{"guid": "02c14c10-6e51-467f-bd37-9fb20aa0e19e:bb363666-a907-434b-9292-b8d36df4e682", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2017:8315204972.2", "spisova_znacka": "12Co/77/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 12Co/77/2016 z 15. 3. 2017", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 15. marca 2017, sp. zn. 12Co/77/2016, ECLI:SK:KSPO:2017:8315204972.2", "identifikacne_cislo": "8315204972", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "Mgr. Mariana Pondelová", "sudca_id": 255, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-mariana-pondelova-255", "datum_vydania": "2017-03-15", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/bb363666-a907-434b-9292-b8d36df4e682", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2017:8315204972.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2017:8315204972.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2017:8315204972.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12Co/77/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8315204972
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Koščo
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8315204972.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Košča a členov senátu
JUDr. Romana Tótha a JUDr. Petra Šama v právnej veci žalobcu: CRIF - Slovak Credit Bureau, s.r.o.,
Malý trh 2/A, 811 08 Bratislava, IČO: 35 886 013, zastúpený Advokátska kancelária KUHAJDA, s.r.o.,
Karadžičova 47, 811 07 Bratislava, IČO: 47 232 773, proti žalovanej: C. T., O.. X.X.XXXX, V. XXX XX F.,
P. XXXX/X, o zaplatenie 129,23 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné
č. k. 5C/250/2015-44 zo dňa 22.2.2016 takto

r o z h o d o l :

Z a m i e t a    návrh žalobcu na prerušenie konania.

P o t v r d z u j e  rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej o zamietnutí žaloby a o trovách konania.

Sporovým stranám    n e p r i z n á v a    nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi 38,66 eur spolu
s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 15.05.2012 do zaplatenia, v lehote do 15 dní od
právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

2. V dôvodoch rozhodnutia súd uviedol, že žalobca podal dňa 4.5.2015 žalobu, ktorou žiadal zaviazať
žalovanú na zaplatenie sumy 129,23 eur, úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 48,23 eur
od 13. 3. 2012 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 36,34 eur od 17. 4.
2012 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 38,66 eur od 15. 5. 2012 do
zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 6 eur od 17. 7. 2012 do zaplatenia a
na náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa
24.6.2013, uzavretej so spoločnosťou Telefónica Slovakia, s.r.o., nadobudol uplatňovanú pohľadávku
proti žalovanej. Žalovaná uzavrela s postupcom  dve zmluvy o pripojení dňa 20. 5. 2010 a dňa
30. 11. 2010, na základe ktorej boli žalovanej poskytnuté elektronické komunikačné služby v rámci
programu služieb O2 Fér s platbou na faktúru. Postupca vyúčtoval žalovanej cenu za poskytnuté služby
jednotlivými faktúrami spolu na sumu 123,23 eur, ako aj poplatok za upomienku faktúrou znejúcou na
sumu 6 eur. Žalovaná uvedené faktúry neuhradila a táto suma je aj predmetom tohto konania, pričom
podľa splatnosti jednotlivých faktúr si žalobca uplatnil aj úrok z omeškania. Súd vykonal dokazovanie
oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, najmä so zmluvami o pripojení, faktúrami, pokusom
o zmier, odstúpením od zmluvy, so zmluvou o postúpení pohľadávok + prílohou č. 1 a zistil, že právny
predchodca žalobcu, spoločnosť Telefónica Slovakia, s.r.o., Bratislava, IČO: 35 848 863 a žalovaná
uzavreli dňa 20. 5. 2010 a dňa 30. 11. 2010 Zmluvy o pripojení, na základe ktorej sa právny predchodca
žalobcu zaviazal dodávať žalovanej elektronické telekomunikačné služby a žalovaná sa za poskytnuté
služby zaviazala riadne a včas platiť ich cenu na základe vystavených faktúr. Spoločnosť Telefónica



