{"guid": "17030017-663c-4dea-9044-2fceec457c53:608b1775-95ed-4fed-838d-8c05371132f5", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2019:8716201452.2", "spisova_znacka": "9Co/159/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 9Co/159/2018 z 30. 1. 2019", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Prešov z 30. januára 2019, sp. zn. 9Co/159/2018, ECLI:SK:KSPO:2019:8716201452.2", "identifikacne_cislo": "8716201452", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Adriana Szaniszlová", "sudca_id": 1326, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-adriana-szaniszlova-1326", "datum_vydania": "2019-01-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/608b1775-95ed-4fed-838d-8c05371132f5", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2019:8716201452.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2019:8716201452.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2019:8716201452.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/159/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716201452
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8716201452.2

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a sudkýň JUDr.
Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobcov 1. U. F., nar. XX.X.XXXX, 2. E. F.,
nar. XX.X.XXXX, oboch bytom L. L. XXXX/XX, XXX XX T., oboch zastúpených advokátom JUDr. Igorom
Šafrankom so sídlom ul. Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému Slovenská sporiteľňa,
a.s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653, právne zastúpenému spoločnosťou
Advokátska kancelária Mária Grochová a partneri s.r.o., so sídlom Bočná 10, 040 01 Košice - mestská
časť Staré mesto, IČO: 36 863 017, o zaplatenie 1.669,42 eura s príslušenstvom, takto o odvolaní
žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 15C/12/2016-112 zo dňa 27.4.2018

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a o
nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalovaný má voči žalobcovi 1. a žalobcovi 2. nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobcovia sa žalobou domáhali toho, aby súd uložil
žalovanému zaplatiť im sumu 1.669,42 eura s 8,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.669,42
eura odo dňa nasledujúceho po dni doručenia žaloby žalovanému do zaplatenia, žiadajúc taktiež, aby
súd žalovanému uložil zaplatiť im náhradu trov s konaním im vzniknutých. V žalobe poukázali na to,
že so žalovaným uzatvorili pod č. XXXXXXXXXX dňa 9.9.2008 zmluvu o splátkovom úvere. Zmluva
neobsahovala náležitosť podľa § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 258/2001 Z.z., t.j. výšku, počet a termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Z uvedeného dôvodu úver je potrebné považovať za bezúročný
a bez poplatkov. Keďže úver bol poskytnutý vo výške 6.638,78 eura a žalovanému zaplatili 8.308,20
eura, uplatňujú si voči nemu rozdiel 1.669,42 eura, nakoľko žalovaný sa prijatím plnenia od nich nad
rámec istiny poskytnutého úveru bezdôvodne obohatil.
Súd konštatoval, že žalovaný žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť, mal za to, že žalobcovia sa
pokúšajú obohatiť na úkor banky a pripraviť ju o legitímny zisk z úverového vzťahu. V čase vzniku
záväzkového vzťahu zo zákona vyplývala povinnosť poskytnúť informácie obsiahnuté v zmluve aj  v tzv.
formulári o podmienkach spotrebiteľského úveru, ktorý vôbec nepredpokladá, že by sa mali poskytovať
informácie o vnútornom členení každej splátky úveru. Poukázal taktiež na to, že v zmysle judikatúry
Ústavného súdu Slovenskej republiky právo na dosahovanie zisku je súčasťou ústavne garantovaného
práva slobodne podnikať. Za žiadnych okolností nemôže byť výsledkom testu proporcionality to, že
by žalovaný mal znášať sankciu v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Toto rozhodujúce
kritérium testu proporcionality sformuloval aj Súdny dvor Európskej únie vo svojom rozsudku C-42/2015.
Žalovaný tiež vzniesol námietku premlčania žalobou uplatneného nároku.
Z vykonaného dokazovania súd zistil tvrdenia o vzniku zmluvy medzi žalobcami a žalovaným tak, ako
boli uvedené v žalobe. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie spotrebného bezúčelového úveru vo výške
200.000 Sk, čo v mene euro predstavuje čiastku 6.638,78 eura, mesačná splátka bola 114,12 eura,



