{"guid": "62acbe3d-326a-44f7-95f0-501ec9510d50:d306411d-979b-4db5-a7a7-798c25ffe151", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2017:8715203442.1", "spisova_znacka": "11Co/218/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 11Co/218/2015 z 24. 1. 2017", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Prešov z 24. januára 2017, sp. zn. 11Co/218/2015, ECLI:SK:KSPO:2017:8715203442.1", "identifikacne_cislo": "8715203442", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Erik Uhlár", "sudca_id": 258, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-erik-uhlar-258", "datum_vydania": "2017-01-24", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/266", "nazov": "zákon č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/266", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/266-2005"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d306411d-979b-4db5-a7a7-798c25ffe151", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2017:8715203442.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2017:8715203442.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2017:8715203442.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11Co/218/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8715203442
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šamo
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8715203442.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Šama a sudcov JUDr. Jozefa
Škraba a JUDr. Mareka Kohúta v právnej veci žalobcu Friendly Fiannce Slovakia s.r.o., Ul. Hlavná 104,
Košice, IČO: 47 243 368, zastúpený advokátom Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom advokátskej
kancelárie v Banskej Bystrici, Ul. Janka Kráľa 7, IČO: 40887481, proti žalovanému R. T., F. U. L., G..
Ž. XX, o zaplatenie 95,52 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad, č.k.
11C/187/2015-25 zo dňa 2.7.2015, takto

r o z h o d o l :

Ruší rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol návrh žalobcu a vyslovil, že žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podaným návrhom
domáhal proti žalovanému zaplatenia istiny 95,52 eur s príslušenstvom. V návrhu uviedol, že medzi ním
a žalovaným došlo k uzatvoreniu rámcovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, a to tým, že
žalovaný prijal návrh rámcovej zmluvy a zmluvy zo strany žalobcu v súlade s čl. 3 bod 3 rámcovej zmluvy,
na základe ktorých žalobca poskytol žalovanému krátkodobý bezúčelový bezúročný úver v sume 25,-
eur. Žalovaný sa zaviazal žalobcovi vrátiť celkovú sumu 30,52 eur. Úver s príslušenstvom sa stal splatný
5.10.2013. Predpokladom uzatvorenia rámcovej zmluvy bola registrácia žalovaného ako spotrebiteľa
na adrese internetového sídla žalobcu ako veriteľa za účelom zriadenia užívateľského účtu a žiadosť
o uzatvorenie zmluvy. V prípade veriteľa bol súhlas vyjadrený zaslaním predzmluvného formulára
obsahujúceho informácie o podmienkach spotrebiteľského úveru a návrhu zmluvy spotrebiteľovi formou
elektronickej pošty. Zaregistrovaný spotrebiteľ vyjadril svoj súhlas kliknutím na odkaz, ktorý mu bol
zaslaný veriteľom prostredníctvom elektronickej pošty.

2. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil skutkový stav, podľa ktorého predmetom konania
je zaplatenie sumy 95,52 eur s príslušenstvom a v zmysle § 200ea O.s.p. ide o drobný spor, pretože
predmet konania nepresahuje sumu 1.000,- eur. V nadväznosti na ustanovenie § 115a ods. 2 O.s.p.
súd nenariadil pojednávanie v drobnom spore a na základe týchto ustanovení potom verejne vyhlásil
rozsudok bez nariadenia pojednávania a predvolania účastníkov konania, a to v zmysle § 156 ods. 3
O.s.p..

3. Súd mal za preukázané, že na základe zmluvy zo strany žalobcu a rámcovej zmluvy poskytol
žalovanému krátkodobý bezúčelový úver v sume 25,- eur, kde finančné prostriedky boli poukázané na
účet žalovaného. Zároveň podľa návrhu žalobcu žalovaný sa zaviazal vrátiť celkovú sumu 30,52 eur a
celkové náklady za poskytnutie úveru vo výške 65,- eur.