Slovakia, s.r.o., Bratislava, IČO: 35 848 863, vyfakturovala žalovanej za poskytnuté služby spolu sumu
vo výške 123,23 eur a to faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 28. 2. 2012 splatnou dňa 12. 3. 2012 sumu
48,23 eur, faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 30. 3. 2012 splatnou dňa 16. 4. 2012 sumu 36,34 eur,
faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 30. 4. 2012 splatnou dňa 14. 5. 2012 sumu 38,66 eur. Súčasne
faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 2. 7. 2012 splatnou dňa 16. 7. 2012, právny predchodca žalobcu
vyfakturoval žalovanej aj upomienku na sumu 6 eur. Pokusom o zmier zo dňa 23. 4. 2012 spoločnosť
Telefónica Slovakia, s.r.o., Bratislava, IČO: 35 848 863, vyzvala žalovanú na úhradu dlžnej sumy a
následne listom zo dňa 27. 4. 2012 spoločnosť odstúpila od zmluvy. Zmluvou o postúpení pohľadávok
č. 2002 zo dňa 24. 6. 2013 a Prílohou č. 1 k tejto Zmluve, spoločnosť Telefónica Slovakia, s.r.o.,
Bratislava, IČO: 35 848 863, postúpila pohľadávku, ktorej zaplatenie je predmetom tohto konania, na
žalobcu. Listinnými dôkazmi súd mal dostatočne preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu
a žalovanou boli uzatvorené dve zmluvy o pripojení, na základe ktorých právny predchodca žalobcu
dodal žalovanej služby a žalovaná je povinná platiť cenu za poskytnuté služby. Táto zmluva je svojím
obsahom zmluvou spotrebiteľskou, a to vzhľadom na povahu účastníkov, kde žalovaná je spotrebiteľom,
ktorý zmluvu uzavrel na vopred pripravenom formulári spolu s predtlačenými zmluvnými podmienkami
bez možnosti ovplyvnenia ich obsahu za účelom uspokojenia svojich osobných potrieb (čo vyplýva i
z označenia žalovanej v tejto zmluve identifikačnými znakmi typickými pre nepodnikateľa -  menom,
priezviskom, bydliskom, rodným číslom a číslom občianskeho preukazu) a právny predchodca žalobcu je
podnikateľom v oblasti poskytovania verejných telekomunikačných služieb. Právny predchodca žalobcu
vyfakturoval žalovanej cenu služieb faktúrou č.  faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 12. 3. 2012
sumu 48,23 eur, faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 16. 4. 2012 sumu 36,34 eur a faktúrou č.
XXXXXXXXXX splatnou dňa 14. 5. 2012 na sumu 38,66 eur. Vzhľadom ku skutočnosti, že žalobca
uplatňuje v tomto konaní nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, súd v súlade s § 5b Zákona o ochrane
spotrebiteľa, má povinnosť ex offo prihliadať aj bez návrhu na oslabenie nároku žalobcu, vrátane jeho
premlčania. Súd mal povinnosť prihliadnuť na zákonný dôvod, ktorý bráni priznať plnenie požadované
žalobcom, aj keď uvedené ustanovenie nadobudlo účinnosť 1. mája 2014, pretože právny predpis,
ktorého súčasťou je, nemá prechodné ustanovenia, to znamená, že od jeho účinnosti sa vzťahuje aj na
právne vzťahy založené pred týmto dňom. Tento právny názor bol potvrdený aj rozsudkom Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 3 MCdo 12/2014. Splatnosť jednotlivých faktúr za poskytnuté služby nastala dňa 12.
3. 2012, 16. 4. 2012 a 14. 5. 2012. Nasledujúci deň po dni splatnosti začala plynúť premlčacia doba,
teda odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz (§ 101 OZ). Vzhľadom k tomu, táto je trojročná
doba uplynula dňa 13. 3. 2015, 17. 4. 2015 a 15. 5. 2015. Žalobca podal na súd žalobu až dňa 4. 5.
2015, teda po márnom uplynutí premlčacej doby pri faktúre č. XXXXXXXXXX splatnej dňa 12. 3. 2012
na sumu 48,23 eur a pri faktúre č. XXXXXXXXXX splatnej dňa 16. 4. 2012 na sumu 36,34 eur. Preto súd
žalobu žalobcu s poukazom na ustanovenie §5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, v časti
o zaplatenie sumy 84,57 eur zamietol a to aj spolu s požadovaným úrokom z omeškania z tejto sumy.
Pokiaľ žalobca v podaní zo dňa 4. 6. 2015 uviedol, že premlčacia doba začala plynúť až po odstúpení
od zmluvy, súd uviedol, že premlčacia doba začala plynúť keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz (§
101 OZ). Uplatnené právo sa mohlo vykonať po prvýkrát už deň nasledujúci po splatnosti jednotlivých
faktúr nezávisle od odstúpenia od zmluvy. Po skúmaní premlčania v danej veci súd žalobe žalobcu
vyhovel v časti vyfakturovanej ceny za poskytnuté služby a to faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa
14. 5. 2012 na sumu 38,66 eur. Preto súd žalobe v časti zaplatenia ceny za dodané služby 38,66 eur
vyhovel, pretože žalovaná ako dlžník má povinnosť z platného záväzku zaplatiť cenu služby (§ 494
Občianskeho zákonníka). Je nepochybné, že žalovaná sa dostala do omeškania so zaplatením svojho
záväzku vo výške 38,66 eur a to podľa splatnosti jednotlivých faktúr. Preto žalobcovi podľa ustanovenia
§517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka patrí úrok z omeškania v súlade s ustanovením § 3 Nariadenia
vlády SR č. 87/95 Z. z.. Ďalším žalobcom uplatňovaným nárokom bol nárok na zaplatenie sumy 6 eur
za upomienku tak, ako bola predmetná suma účtovaná faktúrou č. 1035445096. V zmysle Cenníka O2
Fér za  vystavenie upomienky je poplatok vo výške 6 eur. V danom prípade sa jedná o sporové konanie
a sporové konanie je konaním návrhovým. Žalobca je povinný k žalobe pripojiť listinné dôkazy, na ktoré
sa odvoláva, resp. uviesť dôkazy, ktoré v priebehu súdneho konania navrhuje vykonať. Jedná sa o jeho
dôkaznú povinnosť a práve v sporovom konaní je nesplnenie dôkaznej povinnosti spojené s procesnou
zodpovednosťou za nedokázanie tvrdených skutočností, to znamená s neunesením tzv. dôkazného
bremena. Kto a v akom rozsahu má dôkazné bremeno, určujú normy hmotného práva. Zásadne ho má
ten, v koho záujme je dokázanie určitej skutočnosti. Nepriaznivé procesné dôsledky (neúspech v spore)
stíhajú v sporovom konaní práve toho, kto neuniesol dôkazné bremeno (neoznačil potrebné dôkazy
alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané). Na základe uvedeného je súd toho názoru,
že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne tvrdenia o oprávnenosti výšky uplatnenej pohľadávky



