Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 3Co/244/2016 z 31. 5. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 31. mája 2017, sp. zn. 3Co/244/2016, ECLI:SK:KSPO:2017:8407204448.4 Krajský súd Prešov | 3Co/244/2016 | ECLI:SK:KSPO:2017:8407204448.4 | 2017-05-31 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Zodpovednosť za škodu Citované ustanovenia: CSP, OZ, zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, zákon č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, pod Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/6d738dbb-fde9-4559-848a-de67035d8802 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2017:8407204448.4 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/244/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8407204448
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8407204448.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členiek senátu
JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Elišky Wagshalovej v spore žalobcu U. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom Z. XX, XXX XX Z., právne zastúpeného JUDr. Petrom Harakálym, advokátom so sídlom Mlynská
28, 040 01 Košice, proti žalovanej Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Dostojevského rad
4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700, o náhradu škody z ublíženia na zdraví, o odvolaní žalobcu a
žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok č. k. 4C 170/2007 - 528 zo dňa 12.04.2016 takto
jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutej časti výroku II. o priznaní zvýšenia sťaženia spoločenského
uplatnenia nad sumu 2 869,25 eura.

M e n í rozsudok vo výroku II. o priznaní úrokov z omeškania tak, že žalobu o zaplatenie 8,5 % úroku z
omeškania ročne zo sumy 1 552,24 eura od 05.12.2007 do zaplatenia a 8,5 % úroku z omeškania ročne
zo sumy 9 564,17 eura od 05.12.2007 do zaplatenia zamieta.

M e n í rozsudok vo výroku III. tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu za bolesť vo
výške 3 104,48 eura, náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 19 128,34 eura a titulom
zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia náhradu vo výške 9 564,16 eura do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku a v prevyšujúcej zamietavej časti rozsudok vo výroku III. p o t v r d z u j e.

P r i z n á v a žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Kežmarok (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom (v poradí už tretím)
konanie sčasti, a to ohľadne nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 834,20
eura a ohľadne nároku na náhradu za 50 % zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške
417,10 eura zastavil (výrok I.). Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu za bolesť vo výške
1 552,24 eura spolu s 8,5 % úrokom z omeškania ročne od 05.12.2007 do zaplatenia, náhradu za
sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 9 564,17 eura spolu s 8,5 % úrokom z omeškania ročne
od 05.12.2007 do zaplatenia a titulom zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia náhradu vo výške 4
782,08 eura, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok II.) a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol
(výrok III.). Vyslovil, že o náhrade trov konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo
veci samej (výrok IV.).

2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa domáhal voči žalovanej zaplatenia náhrady za škodu na zdraví z
dôvodu, že ako cyklista bol dňa XX.XX.XXXX zrazený osobným motorovým vozidlom. Žalovaná žiadala
žalobu zamietnuť, lebo dopravnú nehodu zavinil výlučne žalobca sám svojím protiprávnym konaním. Súd



prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal zo skutkového stavu zisteného v predchádzajúcom konaní,
pričom z rozhodnutia Okresného riaditeľstva PZ P., D. M., o priestupku zo dňa XX.XX.XXXX č. p.: D..
v spojení s rozhodnutím Krajského riaditeľstva PZ v P., M. P., zo dňa XX.XX.XXXX č.p.: U. vyplýva, že
správny orgán výrokom svojho rozhodnutia vyslovil, že žalobca dňa XX.XX.XXXX o XX.XX hod. na ceste
č. XXX v km XX,X medzi obcami Z. a X. viedol pod vplyvom alkoholu bicykel a spôsobil dopravnú nehodu
tak, že neprispôsobil rýchlosť jazdy svojim schopnostiam, nezvládol vedenie bicykla a spadol vľavo,
pričom narazil do osobného motorového vozidla zn. X. I. evidenčné číslo F., ktorého vodič E. O., bytom F.
V., B. XXX/XX, ho v tom čase obchádzal po ľavej strane. Žalobca si tak spôsobil ťažké zranenie s trvalými
následkami. Na vozidle U. O., bytom F. O. X., P. L. X, vznikla menšia škoda. Lekárskym vyšetrením na
zistenie alkoholu v krvi bolo žalobcovi zistené 2,54 g/kg alkoholu v krvi. Žalobca tak svojím konaním
porušil ust. § 4 ods. 3 písm. b), § 15 ods. 1 a § 56 ods. 1 zákona č. 315/1996 Z. z. o premávke na
pozemných komunikáciách, pretože viedol bicykel pod vplyvom alkoholu, neprispôsobil rýchlosť jazdy
svojim schopnostiam a okolnostiam premávky, nejazdil pri pravom okraji vozovky a jazdil bez osvetlenia
bicykla. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.03.2006. Podľa záverov súdom ustanoveného
znalca z odboru cestnej dopravy C.. P. D. v znaleckom posudku č. XX/XXXX vodič motorového vozidla
začal reagovať na cyklistu približne XX,X m pred miestom zrážky havarijným brzdením z rýchlosti
približne XX km/h (maximálne dovolená rýchlosť v tomto úseku bola XX km/h). Znalec techniku jazdy
vodiča motorového vozidla vyhodnotil v danej situácii ako správnu s tým, že vodič havarijným brzdením
sa snažil zabrániť zrážke s cyklistom a znižovaním rýchlosti vytváral čas a priestor pre cyklistu, aby
opustil jeho koridor jazdy, resp. vyrovnal nestabilitu. Uviedol, že pri páde cyklistu na vozovku nie
je možné predpokladať, či sa cyklistovi je možné vyhnúť havarijným brzdením alebo jeho obídením
bez havarijného brzdenia. Preto havarijné brzdenie za danej situácie nemožno klásť za vinu vodičovi
motorového vozidla. Rýchlosť, ktorou sa vodič pohyboval na začiatku reakcie XX km/h, bola podľa znalca
v danej situácii primeraná, nakoľko v danej rýchlosti vedel reagovať na prekážku včas. V tejto rýchlosti
by bol za predpokladu riadneho dopredného pohybu cyklistu ho obišiel s bezpečným bočným odstupom.
Toto obídenie by naviac bolo možné dokonca bez akejkoľvek reakcie vodiča spočívajúcej vo vyhýbaní a
brzdení. Až v dôsledku havarijného brzdenia vozidlo stratilo schopnosť smerového ovládania a vodič tak
už nemal možnosť korigovať jeho smer a tým aj obchádzanie cyklistu. Z polohy vozidla v čase zrážky
je však zrejmé, že bicykel pred pádom bol mimo koridor jazdy vozidla, nakoľko vozidlo sa pri zrážke
kontaktovalo len s telom cyklistu, nie s bicyklom. Vodič podľa znalca mal možnosť zrážke zabrániť, ak by
s vozidlom nebrzdil havarijným brzdením, kedy by vozidlo nebolo stratilo možnosť ovládania v dôsledku
zablokovania kolies a mal by tak možnosť korekciou riadenia obísť cyklistu padajúceho do vozovky
alebo reakciou z pôvodného miesta reakcie z rýchlosti do XX km/h, kedy by vozidlo zastavil pred možným
miestom zrážky. Súd prvej inštancie citujúc ust. § 420 ods. 1, § 427 ods. 1 a 2, § 428 Občianskeho
uzavrel, že tak, ako to skonštatoval aj odvolací súd, za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla poškodenému zodpovedá prevádzkovateľ motorového vozidla, a to bez ohľadu na zavinenie
(objektívna zodpovednosť). Táto zodpovednosť však neprichádza do úvahy pri každom spôsobení škody
dopravným prostriedkom, ale len vtedy, keď je vyvolaná osobitnou povahou prevádzky. Ak škoda nebola
spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke, prevádzkovateľ sa zodpovednosti môže zbaviť,
ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.
V prejednávanej veci súd naďalej považoval za nepochybne preukázané, že škoda na zdraví, ktorá
žalobcovi pri dopravnej nehode vznikla je škodou vyvolanou osobitnou povahou prevádzky, za ktorú
v zásade objektívne zodpovedá prevádzkovateľ motorového vozidla. V ďalšom súd prvej inštancie v
celom rozsahu poukázal na právny názor vyslovený odvolacím súdom v zrušujúcom uznesení č. k.
3Co 241/2013 - 313 zo dňa 07.11.2012, podľa ktorého úplné zbavenie sa objektívnej zodpovednosti
prevádzkovateľa motorového vozidla v prejednávanej veci neprichádza do úvahy, nakoľko škoda má svoj
pôvod v prevádzke motorového vozidla, kedy zákon neumožňuje prevádzkovateľovi zodpovednosti za
škodu sa zbaviť. Podľa platnej judikatúry okolnosti, ktoré nemajú pôvod v prevádzke, sú tie, ktoré nijako
nesúvisia s organizovaním a vykonávaním tejto prevádzky. V prejednávanej veci však výsledok činnosti s
prevádzkou motorového vozidla preukázateľne súvisel. Nespozorovanie cyklistu, resp. jeho oneskorené
spozorovanie vodičom je okolnosťou, ktorá má pôvod v prevádzke. Súd prvej inštancie poukázal na
názor odvolacieho súdu, podľa ktorého „... Pod výklad pojmu vynaloženie všetkého úsilia, ktoré možno
požadovať, patrí aj predvídavosť. Ide o predvídanie možného vývoja dopravnej situácie. U cyklistu
jazdiaceho v nočných hodinách na ceste druhej triedy je všeobecne možné predpokladať, že môže byť
pod vplyvom alkoholu a že z uvedených príčin môže mať problémy s rovnováhou a vybočiť z jazdnej
dráhy. Teda predvídavý vodič včasnou reakciou, najmä primeraným znížením rýchlosti, by značne
eliminoval vznikajúce nebezpečenstvo. Predvídavosť vyžadujú aj dopravné predpisy. Z uvedeného
vyplýva, že úplná liberalizácia prevádzkovateľa motorového vozidla aj z tohto dôvodu neprichádza



