Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 4Sa/24/2018 z 11. 9. 2019 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 11. septembra 2019, sp. zn. 4Sa/24/2018, ECLI:SK:KSPO:2019:8018200640.3 Krajský súd Prešov | 4Sa/24/2018 | ECLI:SK:KSPO:2019:8018200640.3 | 2019-09-11 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Dôchodky Citované ustanovenia: SSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/5b282773-6c2d-4929-b3ff-b3ebb1818d4d Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2019:8018200640.3 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Sa/24/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8018200640
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Tobiašová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8018200640.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove sudkyňou JUDr. Monikou Tobiašovou v právnej veci žalobcu Y. U., trvale bytom
W., Y. XXXX/X, proti žalovanej Sociálnej poisťovni, ústredie, 29. augusta 8-10, Bratislava, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej zo dňa 18. februára 2019 číslo: XXX XXX XXXX
X a rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava zo dňa 20.09.2018 číslo: XXX XXX XXXX X na
základe správnej žaloby v sociálnych veciach takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ústredie ako orgán príslušný podľa § 215 ods. 4 zákona č.
461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 677/2006 Z. z. (ďalej len „zákona“) rozhodol o
odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie č. zo dňa 20.09.2018 číslo: XXX XXX
XXXX X tak, že podľa § 218 ods. 2 zákona zmenil napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie
takto: „Podľa § 73, § 112 ods. 4, § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení
neskorších predpisov sa pánovi Y. U. zvyšuje invalidný dôchodok od 10.júla 2018 na sumu 255,90 eur
mesačne. Podľa § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších
predpisov sa invalidný dôchodok zvyšuje od 01.01.2019 na sumu 262,60 eur mesačne.“

2. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia citoval § 218 ods. 1 a 2 zákona a uviedol, že Sociálna
poisťovňa, ústredie rozhodla na základe neformálnej žiadosti o zvýšenie invalidného dôchodku zo dňa
26.07.2017 rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 20.09.2018, ktorým pánovi Y. U. (ďalej len
„účastník konania“) podľa § 73 a § 112 ods. 4 zákona zamietla žiadosť o zvýšenie invalidného dôchodku,
pretože podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Poprad
zo dňa 09.11.2017 je účastník konania naďalej invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona, lebo pre dlhodobo
nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v
porovnaní so zdravou fyzickou osobou a miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola
posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Poprad naďalej určená na 45
%.

3. Proti predmetnému rozhodnutiu podal účastník konania v zákonom stanovenej lehote odvolanie,
v ktorom namietal výsledok posúdenia jeho zdravotného stavu, pri ktorom nebol zohľadnený záver
znaleckého posudku vypracovaný ortopédom. Ďalej poukázal na svoj nepriaznivý zdravotný stav, ktorý
sa zhoršuje, čo je dôkazom aj nesprávneho posúdenia jeho zdravotného stavu posudkovými lekármi
sociálneho poistenia.



4. Na základe podaného odvolania bol zdravotný stav účastníka konania opätovne posúdený
posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Prešov a posudkovým lekárom
sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Stará Ľubovňa dňa 16. novembra 2018 z dôvodu
vylúčenia posudkového lekára Sociálnej poisťovne, pobočky Poprad. Posudkový lekár sociálneho
poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Prešov a posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej
poisťovne, pobočky Stará Ľubovňa zvýšili mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
účastníkovi konania na 60 % od 10. júla 2018. Keďže účastník konania doplnil svoje odvolanie podaním
zo dňa 28. decembra 2018, v ktorom namietal stanovenie dátumu zvýšenia miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť, a posudkoví lekári sociálneho poistenia, pobočky Prešov a Stará
Ľubovňa nevyhoveli odvolaniu účastníka konania v plnom rozsahu, predložili kompletný posudkový spis
posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Poprade.

5. V rámci posudzovania zdravotného stavu účastníka konania posudkovým lekárom sociálneho
poistenia, Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Poprade dňa 8. januára 2019 boli vyhodnotené
nasledovné lekárske nálezy: prepúšťacie správy z hospitalizácie na neurologickom oddelení, Železničná
nemocnica s poliklinikou, Košice od 10. júla 2018 do 17. júla 2018, od 23. novembra 2017 do 28.
novembra 2017, ortopedické vyšetrenie v Šport-arto centre, Košice zo dňa 3. marca 2015, znalecký
posudok č. 9/2015 vypracovaný znalcom v odvetví ortopédia T.. G. K., odvetvie ortopédie zo dňa
30. apríla 2015, znalecký posudok č. 1/2017 vypracovaný znalcom T.. J. J., MPH odvetvie fyziatria,
balneológia a liečebná rehabilitácia zo dňa 28. apríla 2017, ortopedické vyšetrenie Košice zo dňa 14.
februára 2017, zobrazovacie vyšetrenie zo dňa 5. júna_2017, ortopedické vyšetrenie T.. W., L. zo dňa 31.
júla 2017, neurologické vyšetrenie Železničná nemocnica, Košice zo dňa 3. novembra 2017, ortopedické
vyšetrenie Železničná nemocnica s poliklinikou, Košice zo dňa 1. februára 2018, rehabilitačné vyšetrenie
Železničná nemocnica s poliklinikou, Košice zo dňa 10. apríla 2018, ortopedické vyšetrenie - Príjmová
ortopedická ambulancia Poprad zo dňa 21. mája 2018, chirurgická ambulancia Železničná nemocnica
s poliklinikou, Košice zo dňa 20. júla 2018, EMG vyšetrenie Železničná nemocnica Košice zo dňa 5.
októbra 2018, EMG vyšetrenie, Neurologická ambulancia, Poprad zo dňa 31. októbra 2018, rehabilitačné
vyšetrenie, fyziatrická ambulancia, Poprad zo dňa 3. októbra 2018, ako aj vlastné vyšetrenie zdravotného
stavu účastníka konania posudkovým lekárom sociálneho poistenia.

6. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Poprade posúdil
zdravotný stav účastníka konania dňa 8. januára 2019 s nasledovným záverom:
Účastník konania dňa 26. júla 2017 podal žiadosť o zvýšenie sumy invalidného dôchodku. Pred podaním
tejto žiadosti bol uznaný invalidným od 29. júna 2012 s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť 45 % (následky po úraze pravého ramena z roku 2011 a neskôr aj pre ochorenie chrbtice).
Dňa 16. novembra 2018 bol posúdený v odvolacom konaní posudkovými lekármi sociálneho poistenia
Sociálnej poisťovne, pobočky Prešov a Stará Ľubovňa, ktorí za rozhodujúce zdravotné postihnutie určili
ochorenie chrbtice s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 %, ktorú zvýšili pre
poškodenie pravého ramena následkom úrazu o 10 %. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej
poisťovne, ústredie s týmto hodnotením súhlasil a považuje ho za veľmi ústretové hodnotenie, vzhľadom
na výsledok vlastného vyšetrenia zdravotného stavu účastníka konania.

7. Účastník konania svoje pripomienky k posudku posudkových lekárov sociálneho poistenia Sociálnej
poisťovne, pobočky Prešov a Stará Ľubovňa zaslal písomnou formou dňa 21. decembra 2018, kde
namietal, že podľa jeho názoru k zhoršeniu stavu ochorenia chrbtice došlo v roku 2016. Neurológom
pre ťažkosti s chrbticou je účastník konania liečený pravidelne od apríla 2013 (preto nie je dôvod
hodnotiť ochorenie chrbtice k dátumu vzniku invalidity k 29. júnu 2012), topicko-neurologický nález v
roku 2013 a 2014 je opakovane vyhodnotený v norme, t. j. bez poruchy dynamiky, bez senzomotorických
výpadových javov. Objektívnym zobrazovacím vyšetrením v júli 2013 bola preukázaná prítomnosť
difúznych degeneratívnych zmien len s protrúziami medzistavcových platničiek, bez neurokompresie
alebo myelopatie. Takýto stav nie je indikáciou na operáciu, len na konzervatívnu liečbu. Účastník
konania absolvoval len základnú liečbu, nevyužil všetky možnosti neoperačnej liečby. V auguste 2015
pri prepustení z hospitalizácie je v prepúšťacej správe uvedené - po vertebrogénnej stránke je stav
účastníka konania zlepšený, bez prejavov koreňového dráždenia, hospitalizácia účastníka konania
trvala 14 dní. V júni 2015 bol účastník konania hospitalizovaný na rehabilitačnom oddelení, stav bol
hodnotený: bez radikulárneho dráždenia, obmedzená dynamika driekovej chrbtice. V danom roku
účastník konania dokladoval len ambulantné správy (neurologické vyšetrenie a rehabilitačné vyšetrenie),
hospitalizovaný v roku 2016 nebol.



8. K výraznej progresii došlo až v júli 2018, kedy bol účastník konania opäť hospitalizovaný pre
zvýraznenie bolestí chrbtice (predtým bol hospitalizovaný v novembri 2017, teda v krátkom čase). Počas
hospitalizácie bolo realizované MRI vyšetrenie driekovej chrbtice, kde je už popisovaná nie protrúzia,
ale hernia platničky L5/S1, čo je závažnejší nález, avšak bez neurokompresie, len s možným kontaktom
na nervové štruktúry. V klinickom obraze účastníka konania sú prítomné poruchy dynamiky driekovej
chrbtice, ktoré možno hodnotiť ako stredne ťažké, prítomné je radikulárne dráždenie (avšak nebolo
objektivizované aj EMG vyšetrením tak, ako to bolo v prípade vyšetrenia horných končatín, ktoré bolo
negatívne a nepotvrdilo krčno-ramenný syndróm horných končatín, ktorý bol diagnostikovaný len na
základe subjektívnych ťažkostí účastníka konania a na základe záveru objektívneho zobrazovacieho
vyšetrenia v septembri 2017, kde boli prítomne protrúzie medzistavcových platničiek C4-5, C6-7). U
účastníka konania nie je prítomný motorický deficit na dolných končatinách ani pri jednom neurologickom
vyšetrení, ktoré absolvoval opakovane a prvé absolvoval v apríli 2013.

9. Pri určovaní miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa vychádza z komplexného
hodnotenia ochorenia chrbtice, samotné výsledky objektívnych zobrazovacích vyšetrení nezapríčiňujú
pokles schopnosti zárobkovej činnosti, ale musia sa hodnotiť v súlade s klinickým, teda funkčným
nálezom. Určená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 % posudkovými lekármi
sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Prešov a Stará Ľubovňa, je veľmi priaznivé
hodnotenie aj vzhľadom na absolvovanú liečbu a objektívny nález. Účastník konania bol opakovane
konzultovaný neurochirurgom, ktorý neodporučil operačnú liečbu.

10. Účastník konania opakovane nesúhlasí s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť ako bola určená pre poškodenie pravého ramena následkom úrazu. Tak, ako v prípade určovania
miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre chrbticu, platí aj pre poškodené rameno,
že samotné závery objektívnych zobrazovacích vyšetrení, rovnako ako aj skutočnosť, či bola vykonaná
operácia - operácie, úraz na končatine nezapríčiňujú pokles schopnosti zárobkovej činnosti, ale aj
funkčné postihnutie pravého remenného kĺbu, ktoré možno charakterizovať ako ochrnuté rameno pravej
hornej končatiny (čiastočné ochrnuté rameno - pretože pohyby v pravom ramene vykoná, ale s výrazným
obmedzením) s dobrou funkciou ruky, teda miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
bola určená 45 %, čo je správne, pretože podľa prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. plégia hornej
končatiny, teda úplná strata hybnosti celej hornej končatiny t. j. ramena, lakťa a ruky je hodnotená mierou
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 %. Pre obmedzenú pohyblivosť pravého ramena
podľa kapitola XV, oddielu G, položky 6 prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. - obmedzenie pohyblivosti
ramenného kĺbu na dominantnej končatine je stanovená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť v rozpätí od 15 % do 25 %, nie je správne poukazovať na § 71 ods. 9 zákona č. 461/2003 Z. z.
Posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť je zákonom zverené len posudkovým lekárom sociálneho poistenia v súlade s § 153 ods. 3
písmeno a) a ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z.

11. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie účastníka konania posudkový lekár sociálneho poistenia,
Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Poprade potvrdil choroby medzistavcových platničiek
(M51), zaradené pod choroby podporného a pohybového aparátu, dorzopatia, deformujúca dorzopatia
a spondylopatia, degenerativne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, s častými
exacerbáciami dráždenia nervov a svalov, s poruchami statiky a dynamiky chrbtice podľa kapitoly XV,
oddielu E, položky 3, písmena c) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov,
s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 %, z rozpätia (40 % až 50 %).

12. Za iné zdravotné postihnutia účastníka konania: artróza pravého ramena potvrdil posudkový lekár
sociálneho poistenia zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods.
8 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z. z. o 10 %, na celkových 60 % od 10. júla 2018.

13. Z uvedeného vyplýva, že po opätovnom posúdení zdravotného stavu účastníka konania na
základe predložených lekárskych správ a diagnostických záverov odborných lekárov, ako aj vlastného
vyšetrenia, posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Poprade
vyhodnotil zdravotný stav účastníka konania a celkovú mieru jeho poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť potvrdil od 10. júla 2018 na 60 %, a preto účastník konania je invalidný podľa § 71



ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

14. Na základe týchto skutočností generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne ako odvolací orgán, ktorý
preskúmal napadnuté rozhodnutie zo dňa 20. septembra 2018 a priloženú spisovú dokumentáciu
účastníka konania v celom rozsahu, dospel k záveru, že odvolanie účastníka konania je dôvodné, a
preto rozhodnutie Sociálnej poisťovne číslo:. XXX XXXX X zo dňa 20. septembra 2018 zmenil tak ako
je uvedené vo výroku jeho rozhodnutia zo dňa 18.02.2019. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne v
preskúmavanom rozhodnutí uviedol podrobný popis výpočtu sumy invalidného dôchodku účastníka
konania.

15. Žalobou označenou ako „Odvolanie, sťažnosť, trestné oznámenie“ doručenou Krajskému súdu v
Prešove dňa 22.10.2018 žalobca popisuje svoj zdravotný stav a konanie posudkových lekárov, ktoré
bolo v rozpore so zákonom 461/2003 Z. z. Argumentoval, že v roku 2017 znovu dokladal lekárske správy
o zhoršovaní a nezlepšení sa jeho zdravotného stavu. V júli 2017 podal žiadosť o prehodnotenie - znovu
posúdenie zdravotného stavu a preradenie do vyššej kategórie invalidného dôchodku. Posúdený bol
až po roku, a to dňa 09.11.2017, kedy už prebiehalo súdne konanie. Opäť teda bol porušený zákon č.
461/2003 Z.z. nedodržaním zákonom stanovenej doby na posúdenie zdravotného stavu. V roku 2018
v júni znovu podal žiadosť o znovu posúdenie so žiadosťou o vylúčenie popradskej pobočky Sociálnej
poisťovne z posudzovania s upozornením na prekrúcanie lekárskej správy posudkovým lekárom T.. P.
a žiadosťou o vysvetlenie, prečo mu nebolo doručené rozhodnutie o invalidite. Po dvoch urgenciách mu
bolo doručené rozhodnutie dňa 02.10.2011, čo znamená takmer po uplynutí jedného roku, čím bol opäť
poškodený. Týmto podaním podáva trestné oznámenie na Sociálnu poisťovňu za protizákonné konanie,
ktorá svojou nečinnosťou porušila zákon č. 461/2003 Z.z., keďže nebol posúdený v zákonom stanovenej
dobe 30 - 60 dní od podania žiadosti a Sociálna poisťovňa nevydala rozhodnutie v zákonom stanovenej
dobe 30 - 60 dní, ba ani 120 od posúdenia. Žalobca následne citoval celé odseky z odborného posudku
T.. P. a znaleckého posudku T.. K.. Zdôraznil, že medzi citovanými správami T.. P. a T.. P. je rozdiel
dva roky a došlo k zhoršeniu zdravotného stavu a na základe tohto zhoršenia sa domáhal zvýšenia
bodového hodnotenia aj v súvislosti so zhoršením stavu chrbtice. V spomínanej lekárskej správe T.. P.
je popísaná nemožnosť ďalšej operačnej liečby, iba možnosť klasickej, kde už nedôjde k zlepšeniu, ale
iba k tlmeniu bolesti. Podľa názoru žalobcu dochádza k účelovému použitiu a prekrúcaniu tejto správy.
Posudkový lekár T.. P. prekrúca túto lekársku správu, nevyhodnocuje a neakceptuje iba účelovo vytrháva
časti správy z kontextu, čím sa mení význam tejto správy.

16. Správny súd uznesením sp. zn. 4Sa/24/2018-16 zo dňa 12.11.2018 vyzval žalobcu, aby v lehote 15
dní od doručenia tohto uznesenia doplnil podanie doručené správnemu súdu dňa 22.10.2018 tak, aby
označil napadnuté rozhodnutie žalovanej číslom a dňom jeho vydania, pričom je zároveň nevyhnutné
napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu predložiť súdu, ďalej bol vyzvaný, aby presne
definoval žalobný petit, t. j. to, čoho sa v tomto konaní domáha a ako má vo veci rozhodnúť správny súd.

