Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 2Sa/22/2016 z 18. 4. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 18. apríla 2017, sp. zn. 2Sa/22/2016, ECLI:SK:KSPO:2017:8016200860.2 Krajský súd Prešov | 2Sa/22/2016 | ECLI:SK:KSPO:2017:8016200860.2 | 2017-04-18 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, SSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/057d951e-71e6-4f7e-b764-9c9aa41da4c4 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2017:8016200860.2 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Sa/22/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8016200860
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morozová Nemcová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8016200860.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove sudkyňou JUDr. Katarínou Morozovou Nemcovou v právnej veci žalobcu R. G.
L., r.č. XX XX XX/XXXX, trvale bytom J. Xc/XX, XX-XXX K., J. K., právne zastúpeného JUDr. Dušanom
Remetom, advokátom so sídlom v Prešove, Masarykova 2, 080 01 Prešov, proti žalovanej Sociálnej
poisťovni, ústredie so sídlom v Bratislave, ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovanej zo dňa 23. júna 2016 pod č. XXXXX-X/XXXX na základe žaloby takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e opatrenie žalovanej zo dňa 23. júna 2016 č. XXXXX-X/XXXX a vec vracia žalovanej na
ďalšie konanie.

P r i z n á v a žalobcovi náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Preskúmavaným opatrením - vyjadrením žalovaná dňa 23.06.2016 pod č. XXXXX-X/XXXX uviedla, že
jej bolo doručené odvolanie žalobcu z 30.07.2015 proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovni, pobočka Košice
č. XXXXX-X/XXXX-KEM z 19.04.2013, ktorým Sociálna poisťovňa, pobočka Košice rozhodla, že R.i
G. L., bytom J. K. nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné
poistenie v nezamestnanosti u zamestnávateľa Zdzislaw Mieczyslaw Pitera - Blue - Media od 01.07.2012
do 30.11.2012 podľa slovenských právnych predpisov sociálneho zabezpečenia. Žalovaná citovala v
preskúmavanom vyjadrení ustanovenia Zákona o sociálnom poistení, konkrétne § 112 ods. 1, ods. 3,
§ 215 ods. 1, ods. 2. Konštatovala, že rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Košice z 19.04.2013
bolo žalobcovi doručené dňa 30.04.2013 napriek tomu, že predmetné rozhodnutie prevzala osoba žijúca
s ním v spoločnej domácnosti, pričom na doručenke je nečitateľný podpis. Predmetné rozhodnutie
obsahuje v súlade so Zákonom o sociálnom poistení poučenie o možnosti podania odvolania a o
lehote na podanie odvolania. Odvolanie podané proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Košice
z 19.04.2013 č. XXXXX-XXXX-KEM podané dňa 31.07.2015 bolo podané po lehote ustanovenej
Zákonom o sociálnom poistení a vo veci podania žalobcu zo dňa 31.07.2015 sociálna poisťovňa ústredie
nemôže konať, pretože platný zákon o sociálnom poistení nepozná inštitút preskúmania oneskoreného
podania odvolania. Ďalej argumentovala žalovaná tým, že skutočnosť, že podal žalobca odvolanie
proti predmetnému rozhodnutiu po lehote ustanovenej Zákonom o sociálnom poistení však nebola
prekážkou na začatie odvolacieho konania na základe odvolania, ktoré proti rozhodnutiu Sociálnej
poisťovne, pobočka Košice z 19.04.2013 podal zamestnávateľ Zdzislaw Mieczyslaw Pitera - Blue - Media
ustanovenej v zákonom stanovenej lehote. Sociálna poisťovňa ústredie rozhodnutím zo dňa 12.09.2013
pod č. XXXXX-X/XXXX-BA odvolanie zamestnávateľa zamietla a napadnuté rozhodnutie po preskúmaní
v odvolacom konaní potvrdila. Ďalej uviedla žalovaná, že rozhodnutie sociálnej poisťovne ústredie z
12.09.2013 prevzal zamestnávateľ 02.10.2013 a žalobca 03.10.2013. Rozhodnutie sociálnej poisťovne
ústredie z 12.09.2013 pod č. XXXXX-X/XXXX-BA a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Košice z
19.04.2013 č. XXXXX-X/XXXX-KEM nadobudli právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 03.07.2013.