4. Súd konanie žalobcu považoval za rozporné s dobrými mravmi, nakoľko ako sám žalobca
uviedol, jednalo sa o zmluvu prostredníctvom internetu, kde sa zaregistroval žalovaný a súhlas s
uzatvorením zmluvy bol vyjadrený kliknutím na odkaz, ktorý bol zaslaný žalovanému zo strany veriteľa



prostredníctvom elektronickej pošty. Súd celé konanie žalobcu považoval v rozpore s dobrými mravmi
a v rozpore so Zákonom na ochranu spotrebiteľa. Ustanovenie  § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z.
vymedzuje prípady, kedy sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Ide o špeciálnu právnu
úpravu absolútnej neplatnosti právneho úkonu. Výklad a aplikácia citovaných ustanovení zákona musí
byť v súlade so zmyslom a účelom zákona. Tým, že zákon nedodržanie iba niektorých obsahových
náležitostí zmluvy, ako aj písomnej formy, postihuje neplatnosťou, robí z týchto náležitostí nevyhnutné
podstatné obsahové náležitosti zmluvy. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je názor, podľa ktorého
sa spotrebiteľ ocitá vo faktickom nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom
na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, vzhľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť
predávajúceho, lepšiu znalosť práva a lepšiu dostupnosť právnych služieb a v konečnom dôsledku
možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy
je charakteristické, že podnet k zmluvnému rokovaniu pochádza spravidla od dodávateľa, pričom
spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednania pripravený, pri kontraktácii je využívaný moment prekvapenia
a neskúsenosť spotrebiteľa. Spoločným znakom právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv je snaha cestou
práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou obmedzenia autonómie vôle. Autonómia vôle,
ktorá je elementárnou podmienkou fungovania materiálneho právneho štátu, nie je úplne absolútna,
ale je limitovaná v rámci spotrebiteľských vzťahov princípom ochrany tej osoby, ktorá predstavovala
právny úkon s dôverou v určitý, druhou stranou jej prezentovaný skutkový stav. Práve s ohľadom
na uvedenú koncepciu spotrebiteľského práva bol prijatý zákon č. 129/2010 Z.z. a ustanovil osobitné
náležitosti spotrebiteľskej úverovej zmluvy tak, aby za účelom odstránenia vyššie uvedenej faktickej
nerovnováhy bol spotrebiteľ účinným spôsobom informovaný o podmienkach spotrebiteľského úveru
a vedel lepšie ako pri nespotrebiteľskej úverovej zmluve posúdiť všetky právne dôsledky vyplývajúce
pre neho z uzatvorenej úverovej zmluvy. Niektoré ustanovené náležitosti, a to práve tie, ktoré sú
uvedené v § 11 zákonodarca v prospech ochrany spotrebiteľa preferoval až do takej miery, že ich
neuvedenie v písomnej forme sankcionoval bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru ako sankciou
pre dodávateľa, ktorý nerešpektuje zákon a tým spotrebiteľa vystavuje nerovnému postaveniu. Účelom
náležitostí ustanovených v § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. je informovanie spotrebiteľa,
aby vedel rozlíšiť, aká časť splátky bude použitá na istinu, úrok a ďalšie poplatky, čo mu tiež umožňuje
zorientovať sa v danej situácii, pretože potom nie je dostatočne určité, akú časť istiny zaplatil, ako bude s
jeho platbou naložené a akú časť úveru platí na úroky a ďalšie poplatky, teda odplatu žalobcu. Uvedené
nemožno nahradiť uvedením celkovej výšky splátky, ani keď z iných ustanovení zmluvy vyplýva výška
úrokov a poplatkov. Citované ustanovenie má za cieľ v zrozumiteľnej forme informovať spotrebiteľa,
ako bude s jeho splátkou naložené a najmä, aká časť úveru bude ňou splatená, okrem odplaty veriteľa.
Uvedené údaje zmluva uzatvorená medzi účastníkmi neobsahuje. Ide o absenciu podstatnej náležitosti
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorú zákon sankcionuje bezpoplatkovosťou a bezúročnosťou úveru.
Neprijateľné z hľadiska spotrebiteľskej ochrany je aj neuvedenie výšky poslednej splátky. Takáto situácia
vyvoláva na strane spotrebiteľa neistotu, keď nevie určiť súhrnnú sumu splátok, ktoré má dodávateľovi
zaplatiť, čo prehlbuje jeho nerovné postavenie v právnom vzťahu s dodávateľom a môže byť zdrojom
svojvôle dodávateľa. Pokiaľ z tohto hľadiska ide o náležitosť predpísanú ustanovením § 9 ods. 2 písm. k)
zákona č. 129/2010 Z. z., výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, sa pri uzavretí
zmluvy vyčísľujú za predpokladu ich riadneho splácania, keď v čase uzavretia zmluvy nie je možné ani
dôvodné zaoberať sa prípadnými sankciami z omeškania. Už len samotné neuvedenie výšky poslednej
splátky istiny úrokov a iných poplatkov spôsobuje absenciu náležitostí v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2
zákona č. 129/2010 Z. z. teda, že poskytnutý úver je v zmysle § 11 bezúročný a bez poplatkov.

