Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 2To/23/2018 z 3. 7. 2018 Citácia: uznesenie Krajského súdu Prešov z 3. júla 2018, sp. zn. 2To/23/2018, ECLI:SK:KSPO:2018:8415010071.3 Krajský súd Prešov | 2To/23/2018 | ECLI:SK:KSPO:2018:8415010071.3 | 2018-07-03 | Uznesenie Oblasť práva: Trestné právo – Sloboda a ľudská dôstojnosť Citované ustanovenia: § 20 TZ, TZ, § 188 ods. 1 TZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/2d73c1bd-b1b1-4c32-9a77-8e3a8dcfc40e Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2018:8415010071.3 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2To/23/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8415010071
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Bugeľ
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8415010071.3

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Bugeľa a sudcov JUDr.
Petra Farkaša a JUDr. Rastislava Vargu, PhD., LL.M., MBA na verejnom zasadnutí konanom dňa
04.07.2018, v trestnej veci proti obžalovanému mladistvému G. B., pre zločin lúpeže podľa § 188 ods.
1 Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., o odvolaní obhajcu obžalovaného mladistvého
G. B. proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 6T/35/2015 zo dňa 17.02.2016 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obhajcu obžalovaného mladistvého G. B..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Kežmarok uznal obžalovaného ml. G. B. za vinného zo zločinu
lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. ktorý mal spáchať tak, že

dňa 21.06.2014 v čase okolo 3.00 hod. v obci Stráne pod Tatrami, okres Kežmarok, na miestnej
komunikácii medzi rímskokatolíckym kostolom a rodinným domom č. 17 po predchádzajúcej vzájomnej
dohode spoločne s mal. U. H., nar. XX.X.XXXX, a už ods. ml. T. B. zozadu pristúpili k F. A., ktorý sa
otočil, päsťou ho udreli ho oblasti tváre nad ľavé oko, následkom čoho F. A. spadol na zem, kde ho
všetci opakovane kopali do tváre a celej časti tela, z krku mu strhli striebornú retiazku s krížikom, z prsta
ľavej ruky mu stiahli obrúčku z bieleho zlata, pýtali sa ho, či má peniaze a mobil, keď kričal, že nemá,
aby prestali, rukami mu prehľadávali vrecká nohavíc, pričom nič nenašli, čím týmto svojím konaním F.
A. spôsobili zranenia a to pomliaždenie hlavy, ľavého stehna a ľavého lakťa s dobou liečenia a dobou
práceneschopnosti 5-6dní a škodu odcudzením vecí v sume 360,- eur.

Uložil mu za to podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j/, § 38 ods. 2, ods. 3
Trestného zákona, § 117 ods. 1 Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ a § 119 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanému výkon uloženého trestu
odňatia slobody podmienečne odložil na skúšobnú dobu s probačným dohľadom v trvaní 3 rokov.
Podľa § 51 ods. 4 písm. g/ Trestného zákona mu súd uložil povinnosť podrobiť sa v súčinnosti s
probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému
výchovnému programu.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku súd odkázal poškodenú V. I. X. T.. B. a F. A., nar. XX.X.XXXX, trvale
bytom Q. pod K. č. XX s ich nárokmi na náhradu škody na občiansko-súdne konanie.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie obhajca ml. obžalovaného G. B. P.. P. B.. V
písomných dôvodoch odvolania uviedol, že má za to, že prvostupňový súd vyhodnotil vec nesprávne
po skutkovej, ale i právnej stránke. Z vykonaných dôkazov nie je možné nad pochybnosti vysloviť, že
sa obžalovaný mladistvý podieľal na spáchaní zločinu lúpeže ako spolupáchateľ. Z výsluchov svedkov
vyplynulo, že obžalovaný sa nemal podieľať na útoku na poškodeného a celý čas skutku len pasívne



stál. Na to, aby súd mohol spraviť záver, že sa podieľal na spáchaní skutku tak, že mal dávať pozor, musí
byť toto spolupáchateľstvo aspoň nepriamo preukázané, čo sa nestalo. Situáciu vysvetlili svedkovia tak,
že tento sa mal na miesto skutku dostať viacmenej náhodne, bez akejkoľvej predchádzajúcej dohody
o spáchaní skutku. Nakoniec absentuje i súvislosť medzi použitím násilia a úmyslom sa zmocniť veci.
K tomuto vypovedal hlavne svedok U. H., ktorý uviedol, že útok na poškodeného nemal nič spoločné s
úmyslom sa zmocniť jeho osobných vecí.