do úvahy“. Na základe uvedeného súd prvej inštancie považoval za preukázané, že žalobca porušil
svoje právne povinnosti na úseku premávky na pozemných komunikáciách a že porušením týchto
povinností si spôsobil škodu na svojom zdraví (viedol bicykel pod vplyvom alkoholu a spôsobil nehodu
tak, že neprispôsobil rýchlosť jazdy svojim schopnostiam a okolnostiam premávky, nezvládol riadenie
bicykla a spadol do vozovky, pričom narazil do osobného motorového vozidla). Preto opakovane prijal
právny záver, že na strane žalobcu sú splnené všetky základné zákonné predpoklady jeho subjektívnej
zodpovednosti za škodu na jeho zdraví. Zodpovednosť žalobcu na škode na jeho zdraví nepopieral
ani sám žalobca, keď žalobou svoju zodpovednosť vymedzil pomerom 33 %. Spornou vo veci bola
iba otázka, či v prejednávanej veci sa jedná o výlučnú zodpovednosť žalobcu za škodu podľa § 441
veta druhá Občianskeho zákonníka tak, ako to tvrdila žalovaná, alebo spolu so žalobcom za škodu
pomerne zodpovedá aj prevádzkovateľ motorového vozidla (prípadne vodič) podľa § 441 veta prvá
Občianskeho zákonníka. V tomto smere odvolací súd vyslovil záväzný právny názor, podľa ktorého
žalobca v prejednávanej veci môže škodu znášať len pomerne. Pokiaľ ide o pomer zodpovednosti
žalobcu ako poškodeného na škode súd zohľadnil charakter a závažnosť porušenia právnych povinností
žalobcom, okolnosti súvisiace s prevádzkou motorového vozidla tak, ako ich ustálil odvolací súd, ako
aj všetky ďalšie vyššie uvedené okolnosti veci a pomer zodpovednosti žalobcu na škode ustálil na 90
%. Žalobca je tak povinný sám znášať škodu na zdraví, ktorá mu vznikla do výšky 90 % tejto škody,
a jeho nároky na náhradu škody uplatnené voči žalovanej sú čo do základu dôvodné v rozsahu 10 %
škody, ktorá mu vznikla. Vo vzťahu k vecnej pasívnej legitimácii žalovanej súd prvej inštancie poukázal
na ust. § 822, § 823 Občianskeho zákonníka a § 4 ods. 1 a 2 písm. a), § 15 ods. 1, § 28 ods. 2
zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len Zákon o povinnom zmluvnom
poistení) a uviedol, že poškodený bol oprávnený uplatniť si svoje nároky na náhradu škody na zdraví
priamo voči poisťovateľovi.

