Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 1S/29/2014 z 10. 7. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 10. júla 2017, sp. zn. 1S/29/2014, ECLI:SK:KSPO:2017:8014200449.9 Krajský súd Prešov | 1S/29/2014 | ECLI:SK:KSPO:2017:8014200449.9 | 2017-07-10 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: SSP, zákon č. 442/2004 Z. z. o súkromných veterinárnych lekároch, o Komore veterinárnych lekárov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení zákona č. 488/2002 Z. z. o veterinárnej starostlivosti a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/507e4852-3303-4cda-a40f-f00567134bc8 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2017:8014200449.9 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1S/29/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8014200449
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Magdaléna Želinská
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8014200449.9

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Magdalény Želinskej a členiek
senátu JUDr. Evy Slávikovej, JUDr. Viery Zoľákovej v právnej veci žalobcu V.. V. T., nar. XX.Q. XXXX,
bytom W., B. č. XX, právne zastúpený Mgr. Petrom Volochom, advokátom, Čáčovská č. 305, Senica, proti
žalovanej Komore veterinárnych lekárov Slovenskej republiky, so sídlom Botanická č. 17, Bratislava,
právne zastúpený Erben & Erben, Advokátska kancelária, s.r.o., Námestie SNP č. 22, Bratislava, o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu Prezídia Komory veterinárnych lekárov Slovenskej
republiky č. XX/XXXX Pr zo dňa 18.decembra 2013 na základe žaloby takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Prezídia Komory veterinárnych lekárov Slovenskej republiky č.
XX/XXXX Pr z 18.decembra 2013.

Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Z predloženého administratívneho spisu súd zistil, že M. N. písomným podaním, ktoré bolo Komore
veterinárnych lekárov Slovenskej republiky doručené dňa 29.05.2013, podala sťažnosť na postup
žalobcu pri poskytovaní veterinárnej starostlivosti psovi pani N..

2. Na základe tohto podnetu dozorná komisia komory veterinárnych lekárov písomným podaním zo
dňa 17.06.2013 sp. zn.: XX/XXXX Dk podala návrh na začatie disciplinárneho konania na V.. V. T. z
dôvodu, že pri suke sťažovateľky M. N. nevykonal súkromné veterinárne činnosti odborne, nakoľko
dňa 25.04.2013 nesprávne určil diagnózu a použil humánne lieky Degan 10 mg/2 ml sol inj. a Paralen
supp čípky bez odôvodnenia v zmysle § 106 ods. 1 písm. b/ zákona č. 362/2011 Z.z. o liekoch, dňa
28.04.2013 nevyšetril zviera pred anestéziou pre zhodnotenie rizika anestézie, nestabilizoval zviera
pred anestéziou, použil humánny liek Thiopental bez odôvodnenia podľa § 106 ods. 1 písm. b/ zákona
č. 362/2011 Z.z. o liekoch a nezabezpečil pooperačnú starostlivosť zvieraťa a neviedol evidenciu o
vykonávaní súkromnej veterinárnej činnosti, teda ako člen KVL SR porušil svoju povinnosť podľa § 9 ods.
2 písm. a/, b/, c/ zákona č. 442/2004 Z.z. o súkromných veterinárnych lekároch, o Komore veterinárnych
lekárov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení zákona č. 488/2002 Z. z. o veterinárnej starostlivosti
a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, čím sa dopustil disciplinárneho previnenia
podľa § 21 ods. 1 Zákona o komore veterinárnych lekárov.

