Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 1Co/64/2017 z 11. 12. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 11. decembra 2017, sp. zn. 1Co/64/2017, ECLI:SK:KSPO:2017:8115223359.3 Krajský súd Prešov | 1Co/64/2017 | ECLI:SK:KSPO:2017:8115223359.3 | 2017-12-11 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy Citované ustanovenia: CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/99a5568e-0ba8-41d7-bf2f-5fb6ec130143 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2017:8115223359.3 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Co/64/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115223359
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8115223359.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a členov senátu
JUDr. Mareka Košča a JUDr. Mareka Kohúta, v sporovej veci žalobkyne: Z. B., K.. XX.X.XXXX, O.
S. XXX, zastúpenej AK - TARABČÁK, s.r.o., so sídlom Prešov, Hlavná 13, IČO: 36 859 109, proti
žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom Košice, Garbiarska 2, IČO: 31 690 904, o
zaplatenie 1.476,80 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa
18.1.2017 pod č.k. 29C/366/2015-137, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené a vo výroku o trovách konania.

Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov napadnutým rozsudkom rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni
1.476,80 eur s 8,05 % úrokom z omeškania ročne od 20.5.2015 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalobkyni priznal voči žalovanému nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %.

2. V odôvodnení rozhodnutia prvoinštančný súd uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 8.9.2015 sa
žalobkyňa domáhala voči žalovanému zaplatenia 1.476,80 eur s príslušenstvom titulom nevyplatenia
ceny odkupnej hodnoty z poistenia. Konštatoval, že žalobkyňa uzatvorila so žalovaným dňa 18.12.2002
poistnú zmluvu na produkt T.-S. Č.. XXXXXXXXXX pre prípad smrti a dožitia so začiatkom poistenia
dňa 7.12.2002 a koncom poistenia k 7.12.2017. Poistná suma bola pre prípad smrti dohodnutá na sumu
50.000,- Sk a pre prípad dožitia na sumu 75.560,- Sk. Doba platenia poistného bola dohodnutá na 10
rokov s tým, že žalobkyňa sa zaviazala platiť poistné vo výške 350,- Sk. Posledná úprava poistného bola
realizovaná podľa poistky zo dňa 10.8.2007 na sumu 334,- Sk (č. l. 30 spisu). Žalobkyňa listom zo dňa
17.3.2015 požiadala o zrušenie poistnej zmluvy so žiadosťou o vyplatenie odkupnej hodnoty. Žalovaný
listom zo dňa 4.5.2015 žalobkyni oznámil, že došlo k zániku poistenia k 7.4.2015 s výzvou na úhradu
nedoplatku vo výške 331,68 eur. Na základe odvolania žalobkyne zo dňa 11.5.2015 žalovaný uviedol,
že žalobkyni zaniklo právo o vyplatenie odkupnej hodnoty s poukazom na zmenu poistných podmienok,
v zmysle ktorých, v prípade, ak dôjde k predčasnému ukončeniu poistenia, poistenému zaniká právo na
vyplatenie odkupnej hodnoty. Žalovaný poukázal na to, že žalobkyňa slobodne, určite a zrozumiteľne
pristúpila na zmenu poistných podmienok. Na zmeny v poistnom vzťahu bola žalobkyňa upozornená 3-
krát v potvrdení o zmenu poistenia a raz v poistke, ako aj osobitným listom zo dňa 3.3.2009. Žalovaný
mal za to, že skutočnosť, že platnými poistnými podmienkami v čase ukončenia poistenia boli poistné
podmienky z 21.5.2007, svedčí ich uverejnenie na internete dňa 21.5.2007 a s poukazom na ustanovenie
§ 788 ods. 3 OZ tvrdil, že došlo k zníženiu poistného v súlade s novými poistnými podmienkami z
21.5.2007. Keďže žalobkyňa si svoju jedinú základnú povinnosť poistného vzťahu a to platiť riadne a



včas neplnila, dôsledkom bola premena poistenia na poistenie so zníženou poistnou sumou, a tým aj
redukovanou odkupnou hodnotou. Žalovaný taktiež namietal neplatnosť predmetnej poistnej zmluvy.

3. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že medzi stranami sporu dňa
18.12.2002 bola uzatvorená poistná zmluva pre poistný produkt T.-S. Č.. V. G.: XXXXXXXXXX pre
prípad dožitia vo výške 75.560,- Sk. Doba platenia poistného bola dohodnutá na 10 rokov s tým, že
poistné plnenie bolo naposledy upravené na sumu 334,- Sk, čo vyplýva z poistky zo dňa 10.8.2007.
Poistná zmluva je svojím charakterom zmluvou spotrebiteľskou, teda poistený nemá reálnu možnosť
ovplyvňovať jej obsah a je nútený akceptovať návrh poisťovne, ako aj všeobecné poistné podmienky
v takom rozsahu, ako sú mu zo strany poisťovne predložené. Po uzavretí predmetnej poistnej zmluvy
nedošlo k takej zmene právnej úpravy poistenia, ktorá by nedovoľovala vyplatiť dohodnuté poistné
plnenie z uzavretej poistnej zmluvy. Skutočnosť, že žalovaný až dodatočne po uzatvorení poistnej
zmluvy zistil, že výšku poistného vypočítal a navrhol nesprávne v rozpore s poistno-matematickými
metódami, je irelevantná. V danom prípade neboli zistené, ani preukázané žiadne prekážky právneho
charakteru, alebo faktická nemožnosť plniť pre objektívne príčiny. Prvoinštančný súd zastával názor,
že žalovaný je povinný napriek výsledkom kontroly orgánu dohľadu a tvrdenej nemožnosti vyplatenia
poistného plnenia podľa pôvodných poistných podmienok zotrvať v poistnom vzťahu so žalobkyňou
za podmienok, aké boli dohodnuté, čo je nepochybne plne v súlade so základnými princípmi právnej
istoty. Ak aj bolo uložené orgánom dohľadu žalovanému zjednať nápravu ohľadom kalkulačných vzorcov
predmetného poistného produktu v zmysle novej právnej úpravy zákona o poisťovníctve, pod hrozbou
uloženia možných sankcií, toto sa nemalo dotknúť už uzavretých poistných vzťahov, ale len poistných
vzťahov do budúcna. Na podporu svojej argumentácie poukázal na záver rozhodnutia Najvyššieho súdu
SR zo dňa 30.9.2014 pod sp. zn. 2 Cdo 229/2013, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že napriek tomu,
že žalovaný na základe rozhodnutia orgánu dohľadu mal prijať opatrenia v súlade s povinnosťou určiť
výšku poistného na základe poistno-matematických metód tak, aby výška poistného zabezpečovala
trvalú splniteľnosť všetkých záväzkov, vrátane tvorby rezerv, nijako to neodôvodňuje zvolený postup
žalovaného jednostranným zrušením poistnej zmluvy, keďže z ustanovenia § 31a zákona o poisťovníctve
účinného od 1.5.2014 nevyplynulo, že by sa táto konkrétna zmluva mala bez súhlasu zmluvných strán
nejakým spôsobom meniť. Rovnaký právny záver zaujal svojím rozhodnutím OS Košice I. pod sp. zn.
17C/115/2011, ktorý bol potvrdený rozhodnutím KS v Košiciach pod sp. zn. 5Co/44/2013, voči ktorému
Najvyšší súd SR odmietol dovolanie rozhodnutím pod sp. zn. 6Cdo/159/2014 a Ústavný súd SR odmietol
sťažnosť rozhodnutím I.ÚS 359/2015 zo dňa 26.8.2015. Súdy v uvedených rozhodnutiach zároveň
konštatovali, že nebol zistený žiaden dôvod absolútnej neplatnosti tejto zmluvy, vrátane dodatkov,
nakoľko nie je v rozpore so žiadnym ustanovením Občianskeho zákonníka, ani s iným zákonom platným
v čase jej uzatvorenia, alebo žeby takáto zmluva svojím účelom zákon obchádzala. Na základe
uvedeného súd prvej inštancie vyhodnotil námietku žalovaného o neplatnosti predmetnej poistnej zmluvy
v zmysle ust. § 39 OZ ako nedôvodnú.