v časti nároku poplatku za upomienku, pretože nepredložil žiadne také dôkazy, ktorými by bolo možné
objektívne posúdiť a preveriť výšky pohľadávky, ktorú si uplatňuje, preto súd v tejto časti žalobu
zamietol. Aj v prípade, že by sa tak stalo, považuje súd sumu za upomienku za neprimeranú, keďže
by mala predstavovať náklady spojené s vystavením upomienky, kde pri vystavení upomienky nemôžu
náklady žalobcu predstavovať 6,- eur. Vzhľadom na vyššie uvedené potom súd považoval dojednanie
ohľadom poplatku za upomienku, za spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán
v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa, a s poukazom na neunesenie dôkazného bremena v tejto
časti žalobu zamietol. Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 142 ods.  2 O.s.p.. V danej veci
úspech žalobcu predstavuje 38,66 eur (29,92%) a úspech žalovanej 90,57 eur (70,08%), t. j. v konečnom
dôsledku bola v konaní úspešná žalovaná, ktorej by patrila náhrada trov konania po odpočítaní jej
neúspechu v konaní od úspechu, teda v rozsahu 40,16% z celkových trov konania, na ktoré by mala
nárok pri plnom úspechu. Keďže žalovaná si náhradu trov konania neuplatnila, súd jej náhradu trov
konania nepriznal.