3. Vo vzťahu k priznanému plneniu a jeho výške súd prvej inštancie citoval ust. § 444 Občianskeho
zákonníka, § 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 1, 2, § 5 ods. 1, 2, 4, 5, § 9 ods. 5, 6 zákona č. 437/2004 Z.z. o
náhrade za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon
č. 437/2004 Z.z.) a uviedol, že pri určení výšky náhrady za bolesť vychádzal z položiek a ich základného
bodového ohodnotenia tak, ako ich zhodne špecifikovali a ohodnotili U.. L. B. vo svojom lekárskom
posudku o bolestnom z XX.XX.XXXX, tak aj znalec U.. Y. P. vo svojom znaleckom posudku, a to z
položiek XXa - K. ohodnotenej 25 bodmi, 86b - K. ohodnotenej 60 bodmi, 106f - K.. ohodnotenej 60
bodmi, 107b - K. ohodnotenej 175 bodmi, 107c - K. ohodnotenej 125 bodmi a 231 - E.. ohodnotenej 420
bodmi, spolu 865 bodov. Súd považoval za správny záver vyslovený znalcom v znaleckom posudku, ako
aj v rámci ústneho vysvetlenia k nemu, ktorý je zhodný s názorom U.. L. B. vysloveným v jeho písomnom
vyjadrení k lekárskemu posudku z XX.XX.XXXX, podľa ktorého zvýšenie všetkých položiek ohodnotenia
lekárskeho posudku o bolestnom o jednu polovicu je odôvodnené tým, že poškodenie na zdraví si u
žalobcu vyžadovalo bolestivejší spôsob liečenia a pri liečení nastali komplikácie. V konaní nebolo sporné
ani spochybnené, že liečba žalobcu bola dlhodobá. V pooperačnom období dostával transfúzie, vznikla
u neho P. a všetky poranenia vo vzťahu k liečbe žalobcu je potrebné posudzovať komplexne. Pokiaľ však
ide o zvýšenie týchto položiek o jednu polovicu z dôvodu, že povaha poškodení žalobcu si mala vyžiadať
operačný výkon (§ 9 ods. 5 písm. c) zákona č. 437/2004 Z.z.), súd akceptoval argumentáciu žalovanej,
že operačný výkon sa netýkal všetkých položiek. U.. L. B. vo svojom lekárskom posudku z dôvodu
operačného výkonu zvýšil o polovicu iba položku 107b. Znalec U.. Y. P. v rámci ústneho vysvetlenia
síce trval na svojom písomnom znaleckom posudku s tým, že zvýšenie o polovicu z dôvodu operačného
výkonu považuje za odôvodnené u všetkých položiek. Súčasne však uviedol, že operácia sa týkala len
3 položiek a vyšpecifikoval položky, ktorých sa operačný výkon - F. XX.XX.XXXX - ako položky 106f,
107b a 107c. Súd zvýšenie o polovicu z dôvodu operačného výkonu vzhľadom na povahu operačného
výkonu (F.) považoval za opodstatnené iba u týchto troch položiek. Na základe uvedeného súd prijal
záver, že k súbehu dôvodov pre zvýšenie o polovicu došlo iba u položiek 106f, 107b a 107c, a preto iba u
týchto položiek je možné zvýšiť základné bodové hodnotenie bolesti do výšky ich dvojnásobku (§ 9 ods.
6 zákona č. 437/2004 Z.z.). U ostatných položiek je dôvodné ich zvýšenie iba o jednu polovicu. Takto súd
výšku bodového ohodnotenia bolestného u žalobcu ustálil na celkom 1 477,50 bodov, pozostávajúcich
u položiek 106f, 107b a 107c z dvojnásobku ich základného počtu bodov (106f - 120 bodov, 107b -
350 bodov a 107c - 250 bodov) a u ostatných položiek zo zvýšenia základného počtu bodov o polovicu
(81a - 37,50 bodov, 86b - 90 bodov a 231 - 630 bodov). Pri hodnote jedného bodu súd vychádzal z
hodnoty jedného bodu určenej opatrením Ministerstva zdravotníctva SR z 11.05.2005 č. 58/2005 Z.z. vo
výške 316,50 Sk. Pri 1 477,50 bodoch tak celková výška náhrady za bolesť predstavuje 467 628,75 Sk



(15 552,43 eura). Keďže zodpovednosť žalobcu na škode na zdraví súd ustálil na 90 %, súd žalovanú
zaviazal na zaplatenie 10 % tejto celkovej náhrady za bolesť, čo zodpovedá sume 1 552,24 eura (10 %
z 15 552,43 eura). V prevyšujúcej časti súd žalobu ohľadne tohto nároku ako nedôvodnú zamietol.

4. Pokiaľ ide o výšku náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, súd vychádzal z jeho zhodného
ohodnotenia U.. L. B. v lekárskom posudku z XX.XX.XXXX, tak aj znalcom U.. Y. P. v znaleckom
posudku. Obaja lekári sťaženie spoločenského uplatnenia u žalobcu ohodnotili základným počtom bodov
4 170 bodov, a toto základné bodové ohodnotenie podľa § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 zvýšili na
dvojnásobok, t.j. na 8 340 bodov. Pri hodnote jedného bodu súd vychádzal z opatrenia Ministerstva
zdravotníctva SR z 19.04.2006 č. 62/2006, podľa ktorého hodnota jedného bodu je 345,48 Sk. Celková
náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu tak predstavuje 2 881 303,20 Sk (95 641,74
eura). Súd po odpočítaní sumy zodpovedajúcej pomeru zodpovednosti žalobcu za škodu žalovanej tak
uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 9 564,17
eura (10 % zo sumy 95 641,74 eur).