17. Písomným podaním doručeným správnemu súdu dňa 27.12.2018 žalobca oznámil, že napadnuté
rozhodnutie doložil ako prílohu č. 1. Je na ňom uvedené číslo, dátum vydania a správnemu súdu oznámil,
že bol znovu posúdený dňa 16.11.2018, tento posudok bol odoslaný na ústredie Sociálnej poisťovne,
Sociálna poisťovňa nevydala rozhodnutie, ale znovu ho predvolala na ústne pojednávanie, preto nie je
možné odvolať sa voči vyhotovenému posudku ani ho právne napadnúť. Je nutné počkať na znovu
posúdenie a vydanie rozhodnutia sociálnou poisťovňou a až potom bude možné spísať petit žaloby a
pokračovať v právnom konaní. Súčasťou tohto podania žalobcu je lekárska správa Sociálnej poisťovne,
pobočky Stará Ľubovňa zo dňa 16.11.2018, kde je na prvej strane uvedené, že... „Účastník konania
na ústnom pojednávaní v rámci odvolacieho konania pred posudkovými lekármi T.. L. U. a T.. T. W.-
K. vyjadril súhlas s posúdením aj výslednou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
60 % (50% na ochorenie chrbtice s navýšením o 10 % na ochorenie ramena) s dátumom zmeny miery
poklesu schopnosti zárobkovej činnosti od 10.07.2018. Na posúdenie zdravotného stavu na základe
vlastnej žiadosti o zvýšenie sumy invalidného dôchodku zo dňa 27.07.2018 netrvá a berie žiadosť späť,
čo potvrdzuje svojím podpisom“.

18. Zároveň sám žalobca ako prílohu predložil správnemu súdu podanie Sociálnej poisťovne, ústredie
zo dňa 13.12.2018 - oznámenie o predĺženie lehoty na rozhodnutie, ktorým bolo žalobcovi oznámené,
že o odvolaní proti rozhodnutiu zo dňa 20.09.2018 o zamietnutí žiadosti o zvýšenie invalidného



dôchodku nemôže Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnúť v lehote stanovenej v § 210 ods. 2 zákona
z dôvodu, zdravotný stav účastníka konania doteraz nebol posúdený posudkovým lekárom Sociálnej
poisťovne, ústredie so sídlom v Poprade. Termín posúdenia zdravotného stavu účastníka konania je
pravdepodobne stanovený na deň 08.01.2019, čo je po uplynutí lehoty na rozhodnutie o odvolaní
účastníka konania. Sociálna poisťovňa, ústredie následne v uvedenom oznámení citovala ust. § 210
ods. 2 zákona, v zmysle ktorého je Sociálna poisťovňa povinná rozhodnúť vo veciach uvedených v §
210 ods. 1 najneskôr do 60 dní od začatia konania, v mimoriadne zložitých prípadoch možno túto lehotu
predĺžiť najviac o 60 dní, čo treba oznámiť účastníkovi konania. Na základe týchto skutočností Sociálna
poisťovňa, ústredie predĺžila lehotu na rozhodnutie o odvolaní v zmysle citovaného ustanovenia zákona
o ďalších 60 dní.

19. Krajský súd v Prešove podaním zo dňa 22.01.2019 zaslal žalobcovi výzvu, aby v lehote 7 dní od
doručenia oznámil súdu, či berie žalobu doručenú Krajskému súdu v Prešove v celom rozsahu späť a
navrhuje, aby súd konanie zastavil, a to s poukazom na jeho vyjadrenie zo dňa 16.11.2018 uvedené
v Zápisnici o ústnom pojednávaní, kde žalobca súhlasil s posúdením a mierou poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť 60% s dátumom zmeny dňa 10.07.2018, čo žalobca potvrdil aj svojím
podpisom.

20. Písomným podaním doručeným správnemu súdu dňa 31.01.2019 žalobca uviedol, že trvá na žalobe,
lebo nedošlo k riešeniu odvolania a je naďalej poškodzovaný ročnou nečinnosťou Sociálnej poisťovne.
Nesúhlasí s výrokmi týkajúcimi sa posúdenia ramena a chrbtice v posudku zo dňa 16.11.2018, nakoľko
sú v rozpore s lekárskymi správami a rozsudkom súdu z roku 2016 v období podania žiadosti v roku 2017.
Znovu sa riešil aktuálny stav, nedošlo k akceptovaniu jeho námietok a nedošlo k riešeniu zdravotného
stav pred a v čase podania žiadosti v júli 2017.

21. Podaním doručeným súdu dňa 25.02.2019 žalobca oznámil opätovné porušovanie zákona Sociálnou
poisťovňou, ústredie, rozšíril žalobu a vyzval na konanie vo veci. Uviedol, že rozhodnutie k žiadosti
z júna 2018 Sociálna poisťovňa doteraz nevydala, bol porušený zákon nevydaním rozhodnutia, teda
ročnou nečinnosťou Sociálnej poisťovne, ústredie. Ani k jednému z posudkov nevydala Sociálna
poisťovňa rozhodnutie a voči posudkom odvolanie nie je prípustné. S posúdením zdravotného stavu na
základe nových správ súhlasil. Dňa 08.01.2019 bol posúdený na základe odvolania sa voči rozhodnutiu
doručeného 02.10.2018, a s týmto posudkom nesúhlasí.