3. Na základe tohto podnetu disciplinárny senát DiK Komory veterinárnych lekárov SR pod sp. zn.: XX/
XXXX DS dňa 02.10.2013 rozhodol tak, že uznal žalobcu podľa § 3 písm. d/ siedmej časti Disciplinárneho
poriadku Stanov KVL SR V.. V. T.... za vinného pre porušenie § 9 ods. 2 písm. a/ až c/ zákona č.
442/2004 Z.z. o súkromných veterinárnych lekároch preto, že ako člen Komory veterinárnych lekárov
SR pri suke sťažovateľky M. N., bytom D. XX/XXX, R. C., nevykonal súkromné veterinárne činnosti



odborne, keďže dňa 25.04.2013 použil humánne lieky Degan 10 mg/2 ml sol inj. a Paralen supp čípky bez
odôvodnenia podľa § 106 ods. 1 písm. b/ zákona č. 362/2011 Z.z. o liekoch, dňa 28.04.2013 nevyšetril
zviera pred anestéziou pre zhodnotenie rizika anestézie, nestabilizoval zviera pred anestéziou, použil
humánny liek Thiopental bez odôvodnenia podľa § 106 ods. 1 písm. b/ Zákona o liekoch a nezabezpečil
pooperačnú starostlivosť zvieraťa a neviedol evidenciu o vykonávaní súkromnej veterinárnej činnosti,
čím sa dopustil disciplinárneho previnenia podľa § 21 ods. 1 Zákona o komore veterinárnych lekárov a
uložil mu disciplinárne opatrenie podľa § 21 ods. 2 písm. b/ citovaného zákona a § 3 písm. b/ prvej časti
Disciplinárneho poriadku Stanov KVL SR pokutu vo výške 995,-- eur.

4. Súčasne vo výroku uviedol, že vo zvyšnej časti návrhu disciplinárny senát disciplinárne obvineného
spod návrhu oslobodil.

5. Uvedený výrok rozhodnutia odôvodnil tým, že citoval ustanovenia zákona č. 442/2004 Z.z., konkrétne
§ 9 ods. 2 písm. a/, podľa ktorého je súkromný veterinárny lekár okrem povinností uvedených v zákone
č. 39/2007 Z.z. o veterinárnej starostlivosti povinný vykonávať súkromnú veterinárnu činnosť odborne,
v súlade so zásadami etiky, ktoré vydá komora a podľa ods. 2 písm. b/ tohto právneho predpisu
je súkromný veterinárny lekár okrem povinností uvedených v zákone č. 39/2007 Z.z. o veterinárnej
starostlivosti povinný dodržiavať vnútorné predpisy komory.

6. Správny orgán prvého stupňa uviedol, že prvá časť Etického a profesného poriadku Stanov KVL SR v
§ 2 písm. c/ stanovuje, že súkromný veterinárny lekár je povinný dodržiavať pri výkone svojho povolania
najmä zákon č. 362/2011 Z.z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých
zákonov.

7. Zákon č. 362/2011 Z.z. o liekoch v § 106 ods. 1 písm. b/ upravuje, že veterinárny lekár alebo ním
poverená osoba môže, aby predišli zbytočnému utrpeniu zvierat, výnimočne podať, či už jednotlivému
zvieraťu alebo skupine potravinových zvierat, spoločenských zvierat, exotickým druhom zvierat alebo
koňovitým zvieratám, ktoré nie sú určené na potravinové účely, humánny liek registrovaný podľa § 46
ods. 1 alebo veterinárny liek registrovaný v inom členskom štáte určený pre rovnaký druh zvieraťa
alebo iný druh zvieraťa, na požadované ochorenie alebo na iné ochorenie, ak neexistuje veterinárny
liek uvedený v písmene a/.

8. Zákon o komore veterinárnych lekárov v § 9 ods. 2 písm. c/ upravuje, že súkromný veterinárny
lekár okrem povinností uvedených v zákone č. 39/2007 Z.z. o veterinárnej starostlivosti je povinný viesť
evidenciu o vykonávaní súkromných veterinárnych činností, pričom zákon č. 442/2004 Z.z. obsahuje aj §
21 ods. 1, podľa ktorého je disciplinárnym previnením člena komory porušenie povinností, ktoré ustanovil
tento zákon, alebo porušenie zásad etiky súkromného veterinárneho lekára, ak nejde o trestný čin.

9. Prvostupňový správny orgán zistený skutkový stav odôvodnil vykonanými dôkazmi a to vyjadrením
V.. V. T. zo dňa 13.06.2013, vyjadrením zo dňa 27.06.2013 a obsahom zápisnice z pojednávania zo dňa
02.10.2013.