5. Žalobca sa žalobou domáhal tiež zaplatenia zvýšenia uvedenej jednorazovej náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia v maximálnom zákonom stanovenom rozsahu, t.j. o 50 %, a to z dôvodu, že
v prejednávanej veci ide o prípad hodný osobitného zreteľa, akým je uznanie invalidity. Z rozhodnutí
Sociálnej poisťovne, ústredie, Bratislava vyplýva, že žalobcovi bol počnúc XX.XX.XXXX priznaný
invalidný dôchodok vo výške 8 967,- Sk mesačne. Žalobca v čase vzniku poranení mal XX rokov. Podľa
záverov znalca U.. Y. P. vyslovených v znaleckom posudku jeho zdravotný stav bol pred vznikom
poranení dobrý, primeraný veku, umožňoval mu pracovať. Žalobca pracoval na P., kde vykonával fyzickú
prácu ako robotník, žeriavnik a neskôr strážnik. Aktívne hrával a tiež organizoval futbal na úrovní
okresných súťaží, súťažne choval poštové holuby, venoval sa turistike. Zdravotný stav mu umožňoval
viesť citový život, mal priateľku. Po vzniku poranení je žalobca úplne ochrnutý na Y.. Od ukončenia liečby
je jeho stav cca XX rokov prakticky nezmenený. Je úplne invalidný. Miera funkčnej poruchy u žalobcu
bola rozhodnutím úradu práce a sociálnych vecí stanovená na 75 %. V bežnom živote je úplne odkázaný
na pomoc iných osôb. Deň trávi prevažne G.. Nie je predpoklad, že nastane zlepšenie jeho zdravotného
stavu. Následky poškodenia je možné považovať za trvalé. Časovo treba počítať skôr so zhoršením,
resp. komplikáciami. Tento celkový fyzický stav žalobcu závažným spôsobom obmedzuje až limituje vo
všetkých životných a spoločenských potrebách, v oblasti rodinnej, partnerskej, kultúrnej, športovej, aj
pri možnom výkone povolania a záľub. Pred vznikom poranení riadne pracoval. Vzhľadom na 75 %
mieru funkčnej poruchy nie je pravdepodobné, aby za tohto stavu sa v regióne, kde žije, zamestnal.
Pred vznikom poranení mal priateľku. Po úraze žije sám. Vybudovanie nového partnerského vzťahu
je ťažko predstaviteľné. Má dospievajúcu dcéru, ktorá ho chodí navštevovať, ktorej však nedokáže
poskytnúť to, čo by jej chcel a mohol dať pri plnom zdraví. Všetky jeho predchádzajúce športové aktivity a
záľuby skončili. Pri jeho stave v okolí nie sú podmienky pre vytvorenie a formovanie nových športových,
kultúrnych činností a nových záľub. Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva skutočnosť, že
žalobca sa v dôsledku poškodenia zdravia stal invalidným. Ustanovenia § 5 ods. 4 zákona č. 437/2004
Z.z. uznanie invalidity výslovne považuje za dôvod hodný osobitného zreteľa, ktorý zakladá nárok na
zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Preto súd pri posudzovaní nároku žalobcu na
zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vychádzal zo záveru, že v danej veci existuje
dôvod pre takéto zvýšenie. Rozsah zvýšenia náhrady zákon č. 437/2004 Z.z. ponecháva na súd s tým,
že stanovuje maximálnu hranicu zvýšenia 50 %. V danej veci súd zastáva názor, že poškodeniu zdravia
žalobcu a povahe jeho následkov, vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností, zodpovedá zvýšenie o
50 %, lebo žalobca je v bežnom živote úplne odkázaný na pomoc iných. Z tohto pohľadu ide o prípad
hodný osobitného zreteľa, a to bez ohľadu na vek, v ktorom žalobca poškodenie zdravia utrpel.

6. O priznaní úrokov z omeškania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka, § 11 ods. 6, 7 Zákona o povinnom zmluvnom poistení a uviedol, že žalobca sa domáhal
zaplatenia úrokov z omeškania so zaplatením náhrady za bolesť, ako aj za sťaženie spoločenského
uplatnenia od 01.12.2007 do zaplatenia. Z písomného podania zástupcu žalobcu datovaného
XX.XX.XXXX vyplýva, že žalobca v prílohe tohto podania zaslal žalovanej žalobu a požiadal ju v
súvislosti s poistnou udalosťou o uzavretie dohody o vysporiadaní nárokov uvedených v žalobe. Podľa
obsahu podania jeho prílohou boli dôkazy označené v žalobe. Z písomného podania žalovanej z
XX.XX.XXXX vyplýva, že podanie žalobcu z XX.XX.XXXX bolo žalovanej spolu so žalobou, obsahom
ktorej boli nároky žalobcu na náhradu za bolesť vo výške zodpovedajúcej 1 428,45 bodom a za sťaženie
spoločenského uplatnenia vo výške zodpovedajúcej 8 340 bodom, doručené XX.XX.XXXX. Žalovaná



žalobcovi oznámila, že do právoplatného rozhodnutia v trestnom konaní nie je možné návrhu vyhovieť.
Súd uviedol, že žalovaná bola povinná prešetrovanie poistnej udalosti skončiť a žalobcovi poskytnúť
poistné plnenie do 3 mesiacov od XX.XX.XXXX, teda do XX.XX.XXXX. Pokiaľ tak žalovaná neučinila,
dostala sa do omeškania. Preto súd žalobcovi priznal aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania so
zaplatením priznaných náhrad za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia, a to od XX.XX.XXXX
do zaplatenia, vo výške stanovenej predpismi hmotného práva (§ 3 Nariadenia vlády č. 87/1995
Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka), podľa ktorého prvému dňu
omeškania žalovanej so zaplatením náhrad zodpovedajú úroky z omeškania vo výške 8,5 % ročne. V
prevyšujúcej časti súd žalobu aj ohľadne príslušenstva zamietol.

7. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 151 ods. 7 O.s.p. účinného do 30.06.2016.

8. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok zmeniť a
uložiť žalovanej povinnosť nahradiť žalobcovi titulom bolestného sumu 12 116,77 eura s 8,5 % ročným
úrokom z omeškania od XX.XX.XXXX do zaplatenia, z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia sumu
63 761,16 eura s 8,5 % ročným úrokom z omeškania od XX.XX.XXXX do zaplatenia a z titulu 50
% zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia sumu 31 880,58 eura ako aj nahradiť trovy konania.
Namietal, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že
žalobca v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou vo veku XX rokov utrpel devastačné zranenia s
trvalými následkami, s progresiou do budúcnosti. Následkom zranení je invalidným s mierou funkčnej
poruchy na 75 %, je zdravotne ťažko poškodenou osobou, pripútaný na invalidný vozík a potrebuje
sústavne pomoc inej osoby. Je hendikepovaný vo všetkých oblastiach života. Nárok žalobcu na náhradu
škody z ublíženia na zdraví, ktorý je predmetom tohto konania je krytý povinným zmluvným poistením
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v zmysle zákona č. 381/2001 Z.z..
Žalobcom uplatnené právo na náhradu škody spôsobenej prevádzkou dopravných prostriedkov sa
opiera o objektívnu zodpovednosť prevádzkovateľa motorového vozidla v zmysle ust. § 427 a nasl.
Občianskeho zákonníka, čo neumožňuje, aby sa prevádzkovateľ motorového vozidla celkom zbavil
svojej zodpovednosti. Žalobca písomným podaním zo dňa 21.08.2007 žalovanému podal návrh dohody
o vysporiadaní nároku a súčasne rozsah škody preukázal listinnými dôkazmi. U.. B. v lekárskom posudku
zo dňa XX.XX.XXXX bolestné ohodnotil na 1 428,75 bodov a sťaženie spoločenského uplatnenia v
lekárskom posudku zo dňa XX.XX.XXXX na 8 340 bodov. Žalovaná návrh na uzavretie dohody o
vysporiadaní odmietla, čo vyplýva z písomného podania zo dňa 18.09.2007 a nepreukázala žiadnu
takú relevantnú skutočnosť, prečo by nemohla dobrovoľne a včas plniť preukázané nároky žalobcu, čo
zakladá tiež právo žalobcu na úrok z omeškania. V žalobe bola spoluvina žalobcu zohľadnená v rozsahu
jednej tretiny. Pri vzniku škody totiž pôsobila objektívna skutočnosť (hrboľatá cesta, diery vo vozovke na
krajnici, žalobcovi sa pri jazde bicyklom pokazilo dynamo, resp. spadla reťaz) a napriek tomu spoluvina
žalobcu bola stanovená súdom v rozsahu 90%. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že výpoveď
žalobcu, ktorý napriek ťažkému zraneniu nemenil obsah výpovede ako v priestupkovom konaní tak ani
v civilnom konaní, je vierohodná. Stabilita výpovede u vodiča motorového vozidla absentuje, nakoľko
svoje výpovede menil a neuniesol dôkazné bremeno v svojich tvrdeniach. Uvedené je zrejmé z toho,
že krátko po dopravenej nehode v dome u pani X. (neter žalobcu) vypovedal, že mu je ľúto, že žalobcu
nevidel. V priestupkovom konaní vypovedal, že mal zapnuté tlmené svetlá, lebo oproti išli motorové
vozidlá, neprešiel celkom do ľavého pruhu a poškodeného videl na cca 25 metrov. Na pojednávaní dňa
XX.XX.XXXX vodič vypovedal, že mal zapnuté diaľkové svetlá, poškodeného videl na 40-50 metrov a
vtedy začal brzdiť, keď brzdil brzda bola tvrdšia, išiel vo večerných hodinách rýchlosťou 78 km/hod,
poškodeného videl na poslednú chvíľu, nevie predložiť STK od motorového vozidla. Znalcom v odbore
doprava cestná C.. P. D. bolo preukázané, že vodič motorového vozidla mal možnosť zabrániť zrážke (i)
ak by s vozidlom nebrzdil havarijným brzdením, kedy by vozidlo nestratilo možnosť ovládania a teda by
mal možnosť korekciou riadenia obísť cyklistu padajúceho do vozovky, (ii) reakciou z pôvodného miesta
reakcie z rýchlosti do 48km/hod, ale išiel rýchlosťou približne 58 km/hod podľa znalca (podľa výpovede
vodiča rýchlosťou 78 km/hod), kedy by s vozidlom zastavil pred možným miestom zrážky, (iii) ak by
dodržal dostatočný bočný odstup, (iiii) skorým spozorovaním, ale vodič reagoval na poškodeného vo
vzdialenosti 28,6 metra pred miestom zrážky. Z uvedeného vyplýva, že vodič motorového vozidla porušil
povinnosť správať sa ohľaduplne, prispôsobiť svoje správanie najmä svojim schopnostiam, venovať sa
plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke, prispôsobiť rýchlosť jazdy najmä svojim
schopnostiam a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať. Vodič smie jazdiť len takou rýchlosťou, aby
bol schopný zastaviť vozidlo na vzdialenosť, na ktorú má rozhľad. Žalobca podľa znaleckého posudku



mal možnosť zabrániť zrážke (i) ak by sa pohyboval na okraji cesty (vzhľadom na zlý stav vozovky
nemohol ísť pri krajnici), (ii) ak by nespadol naľavo do vozovky (dôvod a smer pádu cyklistu nebol
jednoznačne preukázaný). Z uvedeného je zrejmé, že nároky na náhradu škody nie sú dôvodné len do
výšky 10%. Žalobca vo vzťahu k samotnej výške uplatnených nárokov poukázal na to, že súdny znalec
U.. P. v znaleckom posudku č. XX/XXXX celkové bolestné ohodnotil na 1 730 bodov, čo predstavuje 18
175,16 eura. Bolestné po odpočítaní 1/3 z titulu spoluviny žalobcu vo výške 6 058,38 eura, predstavuje
sumu 12 116,77 eura. Sťaženie spoločenského uplatnenia znalec ohodnotil celkove na 8 340 bodov,
teda 95 641,74 eura, čo po odpočítaní 1/3 spoluviny žalobcu predstavuje sumu 63 761,16 eura. 50 %
zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia je vzhľadom na bodové hodnotenie znalca 31 880,58 eura.
Ďalej namietal, že korekcia lekárskeho posudku a znaleckého posudku iným subjektom než lekárom nie
je možná, preto malo byť ohodnotenie bolestného stanovené nie na 1 477,50 bodov, ale na 1 730 bodov,
tak ako to vyplýva zo znaleckého posudku.

