Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 3Co/202/2016 z 9. 1. 2017
Citácia: uznesenie Krajského súdu Prešov z 9. januára 2017, sp. zn. 3Co/202/2016, ECLI:SK:KSPO:2017:8109219650.3
Krajský súd Prešov | 3Co/202/2016 | ECLI:SK:KSPO:2017:8109219650.3 | 2017-01-09 | Uznesenie
Oblasť práva: Občianske právo – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam
Citované ustanovenia: CSP, predpis č. 665/2004 Z. z., OSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/f9fa8f3d-f573-4707-ab48-34bb447db386
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2017:8109219650.3

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/202/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8109219650
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8109219650.3

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členiek senátu
JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Elišky Wagshalovej v spore žalobcu: 1a. U. X., nar. XX.XX.XXXX,
bytom M., ul. H., 1b. B. T., rod. X. nar. XX.XX.XXXX, bytom M., B. XX, 1c. C.. U. X., nar. XX.XX.XXXX,
bytom M., B. X, 1d. Z. V., rod. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom M., M. XX, 2. R. X., nar. XX.X.XXXX, bytom
M. XXX, 3. L. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX, 4. R. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX, 5. R. X.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX, 6. E. X., XX.XX.XXXX, bytom M. XXX, XX. P. Y., nar. XX.XX.XXXX,
bytom M. XXX, 17. R. Y., bytom XX.XX.XXXX, bytom M. XXX, 18. W. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom M.
XXX, 19. R. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX, 20. C.. L. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XX, X. X.,
všetci zastúpení JUDr. Bernardínou Ilčinovou, advokátkou so sídlom v Prešove, Duchnovičovo nám. 1,
proti žalovaným: 1. A - REGO, s.r.o., so sídlom Hlavná 108, 080 01 Prešov, IČO: 36 488 496, právne
zastúpenému JUDr. Otom Salokym, advokátom so sídlom Hlavná 94, Prešov 2. P. M., nar. XX.XX.XXXX,
bytom ul. Z. X. XXX/X, X. X., právne zastúpenému JUDr. Miroslavom Balážom, advokátom so sídlom
v Prešove, Sládkovičova 8, o zdržanie sa zásahov do vlastníckeho práva, o náhrade trov konania, o
odvolaní žalovaných v 1.a 2.rade proti uzneseniu Okresného súdu Prešov zo dňa 15. 06. 2016, č. k.
15C/173/2009-505 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie súdu prvej inštancie.

Žalobcom proti žalovaným priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením, rozhodol, cit.:

„I. Žalovaní v 1. a 2. rade sú   p o v i n n í   spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcom v 1.a, 1b.,
1c. a 1d. rade trovy prvostupňového konania vo výške 453,52 Eur, ktoré pozostávajú z trov právneho
zastúpenia vo výške 436,94 Eur a zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,58 Eur, na účet ich
právnej zástupkyne, do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

II. Žalovaní v 1. a 2. rade sú   p o v i n n í   spoločne a nerozdielne nahradiť žalobkyni v 2. rade trovy
prvostupňového konania vo výške 453,52 Eur, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia vo výške
436,94 Eur a zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,58 Eur, na účet ich právnej zástupkyne, do
3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

III. Žalovaní v 1. a 2. rade sú   p o v i n n í   spoločne a nerozdielne nahradiť žalobkyni v 3. rade trovy
prvostupňového konania vo výške 453,52 Eur, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia vo výške
436,94 Eur a zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,58 Eur, na účet ich právnej zástupkyne, do
3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.



IV. Žalovaní v 1. a 2. rade sú   p o v i n n í   spoločne a nerozdielne nahradiť žalobkyni v 4. rade trovy
prvostupňového konania vo výške 453,52 Eur, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia vo výške
436,94 Eur a zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,58 Eur, na účet ich právnej zástupkyne, do
3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

V. Žalovaní v 1. a 2. rade sú   p o v i n n í   spoločne a nerozdielne nahradiť žalobkyni v 5. rade trovy
prvostupňového konania vo výške 453,52 Eur, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia vo výške
436,94 Eur a zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,58 Eur, na účet ich právnej zástupkyne, do
3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

VI. Žalovaní v 1. a 2. rade sú   p o v i n n í   spoločne a nerozdielne nahradiť žalobkyni v 6. rade trovy
prvostupňového konania vo výške 453,52 Eur, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia vo výške
436,94 Eur a zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,58 Eur, na účet ich právnej zástupkyne, do
3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