10. Poukázal na to, že žalobca vo vyjadrení zo dňa 13.06.2013 uviedol: „Opis zdravotnej dokumentácie,
majiteľ: M. N., R. C. XXX, zviera: pes, samica, pudel, farba čierna, cca XX rokov, váha neuvedená,
anamnéza: prvá návšteva 25.04.2013 vyžiadané ošetrenie v mieste bydliska, majiteľa uviedla, že suka
už vyše týždňa neprijíma žiadnu potravu, zvracia, prijíma dlhodobo len tekutiny v zvýšenej miere,
zviera pri príchode bolo od začiatku apatické, asi aj teplota, okolie pošvy zlepená srsť, kl. vyšetrenie:
T 39,2, apatia, dehydratácia, slabosť končatín, hnisavý výtok z rodidiel, Dg.: endometritída hnisavá,
ošetrenie: Cefalexin inj., Paralen čípky, Degan inj., Rilexin tbl. 75 mg, doporučenie: majiteľku som
upozornil na urgentnosť stabilizácie zvieraťa a nutnosť operačného riešenia tejto situácie aj vzhľadom
k tomu, že tento stav pretrvával dlhú dobu, nakoľko sa nevedela rozhodnúť, bolo zviera ošetrené
doma s tým, že sa rozhodne do večera medzi liečbou a utratením. Druhá návšteva na vyžiadanie
27.04.2013 v poobedňajších hodinách v mieste bydliska - stav bol výrazne zhoršený, suka apatická,
silný výtok z pošvy, dehydratácia, T 37,5, ošetrenie: Cefalexin inj. fyz. roztok + Ringer lakt inj.. Majiteľke
bolo vysvetlené, že stav je zlý z dôvodu dlhodobého neriešenia zdravotného stavu, prognóza veľmi
nepriaznivá, zároveň nepriaznivá prognóza pri možnosti chirurgického riešenia, ak sa rozhodne, aby u
suky bola urobená ovarlohysterektómia. Majiteľka sa rozhodla pre operačné riešenie na druhý deň. Dňa
28.04.2013 o 10.00 hod. ovariohysterektómia, anestézia: Thiopental. Na začiatku bola suke vzhľadom



na anamnézu podaná infúzia 5% glukózy, injekčné antibiotiká a následne urobená ovarlohysterktómia,
hyperplastická maternica zapĺňala cca polovicu brušnej dutiny, črevá boli prázdne, zapálené plus
príznaky začínajúcej peritonitídy. Po operácii znova podaná infúzia 5% glukóza, analgin. Na liečbu
domov boli majiteľke dané antibiotiká a proti bolesti paralénové čípky. Úhyn nastal podľa vyjadrenia
majiteľky cca okolo 16. hod. v ten istý deň. Majiteľka 29.04.2013 odmietla zaslanie zvieraťa na pat-
anatomickú pitvu ŠVÚ s tým, že si ho pochová doma.“