9. Proti rozsudku podala odvolanie tiež žalovaná, ktorá namietala priznanie úrokov z omeškania zo
sumy bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia a zároveň namietala priznanie zvýšenia sťaženia
spoločenského uplatnenia nad sumu 2 869,25 eura. Navrhla rozsudok v napadnutej časti zmeniť tak,
že súd žalobu v tejto časti zamietne. Uviedla, že úroky z omeškania súd priznal s poukazom na ust. §
517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, čo je nesprávny postup. Vzhľadom k tomu, že pasívna legitimácia
žalovanej, ako aj nároky uplatnené voči žalovanej si žalobca uplatňuje v zmysle zákona č. 381/2001
Z.z. je potrebné aplikovať tento zákon aj pri rozhodovaní o (ne)priznaní úroku z omeškania. Poukázala
na ust. § 11 ods. 6 a 8 zákona č. 381/2001 Z.z. s tým, že je nesporné, že žalovaná už dňa 18.09.2007
poskytla žalobcovi písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietla poskytnúť poistné plnenie. Tiež je
potrebné zohľadniť skutočnosť, že súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 16.02.2012 ako aj rozsudkom
zo dňa 11.07.2013 žalobu v celom rozsahu zamietol, nakoľko bol toho názoru, že žaloba je v celom
rozsahu nedôvodná. V konaní bolo vykonané znalecké dokazovanie a súd prvej inštancie až týmto
odvolaním napadnutým rozsudkom zo dňa 12.04.2016 prvýkrát judikoval stav, že žalovaná je povinná
znášať náhradu škody na zdraví žalobcu v rozsahu 10%. Preto nie je možné od žalovanej spravodlivo
požadovať, aby hradil žalobcovi úrok z omeškania už od XX.XX.XXXX, keď až týmto rozhodnutím boli
prvýkrát judikované istiny bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia. Až do momentu doručenia
tohto rozsudku žalobca ani žalovaná nemali vedomosť o tom, aké nároky žalobcovi patria, preto sa
žalovaná nemohla dostať do omeškania s plnením nárokov žalobcu. Pri priznávaní úrokov z omeškania
je preto potrebné vychádzať z ust. § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z.. Vo vzťahu k priznanému zvýšeniu
sťaženiu spoločenského uplatnenia uviedla, že 50 % zvýšenie nie je v tomto prípade dôvodné, keďže
už došlo k zvýšeniu bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia. Ide o duplicitné zvýšenie
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Taktiež je potrebné si uvedomiť, že ust. § 5 ods. 5
zákona č. 381/2001 Z.z. dáva súdu možnosť v prípadoch hodných osobitného zreteľa zvýšiť náhradu za
sťaženie spoločenského uplatnenia najviac o 50%. Z uvedeného je možné vyvodiť záver, že k zvýšeniu
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia o maximálnych 50 % by mal súd pristupovať len vo
výnimočných a najzávažnejších prípadoch. Tie je možné stotožniť s najzávažnejšími poškodeniami
zdravia a s tým spojenými obmedzeniami, aké si možno predstaviť. Existujú prípady poškodenia zdravia,
kedy poškodení ostanú ležiacimi pacientmi, neschopnými vykonávať absolútne žiadne samoobslužné
úkony ani vykonávať takmer žiadny pohyb. Niektorí pacienti môžu takéto závažné poškodenia zdravia
utrpieť aj v pomerne mladom veku 10-15 rokov, kedy je nepochybne rozdiel, čo sa týka doterajšej
dĺžky a kvality života bez poškodenia zdravia a ich potenciálnej dĺžky a kvality života po poškodení
zdravia, v porovnaní s poškodeným, ktorý poškodenie zdravia utrpel vo veku okolo XX rokov. Maximálne
možná miera zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia o 50 % má byť priradzovaná iba takýmto
najzávažnejším prípadom. V danom prípade žalobca utrpel poškodenie zdravia vo veku XX rokov,
pričom aj po poškodení zdravia je spôsobilý vykonávať aspoň niektoré zo samoobslužných úkonov. Nie
je správne priznať rovnakú, 50 % mieru zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia pri takýchto, čo
do následkov rozdielnych prípadoch.

10. Strany sporu v ďalších vyjadreniach trvali na svojich doterajších stanoviskách vyjadrených v
písomných podaniach adresovaných súdu. Žalovaná zdôraznila najmä, že zo znaleckého dokazovania
je úplne zrejmé, že vodič motorového vozidla neporušil žiadne povinnosti vyplývajúce mu z platných
právnych predpisov a je absolútne nedôvodné poukazovanie žalobcu na teoretické situácie, ako by
mohol vodič motorového vozidla zabrániť zrážke, ak by nebrzdil havarijným spôsobom brzdenia, resp.
ak by išiel rýchlosťou nižšou ako 48 km/hod. Sám znalec konštatoval, že reakcia vodiča motorového
vozidla havarijným brzdením na pád žalobcu do koridoru jeho jazdy bola absolútne primeraná a z



hľadiska techniky jazdy správna. Žalovaná ďalej uviedla, že bol to práve žalobca, ktorý porušil dopravné
predpisy a konal protiprávne, keďže jazdil na neosvetlenom bicykli v ťažkom stave opitosti čoho
dôsledkom bolo nezvládnutie riadenia bicykla a jeho náhly a neočakávaný pád priamo do koridoru
jazdy motorového vozidla. Žalobca vo svojom vyjadrení opätovne zdôraznil, že právo na náhradu
škody spôsobenej prevádzkou dopravného prostriedku sa zakladá na objektívnej zodpovednosti
prevádzkovateľa motorového vozidla, čo neumožňuje, aby sa prevádzkovateľ motorového vozidla
celkom zbavil svojej zodpovednosti. Uviedol, že žalobca v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou vo
veku XX rokov utrpel devastačné zranenia s trvalými následkami s progresiou do budúcnosti. Prognóza
vývoja trvalých následkov je nepriaznivá, kedy je potrebné počítať so zhoršením, resp. s komplikáciami.
Celkový stav žalobcu, úplné ochrnutie dolných končatín, neschopnosť kontroly na odchodom stolice a
moču ho vážnym spôsobom obmedzujú až limitujú vo všetkých životných a spoločenských potrebách.

11. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa §
34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016 (ďalej len „CSP“)
preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v zmysle zásad vyplývajúcich
z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), miesto
a čas verejného vyhlásenia rozsudku zverejnil na úradnej tabuli a webovej stránke súdu (§ 219 ods.
3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je čiastočne opodstatnené a odvolanie žalovanej nie
je dôvodné.

12. Podľa § 470 ods. 1, 2 prvá veta CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
Podľa čl. 2 ods. 2, čl. 3 ods. 1 CSP, právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať,
že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít;
ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že
jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať v
súlade s Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento
zákon, s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom,
judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom
na hodnoty, ktoré sú nimi chránené.
Vo vzťahu k veci samej napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, odvolací súd poukazuje na
to, že vzhľadom na zmenu právnej úpravy zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku
účinného od 01.07.2016, odvolací súd posudzoval rozsah a dôvody podaného odvolania podľa Civilného
sporového poriadku, lebo v zmysle ust. § 470 ods. 1 CSP právne účinky úkonov, ktoré nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostali zachované, avšak Civilný sporový poriadok platí aj
na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, pokiaľ nie je ustanovené inak.

13. Predmetom odvolacieho konania tak ako ho vymedzili strany sporu je výrok o zmietnutí žaloby
v prevyšujúcej časti (výrok III.) a vyhovujúci výrok týkajúci sa priznania úrokov z omeškania z
priznaných náhrad bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia ako aj priznanie zvýšenia sťaženia
spoločenského uplatnenia nad sumu 2 869,25 eura (výrok II.)

14. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.
Podľa § 427 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu
zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný
prevádzateľ motorového vozidla.
Podľa § 428 Občianskeho zákonníka, svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola
škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví len ak
preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.
Podľa § 441 Občianskeho zákonníka, ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša
škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša škodu sám.