VII. Žalovaní v 1. a 2. rade sú   p o v i n n í   spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi v 16. rade trovy
prvostupňového konania vo výške 536,44 Eur, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia vo výške
436,94 Eur a zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 99,50 Eur, na účet ich právnej zástupkyne, do
3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

VIII. Žalovaní v 1. a 2. rade sú   p o v i n n í   spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi v 17. rade trovy
prvostupňového konania vo výške 536,44 Eur, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia vo výške
436,94 Eur a zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 99,50 Eur, na účet ich právnej zástupkyne, do
3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

IX. Žalovaní v 1. a 2. rade sú   p o v i n n í   spoločne a nerozdielne nahradiť žalobkyni v 18. rade trovy
prvostupňového konania vo výške 486,69 Eur, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia vo výške
436,94 Eur a zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 49,75 Eur, na účet ich právnej zástupkyne, do
3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

X. Žalovaní v 1. a 2. rade sú   p o v i n n í   spoločne a nerozdielne nahradiť žalobkyni v 19. rade trovy
prvostupňového konania vo výške 486,69 Eur, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia vo výške
436,94 Eur a zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 49,75 Eur, na účet ich právnej zástupkyne, do
3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

XI. Žalovaní v 1. a 2. rade sú   p o v i n n í   spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi v 20. rade trovy
prvostupňového konania vo výške 536,44 Eur, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia vo výške
436,94 Eur a zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 99,50 Eur, na účet ich právnej zástupkyne, do
3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

XII. Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom   n e p r i z n á v a“.

2.  V dôvodoch rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že rozsudkom zo dňa 10. 10. 2014, č. k.
15C/173/2009-402 bolo konanie vo vzťahu žalobcov (pôvodne označených v  1a., 1b., 1d.rade) voči
žalovaným v 1.a 2.rade zastavené (I. výrok), žalovaným v 1.a 2.rade bola uložená povinnosť zdržať
sa zásahov do výkonu vlastníckych práv žalobcov prenikaním chovaných zvierat  na parcely žalobcov
v 1. - 6.rade a 16. - 20.rade na parcely tam uvedené, počnúc právoplatnosťou rozsudku (II. výrok). V
prevyšujúcej časti bol návrh zamietnutý (III. výrok) s tým, že o trovách konania bude rozhodnuté v lehote
30 dní od právoplatnosti rozsudku (IV. výrok).

3. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd rozsudkom zo dňa 21. 10. 2015, č. k. 1Co/43/2015-485
potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti, t. j. vo vyhovujúcom II. výroku, ktorým
súd uložil povinnosť žalovaným v 1.a 2.rade zdržať sa zásahov do výkonu vlastníckych práv žalobcov
so spresnením označenia listu vlastníctva tak, že parcely registra „C“ KN č. XXXX/X, KN č. XXXX/X sú
správne zapísané na LV č. XXXX, k. ú. X. X..



4. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie rozhodnutie o trovách konania právne odôvodnil ust. §
142 ods. 3, § 150 ods. 1 O. s. p.. Uviedol, že vychádzal zo zásady úspechu s tým, že v konaní mali
žalobcovia úspech a ich neúspech bol len v nepatrnej časti, preto sú žalovaní v 1.a 2.rade povinní
nahradiť žalobcom trovy konania v celom rozsahu. Súd priznal úspešným žalobcom v 1a., 1b., 1c. a 1d.
rade (ako právnym nástupcom po nebohej žalobkyni v 1.rade), žalobcom v 2. - 6.rade  a žalobcom v
16.  - 20.rade, a to každému z nich náhradu trov konania, ktoré pozostávajú zo zaplatených súdnych
poplatkov a z trov právneho zastúpenia za 15 úkonov právnej služby v zmysle vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „vyhlášky“). Vo vzťahu k žalobcom základnú
sadzbu tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby určil 1/13 výpočtového základu, ktorá sa v zmysle § 13
ods. 2 vyhlášky znižuje o 50 %, lebo ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb.
Odmena podľa § 11 ods. 1, § 13 ods. 2, § 13a ods. 1 písm. a), c), d), § 13a ods. 2 písm. b) vyhlášky
vo vzťahu ku každému zo žalobcov je vo výške 421,99 Eur. K odmene bol pripočítaný aj režijný paušál
podľa § 16 ods. 3 vyhlášky vo výške 113,62 Eur (2 x 6,95 Eur za rok 2009, 4 x 7,41 Eur za rok 2011,
5 x 7,63 Eur za rok 2012, 1 x 7,81 Eur za rok 2013, 3 x 8,04 Eur za rok 2014), ktorý bol rovnakým
dielom rozdelený za zastupovanie žalobcov, čo predstavuje sumu 10,33 Eur pripadajúcu na každého
zo žalobcov (11 žalobcov x 10,33 Eur). Právna zástupkyňa žalobcov má nárok aj na náhradu za stratu
času stráveného cestou na ohliadku dňa 20. 04. 2014 a späť za 4 začaté polhodiny á 12,71 Eur vo výške
50,84 Eur, ktorá náhrada bola rovným dielom rozdelená za zastupovanie žalobcov, čo predstavuje sumu
4,62 Eur pripadajúcu na každého zo žalobcov (11 žalobcov x 4,62 Eur). Ďalej súd priznal žalobcom v
rámci trov konania aj náhradu súdneho poplatku za návrh vo vzťahu k žalobcom v 1a., 1b., 1c., 1d., 2.,
3., 4., 5. a 6.rade vo výške 16,58 Eur, vo vzťahu k žalobcom v 16., 17. a 20.rade vo výške 99,50 Eur a
vo vzťahu k žalobcom v 18.a 19.rade vo výške 49,75 Eur.

5. Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania súd prvej inštancie žalobcom, ktorí boli v
odvolacom konaní úspešní náhradu trov nepriznal z dôvodu, že právna zástupkyňa žalobcov si síce
trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní uplatnila, avšak tieto v lehote 3 pracovných dní od
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej nevyčíslila.

6. Proti tomuto uzneseniu podali včas odvolanie žalovaní v 1. - 2.rade.

7. Žalovaní v 1.rade v dôvodoch odvolania uviedol, že vo veci existujú okolnosti odôvodňujúce aplikáciu
ust. § 150 ods. 1 O. s. p.. V konaní bola preukázaná snaha oplotiť pozemky a zabrániť tak prechodu
zvierat na cudzie parcely. Svoje pozemky v rozhodnom čase mohli a mali oplotiť aj žalobcovia. Až
v súčasnosti niektorí z nich (P. Y.) oplotenie zrealizovali. Uvedenému svedčí, že o svoje pozemky
žalobcovia a nemali reálny záujem, pozemky boli neudržiavané, žalobcovia v čase podania žaloby
a ešte dlho potom ani nemali snahu zveľaďovať svoje pozemky. Súd mal pri rozhodovaní o trovách
konania vziať do úvahy aj skutočnosť, že žalobný návrh bol v konaní mnohokrát menení, naposledy v
roku 2014, teda pred rozhodnutím vo veci samej. Tieto nejasnosti sťažili obranu žalovanému v 1.rade,
čím sa predĺžilo súdne konanie. Ďalej uviedol, že je síce právnickou osobou zapísanou v obchodnom
registri, ale podnikateľom je iba formálne, jeho činnosť nie je zisková, na čo aj v konaní poukazoval. V
prílohe preto predkladá kópiu daňového priznania za rok 2015, z ktorého vyplýva daňová strata 6 070,50
Eur. Povinnosť nahradiť trovy vo výške určenej súdom v napadnutom uznesení je pre neho likvidačná.
Žaloba uplatňovaná v konaní nebola ničím iným ako snahou žalobcov o donútenie, prostriedok vplyvu,
nátlak na neho, aby sa podvolil; cieľom žalobcov nebolo zabrániť užívaniu svojich pozemkov, lebo v
takomto prípade by sa sami pokúsili o realizáciou oplotenia skôr, ale získať od žalovaného v 1.rade
vysoké plnenie. Uvedené mal súd okrem vyššie uvedeného vziať do úvahy pri rozhodovaní, či je správne
a spravodlivé priznať žalobcom náhradu trov konania. Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnuté
uznesenie a žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal. Zároveň žiadal priznať mu náhradu
trov odvolacieho konania.

