Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 4Co/176/2016 z 26. 4. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 26. apríla 2017, sp. zn. 4Co/176/2016, ECLI:SK:KSPO:2017:8616201215.1 Krajský súd Prešov | 4Co/176/2016 | ECLI:SK:KSPO:2017:8616201215.1 | 2017-04-26 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy Citované ustanovenia: CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/edfb1115-b77b-4eeb-a524-73a7b2f54166 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2017:8616201215.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Co/176/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8616201215
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8616201215.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členiek
senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Elišky Wagshalovej v spore žalobcu: M. S., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom S. XXX/XX, XXX XX X., zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom Advokátskej
kancelárie so sídlom na ul. Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník proti žalovanej: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, o vydanie bezdôvodného obohatenia a určenie
neprijateľnej zmluvnej podmienky, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Svidník č.k. 6C
42/2016-43 zo dňa 13.09.2016, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje sa rozsudok vo výrokoch I., II., a IV.

II. Mení sa rozsudok vo výroku III., tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanej
v rozsahu 100%.

III. Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Svidník (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanej
povinnosť vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 260,25 eura s úrokom z omeškania vo
výške 8,05 % ročne zo sumy 260,25 eura od 26.4.2016 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti
rozsudku, určil, že zmluvná podmienka v Zmluve o úvere č. 8401154 z 18.9.2006 uvedená vo
Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru - bod 13 o tej časti poplatku, ktorej zodpovedajú
dve tretiny zahŕňajúce náklady na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o úvere, spolu so všetkou
administratívou s tým spojenou, je neprijateľná, žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania a
žalovanej uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 16,50 eur na účet súdu prvej inštancie troch
dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Súd prvej inštancie citoval ust. § 3 ods. 1, § 39, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 a 4, § 53a ods. 1, § 54
ods. 1 a 2, § 107 ods. 1 a 2, § 451 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, ust. § 3
ods. 1 a 2, § 4 ods. 1, 2 a 5 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a ust. § 298 ods. 1 a 2
zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku. Posudzovaný právny vzťah strán sporu posúdil
ako právny vzťah založeným spotrebiteľskou zmluvou, konkrétne ide o spotrebiteľský úver. Žalovaná
bola od uzavretia zmluvy dňa 18.09.2006 v postavení dodávateľa a žalobca v postavení spotrebiteľa,
preto uvedený právny vzťah je v režime spotrebiteľského práva. Z vykonaného dokazovania mal za
nesporné, že žalovaná poskytla žalobcovi úver vo výške 464,71 eura a žalobca žalovanej zaplatil na
predmetný úver sumu 724,96 eura. Pokiaľ ide o samotnú zmluvu o úvere, zistil, že táto neobsahuje ročnú
úrokovú sadzbu, výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ročnú percentuálnu
mieru nákladov, preto sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, čím došlo na strane



žalovanej k bezdôvodnému obohateniu vo výške 260,25 eura, ktoré je žalovaná povinná žalobcovi vydať.
Ustálil, že žalovaná neposkytla žalobcovi reálny údaj o ročnej úrokovej sadzbe úveru, ktorú skryla do
poplatku vo výške 260,24 eura, ktorý mal byť z 2/3 tvorený nákladmi na vypracovanie a uzatvorenie
zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou a z 1/3 úrokom. Poplatok z predmetného
úveru predstavuje 56 %-né navýšenie. Takáto výška ročného úroku je absolútne neplatná pre rozpor s
dobrými mravmi a zakladá rovnako právo na vydanie bezdôvodného obohatenia z dôvodu neplatného
právneho úkonu. Za tento poplatok žalovaná neposkytla žalobcovi reálne plnenie, poplatok bol súčasťou
formulárovej zmluvy, nebol individuálne dojednaný a svojou výškou a absenciou protiplnenia spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, preto je
pre neprijateľnosť neplatnou podmienkou. Vzhľadom na uvedené dôvody súd prvej inštancie určil,
že zmluvná podmienka v zmluve o úvere č. 8401154 zo dňa 18.09.2006 uvedená vo všeobecných
podmienkach poskytnutia úveru - bod 13 o tej časti poplatku, ktorej zodpovedajú dve tretiny, zahŕňajúce
náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou,
je neprijateľná. Námietku premlčania nároku na vydanie bezdôvodného opatrenia považoval súd prvej
inštancie za nedôvodnú a to z dôvodu, že v danom prípade je potrebné aplikovať desaťročnú premlčaciu
lehotu, ktorá sa vzťahuje na úmyselné bezdôvodné obohatenie. Žalovaná dlhodobo a masovo požaduje
plnenia z neprijateľných zmluvných podmienok a z jej strany ide o konanie úmyselné a nepoctivé vo
vzťahu k spotrebiteľom. Úverová zmluva bola uzatvorená 18.09.2006 a žaloba bola podaná na súde
dňa 21.3.2016, teda pred uplynutím desaťročnej objektívnej premlčacej doby. Pretože žalovaná svoj
dlh žalobcovi včas nezaplatila, dostala sa do omeškania s plnením peňažného dlhu a preto súd prvej
inštancie žalobcovi priznal aj požadovaný 8,05 % úrok z omeškania ročne z priznanej sumy 260,25 eura
od 22.3.2016, t.j. od podania žaloby do zaplatenia.

3. Žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prvej inštancie priznal náhradu trov konania podľa
ust. § 255 ods.1 a § 262 ods. 2 C.s.p., o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po
právoplatnosti tohto rozsudku. O súdnom poplatku rozhodol podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o
súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, pretože žalobca je podľa § 4 ods. 2 písm. za)
tohto zákona od poplatku oslobodený a súd prvej inštancie jeho žalobe vyhovel.

4. Proti tomuto rozsudku podala v celom rozsahu v zákonnej lehote odvolanie žalovaná. Namietala, že
súd prvej inštancie rozsudok nedostatočné odôvodnil, najmä tým, že sa nevyporiadal s argumentáciou
žalovaného, a iba nekritický prevzal argumentáciu žalobcu. Ďalej bola toho názoru, že žalobca na určení
neprijateľnosti/ neplatnosti zmluvných podmienok nemá naliehavý právny záujem. Žalobca nepreukázal
naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o úvere ani dohody o zrážkach zo mzdy. V tejto
súvislosti poukázala na rozhodnutie Okresného súd Spišská Nová Ves zo dňa 20.08.2015, sp. zn.
13C/424/2014 a rozhodnutie Okresného súdu Bratislava II zo dňa 25.05.2016, sp. zn. 52C/135/2014.
Zdôraznila, že vo vyjadrení k návrhu na začatie konania vzniesla námietku premlčania. Poukázala
na to, že žalobcov nárok sa stal premlčaný v subjektívnej aj objektívnej premlčacej lehote v celom
rozsahu a to dňa 01.02.2010. Žalobca svoj návrh na súde uplatnil až dňa 21.03.2016. Žalobca nijako
skutkovo nepreukázal možnosť uplatnenia desaťročnej premlčacej lehoty. Vo vzťahu k tomu poukázala
na judikatúru Krajského súdu v Banskej Bystrici. Mala ďalej za potrebné zdôrazniť, že v čase uzavretia
zmluvy o úvere neexistoval a nebol účinným žiaden všeobecné záväzný právny predpis, podľa ktorého
by bola stanovená maximálna prípustná výška poplatku za poskytnutie peňažných prostriedkov. Možno
teda iba vychádzať iba z ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Dôkazné bremeno pritom znáša
žalobca, a nie žalovaná. Žalobca sa opieral o úrokovú sadzbu stanovenú pre banky, avšak správne mal
prihliadať na úrokové sadby stanovené pre nebankové, leasingové a iné spoločnosti, pod ktoré spadá aj
žalovaná. Najviac je možné prevýšenie takejto odplaty, zakazuje sa iba prevýšenie, ktoré má charakter
podstatného. Žalovaná razantne odmietla, že by z jej strany došlo k bezdôvodnému obohateniu, keďže
nie je splnený žiaden zákonom stanovený predpoklad, ktorý sa pre vznik bezdôvodného obohatenia
obligatórne vyžaduje. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie.

5. Proti výroku III. napadnutého rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý namietal,
že súd prvej inštancie neuviedol v akom rozsahu mu bola priznaná náhrada trov konania. Žiadal, aby
odvolací súd zmenil tento výrok tak, že mu prizná náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalovanej.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), vzhľadom na včas podané odvolanie



preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce, bez nariadenia pojednávania (§ 385
C.s.p. a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského
súdu v Prešove a na jeho webovej stránke, najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie
žalovanej nie je dôvodne.

7. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a
zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Ani v priebehu odvolacieho konania sa na
týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé
odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a vo vzťahu k
odvolacím námietkam uvádza (§ 387 ods.2 C.s.p.).

8. Ako vyplýva z obsahu spisového materiálu strany sporu dňa 18.09.2006 uzavreli formulárovú zmluvu
o spotrebiteľskom úvere formou predtlače, ktorou žalovaná ako veriteľ poskytla žalobcovi ako dlžníkovi
bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 14.000,-Sk (464,71 eur) s poplatkom vo výške 7.840,-Sk
(260,04 eur), ktorý mal žalobca splatiť v 7 mesačných splátkach po 3.120,-Sk (103,57 eur).

9. Odvolací súd má za to, že zmluva o úvere uzatvorená medzi stranami sporu dňa 18.09.2006 je
spotrebiteľskou zmluvou v zmysle Občianskeho zákonníka (§ 52 a nasl. v spojení s § 23a ods. 1
zákona č. 634/1992 Zb.), keďže ide o formulárovú zmluvu, kde žalovaná vystupovala v postavení
dodávateľa, pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti a žalobca je spotrebiteľ, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Odvolací
súd nijako nepopiera argumenty, že zmluva bola uzavretá podľa ustanovení Obchodného zákonníka
predmetná vec sa však týka záväzkovo - právneho vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou, ktorá j
regulovaná osobitnou právnou úpravou obsiahnutou v Občianskom zákonníku (§ 52 a nasl.). Ide o vzťah
medzi obchodníkom a spotrebiteľom, ktorý prijíma úver na spotrebu. Ide teda o typický občianskoprávny
vzťah.

10. Z obsahu spisu ďalej možno vyvodiť záver, že v prípade namietanej zmluvy ide o formulárovú
zmluvu, ktorej obsah žalobca ovplyvniť nemohol. Za typovú zmluvu, ktorá sa používa vo viacerých
prípadoch (štandardná, formulárová) treba považovať nielen všeobecné obchodné podmienky, ale
aj predformulované znenia rôznych variant zmlúv, resp. zmluvných ustanovení. Z uvedeného dôvod
zmluvné dojednania podliehajú prieskumu v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Správne preto
súd prvej inštancie podrobil súdnej kontrole zmluvné ustanovenia tak podľa všeobecných ustanovení
Občianskeho zákonníka o vadnosti právneho úkonu, ako aj podľa zákona o spotrebiteľských úveroch a
podľa ustanovení o súdnej kontrole neprijateľnosti zmluvných podmienok.

11. Odvolací súd konštatuje, že na predmetnú zmluvu sa zároveň vzťahuje zákon č. 258/2001 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch (ust. § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 Z.z.). Zmluvným dojednaním
nie je možné vylúčiť pôsobnosť zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý je predpisom obsahujúcim
kogentné ustanovenia a vzťahuje sa na všetky zmluvy spĺňajúce definíciu zmluvy o spotrebiteľskom
úvere v zmysle tohto zákona. Výnimku netvoria ani zmluvy uzavreté podľa Obchodného zákonníka.
Zákon spotrebiteľských úveroch má vo vzťahu k Obchodnému zákonníku povahu lex specialis, a preto
má prednosť pred aplikáciou ustanovení Obchodného zákonníka.

12. Pokiaľ teda súd prvej inštancie konštatoval, že v zmluve o úvere nie je uvedený údaj o ročnej úrokovej
sadzbe, výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ročnej percentuálnej mieru
nákladov, čo boli v čase uzatvárania tejto zmluvy povinné údaje vyžadované zákonom č. 258/2001
Z.z. bol jeho úsudok správny. Následkom absencie týchto údajov je bezúročnosť a bezpoplatkovosť
úveru. Pri takejto právnej úprave, ak takéto údaje zmluva neobsahovala, žalovanej nemohol vzniknúť
zákonný nárok na zaplatenie dohodnutých poplatkov. Prijatím takéhoto plnenia bez právneho dôvodu
preto vzniklo na strane žalovanej bezdôvodné obohatenie, ktoré žalovaná musí vydať podľa ust. § 451
Občianskeho zákonníka.

13. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa ako
slabšej zmluvnej strany hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen
podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale
aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého



bola dojednaná. Za neprijateľnú považuje odvolací súd aj zmluvnú podmienku, ktorá vyjadruje finančný
záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti
záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami v
spotrebiteľských úverových vzťahoch).(pozri rozsudok Krajského súdu v Prešove vo veci 18Co/109/2011
z 21.11.2011)

14. Podľa bodu 13 Všeobecných obchodných podmienok žalovanej 1/3 poplatku predstavuje dohodnutý
úrok a zvyšné 2/3 zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou
administratívou s tým spojenou.