3. Proti rozsudku v zamietajúcej časti, i voči výroku o trovách konania, podal v zákonnej lehote odvolanie
žalobca. Namietal, že zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách je zákonom lex specialis
vo vzťahu k Občianskemu zákonníku a tým pádom sa na predmetný zmluvný vzťah majú aplikovať
ustanovenia Zákona o elektronických komunikáciách. S poukazom na ust. § 44 ods. 12 zákona č.
351/2011 Z. z. uviedol, že právny predchodca žalobcu uviedol neskorší deň odstúpenia od zmluvy, a
to ku dňu 27.5.2012, tým pádom premlčacia lehota začala plynúť dňa 28.5.2012 a žalobcovo právo
by sa premlčalo dňa 28.5.2015. Nakoľko návrh na začatie konania bol súdu doručený dňa 4.5.2015,
nárok žalobcu nie je premlčaný. Pokiaľ ide o uplatnenú sumu za upomienku, má za to, že absencia
cenníka služieb nepredstavuje neodstrániteľnú vadu konania, preto mal súd žalobcu najprv vyzvať
v zmysle § 43 ods. 1 O.s.p. na doplnenie návrhu. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V prípade, ak by odvolací súd nesúhlasil s
uvedenou argumentáciou, žalobca navrhol prerušiť konanie do ukončenia konania na Ústavnom súde
SR sp. zn. RVP 12672/2015 a navrhol, aby odvolací súd do ukončenia tohto konania neaplikoval §
5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Uviedol, že zákonodarca prijatím § 5b zákona č.
250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa uložil súdom povinnosť vyhľadávať dôvody, pre ktoré by mohol
nárok veriteľa zamietnuť, resp. nepriznať veriteľovi uplatnený nárok v plnej výške, čím zákonodarca de
facto zlegalizoval postavenie súdu ako advokáta dlžníka. Porušil tým Ústavou SR a medzinárodnými
zmluvami garantované právo prístupu k nestrannému súdu a tiež zásadu rovnosti účastníkov konania.
Obdobný právny názor zaujal aj Okresný súd Košice II, ktorý dňa 08.09.2015 podal na Ústavný súd
SR návrh na vyslovenie nesúladu ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. s článkom 1 ods. 1 a
článkom 46 ods. 1 Ústavy SR. Podľa názoru Okresného súdu Košice II, zásadný rozpor ustanovenia §
5b Zákona o ochrane spotrebiteľa s Ústavou SR je daný skutočnosťou, že aplikácia tohto zákonného
ustanovenia jednostranne zvýhodňuje dlžníka - spotrebiteľa a to tým, že „nestranný“ súd má povinnosť
prihliadať na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo nepriznať plnenie predávajúceho
voči spotrebiteľovi. Takáto ochrana jedného z účastníkov občianskeho súdneho konania je podľa názoru
Okresného súdu Košice II, v rozpore s princípom nestrannosti súdu, a teda aj s princípom právneho štátu.

4. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34 CSP (Civilný
sporový poriadok, zákon č. 160/2015 Z. z., platný a účinný od 1.7.2016, ďalej len „CSP“), preskúmal
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa zásad uvedených v ustanovení § 379 a nasl. CSP a bez
nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP (a contrario) zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

5. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré nastali v
konaní predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

6. Uvedené ustanovenie § 470 ods. 1, 2 CSP, ktoré sú intertemporálnym ustanovením prijatým v
súvislosti s nadobudnutím účinnosti CSP, treba aplikovať ako uvedenú normu aktuálne aj na konania,
ktoré začali predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Každopádne však treba procesné účinky
realizovaných úkonov predo dňom účinnosti tohto zákona, posudzovať aj v súvislosti s právnou úpravou,
ktorá platila v čase ich realizácie.