8. Žalovaný v 2.rade v podanom odvolaní navrhol, aby súd pri rozhodovaní o trovách konania aplikoval
ust. § 150 O. s. p. a žalobcom náhradu trov konania voči nemu nepriznal. Dôvodom takéhoto postupu
je jeho sociálna situácia, ktorá vyplýva z predložených listinných dôkazov (kópia rozhodnutia Sociálnej
poisťovne zo dňa 23. 09. 2015, ktorým mu bol priznaný nárok na invalidný dôchodok vo výške
146 Eur mesačne a potvrdenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny P. o vedení jeho osoby v
evidencii uchádzačov o zamestnanie). Zároveň poukázal aj na skutočnosť, že v dôsledku nezákonného
rozhodnutia Stavebného úradu U. X. X. nemohol oplotiť parcelu, ktorej je vlastníkom a takto vyriešiť



vzniklú situáciu. Pokiaľ ide o jeho sociálne pomery a ich hodnotenie zo strany súdu, poukázal aj na
skutočnosť, že uznesením zo dňa 12. 01. 2015 bol oslobodený od súdnych  poplatkov. Rovnako namietal
aj účelnosť uplatňovaných trov konania zo strany žalobcov. Poukázal, že sa stal účastníkom konania
až v roku 2013, a preto nemôže znášať náhradu trov konania, ktorá vznikla žalobcom predtým než sa
stal účastníkom konania. Pre prípad, ak by súd jeho odvolaniu nevyhovel, navrhol aplikáciu ust. § 150
ods. 1 O. s. p. a určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky
zročnosti určí súd.

9. Žalobcovia vo svojich písomných vyjadreniach k podaným odvolaniam žalovaného v 1.a 2.rade
navrhli napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť. Uviedli, že žalovaný v 1.rade v roku 2005
nadobudol vlastníctvo dražbou k nehnuteľnosti - stavbe hospodárska budova. Od roku 2005 nepretržite
až doposiaľ pozemky, ktoré sú predmetom žaloby, bez súhlasu vlastníkov užíva, rozširuje na nich svoje
podnikateľské aktivity, a to rekreačným chovom väčšieho počtu koní, hovädzieho dobytka a ďalšou
domácou hydinou, kde má vytvorený životný priestor pre podnikanie. Mimosúdna dohoda so žalovaným
v 1.rade nebola možná ani počas súdneho sporu, lebo žalovaný vykonával rôzne procesné úkony s
úmyslom predlžovať stav bezplatného užívania pozemkov pre zištné účely. Žalobcovia vždy mali reálny
záujem o pozemky, mali záujem pozemky užívať, obhospodarovať ich, ale zo strany žalovaného v
1.rade počas celého súdneho procesu im to nebolo umožnené. Žalobcovia nemali prístup na svoje
pozemky, pri vstupe sa okamžite objavil veľký pes. Počas súdneho sporu žalobcovia nemohli zasahovať
do stavu svojich nehnuteľnosti, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci, ktoré realizoval pán P. Y.,
výlučný vlastník okrajových pozemkov. Žalovaný v 1.rade nie je iba formálnym podnikateľom ako tvrdí,
ale spolu so žalovaným v 2.rade vyvíjajú podnikateľské aktivity, športovú jazdu koní, predaj výrobkov
z dvora a pod.. Žalovaný v 2.rade vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, že má od vlastníkov koní
zmluvne zabezpečené ich ustajnenie. V hospodárskej budove ustajňoval svoj hovädzí dobytok, hydinu
a realizuje predaj priamo z hospodárskeho dvora. Tiež konateľ žalovaného v 1.rade sa vyjadril, že
žalovaný v 2.rade je u neho v pracovnom pomere ako prevádzkovateľ. Poberaním invalidného dôchodku
nie sú preto obmedzené pracovné aktivity žalovaného v 2.rade a nie je obmedzený ani strop príjmov
z pracovnoprávnych vzťahov. Tak u žalovaného v 1.rade, ani u žalovaného v 2.rade neexistujú dôvody
hodné osobitného zreteľa pre aplikáciu ust. § 150 ods. 1 O. s. p. pri rozhodovaní o trovách konania.
Žalovaný v 2.rade nie je sociálne odkázaný, jeho manželka U.. T. M. je spoločníčkou u žalovaného v
1.rade a žalovaný v 2.rade reálne pracovne zabezpečuje činnosti spojené s ich podnikaním. Žalovaný v
2.rade na základe kúpnej zmluvy, vklad ktorej bol povolený pod číslom V XXXX/XXXX sa stal výlučným
vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, k. ú. X. X.. Ide o zastavané plochy a nádvoria pod
hospodárskou budovou (hospodárska budova vlastnícky patrí žalovanému v 1.rade). Žalovaný v 2.rade
spolu s manželkou - spoločníčkou žalovaného v 1.rade sa v roku 2016 stali vlastníkmi rozostavaného
rodinného domu zapísaného na LV č. XXXX, k. ú. X. X.. Uvedenému svedčí výpis z LV č. XXXX, k. ú.
X. X..

