,XX T. H. E.., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Poprad zo dňa 10. apríla 2018, č. k. XXCspXX/XXXX-XX takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania.

Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom na základe čiastočného uznania nároku v jeho prvom
výroku žalovaného zaviazal povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu 2 875,36 EUR, úroky a úroky z
omeškania do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru vo výške 371,68 EUR, úroky z omeškania vo výške
5,25 % ročne zo sumy 2 875,36 EUR od 1.5.2016 do zaplatenia a poplatky vo výške 49,15 EUR, všetko
v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Z dôvodu, že žalovaný prostredníctvom svojho
právneho zástupcu na pojednávaní dňa 10. apríla 2018 čiastočne uznal nárok uplatnený žalobcom,
rozhodol súd prvej inštancie v uvedenej vyhovujúcej časti podľa § 282 CSP rozsudkom na základe
čiastočného uznania nároku. V prevyšujúcej časti, v znení druhého výroku rozsudku súd prvej inštancie
žalobu zamietol a žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % podľa § 255 Civilného
sporového poriadku (ďalej len „CSP“) na základe pomeru úspechu v spore.

2. V dôvodoch rozhodnutia súd prvej inštancie konštatoval existenciu úverového vzťahu v predmetnom
spore na základe úverovej zmluvy Dostupná pôžička č. XXXXXXXXXX zo dňa 2.4.2013,  uzavretej medzi
právnym predchodcom žalobcu Poštovou bankou a.s. a žalovaným, ktorý vyhodnotil ako spotrebiteľský,
posudzujúc ho v zmysle ustanovení § 497, § 499, § 502 a nasl. Obchodného zákonníka, § 1, § 2 zákona
č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľskom úvere v spojení s § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, podporne
aplikujúc závery európskej judikatúry v spotrebiteľských veciach.

3. Na základe uvedenej zmluvy o úvere sa právny predchodca žalobcu, spoločnosť E. Y., N..H.., I.Á.
P. X, Y., M.: XX XXX XXX, domáhal žalobou zo dňa 3.8.2016 vo vzťahu k žalovanému priznania istiny
2 875,36 EUR, poplatkov vo výške 49,15 EUR, úrokov vo výške 371,68 EUR, úrokov z omeškania vo
výške 889,18 EUR, zmluvného úroku vo výške 16,5 % ročne zo zostatku nesplatenej istiny, t. j. zo
sumy 2 875,36 EUR od 1.5.2016 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy
2 875,36 EUR od 1.5.2016 do zaplatenia a náhrady trov konania. Nárok žalobca odôvodnil tým, že



žalovaný neplnil úver riadne a včas, preto v dôsledku omeškania žalovaného s plnením úveru vyhlásil
žalobca dňa 28.11.2014 úver za predčasne splatný, pričom ku dňu vyhlásenia predčasnej splatnosti
bol žalovaný povinný zaplatiť nezaplatenú istinu, úrok z istiny a bankové poplatky za upomienky a
poistné. V znení obchodných podmienok si žalobca uplatnil aj úroky za poskytnutý úver vo výške 16,5
% ročne. Na základe podania, doručeného dňa 9.8.2017, ktorým Poštová banka, a. s. oznámila, že
bola uzatvorená Zmluva o postúpení pohľadávok dňa 13.6.2017 medzi spoločnosťou E. Y., N..H.. ako
postupcom a spoločnosťou BENCONT COLLECTION, a. s. ako postupníkom a súdu predloženej Zmluvy
o postúpení pohľadávok č. III. /2017, uznesením zo dňa 12.9.2017 súd rozhodol o pripustení vstupu
spoločnosti BENCONT COLLECTION, a. s. do konania namiesto doterajšieho žalobcu. Uznesenie o
pripustení nového žalobcu nadobudlo právoplatnosť dňom 18.9.2017.