Vzhľadom na uvedené nedostatky a vady napadnutého rozsudku navrhol, aby ho odvolací súd podľa §
321 ods. 1 písm. a/ až f/ Tr. poriadku zrušil a podľa § 322 vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie rozhodnutie.

Krajský súd na základe odvolania obhajcu obžalovaného mladistvého v zmysle ustanovenia § 317
ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým
odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, a dospel k záveru,
že odvolanie obhajcu obžalovaného nie je dôvodné.

Okresný súd rozhodnutie o vine obžalovaného mladistvého G. B. odôvodnil výpoveďou poškodeného,
pričom uviedol, že obžalovaný vo veci tak v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní odmietol
vypovedať. Z výpovede poškodeného zistil, že keď tento išiel dňa 21.6.2014 zo zábavy domov, v uličke
pri dome ho napadli traja chlapci a päsťou ho udreli do hlavy a v dôsledku čoho sa udrel o železnú bránku
hlavou. Potom ho začali kopať, strhli z neho retiazku, prsteň a zlatý krížik. Poškodený následne začal
kričať, prišla jeho manželka a začala kričať na nich a oni ušli preč. V tme nevidel, kto ho napadol, mal
vypité. Útočníci vraveli niečo po cigánsky. Pri útoku poškodeného jeden útočník ho bil, druhý šacoval a
tretí dával pozor. Po útoku bol poškodený v nemocnici na ošetrení.

Z výpovede svedkyne V. A., manželky poškodeného, vyplýva, že táto o 03.00 hod. kritickej noci vyšla
von, rozprávali sa tam chlapec a dievča a videla, ako bijú nejakého chlapca a až keď prišiel jej manžel
domov, zistila, že to bili jeho. Nevedela uviesť, kto ho bil, boli to traja chlapi, dvaja ho bili a jeden tam
iba stál. Kopali ho, strhli mu retiazku, potom zistila, že je doudieraný a skrvavený. Svedkyňa spoznala
jedného z útočníkov, pričom potvrdila, že to bol obžalovaný, jeho meno však nepozná. Nevedela uviesť,
ktorí z útočníkov jej manžela bili a ktorý tam iba stál.
Z výpovede svedka T. B. vyplýva, že boli na zábave a prišiel p. A. a začali ho biť. On a U. H. ho bili a G.
B. tam iba stál. Boli opití, sedeli v parku a prišiel A. a začali ho biť. Bili ho on a U. H., bili ho päsťami. Ako
dôvod, prečo bili poškodeného, svedok uviedol, že len tak. Retiazku a prsteň poškodenému zobral U..
Veci, ktoré zobrali poškodenému, vrátili, keď boli na polícii. Retiazku zobral U., svedok nevedel uviesť,
akým spôsobom, a prsteň, ktorý si potom nechal a potom dal G., asi stiahol z ruky poškodeného. Svedok
potvrdil, že poškodeného poznali, avšak žiadne nezhody s ním nemali.

Maloletý U. H. vypovedal, že dňa 21.06.2014 on a T. B. vyšli zo sály do parku, prišiel za nimi G. B. a
prišiel tam aj poškodený, ktorý im nadával do cigánov, kedy ho G. 2x udrel päsťou do tváre. Poškodený
spadol na zem, vtedy mu spadla retiazka a prsteň, svedok tieto veci zodvihol, retiazku dal T., prsteň G.
a potom poškodeného odprevadili domov a šli späť do sály. Svedok poprel, že by niekto poškodeného
kopal na zemi alebo hľadal nejaké peniaze. Podľa výpovede útočník, ktorý udieral poškodeného, bol
T.. Obžalovaný prišiel náhodne do parku. Svedok potvrdil, že obžalovaný bol pri ňom a T., keď napadli
poškodeného. Poprel, že by T. bil poškodeného preto, aby od neho získali nejaké veci, alebo aby im
nejaké veci dal.