7. Vo vzťahu k návrhu žalobcu na prerušenie konania odvolací súd uvádza:



8. Konanie na Ústavnom súde SR, na ktoré žalobca poukazuje sa týka súladu § 5b Zákona o ochrane
spotrebiteľa, pričom odvolací súd pochybnosť o súlade danej právnej normy s Ústavou SR nemá, ide
o platné a účinné ustanovenie, ktoré je za splnenia podmienok stanovených v jeho hypotéze možné a
zároveň nutné (viazanosť sudcu zákonom v zmysle čl. 144 ods. 1 Ústavy SR) pri rozhodovaní súdu vo
veci samej aplikovať. Odvolací súd preto nevidí dôvod na prerušenie konania, a to ani podľa § 109 ods.
1 písm. b) O.s.p., ani podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p..

9. Podľa čl. 169 Zmluvy o fungovaní EÚ, Únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov a zabezpečiť vysokú
úroveň ochrany spotrebiteľov, prispieva k ochrane ich zdravia, bezpečnosti a hospodárskych záujmov
spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu a vytváranie združení na ochranu ich
záujmov.

10. Charta základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta ZP EÚ“) uznáva rovnaké hodnoty ako
Ústava SR,  oblasťou, v ktorej však poskytuje ochranu práv nad rámec Ústavy SR je práve oblasť
spotrebiteľských právnych vzťahov. V tomto smere je potrebné poukázať na čl. 38 Charty ZP EÚ, podľa
ktorého politiky štátov zabezpečia vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa. Vzhľadom na znenie čl. 7 Ústavy
SR je Charta ZP EÚ vo svetle Lisabonskej zmluvy súčasťou právneho poriadku SR. Charta ZP EÚ
tak Slovenskej republike ako členskému štátu EÚ uložila povinnosť zabezpečiť vysokú úroveň ochrany
spotrebiteľov a odvolací súd má za to, že ust. § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa patrí medzi právne
normy, ktorými dochádza k naplneniu čl. 38 Charty  ZP EÚ.

11. Povinnosť súdu prihliadať ex offo na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi sa na
prvý pohľad môže javiť ako kontroverzná vo vzťahu k zásade rovnosti účastníkov konania. Nie je však
možné konštatovať, že aplikáciou ust. § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa reálne dochádza k narušeniu
rovnosti účastníkov, pretože takáto právna úprava prispieva práve k docieleniu rovnosti účastníkov,
ide o vyvažovanie postavenia spotrebiteľa a dodávateľa v konaní pred súdom, pretože spotrebiteľ je v
porovnaní s dodávateľom v záväzkovom vzťahu založenom spotrebiteľskou zmluvou slabšou stranou. Je
to práve dodávateľ, ktorý v rámci záväzkového vzťahu dominuje nad spotrebiteľom, súdu na rozhodnutie
predkladá vec s oslabeným právom a spolieha sa na nízku osvetu spotrebiteľa.

12. Komisia pre posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík
predávajúcich v odpovedi na žiadosť Krajského súdu v Prešove o spoluprácu v rámci konania
6Co/213/2015 zo dňa 23.03.2016 uviedla, že motiváciou prijatia ustanovenia § 5b Zákona o ochrane
spotrebiteľa boli predovšetkým zásadné poznatky z aplikačnej praxe zameranej na cielené porušovanie
práv spotrebiteľov využívaním súdneho procesu a nespôsobilosti spotrebiteľov brániť svoje práva.
Zákonodarca sledoval aj vysoký záujem na ochrane spotrebiteľa (čl. 169 Zmluvy o fungovaní EÚ,
čl. 38 Charty základných práv európskej únie). Komisia má za to, že uvedené ustanovenie je plne
v súlade s Ústavou SR a má ambíciu ochrániť práva spotrebiteľov pred ich porušením, pričom za
najdôležitejší aspekt je potrebné považovať jeho prevenčnú funkciu (eliminovanie nápadu premlčaných
vecí a nepriznávanie zlomyseľne uplatňovaných premlčaných pohľadávok).