4. Súd prvej inštancie po bližšom oboznámení sa so zmluvou o úvere, obchodnými podmienkami pre
úver, všeobecnými obchodnými podmienkami, sadzobníkom poplatkov a ďalšími listinnými dôkazmi v
spise, berúc do úvahy spotrebiteľský charakter právneho vzťahu sporných strán, konštatoval dôvodnosť
žaloby v prevažnej časti. Súd prvej inštancie považoval za preukázané uzatvorenie zmluvy o úvere, na
základe ktorej žalobca poskytol žalovanému finančné prostriedky vo výške 3 100 EUR, ktoré sa žalovaný
spolu s dohodnutým úrokom vo výške 19,50 % ročne zaviazal splácať v 72 pravidelných mesačných
splátkach vo výške 77,29 EUR, splatných vždy do 7. dňa toho ktorého mesiaca s dátumom prvej splátky
7.5.2013 a dátumom poslednej splátky 7.4.2019. Žalovaný na úhradu predmetného úveru zaplatil sumu
732,90 EUR, ktorá bola započítaná v súlade s Obchodnými podmienkami. Celková úroková sadzba bola
dohodnutá vo výške 19,50 % a výška úroku z omeškania bola určená podľa Nariadenia vlády SR č.
87/1995. Mesačná splátka vo výške 77,29 EUR pozostávala zo splátky istiny a úroku vo výške 74 EUR
a z poplatku za poistenie úveru vo výške 3,29 EUR, ktorého výška bola určená v zmysle Sadzobníka
poplatkov. V súvislosti s výškou poistenia úveru súd prvej inštancie odkázal na ustanovenie § 2 písm.
g/ zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov s
tým, že v danom prípade išlo o dobrovoľné poistenie vo forme doplnkovej služby, kedy sa do celkových
nákladov poplatok za poistenie úver započíta, len ak je poistenie povinné na získanie úveru. A preto sa v
tomto prípade nezapočítavajú poplatky za nepovinné poistenie úveru do celkových nákladov spojených
s úverom. Zo sumy zmluvných úrokov do vyhlásenia predčasnej splatnosti 835,28 EUR a sumy úrokov
z omeškania do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru 11,79 EUR, spolu 847,07 EUR, od ktorej bola
odpočítaná úhrada žalovaného vo výške 475,36 EUR, priznal súd prvej inštancie žalobcovi na ťarchu
žalovaného sumu zmluvných úrokov a úrokov z omeškania do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru vo
výške 371,68 EUR, čo predstavuje kapitalizované úroky a úroky  z omeškania do vyhlásenia predčasnej
splatnosti úveru. Keďže žalovaný bol s plnením peňažného dlhu v omeškaní, žalobca ako veriteľ má
voči nemu nárok na zákonné úroky z omeškania vyčíslené v súlade s nariadením vlády SR č. 87/1995
Z. z. o 5 percentuálnych bodov vyššie ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná
k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t. j. vo výške 5,25 % ročne z dlžnej sumy úveru
vo výške 2 875,36 EUR od 1.5.2016 do zaplatenia.

5. Súd prvej inštancie nepriznal žalobcovi nárok na zaplatenie zmluvného úroku za obdobie po vyhlásení
predčasnej splatnosti úveru, teda od 29.11.2014 do 30.4.2017 vo výške 889,18 EUR. Za toto obdobie
bol priznaný len kapitalizovaný úrok z omeškania vo výške 371,68 EUR. Rovnako súd nepriznal úroky zo
zostatku nesplatenej istiny t. j. zo sumy 2 875,36 EUR vo výške 16,50 % ročne od 1.5.2016 do zaplatenia,
ale len úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 2 875,36 EUR od 1.5.2016 do zaplatenia
podľa § 517 ods.1,2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa
vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.

6. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP podľa v spore  v prevažnej
miere úspešného žalobcu, pričom o výške priznaného nároku na náhradu trov konania v rozsahu 100 %
účelne vynaložených trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

7. Proti rozsudku v časti, ktorou súd prvej inštancie žalobu v prevyšujúcej časti nároku zamietol podal
v zákonnej lehote odvolanie žalobca elektronickým podaním zo dňa 21.5.2018 z dôvodov podľa § 365
ods.1 písm. a/, b/ až h/ CSP. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok v jeho napadnutom rozsahu zrušil a vec
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a alternatívne, aby odvolací súd vyhovel žalobe v celom
rozsahu a žalovaného zaviazal na náhradu trov celého konania žalobcu.



8. Žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné a arbitrárne, pretože nie je zrejmé,
z akého právneho predpisu súd vychádzal, keď uzavrel, že po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru
žalobca nemá nárok na dohodnuté zmluvné úroky. Je zrejmé, že súd a akýkoľvek štátny orgán v SR má
postupovať na základe a v medziach zákona, čo zaujatím takéhoto právneho názoru súdu, bez podpory
právnym predpisom, zjavne naplnené nebolo.

9. Zosplatnenie úveru podľa odvolateľa vo svojej podstate znamená zmenu termínu splatnosti všetkých
nesplatených splátok, na ktoré má veriteľ nárok. V uvedenom prípade teda nejde o odstúpenie od zmluvy,
nakoľko zmluva ostáva i naďalej v platnosti, avšak v dôsledku využitia veriteľovho práva dôjde k zmene
termínu splatnosti splátok úveru, a to všetkých tých, ktoré ku dňu vyhlásenia predčasnej splatnosti neboli
uhradené, či už minulých, alebo budúcich. Odvolateľ citoval ustanovenia § 565 a § 565 Občianskeho
zákonníka a podporne poukázal na judikatúru NS ČR sp.zn. XX A. /.. Odvolateľ je toho názoru, že v
danom prípade nedošlo k zániku zmluvy odstúpením, naopak, zmluva je naďalej platná a účinná avšak
žalovaný svojím konaním, resp. nekonaním stratil výhodu splátok, na základe čoho si žalobca uplatňuje
svoje práva na súde. Nestotožňuje sa so záverom v uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. X A. XXX/
XXXX, nakoľko ide o rozhodnutie, ktoré nevyhovuje potrebám súčasného právneho stavu, keďže po jeho
vydaní došlo k vstupu SR do EÚ a následne k implementácii relevantných smerníc do nášho právneho
poriadku, ako aj k vydaniu nových právnych predpisov, ktoré sú pre danú oblasť regulácie smerodajné.

10. Žalobca ďalej poukázal na § 16 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorého výkladom a
contrario, v prípade, ak dôjde k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru veriteľom pre porušenie platobnej
disciplíny dlžníka, veriteľ by mal mať rovnako zachované právo na vrátenie peňažných prostriedkov
spolu s dohodnutým úrokom až do okamihu splatenia úveru. Tiež na rôznorodosť rozhodovacej praxe
súdov v otázke priznávania zmluvných úrokov po zosplatnení úveru, čo nie je v súlade s princípom
právneho štátu, ktorého obsahom je vytvorenie právnej istoty, že na určitú právne relevantnú otázku sa
pri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď (napr. M.. Ú. XX/XX, E.. Ú. XX/XX N.
M.. Ú. XX/XX, M.. Ú. XXX/XX).

11. V prípade zmluvného úroku žalobca zastáva názor, že ide o dohodnuté zmluvné plnenie akcesorickej
povahy, t.j. je  nevyhnutne spojené s istinou úveru, od ktorej existencie závisí aj samotný zmluvný úrok
ako forma odmeny veriteľa za poskytnutie predmetného úveru. S poskytnutím úveru bol teda spätý aj
nárok žalobcu na zmluvné úroky, pričom žalovaný si bol tohto nároku vedomý a svojím podpisom zmluvy
sa tieto zmluvné úroky zaviazal uhrádzať. Z jazykového výkladu ustanovenia § 503 ods. 3 Obchodného
zákonníka je zrejmé, že veriteľ má nárok na úrok až do splatenia úveru. V prípade, ak by veriteľ úver
nezosplatnil, dlžník by bol povinný platiť zmluvné úroky. Ak teda je dlžník povinný platiť zmluvné úroky
v prípade, ak platí úver v splátkach, odporuje logickému výkladu, aby bol od toho oslobodený v prípade
oprávnenej zmeny termínu splatnosti. Úroky z úveru sú odplatou za poskytnutie peňažných prostriedkov
na základe úverovej zmluvy; predstavujú cenu úveru. Dlžník je povinný platiť úroky od okamihu reálneho
poskytnutia peňazí do okamihu ich reálneho vrátenia, a to či už v lehote alebo v omeškaní. Na povinnosť
platiť úroky z úveru nemá vplyv ani zosplatnenie úveru. Táto povinnosť zásadne trvá do času reálneho
vrátenia poskytnutého úveru.