15. Sporný administratívny poplatok za poskytnutie úveru predstavuje 56 % zo sumy istiny. Dojednanie
o administratívnom poplatku je vágnym ustanovením, ktoré vôbec nešpecifikuje, o aké konkrétne
administratívne činnosti ide, pričom takto neúmerne vysoký poplatok bez bližšej špecifikácie jeho výšky
a účelnosti je v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 Občianskeho zákonníka).

16. Samotná skutočnosť, že právna úprava explicitne nelimituje výšku poplatku neznamená, že žalovaná
je oprávnená požadovať jeho zaplatenie v ľubovoľnej výške. Dojednanie o poplatku podlieha prieskumu
vo svetle princípu dobrých mravov, civilnoprávnej úžery a v neposlednom rade prieskumu v zmysle ust.
§ 53 Občianskeho zákonníka.

17. Žalobca ako spotrebiteľ nebol s jeho podstatou oboznámený, poplatok nie je náležite
špecifikovaný a viaže sa na bližšie neurčené náklady na vypracovanie a uzavretie zmluvy spolu
so všetkou administratívou s tým spojenou. Podstatou administratívneho poplatku je pridanie bližšie
nešpecifikovaných a spotrebiteľovi nevysvetlených nákladov, ktoré nie sú preukázané. Poplatok vo
výške presahujúcej polovicu sumy poskytnutého úveru nemôže ani pri najlepšej vôli predstavovať
výdavky spojené s administratívnou činnosťou.

18. Podľa názoru odvolacieho súdu spotrebiteľ by mal platiť administratívny poplatok len za dodané
skutočné plnenie. Preto musí byť predmet administratívneho poplatku určitý a musí byť v primeranej
výške. Ak tieto atribúty nie sú splnené, spôsobuje to značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa; ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, teda neplatnú
podmienku v zmluve v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka.

19. Súd prvej inštancie tak mohol takúto zmluvnú podmienku posudzovať ako neprijateľnú zmluvnú
podmienku podľa § 53 Občianskeho zákonníka v spojení s § 298 ods. 1 a 2 C.s.p. v znení účinnom v
čase rozhodovania súdu prvej inštancie.

20. Odvolací súd naviac poukazuje na to, že neprijateľnosť takejto zmluvnej podmienky už bola
judikovaná rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 11C 42/2012 zo dňa 13.9.2013 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu Prešov sp. zn. 5Co 219/2013 zo dňa 21.8.2014, ako aj rozsudkom
Okresného súdu Prešov, sp. zn. 17C 212/2014 zo dňa 15.12.2014 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Prešove sp. zn. 15Co 118/2015 zo dňa 22.7.2015, v dôsledku čoho je žalovaný podľa § 53a
ods. 1 Občianskeho zákonníka povinný zdržať sa používania takejto podmienky v zmluvách so všetkými
spotrebiteľmi.

21. Pokiaľ žalovaná vo vzťahu k odplate za poskytnutie úveru, argumentujú tým, že nesie vyššie
podnikateľské riziko a žalobca nepreukázal, aká bola obvyklá odplata za úvery poskytované inými
subjektmi poskytujúcimi financovanie z vlastných zdrojov, odvolací súd konštatuje, že aj keď sa žalovaná
snaží odplatu za poskytnutý úver obhájiť podmienkami, resp. okolnosťami, za ktorých poskytuje úvery
spotrebiteľom, odvolací súd konštatuje, že ani za situácie, že žalovaná poskytuje úvery za podmienky
znášania podnikateľského rizika, ide o riziko vyplývajúce priamo zo základných znakov podnikania a
zároveň žalovaná nemôže očakávať ochranu svojich nárokov, ktoré sú zjavne v rozpore so zákonom,
a ktorý sa musí uplatňovať' a rešpektovať v rámci súkromnoprávnych vzťahov. Konanie žalovanej v
rozpore so zákonom a na ťarchu žalobcu nemôže mat' iný výsledok, než ten, že súd takéto právo
neprizná.