10. Žalovaný v 1.rade k písomnému vyjadreniu žalobcov uviedol, že žalobcovia podali k odvolaniam
žalovaných, o ktorých odvolací súd rozhodol jedným rozhodnutím dve vyjadrenia a za obe si uplatnil
náhradu trov odvolacieho konania. Už samotné podanie dvoch vyjadrení je v rozpore so zásadou
hospodárnosti konania. Podanie dvoch vyjadrení, vzhľadom na uplatnenie náhrady trov je špekulatívne
a nie je iný dôvod na takýto postup. Žalovaný trvá na svojom pôvodnom odvolaní proti uzneseniu o
náhrade trov konania a tvrdenie žalobcov o tom, že mimosúdna dohoda nebola možná, je účelové.
Žalovaný v 1.rade ponúkol plnenia žalobcom za užívanie ich pozemkov, ponúkol im nájomný vzťah,
a takmer všetci žalobcovia jeho plnenia odmietli. Žalobcovia nepreukázali, že majú aktívnu snahu o
užívanie pozemkov, resp. ich oplotenie. Konanie sa predlžovalo pre prekážky na strane žalobcov a pre
viaceré zmeny a upresňovania požadovaného petitu tak, aby bol tento zrozumiteľný a vykonateľný. To
samo o sebe je dôvodom pre nepriznanie náhrady trov konania v plnom rozsahu. Daňové priznanie
žalovaného v 1.rade a výsledok jeho hospodárenia nie sú právne irelevantné skutočnosti. Žalobcovia
ničím nepreukázali svoje tvrdenie, že skutočnosť a realita hospodárskych aktív u žalovaného v 1.rade
má byť iná ako vyplýva z predloženého listinného dôkazu - daňového priznania.

11. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok)
účinný od 01. 07. 2016; ďalej len „CSP“) prejednal odvolania podané žalovaným v 1.rade a 2.rade v
zmysle ust. § 378 a nasl. CSP a riadiac sa tým, že:
a) podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti,



b) podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

12. Odvolací súd prejednal podané odvolania zodpovedajúco ust. § 385 ods. 1 CSP bez nariadenia
pojednávania. Po takomto preskúmaní podaného odvolania, napadnutého uznesenia a konania, ktoré
mu predchádzalo, dospel k záveru, že odvolanie žalovaného v 1.   a 2.rade nie je dôvodné.

13. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania dňa 15. 06. 2016 v zmysle
ust. § 142 ods. 3 a § 150 ods. 1 O. s. p. účinného do 30. 06. 2016. Preto odvolací súd skúmal, či súd
prvej inštancie postupoval pri svojom rozhodnutí v súlade so zákonnými ustanoveniami účinnými v čase
jeho rozhodnutia, t.j. 15. 06. 2016.

14. Podľa § 142 ods. 3 O. s. p., aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať
plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške
plnenia záviselo od znaleckého posudku, alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba
tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

15. Podľa § 150 ods. 1 O. s. p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne
náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník,
ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu
patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

16. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

17. Rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 10. 10. 2014, č. k. 15C/173/2009-402 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 21. 10. 2015, č. k. 1Co/43/2015-485 súd uložil povinnosť
žalovaným v 1.a 2.rade zdržať sa zásahov do výkonu vlastníckych práv žalobcov prenikaním chovných
zvierat na pozemky žalobcov v 1. - 6.rade a 16. - 20.rade. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol a
vyslovil, že o trovách konania bude rozhodnuté v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

18. Následne súd prvej inštancie napadnutým uznesením rozhodol o trovách konania a v otázke náhrady
trov konania podriadil ich režim ust. § 142 ods. 3 O. s. p., keďže žalobcovia mali vo veci neúspech len v
nepatrnej časti, čím im vznikol nárok na plnú náhradu konania potrebných na účelné uplatnenie svojich
práv proti žalovaným v 1. a 2.rade, ktorí vo veci úspech nemali.