12. S poukazom na bod 6.4 Obchodných podmienok považuje odvolateľ za nepochybné, že úročenie
úveru zmluvnou úrokovou sadzbou od jeho poskytnutia až do úplného splatenia bolo úmyslom žalobcu a
žalovanému musel byť tento zámer, vzhľadom na formuláciu, jasný. S obchodnými podmienkami úveru
sa žalovaný oboznámil a vyjadril s nimi súhlas, čo potvrdil svojím podpisom na zmluve, čo vyplýva aj zo
záveru rozhodnutia NS ČR XXCdo XXXX/XXXX. Vzhľadom na to, že k vráteniu celej poskytnutej istiny
doposiaľ nedošlo, nedošlo ani k zániku dohodnutého záväzku žalovaného, v zmysle ktorého je povinný
naďalej uhrádzať zmluvne dohodnuté úroky. V prípade zmluvného úroku ide de facto o odmenu veriteľa
za poskytnutie úveru, pričom v uvedenom prípade k vráteniu plnej výšky úveru zo strany žalovaného
doposiaľ nedošlo, na základe čoho je žalobca naďalej oprávnený aj na zaplatenie tejto položky.

13. Podľa právneho názoru žalobcu sa predmetné rozhodnutie súdu zakladá na tzv. omyle
v dokazovaní, keď žalobca požadoval sankčné úroky za obdobie od 29.11.2014 až do 1.5.2016 v rámci
vyčíslenej sumy 889,18 EUR, ktorú však súd bez ďalšieho napadnutým rozhodnutím zamietol. Žalobca
si v predmetnom konaní uplatňoval aj nárok na zaplatenie zmluvných úrokov a úrokov z omeškania
odo dňa 1.5.2016 do zaplatenia z dôvodu, že žalobca si v žalobe uplatnil vyčíslené zmluvné úroky a



úroky z omeškania, vypočítané do dňa vyhotovenia žalobného návrhu, t.j. do dňa 30.4.2016. Nakoľko
súd žalobu v časti vyčíslených úrokov a úrokov z omeškania zamietol, súd týmto žalobcovi odňal jeho
právo na úrok z omeškania vo výške 5,25% p.a. z istiny odo dňa nasledujúceho po dni zosplatnenia, t.j.
odo dňa 28.11.2014, a to až do 30.04.2016. Z uvedeného dôvodu je aj toto rozhodnutie súdu arbitrárne
a neudržateľné.

14. Podľa právneho názoru žalobcu je predmetné rozhodnutie vo svojom odôvodnení nepreskúmateľné.
Základom odôvodnenia súdneho rozhodnutia sú tie tvrdenia, ktorými súd podopiera svoj záver.
Požiadavky na odôvodnenie rozhodnutia súdu sú požiadavky na argumentáciu v odôvodnení, pričom
ide o také pravidlá argumentácie, ktoré musia byť dodržané v každom súdnom rozhodnutí. Máme za
to, že nedostatočným odôvodnením súdneho rozhodnutia porušil súd práva žalobcu vychádzajúce z čl.
46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, poukazujúc na príslušnú judikatúru  Ústavného súdu SR aČR,
NS SR, vrátane komentárov.

15. Odvolateľ konštatuje, že na ustanovenie § 52 odsek 2 Občianskeho zákonníka sa vzťahuje zákaz
retroaktivity, a teda nie je možné toto ustanovenie aplikovať na vzťahy, ktoré vznikli pred 1.4.2015;
v opačnom prípade by došlo k porušeniu základných princípov právneho poriadku. Pri svojvoľnej
retroaktívnej aplikácii tohto ustanovenia súdom na právne vzťahy založené pred 1.4.2015 dôjde k
porušeniu článku 2 Ústavy SR a zásahu základných práv a slobôd občanov. Na všetky úverové
vzťahy, ktoré vznikli pred 1.4.2015 je nevyhnutné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, keďže
zákonodarca až s účinnosťou 1.4.2015 určil výnimku, že spotrebiteľské úverové vzťahy sa spravujú
ustanoveniami Občianskeho zákonníka.