22. Písomným podaním doručeným správnemu súdu dňa 05.03.2019 žalobca rozšíril žalobu, namietal,
že v rozhodnutí doručenom 28.02.2019 sú uvedené skutočnosti, ktorým nerozumie. Tento posudok
považuje za zmes posudkov z vyhotovených posudkov posudkových lekárov, a nie za objektívne
vyhodnotenie zdravotného stavu do podania žiadosti, resp. v čase podania v júli 2017. V odborných
posudkoch všetkých troch posudkových lekárov sa rieši aktuálny stav z roku 2018, s ktorého riešením
súhlasil. Ani jeden, ani druhý posudok neriešia odvolanie sa voči rozhodnutiu na základe žiadosti z
roku 2017, rovnako sa v týchto posudkoch necituje záver znaleckého posudku ortopéda a posudok
znalca fyzioterapeuta, je vo všetkých posudkoch posudkových lekárov pozmenený, len aby sa neprišlo
na nesprávne posúdenie. Ďalej žalobca v tomto podaní obšírne popisuje lekárske správy, posudky,
cituje z posudkov T.. U., zo znaleckého posudku ortopéda, poukazuje na rozpory tvrdení odborného
posudku a obsah lekárskych správ. Preto žiada o objektívne znovu vyhodnotenie zdravotného stavu
od podania prvej žiadosti, o znovu posúdenie zdravotného stavu v júli 2017 a pred podaním na
základe dokumentácie, ktorá by mala obsahovať všetky lekárske správy a prepúšťacie správy, ktoré
zasielal pravidelne a prikladá aj k odvolaniam, ktoré neriešili reálne jestvujúci stav v tomto období.
Žiadal, aby súd rozsudkom zrušil rozhodnutie vydané generálnym riaditeľom a na základe doložených
dôkazov doložených lekárskych správ, námietok, uznal posúdenie posudkovou lekárkou ústredia za
nedostatočné a odporujúce záverom znaleckého posudku ortopéda T.. K.. Žiadal, aby súd rozsudkom
nariadil nové administratívne posúdenie zdravotného stavu od podania žiadosti, resp. v čase pred
podaním žiadosti v roku 2017, nakoľko sa už nedá inak posúdiť zdravotný stav v tomto období, ako to
uviedol vyššie s objektívnym výsledkom posúdenia zdravotného stavu v súlade so záverom znaleckého
posudku znalca ortopéda. Žiadal o prehodnotenie odborného posudku posudkovým lekárom ústredia
Sociálnej poisťovne v súlade s vnútornými predpismi Sociálnej poisťovne na základe ktorého bolo
vydané rozhodnutie zo dňa 18.02.2019 doručené dňa 28.02.2019. Žalobca zároveň doložil aj fotokópie
lekárskych správ od roku 2013 až do roku 2017, lekársky posudok Sociálnej poisťovne, pobočky Stará



Ľubovňa zo dňa 16.11.2018, lekárske správy z hospitalizácii, ktoré podľa zistení správneho súdu mali
k dispozícii posudkoví lekári pri opätovnom posúdení jeho zdravotného stavu v odvolacom konaní.

23. Žalovaná vo vyjadreniach zo dňa 23.09.2019, zo dňa 30.05.2019 a zo dňa 25.06.2019 k žalobe
zotrvala na skutkovej a právnej argumentácii uvedenej v preskúmavaných rozhodnutiach a navrhla,
aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Zároveň nežiadala, aby správny súd vo veci nariadil
pojednávanie.

24. Dňa 01.07.2017 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len
„SSP“).

25. Podľa § 23 ods. 2 písm. b) SSP, sudca na krajskom súde koná a rozhoduje o správnych žalobách
v sociálnych veciach.

26. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

27. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
Sociálnej poisťovne.

28. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych
veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

29. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

30. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

31. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia, správny súd preskúmal napadnuté
rozhodnutia a konanie, ktoré im predchádzalo, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom
administratívneho spisu a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, lebo rozhodnutia a postup
správnych orgánov sú v súlade so zákonom.

32. Predmetom preskúmania je rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, ktorým zvýšil
žalobcovi invalidný dôchodok od 10.07.2018 na sumu 255,90 eur mesačne od 01.01.2019 na sumu
262,60 eur mesačne z dôvodu, že po opätovnom posúdení zdravotného stavu žalobcu na základe
predložených lekárskych správ, diagnostických záverov odborných lekárov, vlastného vyšetrenia,
posudkový lekár od dňa 10.07.2018 zvýšil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
žalobcu na 60 %, a preto je žalobca invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona, lebo pre dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so
zdravou fyzickou osobou. Podkladom pre vydanie rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne
bol posudok posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom Poprad
zo dňa 08.01.2019.

33. Podľa § 153 ods. 5 zákona posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár pobočky, resp. ústredia.

34. Výkon lekárskej posudkovej činnosti je podľa zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej
starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov podmienený získaním odbornej spôsobilosti
posudkového lekára, ktorý musí mať špecializáciu v špecializovanom odbore posudkové lekárstvo
alebo musí byť zaradený do špecializovaného štúdia v špecializovanom odbore posudkové lekárstvo.
Z uvedeného vyplýva, že činnosť posudkových lekárov spočíva v náležitom objektívnom a nestrannom
zistení a posúdení zdravotného stavu účastníka konania, a to na základe vyšetrenia účastníka konania,
z doloženej zdravotnej dokumentácie, ako aj z lekárskych správ a záverov odborných lekárov.



35. Podľa § 71 ods. 1 zákona, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má
pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou
osobou.

36. Podľa § 71 ods. 2 zákona, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý
spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy
trvať dlhšie ako jeden rok.

37. Podľa § 71 ods. 3 zákona, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním
telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým
zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej
osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné
postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.

38. Podľa § 71 ods. 4 zákona, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe
a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia
liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho doterajšieho vývoja ďalej liečby a
b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť
vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia
pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

39. Podľa § 71 ods. 5 zákona, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v
prílohe č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.

40. Podľa § 71 ods. 6 zákona, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách
sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého
zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

41. Podľa § 71 ods. 8 zákona v znení zákona č. 310/2006 Z. z. ,určenú mieru poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť za rozhodujúce zdravotné postihnutie možno zvýšiť o 10 %, ak závažnosť
ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

42. Podľa § 71 ods. 9 zákona, ak v prílohe č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. nie je uvedené zdravotné
postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného postihnutia, určí sa miera poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného
v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné.