5. Na základe uvedených skutočností súd návrh žalobcu zamietol ako nedôvodný. Mal za to, že konanie
žalobcu je v rozpore s dobrými mravmi podľa ustanovenia § 39 OZ. V ďalších dôvodoch súd prvej
inštancie citoval ustanovenie § 40 ods. 1, 3, ustanovenie § 53 ods. 1, 4 písm. k), ustanovenie § 54 ods. 1,
ustanovenie § 34, ustanovenie § 39, ustanovenie § 544 ods. 1, ustanovenie § 52 ods. 1, 2, ustanovenie
§ 879f ods. 3 a 4 OZ. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom náhradu
trov konania nepriznal, pretože žalobca v konaní nebol úspešný, a teda nemá právo na náhradu trov
konania a žalovaný ako úspešný účastník konania náhradu trov nežiadal.

6. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca a navrhol tento zmeniť a návrhu vyhovieť,
prípadne ho zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. V prvom rade namietal nesprávne a nedostatočne
zistený skutkový stav a nesprávne vyhodnotenie dôkazov, ktoré súd uviedol v odôvodnení. V treťom
odseku strany 2 rozsudku súd uviedol, že podľa návrhu žalobcu žalovaný sa zaviazal vrátiť celkovú
sumu 30,52 eur a celkové náklady za poskytnutie úveru vo výške 65,- eur. Toto tvrdenie súdu je



nesprávne, nakoľko z návrhu je zrejmé, že istina predstavuje sumu 25,- eur. Celkové náklady za
poskytnutie úveru sú vo výške 5,52 eur a suma 65,- eur predstavuje skutočne vynaložené náklady
žalobcu spojené s porušením povinností žalovaného. Žalovaný sa teda zaviazal vrátiť sumu 30,52 eur
a v dôsledku nesplatenia úveru v dojednanej lehote mu boli v súlade s rámcovou zmluvou zaslané
upomienky v celkovej výške 65,- eur. Súd ďalej uviedol, že celé konanie žalobcu je v rozpore s
dobrými mravmi, nakoľko zmluva bola uzavretá prostredníctvom internetu. Nie je zrejmé, prečo by takéto
konanie malo byť v rozpore s dobrými mravmi, keď zmluva bola uzatvorená v súlade so zákonom
č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku. Zároveň v zmysle § 40
ods. 4 OZ písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon urobený telegraficky, ďalekopisom alebo
elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá
právny úkon urobila. Práve možnosť uzavretia zmluvy prostredníctvom internetu je hlavnou devízou,
pre ktorú spotrebitelia uzatvárajú zmluvy práve so žalobcom. Súd ďalej uvádza, podnet k zmluvnému
rokovaniu pochádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné rokovania pripravený,
pri kontraktácii je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosť spotrebiteľa. V predmetnom prípade
však spotrebiteľ sám vyhľadal internetovú stránku žalobcu, žalovaný sa sám zaregistroval na stránke
uvedením osobných údajov, sám si zvolil výšku úveru, a taktiež aj výšku jednorázovej odplaty, pričom
výška odplaty bola vyjadrená určito a jasne v závislosti od zvolenej výšky úveru a doby splatnosti.
Následne mu bola na ním zvolenú emailovú adresu zaslaná zmluva, ktorú mal možnosť dôkladne
preštudovať a následne ju akceptovať kliknutím na odkaz. Súd ďalej uvádza, že účelom náležitostí
uvedených v § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. je informovanie spotrebiteľa, aby vedel rozlíšiť,
aká časť splátky bude použitá na istinu, úrok a ďalšie poplatky, Čo mu tiež umožňuje zorientovať sa v
danej situácii, pretože potom nie je dostatočne určité, akú časť istiny zaplatil, ako bude s jeho platbou
naložené a akú časť úveru platí na úroky a ďalšie poplatky, teda odplatu žalobcu. K uvedenému žalobca
uviedol, že žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver spolu s dohodnutou odplatou vrátiť jednorázovo v
dohodnutej lehote, teda nie formou splátok, preto aj v prípade, že by uvedená náležitosť mala byť
uvedená, stráca akékoľvek opodstatnenie. Žalobca uviedol, že v zmysle § 1 ods. 3 písm. l) zákona
č. 129/2010 Z. z. spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej
tri mesiace. Súd v odôvodnení uvádza viacero všeobecných ustanovení, avšak nie je zrejmé, z
akého dôvodu aplikoval jednotlivé ustanovenia a nezdôvodnil ich použitie na jednotlivé ustanovenia
zmluvy. Žalobca namietal, že vyššie uvedenými zákonnými ustanoveniami, ktoré v predmetnom prípade
považuje za kľúčové sa súd nijakým spôsobom nezaoberal, dokonca ich v odôvodnení ani nespomenul.
Takéto odôvodnenie považuje za nedostatočné a v rozpore s § 157 ods. 2 O.s.p..