2. Voči predmetnému vyjadreniu - rozhodnutiu sociálnej poisťovne podal žalobca žalobu, ktorou sa
domáha zrušenia opatrenia žalovanej zo dňa 23.06.2016 označené ako vyjadrenie a vrátenia veci
žalovanej na ďalšie konanie a to pri viazanosti žalovanej právnym názorom o tom, že rozhodnutie
prvostupňového orgánu verejnej správy č. XXXXX-X/XXXX-KEM zo dňa 19.04.2013 bolo potrebné
doručiť žalobcovi do vlastných rúk, resp. rozhodnúť tak, že súd uloží žalovanej prostredníctvom Sociálnej
poisťovni, pobočky Košice povinnosť doručiť žalobcovi rozhodnutie č. XXXXX-X/XXXX-KEM zo dňa
19.04.2013 do vlastných rúk v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.

3. V žalobe žalobca argumentuje tým, že mu bolo doručené opatrenie žalovanej z 23.06.2016
označené ako vyjadrenie, pričom v odôvodnení tohto opatrenia žalovaná poukazuje na rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu, ako aj na to, že bolo riadne doručené žalobcovi. Zároveň žalobca
cituje príslušné ustanovenia zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, konkrétne § 179 ods. 1 písm.
b), § 212 ods. 1, ods. 3, § 215 ods. 2 a § 218 ods. 2, ako aj príslušné ustanovenia zákona č. 162/2015 Z.z.
Správneho súdneho poriadku, konkrétne § 2 ods. 2, § 3 ods. 1 písm. c), § 179 ods. 1, § 193 ods. 1, 4 a 6.

4. Žalobca v žalobe ďalej argumentuje tým, že vydanie opatrenia namiesto rozhodnutia zo strany
žalovanej považuje v odvolacom konaní za porušenie zákonných ustanovení, ktoré malo za následok
vydanie nezákonného opatrenia. Konkrétne došlo k porušeniu ustanovenia § 179 ods. 1 písm. b) zákona
č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v spojení s ustanovením § 218 ods. 2 citovaného zákona, v zmysle
ktorého bolo v právomoci žalovanej rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy buď zmeniť,
alebo zrušiť, alebo odvolanie zamietnuť a rozhodnutie potvrdiť. Žiadny iný postup neprichádzal do úvahy,
v dôsledku čoho nie je napadnuté opatrenie vydané v súlade so zákonom. Žalovaná mala o odvolaní
riadne rozhodnúť prostredníctvom rozhodnutia so všetkými zákonnými náležitosťami. Zároveň žalobca
poukazuje na dôležitosť samotného rozhodnutia, ako aj na lehoty, ktoré plynú potom v odvolacom
konaní. Rozhodovacia právomoc žalovanej je v tejto spojitosti zreteľne vymedzená v ustanovení § 179
ods. 1 písm. b) v spojení s ustanovením § 218 ods. 2 citovaného zákona. Preto uvedené pochybenie
žalovanej je dôvodom pre zrušenie opatrenia žalovanej podľa ustanovenia § 191 ods. 1 písm. c), g)
zákona č. 162/2015 Z.z.

5. Ďalej žalobca poukazuje na obsahovú nesprávnosť napadnutého opatrenia a to v tom zmysle,
že pokiaľ ide o obsahovú stránku napadnutého opatrenia žalobca sa nestotožnil s názorom
žalovanej o tom, že odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu verejnej správy bolo
podané oneskorene. Rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu mu nebolo riadne doručené ako
účastníkovi konania do vlastných rúk a z doručenky, ktorá sa nachádza v administratívnom spise vyplýva,
že toto prevzala iná osoba a nie žalobca. Zároveň poukazuje žalobca na rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR 3Sžo/13/2011 z 20.09.2011, ako aj na uznesenie Ústavného súdu ČR sp. zn. II. ÚS 469/2000 zo
dňa 24.10.2000.
Za účelom ďalšieho preukázania opodstatnenosti argumentácie žalobcu tento odkazuje na rozhodnutie
Krajského súdu v Prešove č.k. 13Scud/6/2015 - 29 z 04.11.2016, ktorým bolo súdom nariadené orgánu
verejnej správy povinnosť doručiť opomenutému účastníkovi príslušné rozhodnutie do vlastných rúk.

