Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 19Co/31/2016 z 8. 5. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 8. mája 2017, sp. zn. 19Co/31/2016, ECLI:SK:KSPO:2017:8614207017.2 Krajský súd Prešov | 19Co/31/2016 | ECLI:SK:KSPO:2017:8614207017.2 | 2017-05-08 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Zodpovednosť za škodu pri výkone verejnej moci Citované ustanovenia: zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/ce819b81-3c52-4cfe-928a-b4810dce1891 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2017:8614207017.2 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/31/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8614207017
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8614207017.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a členiek
senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobcu Y.. Y. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom
V. XXX/XX, XXX XX L., zastúpeného advokátom JUDr. Igorom Šafrankom, Sov. hrdinov 163/66, 089
01 Svidník proti žalovanému: Slovenská republika, za ktorú koná Generálna prokuratúra Slovenskej
republiky, Štúrova 2, 812 85 Bratislava, o zaplatenie 1.000,44 eura s prísl. takto o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Svidník č.k. 8C/167/2014-90 zo dňa 10.11.2015

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

P r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Svidník (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:
„Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 1 000,44 Eur spolu s 5,05 % ročným úrokom z omeškania
zo sumy 1 000,44 Eur od 20.12.2014 do zaplatenia a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 83,34 Eur spolu s 5,05 % ročným úrokom z omeškania zo
sumy 83,34 Eur od 20.12.2014 do zaplatenia a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalovaná je
povinná nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 187,10 Eur pozostávajúce zo zaplateného súdneho
poplatku vo výške 20,- Eur a trov právneho zastúpenia vo výške 167,10 Eur a to na účet právneho
zástupcu žalobcu JUDr. Igora Šafranka, advokáta v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.“
V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou podanou dňa 23.12.2014 domáhal
proti žalovanému zaplatenia náhrady škody vo výške 1.000,44 eura s 5,05 % úrokom z omeškania
ročne od 20.12.2014 do zaplatenia, sumy 83,34 eura s 5,05 % úrokom z omeškania ročne od
20.12.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že uznesením Okresného
riaditeľstva PZ (ďalej len „OR PZ“) vo Svidníku ČVS: ORP-82/DI-SK-2012 zo dňa 11.01.2013 bolo
voči nemu vznesené obvinenie pre prečin ublíženia na zdraví podľa ustanovenia § 157 odsek 1
Trestného zákona. Rozsudkom Okresného súdu Svidník sp. zn. 2T/25/2013 zo dňa 10.09.2013, ktorý
nadobudol právoplatnosť v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 4To/49/2013 zo
dňa 10.04.2014 dňa 10.04.2014, bol spod obžaloby oslobodený. V trestnej veci ho v časti konania
obhajoval JUDr. Šafranko, pričom trovy obhajoby predstavovali 1.000,44 eura. Listom zo dňa 17.06.2014
požiadal žalovaného v rámci predbežného prerokovania nároku o náhradu škody vo výške 1.000,44
eura za obhajobu v trestnej veci a o náhradu nákladov v súvislosti s uplatnením náhrady škody v
rámci predbežného prerokovania nároku vo výške 166,68 eura. Žalovaný obdržal jeho podanie dňa
19.06.2014, pričom 6-mesačná lehota na uspokojenie nároku mu uplynula dňa 19.12.2014, a teda bol
od 20.12.2014 v omeškaní. Žalobu žalobca podal podľa zákona č. 514/2003 Z.z. titulom nezákonného
rozhodnutia.