Z výpovede svedkyne Mgr. F. B., zástupkyne V. I. X. a. s. vyplýva, že táto uplatnila nárok na náhradu
škody v súvislosti s poskytnutou zdravotnou starostlivosťou poškodeného v sume 16,88 eur.

Okresný súd ďalej vychádzal zo znaleckých posudkov a to zo znaleckého posudku č. 57/2014
vypracovaného MUDr. I. O., znalcom v odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie traumatológia súd
zistil, že pri incidente dňa 21.6.2014 poškodený F. A. utrpel pomliaždenie hlavy, ľavého stehna a ľavého
lakťa, pričom z medicínskeho hľadiska sa jedná o ľahké poranenie s dobou liečenia do 5-6 dní, s
ťažkosťami prechodného charakteru, ktoré spontánne ustúpia a nevyžadujú si PN. Znalec ďalej uviedol,
že k pomliaždeniu hlavy v oblasti nad ľavým okom s kožnou odreninou mohlo dôjsť po údere päsťou inou
osobou na uvedenú oblasť silou strednej intenzity, ale aj pri páde a náraze hlavou na bránku pri plote.
Takéto poranenie však určite nevzniklo po údere otvorenou dlaňou. Pomliaždenie v oblasti ľavého stehna
a ľavého lakťa mohlo vzniknúť po úderoch päsťami, ale aj po kopnutiach inou osobou ako aj pri páde



na zem. U poškodeného nedošlo k poškodeniu životne dôležitého orgánu, čo bolo dané nedostatočnou
intenzitou pôsobiaceho násilia.

Zo znaleckého posudku PhDr. I. B., znalkyne z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí
a dospelých vyplýva, že úroveň intelektových schopností obžalovaného je podpriemerná, myslenie
je jednoduché, nezrelé, avšak je schopný uvedomovať si svoje konanie a chápať sociálne situácie.
Zachované je aj porozumenie morálnych noriem a schopnosť rozlíšenia medzi vhodným a nevhodným
správaním. Dosiahnutý vek obžalovaného ako aj úroveň jeho intelektových schopností neobmedzuje
jeho schopnosť rozpoznať protiprávnosť svojho konania. Obžalovaný chápe zmysel trestného konania.
Konanie obžalovaného mohlo byť vo veľkej miere podmienené ľahkou ovplyvniteľnosťou a snahou
podriadiť sa druhým pri získaní určitých výhod (zachovanie sociálnej pozície v partii, získanie cudzieho
majetku,...). Vykonanému skutku predchádzalo užitie alkoholu, čo viedlo k uvoľneniu zábran a k
zvýrazneniu osobnostných rysov (impulzivita, agresivita). V štruktúre osobnosti obžalovaného sa
preukázala impulzivita a agresivita ako dominujúce osobnostné rysy ako aj tendencia k otvorene
vyjadrovanej agresivite v situáciách emočného napätia. Pamäťové schopnosti obžalovaného dosahujú
priemernú úroveň, bez narušenia v oblasti vybavovania z krátkodobej alebo dlhodobej pamäti. V snahe
zotrvať pred okolím „v lepšom svetle“ môžu byť výpovede obžalovaného čiastkové, s tendenciou
zatajovať komplexnosť informácií.

Zo znaleckého posudku z odvetvia psychiatrie znalci z odboru zdravotníctvo a farmácia, vyšetrením
u obžalovaného nezistili prítomnosť duševnej poruchy. Obžalovaný nemá porušené vnímanie, jeho
myslenie je v kontakte s realitou, je schopný pamätať si a reprodukovať udalosti. Schopnosť orientovať
sa v sociálnych situáciách je dobrá, taktiež nie je narušená schopnosť úsudku. Osobnosť obžalovaného
je simplexná, nezrelá, afektivita je slabo brzdená racionálnymi mechanizmami, je impulzívny, v
jeho životnom štýle dominujú momenty vlastného záujmu. Znalci u obžalovaného diagnostikovali
socializovanú poruchu správania, ktorú charakterizuje opakované a pretrvávajúce asociálne, agresívne
a vyzývavé konanie.

Vzhľadom na vyššie uvedené dôkazy ako aj dôkazy, ktoré vykonal okresný súd na hlavnom pojednávaní
potom dospel okresný súd k záveru, že skutok sa stal a tento spáchal aj obžalovaný mladistvý G.
B.. Následne kvalifikoval konanie obžalovaného ako zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného
zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, nakoľko obžalovaný použil násilie voči
poškodenému v úmysle zmocniť sa vecí jemu patriacich.

