{"guid": "4fd6910c-5f51-420e-9207-c4faddae93c8:b2baa823-26ab-41de-9616-598f658fddf5", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2017:8207206170.2", "spisova_znacka": "5Co/20/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 5Co/20/2016 z 22. 3. 2017", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 22. marca 2017, sp. zn. 5Co/20/2016, ECLI:SK:KSPO:2017:8207206170.2", "identifikacne_cislo": "8207206170", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Adriana Szaniszlová", "sudca_id": 1326, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-adriana-szaniszlova-1326", "datum_vydania": "2017-03-22", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Vlastníctvo bytov a nebytových priestorov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b2baa823-26ab-41de-9616-598f658fddf5", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2017:8207206170.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2017:8207206170.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2017:8207206170.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/20/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8207206170
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8207206170.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a členov senátu
JUDr. Karola Krochtu a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobcu: SPRAVBYT, s.r.o., so sídlom Hurbanova
18, 085 01 Bardejov, IČO: 31 683 061, zastúpeného advokátom JUDr. Jozefom Sotolářom, PhD., so
sídlom Južná trieda 1, 040 01 Košice, proti žalovaným: 1. W.. W. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. bl. H/3,
XXX XX J. 2. Y. Q., nar. 03.XX.XXXX, bytom G. bl. H/3, XXX XX J., 3. BARDBYT spol. s.r.o., so sídlom
Moyzesova 7, 085 01 Bardejov, IČO: 36 476 633, zastúpenému advokátom JUDr. Jozefom Stašákom,
so sídlom Andraščíkova 3, 085 01 Bardejov, o zaplatenie 1.906,89 eura s prísl., takto o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k. 1C/23/2008-197 zo dňa 11.03.2015 v spojení s opravným
uznesením č.k. 1C/23/2008-230 z 22.12.2015

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok v spojení s opravným uznesením.

Priznáva žalovaným voči žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bardejov (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol,
žalovaným v 1. a 2. rade náhradu trov konania nepriznal a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému
v 3. rade trovy právneho zastúpenia vo výške 536,69 eura na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Jozef
Stašáka, advokáta, Andraščíkova 3, 085 01 Bardejov, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou, súdu doručenou 29.11.2007, domáhal
pôvodne voči žalovaným v 1. a 2. rade zaplatenia sumy 1.906,89 eura, nakoľko so žalovanými dňa
21.12.1999 uzavrel zmluvu o poskytovaní služieb spojených s užívaním bytu v bytovom dome, ktorou sa
žalovaní zaviazali za poskytované služby platiť, svoju povinnosť v období od októbra 2006 do augusta
2007 neplnili, splnenie tejto povinnosti má im preto uložiť súd.
Súd konštatoval, že žalovaní v 1. a 2. rade so žalobou nesúhlasili, poukázali na to, že zmluva, na základe
ktorej žalobca voči nim uplatňuje nárok, bola z rozhodnutia vlastníkov bytov vypovedaná výpoveďou z
21.12.2005. Výpoveď napadnutou nebola, je platná, od 01.07.2006, všetky platby uhrádzajú novému
správcovi BARDBYT spol. s.r.o.
Uznesením č.k. 1C/23/2008-93 z 19.07.2013 súd na základe návrhu žalobcu, súdu doručeného
30.08.2012, pripustil vstup žalovaného v 3. rade do konania. Uznesením č.k. 1C/23/2008-100 z
19.02.2014 nepripustil zmenu žaloby.
Žalovaný v 3. rade mal za to, že so žalobcom nie je v žiadnom právnom vzťahu, žalobca si žalobou
uplatňuje nárok za obdobie rokov 2006 a 2007, vzniesol preto námietku premlčania argumentujúc taktiež
tým, že žalobca porušil vlastnícke práva vlastníkov bytov keď odmietol akceptovať výpoveď zmluvy o
výkone správy. Znemožňoval tiež žalovanému v 3. rade vykonávať správu v bytovom dome a neodovzdal
mu potrebné podklady, hoci vedel o ukončení správy a mal vedomosť o tom, kto je novým správcom.