6. Vydaním napadnutého opatrenia zo strany žalovanej podľa žalobcu došlo k porušeniu viacerých
subjektívnych práv žalobcu, najmä pokiaľ ide o právo na spravodlivý proces, ktoré zahŕňa právo na
zákonné administratívne konanie, právo na fungovanie verejnej správy na princípe tzv. dobrej správy a
právo na dodržiavanie základných zásad správneho konania. Ďalej došlo tiež k porušeniu subjektívneho
práva žalobcu na slobodnú voľbu povolania a práva uskutočňovať zárobkovú činnosť kdekoľvek v rámci
Európskej únie s následným dopadom aj v jeho sfére majetkovej.

7. K podanej žalobe sa písomným stanoviskom zo dňa 03.02.2017 vyjadrila žalovaná a navrhla súdu
konanie zastaviť. Zotrvala na dôvodoch, ktoré uviedla vo vyjadrení zo dňa 23.06.2016.

8. K vyjadreniu žalovanej podal písomné stanovisko právny zástupca žalobcu zo dňa 07.03.2016, pričom
zotrval na dôvodoch uvádzaných v žalobe a žiadal opatrenie - vyjadrenie žalovanej zo dňa 23.06.2016
zrušiť.



9. Krajský súd vo veci nariadil pojednávanie s poukazom na nadobudnutie účinnosti zákona č. 162/2015
Z.z. Správneho súdneho poriadku. S dôrazom na ustanovenie § 107 ods. 1 písm. a) citovaného zákona
žalobca spolu s podanou žalobou žiadal o nariadenie pojednávania, ktoré súd v zmysle uvedeného
ustanovenia akceptoval a nariadil pojednávanie na deň 19.04.2017.

10. S poukazom na príslušné ustanovenia zákona č. 162/2015 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť
01.07.2016 pokračoval súd v zmysle príslušných ustanovení Správneho súdneho poriadku, pretože
žaloba napadla na Krajský súd v Prešove dňa 16.12.2016.

11. Podľa § 23 ods. 2 písm. b) Správneho súdneho poriadku, sudca na krajskom súde koná a rozhoduje
o správnych žalobách v sociálnych veciach.

12. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) S.s.p., sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
Sociálnej poisťovne.

13. Podľa § 199 ods. 3 S.s.p., ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych
veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

14. Podľa § 177 ods. 1 S.s.p., správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich
subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

15. Podľa § 191 ods. 1 S.s.p., správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej
správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak
a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu,
b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený,
c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,
d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov,
e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci,
f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia,
je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,
g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať
za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

16. Podľa § 191 ods. 4 S.s.p., ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností
môže aj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu
verejnej správy podľa odseku 3. Ak správny súd zruší rozhodnutie alebo opatrenie, lehota na vydanie
rozhodnutia alebo opatrenia v ďalšom konaní začne orgánu verejnej správy plynúť až po doručení
všetkých administratívnych spisov pripojených k prejednávanej veci.

17. Podľa § 191 ods. 6 S.s.p., právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je
orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval
v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej
správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v
zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.

18. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutia
a konanie ktoré im predchádzalo s tým, že podľa § 114 SSP, konal a rozhodol v neprítomnosti účastníkov
konania, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

19. Predmetom preskúmania je rozhodnutie správneho orgánu, ktorým podľa § 178 ods. 1 písm. a/
bod prvý v spojení s § 210 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákona“) rozhodol, že žalobcovi nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné
dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti od 01. júla 2012 do 30. novembra 2012
podľa slovenských právnych predpisov sociálneho zabezpečenia.