16. V ďalšom texte odvolania žalobca poukazoval na dôvody pravidelne sa opakujúce v jeho podaniach
v mnohých ďalších sporoch, ktorých je účastníkom, namietajúc najmä  neúmernú ochranu spotrebiteľa,
vedúcu k jeho jednostrannému zvýhodňovaniu, čím dochádza k narušeniu princípu rovnosti strán
konania, pričom poukázal na odlišné stanovisko sudcu a zároveň podpredsedu Ústavného súdu
Slovenskej republiky, JUDr. Milana Ľalíka.

17. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 29.5.2018, ktorým navrhol
potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, považujúc rozsudok za vecne správny a
zákonný. Ak  nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto
užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej
držby prostriedkov spotrebiteľom. V protiprávnom stave patria zmluvným stranám len sankcie a na tento
účel je kogentným určujúcim pravidlom § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 a §3a
nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z..

18. K vyjadreniu žalovanému k odvolaniu sa elektronickým podaním zo dňa 9.10.2018 vyjadril žalobca,
ktorý s ním vyjadril nesúhlas a v plnom rozsahu zotrval na svojom odvolaní.

19. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č.160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok, ďalej len CSP), preskúmal napadnutý rozsudok ako aj
konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 379 a nasl. CSP v rozsahu odvolacích dôvodov, ktorými
je viazaný,  pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je čiastočne dôvodné. Rozsudok vo veci
odvolací súd vyhlásil na verejnom zasadnutí podľa § 219 ods.1 a § 378 ods.1 CSP o konaní ktorého súd
upovedomil účastníkov prostredníctvom úradnej tabule a webovej stránky súdu. Pri viazanosti dôvodmi,
včas uplatnenými v odvolacej lehote, odvolací súd je toho názoru, že odvolacie dôvody neboli spôsobilé
privodiť zmenu, či zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie.

20. So zreteľom na obsah odvolania žalobcu boli v odvolacom konaní preskúmavané výroky
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bola žaloba čiastočne zamietnutá, ako aj súvisiaci
výrok o trovách konania, a preto výrok rozsudku o vyhovení žalobe na základe uznania nároku žalobcu
žalovaným, ktorý odvolaním napadnutý nebol nadobudol právoplatnosť (§ 367 ods. 2 CSP).

21. V konaní pred súdom prvej inštancie bol v preskúmavanej časti v dostatočnom rozsahu zistený
skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver týkajúci sa dôvodnosti
nároku žalobcu na zmluvný úrok. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových
a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie



rozhodnutia prvoinštančným súdom vo vzťahu k zmluvným úrokom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
Na zdôraznenie správnosti odvolací súd dopĺňa:

22. Úver je odplatným právnym úkonom, pri ktorom odplatu predstavujú spravidla úroky. Je to zrejmé z
ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka, podľa ktorého zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

23. Vychádzajúc z tohto ustanovenia úverové obdobie, teda čas, na ktorý sa peňažné prostriedky
poskytujú, medzi podstatné náležitosti úveru nepatrí. Ak si ale účastníci dohodnú úverové obdobie a
dlžník poskytnuté peňažné prostriedky do splatnosti úveru nevráti, prichádzajú do úvahy za obdobie po
splatnosti úveru úroky z omeškania. Inštitút úrokov z omeškania je odlišný od inštitútu odplatných úrokov
a má sankčnú povahu. Úroky z omeškania v občiansko-právnych veciach sú právne regulované čo do
ich maximálnej výšky.

24. Predčasné zosplatnenie úveru predstavuje vo svojej povahe jednostranný sankčný právny inštitút,
ktorý umožňuje veriteľovi požadovať jednorazové, okamžité vrátenie celej požičanej istiny. Teda
podstatný rozdiel stavu výhody splátok a stavu jednorazového zosplatnenia úveru spočíva v tom, že
veriteľ nemá nárok a spotrebiteľ nemá povinnosť vrátiť celú požičanú sumu naraz. Splácanie úveru v
splátkach teda na strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne
v splátkach vracia a spláca a za tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok. Úrok preto
predstavuje cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu úveru
k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva veriteľovi práve úrok
splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku. Tento stav tzv. výhody splátok je
obvyklý a od nepamäti justifikuje nárok veriteľa na úroky ako ceny dočasne obetovaných peňazí, ktorých
dispozície sa veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich úžitkov v podobe kapitalizovanej odplaty
získanej za celé obdobie postupného splácania úveru, a teda výhody splátok. Iný stav je však príznačný
pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie
požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto prípade
svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu
požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na
dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť
v režime výhody splátok. Práve v tomto rozdiele spočíva ekonomická podstata straty nároku veriteľa
na úroky za požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi. Logicky tak nastupuje stav, v ktorom
by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému vráteniu peňažných prostriedkov a
právny poriadok mu po mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje viaceré právne prostriedky vymoženia
jednorazovo zosplatnenej pohľadávky. Ak nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné
prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili
výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený
krajne nespravodlivý a ústavne nekomformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným
mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy,
ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil.