22. Pri nebankových subjektoch, ktoré sú taktiež súčasťou finančného trhu sa vzhľadom na vyššiu mieru
rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky, rozhodne nie však viac ako o 100 % oproti priemeru



bánk. Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom
úvere o viac ako 100 % je neprijateľná a odporuje dobrým mravom (pozri rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, sp. zn. 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.07.2009).

23. Naliehavý právny záujem žalobcu - spotrebiteľa na určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky v
spotrebiteľskej zmluve vyplýva priamo zo zákona (§ 53a Občianskeho zákonníka). Takýmto určením sa
napĺňa cieľ Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách zabrániť neustálemu používaniu neprijateľnej zmluvnej podmienky. Naliehavý právny záujem
je daný aj z dôvodu právnej istoty v otázke skutočnej výšky dlhu. Preto ho spotrebiteľ nemusí
preukazovať.

24. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, ktorý vyhovel žalobe o bezdôvodnom
obohatení, keď zistil, že žalobcovi bol poskytnutý úver vo výške 464,71 eur a žalovaná prijala úhrady
titulom splátok úveru v sume vyššej ako bola hodnota istiny poskytnutého úveru .

25. Záväzkový vzťah bezdôvodného obohatenia vznikne len ak sa naplnia všetky zákonom ustanovené
predpoklady na jeho vznik (ak sa niekto „na úkor iného bezdôvodne obohatí“). Základným predpokladom
vzniku bezdôvodného obohatenia je vznik majetkového prospechu u obohateného, pričom k zväčšeniu
jeho majetku došlo v rozpore s právom uznanými dôvodmi. Dôvod o existencii bezdôvodného obohatenia
na strane obohateného musí ponúknuť postihnutý, ktorý žalobou na súde žiada o vydanie bezdôvodného
obohatenia, resp. jeho peňažnú náhradu. Na vznik záväzkovo-právneho vzťahu z bezdôvodného
obohatenia sa nevyžaduje existencia zavinenia, ani existencia protiprávneho úkonu. Zákon vyžaduje len
to, aby k bezdôvodnému obohateniu došlo v dôsledku právom uznávaných dôvodov.

26. Z výsledkov vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že žalovaná v prospech žalobcu titulom
predmetného úveru vyplatila čiastku 464,71 eur, pričom žalobca v prospech žalovanej poukázal úhradu
vo výške 724,98 eur. Za tejto situácie správne postupoval súd prvej inštancie, ak zaviazal žalovanú k
zaplateniu sumy 260,27 eur predstavujúcej jej bezdôvodné obohatenie v dôsledku plnenia bez právneho
dôvodu podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka.

27. Pokiaľ ide o námietku premlčania vznesenú žalovanou, nie možné súhlasiť s názorom žalovanej
spočívajúcim v tom, že by nárok na vrátenie bezdôvodného obohatenia bol premlčaný v subjektívnej
lehote 2 rokov, resp. objektívnej lehote 3 rokov v zmysle § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.

28. Odvolaciemu súdu je z jeho činnosti známe, že žalovaná dlhodobo ignoruje právnu úpravu zameranú
na ochranu spotrebiteľov (absencia obligatórnych náležitostí zmluvy, uvádzanie neprijateľných
zmluvných podmienok v zmluve, ako napr. rozhodcovská doložka, administratívny poplatok, dohoda
o vyplnení zmenky). Uvedené sa nedá hodnotiť inak ako úmyselné konanie zamerané na získanie
bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu. Neuvedenie údajov o ročnej úrokovej sadzbe, výške,
počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a ročnej percentuálnej mieru nákladov
do zmluvy o predmetnom spotrebiteľskom úvere, je nepochybne úmyselným porušením zákona, čo
spôsobuje záver, že taktiež bezdôvodné obohatenie, ktoré takýmto spôsobom vzniklo, je bezdôvodným
obohatením získaným úmyselne. Aj keby súd pripustil, že žalovaná nechcela dojednať zmluvu so
žalobcom v snahe získať prospech, ťažko možno uveriť, že žalovaná nevedela, čo môže takýmto
konaním spôsobiť a pre prípad, že sa tak stane, že s tým nebola uzrozumená.

29. Je nesporné, že žalovaná zneužíva svoje právo ako veriteľ, viackrát v priebehu rokov boli judikované
všetkými súdmi rôznych stupňov porušenia práv spotrebiteľov, vrátane upozornenia Európskej komisie
vo vzťahu k Slovenskej republike na riešenie ochrany spotrebiteľov práve v otázke zneužívania
veriteľských práv touto spoločnosťou. Preto v obdobných spotrebiteľských veciach je potrebné
vychádzať zo všeobecnej desaťročnej objektívnej premlčacej lehoty, kde úmysly žalovanej obohacovať
sa na úkor spotrebiteľov sú zrejmé, kde táto spoločnosť má vedomosť z judikovaných rozhodnutí o
svojom zneužití práva, či využívaní neprijateľných zmluvných podmienok.