Súd prvej inštancie konštatoval, že Generálna prokuratúra SR uviedla, že nie je orgánom príslušným
zastupovať žalovaného v tomto konaní. Taktiež uviedla, že k tomu, aby mohlo byť uplatnené právo
na náhradu škody, musí dôjsť k spôsobeniu škody a to buď opomenutím alebo konaním prokurátora.
V predmetnej veci ale vo vzťahu k vydaniu uznesenia o vznesení obvinenia prokurátor nekonal. Toto
uznesenie bolo vydané policajtom, prokurátor nemôže zabrániť a už vôbec nie spôsobiť takúto škodu,
pretože ak ku škode došlo samotným uznesením o vznesení obvinenia, tak toto uznesenie bolo vydané
policajtom. Navyše uznesenie bolo vydané v súlade so zákonom. Súd mal tiež možnosť po podaní
obžaloby konanie zastaviť alebo vrátiť vec prokurátorovi ale tým, že prijal obžalobu a vytýčil hlavné
pojednávanie, považoval postup prokurátora a policajta a tým aj celé prípravné konanie za zákonné.
Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že žalobcovi bolo uznesením OR PZ vo Svidníku
ČVS: ORP-82/DI-SK-2012 zo dňa 11.01.2013 podľa ustanovenia § 206 odsek 1 Trestného poriadku
vznesené obvinenie. Proti uzneseniu podal žalobca dňa 18.01.2013 (v zákonnej lehote) prostredníctvom
obhajcu sťažnosť. Prokurátor Okresnej prokuratúry Svidník uznesením č.k. Pv 599/12-4 zo dňa
24.01.2013 sťažnosť zamietol ako nedôvodnú. Dňa 06.03.2013 podal prokurátor Okresnej prokuratúry
Svidník obžalobu pre prečin ublíženia na zdraví podľa ustanovenia § 157 odsek 1 Trestného zákona.
Okresný súd Svidník rozsudkom sp. zn. 2T/25/2013 zo dňa 10.09.2013 žalobcu oslobodil spod obžaloby
z dôvodu, že skutok nie je trestným činom. Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn. 4To/49/2013 zo dňa
10.04.2014 odvolanie okresného prokurátora zamietol. Z návrhu na predbežné prerokovanie nároku o
náhradu škody zo dňa 17.06.2014 súd zistil, že žalobca si voči žalovanému uplatnil právo na náhradu
škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z., ktorá mu mala vzniknúť v súvislosti s trestným konaním, v ktorom
si na svoju obhajobu zvolil advokáta a zaplatil mu trovy obhajoby vo výške 1.000,44 eura.
Zhodnotením všetkých okolností a z vykonaného dokazovania dospel súd prvej inštancie k záveru, že
nárok na náhradu škody spôsobenej začatím trestného stíhania sa posudzuje ako nárok na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Žalobca v konaní preukázal splnenie podmienok pre
priznanie nároku na náhradu škody v zmysle zákona o zodpovednosti za škodu. Tiež preukázal vznik
trov v uplatnenej výške (1.000,44 eura). Pokiaľ ide o príčinnú súvislosť medzi uznesením o vznesení
obvinenia a vznikom škody, uviedol, že pokiaľ by žalobcovi nebolo vznesené obvinenie (a teda by na
základe neho nebolo voči nemu vedené trestné stíhanie), nevznikla by potreba dať sa zastúpiť v konaní
obhajcom. K vznesenej námietke, že za žalovaného nemá konať Generálna prokuratúra súd uviedol,
že na úseku trestného konania od jeho začatia po podanie obžaloby vykonáva pôsobnosť vyšetrovateľ,
resp. poverený príslušník PZ, ale aj prokurátor, ktorý vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonnosti
v tomto úseku trestného konania a môže dávať vyšetrovateľovi, resp. poverenému príslušníkovi
PZ záväzné pokyny. V posudzovanej veci prokurátor zamietol sťažnosť žalobcu proti uzneseniu o
vznesení obvinenia, čím je v súlade s ustanovením § 4 ods. 1 písm. b) zákona č. 514/2003 Z.z.
vylúčené zastupovanie štátu Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky. Na prípadné zastupovanie štátu
Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky neexistuje dôvod, keďže nedošlo k vydaniu žiadneho
právoplatného súdneho rozhodnutia s výnimkou oslobodzujúceho rozsudku.
Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 1 písm. a), § 2, § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2,
§ 4 ods. 1, § 5 ods. 1, § 6 ods. 1 a 2, § 15 ods. 1, § 16 ods. 4, § 18 ods. 1 a 3 Zákona č. 514/2003 Z.z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len
„Zákon o zodpovednosti za škodu“).
Rozhodnutie o trovách odôvodnil ustanovením 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok (ďalej len „OSP“).