15. Súd prvej inštancie správne v súlade s právnym názorom vysloveným v zrušujúcich uzneseniach
odvolacieho súdu (sp. zn. 3Co 52/2012 zo dňa 07.11.2012 a sp. zn. 3Co 241/2013 zo dňa 02.04.2014)
poukázal na to, že za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poškodenému zodpovedá
prevádzkovateľ motorového vozidla, a to bez ohľadu na zavinenie (objektívna zodpovednosť). Táto



zodpovednosť však neprichádza do úvahy pri každom spôsobení škody dopravným prostriedkom, ale
len vtedy, keď je vyvolaná osobitnou povahou prevádzky. Pre záver, či je prevádzkovateľ motorového
vozidla zodpovedný za škodu je rozhodujúce, či škoda bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky
motorového vozidla a či bola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke vozidla. Osobitná
povaha prevádzky motorového vozidla je charakterizovaná rôznymi okolnosťami, ako je napr. rýchlosť,
vybavenie technického zariadenia, konštrukcia a pod.

16. Odvolací súd pripomína, že vzhľadom na špecifičnosť prevádzky dopravných prostriedkov, ktorá sa
pre svoju značnú rizikovosť stáva zdrojom zvýšeného nebezpečenstva pre zdravie a životy občanov a
majetok spoločnosti i jednotlivca, je zodpovednosť za túto škodu v Občianskom zákonníku upravená
osobitne na objektívnom princípe bez zreteľa na zavinenie. Táto úprava zodpovednosti umožňuje oveľa
širšie a dôslednejšie zabezpečenie náhrady tejto škody. Je to výnimka zo všeobecnej zásady, podľa
ktorej sa občiansko-právna zodpovednosť za škodu zakladá zásadne na zodpovednosti za zavinenie.
Postavenie poškodeného pri uplatňovanom nároku je podstatne uľahčené; nemusí sa preukazovať
porušenie právnej povinnosti škodcu, ale len to, že škoda bola vyvolaná osobitnou povahou, ktorá
je vlastná prevádzke dopravných prostriedkov, pričom musí byť zistené, kto je prevádzkovateľom
dopravného prostriedku.

17. Úprava zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov zachováva
(najmä vzhľadom na zabezpečenie intenzívnej ochrany poškodených) zásadu, že zodpovednosť
prevádzkovateľa dopravných prostriedkov vzniká bez zreteľa na zavinenie. Ak sa na vzniku škody
podieľalo aj konanie samotného poškodeného, je potrebné použiť ustanovenie § 441 Občianskeho
zákonníka. Pre záver o zodpovednosti na strane poškodeného musia byť rovnako splnené všetky
základné predpoklady zodpovednosti za škodu (§ 420 Občianskeho zákonníka) a to protiprávne konanie,
vznik škody a príčinná súvislosť medzi nimi, pričom zavinenie sa predpokladá. Zodpovednosť škodcu
je potom obmedzená v rozsahu, v akom rozsahu vznikla škoda, tiež následkom protiprávneho úkonu
poškodeného.

18. Vychádzajúc z uvedených záverov možno konštatovať, že súd prvej inštancie správnym spôsobom
vyhodnotil objektívnu zodpovednosť prevádzkovateľa motorového vozidla, avšak vzhľadom na výsledky
vykonaného dokazovania nerozhodol správne pokiaľ ide o mieru zavinenia žalobcu na dopravnej
nehode. Súd prvej inštancie rozhodol, že žalobca zodpovedá za dopravnú nehodu v pomere 90% a
prevádzkovateľ motorového vozidla 10% a z tohto dôvodu musí žalobca znášať škodu na zdraví, ktorá
mu vznikla v rozsahu 90%. Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom súdu prvej inštancie ohľadom
90 % zavinenia žalobcu, keď podľa jeho názoru zavinenie žalobcu je maximálne 70% a v rozsahu
30 % je zavinenie na strane prevádzkovateľa motorového vozidla. Vo veci bolo potrebné zohľadniť
predovšetkým skutočnosť, že vodič motorového vozidla jazdiaci v noci na ceste druhej triedy mal
predvídať možné riziká, medzi ktoré zaiste patrí iný účastník cestnej premávky (cyklisti a chodci patria
k tým najzraniteľnejším účastníkom cestnej premávky) a prispôsobiť jazdu stavu vozovky a svojim
schopnostiam. Keďže ide o objektívnu zodpovednosť, možnosti liberácie sú v danom prípade značne
obmedzené.

19. Preto má odvolací súd za to, že žalobca má nárok na náhradu za bolesť a sťaženie spoločenského
uplatnenia ako aj zvýšenie spoločenského uplatnenia vo výške 30 % zo súm bolestného a sťaženia
spoločenského uplatnenia vyplývajúcich z lekárskych posudkov a znaleckého dokazovania. Vzhľadom
k tomu, že žalobcovi bola napadnutým rozsudkom priznaná náhrada za bolesť vo výške 1 552,24
eura, náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 9 564,17 eura a zvýšenie za sťaženie
spoločenského uplatnenia vo výške 4 782,08 eura, čo zodpovedná 10% miere zavinenia a voči tomuto
výroku strany odvolanie nepodali, v tomto rozsahu nadobudol rozsudok právoplatnosť. Odvolací súd
priznal žalobcovi ďalších 20% sumy bolestného vo výške 3 104,48 eura, 20% sťaženia spoločenského
uplatnenia vo výške 19 128,34 eura a 20% zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 9
564,16 eura, čo spolu s doteraz (právoplatne) priznanými náhradami predstavuje 30% rozsah náhrad
vyplývajúci zo zavinenia prevádzkovateľa motorového vozidla. V rozsahu 70 % musí žalobca znášať
škodu sám.

20. Z týchto dôvodov odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 388 CSP zmenil rozsudok vo výroku
III. tak, že žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu za bolesť vo výške 3 104,48 eura,
náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 19 128,34 eura a titulom zvýšenia sťaženia



spoločenského uplatnenia náhradu vo výške 9 564,16 eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a v
prevyšujúcej zamietavej časti rozsudok vo výroku III. ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 CSP).