43. Z obsahu rozsiahleho administratívneho spisu žalovanej vyplýva, že žalobcovi bol od 29.06.2012
priznaný invalidný dôchodok rozhodnutím generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne číslo: XXX XXX
XXXX X zo dňa 04.07.2017, ktorým bolo zmenené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX
XXXX 0 zo dňa 16.11.2016. Z dôvodu nesúhlasu s uvedeným rozhodnutím žalobca podal správnu žalobu
na Krajský súd v Prešove, ktorý ju rozsudkom sp. zn. 7Sa/22/2017-179 zo dňa 20.03.2018 zamietol.
Počas konania o správnej žalobe na krajskom súde žiadosťou zo dňa 26.07.2017 žalobca požiadal
žalovanú o posúdenie zdravotného stavu a zvýšenie invalidného dôchodku. Na základe tejto žiadosti
bol zdravotný stav žalobcu posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne,
pobočky Poprad dňa 09.11.2017 so záverom, že žalobca je invalidný s mierou poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť naďalej 45 %, t.j. s nezmeneným posudkovým záverom. Keďže kompletný
administratívny spis sa nachádzal na Krajskom súde v Prešove z dôvodu konania o správnej žalobe,
bol žalobca listom Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 21.11.2017 oboznámený, že o jeho žiadosti o
zvýšenie invalidného dôchodku zo dňa 26.07.2017 bude rozhodnuté po skončení konania a po vrátení
spisu z Krajského súdu v Prešove. Napriek tomu, že o žiadosti žalobcu o zvýšenie invalidného dôchodku
zo dňa 26.07.2017 nebolo rozhodnuté, podal žalobca ďalšiu žiadosť zo dňa 27.07.2X18 a požiadal o
zvýšenie invalidného dôchodku. Po skončení súdneho konania a vrátení dávkového spisu bolo vydané
rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 20.09.2018, ktorým bola žiadosť
žalobcu o zvýšenie invalidného dôchodku zo dňa 26.07.2017 zamietnutá. Proti uvedenému rozhodnutiu
žalobca v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie. V rámci odvolacieho konania bol zdravotný
stav žalobcu z dôvodu objektívnosti posúdený posudkovými lekármi sociálneho poistenia, Sociálnej
poisťovne, pobočky Prešov ako aj pobočky Stará Ľubovňa, a to dňa 16.11.2018. Žalobca bol uznaný



naďalej invalidný, avšak miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu bola zvýšená
zo 45 % na 60 % od dňa 10.07.2018.

44. V tejto súvislosti správny súd dáva do pozornosti, že z odborného posudku o invalidite zo dňa
16.11.2018 je zrejmé, že žalobca na posúdení zdravotného stavu vyjadril spokojnosť s posúdením
zdravotného stavu, ako aj mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú na 60 % a aj s
dátumom jej zvýšenia, čo potvrdil vlastnoručným podpisom. Zároveň uviedol, že svoju žiadosť o zvýšenie
invalidného dôchodku zo dňa 27.07.2018 berie späť. Žalobca však v podaní zo dňa 28.12.2018,
ktorým doplnil svoje odvolanie, namietal dátum zvýšenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť, (t.j. nebolo odvolaniu žalobcu vyhovené v plnom rozsahu), posudkoví lekári sociálneho poistenia
Sociálnej poisťovne, pobočky Prešov a pobočky Stará Ľubovňa predložili kompletný posudkový spis
posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Poprade.

45. Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že odvolanie žalobcu bolo doručené Sociálnej poisťovni,
ústredie dňa 22.10.2018, lehota na rozhodnutie o odvolaní s poukazom na § 210 ods. 2 zákona plynula
do 21.12.2018. O predĺžení lehoty na vydanie rozhodnutia o odvolaní bol žalobca informovaný listom zo
dňa 13.12.2018. Termín zdravotného posúdenia žalobcu bol stanovený na deň 08.01.2019. Posudkový
lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Poprade posúdil zdravotný stav
žalobcu dňa 08.01.2019 s rovnakým posudkovým záverom ako posudkoví lekári sociálneho poistenia
Sociálnej poisťovne pobočky Prešov a pobočky Stará Ľubovňa s mierou poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť 60 % od 10.07.2018.

46. Generálny riaditeľ žalovanej rozhodnutím zo dňa 18.02.2019 zmenil napadnuté rozhodnutie
žalovanej zo dňa 20.09.2018, ktorým zvýšil žalobcovi invalidný dôchodok na sumu 255,90 eur mesačne,
pretože podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia žalovanej, ústredie so sídlom v
Poprade zo dňa 08.01.2019 je žalobca invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona, lebo pre dlhodobo
nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 45 % v
porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu
bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia určená na 60 % od 10.07.2018.

47. Správny súd poukazuje v tejto súvislosti na ustanovenie § 135 ods. 1 SSP, podľa pre rozhodnutie
správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v
čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

48. Vzhľadom na to, že posudzovanie zdravotného stavu je odbornou otázkou, aj rozhodnutie súdu závisí
predovšetkým na odbornom lekárskom posúdení, preto si súd nemôže urobiť o tejto odbornej lekárskej
otázke vlastný úsudok. Posudok, ktorý spĺňa požiadavky úplnosti, celistvosti a presvedčivosti, a ktorý
sa vysporiadava so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, býva spravidla rozhodujúcim dôkazom pre
posúdenie správnosti a zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.
zn.: 9So/246/2016 zo dňa 28.03.2018).

49. Správny súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca svoje pripomienky k posudku posudkových
lekárov sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Prešov a Stará Ľubovňa zaslal písomnou
formou dňa 21. decembra 2018, kde namietal, že podľa jeho názoru k zhoršeniu stavu ochorenia
chrbtice došlo v roku 2016. Posudkoví lekári sociálneho poistenia žalovanej v posudkoch uviedli, že
neurológom pre ťažkosti s chrbticou je žalobca liečený pravidelne od apríla 2013 (preto nie je dôvod
hodnotiť ochorenie chrbtice k dátumu vzniku invalidity k 29 júnu 2012), topicko-neurologický nález v
roku 2013 a 2014 je opakovane vyhodnotený v norme, t.j. bez poruchy dynamiky, bez senzomotorických
výpadových javov Objektívnym zobrazovacím vyšetrením v júli 2013 bola preukázaná prítomnosť
difúznych degeneratívnych zmien len s protrúziami medzistavcových platničiek, bez neurokompresie
alebo myelopatie. Takýto stav nie je indikáciou na operáciu, len na konzervatívnu liečbu. Žalobca
absolvoval len základnú liečbu, nevyužil všetky možnosti neoperačnej liečby. V auguste 2015 pri
prepustení z hospitalizácie je v prepúšťacej správe uvedené - po vertebrogénnej stránke je stav
žalobcu zlepšený, bez prejavov koreňového dráždenia, hospitalizácia žalobcu trvala 14 dní. V júni
2015 bol žalobca hospitalizovaný na rehabilitačnom oddelení, stav bol hodnotený: bez radikulárneho
dráždenia, obmedzená dynamika driekovej chrbtice. V danom roku žalobca dokladoval len ambulantné
správy (neurologické vyšetrenie a rehabilitačné vyšetrenie), hospitalizovaný v roku 2016 nebol. K
výraznej progresii došlo až v júli 2018, kedy bol žalobca opát hospitalizovaný pre zvýraznenie bolestí