Z vykonaných dôkazov súd zistil, že žalobca ako správca uzavrel s vlastníkmi bytov v dome H/3, vrátane
žalovaných v 1. a 2. rade, dňa 30.10.1995 zmluvu o výkone správy. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú,
dohodnuté bolo, že je možné ju vypovedať len písomne tak, aby bolo uzavreté účtovné obdobie, t.j.
kalendárny rok, a to vždy k 01.01. nasledujúceho roka so 6-mesačnou výpovednou lehotou len v prípade,
ak je správa domu zabezpečená iným správcom pre celý bytový dom. Dňa 21.12.1999 bola medzi
žalobcom a vlastníkom bytu - žalovaným v 1. rade, uzavretá Zmluva o poskytovaní služieb, predmetom
ktorej bolo poskytovanie služieb vlastníkovi bytu č. XX na G. ulici blok Y./.X č. XX, blok XXXX v J..
Predmetom zmluvy boli povinnosti žalobcu ako poskytovateľa služieb, pričom vlastník bytu sa zaviazal
za poskytnuté služby platiť mesačné zálohové platby. Dňa 21.12.2005 sa uskutočnila schôdza vlastníkov
bytov a nebytových priestorov v bytovom dome Y., G. XX a XX v J., predmetom ktorej bola, okrem iného,
výpoveď zo správy bytového domu žalobcovi, za čo hlasovala nadpolovičná väčšina všetkých vlastníkov
- 13, proti bol jeden a zdržali sa dvaja. V rovnakom pomere bol schválený nový správca. Prezenčnú
listinu zo schôdze podpísalo spolu 18 vlastníkov. Prezenčnú listinu, na ktorej vlastnoručným podpisom
vyslovilo súhlas s výpoveďou žalobcovi ako správcovi, podpísalo 15 vlastníkov. Tieto písomnosti, vrátane
výpovede zo správy bytového domu, vlastníci bytového domu doručili žalobcovi dňa 22.12.2005. Z
výpovede zmluvy o výkone správy vyplýva, že výpovedná lehota začína plynúť dňom 01.01.2006 a končí
dňom 30.06.2006, pričom od 01.07.2006 majú vlastníci zabezpečeného nového správcu - žalovaného
v 3. rade. Žalovaný v 3. rade uzavrel s vlastníkmi bytov H/3 dňa 22.03.2006 zmluvu o výkone správy.
Súd prvej inštancie na základe zisteného skutkového stavu, vychádzajúc aj zo záverov, ku ktorým sa
dospelo v konaní vedenom na súde pod sp.zn. 4C/4/2007, kvôli ktorému bolo konanie 1C/23/2008
prerušené, konštatoval, že vo veci vedenej po sp.zn. 4C/4/2007 sa súd vysporiadal s otázkou zvolania,
priebehu a výsledkov hlasovania schôdze vlastníkov bytov, ktorá sa uskutočnila dňa 21.12.2005.
Výsledky hlasovania tejto schôdze a výpoveď daná žalobcovi boli zhodnotené ako platné, pričom
napádať hlasovanie alebo uznášaniaschopnosť schôdze patrí výlučne vlastníkovi bytu alebo nebytového
priestoru, nie správcovi. Vzhľadom na to, že žalobca si voči žalovaným v 1. a 2. rade uplatňoval
nárok za obdobie, keď už nebol správcom bytového domu, pretože mu bola 21.12.2005 daná výpoveď,
ktorá uplynula 30.06.2006, pričom novým správcom od 01.07.2006 bol žalovaný v 3. rade, žalobu
ako nedôvodnú v tejto časti zamietol. Z dôvodu, že žalovaný v 3. rade vzniesol námietku premlčania,
vysporiadal sa s tým, či nárok uplatnený voči žalovanému v 3. rade bol alebo nebol premlčaný. Vzhľadom
na to, že predmetom konania bol nárok žalobcu za obdobie od októbra 2006 do augusta 2007, pričom
žalobca až podaním, súdu doručeným 30.08.2012 navrhol pripustenie žalovaného v 3. rade do konania,
bol jeho nárok voči žalovanému v 3. rade premlčaný. Súd zdôvodnil, prečo nevykonal dôkazy, ktoré
navrhol žalobca ohľadne preverenia zvolania, priebehu a hlasovania na schôdzi vlastníkov bytov dňa
21.12.2008 majúc za to, že táto otázka bola vyriešená v konaní vedenom pod sp.zn. 4C/4/2007,
ktoré sa právoplatne skončilo 14.04.2011. V tejto súvislosti konštatoval, že absolútnej neplatnosti
právneho úkonu sa môže dovolávať ktokoľvek a okrem účastníkov právneho vzťahu ten, kto má na
tom právny záujem. Podľa súdu schôdza vlastníkov bytov bola riadne zvolaná, v rámci jej priebehu sa
odhlasovala výpoveď žalobcovi ako správcovi a zároveň došlo k schváleniu nového správcu, vlastníci
bytov vykonávali svoje legitímne právo, ktoré im priznáva zákon, vlastnícke právo je absolútne a v
okolnostiach prípadu nemohlo byť limitované vôľou správcu. Vlastníci bytov prejavili vôľu vypovedať
zmluvu o výkone správy žalobcovi. Skutočnosť, že výsledok hlasovania schôdze nenaplnil očakávania
a predstavy správcu nemôže znamenať porušenie jeho práv a nemôže ani signalizovať absolútnu
neplatnosť tohto právneho úkonu. Súd nezistil, aby vôľa vlastníkov bytov vypovedať zmluvu správcovi
odporovala zákonu alebo ho obchádzala, alebo aby sa priečila dobrým mravom.