13. Odvolací súd vo vzťahu k nazeraniu súdov SR na ust. § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa poukazuje
na niektoré rozhodnutia:

14. Súd uvedený návrh žalobcu zamietol, keď nemá pochybnosť o ústavnosti ustanovenia § 5b zákona
č. 250/2007 Z. z. (Okresný súd Komárno sp. zn. 13C 295/2015).

15. Súd nenarušil rovnosť účastníkov konania, je totiž vecou veriteľa, aby si chránil svoje záujmy a
nespoliehal sa na právnu nevedomosť účastníka v postavení spotrebiteľa, v dôsledku ktorej sa nedovolá
premlčania (Krajský súd v Trenčíne sp. zn. 6Co 17/2015).

16. Pokiaľ ide o návrh na iniciovanie konania pred Ústavným súdom SR, vo veci súladu ustanovenia §
5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa s Ústavou SR, ani tomuto krajský súd nevyhovel,
keďže nevidel pre takýto postup dôvod; mal za to, že tu neexistuje ústavnoprávny rozpor, pričom v
podrobnostiach poukazuje na vyššie formulovaný výklad. Obzvlášť poukazuje na nedôvodné tvrdenie
navrhovateľa o porušení princípu právnej istoty, ak tento účastník musel mať vedomosť, že podáva na
súd návrh na priznanie premlčanej pohľadávky. (Krajský súd v Žiline sp. zn. 6Co 261/2015).



17. Za daného stavu odvolací súd návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol.

18. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

19. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

20. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

21. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

22. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len \"neprijateľná podmienka\"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

23. Podľa § 53 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

24. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

25. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú,
alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

26. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

27. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

28. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

29. Je nepochybné, že Zmluvy o pripojení uzatvorené medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou
dňa 20.5.2010 a dňa 30.11.2010 sú štandardnými formulárovými spotrebiteľskými zmluvami, nakoľko
právny predchodca žalobcu vystupoval v postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej
zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaná je
spotrebiteľ, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Z uvedeného je zrejmé, že na predmetné zmluvy
je nutné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách.



30. Odvolací súd nenašiel dôvod na odklon od svojej doterajšej judikatúry v prípade použitia právnej
úpravy o občianskych právach a nie podnikateľských, a to pokiaľ ide o oblasť spotrebiteľských vzťahov -
napríklad rozsudok Krajského súdu v  Prešove 6Co/27/2012, 6Co/81/2012, 6Co/2/2013, 6Co/105/2013).
Odvolací súd tak nemá dôvod odchyľovať sa od týchto záverov. V predmetnej veci je preto dôvodné
posudzovať premlčanie nároku v zmysle Občianskeho zákonníka.

31. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplynulo, že faktúra č. XXXXXXXXXX zo
dňa 28.2.2012 znejúca na sumu 48,23 Eur bola splatná 12.3.2012, faktúra č. XXXXXXXXXX zo dňa
30.3.2012 znejúca na sumu 36,34 Eur bola splatná dňa 16.4.2012 a faktúra č.XXXXXXXXXX zo dňa
30.4.2012 znejúca na sumu 38,66 Eur bola splatná dňa 14.5.2012. Keďže žalobca podal žalobu dňa
4.5.2015, t.j. viac ako tri roky po dátume splatnosti faktúr č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX, pričom v
zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. je súd povinný ex offo prihliadať na premlčanie nároku dodávateľa,
záver súdu prvej inštancie o premlčaní pohľadávky žalobcu v časti 84,57 Eur, bol správny.