4. V dôvodoch rozsudku sa ďalej uvádza, že podľa vyjadrenia žalovaného mala žalobkyňa nárok iba
na poistné plnenie zodpovedajúcej redukovanej sume s poukazom na znížené poistné na základe
jej žiadosti zo dňa 2.7.2007 zo sumy 374,- Sk na sumu 334,- Sk. Vykonaným dokazovaním bolo
preukázané, že zmena výšky poistného bola realizovaná na základe žiadosti žalobkyne, ktorú podala
na základe písomnej ponuky žalovaného, ktorý listom priznal klientom zníženie mesačného poistného s
tým, že dohodnuté poistné sumy sa ku dňu zníženia poistného nemenia a ich výška ostáva zachovaná.
Pokiaľ žalovaný tvrdí, že žiadosťou o zmene poistného zo dňa 2.7.2007 žalobkyňa pristúpila k novým
všeobecným poistným podmienkam v znení účinnom od 21.5.2007 a tým aj k zmene poistného plnenia
prepočítaného v zmysle článku XVII. bodu 7f, mal prvoinštančný súd za to, že pre neurčitosť časti
tvrdenej zmeny výšky poistného plnenia pre prípad dožitia ide v zmysle ust. § 37 Občianskeho zákonníka
o neplatný právny úkon. Okrem iného žalovaný v zmysle článku XVII. bodu 7f sa zaviazal upravenú
výšku poistných súm poistníkovi oznámiť v najbližšej každoročnej informácií o finančnom stave poistnej
zmluvy, pričom splnenie si uvedenej povinnosti súdu nepreukázal.

5. Prvoinštančný súd pri uplatnenom nároku žalobkyne postupoval z poistných podmienok účinných ku
dňu uzatvorenia poistnej zmluvy platných od 1.6.1995 (č. l. 60). Zároveň súd konanie žalovaného v
predmete zníženia poistného posúdil ako klamlivú obchodnú praktiku podľa § 8 ods. 1 písm. g) Zákona o
ochrane spotrebiteľov, v zmysle ktorého sa obchodná praktika považuje za klamlivú, ak zapríčiňuje alebo
môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcií, ktoré by inak neurobil, pretože
obsahuje nesprávne informácie a je preto nepravdivá, alebo akýmkoľvek spôsobom uvádza do omylu



alebo môže uviesť do omylu priemerného spotrebiteľa. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané,
že žalobkyňa požiadala o zníženie poistného na základe ponuky žalovaného s tým, že nedôjde k
zmene poistných súm, práve naopak získava rôzne právne nástroje ako GSM servis, prípadne ďalšie
marketingové výhody, ktoré v čase podpisu poistnej zmluvy neboli k dispozícii. O správnosti svojho
rozhodnutia realizovať uvedenú obchodnú transakciu bola utvrdená podaním žalovaného a poistkou zo
dňa 10.8.2007, ktoré jej garantovali zachovanie pôvodných poistných podmienok, ako aj súm.