Pri hodnotení osoby obžalovaného okresný súd z odpisu registra trestov zistil, že obžalovaný doposiaľ
nebol súdne trestaný. Správanie obžalovaného doposiaľ nebolo riešené žiadnou obecnou komisiou,
ani voči nemu nebolo vedené žiadne priestupkové konanie. V rámci povinnej školskej dochádzky
obžalovaný počas vyučovania na seba upozorňuje, neustále porušuje školský poriadok. Zničil školský
majetok, fajčil v priestoroch školy a fyzicky napadol učiteľa matematiky, za čo mal znížený stupeň zo
správania na známku 3. Priestupkov voči školskému poriadku sa obžalovaný dopúšťal opätovne.

Okresný súd u obžalovaného mladistvého zistil jednu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. j)
Trestného zákona a to že pred spáchaním činu viedol riadny život. Keďže u obžalovaného prevládal
pomer poľahčujúcich okolností, znížil súd hornú hranicu trestnej sadzby trestu odňatia slobody o jednu
tretinu.

Po zohľadnení všetkých kritérií významných pre určenie trestu, po zhodnotení osoby obžalovaného,
v záujme individuálnej i generálnej prevencie pred páchaním ďalšej trestnej činnosti, súd mu uložil
podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j), § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona s
poukazom na ustanovenie § 117 ods. 1 Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov
s podmienečným odkladom výkonu trestu na dobu 3 rokov. Pre lepšie zabezpečenie naplnenia účelu
trestu súd obžalovanému v rámci skúšobnej doby uložil dohľad probačným a mediačným úradníkom.

Následne podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku odkázal poškodenú V. I. X. a.s. B. a poškodeného F.
A., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Q. pod K. XX, s ich nárokmi na náhradu škody na občianske súdne
konanie.



Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, odvolania obhajcu obžalovaného ako aj dôkazov,
ktoré boli vykonané v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní, dospel k záveru, že dôkazmi,
ktoré boli zabezpečené v prípravnom konaní a následne vykonané pred okresným súdom, bola
preukázaná trestná činnosť obžalovaného. Je nepochybne preukázané výpoveďami tak obžalovaných
ako aj poškodeného, že tieto výpovede boli pri jednotlivých výsluchoch čiastočne zmenené a okresný
súd tieto zmeny výpovedí neodstraňoval a tieto výpovede neboli odstraňované ani orgánmi činnými v
trestnom konaní, preto krajský súd v prvom rade poukazuje na zápisnicu o trestnom oznámení, kedy
poškodený dňa 21.06.2014 o 04.15 hod. na OO PZ v Kežmarku podal trestné oznámenie na neznámych
páchateľov, pričom uviedol, že bol na zábave dňa 21.06.2014 a okolo 03.00 hod. išiel zo zábavy domov.
Asi 20 metrov pred jeho domom ho zastavili traja Rómovia vo veku od 18 do 20 rokov, ktorí sa mu
prihovorili, pýtali sa ho, kde ide a pod. a následne mu povedali, aby im dal retiazku, ktorú mal na krku a
prsteň, ktorý mal na prstenníku ľavej ruky. Povedal im, že im nič nedá. Na to mu povedal jeden z Rómov,
že keď im to nedá, tak ho zbijú. Opätovne im povedal, že im nič nedá a v tom ho jeden z nich udrel
päsťou do oblasti tváre nad ľavé oko, kde následkom úderu spadol na zem. Po páde na zem ho všetci
traja začali na zemi kopať, kde mu kopali do tváre a celého tela, pričom on na chvíľu stratil vedomie a v
tom mu ukradli z prstenníka ľavej ruky obrúčku z bieleho zlata v hodnote 260,- eur, kde zo spodnej časti
obrúčky boli vygravírované číslice 9256. Z krku mu strhli striebornú retiazku so zlatým príveskom v tvare
kríža v hodnote 100,- eur. Následne menovaní od neho pýtali aj peniaze, a keď povedal, že peniaze
nemá, opätovne ho začali kopať a následne z miesta utekali preč, ale nevedeli uviesť, ktorým smerom.