Pri právnom posúdení vychádzal súd prvej inštancie z ustanovení Zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve
bytov a nebytových priestorov v znení účinnom k 21.12.2005 - § 8 ods. 2, §8a ods. 2, 3, § 14 ods. 4 a
z § 100 ods. 1 a § 101 Občianskeho zákonníka.
Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p.
2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca, majúc za to, že súd svoje rozhodnutie odôvodnil
dôkazmi a skutočnosťami, ktoré nemajú žiadnu oporu v spise. Vysporiadaval sa s názormi z iných
konaní, pričom k veci nepripojil a neoboznámil obsah spisov, kde už bolo vykonávané dokazovanie.
Pritom na Okresnom súde v Bardejove sa vedie veľký počet žalôb o zaplatenie úhrad spojených
s užívaním bytov v bytovom dome H/3 v Bardejove. Týmto porušil právo účastníka na spravodlivý
proces, jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné. Pokiaľ súd prvej inštancie nemal pripojené spisy, na
ktoré odkazoval, objektívne nemohol vedieť, v akom rozsahu bolo vykonané dokazovanie. Oboznamoval
totiž len niektoré časti odôvodnenia v týchto veciach. nie je možné poukazovať na dôkazy, ktoré neboli
oboznámené a ani na tie časti, ktoré neboli aspoň prečítané. Tým žalobcovi odňal právo konať a brániť
sa, čo je podľa žalobcu hrubé a účelové porušenie práv na spravodlivý proces. Pokiaľ bola žaloba



zamietnutá voči žalovanému v 3. rade, mal súd aplikovať Obchodný zákonník, nakoľko ide nepochybne
o obchodnoprávny vzťah medzi dvoma obchodnými spoločnosťami. Premlčacia lehota na právo na
vydanie bezdôvodného obohatenia začína plynúť až vtedy, keď príslušný orgán určí, kto je skutočným a
nie domnelým správcom. K takémuto určeniu došlo najskôr dňom právoplatnosti rozsudku Okresného
súdu Bardejov pod sp.zn. 4C/4/2007, najskôr od tohto dátumu môže byť počítaná lehota na začatie
plynutia premlčacej doby a zároveň je to prvý deň, kedy sa možno domáhať nárokov prostredníctvom
súdu. Až rozhodnutím súdu sa určilo, kto sa vlastne bezdôvodne obohatil. Podľa žalobcu zároveň ale
platí, že plnenie je viazané na odovzdanie a prevzatie správy, t.j. o premlčaní možno hovoriť výlučne v
kontexte odovzdania a prevzatia výkonu správy. Žalobca taktiež poukázal na inštitút dobrých mravov.
V danom prípade žalobca plnil svoje zákonné povinnosti správcu aj za stavu, keď sa viedlo súdne
konanie a dodával všetky médiá a uhrádzal všetky s tým spojené plnenia. Žalovaný v 3. rade účelovo
a úmyselne porušoval platnú právnu úpravu a prijímal od časti vlastníkov plnenia za služby a činnosti,
ktoré neposkytoval. Za tejto situácie nie je možné na premlčanie prihliadať. Týmito skutočnosťami sa súd
vôbec nezaoberal. Aj z tohto pohľadu je rozhodnutie súdu prvej inštancie úplne nepreskúmateľné. Čo
sa týka výkonu správy, zmluva na správu v bytovom dome môže byť uzavretá len s jedným správcom.