20. Na základe podaného odvolania žalobcu žalovaná odvolanie ako neskoro podané odmietla, pričom
nevydala rozhodnutie, ale vydala písomné vyjadrenie zo dňa 23.06.2016, ktoré považuje súd za vydané
opatrenie.



Rozsah preskúmavacieho konania bol daný rozsahom žalobných námietok.

21. Je nepochybné, že od vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie, od 01.05.2004 sa v oblasti
sociálneho zabezpečenia uplatňujú koordinačné nariadenia, Nariadenie Rady (EHS) č. 1408/71, zo
14.06.1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnané osoby, samostatne
zárobkovo činné osoby a členov ich rodín pohybujúcich sa v rámci spoločenstva v znení neskorších
zmien a doplnkov a jeho vykonávacie nariadenie Rady (EHS) č. 574/1972, z 21.03.1972. Od 01.05.2010
sa uplatňujú nové koordinačné nariadenia, Nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004
z 29.04.2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení Nariadenia (ES) Európskeho
parlamentu a Rady č. 988/2009 zo 16.09.2009 (ďalej len „základné nariadenie“) a vykonávacie
nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo 16.09.2009, ktorým sa vykonáva
nariadenie č. 883/2004 (ďalej len „vykonávacie nariadenie“). Od 28.06.2012 nadobudlo účinnosť
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 465/2012 z 22.05.2012, ktorým sa mení a dopĺňa
nariadenie (ES) č. 883/2004 Z. z. o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia a nariadenie (ES) č.
987/2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004.

22. Pravidlá určujúce uplatniteľnú legislatívu ustanovené v hlave II. základného nariadenia majú za úlohu
zabezpečiť, aby sa na fyzickú osobu nevzťahovali legislatívy dvoch alebo viacerých členských štátov,
v ktorých vykonávajú činnosť, resp. aby nedošlo k situácii, že sa na nich nebude vzťahovať legislatíva
žiadneho členského štátu.

23. V súvislosti s pravidlom uplatniteľnej legislatívy len jedného členského štátu, základné nariadenie v
článku 13 stanovuje, ktorým právnym predpisom podlieha osoba vykonávajúca činnosti v dvoch alebo
viacerých členských štátoch.

24. Podľa článku 13 (1) (a) základného nariadenia osoba, ktorá zvyčajne vykonáva činnosť ako
zamestnanec v dvoch alebo viacerých členských štátoch podlieha právnym predpisom členského štátu
bydliska, ak podstatnú časť svojej činnosti vykonáva v tomto členskom štáte.

25. Podľa článku 13 (3) základného nariadenia osoba, ktorá zvyčajne vykonáva činnosť ako zamestnaná
osoba a činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba v odlišných členských štátoch, podlieha
právnym predpisom členského štátu, v ktorom vykonáva činnosť ako zamestnanec, alebo ak vykonáva
takúto činnosť v dvoch alebo viacerých členských štátoch, právnym predpisom určeným v súlade s
článkom 13 (1) základného nariadenia.

26. Na účely správneho vykonávania základného nariadenia a vykonávacieho nariadenia z rozhodnutia
správnej komisie pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia č. H5 z 18.03.2010 o spolupráci v
boji proti podvodom a omylom v rámci Nariadenia Rady (ES) č. 883/2004 a Európskeho parlamentu a
Rady (ES) č. 987/2009 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia vyplýva, že orgány a inštitúcie
členských štátov spolupracujú v oblasti boja proti podvodom a omylom. Na zabezpečenie riadneho
vykonávania základného nariadenia sú príslušné orgány a inštitúcie členských štátov na základe článku
76 základného nariadenia povinné navzájom spolupracovať, vzájomne sa informovať o relevantných
skutočnostiach, poskytovať svoje služby a komunikovať medzi sebou. Ak príslušná inštitúcia v mieste
bydliska dotknutej fyzickej osoby, ktorá žiada o určenie uplatniteľnej legislatívy, nadobudne pochybnosti
ohľadom určenia uplatniteľnej legislatívy, môže tieto pochybnosti riešiť len spôsobom určeným v článku
6, 15 a 16 vykonávacieho nariadenia, ktoré prikazujú obrátiť sa na inštitúciu iného členského štátu
(v danom prípade miesta výkonu práce). Príslušné inštitúcie bezodkladne poskytujú alebo si medzi
sebou vymieňajú všetky údaje nevyhnutné pre stanovenie a určenie práv a povinností osôb, na ktoré sa
uplatňuje základné nariadenie. Odovzdávanie údajov sa spravidla uskutočňuje prostredníctvom inštitúcií
príslušných na určenie uplatniteľnej legislatívy v členskom štáte.