chrbtice (predtým bol hospitalizovaný v novembri 2017, teda v krátkom čase). Počas hospitalizácie
bolo realizované MRI vyšetrenie driekovej chrbtice kde je už popisovaná nie protrúzia, ale hernia
platničky L5/S1, čo je závažnejší nález, avšak bez neurokompresie, len s možným kontaktom na
nervové štruktúry. V klinickom obraze žalobcu sú prítomné poruchy dynamiky driekovej chrbtice, ktoré
možno hodnotiť ako stredne ťažké, prítomné je radikulárne dráždenie (avšak nebolo objektivizované
aj EMG vyšetrením tak, ako to bolo v prípade vyšetrenia horných končatín, ktoré bolo negatívne
a nepotvrdilo krčno-ramenný syndróm horných končatín, ktorý bol diagnostikovaný len na základe
subjektívnych ťažkosti žalobcu a na základe záveru objektívneho zobrazovacieho vyšetrenia v septembri
2017 kde boli prítomne protrúzie medzistavcových platničiek C4-5, C6-7). U žalobcu nie je prítomný
motorický deficit na dolných končatinách ani po jednom neurologickom vyšetrení, ktoré absolvoval
opakovane a prvé absolvoval v apríli 2013. Pri určovaní miery poklesu schopnosti vykonával zárobkovú
činnosť sa vychádza z komplexného hodnotenia ochorenia chrbtice, samotné výsledky objektívnych
zobrazovacích vyšetrení nezapríčiňujú pokles schopnosti zárobkovej činnosti, ale musia sa hodnotiť v
súlade s klinickým, teda funkčným nálezom. Žalobca opakovane nesúhlasí s určenou mierou poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť ako bola určená pre poškodenie pravého ramena následkom
úrazu. Tak, ako v prípade určovania miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre
chrbticu, platí aj pre poškodené rameno, že samotné závery objektívnych zobrazovacích vyšetrení,
rovnako ako aj skutočnosť, či bola vykonaná operácia - operácie, úraz na končatine nezapríčiňujú
pokles schopnosť zárobkovej činnosti, ale aj funkčné postihnutie pravého remenného kĺbu, ktoré možno
charakterizovať ako ochrnuté rameno pravej hornej končatiny (čiastočné ochrnuté rameno - pretože
pohyby v pravom ramene vykoná, ale s výrazným obmedzením) s dobrou funkciou ruky, t.j. miera
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola určená 45 %, čo je správne, pretože podľa
prílohy č. 4 zákona - plégia hornej končatiny, teda úplná strata hybnosti celej hornej končatiny t j.
ramena, lakťa a ruky je hodnotená mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 %. Pre
obmedzenú pohyblivosť pravého ramena podľa kapitola XV. oddielu G. položky 6 prílohy č. 4 zákona,
obmedzenie pohyblivosti ramenného kĺbu na dominantnej končatine je stanovená miera poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozpätí od 15 % do 25 %. Za rozhodujúce zdravotné
postihnutie žalobcu posudkový lekár sociálneho poistenia, Sociálnej poisťovne, ústredie so šidlom v
Poprade potvrdil choroby medzistavcových platničiek (M51), zaradené pod choroby podporného a
pohybového aparátu, dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, degeneratívne zmeny na
chrbtici a medzistavcových platničkách, s častými exacerbáciami dráždenia nervov a svalov, s poruchami
statiky a dynamiky chrbtice podľa kapitoly XV, oddielu E, položky 3, písmena c) prílohy č. 4 zákona č.
461/2003 Z. z. s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 % (z rozpätia 40 % až 50
%). Za iné zdravotné postihnutia žalobcu: artróza pravého ramena potvrdil posudkový lekár sociálneho
poistenia zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 zákona o
10 %, na celkových 60 % od 10. júla 2018.

50. Správny súd zdôrazňuje, že podľa § 153 ods. 5 zákona, posudkovú činnosť vykonáva posudkový
lekár pobočky, resp. ústredia. Výkon lekárskej posudkovej činnosti je podľa zákona č. 578/2004 Z. z.
o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách
v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov podmienený
získaním odbornej spôsobilosti posudkového lekára, ktorý musí mať špecializáciu v špecializovanom
odbore posudkové lekárstvo alebo musí byť zaradený do špecializovaného štúdia v špecializovanom
odbore posudkové lekárstvo. Z uvedeného vyplýva, že činnosť posudkových lekárov spočíva v náležitom
objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu účastníka konania, a to na základe
vyšetrenia účastníka konania, z doloženej zdravotnej dokumentácie, ako aj z lekárskych správ a záverov
odborných lekárov.

51. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že posudkoví lekári sociálneho poistenia pobočiek aj
ústredia na základe žalobcom predložených lekárskych správ odborných lekárov, správ z hospitalizácii,
znaleckých posudkov aj samotného vyšetrenia posudkovými lekármi pobočky zmenili od 10.07.2018
u žalobcu rozhodujúce zdravotné postihnutie a zároveň určili novú - vyššiu mieru poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu. Posudky posudkových lekárov sociálneho poistenia Sociálnej
poisťovne sú neoddeliteľnou súčasťou odôvodnenia rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie.