19. Žalovaní v 1.a 2.rade sa podaným odvolaním domáhajú aplikácie ust.  § 150 ods. 1 O. s. p. pre
nepriznanie náhrady trov konania úspešným žalobcom.

20. Z vyššie citovaného zákonného ust. § 142 ods. 3 O. s. p. plynie, že sporové konanie sa riadi zásadou
úspechu, t. j. úspešná strana má právo na náhradu trov konania voči strane, ktorá úspech vo veci nemala.
Výnimku z tejto zásady predstavuje ust. § 150 ods. 1 O. s. p..

21. Použitie ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. znamená odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok
konania a zodpovednosti za zavinenie, pretože má dopad na toho, kto by mal ináč právo na náhradu
trov konania. Aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy, keď sú v konaní naplnené zákonné
predpoklady na priznanie práva na náhradu trov konania, avšak z osobitných dôvodov súd náhradu trov
neprizná. Predpokladom použitia tohto ustanovenia je, aby išlo o prípady hodné osobitného zreteľa,
posudzované ako na strane toho, komu má byť náhrada trov priznaná, tak aj na strane účastníka,
ktorý by bol ináč povinný trovy konania nahradiť. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa
sa prihliada predovšetkým na osobné, majetkové pomery, ako aj ďalšie pomery všetkých účastníkov,
okolnosti podania návrhu na začatie konania a uplatňovania práva účastníka, postoje účastníkov v
konaní, ako aj zohľadnenie dopadu rozhodnutia o trovách konania ako na povinnú, tak aj oprávnenú
stranu z titulu práva na náhradu trov konania. Uvedené ustanovenie dáva súdu možnosť prihliadnuť
pri rozhodovaní o náhrade trov súdneho konania na osobitosti jednotlivých prípadov a má slúžiť k
odstráneniu neprimeranej tvrdosti.



22. Nárok na náhradu trov konania úspešnej strany v spore je pritom súčasťou základného práva na
súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy. V čl. 46 ods. 1 Ústavy sa zaručuje základné právo na súdnu a
inú právnu ochranu. Aj zákonná úprava platenia a náhrady trov konania obsiahnutá najmä v Občianskom
súdnom poriadku (rovnako aj v súčasnosti účinnom Civilnom sporovom poriadku) určuje, či je základné
právo na súdnu ochranu naplnené reálnym obsahom (čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 46 ods. 4 Ústavy).
Procesné predpisy, ktoré upravujú platenie a náhradu trov konania, treba vykladať v súlade s takto
vymedzeným obsahom a účelom základného práva na súdnu ochranu. Pritom treba dbať na to, aby
nikto len z dôvodu, že uplatní svoje základné právo na súdnu ochranu, neutrpel materiálnu ujmu v
dôsledku inštitútu platenia trov konania za predpokladu, že bol v spore úspešný, a to bez zreteľa na
jeho postavenie v spore.

23. Po preskúmaní obsahu spisu a žalovanými uvedených odvolacích dôvodov  odvolací súd nezistil
existenciu takých dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali postup podľa § 150 ods.
1 O.s.p., ani aktuálneho ustanovenia § 257 CSP.