27. Sociálnej poisťovni bola doručená informácia poľskej inštitúcie sociálneho zabezpečenia ZUS
Varšava, že v posledných rokoch vznikli firmy, ktoré sprostredkovávajú pre poľských samostatných
podnikateľov zamestnanie na úväzok v iných členských štátoch. V mnohých prípadoch cieľom tejto
činnosti nie je výkon zamestnania na pracovnú zmluvu mimo hraníc Poľskej republiky, ale vyhýbanie sa
plateniu odvodov na sociálne zabezpečenie ZUS z podnikateľskej činnosti, ktorú vykonávajú v Poľskej
republike.



28. V súvislosti s posúdením uplatniteľnej legislatívy, za účelom správneho vykonania koordinačných
nariadení, bola inštitúcia sociálneho zabezpečenia ZUS Varšava oprávnená požadovať preukázanie
relevantných skutočností na určenie uplatniteľnej legislatívy a súvzťažne Sociálna poisťovňa, ktorá je
príslušná inštitúcia na uplatnenie určujúcej legislatívy na území Slovenskej republiky, bola povinná
rozhodujúce skutočnosti preskúmať. Posúdiť vznik poistného vzťahu v právnom zmysle môže len
orgán, ktorý je v mieste vykonávania práce oprávnený určovať uplatniteľnú legislatívu, v danom prípade
Sociálna poisťovňa.

29. Jedným z rozhodujúcich faktorov na určenie miesta výkonu činnosti a teda aj na posúdenie a
určenie príslušnosti k právnym predpisom sociálneho zabezpečenia je určenie registrovaného sídla
alebo miesta podnikania. Uvedené vyplýva z „Praktickej príručky -právne predpisy“, ktoré sa vzťahujú
na zamestnancov v Európskej únii, Európskom hospodárskom priestore a vo Švajčiarsku, a ktorá
sa uplatňuje v rámci celej Európskej únie. Cieľom tejto príručky je poskytnúť rozličným praktickým
a administratívnym úrovniam, ktoré sa podieľajú na realizácii konkrétnych ustanovení Spoločenstva,
platný pracovný nástroj, ktorý má pomôcť inštitúciám, zamestnávateľom a občanom v danej oblasti pri
určovaní, právne predpisy ktorého členského štátu sa uplatňujú za daných okolností.

30. Námietka žalobcu, že prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Košice zo dňa
19.04.2013 mu nebolo doručené osobne do jeho rúk, ale že toto rozhodnutie prevzala jeho žena podľa
názoru súdu nemožno uvedené skutočnosti doslova preukázať, pretože z obsahu administratívneho
spisu vyplýva, že rozhodnutie pobočky prevzala osoba, ktorá sa podpísala priezviskom L., avšak z
uvedeného podpisu ani súd nemal bezpochyby preukázané, že ide o podpis inej osoby a nie žalobcu. Až
v odvolaní žalobcu zo dňa 30.07.2015 doručené Sociálnej poisťovni, pobočka Svidník 31.07.2015 bolo
žalovanej zrejmé, že prvostupňové rozhodnutie zo dňa 19.04.2015 nebolo doručené žalobcovi osobne,
ale že toto rozhodnutie prevzala jeho manželka, čo bolo povinnosťou sociálnej poisťovne preveriť. Podľa
§ 212 ods. písm. c) zákona, rozhodnutie sa účastníkovi konania oznamuje doručením rozhodnutia do
vlastných rúk alebo poštou, alebo doporučená zásielka s doručenkou a poznámkou „do vlastných rúk“
Do vlastných rúk sa doručujú rozhodnutia o poistnom, o príspevku na starobné dôchodkové sporenie,
o uložení pokuty a penále.