32. Na predmetnú vec nie je možné aplikovať zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách,
na ktorý žalobca poukazuje v odvolaní, keďže uvedený zákon v čase uzatvorenia zmlúv o pripojení
(20.5.2010 a 30.11.2010) nebol platný a účinný. Zo samotných zmlúv o pripojení vyplýva, že tieto
boli uzavreté podľa zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách. Zákon č. 610/2003
Z. z. o elektronických komunikáciách následky odstúpenia od zmluvy neupravoval. Je však potrebné
poukázať na skutočnosť, že právna úprava zameraná na ochranu spotrebiteľa zakotvená v § 52
a nasl. Občianskeho zákonníka je vo vzťahu k obom vyššie uvedeným zákonom o elektronických
komunikáciách špeciálnou právnou úpravou a pri spotrebiteľských vzťahoch je potrebné aplikovať ju
prednostne. Preto aj v prípade odstúpenia od zmluvy o pripojení, ktorá má spotrebiteľský charakter, sa s
poukazom na ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uplatní § 48 Občianskeho zákonníka v spojení s §
457 Občianskeho zákonníka, ktorý v porovnaní či už s Obchodným zákonníkom (§ 349), alebo zákonom
č. 351/2011 Z. z. (§ 44 ods. 12) upravuje následky odstúpenia od zmluvy vo vzťahu k spotrebiteľovi
výhodnejšie. Odstúpením od zmluvy sa podľa Občianskeho zákonníka zmluva od počiatku zrušuje a
nastupuje režim bezdôvodného obohatenia (t. j. zmluvné strany si musia navzájom vrátiť len to, čo podľa
zmluvy plnili), pričom právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčuje v dvojročnej subjektívnej
lehote (§ 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Pri zohľadnení tvrdenia žalobcu o odstúpení od zmluvy
ku dňu 27.5.2012 by tak s poukazom na vyššie uvedené bolo nutné vyhodnotiť pohľadávku žalobcu
ako v celom rozsahu premlčanú, keďže subjektívna lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia by
žalobcovi uplynula dňom 28.5.2014.

33. Vo vzťahu k uplatneniu sumy 6,- Eur za upomienku v zmysle faktúry č. XXXXXXXXXX odvolací
súd uvádza, že cenník, v ktorom v zmysle vyjadrenia žalobcu mala byť stanovená výška poplatku
za upomienku nie je obsahom spisu. Žalobca bol za účelom preukázania opodstatnenosti ním
uplatňovaného nároku podľa § 79 ods. 2 O.s.p. povinný k návrhu pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa
odvoláva. Súd v sporovom konaní nie je povinný žalobcu vyzývať na predloženie dôkazov, resp. sám
si iniciatívne zaobstarávať dôkazy. Odvolací súd zároveň uvádza, že upomienka nemôže mať sankčný
charakter, v opačnom prípade by totiž mala povahu tzv. skrytej zmluvnej pokuty, čo je vo vzťahu k
spotrebiteľovi nečestné, netransparentné a dodávateľovi umožňuje voči spotrebiteľovi za porušenie
zmluvných povinností požadovať viacnásobný postih (zmluvná pokuta, poplatok za upomienku, úroky z
omeškania a pod.) a takýto stav spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa. Poplatok za upomienku nemožno chápať ani ako poplatok za službu,
plnenie, ktoré je poskytované spotrebiteľovi. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozsudok
Krajského súdu v Bratislave č. k. 9Co/350/2012 zo dňa 22.05.2014, v ktorom krajský súd uviedol:
„Poplatky za služby spojené s administratívnou agendou (poplatky za výzvy a poplatky za upomienky)
predstavujú plnenia, ktoré nie sú v záujme spotrebiteľa a konanie banky - navrhovateľa spočívajúce
v účtovaní takýchto poplatkov možno hodnotiť vo vzťahu k spotrebiteľovi ako poškodzujúce. Preto s
poplatkami za takéto plnenia sa spája záver o ich neprijateľnosti. Pre spotrebiteľa je vždy neprijateľné
spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné
protiplnenie, ale naopak tieto sú poskytované vo vlastnom záujme dodávateľa.“ Odvolací súd sa s týmito
závermi v plnom rozsahu stotožňuje. Z uvedeného teda vyplýva, že za upomienku by bolo možné
žalobcovi priznať len preukázateľne vynaložené náklady, ktoré mu v súvislosti s vystavením a zaslaním
upomienky vznikli. V konaní žalobca vynaloženie takýchto nákladov nijako nepreukázal.