2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaný konajúci Generálnou prokuratúrou
Slovenskej republiky a to z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Generálna prokuratúra Slovenskej republiky uviedla, že nie je oprávnená konať za
žalovanú, pretože nie sú splnené hmotnoprávne predpoklady na postup podľa ustanovenia § 4 ods.
1 písm. f) zákona č. 514/2003 Z.z., t.j. škodu nespôsobila prokuratúra (prokurátor). Prokuratúra
(prokurátor) by škodu mohla spôsobiť buď konaním alebo opomenutím. Ani jedna z uvedených alternatív
nie je ani len teoreticky splnená, pretože prokurátor sa na rozhodnutí o vznesení obvinenia ani na jeho
vydaní žiadnym spôsobom nepodieľal. Okresný súd Svidník priznal náhradu škody žalobcovi z titulu
nezákonného rozhodnutia a to uznesenia o vznesení obvinenia. Predmetné rozhodnutie nebolo v čase
jeho vydania nezákonné, ale bolo vydané v súlade s platnou právnou úpravou. Nezákonným sa nestalo
ani po vynesení rozsudku v trestnom konaní, ktorým okresný súd žalobcu spod obžaloby oslobodil.
Žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie.



3. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

4. Podľa § 470 ods. 1 a ods. 2 veta prvá Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, účinného
od 01.07.2016 (ďalej len „CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

5. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“), príslušný na rozhodnutie odvolaní (§ 34 CSP),
vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj
konanie mu predchádzajúce, v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez
nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
zverejnil na úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 06.04.2017 (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru,
že odvolanie žalovaného je neopodstatnené.

6. Súd prvej inštancie vo veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností
vyvodil správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových
a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie
rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

7. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, ako aj k odvolacím dôvodom odvolací
súd uvádza:

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Zákona o zodpovednosti za škodu, štát zodpovedá za podmienok
ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti
toho zákona, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.
Podľa ods. 2, zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 písm. b) Zákona o zodpovednosti za škodu, vo veci náhrady škody,
ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo
vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ Policajného zboru alebo
poverený príslušník Policajného zboru, a
1. prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru alebo povereného
príslušníka Policajného zboru a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo
2. vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru nekonal na základe
záväzného pokynu prokurátora.

Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 písm. f) Zákona o zodpovednosti za škodu, vo veci náhrady škody, ktorá
bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Generálna prokuratúra
Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu v občianskom súdnom
konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní

8. Zásadnou odvolacou námietkou v prejednávanej veci bola otázka, ktorý orgán je oprávnený konať
za štát v prípade uplatneného nároku žalobcu na náhradu škody v zmysle zákona. Výška uplatneného
nároku nebola z konkrétne zistiteľného dôvodu spochybnená; v súvislosti s ňou odvolací súd odkazuje
na odôvodnenie rozsudku súdom prvej inštancie.

9. Z obsahu spisu vyplýva, že uznesením o vznesení obvinenia povereným príslušníkom PZ zo
dňa 11.01.2013 bolo voči žalobcovi vznesené obvinenie pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157
ods. 1 Trestného zákona. Proti uzneseniu o vznesení obvinenia podal žalobca sťažnosť, ktorá bola
uznesením prokurátora Okresnej prokuratúry Svidník zo dňa 24.01.2013 ako nedôvodná zamietnutá.
Dňa 06.03.2013 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Svidník na žalobcu (ako obvineného) obžalobu.
Rozsudkom Okresného súdu Svidník č.k. 2T/25/2013 zo dňa 10.09.2013 bol žalobca spod obžaloby
oslobodený.



10. Zákon č. 514/2003 Z.z. výslovne neupravuje nárok na náhradu škody v prípade oslobodenia
obžalovaného spod obžaloby. Judikatúra však dospela k záveru, že ide o špecifický prípad
zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú začatím a vedením trestného stíhania, pri ktorom treba
vychádzať z analogického výkladu úpravy najbližšej, a to z úpravy zodpovednosti za škodu spôsobenú
nezákonným rozhodnutím. Rovnaký význam ako zrušenie právoplatného uznesenia o vznesení
obvinenia pre nezákonnosť má v tomto zmysle tiež zastavenie trestného stíhania alebo oslobodenie
spod obžaloby. Skutočnosť, že nedošlo k zrušeniu rozhodnutia, ktorým sa začína trestné stíhanie na
tom nič nemení. Podstata nároku na náhradu škody sa totiž v tomto prípade neviaže na správnosť či
nesprávnosť postupu orgánov činných v trestnom konaní pri začatí trestného stíhania, ale na samotný
výsledok trestného stíhania.
Citovaný právny predpis zakladá objektívnu zodpovednosť štátu, v dôsledku čoho sa neposudzuje
správnosť rozhodnutia jeho orgánu z toho hľadiska, či pri rozhodovaní porušil právnu povinnosť a
škodu zavinil. Rozhodujúcim kritériom zákonnosti konania vedeného orgánom verejnej moci je výsledok
tohto konania. Trestné stíhanie žalobcu bolo ukončené v konaní pred súdom, avšak konajúci súd prvej
inštancie žalobcu spod obžaloby okresného prokurátora oslobodil a toto jeho rozhodnutie potvrdil aj
odvolací súd.