30. To znamená, že v predmetnom právnom vzťahu strán sporu je potrebné aplikovať objektívnu 10-
ročnú premlčaciu lehotu na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle § 107 ods. 2 Občianskeho
zákonníka. Preto je potrebné konštatovať, že nároky uplatňované žalobcom v tomto konaní nemôžu byť
premlčané.



31. Pokiaľ žalovaný namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nebolo dostatočné odôvodnené a je
arbitrárne, tak k tomu odvolací súd uvádza, že právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou
je aj právo strany na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na
spravodlivý proces. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva ako aj z rozhodnutí Ústavného SR
totiž vyplýva, že tak základne právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy ako aj právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru,
v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie rozhodnutia
(II. ÚS 383/2006); právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady
spravodlivého súdneho procesu. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia
skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a
právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a nie sú prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov; ktoré by
popreli zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia (§ 220 ods.
2 C.s.p.) musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej
strane a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v
odôvodnení svojho rozhodnutia dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda inými slovami, na to, aby
premisy zvolené v rozhodnutí rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre
širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne ale v neposlednom rade aj spravodlivé a
presvedčivé. Všeobecný súd pritom musí súčasne vychádzať z materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby
bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (vid. IV. ÚS 1/2002, II.
ÚS 174/04, III. ÚS 117/07). Z práva na spravodlivé súdne konanie v tejto súvislosti vyplýva aj povinnosť
všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi strán (avšak) s výhradou,
že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05, II. ÚS 76/07).

32. Odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie spĺňa vyššie uvedené
kritéria pre odôvodnenie rozhodnutí v zmysle ust. § 220 C.s.p., a preto ho nemožno považovať
za nedostatočne odôvodnený. Odôvodnenie rozsudku zodpovedá základnej štruktúre odôvodnenia
rozhodnutia. Následnosti jednotlivých častí odôvodnenia a ich obsahové (materiálne) náplne, zakladajú
súhrnne ich zrozumiteľnosť i všeobecnú interpretačnú presvedčivosť. Rozsudok je čo do žalovaným
namietaného dôvodu odôvodnený riadne, v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 C.s.p.. Súd prvej
inštancie náležite vysvetlil, z akých dôvodov žalobe vyhovel, reagoval na všetky podstatné argumenty
žalovanej. Odvolací súd po preskúmaní dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je aj v
súlade s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a aj v súlade s čl. 46 ods. 1 Ústavy
SR. Za porušenie základného práva na spravodlivý súdny proces nemožno považovať to, že súd prvej
inštancie neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv žalovanej.

33. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I., II. a IV. podľa ust. § 387 ods. 1, 2
C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

34. Podľa § 262 ods. 1 a 2 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

35. Podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

36. V zmysle novej právnej úpravy podľa Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov
konania súd rozhodne aj bez návrhu, a to v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Rozhodovanie o trovách
oproti doterajšej právnej úprave prebieha v dvoch fázach. Sudca v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí,
rozhodne o nároku na náhradu trov konania, a po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
rozhodne o výške náhrady trov konania súdny úradník samostatným uznesením. O nároku rozhodne
sudca podľa zásad o náhrade trov konania (§ 255 C.s.p. a § 256 C.s.p.) a uplatnením týchto zásad určí
pomer vyjadrený percentom alebo zlomkom.

37. Vzhľadom na skutočnosť, že súd prvej inštancie neuviedol vo výroku rozsudku, ktorým priznal
žalobcovi nárok na náhradu trov, v akom rozsahu a voči komu má tento nárok, odvolací súd s
prihliadnutím na vyššie uvedené ustanovenia C.s.p. a plný úspech žalobcu v konaní pred súdom prvej



inštancie, zmenil výrok III. rozsudku tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanej
v rozsahu 100% .

38. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. a § 255 ods. 1 C.s.p.,
tak, že v odvolacom konaní plne úspešnému žalobcovi odvolací súd priznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100 % voči žalovanej, pričom o ich výške rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

39. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).