6. Prvoinštančný súd mal za to, že klamlivou obchodnou praktikou je konanie žalovaného listom
zo dňa 10.8.2007, ktorým oznámil žalobkyni akceptáciu žiadosti o zníženie poistného s uvedením,
že nedochádza k zmene poistných súm a podmienok, práve naopak získava benefity, ktoré v čase
uzatvorenia poistnej zmluvy k dispozícii neboli. Uvedená časť textu je napísaná zreteľným čitateľným
písmom a nachádza sa v prvej polovici listu, pričom druhá polovica listu písaná drobným takmer
nečitateľným písmom uvádza, že žiadosťou o zníženie poistného a jej akceptáciou žalovaným pristúpila
k zmene poistných podmienok v znení účinnom od 21.5.2007, ktoré majú vplyv na výšku poistného,
poistné plnenie, odkupnú hodnotu, kapitalizáciu poistenia, jeho bonifikáciu a technickú úrokovú mieru.
Keďže žalovaná požiadala o zrušenie poistnej zmluvy listom zo dňa 17.3.2015, doručeným žalovanému
dňa 18.3.2015 v zmysle článku 11. bodu 2. poistných podmienok v znení účinnom od 1.6.1995, poistenie
je zrušené nasledujúci deň, keď poisťovňa žiadosť poistníka obdŕžala, teda ku dňu 19.3.2015. Žalobkyňa
pristúpila k zrušeniu poistnej zmluvy po dohodnutej dobe platenia poistného desiatich rokov od začiatku
poistenia 7.12.2002. Podľa predloženej poistnej zmluvy a článku 11. poistných podmienok, vzniklo
žalobkyni právo na zaplatenie odkupnej hodnoty poistenia uplynutím 12. roku poistenia vo výške 44.490,-
Sk (č. l. 5), čo predstavuje 1.476,80 eur. V danom prípade neboli splnené nielen podmienky na redukciu
poistného plnenia, ale aj na zaplatenie odkupnej hodnoty podľa článku 9. bodu 2. VP účinných v
čase uzatvorenia poistnej zmluvy, keďže žalovaný mohol pristúpiť k redukcii poistného plnenia iba za
predpokladu, že poistné za ďalšie poistné obdobie nebolo zaplatené v plnej výške v lehote stanovenej
Občianskym zákonníkom, ktorá bola podľa § 801 OZ v znení účinnom ku dňu uzatvorenia poistnej
zmluvy 6-mesačná od dátumu splatnosti poistného a v súčasnom znení je táto lehota 1-mesačná odo dňa
doručenia výzvy poisťovateľa na jeho zaplatenie. Z prehľadu platobného kalendára nesporne vyplýva,
že aj keď žalobkyňa bola v omeškaní s úhradou poistného za ďalšie poistné obdobie, toto bolo z jej strany
zaplatené vždy v priebehu kalendárneho mesiaca odo dňa jeho splatnosti, a preto na strane žalovaného
neboli splnené podmienky nielen na vyplatenie redukovaného poistného plnenia, ale ani odkupnej
hodnoty poistenia. Nakoľko poistná zmluva, ani poistné podmienky neupravujú lehotu na vyplatenie
odkupnej hodnoty zo strany poisťovateľa, prvoinštančný súd v danom prípade analogicky vychádzal
z ust. § 797 ods. 3 OZ upravujúceho lehotu na vyplatenie poistného plnenia. V zmysle uvedeného
ustanovenia je poisťovateľ povinný vyplatiť poistné plnenie v lehote 15 dní len čo skončil vyšetrenie
potrebné na zistenie rozsahu povinnosti plniť. Keďže žalovaný preukázateľne ukončil vyšetrenie za
účelom rozsahu svojej povinnosti plniť na základe žiadosti žalobkyne o vyplatenie odkupnej hodnoty
poistenia dňa 4.5.2015, lehota na vyplatenie odkupnej hodnoty mu uplynula 19.5.2015. Preto súd prvej
inštancie priznal žalobkyni uplatnený úrok z omeškania určený v súlade s ust. § 3 Nariadenia vlády
č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.1.2013 v spojení s ust. § 10c citovaného nariadenia v znení
účinnom od 1.2.2013 vo výške s 8,05 % ročne od 20.5.2015 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti žalobu
v uplatnenom nároku na úrok z omeškania zamietol.

7. O nároku na náhradu trov konania prvoinštančný súd rozhodol v zmysle ust. § 255 CSP a žalobkyni,
ktorá bola úspešná v plnom rozsahu čo do istiny uplatneného nároku, priznal nárok na náhradu trov
konania voči neúspešnému žalovanému v rozsahu 100 %.

8. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný. Odvolateľ vytýka prvoinštančnému súdu, že
nesprávne vec právne posúdil, keď dospel k záveru, že poistná zmluva je platná, ako aj to, že
na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď sa nijakým
spôsobom nevyrovnal s dôkazmi navrhnutými žalovaným. Žalovaný poukázal na to, že poistné v
prípade poistnej zmluvy T.-S. bolo povolené s vadou, ktorá spočívala v tom, že poistné v prípade
poistenia T.-S. bolo právne záväzné stanovené v rozpore so zákonom, preto tvrdí, že poistná zmluva
je v tejto časti neplatná. Nárok na plnenie z neplatného právneho úkonu nevzniká, z toho dôvodu
neobstojí ani záver o nemožnosti plnenia v zmysle § 575 OZ, uvedený na strane 8 odôvodnenia
rozsudku. Objektívna nemožnosť plnenia neodôvodňuje platnosť právneho úkonu, takýto záver odporuje
zneniu § 575 OZ, ako aj samotnej logike. Znenie § 575 OZ predpokladá existenciu platného právneho
úkonu, z ktorého až následne je možné posudzovať, či plnenie je možné alebo nie. Skúmanie



platnosti úkonu je základným krokom, s ktorým sa súd musí ex offo zaoberať, uvedené vyplýva i
zo systematického členenia OZ a vzťahu medzi všeobecnými a osobitnými ustanoveniami zákona.
Objektívna možnosť alebo nemožnosť plnenia nemá žiaden vzťah k posúdeniu zákonnosti obsahu
právneho úkonu, z ktorého vyplýva. To, že plnenie môže byť objektívne možné, ešte neznamená, že
právny úkon je platný a naopak. V zmysle uvedeného právne posúdenie súdu týkajúce sa platnosti
poistnej zmluvy, a s tým súvisiaci priznaný nárok na plnenie z neplatného právneho úkonu, je neplatné.
Súd sa nijakým spôsobom nevysporiadal s argumentáciou žalovaného. Súd porušil svoju povinnosť
dostatočne odôvodniť proces dokazovania, dostatočným spôsobom zaoberať sa návrhmi na vykonanie
dôkazov a dôkazmi. Odôvodnenie konajúceho súdu v časti týkajúcej sa platnosti poistnej zmluvy je
nesprávne. Žalovaný má za to, že súd nesprávne zistil skutkový stav a zároveň vec nesprávne právne
posúdil, nakoľko neaplikoval na danú vec ustanovenie § 39 OZ. Z absolútne neplatného právneho
úkonu nevzniká nárok na žiadne poistné plnenie, a z tohto dôvodu sa žalovaný ani nemohol dostať
do omeškania s plnením. Konajúci súd sa rovnako nijakým spôsobom nezaoberal a nezdôvodnil,
prečo rozhodnutia súdov a závery v nich uvedené, ktoré predložil žalovaný, nemajú žiaden dopad na
právne posúdenie veci. Predovšetkým poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn.
2Co/315/2012 z 30.4.2015, ktorý sa zaoberal právnym posúdením celej množiny poistných zmlúv T.-
S. a dospel k záveru, že sú v rozpore so zákonom. Je nepochopiteľné a neprípustné, aby v jednom
civilnom konaní o náhrade škody, v ktorom sa posudzovalo poistenie UDP-K ako celok množiny, bol
žalovaný poškodený a poistné zmluvy T.-S. boli označené za nezákonné a v inom civilnom konaní
bol žalovaný ten, ktorý má niesť zodpovednosť za nesprávny úradný postup orgánu štátu a sporná
poistná T.-S., tvoriaca časť celku, bola platná. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil
prvoinštačnému súdu na ďalšie konanie.

9. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že podané odvolanie je nedôvodné, pretože
napadnutý rozsudok sa vysporiadal zákonným spôsobom so všetkými námietkami žalovaného, ktoré sú
opakovane aj obsahom odvolania. Z listín citovaných v odvolaní vôbec nevyplýva tvrdená neplatnosť
poistnej zmluvy. MF vydalo rozhodnutie 30.5.1995 na podnikanie v poisťovníctve na základe jeho
žiadosti, ku ktorej pripojil zákonom požadované náležitosti a medzi iným aj obchodný plán, obsahujúci
sadzby a výšky poistného. Ak tieto sadzby boli nesprávne navrhnuté a schválené, nič mu nebránilo,
aby podal nový návrh o zmenu sadzieb a výšky poistného. To, že kalkulované poistné bolo nízke, nemá
žiadny vplyv na platnosť poistnej zmluvy. Typ poistenia UDP-K mal žalovaný schválený, avšak na jeho
návrh a schválenie typu poistenia nemožno zamieňať s poistnou zmluvou. Súd sa s (ne)platnosťou
poistnej zmluvy vysporiadal náležitým spôsobom na str. 8-11 rozsudku. Žalobkyňa poukázala na to,
že NBS vo svojom predbežnom opatrení uložila žalovanému, aby upustil od klamlivého konania vo
vzťahu k spotrebiteľom v súvislosti s produktom T.-S.. Podľa odôvodnenia sa žalovaný dopúšťa nekalých
obchodných praktík. Podľa NBS všetky súd v doterajších konaniach dospeli k záveru, že právny úkon je
platne uzavretý napriek tomu, že poistné nebolo vypočítané v súlade s poistno-matematickými metódami
a že ani KS Bratislava v uznesení sp. zn. 2Co/315/2012, ktorými argumentuje poisťovňa, nehovorí o tom,
že poistné zmluvy sú neplatné a to ani výrokom ani odôvodnením. V rozhodnutí NBS uvádza aj rozsudky,
v ktorých konkrétne súdy uviedli, že poistný vzťah trvá a zaviazali poisťovňu na zaplatenie poistného
plnenia a konštatovali, že poistná zmluva je neplatná. V zmysle uvedeného a právnych názorov NBS
na základe rozhodnutí súdov v iných veciach je nesporné, že právny názor žalovaného na neplatnosť
zmluvy je nesprávny. Navrhol, aby odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok a zaviazal žalovaného na
náhradu trov odvolacieho konania.

10. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal napadnutý rozsudok bez toho, aby
nariadil odvolacie pojednávanie a na tomto pojednávaní zopakoval, či doplnil dokazovanie vykonané
súdom prvej inštancie. Právnym dôsledkom takéhoto postupu odvolacieho súdu je jeho viazanosť
skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 382, § 385 CSP).

11. Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania
do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne
uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok,
aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené. Pretože rozsudok vo veci samej musí byť verejne
vyhlásený, odvolací súd uverejnil v zákonom stanovenej lehote termín verejného vyhlásenia rozsudku
na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke súdov SR (§ 378 ods. 2, § 219 ods. 1, 3 CSP). Po
takomto prieskume napadnutého rozhodnutia dospel odvolací súd k záveru, že uplatnené odvolacie
dôvody nie sú spôsobilé privodiť zmenu či zrušenie napadnutého rozsudku.



12. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne. Prvoinštančný súd pre účely rozhodnutia o
podanom návrhu vykonal potrebné dôkazy, z nich vyvodil správne skutkové závery a vec napokon aj
správne právne posúdil. Rozhodnutie prvoinštančného súdu spĺňa v celom rozsahu náležitosti dané
ustanovenia § 220 CSP a v podstate dáva odpoveď i na v odvolaní uplatnené odvolacie dôvody.

13. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič
nezmenilo, odvolací súd si osvojuje náležité a presvedčivé odôvodnenie napadnutého rozsudku zo
strany prvoinštančného súdu, na ktoré poukazuje a na zdôraznenie správnosti rozsudku v súvislosti s
odvolacími dôvodmi zdôrazňuje (§ 387 ods. 2 CSP):