11. Na pojednávaní dňa 02.10.2013 disciplinárne obvinený uviedol, že: „Dňa 25.04.2013 som bol na R.
C. a privolala ma sťažovateľka ku chorému psíkovi. ja som auskultoval pľúca, srdce, zmeral som teplotu,
z triasu iba teplotu, na základe horúčky som aplikoval Paralén supp. 100 mg, a keďže zviera zvracalo,
použil som Degan. Poznám kontraindikácie Deganu a tieto som vylúčil. Pýtal som sa, či nie je alergický,
či nemá epilepsiu, či nebola krv v zvratkoch. Ileus som nevylúčil. Krv v stolici som taktiež nezisťoval,
lebo dlho stolicu nemal. Dal som injekciu Cefelexin 2 ml a tabletky Rilexin 75 mg 2x denne jednu tabletu.
Na základe potriesnenia okolia pošvy som určil suspektnú diagnózu endometritídy. Humánne lieky som
použil, lebo som ich mal pri sebe, aby som znížil bolesť a potlačil teplotu a iné lieky som nemal so sebou.
Použil som to, čo som mal. Cefalexin som považoval za vhodný. Nepoužívam ho často. Vyjadrenie
majiteľky o mnou určenej diagnóze v prvý deň nezodpovedá skutočnosti. Ja som bol na druhej návšteve
z vlastnej iniciatívy. Opakovane som zmeral teplotu, ktorá bola normotermická, zviera bolo apatické, bol
prítomný výtok z pošvy. Bolestivosť sa zmenšila. stav sa od predchádzajúcej návštevy zhoršil. Dal som
Cefalexin 2ml do svalu. Podkožne som dal dokopy 50 ml Ringeru na viac miest a 20 ml fyziologického
roztoku tiež podkožne. Dňa 28.04.2013 som pred anestéziou zviera nevyšetroval. Vyšetroval som ho
až v anestézii. Písomný súhlas s anestéziou a operáciou som nemal. Počas anestézie bolo zviera
monitorované pulzoxymetrom. Predanesteticky som riziko anestézie neposúdil a nijako som zviera pred
anestéziou nestabilizoval. Perioperačne som podal 250ml 5% glukózy. Prvú injekciu som dal Thiopental
do žily v dávke 20 mg/kg naraz. Ja robím s Tiopentalom dlhé roky, a preto som ho použil. Tak som sa
rozhodol. Viem o jeho nežiaducich účinkoch z mojej praxe a aj napriek tomu som ho použil.“ Na otázku
predsedu DK o tom, či vie, že použitie Tiopentalu je v rozpore so Zákonom o lieku, disciplinárne obvinený
neodpovedal. „Potom som pichal Cefalexin do svalu v dávke 2 ml. Neviem, prečo v protokole uvádzam 3
ml, asi to bude tak, lebo ten protokol bol napísaný bezprostredne potom. Dávka je 0,8 ml na 10 kg. Zviera
malo 10 kg. Nechcem sa vyjadriť k tomu, preto som dal takú vysokú dávku. Potom som zviera vyšetril
USG a zistil som pyometru. Potom som zaviedol kanylu a dal glukózu. Potom som operoval, operoval
som sám. Operácia trvala asi 45 minút. Predkladám anestéziologický protokol a protokol o prevedení
operačného zákroku, v ktorom som neuviedol predlžovanie anestézie. Anestéziu som predlžoval asi
dvakrát, ale dávku si nepamätám. Aj po skončení operácie som podal 250 ml 5% glukózy. Glykémiu
som nevyšetroval ani pred ani po operácii. Zviera som odovzdával asi hodinu po operácii. Zviera pri
odovzdávaní spalo, dal som im kartónovú podložku a vysvetlil som im spôsob prepravy vzhľadom na to,
aby sa zviera v kufri nepritlačilo na bok tak, že by sa mohlo zadusiť. Pri odovzdávaní zviera dýchalo a
malo korneálny a palpebrálny reflex, frekvenciu dychu som nezisťoval, rovnako som nezisťoval teplotu,
zviera ležalo na boku z hlavou dolu, jazyk som ja vytiahol vonku, aby nezapadol počas jazdy. Viem,
že nebolo odborné ho odovzdávať v takom stave, ale majiteľka na tom trvala. Poučil som ju o riziku
toho, že ho preberá, ale nemám o tom žiadny písomný dôkaz.“ Na otázku predsedu DK disciplinárne
obvinený odpovedal: „Neviem, prečo zviera ešte po hodine po anestézii bolo v takej hĺbke anestézie,
ale vysvetľoval som si to tým, že bolo vyčerpané. Čo sa týka nevedenia evidencie, tak na žiadosť
člena DK o predloženie úplnej zdravotnej dokumentácie som iba urobil kompletný opis mojej zdravotnej
dokumentácie. V opise bolo všetko. Teraz som predložil aj anestetický a operačný protokol. Neviem,
prečo som ho vtedy nepredložil.“