24. Dôvody uvádzané žalovaným v 2.rade v podanom odvolaní, t. j. skutočnosť, že je nemajetným a
nezamestnaným, nie sú relevantnými dôvodmi pre aplikáciu ust. § 150 ods. 1 O. s. p., ani aktuálneho ust.
§ 257 CSP. Žalovaný v 2.rade síce poukazuje na svoju zlú sociálnu situáciu, že je evidovaný na úrade
práce ako nezamestnaný, na druhej strane z obsahu spisového materiálu vyplýva, že žalovaný v 2.rade
spolu s manželkou - spoločníčkou žalovaného v 1.rade sa v roku 2016 stali vlastníkmi rozostavaného
rodinného domu stojaceho na pozemku parcele č. XXXX/XXX, tiež sú vlastníkmi pozemkov parciel č.
XXXX/XX a parcely č. XXXX/XXX - ostatné plochy zapísané na LV č. XXXX, k. ú. X. X..  Naviac žalovaný
v 2.rade nepreukázal a ani netvrdí, že nemá možnosť zamestnať sa, tiež neuvádza obmedzenia, ktoré
by mu bránili zamestnať sa a získať tak zdroj príjmov, ktorým by si zlepšil svoje majetkové a zárobkové
pomery. Za danej situácie preto nemožno v súčasných pomeroch žalovaného v 2.rade vzhliadnuť také
dôvody hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania
výnimočne prihliadnuť. Rovnako ani u žalovaného v 1.rade neexistujú dôvody odôvodňujúce aplikáciu
použitia § 150 ods. 1 O. s. p. či § 257 CSP. Ani skutočnosť, že žalobcovia v priebehu konania menili petit
žaloby nie je dôvodom pre použitie ust. § 150 O. s. p.. Na zmenu petitu žaloby majú žalobcovia dispozičné
právo a jeho realizácia nie je dôvodom na nepriznanie náhrady trov konania, ak napokon žalobcovia boli
v konaní úspešní. Žalovaný v 1.rade od roku 2005 nepretržite pozemky žalobcov bez ich súhlasu užíva,
rozširuje svoje podnikateľské aktivity, a to rekreačným chovom väčšieho počtu koní, tiež hovädzieho
dobytka a ďalšou domácou hydinou, čím má vytvorený životný priestor pre podnikanie. Z obsahu spisu
tiež nevyplýva, aby žalovaný v 1.rade bol iba formálnym podnikateľom, jeho podnikateľské aktivity sa
vyvíjajú (chov a športová jazda koní, predaj výrobkov z dvora a pod.). Preto odvolací súd nemohol
prihliadnuť na daňové priznanie za rok 2015 predložené žalovaným v 1.rade, pretože skutočnosť a realita
hospodárskych aktív žalovaného v 1.rade je toho opakom.

25. V danom prípade, ako to vyplýva z obsahu spisového materiálu sa žalobcovia žalobou podanou
na súde dňa 21. 08. 2009 domáhali, aby súd žalovaným uložil povinnosť zdržať sa zásahov do výkonu
vlastníckych práv žalobcov prenikaním chovaných zvierat na parcely žalobcov. Pôvodne bola žaloba
podaná iba vo vzťahu k žalovanému v 1.rade ako vlastníkovi stavby - hospodárskej budovy, v ktorej sú
ustajnené hospodárske zvieratá. V priebehu konania bola žaloba rozšírená aj vo vzťahu k žalovanému
v 2.rade, ktorí na základe kúpnej zmluvy, vklad ktorej bol povolený pod číslo V XXXX/XXXX sa stal
výlučným vlastníkom pozemku parcely č. XXXX/X vedenej na LV č. XXXX, k. ú. X. X.. Ide o zastavané
plochy a nádvoria pod hospodárskou budovou, pričom hospodárska budova vlastnícky patrí žalovanému
v 1.rade a je vedená  na LV č. XXXX, k. ú. X. X.. Všetky vyššie uvedené skutočnosti preto nemožno
vyhodnotiť za také, ktoré by mali za následok nepriznanie náhrady trov konania žalobcom.

26. K zdôrazňovanej výnimočnosti použitia § 150 ods. 1 O. s. p. či § 257 CSP, odvolací súd navyše
uvádza, že rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 150 O. s. p. či § 257 CSP by mohlo
v značnej miere zasiahnuť do majetkových pomerov žalobcov, v ktorých by museli všetky trovy svojho
konania znášať sami, aj napriek úspechu v spore, čím by mohlo dôjsť k porušeniu základného práva na
súdnu ochranu podľa § 46 ods. 1 Ústavy SR, resp. práva  na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods.
1 prvej vety Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

27. S poukazom na uvedené správne súd prvej inštancie zaviazal žalovaných v 1.a 2.rade spoločne
a nerozdielne nahradiť žalobcom trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia ako účelne



vynaložených nákladov spojených s realizáciou jednotlivých úkonov právnej služby žalobcov a z iných
trov (zaplatenie súdnych poplatkov).

28. Žalovaní v 1.a 2.rade v podanom odvolaní  nenamietali výšku súdom priznaných trov, ani jednotlivé
úkony právnej služby, za ktoré bola odmena priznaná. Preto odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania nemal dôvod a ani oprávnenie výšku týchto trov určených súdom prvej inštancie preskúmavať
(§ 379, § 380 ods. 1 CSP).

29. Z týchto dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako
vecne správne.

30. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust.
§ 396 CSP. Žalovaní v 1.a 2.rade v odvolacom konaní neboli úspešní, právo na náhradu trov odvolacieho
konania preto patrí žalobcom v 1. - 6.rade a 16. - 20.rade. Preto odvolací súd rozhodol, že žalobcovia
majú nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

31. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).