14. Z obsahu spisu je nepochybné, že žalobkyňa a žalovaný uzavreli dňa 18.12.2002 poistnú zmluvu
na produkt T.-S. Č.. XXXXXXXXXX pre prípad smrti a dožitia so začiatkom poistenia dňa 7.12.2002 a
koncom poistenia 7.12.2017. Doba platenia poistného bola dohodnutá na 10 rokov s tým, že žalobkyňa
sa zaviazala platiť poistné vo výške 350,- Sk. Poistná zmluva okrem zabezpečenia poistenia poisteného
riešila aj otázku tzv. sporenia. Toto sporenie je premietnuté do tzv. odkupnej hodnoty ku koncu roku
poistenia, kde žalovaný informoval žalobkyňu o odkupnej hodnote za dobu trvania poistného vzťahu,
pričom pri 12 ročnom trvaní poistného vzťahu odkupná hodnota ku koncu roka poistenia je 44.490,-
Sk. Žalobkyňa listom zo 17.3.2015 požiadala o výpoveď poistnej zmluvy, pričom žalovaný listom zo
dňa 4.5.2015 jej oznámil, že došlo k zániku poistenia k 7.4.2015. Žalovaný namietal neplatnosť poistnej
zmluvy z dôvodu, že poistné v prípade poistenia UDP-K bolo stanovené v rozpore so zákonom a
preto odmietal vyplatiť odkupnú hodnotu. Pre prípad, že by poistná zmluva bola posúdená ako platná,
poukazoval na to, že žalobkyňa si neplnila svoju povinnosť platiť riadne a včas, dôsledkom čoho bola
premena poistenia na poistenie so zníženou poistnou sumou a tým aj redukovanou odkupnou hodnotou.

Nie je dôvodná odvolacia námietka žalovaného, že poistná zmluva je absolútne neplatná, pretože
bola uzavretá pri poistných kalkuláciách, ktoré boli stanovené v rozpore so zákonom. V tejto súvislosti
odvolací súd dodáva, že zmluvný vzťah medzi účastníkmi tohto konania vznikol na základe vyššie
špecifikovanej poistnej zmluvy zo dňa 18.12.2002, ktorá obsahuje náležitosti vyžadované ust. § 788
ods. 1 Občianskeho zákonníka (dojednaný rozsah plnenia pre prípad smrti a dožitia, trvanie poistenia,
výška poistného, spôsob platenia poistného, odkaz na VPP). V danom prípade tak ide o dvojstranný
právny úkon uzavretý medzi dvoma subjektmi občianskoprávneho - poistného vzťahu, a to žalobkyňou
a žalovaným (vykonávajúcou činnosť pod dohľadom štátu), medzi ktorými došlo ku konsenzu ohľadne
podstatných zložiek právneho úkonu, teda aj výšky poistného. Z dôkazov založených v spise nevyplýva,
aby NBS konštatovala priamo porušenie ustanovení Zákona o poisťovníctve vo vzťahu k poistnému;
poukazovala len na chybný výpočet poistného vo vzťahu k matematickým metódam. V danom prípade
neboli zistené, ani preukázané žiadne prekážky právneho charakteru, alebo faktická nemožnosť plniť pre
objektívne príčiny. Skutočnosť, že výška poistného nebola vypočítaná správne, nemôže byť dôvodom
zakladajúcim absolútnu neplatnosť právneho úkonu - poistnej zmluvy. Odvolací súd zároveň konštatuje,
že týmto svojim rozhodnutím sa neodchýlil od aktuálne judikovaných záverov v rozhodnutiach iných
súdov. Len príkladmo možno odkázať na vyššie označené rozhodnutia, a to rozsudok OS Košice I.
pod sp. zn. 17C/115/2011, rozsudok Krajského súdu v Košiciach pod sp. zn. 5 Co 44/2013, uznesenie
Najvyššieho súdu SR, a rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I ÚS 359/2015 zo dňa 26.8.2015. V
prejednávanej veci odvolací súd nevzhliadol dôvod na odklon od v súčasnosti ustálenej rozhodovacej
praxe súdov.

15. Odvolací súd ďalej, k námietke žalobcu, že žalobkyňa má právo len na vyplatenie odkupnej hodnoty
poistenia v redukovanej výške vzhľadom na to, že v po uzatvorení poistnej zmluvy bolo poistné zmenené
následnou zmenou výpočtu poistného, považuje za potrebné uviesť, že ak žalovanému bolo NBS
uložené zjednať nápravu ohľadne kalkulačných vzorcov na výpočet poistného a technických rezerv
produktov životného poistenia podľa novej právnej úpravy poisťovníctva (zák. č. 95/2002 Z.z.), pod
hrozbou uloženia možných sankcií, toto sa nemohlo dotknúť už uzavretých poistných vzťahov, ale len
poistných vzťahov do budúcna. Skutočnosť, že žalovaný až dodatočne, po uzatvorení poistnej zmluvy
zistil, že výšku poistného vypočítal a navrhol nesprávne, v rozpore s poistno-matematickými metódami,
je irelevantná.