11. Pre určenie príslušného orgánu konajúceho v mene štátu bolo do 31.12.2012 rozhodujúce, na ktorom
z nich bola podaná žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Tento stav však trval
len do 31.12.2012, nakoľko 01.01.2013 nadobudol účinnosť zákon č. 412/2012 Z.z., ktorým sa mení
a dopĺňa zákon č. 514/2003 Z.z. a ktorý zmenil ustanovenie § 4 odsek 1 písm. b/. Nové ustanovenie
teda určuje Ministerstvo vnútra SR za orgán konajúci v mene štátu len vtedy, ak sú kumulatívne splnené
podmienky a to že v konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ PZ alebo poverený príslušník PZ a prokurátor
nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa PZ alebo povereného príslušníka PZ a nepodal v
trestnej veci obžalobu príslušnému súdu. (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.
októbra 2015 sp. zn. 8Cdo 289/2014)
Iný výklad by poprel zmysel a účel Zákona o zodpovednosti za škodu, účelom ktorého je vytvoriť
legislatívne podmienky na ďalšie zlepšenie fungovania inštitútu zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci a reagovať na poznatky aplikačnej praxe. Súčasne mal spresniť platnú
právnu úpravu, aby nedochádzalo k výkladovým rozdielnostiam, ktoré komplikujú proces uplatňovania
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Na dosiahnutie uvedených cieľov precizuje
úpravu pôsobnosti orgánov konajúcich v mene štátu. (Dôvodová správa k návrhu zákona č. 412/2012
Z.z., ktorá je interpretačným pravidlom)
Novelou zákona došlo k zvýrazneniu postavenia prokurátora v trestnom konaní so zreteľom na význam
jeho rozhodnutia o podanej sťažnosti obvineného proti uzneseniu o vznesení obvinenia a o podaní
obžaloby príslušnému súdu, z hľadiska určenia štátneho orgánu oprávneného zastupovať štát v konaní
o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Aj keď nezákonným rozhodnutím je stále
uznesenie o vznesení obvinenia, ktoré vydal príslušný policajt, oprávnenie Ministerstva vnútra SR konať
za štát v rámci konania o náhradu škody zostalo zachovaná len pre prípad, že prokurátor nezamietol
sťažnosť proti uzneseniu policajta a zároveň nepodal obžalobu. V opačnom prípade je preto potrebné
dospieť k názoru, že Ministerstvo vnútra SR takéto oprávnenie konať za štát nemá.
Ak teda súd prvej inštancie skonštatoval, že po sťažnosti žalobcu reagovala Okresná prokuratúra tak,
že jeho sťažnosť zamietla a toto rozhodnutie považoval za kľúčové pre posúdenie otázky, ktorý orgán
štátu zodpovedá za spôsobenú škodu žalobcovi, teda že v mene štátu koná Generálne prokuratúra SR,
s týmto jeho záverom sa odvolací súd plne stotožňuje.

12. Vychádzajúc z dôvodov, ktoré uviedol, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako
rozsudok vo výroku vecne správny, podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

13. Správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách
konania a výrok o poplatkovej povinnosti, ktoré odvolací súd podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP,
stotožňujúc sa s dôvodmi v rozhodnutí o trovách konania a poplatkovej povinnosti uvedenými, potvrdil.

14. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods.
1, podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, preto mu odvolací súd priznal
voči žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Kvantifikáciu výšky trov zrealizuje,
ako to vyplýva z § 262 ods. 2 CSP, súd prvej inštancie



Pre výnimočné nepriznanie náhrady trov odvolacieho konania v zmysle § 257 CSP, odvolací súd
predpoklady nezistil a zo spisu nevyplývajú.

15. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajské súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona
č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa



predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.