12. Prvostupňový disciplinárny orgán konštatoval, že použitie humánnych liekov Degan 10 mg/2 ml
sol inj. a Paralen supp. čípky dňa 25.04.2013 bez odôvodnenia v zmysle § 106 ods. 1 písm. b/
zákona č. 362/2011 Z.z. o liekoch, t.j. ich použitie v rozpore s týmto zákonom, je preukázané opisom
zdravotnej dokumentácie ako aj samotným vyjadrením disciplinárne obvineného na pojednávaní dňa
02.10.2013. Obhajoba disciplinárne obvineného, že tieto lieky použil, aby utíšil bolesť a utrpenie zvieraťa,
neobstojí, pretože pri lieku Paralen nezvážil jeho toxický účinok na psov a pri lieku Degan nevylúčil
všetky kontraindikácie jeho podania, čo mohlo viesť k zhoršeniu stavu zvieraťa. Tvrdenie disciplinárneho
obvineného, že použil tieto lieky, lebo iné nemal pri sebe, sa javí DS ako účelové, lebo rovnaké lieky
aplikoval zvieraťu aj dňa 28.04.2013, keď bolo na ošetrení na jeho pracovisku. V konečnom dôsledku
Zákon o lieku umožňuje použitie humánnych liekov iba v prípade, ak neexistuje veterinárny liek a tento
pre obe indikácie existuje.



13. Neodbornosť výkonu súkromných veterinárnych činností spočívajúca v nevyšetrení zvieraťa
pred anestéziou pre zhodnotenie rizika anestézie a jeho nestabilizovanie pred anestéziou mal DS
za preukázané opisom zdravotnej dokumentácie, kde sa žiadne predanestetické vyšetrenie ani
predanestetická stabilizácia zvieraťa neuvádza, ako aj samotným vyjadrením disciplinárne obvineného
na pojednávaní dňa 02.10.2013, ktorý uvádza: „Dňa 28.04.2013 som pred anestéziou zviera
nevyšetroval. Vyšetroval som ho až v anestézii. Písomný súhlas s anestéziou a operáciou som nemal.
Počas anestézie bolo zviera monitorované pulzoxymetrom. Pred anestéziou som riziko anestézie
neposúdil a nijako som zviera pred anestéziou nestabilizoval.“

14. Správny orgán argumentoval, že použitie humánneho lieku Thiopental inj. pre navodenie anestézie
zvieraťa je preukázané opisom zdravotnej dokumentácie, ako aj samotným vyjadrením disciplinárne
obvineného na pojednávaní dňa 02.10.2013. Jedná sa tu o použitie tohto liečiva bez odôvodnenia v
zmysle § 106 ods. 1 písm. b/ zákona č. 362/2011 Z.z. o liekoch, t.j. jeho použitie v rozpore s týmto
zákonom. Rovnako bolo neodborné aj použitie toho liečba z medicínskeho hľadiska. V prvom rade neboli
vôbec zohľadnené nežiaduce účinky tiopentalu, ktorými sú nenavodenie analgénie, depresia dychu
a krvného obetu ako aj poruchy srdcového rytmu, voči ktorým ani neboli vykonané žiadne opatrenia
(predoperačné podanie liekov proti bolesti, predoperačná stabilizácia zvieraťa infúziami, podanie
atropínu). Uvedené priznáva aj disciplinárne obvinený, keď tvrdí, že „viem o jeho nežiaducich účinkoch
z mojej praxe a aj napriek tomu som ho použil.“ V druhom rade, ktorý je z medicínskeho hľadiska
podstatne závažnejším porušením odbornosti, je dávka Tiopentalu, ktorá bola použitá. Disciplinárne
obvinený uvádza: „Prvú injekciu som dal tiopental do žily v dávke 20 mg/kg naraz.“ Dávka 20 mg/kg
je dvojnásobkom maximálnej odporúčanej dávky (10 mg/kg), ktorá sa má aplikovať postupne. Ďalších
pochybením bolo, keď disciplinárne obvinený ešte aj túto dávku zvyšoval, keď uvádza: „Anestéziu som
predlžoval asi dvakrát, ale dávku si nepamätám.“ Bez zohľadnenia kumulatívneho efektu tiopentalu
v organizme. Samotná dávka 20 mg/kg podaná naraz ako uvádza disciplinárne obvinený, musela u
zvieraťa navodiť kómu, čomu zodpovedal stav zvieraťa aj hodinu po operácii, kedy ešte ako uvádza
disciplinárne obvinený, stále „spalo“ ležiac na boku z hlavou dolu, a to aj napriek tomu, že dĺžka
účinku tiopentalu je najviac 10 až 15 minút. Tento stav si disciplinárne obvinený mylne vysvetľoval ako
vyčerpanosť zvieraťa, neberúc pritom do úvahy bezvedomie zvieraťa, ktoré sám opisoval.