16. Pokiaľ žalovaný poukazuje na to, že došlo k zmene v poistných podmienkach pre poistnú zmluvu,
a to z pôvodných poistných podmienok zo dňa 1.6.1995 na poistné podmienky zo dňa 21.5.2007 a že



žalobkyňa na tieto zmeny bola upozornená, odvolací súd sa stotožňuje s názorom prvoinštančného
súdu, že na zmluvný vzťah sporových strán, je potrebné aplikovať všeobecné poistné podmienky účinné
ku dňu dojednania zmluvy t.j. ku dňu 18.12.2002. Na tom nič nemení skutočnosť, že následne došlo k
zmene poistných podmienok, pretože podobne, ako to bolo už aj vyššie uvedené, ani zmenené poistné
podmienky nemožno aplikovať spätne t.j. na už uzatvorené poistné zmluvy. Zároveň odvolací súd v
zhode so súdom prvej inštancie má za to, že klamlivou obchodnou praktikou je konanie žalovaného
listom zo dňa 10.8.2007, ktorým oznámil žalobkyni akceptáciu žiadosti o zníženie poistného s uvedením,
že nedochádza k zmene poistných súm a podmienok, práve naopak získava benefity, ktoré v čase
uzatvorenia poistnej zmluvy k dispozícii neboli. Uvedená časť textu je napísaná zreteľným čitateľným
písmom a nachádza sa v prvej polovici listu, pričom druhá polovica listu písaná drobným, takmer
nečitateľným písmom, uvádza, že žiadosťou o zníženie poistného a jej akceptáciou žalovaným pristúpila
k zemne poistných podmienok v znení účinnom od 21.5.2007, ktoré majú vplyv na výšku poistného,
poistné plnenie, odkupnú hodnotu, kapitalizáciu poistenia, jeho bonifikáciu a technickú úrokovú mieru.
Ak žalobkyňa bola takýmto spôsobom upozornená na zmenu poistných podmienok, to neznamená, že
mala v úmysle meniť zmluvu podľa nových všeobecných poistných podmienok, v zmysle ktorých by
jej nepatrilo právo na vyplatenie odbytnej hodnoty zaplateného poistného, resp. by jej patrilo právo na
vyplatenie odbytnej hodnoty zaplateného poistného len v redukovanej výške.

17. Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa si splnila svoje povinnosti z daného poistného vzťahu a
bol to žalovaný, ktorý sa snažil znemožniť výplatu odkupnej hodnoty poistného pre žalobkyňu, ktoré
podľa poistnej zmluvy a článku 11. poistných podmienok, uplynutím 12. roku poistenia, predstavovalo
1.476,80 eur. Správne preto rozhodol prvoinštančný súd, ak zaviazal žalovaného zaplatiť uvedenú sumu
žalobkyni. Keďže žalovaný nesplnením svojho peňažného záväzku sa dostal do omeškania, je povinný
platiť aj úroky z omeškania tak, ako o nich rozhodol súd prvej inštancie. Preto krajský súd potvrdzuje
rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené, ako vecne správny.

18. Vo vzťahu k rozhodnutiu prvoinštančného súdu o priznaní náhrady trov konania žalobkyni (v rozsahu
100 %) neboli zo strany odvolateľa podané námietky, preto odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania nemal dôvod a ani oprávnenie tento výrok rozsudku preskúmavať.

19. Odvolací súd tak uzatvára, že žalobcom uplatnené odvolacie dôvody nie sú spôsobilé privodiť
zmenu, či zrušenie rozsudku prvej inštancie.

20. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 251, § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom
konaní bola žalovaný neúspešný. Nárok na náhradu trov konania tak patrí žalobkyni. Preto odvolací
súd priznal žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.

21. Uvedené rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 393
ods. 2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí,
ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca, alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).



Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky:
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia
rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a
čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou, alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).