počet splátok 118, úrok 15,95 % ročne, RPMN 18,92 %, priemerná RPMN 16,64 %, konečná splatnosť
úveru 20.8.2018, celkové náklady spojené s úverom 7.171,03 eura.
Námietku premlčania vznesenú žalovaným mal za nedôvodnú, do podania žaloby na súd neuplynula
objektívna ani subjektívna premlčacia doba. Podľa súdu však žalobcom ani nevznikol nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia, keďže úver, ktorý im bol žalovaným poskytnutý, nie je možné považovať za
bezúročný a bez poplatkov. Odkázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22.2.2018
sp. zn. 3Cdo/146/2017, v zmysle ktorého je potrebné zákon č. 129/2010 Z.z. vykladať eurokonformne,
od dodávateľov nie je možné žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu,
teda rozpis splátok po častiach, samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky. Nakoľko podľa súdu
prvej inštancie tomu istému ustanoveniu v zákone 129/2010 Z.z. zodpovedá aj príslušné ust. zákona č.
258/2001 Z.z., je potrebné tomu istému zneniu ustanovenia právneho predpisu priznať ten istý právny
význam o tom, čo malo byť  obsiahnuté v uzavretej zmluve o spotrebiteľskom úvere. Takýto výklad
nemôže byť v rozpore s článkom 10 ods. 2 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 48/2008 z
23.4.2008, preto žalobu zamietol.
Pri právnom posúdení odkázal na ustanovenia Občianskeho zákonníka - § 451 ods. 1, 2, § 53 ods. 1,
2, § 107 ods. 1, 2 a na ust. § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z.
Výrok k trovách konania odôvodnil ust. § 255 ods. 1 CSP.

2. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia, a to z dôvodu nesprávnych
skutkových zistení a z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie. Uviedli,
že pokiaľ súd prvej inštancie odkázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
3Cdo/146/2017, ide o rozhodnutie, ktoré reaguje na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci
C-42/15, ktorá sa týka výkladu Smernice Európskeho parlamentu a Rady ES 48/2008. Vec, ktorá bola
predmetom posúdenia na základe ich žaloby je však vecou, ktorej sa týka zákon č. 258/2001 Z.z.
Poukázali na viacerého rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, z ktorých má vyplývať, že smernici
nie je možné v konkrétnom prípade priznať priamy, ale ani nepriamy účinok. Podľa žalobcov nie je
možné, aby vnútroštátne súdy poskytli smernici priamy účinok, majú skúmať, či smernici je možné
priznať účinok nepriamy. Rozsah a medze nepriameho účinku smerníc je vyjadrený jednak právom
Európskej únie, jednak právom vnútroštátnym, nesmie sa však jednať o výklad contra legem a nesmú byť
porušené právne zásady. Tiež nemôže byť narušená zásada právnej istoty. Navrhli preto, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcov nevyjadril.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej aj len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP),
preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce, v zmysle zásad vyplývajúcich z ust.
§ 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru o tom,
že odvolaniu žalobcov bolo potrebné vyhovieť.

5. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov žalovaných
v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to či súd na zistený skutkový stav správne
a v úplnosti aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s
prihliadnutím na to, že v odôvodení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS/78/05).

6. Odvolacia argumentácia žalobcov bola koncentrovaná na tvrdenie o nesprávnosti skutkových zistení
a nesprávnosti právneho posúdenia veci. Žalobcovia v súvislosti s touto argumentáciou zdôraznili,
že pokiaľ súd prvej inštancie poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
3Cdo/146/2017, ide o rozhodnutie, ktoré reaguje na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci
C-42/15 týkajúci sa výkladu Smernice Európskeho parlamentu a Rady 48/2008. Uznesenie a rozsudok
sa však týkajú výlučne zmlúv uzatvorených podľa zákona č. 129/2010 Z.z. a prejednávaná vec sa týka
zmluvy uzatvorenej podľa zákona č. 258/2001 Z.z.

7. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou
aplikáciou práva na zistený skutkový stav. Dochádza k nemu vtedy, ak súd nepoužil správny právny



predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

8. Nesprávne skutkové zistenia sú také zistenia, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej stránke,
a ktoré v podstatnej časti nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Dochádza k tomu vtedy, ak súd vzal
do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov alebo vyjadrení strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania
najavo alebo rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli dôkazmi preukázané alebo vyšli najavo, opomenul.
Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov.

9. Súd prvej inštancie z vykonaných dôkazov zistil, že zmluva, ktorú žalobcovia 9.8.2008 uzavreli so
žalovaným, je zmluvou, náležitosti ktorej je potrebné právne posúdiť podľa Zákona č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch, pri výklade ktorého však odkázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 3Cdo/146/2017, ktoré sa zaoberalo eurokonformným výkladom iného zákona, Zákona
č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, majúc za to, že obidva právne predpisy majú rovnaké
znenie.

10. Je potrebné uviesť, že Zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch bol transpozíciou smernice
Rady z 22.12.1986 č. 87/102/EHS, ktorá vychádza z princípu minimálnej harmonizácie, na rozdiel od
Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008 vyžadujúcej princíp úplnej, resp.
maximálnej harmonizácie, cieľom ktorej je zosúladiť zaistenie vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa s
vyššou integráciou spoločného vnútorného trhu Európskej únie.
Kým pri minimálnej harmonizácii členské štáty mohli prijať rôznu právnu úpravu nad rámec stanovený
smernicou, pri maximálnej harmonizácii sa vychádza z požiadavky na jednotnú právnu úpravu vo
všetkých členských štátoch Európskej únie.

11. Zákonom č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch bola do právneho poriadku zakotvená dikcia
zákonnej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere o spôsobe splácania úveru  podľa  istiny, úrokov
a iných poplatkov. Približne štyri roky táto zákonná dikcia bola spojená ešte aj kumulatívne s právom
na uvedenie súčtu týchto platieb.

12.   Pokiaľ  zákonodarca v ust. § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 258/2001 Z.z. zakotvil obligatórne
náležitosti zmluvy  o spotrebiteľskom úvere nad rámec vymedzený smernicou Rady č. 87/102/EHS,
ktorá vychádzala z princípu minimálnej harmonizácie, nejde o konflikt medzi požiadavkami na obsahové
náležitosti zmluvy stanovenými smernicou na strane jednej a zákonom na strane druhej, preto ani
niet právneho dôvodu pristúpiť k eurokonformnému výkladu vnútroštátnej právnej normy. Z dôvodu, že
uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo/146/2017 zo dňa 22.02.2018 vychádza z úpravy obsiahnutej v zákone
č. 129/2010 Z.z., ktorý je výsledkom transponovania smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/
ES, nie je aplikovateľné na predmetné konanie.

13. Nakoľko súd prvej inštancie len stroho uviedol, že zákonné ustanovenie týkajúce sa splátky úveru
je totožné v oboch právnych predpisoch, t.j. v zákone č. 258/2001 Z.z. a v zákone č. 129/2010 Z.z.,
odkazujúc na Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES, vec posúdil právne nesprávne, z
uvedeného dôvodu preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. c) zrušil
a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

14. V priebehu ďalšieho konania bude súd prvej inštancie pri posudzovaní obsahových náležitostí
zmluvy vychádzať zo znenia vnútroštátneho právneho predpisu, teda zákona č. 258/2001 Z.z. vo vyššie
naznačených intenciách.

15. V novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách konania, vrátane trov odvolacieho konania (§ 396 ods.
3 CSP).

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere 2:1.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.



Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa  § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "15C/12/2016", "guid": "f2edec44-3b08-44d8-aacb-4a5ee02acd39:42db9e53-491c-4df9-ba36-04d3840014b8", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "17030017-663c-4dea-9044-2fceec457c53:ab3e78e5-f952-499e-941f-0071d0dc31b8", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2019:8716201452.2", "spisova_znacka": "9Co/159/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 9Co/159/2018 z 30. 1. 2019", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2019-01-30", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2019:8716201452.2"}], "citovane_v": []}