7. Žalovaný sa na odvolanie žalobcu nevyjadril.

8. Odvolací súd odvolanie žalobcu posúdil podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho
poriadku, a to so zreteľom na ustanovenie § 470 ods. 2 CSP, podľa ktorého právne účinky úkonov,
ktoré nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Civilný sporový
poriadok nadobudol účinnosť 1.7.2016 a odvolanie žalobcu bolo podané 13.8.2015. S ohľadom na
princíp legitímneho očakávania a princíp právnej istoty odvolací súd posúdil odvolanie žalobcu podľa
právnej úpravy účinnej v čase kedy odvolanie bolo podané. Ďalej odvolací súd zdôrazňuje, že v
podmienkach právneho a demokratického štátu majú právne normy pôsobiť zásadne do budúcnosti.
Princíp právnej istoty je nepochybne neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu zaručeného v
čl. I. ods. 1 Ústavy SR. Súčasťou princípu právnej istoty a ochrany dôvery občanov v právny poriadok
je aj zákaz spätného pôsobenia právnych predpisov. Pokiaľ niekto konal a postupoval na základe
dôvery v platný a účinný právny predpis, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný spätným
pôsobením právneho predpisu alebo niektorého jeho ustanovenia. Neskorší právny predpis nemôže
ukladať povinnosti, resp. meniť právny status subjektu práva spätným pôsobením právneho predpisu,
ktorý v čase jeho konania neexistoval a ktorého právnu úpravu nemohol poznať. Subjekt práva už
nemôže ovplyvniť svoje právne postavenie nadobudnuté v minulosti. Procesné pravidlá a očakávania
s akými účastníci do konania vstupujú by zásadne nemali byť v jeho priebehu menené; pokiaľ sa tak
stane, musí súd dbať na ochranu práv dotknutých osôb, účastníkov konania, v tých prípadoch, kedy
sa takáto nepredvídateľná zmena nastavených pravidiel prejaví. Aj v danom prípade žalobca použil
odvolací dôvod, ktorý je uvedený v Občianskom súdnom poriadku, a to v § 205 ods. 2 písm. b), c),
f) O.s.p. a práve týmito odvolacími dôvodmi sa musel odvolací súd zaoberať. S ohľadom na vyššie
uvedené dôvody preto odvolanie žalobcu prejednal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., pričom dospel k záveru, že
jeho odvolanie je dôvodné. Súd prvej inštancie sa nevyporiadal dôsledne s návrhom na začatie konania,
keď v ňom žalobca uviedol, že predmetné zmluvy boli uzavreté v súlade so zákonom č. 266/2005 Z.z.



o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku, zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie
teda náležite neodôvodnil svoj záver, ak žalobu zamietol, pričom nezohľadnil príslušnú právnu úpravu,
na základe ktorej bola zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru uzavretá. Z týchto dôvodov je treba
súhlasiť s odvolacími námietkami uvedenými v odvolaní žalobcu a s ktorými sa súd bude musieť po
vrátení veci vyporiadať. Z týchto dôvodov odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. rozsudok súdu
prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V novom rozhodnutí nárok žalobcu vyhodnotí v
zmysle vyššie uvedených právnych predpisov a po vykonanom dokazovaní vo veci rozhodne. Podľa §
396 ods. 3 CSP v novom rozhodnutí rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania.

9. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "5beb11fb-4a58-48b9-9822-ac054229d9d2:d8006d1c-34a7-4b12-8045-b3e935c51453", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2016:7614208569.2", "spisova_znacka": "2Co/79/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 2Co/79/2016 z 29. 6. 2016", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2016-06-29", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7614208569.2"}]}