31. Z citovaných článkov základného nariadenia a príslušných ustanovení zákona č. 461/2003 Z.z., na
ktoré poukazujú správne orgány v preskúmavaných rozhodnutiach jednoznačne vyplýva, že pravidlá
ktoré majú určiť uplatniteľnú legislatívu, majú za úlohu zabezpečiť, aby sa na zamestnanca a samostatne
zárobkovo činnú osobu nevzťahovali legislatívy dvoch alebo viacerých členských štátov, v ktorých
vykonávajú činnosť, resp. aby nedošlo k situácii, že sa na nich nebude vzťahovať legislatíva žiadneho
členského štátu. Základné nariadenie v článku 13 upravuje, ktorým právnym predpisom podlieha osoba
vykonávajúca činnosť v dvoch alebo viacerých členských štátoch. Článok 13 (3) základného nariadenia
upravuje, že osoba, ktorá zvyčajne vykonáva činnosť ako zamestnaná osoba a činnosť ako samostatne
zárobkovo činná osoba v odlišných členských štátoch, podlieha právnym predpisom členského štátu, v
ktorom vykonáva činnosť ako zamestnanec, alebo ak vykonáva takúto činnosť v dvoch alebo viacerých
členských štátoch, právnym predpisom určeným v súlade s článkom 13 (1) základného nariadenia.

32. Z obsahu predložených administratívnych spisov vyplýva, že konanie v predmetnej veci začalo
na žiadosť príslušnej poľskej inštitúcie sociálneho zabezpečenia (ZUS Varšava) o preskúmanie
rozhodujúcich skutočností za účelom určenia uplatniteľnej legislatívy. To znamená, či zamestnanci
skutočne vykonávali zamestnanie na území Slovenskej republiky, pretože výkon zamestnania vzbudzuje
pochybnosť z dôvodu, že v posledných rokoch vznikli firmy, ktoré sprostredkovávajú pre poľských
samostatných podnikateľov zamestnanie na úväzok v iných členských štátoch a v niektorých prípadoch
cieľom tejto činnosti nie je výkon zamestnania na pracovnú zmluvu mimo hraníc Poľskej republiky, ale
vyhýbanie sa plateniu odvodov na sociálne zabezpečenie ZUS podnikateľskej činnosti, ktoré vykonávajú
v Poľskej republike.

33. Pokiaľ z výroku prvostupňového rozhodnutia zo dňa 19.04.2013 vyplýva, že žalobcovi nevzniklo
povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti
u zamestnávateľa Zdzislawa Mieczyslawa Pitera - Blue - Media od 01.07.2012 do 30.11.2012 podľa
slovenských právnych predpisov sociálneho zabezpečenia a to z dôvodu, že sa nepodarilo preukázať
reálny výkon činnosti žalobcu u zamestnávateľa, ani splnenie podmienok na určenie miesta podnikania
zamestnávateľa ako ďalšieho účastníka konania. Táto skutočnosť však vychádza z nedostatočne



zisteného skutkového stavu, pretože z obsahu spisu, ani z odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového
správneho orgánu a rozhodnutia zo dňa 12.09.2013, ktorým rozhodovala sociálna poisťovňa ústredie o
odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu zo strany zamestnávateľa Zdzislawa Mieczyslawa Piteru -
Blue - Media nebolo dostatočne preukázané, z čoho vychádzajú správne orgány, ak sa domnievajú, že
žalobca reálne činnosť zamestnanca na území SR nevykonával.

34. Podľa názoru súdu správne orgány sa dôsledne nevysporiadali ani s otázkou miesta podnikania
ďalšieho účastníka konania, pretože právne neodôvodnili, ktoré ustanovenia akého právneho predpisu
zamestnávateľovi zakazujú ukladať pracovné povinnosti ústne, telefonicky, riadiť svoju činnosť externe
a pod.