21. Pokiaľ ide o odvolanie žalovanej týkajúce sa nesprávneho právneho posúdenia ohľadom priznaných
úrokov z omeškania, kedy podľa názoru žalovanej mal súd prvej inštancie aplikovať ust. § 11 ods. 7
zákona č. 381/2001 Z.z. odvolací súd poukazuje, že súd prvej inštancie okrem všeobecného právneho
predpisu, ktorým je Občiansky zákonník (§ 517 ods. 1, 2) aplikoval tiež ust. § 11 ods. 7 zákona
č. 381/2001 Z.z., avšak ho nesprávnym spôsobom interpretoval. Námietka nesprávneho právneho
posúdenia veci bola dôvodná.

22. Podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z., poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní
po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné
plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z
tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota.
Podľa § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z., ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný
zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu. 15a)

23. Poisťovateľ bol povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu
jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o
škodovej udalosti buď (i) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť
poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa
poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, alebo (ii) poskytnúť poškodenému
písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo
poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých
nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a
výška poistného plnenia (§ 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z.).

24. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca listom zo dňa XX.XX.XXXX podal žalovanej návrh dohody o
vysporiadaní nárokov vyplývajúcich zo škodovej udalosti - dopravnej nehody zo dňa XX.XX.XXXX s tým,
že prílohou bola žaloba vrátane pripojených dôkazov. Na tento návrh dohody žalovaná reagovala listom
zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorom potvrdila, že dňa XX.XX.XXXX jej bolo doručené uplatnenie náhrady za
bolesť v počte 1 428,45 bodov vo výške 457 104 Sk a za sťaženie spoločenského uplatnenia v počte
8 340 bodov vo výške 2 919 000 Sk. Žalovaná oznámila žalobcovi, že do predloženia právoplatného
rozhodnutia v trestnom konaní nie je možné sa definitívne vyjadriť k návrhu na uzatvorenie dohody, lebo
ho považuje za predčasný. Z uvedeného vyplýva, že žalovaná písomne poskytla žalobcovi vysvetlenie
dôvodov, na základe ktorých nedošlo k vyplateniu poistného plnenia.

25. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na právne závery uvedené v rozsudku Krajského súdu v
Prešove sp. zn. 8Co 335/2015 zo dňa 27.02.2017, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje,
cit: „Za situácie, že poisťovateľ uzná a poskytne poistné plnenie poškodenému v ním uplatnenej
výške, je z hľadiska určenia času rozhodujúci okamih, kedy poisťovateľ skončil vyšetrenie potrebné
na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Ak však poisťovateľ odmietol poškodenému poskytnúť
poistné plnenie v ním požadovanom rozsahu, v dôsledku čoho poškodený uplatnil svoj nárok žalobou
v súdnom konaní, relevantným je až doručenie právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady
škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.
Vychádzajúc z uvedeného je zrejmé, že citovaný právny predpis čas splnenia záväzku jednoznačne
stanovuje. Neobstojí preto argument súdu prvej inštancie o povinnosti poisťovateľa (žalovaného) plniť
dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ (žalobkyňa) požiadal. V prejednávanej veci teda povinnosť
poisťovateľa plniť vzniká až doručením právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody. Do
omeškania by sa teda žalovaná mohla dostať až v prípade nesplnenia si povinnosti uloženej jej
právoplatným rozhodnutím zaplatiť žalobkyni výšku priznanej náhrady škody.“

26. Pokiaľ o nároku žalobcu na náhradu za bolesť a náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia
bolo rozhodnuté až v súdom konaní, nemožno od žalovanej spravodlivo požadovať platenie úrokov z
omeškania, a to navyše za stavu, kedy sa jedná o plnenie, ktorého výška (v zmysle pomeru zavinenia
strán sporu) závisela na úvahe súdu. Z týchto dôvodov odvolací súd zmenil rozsudok vo výroku II. o
priznaní úrokov z omeškania tak, že žalobu o zaplatenie 8,5 % úroku z omeškania ročne zo sumy 1



552,24 eura od 05.12.2007 do zaplatenia a 8,5 % úroku z omeškania ročne zo sumy 9 564,17 eura od
05.12.2007 do zaplatenia zamietol (§ 388 CSP).

27. Ďalšia odvolacia námietka žalovanej sa týkala priznania zvýšenia sťaženia spoločenského
uplatnenia v rozsahu 50%, pričom žalovaná uznávala zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia len v
rozsahu 30%, teda do výšky 2 869,25 eura a v prevyujúcej časti nad túto sumu žiadala žalobu zamietnuť.

28. V zmysle ust. § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z., v prípadoch hodných osobitného zreteľa, akým je
uznaná invalidita, môže súd náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac o 50 %.

29. Toto zákonné ustanovenie umožňuje v prípadoch hodných osobitného zreteľa zvýšiť náhradu za
sťaženie spoločenského uplatnenia maximálne o 50%. Podľa názoru odvolacieho súdu sa súd prvej
inštancie náležitým spôsobom v odôvodnení napadnutého rozsudku vysporiadal s priznaním 50 %
zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia. Správne poukázal na to, že žalobca je invalidným
dôchodcom plne odkázaným na invalidný vozík a na opateru iných osôb. Vzhľadom k závažným
zdravotným následkom v dôsledku dopravnej nehody je prakticky vylúčený z akéhokoľvek pracovného,
rodinného, spoločenského, kultúrneho či športového života. Skutočnosť, že k poškodeniu zdravia u
žalobcu došlo vo veku XX rokov nie je jediným rozhodujúcim faktorom pri rozhodovaní o zvýšení sťaženia
spoločenského uplatnenia. Je potrebné zohľadňovať aj iné okolnosti prípadu, predovšetkým to, že u
žalobcu nie je nádej na zlepšenie zdravotného stavu a žalobca v príčinnej súvislosti s dopravou nehodou
prakticky stratil akúkoľvek reálnu možnosť žiť ako predtým.

30. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok v napadnutej časti výroku II. o priznaní zvýšenia
sťaženia spoločenského uplatnenia nad sumu 2 869,25 eura ako správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.

31. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2 CSP v spojení s § 255 ods. 2 CSP.
Podľa tohto ustanovenia môže súd priznať náhradu trov konania v plnej výške aj v prípade, ak súd priznal
nárok úspešnej strane, avšak nie v žiadanej výške. Ide o prípady, výška nároku závisí od úvahy súdu, čo
je prípad prejednávanej veci. Úvaha súdu sa teda týkala skutkových okolností, ktoré sú podstatné pre
rozhodnutie o výške priznaného plnenia, nie čo do základu uplatneného nároku. Aj v súčasnosti podľa
ust. § 255 ods. 2 CSP v spojení s čl. 3 a čl. 4 ods. 2 CSP sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta
vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

32. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).