Z právnej úpravy taktiež vyplýva postup pri zvolávaní schôdze vlastníkov, oznámenie musí byť v
písomnej forme doručené každému vlastníkovi bytu minimálne 10 dní predo dňom konania schôdze,
ide o obligatórne podmienky platnosti celého rokovania schôdze. Bez ich splnenia nie je vôbec možné
o schôdzi vlastníkov hovoriť a závery na takejto schôdzi prijaté sú v rozpore so zákonom, sú nulitné.
To znamená, že nemohlo dôjsť k výpovedi zmluvy a taktiež k súhlasu s novým správcom. Z podania
vlastníkov bytov v bytovom dome H/3 z 21.12.2005 vyplýva, že podpísaní vlastníci dávajú žalobcovi
výpoveď k 01.07.2006, z pripojenej prezenčnej listiny to, že súhlas s výpoveďou podpísalo 15 osôb,
z prezenčnej listiny vlastníkov bytov konanej 21.12.2005 vyplýva, že obsahuje 18 mien a podpisov.
Existujú teda dve listiny s podpismi a jednak zápisnica a jednak text s uvedením výpovede zo zmluvy.
Nie je teda vôbec možné určiť, ako prebiehala schôdza, koľko uznesení sa na schôdzi schválilo, v akom
časovom horizonte, aký bol text uznesení, súd sa na tieto skutočnosti v odôvodnení vôbec nezameral
a ani slovom ich nezdôvodnil. Je pritom potrebné dôsledne rozlišovať medzi schválením správcu a
schválením zmluvy o výkone správy s týmto správcom. Zmluvu o výkone správy so spoločnosťou
BARDBYT, s.r.o. Bardejov však nikto neschválil. Zo zákona vyplýva, že správa môže byť odovzdaná
výlučne tomu, kto preukáže, že je novým správcom a že proces jeho schvaľovania a schvaľovania
zmluvy o výkone správy bol zákonný a správny. Zákon je postavený na kontinuite výkonu správy. Žalobca
preto žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na nové konanie a
prejednanie, resp. aby ho zmenil tak, že žalobe v plnom rozsahu vyhovie.
3. Žalovaní v 1. a 2. rade sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrili.
4. Žalovaný v 3. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že procesný postup súdu prvej inštancie
bol v súlade so zákonom, žalobca neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal rozhodujúce skutočnosti, z
odvolania nie je zrejmé, z čoho odvodzuje svoje nároky. V odvolaní sa zaoberá množstvom skutočností,
ktoré sú pre konanie nepodstatné, tým zavádza súdy, predlžuje súdne konania, odvádza pozornosť
účastníkov, nevenuje sa rozhodujúcim skutočnostiam a právnu úpravu vykladá v zmysle de lege ferenda.
Žalobca v spore nie je aktívne legitimovaný, jeho oprávnenie konať za vlastníkov bytov skončilo
30.06.2006, po tomto dátume konal iba sám za seba. Konal úmyselne protiprávne, keď vedel o výpovedi
zmluvy o výkone správy, vedel o skončení výkonu správy a napriek tomu konal ako by bol správcom.
Príčinou vzniku sporu je úmyselné protiprávne konanie žalobcu. Na súde prvej inštancie sa vedú konania
súvisiace s bytovým domom na ul. G. XX a XX v J. a to u všetkých sudcov tohto súdu od roku 2006,
skutková i právna situácia je teda všeobecne známa tak súdu ako aj žalobcovi i všetkým žalovaným, bolo
by neúčelné a nehospodárne opakovanie a v každom konaní preukazovať tie isté skutkové okolnosti.
Všetky žalobcom nastoľované otázky boli v súdnych konaniach právoplatne vyriešené. Pokiaľ žalobca
napáda schôdzu vlastníkov bytov z 21.12.2005, na schôdzi má právo a povinnosť zúčastňovať sa
vlastník bytu a hlasovaním rozhodovať o spoločných častiach, zariadeniach a príslušenstve domu.