34. Správny je aj výrok o trovách konania. Neúspešný žalobca nemá právo na náhradu trov konania
a úspešná žalovaná si nárok na náhradu trov konania neuplatnila, preto prvoinštančný súd správne
náhradu trov konania žalovanej nepriznal.

35. Za tohto stavu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti, t. j. vo výroku,
ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá, i vo výroku o trovách konania podľa § 387 ods. 1
C.s.p., ako vecne správny potvrdil.

36. Žalobca v odvolacom konaní úspešný nebol a žalovanej žiadne trovy nevznikli, preto odvolací súd
sporovým stranám nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

37. Rozhodnutie senátu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5C/250/2015", "guid": "32328c85-0a9c-48cb-b7d2-b37c5262f14a:a21c2fab-980c-4cfb-8ecd-ac2e77764605", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "15ea9a01-81ea-4b55-9136-7d67a7c78a75:4c4e694d-fc1e-4504-8508-b098083bbede", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:8112220080.1", "spisova_znacka": "3MCdo/12/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo/12/2014 z 20. 4. 2015", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2015-04-20", "citacie_n": 560, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:8112220080.1"}, {"guid": "0bd5c655-13ab-43ea-b5d4-4912fe76d3df:8323ffac-7e62-491b-ad56-669e1f5bb659", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2015:8114215268.1", "spisova_znacka": "6Co/17/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 6Co/17/2015 z 9. 11. 2015", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2015-11-09", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2015:8114215268.1"}, {"guid": "70b43cef-975c-4146-be98-d99093b407c1:42553b73-8cb3-4a37-99a2-97362f20f917", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2015:8115213282.1", "spisova_znacka": "6Co/261/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 6Co/261/2015 z 2. 9. 2015", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2015-09-02", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2015:8115213282.1"}, {"guid": "8c9739d5-abd4-423f-be87-991ac35c9260:cace0731-e445-47c1-8302-2d66aaa686b8", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2015:7812209521.1", "spisova_znacka": "6Co/213/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 6Co/213/2015 z 28. 5. 2015", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2015-05-28", "citacie_n": 37, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2015:7812209521.1"}, {"guid": "b91eb416-5585-4dc9-868d-902ba830a530:779c4b39-1d41-4bbe-ab82-c4b89de7341b", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2014:1410208254.1", "spisova_znacka": "9Co/350/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Co/350/2012 z 21. 5. 2014", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2014-05-21", "citacie_n": 186, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2014:1410208254.1"}, {"guid": "e7cde029-e1e6-4997-ac68-64dc74bed21c:9cf6351a-b9f7-411a-9f86-5d10414183ae", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2013:3112219377.1", "spisova_znacka": "6Co/105/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 6Co/105/2013 z 25. 3. 2013", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2013-03-25", "citacie_n": 68, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2013:3112219377.1"}, {"guid": "81ddbcae-a337-49e1-9c31-729ed932972c:38976081-d062-42bc-a976-450aad50a83c", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2013:3112223259.2", "spisova_znacka": "6Co/2/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 6Co/2/2013 z 13. 1. 2013", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2013-01-13", "citacie_n": 78, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2013:3112223259.2"}, {"guid": "c69c9694-7782-47f3-816e-1e28f852a596:b2e5405e-d41f-45fb-9bdd-443ff2ce9973", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2012:7511211720.1", "spisova_znacka": "6Co/27/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 6Co/27/2012 z 2. 7. 2012", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2012-07-02", "citacie_n": 27, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2012:7511211720.1"}], "citovane_v": []}