52. Správny súd má na to, že posudkoví lekári sa v dostatočnom rozsahu vyrovnali so všetkými
skutočnosťami, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie. Z obsahu posudkov je zrejmá ich úvaha, na
základe ktorej dospeli k určeniu rozhodujúceho zdravotného postihnutia a k nemu prislúchajúcej



miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, presvedčivým spôsobom reagovali aj na iné
zdravotné postihnutia, ktoré boli podložené lekárskymi správami doloženými žalobcom. Správny súd
nemal dôvod spochybniť závery lekárskych vyšetrení. Námietky žalobcu v podanej žalobe nemajú vplyv
na vecnú a zákonnú správnosť napadnutého rozhodnutia.

53. Námietka žalobcu, že Sociálna poisťovňa nerozhodla o jeho žiadosti zo dňa 26.júla 2017 na
zvýšenie invalidného dôchodku, resp. že bola nečinná a tak došlo k porušeniu jeho procesných práv, je
nedôvodná. Podľa názoru správneho súdu žalovaná postupovala v súlade s príslušnými ustanoveniami
zákona o sociálnom poistení. Žalobcovi bol od 29.06.2012 priznaný invalidný dôchodok rozhodnutím
generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne číslo: XXX XXX XXXX 0 zo dňa 04.07.2017, ktorým bolo
zmenené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 16.11.2016. Z dôvodu
nesúhlasu s uvedeným rozhodnutím žalobca podal správnu žalobu na Krajský súd v Prešove, ktorý
ju rozsudkom sp. zn. 7Sa/22/2017-179 zo dňa 20.03.2018 zamietol. Počas konania o správnej žalobe
na krajskom súde žiadosťou zo dňa 26.07.2017 žalobca požiadal žalovanú o posúdenie zdravotného
stavu a zvýšenie invalidného dôchodku. Na základe tejto žiadosti bol zdravotný stav žalobcu posúdený
posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Poprad dňa 09.11.2017 so
záverom, že žalobca je invalidný s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť naďalej 45
%, teda s nezmeneným posudkovým záverom. Keďže kompletný administratívny spis sa nachádzal na
Krajskom súde v Prešove z dôvodu konania o správnej žalobe, bol žalobca listom Sociálnej poisťovne,
ústredie zo dňa 21.11.2017 oboznámený, že o jeho žiadosti o zvýšenie invalidného dôchodku zo dňa
26.07.2017 bude rozhodnuté po skončení konania a po vrátení spisu z Krajského súdu v Prešove.
Napriek tomu, že o žiadosti žalobcu o zvýšenie invalidného dôchodku zo dňa 26.07.2017 nebolo
rozhodnuté, podal žalobca ďalšiu žiadosť zo dňa 27.07.2018 a požiadal o zvýšenie invalidného
dôchodku. Po skončení súdneho konania a vrátení dávkového spisu bolo vydané rozhodnutie Sociálnej
poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 20.09.2018, ktorým bola žiadosť žalobcu o zvýšenie
invalidného dôchodku zo dňa 26.07.2017 zamietnutá. Proti uvedenému rozhodnutiu žalobca v zákonom
stanovenej lehote podal odvolanie. V rámci odvolacieho konania bol zdravotný stav žalobcu z dôvodu
objektívnosti posúdený posudkovými lekármi sociálneho poistenia, Sociálnej poisťovne, pobočky Prešov
ako aj pobočky Stará Ľubovňa, a to dňa 16.11.2018. Žalobca bol uznaný naďalej invalidný, avšak miera
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu bola zvýšená zo 45 % na 60 % od dňa
10.07.2018.

54. Keďže žalobca nenamietal spôsob výpočtu sumy invalidného dôchodku, správny súd sa výškou
invalidného dôchodku nezaoberal. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že z ustálenej judikatúry
Najvyššieho súdu SR a z rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR vyplýva, že úlohou súdu nie je
argumentovať ku každej žalobcom vznesenej žalobnej námietke, ale vysporiadať sa s tými, ktoré sú pre
konanie podstatnými.

55. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozsudku sp. zn. 2 Sžo/24/2013 zo dňa 18.06.2014
uviedol, že súčasťou základného práva účastníka na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR
je aj právo „na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede
na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany“. Zároveň
uviedol, že všeobecný súd „nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale
len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam“. Následne uviedol, že rozhodnutie musí „obsahovať
odôvodnenie, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné
otázky“. Najvyšší súd Slovenskej republiky rovnako uviedol: „Túto požiadavku zvýrazňuje vo svojej
judikatúre aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý v tejto súvislosti najmä uvádza: ... „Právo na
spravodlivý proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia
však neznamená, že na každý argument sťažovateľa je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie
povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad.“ (napr.
Georgidias v. Grécko z 29. mája 1997, Recueil III/1997). Ďalej Najvyšší súd Slovenskej republiky vo
svojom rozsudku sp. zn. 2 Sžo/24/2013 zo dňa 18.06.2014 uviedol: „Európsky súd pre ľudské práva, ale
zároveň pripomína, že právo na spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na
každý argument prednesený v súdnom konaní. Stačí, aby reagoval na ten argument (argumenty),
ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považovaný za rozhodujúci“.

56. Ak by došlo k zmene zdravotného stavu v dôsledku jeho zhoršenia, môže žalobca opätovne požiadať
žalovanú o preskúmanie poklesu schopnosti alebo zmenu rozhodujúceho zdravotného postihnutia a



stanovenie novej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Novšie lekárske nálezy môžu
byť podkladom pre podanie opätovnej žiadosti o zvýšenie invalidného dôchodku ( rozsudok Najvyššieho
súdu SR sp.zn.1So/26/2017 zo dňa 12.júna 2018).

57. Z uvedených dôvodov správny súd žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.

58. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 v spojení s § 168 SSP. Žalobca
nebol v konaní úspešný, nebol naplnený ani dôvod uvedený v § 168 SSP, preto náhradu trov konania
správny súd účastníkom nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť a to v lehote jedného mesiaca od doručenia
rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove
(§ 443 ods. 1 v spojení s § 444 ods. 1 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podaných podľa § 57 SSP uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné
body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,
ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie II.
Stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/SSP; ak je žalovaným Centrum
právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).