Iba vlastník bytu má právo obrátiť sa do 15 dní od vyhlásenia výsledkov hlasovania na súd, aby vo
veci rozhodol, inak jeho právo zaniká, ide o prekluzívnu lehotu. Žalobca nie je oprávnený akýmkoľvek
spôsobom spochybňovať a napádať schôdzu vlastníkov bytov. Žiaden z vlastníkov bytov právo podať
žalobu na súd nevyužil a toto právo zaniklo. Žalobca nepodal ani žalobu o určenie neplatnosti výpovede
zmluvy o výkone správy a žalobu o určenie, kto je správcom bytového domu, podanú v roku 2013,
vzal späť. Závery schôdze vlastníkov bytov z 21.12.2005 sú teda platné a záväzné, naviac potvrdené
právoplatnými rozsudkami súdov. Žalobca podal žalobu ako správca bytového domu, od roku 2006 od
prvého vyjadrenia v súdnych sporoch bol však informovaný o tom, že vlastníci bytov uhrádzajú všetky
platby spojené s užívaním bytu na účet bytového domu zriadený žalovaným v 3. rade, vedel kde sú



peniaze vlastníkov bytov, od roku 2006 nepretržite porušuje vlastnícke práva vlastníkov bytov, odmietol
akceptovať výpoveď zmluvy o výkone správy. Žalovaný v 3. rade žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie potvrdil a priznal žalovaným náhradu trov konania.
5. Žalobca podaním, Krajskému súdu v Prešove doručeným 04.04.2016, označeným ako odvolanie
- doplnenie predložil písomnosť Prima banky Slovensko, a.s., označenú ako zmluva o postúpení
pohľadávky a prevzatí dlhu zo zmluvy o účte, podľa ktorej žalovaný v 3. rade ako pôvodný majiteľ
účtu bezodplatne postúpil všetky svoje pohľadávky ako aj záväzky majiteľa účtu na vlastníkov bytov
bytového domu T. H. XX argumentujúc, že v spornom období jediným účtom vlastníkov bol účet, ktorý
spravovala spoločnosť SPRAVBYT, s.r.o. Bardejov a žalovaný v 3. rade nemal až do roku 2015 zriadený
osobitný účet pre vlastníkov obytného bloku H/3, čo znamená, že vlastníci nemohli ani nemali kde platiť
svoje platby. Navrhol preto, aby sa súd vysporiadal s týmto argumentom a doplneným dokazovaním,
t.j. pripojenou písomnosťou Prima banky Slovensko, a.s. zo 04.03.2015; žalovaný v 3. rade v reakcii na
vyjadrenie žalobcu uviedol, že toto podanie žalobcu je doplnením dokazovania, dôkazy a skutočnosti
majú byť predložené alebo označené najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na
dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Odvolacím dôvodom sú len za
podmienok § 205a O.s.p.
6. Žalobca aj žalovaný v 3. rade svojimi podaniami, odvolaciemu súdu doručenými 10.08.2016, resp.
04.10.2016 zopakovali svoje tvrdenia prezentované v priebehu konania.
7. Súd prvej inštancie uznesením č.k. 1C/23/2008-230 z 22.12.2015 opravil rozsudok č.k.
1C/23/2008-197 z 11.03.2015 v jeho záhlaví.
8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“), príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 Zákona č.
160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016, ďalej len „CSP“), vychádzajúc z
ustanovenia § 470 ods. 1 a ods. 2 veta prvá CSP podľa ktorého, ak nie je uvedené inak, platí tento zákon
aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované, preskúmal napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z
ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), miesto a
čas verejného vyhlásenia rozsudku zverejnil na úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 15.03.2017
(§219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je neopodstatnené.
9. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v takom rozsahu, v
ktorom sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví aj medze, v ktorých má odvolací súd po stránke
kvalitatívnej rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov uplatnených
žalobcom do uplynutia lehoty pre podanie odvolania, to, či súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne
odôvodnil, vychádzajúc z toho, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú
námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre
rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).
10. Podstata odvolacích argumentov žalobcu spočívala v tvrdení o nepreskúmateľnosti rozsudku,
v tvrdení, že súd vychádzal z dôkazov, ktoré riadne nevykonal, vec nesprávne posúdil, keďže sa
nezaoberal predpokladmi pre relevantné rozhodovanie vlastníkov bytov vo vzťahu k správe bytov a vo
vzťahu k žalovanému v 3. rade nesprávne posúdil námietku premlčania.
11. Pod nesprávnym právnym posúdením veci treba rozumieť pochybenie súdu spočívajúce v tom, že
na zistený skutkový stav neaplikoval príslušnú normu alebo aplikoval síce správnu právnu normu, ale jej
obsah interpretoval nesprávne, alebo právnu normu síce interpretoval správne, ale na zistený skutkový
stav ju nesprávne aplikoval.
12. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie pri posudzovaní veci, ktorá bola predmetom
konania, použil správny právny predpis a správne ho vyložil. V rozhodnutí zodpovedal na všetky
argumenty, ktoré boli pre rozhodnutie podstatné, jeho rozhodnutie presvedčivé, odvolací súd sa so
závermi, ku ktorým dospel súd prvej inštancie a s odôvodnením rozhodnutia v celom rozsahu stotožňuje
(§ 387 ods. 2 CSP) a len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia k odvolacím dôvodom
dodáva:
13. Žaloba je, čo sa týka jej obsahu, úkonom, ktorým žalobca vymedzuje subjekty, predmet a obsah
žalobou začatého súdneho konania, pričom platí, že súd je žalobou viazaný.
Žalobca sa žalobou domáhal toho, aby súd uložil žalovaným zaplatiť mu žalobným petitom
kvantifikovanú sumu ako sumár platieb, ktoré mu mali byť, ale neboli, preddavkovo zaplatené za



jednotlivé mesiace v období od októbra 2006 do augusta 2007 (po 4.968 Sk), pričom k tejto sume platieb,
určených pre poskytovateľa služieb, pripočítal nedoplatok z vyúčtovania za rok 2006 vo výške 2.829 Sk,
všetko žiadajúc s úrokom z omeškania konkrétne špecifikovaným.
Nárok takto uplatnený zostal predmetom žaloby voči všetkým žalovaným, t.j. tak voči pôvodne
žalovaným v 1. a 2. rade, ako aj voči žalovanému v 3. rade, ktorý bol do konania pripustený uznesením
č.k. 1C/23/2008-93 z 19.07.2013 na základe návrhu žalobcu súdu doručeného 30.08.2012. Bolo preto
povinnosťou súdu posúdiť dôvodnosť takto obsahovo koncipovanej žalobnej požiadavky.
14. Čo sa týka žalovaného v 3. rade, je zrejmé, zo spisu to nevyplýva, že by bol žalovaný subjektom,
ktorý by mal povinnosť platiť žalobcovi mesačné preddavkové platby za užívanie bytu alebo nedoplatok
za užívanie bytu, t.j. že by bol vlastníkom niektorého z bytov v bytovom dome na G. ulici v J.. Ak
súd na základe žalovaným v 3. rade vznesenej námietky premlčania žalobu voči nemu s poukazom
na ustanovenie § 101 Občianskeho zákonníka zamietol, rozhodol správne, žalovaný nárok sa týkal
súm, ktoré mali byť uhradené najneskôr do 31.08.2007, nárok voči žalovanému v 3. rade bol uplatnený
30.08.2012, t.j. po uplynutí trojročnej ale aj štvorročnej premlčacej lehoty, z ktorej žalobca vychádzal.
Pri zamietnutí návrhu pre premlčanie platí, že súd ho nepreskúmava po stránke vecnej, ak sa súd prvej
inštancie touto zásadou riadil, bol jeho postup pri odôvodňovaní rozhodnutia správny.
15. Čo sa týka nároku uplatneného voči žalovaným v 1. a 2. rade, okrem nedoplatku z vyúčtovania
za obdobie roka 2006, po prepočte na menu euro vo výške 93,91 eura, zostal predmetom konania
nárok na zaplatenie preddavkových platieb za jednotlivé mesiace. Takýto postup správcu bytového domu
je v zásade možný, ale len do toho obdobia, kým sa nezrealizuje vyúčtovanie preddavkových platieb
za predchádzajúci rok, čo sa má vykonať do 31. mája roku nasledujúceho. Už len vzhľadom na takto
koncipovaný a nezmenený návrh po celý čas konania bol dôvod na zamietnutie žaloby v tejto časti
nároku.
16. Prioritným odvolacím argumentom bol argument o aktívnej legitimácii žalobcu vo vzťahu k
uplatnenému nároku vzhľadom na to, že k zmene správcu bytového domu nedošlo a dôjsť nemohlo
pre neplatnosť úkonov, na základe ktorých bola zvolená a prebiehala schôdza, na ktorej malo dôjsť
k rozhodnutiu o vypovedaní zmluvy o správe bytového domu H/3, pričom podľa žalobcu sa súd prvej
inštancie týmito okolnosťami vôbec nezaoberal, pričom to malo byť jeho povinnosťou.