35. Ústava Slovenskej republiky v článku 2 ods. 3 upravuje, že každý môže konať, čo nie je zákonom
zakázané a nikoho nemožno nútiť, aby vykonal niečo, čo zákon neukladá.

36. Základné nariadenie v článku 11 (3) upravuje, že s výhradou článkov 12 až 16 osoba vykonávajúca
činnosť ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba v členskom štáte podlieha právnym
predpisom tohto členského štátu.

37. Článok 13 (1) a základného nariadenia upravuje, že osoba, ktorá zvyčajne vykonáva činnosť ako
zamestnanec v dvoch alebo viacerých členských štátoch podlieha právnym predpisom členského štátu
bydliska, ak podstatnú časť svojej činnosti vykonáva v tomto členskom štáte.

38. Článok 13 (3) základného nariadenia upravuje, že osoba, ktorá zvyčajne vykonáva činnosť ako
zamestnaná osoba a činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba v odlišných členských štátoch,
podlieha právnym predpisom členského štátu, v ktorom vykonáva činnosť ako zamestnanec, alebo ak
vykonáva takúto činnosť v dvoch alebo viacerých členských štátoch, právnym predpisom určeným v
súlade s článkom 13 (1) základného nariadenia.

39. Z citovaných článkov jednoznačne vyplýva, že ak ide o súbeh poistení, v ktorých ide o tzv.
cezhraničný prvok, je nevyhnutné určiť uplatniteľnú legislatívu, ktorá sa bude vzťahovať na konkrétnu
fyzickú osobu zamestnanca v súlade so základným nariadením a vykonávacím nariadením, ktoré
koordinujú sociálne zabezpečenie.

40. Záver o tom, že vo vzťahu k ďalšiemu účastníkovi ako zamestnávateľovi, nebolo preukázané
registrované sídlo alebo miesto podnikania je predčasný, nakoľko ďalšie skutočnosti vo vzťahu k
priestorom, kde vykonával svoju činnosť, ani skutočnosti súvisiace s otázkou kde bola uzatvorená
väčšina zmlúv s klientmi, s miestom kde boli vykonávané hlavné finančné funkcie, vrátane bankovníctva,
s miestom náboru zamestnancov a podobne, podrobnejšie skúmané neboli. Rovnako nebolo
v potrebnom rozsahu vykonané dokazovanie za účelom reálneho výkonu činností žalobcu ako
zamestnanca.

41. Podľa § 195 ods. 1 zákona organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia
postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady
na rozhodnutie.

42. Podľa § 195 ods. 2 zákona podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia
účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe
organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.

43. Podľa § 195 ods. 3 zákona organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje
rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v
neprospech účastníka konania.

44. Podľa § 196 ods. 1 zákona dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného
stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné
posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických
osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej
poisťovne.



45. Podľa § 196 ods. 2 zákona organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže ako dôkaz použiť výpoveď
svedkov, ktorých pred výpoveďou poučí o ich povinnosti vypovedať pravdivo a nič nezamlčať a o
právnych následkoch nepravdivej výpovede.

46. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva pre žalovanú povinnosť úplne a presne zistiť
skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady na rozhodnutie. Doteraz vykonané
dokazovanie je však nedostatočné na prijatie objektívneho záveru, že žalobca na území Slovenskej
republiky reálne činnosť zamestnanca nevykonával. Takýto záver je predčasný a zistenie skutkového
stavu je nedostačujúce na posúdenie veci. Naviac, ak na základe takto neúplne a nepresne zisteného
skutkového stavu dospeli správne orgány k záverom prezentovaným vyššie je dané opatrenie žalovanej
pre nedostatok dôvodov nepreskúmateľné s poukazom na obsah § 209 ods. 4 zákona, podľa ktorého
mal odvolací orgán rozhodnúť.