25. Možnosť veriteľa žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky je právne
upravená v ustanovení § 565 Občianskeho zákonníka, na ktorú v prípade plnenia zo spotrebiteľskej
zmluvy nadväzuje ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Ustanovenie § 565 Občianskeho
zákonníka je zaradené do 8. časti hlavy I. oddielu 6 tohto právneho predpisu upravujúceho zánik
záväzkov. Vyhlásením predčasnej splatnosti zo strany žalobcu ako veriteľa a v zmysle ustanovenia § 565
Občianskeho zákonníka zmluva zaniká. Zanikajú všetky práva  a povinnosti zmluvných strán zo zmluvy
a zaniká aj povinnosť žalovaného ako spotrebiteľa splácať žalobcovi poskytnutý úver v dohodnutých
splátkach a platiť mu z poskytnutej istiny ďalšie úroky. Úroky majú akcesorický charakter k hlavnej
zmluve, a teda nemožno požadovať úroky za obdobie, v ktorom už zmluva neexistovala, pretože zanikla.
Ak hlavný záväzok zanikne, zaniká aj akcesorický záväzok a pretrváva len povinnosť nahradiť už splatné
úroky. Spotrebiteľovi vzniká povinnosť vrátiť nesplatenú istinu a splatné úroky, ktorých výška sa ku dňu
účinnosti vyhlásenia predčasnej splatnosti zo strany veriteľa zafixuje. V prípade omeškania spotrebiteľa
s vrátením týchto prostriedkov je spotrebiteľ povinný platiť výlučne úroky z omeškania, avšak nie riadne
úroky.



26. Čo sa týka obchodnoprávnej úpravy splatnosti úrokov, táto vyplýva z ustanovenia § 503 Obchodného
zákonníka. Ustanovenie § 503 ods. 1 a ods. 2 Obchodného zákonníka upravuje otázku riadneho
splácania úrokov dohodnutých v zmluve, pričom odsek 2 tohto ustanovenia upravuje toto riadne
splácanie pre prípad, že sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach. Pre otázku splatnosti
úrokov je podstatná prvá a posledná veta ustanovenia § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa
ktorého záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. V čase,
keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky , ktoré sa ho týkajú.
Práve prvá a posledná veta uvedeného ustanovenia ustanovujú, že veriteľ je oprávnený na úroky
len do momentu vyhlásenia predčasnej splatnosti. Obchodný zákonník expresis verbis v prvej vete
ustanovenia § 503 ods. 1 upravuje, že „ záväzok platiť úroky je splatný spolu so  záväzkom vrátiť“ použité
peňažné prostriedky a nie „záväzok platiť úroky je splatný v momente vrátenia“ použitých peňažných
prostriedkov. Expresis verbis úpravu obsahuje tiež tretia veta uvedeného prvého odseku ustanovenia
§ 503 Obchodného zákonníka, keď splatnosť úrokov nastáva „v čase, keď sa má vrátiť“ zvyšok
poskytnutých peňažných prostriedkov a nie „ v čase, keď dlžník vráti“ zvyšok poskytnutých prostriedkov.
Ustanovenie § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka je koncipované jednoznačne a nepripúšťa žiaden
iný výklad.

27. Ustanovenie § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka upravuje otázku splácania úrokov výlučne pre
prípad predčasného splatenia úveru zo strany dlžníka. Obchodný zákonník splatnosť úrokov upravuje
v ustanovení § 503 ods. 1 a ods. 2, ktoré veriteľa oprávňuje na riadne úroky len do momentu vzniku
záväzku vrátiť peňažné prostriedky veriteľovi, nie do momentu ich skutočného vrátenia.

28. Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením
peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa
tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania
ustanovuje vykonávací predpis. Týmto vykonávacím predpisom je Nariadenie vlády č. 87/1995 Z. z..

29. Za čas po splatnosti úveru patrí veriteľovi iba právo na úroky z omeškania vo výške stanovenej
všeobecne záväzným právnym predpisom. Akékoľvek navyšovanie úrokov z omeškania sa dostáva
do rozporu so zákonom. Takýmto neprípustným  navyšovaním  úrokov z omeškania je aj navyšovanie
úrokov z omeškania o úroky za úver po lehote splatnosti úveru.

30. Občiansky zákonník v ustanovení § 559 ods. 2  ukladá povinnosť dlžníkovi dlh splniť riadne a včas.
Riadne a včasné nesplnenie dlhu má za následok omeškanie dlžníka čo je zrejmé z ustanovenia § 517
ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka. Pri omeškaní s plnením peňažného dlhu v zmysle ustanovenia
§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vzniká veriteľovi iba právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky
z omeškania vo výške stanovenej vykonávacím predpisom.

31. Pojmu plnenie použitom v ustanovení § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka bez akýchkoľvek
pochybností zodpovedá pojem pohľadávka. Vychádzajúc z ustanovenia § 488 Občianskeho zákonníka
záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka)
od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Príslušenstvo pohľadávky je definované v
ustanovení § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka a sú ním úroky, úroky z omeškania, poplatok z
omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

32. Ak Občiansky zákonník úroky definuje len ako príslušenstvo pohľadávky a veriteľovi
umožňuje pri omeškaní s plnením peňažného dlhu, teda s plnením pohľadávky požadovať od dlžníka
popri plnení aj úroky z omeškania je zrejmé, že takáto možnosť sa vzťahuje iba na pohľadávku a nie aj
na úroky tvoriace iba príslušenstvo pohľadávky.

33. Občiansky zákonník ako základný právny predpis upravujúci spotrebiteľské vzťahy, ktorý je v
súčasnosti v súlade s ustanovením § 52 ods. 2 veta tretia priamo aplikovateľný i na úverovú zmluvu
uzatvorenú podľa ustanovenia § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, umožňuje veriteľovi po lehote
splatnosti pohľadávky priznať iba úroky z omeškania jedine z pohľadávky a nie aj z jej príslušenstva.

34. Novela Občianskeho zákonníka účinná od 1.4.2015 doplnila ustanovenie § 52 ods. 2 o
tretiu vetu, podľa ktorej na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne
použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.



Právny predpis, ktorého súčasťou je toto ustanovenie nemá prechodné ustanovenia, čo znamená, že sa
vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred účinnosťou tohto právneho predpisu. Tento záver priamo
vyplýva z rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.5.2015 vo veci XMCdo/XX/XXXX, ktorým bolo
zamietnuté mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora namietajúceho, že premlčanie práva malo
byť posudzované podľa ustanovení Obchodného nie Občianskeho zákonníka.

35. S prihliadnutím na vyššie uvedené odvolací súd v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1,2 CSP. rozsudok
v jeho napadnutej časti  ako vecne správny potvrdil.

36. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP v
spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP, keďže v odvolacom konaní bol žalovaný úspešný.

37. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.2
veta druhá Civilného sporového poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "ab93b4f5-c1a7-4c80-8677-46618d01a578:c985691b-c956-4fa6-ad4f-b7d27dcd853e", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2019:6618201742.2", "spisova_znacka": "13Co/260/2018", "nazov": "Rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 13Co/260/2018 z 11. 12. 2019", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2019-12-11", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2019:6618201742.2"}, {"guid": "ab93b4f5-c1a7-4c80-8677-46618d01a578:deb8646b-5d99-42a2-8d85-9af87f7b25f1", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2019:6618201742.2", "spisova_znacka": "13Co/260/2018", "nazov": "Rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 13Co/260/2018 z 11. 12. 2019", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2019-12-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2019:6618201742.2"}]}