17. Vychádzajúc z odôvodnenia rozsudku a z priebehu dokazovania je zrejmé, že ide o argument bez
relevancie. Na pojednávaní, ktoré na prejedanie veci súd prvej inštancie nariadil na deň 11.03.2015, bolo
vykonané dokazovanie listinami, z ktorých vyplýva zvolanie, priebeh hlasovania, rozhodnutie väčšiny
vlastníkov bytov v bytovom dome H/3, na pojednávaní dňa 11.12.2014 dokazovanie výpoveďou zmluvy
žalobcovi, zmluvou uzavretou s novým správcom, v rozsudku súd zdôvodnil nevykonanie ďalších
dôkazov k žalobcom namietaným skutkovým okolnostiam vo vzťahu k ním tvrdenému rozporu v priebehu
rozhodovacieho procesu o zmene správy.
Postup súdu prvej inštancie zodpovedá zásade procesnej ekonómie konania pred súdom a záver z
vykonaných dôkazov je aj presvedčivo sformulovaný. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť k
námietke o neplatnosti schôdze, že z ustanovenia § 14 ods. 1 Zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve
bytov a nebytových priestorov v znení účinnom k 21.12.2005 nevyplýva, že predpokladom relevantnosti
schôdze je účasť správcu na schôdzi, z odseku 4 tohto ustanovenia to, že je to prehlasovaný vlastník
bytu alebo nebytového priestoru v dome, ktorý má právo obrátiť sa na súd, nie iná osoba, inak jeho právo
zaniká. V konaní nebolo ani tvrdené, že by niektorý z prehlasovaných vlastníkov podal na súde žalobu
v 15-dňovej lehote od hlasovania, ktorá je lehotou prekluzívnou, čo znamená, že toto právo zaniklo,
rozhodnutie schôdze vlastníkov je záväzné.
18. Odvolací súd si osvojil názor súdu prvej inštancie o nemožnosti limitovania výkonu práva vlastníkov
bytov vôľou správcu. To, že výsledok hlasovania vlastníkov môže mať dosah na podnikateľské aktivity
žalobcu nemôže byť faktorom obmedzujúcim právo vlastníkov bytov na pokojné užívanie majetku,
ochrana ktorého vyplýva aj z čl. 1 Dodatkového protokolu č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd ako aj z Ústavy Slovenskej republiky (čl. 20 ods. 1). Z podstaty vlastníctva vyplýva
sloboda rozhodovania o otázkach súvisiacich s výkonom vlastníckeho práva, jedným z ktorých je aj
právo zveriť inému správu vlastného majetku, a to na základe vlastných preferencií. Ak je preferenciou
väčšiny vlastníkov bytov zmena správcu bytového domu, je povinnosťou správcu rozhodnutie vlastníkov
akceptovať, nakoľko je záväzné. Uvedené sa týka aj výpovede zo zmluvy o výkone správy.
19. Čo sa týka námietky, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne neodôvodnil, je potrebné
uviesť, že požiadavka na riadne a úplné odôvodnenie rozhodnutia predstavuje zásadu spravodlivého
procesu, vyplýva to aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Judikatúra tohto súdu však
nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj taký, ktorý nie je pre rozhodnutie významný, bola daná
v odôvodnení rozhodnutia odpoveď. Špecifická odpoveď sa vyžaduje na taký argument, ktorý je pre



rozhodnutie rozhodujúcim (Ruiz Torija c./ Španielsko z 09.12.1994, séria A, č. 303-A; Hiro Balani c./
Španielsko z 09.12.1994, séria A, č. 303-B).
Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil riadne, vysporiadal sa s podstatnými argumentmi, jeho
rozhodnutie aj konanie zodpovedá zásadám spravodlivého procesu. Odvolací súd preto rozsudok súdu
prvej inštancie ako rozsudok vecne správny vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania podľa § 387
ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

Pokiaľ žalobca prvýkrát až v odvolacom konaní tvrdil niektoré skutočnosti, netvrdiac súčasne
relevantnosť tohto svojho postupu z niektorého z dôvodov uvedených v čase podania odvolania platného
ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., nemohol odvolací súd na tieto jeho tvrdenia prihliadať ako na odvolacie
dôvody, preto sa s nimi nezaoberal.
20. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods.
1 podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalovaní boli v odvolacom konaní plne úspešní, odvolací súd im preto priznal
náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Ich kvantifikáciu zrealizuje súd prvej inštancie podľa
§ 262 ods. 2 CSP.
21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 Zákona
č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa  § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.



Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "1C/23/2008", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}], "citovane_v": []}