Krajský súd poukazuje na túto zápisnicu o trestnom oznámení vzhľadom na tú skutočnosť, že to bola
prvá a bezprostredná výpoveď po spáchaní skutku, kedy ku skutku malo dôjsť 21.06.2014 o 03.00 hod.
a trestné oznámenie bolo podané o 04.15 hod.

Taktiež poukazuje krajský súd na výpoveď svedka maloletého U. H. na hlavnom pojednávaní, kde
uviedol, že bol to práve G. B., ktorý prvý napadol poškodeného a začal ho udierať päsťou do tváre,
pričom zhodne tento svedok ako aj svedok T. B., ktorý bol už právoplatne za predmetný skutok odsúdený,
uvádzali, že potom mal U. H. zdvihnúť zo zeme striebornú retiazku s príveskom, ako aj obrúčku, pričom
retiazku mal dať T. B. a prsteň G. B.i. Tento svedok v prípravnom konaní vypovedal, že mal napadnúť
poškodeného iba T. B.. Taktiež svedok T. B. vypovedal, že G. B. nenapadol poškodeného. V tejto
súvislosti poukazuje krajský súd na výpoveď maloletého U. H., z ktorej vyplýva jednoznačná účasť
obžalovaného na spáchaní žalovaného skutku, o čom svedčia aj skutočnosti uvádzané poškodeným v
trestnom oznámení. Za takejto dôkaznej situácie aj potom krajský súd, s prihliadnutím aj na znalecký
posudok z odboru zdravotníctva, odvetvia traumatológie, dospel k záveru, že poškodený bol napadnutý,
o čom svedčia aj poranenia, ktoré utrpel a pri tomto napadnutí mu boli odcudzené prsteň a retiazka,
pričom je zrejmé, že tieto už odsúdený T. B. vydal orgánom činným v prípravnom konaní.

Krajský súd následne dospel k záveru, že po tom, čo všetci traja páchatelia žiadali od poškodeného
prsteň a retiazku ako aj peniaze, a keď im to tento odmietol dať, ho napadli za účelom zmocnenia sa
týchto vecí, a preto je podľa názoru krajského súdu, správna právna kvalifikácia, ktorú ustálil okresný
súd, ako zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák., nakoľko obžalovaný proti inému použil násilie v úmysle
zmocniť sa cudzej veci a skutok spáchal formou spolupáchateľstva spolu s odsúdeným T. B..

Vo vzťahu ku trestu, jeho druhu a výmery krajský súd poukazuje na hodnotenie zo základnej školy
na obžalovaného, na závery znaleckého posudku z odvetvia psychológie, kedy znalci odporúčali
umiestnenie obžalovaného v reedukačnom ústave, ako aj na správu Úradu práce, sociálnych vecí a
rodiny Kežmarok, z ktorých vyplýva asociálne správanie obžalovaného so sklonmi agresivity po požití
alkoholických nápojov.

Správne preto, podľa názoru krajského súdu, okresný súd dospel k záveru o uložení trestu v trvaní 18
mesiacov, pri zistení jednej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j/ Tr. zák., že obžalovaný viedol
riadny život.

S prihliadnutím na závery znaleckého posudku z odvetvia psychológie a psychiatrie je v súlade so
zákonom aj rozhodnutie okresného súdu, keď výkon uloženého trestu v zmysle ustanovenia § 49 ods.
1 písm. a/ a § 119 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odložil na skúšobnú dobu s probačným dohľadom
v trvaní 3 rokov, ako aj povinnosť v zmysle ustanovenia § 51 ods. 4 písm. g/ Tr. zák., ktorá ukladá



obžalovanému podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom
programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu.

Takýto odklad výkonu trestu odňatia slobody ako aj povinnosť, ktorá bola uložená obžalovanému
mladistvému G. B., tomuto v priebehu skúšobnej doby zabráni, podľa názoru krajského súdu, v páchaní
ďalšej trestnej činnosti.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto krajský súd odvolanie obhajcu obžalovaného
mladistvého JUDr. P. B. ako nedôvodné v zmysle ustanovenia § 319 Tr. por. zamietol.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu ďalší riadny opravný prostriedok nie
je prípustný.