47. Správny súd dáva do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.decembra 2016
sp.zn. 9Sžso/63/2015 týkajúci sa obdobnej veci, z ktorého vyplýva, že:... „Otázka, či žalobkyňa
spĺňa predpoklady pre aplikáciu čl.13 ods.3 základného nariadenia, a teda, či je osobou, ktorá
zvyčajne vykonáva činnosť ako zamestnaná osoba a činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba
v odlišných členských štátoch, je predmetom hmotnoprávneho posúdenia, na vykonanie ktorého je
však príslušná inštitúcia určená vykonávacím nariadením, v tomto prípade určená inštitúcia Poľskej
republiky. Ak bola pre žalobkyňu určená uplatniteľná legislatíva, či už rozhodnutím ZUS alebo dohodou
podľa čl.16 ods.4 vykonávacieho nariadenia, Sociálna poisťovňa nemôže vo veci rozhodovať. Ak
bola uplatniteľná legislatíva určená príslušnou poľskou inštitúciou, je potrebné vyčkať na právoplatné
skončenie prípadného súdneho sporu v Poľskej republike. Konečné, na súde už nenapadnuteľné
rozhodnutie ZUS alebo vzájomná dohoda vylučujú možnosť, aby o uplatniteľnej legislatíve rozhodovala
aj žalovaná. Odvolací orgán súčasne zdôrazňuje , že zo spisu žalovanej nevyplýva existencia konečného
rozhodnutia o uplatniteľnej legislatíve. Ak žalovaná nemá právomoc v danej veci rozhodovať, potom
môže rozhodnutie pobočky iba zrušiť ako rozhodnutie vydané orgánom bez kompetencie v konkrétnej
veci...“

48. Správny súd s poukazom na vyššie uvedený rozsudok v obdobnej veci, dospel tiež k záveru, že
opatrenie - vyjadrenie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, ktorým
bolo hmotnoprávne posudzovanie splnenia kritérií čl.13 ods.3 základného nariadenia, že skutkový stav,
ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého opatrenia nemá oporu v administratívnom
spise, nakoľko z neho nevyplýva existencia dohody podľa čl.16 ods.4 vykonávacieho nariadenia
medzi žalovanou a poľskou ZUS, ktorá by bola podkladom pre rozhodnutie pobočky, a tým došlo k
podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok
vydanie nezákonného opatrenia, namiesto rozhodnutia vo veci samej.

49. Z uvedených dôvodov krajský súd podľa § 191 ods. 1 písm. c), g) S.s.p. zrušil opatrenie žalovanej
zo dňa 23.06.2016 a vrátil jej vec na ďalšie konanie.

50. Úlohou žalovanej v ďalšom konaní bude vykonať dokazovanie v takom rozsahu, aby nevznikli
žiadne pochybnosti o mieste podnikania zamestnávateľa a rovnako vykonať dokazovanie na objektívne
preukázanie, či žalobca činnosť zamestnanca na území Slovenskej republiky reálne vykonával.
Zároveň je povinná žalovaná zaoberať sa aplikáciou čl.13 základného nariadenia a čl.16 vykonávacieho
nariadenia na danú vec, s dôrazom na existenciu konečného rozhodnutia o určení uplatniteľnej
legislatívy pre žalobcu.

51. V odôvodnení nového rozhodnutia je žalovaná povinná v zmysle § 209 ods.4 zákona uviesť,
ktoré skutočnosti boli podkladom pre vydanie rozhodnutia a akými úvahami bola vedená pri hodnotení
dôkazov a na základe ktorých právnych predpisov rozhodovala, pričom je povinná sa v rozhodnutí
vyporiadať aj s povinnosťou doručiť rozhodnutie Sociálnej poisťovni, pobočky Košice žalobcovi do
vlastných rúk.

52. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 167 ods. 1 Správneho súdneho poriadku a priznal
úspešnému žalobcovi právo na náhradu trov konania s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne



správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník ( § 175 ods. 2 S.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia
krajského súdu oprávnenému subjektu, ak tento zákon neustanovuje inak ( ustanovenie § 443 ods. 1
v spojení s ustanovením § 444 ods. 1 S.s.p.).

V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 ods. 1, 2 S.s.p.) uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p.
sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno
meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 S.s.p.).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovať musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§
449 ods. 1 S.s.p.). Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia
byť spísané advokátom.