15. Nadväzujúc na uvedené mal potom DS za preukázané aj neodbornosť samotného nezabezpečenia
pooperačnej starostlivosti o zviera a jeho odovzdanie majiteľovi po operácii. Uvedené je preukázané
vyjadrením disciplinárneho obvineného na pojednávaní dňa 02.10.2013, ktorý uvádza: „Viem, že nebolo
odborné ho odovzdávať v takom stave, ale majiteľka na tom trvala.“, pričom vôľa majiteľa nemôže byť
ospravedlnením pre konanie vitium artis, aj keď v tomto prípade sa tvrdenie disciplinárne obvineného,
že majiteľka trvala na tom, že si zviera preberie aj v takom stave aj napriek jeho poučeniu o riziku,
javí ako účelová obrana, pretože nikto bezdôvodne nevystaví svoje zviera riziku smrti, a ak potom
toto nastane, nepodával by sťažnosť. Neexistencia majiteľom potvrdeného poučenia o riziku prevzatia
zvieraťa, ktorým by sa aj veterinárny lekár zbavil svojej zodpovednosti za následok, je logickým dôkazom
toho, že k uvedenému poučeniu majiteľa nedošlo.

16. Prvostupňový správny orgán ďalej konštatoval,, že nevedenie evidencie o vykonávaní súkromnej
veterinárnej činnosti má DS za preukázané vyjadrením disciplinárne obvineného na pojednávaní dňa
02.10.2013, ktorý uvádza: „Čo sa týka nevedenia evidencie, tak na žiadosť člena DK o predloženie
úplnej zdravotnej dokumentácie som iba urobil kompletný opis mojej zdravotnej dokumentácie. V opise
bolo všetko. Teraz som predložil aj anestetický a operačný protokol. Neviem, prečo som ho vtedy
nepredložil.“ Tvrdenie disciplinárne obvineného o tom, že evidenciu vedie, ale túto ani na opakovanú
žiadosť člena DK nepredložil, je nepravdepodobné, pretože takéto konanie by bolo disciplinárnym
previnením. DS bol toho názoru, že k vypracovaniu anestetického a operačného protokolu došlo až po
začatí prešetrovania sťažností. Podporou názoru DS je aj vyhýbaná odpoveď disciplinárne obvineného
na otázku, prečo uvedené listiny nepredložil hneď. Ani samotný opis zdravotnej dokumentácie,
ktorý bol súčasťou vyjadrenia disciplinárne obvineného zo dňa 13.06.2013, nezodpovedá evidencii o
vykonaných súkromných veterinárnych činnostiach, lebo neobsahuje výsledky disciplinárne obvineným
spomínaných vyšetrení (auskultácia srdca a pľúc) ani dávky a spôsoby podania aplikovaných liekov.

17. Na základe vykonaného dokazovania dospel disciplinárny senát k záveru, že disciplinárne obvinený
sa dopustil disciplinárneho previnenia v zmysle návrhu na začatie disciplinárneho konania.



18. Pri ukladaní disciplinárneho opatrenia DS prihliadol na povahu porušenej povinnosti, ktorou je
odborný výkon súkromných veterinárnych činností ako základnej povinnosti súkromného veterinárneho
lekára, dodržiavanie Zákona o lieku a vedenie evidencie o vykonávaní súkromných veterinárnych
činností. Priťažujúcou okolnosťou bolo, že sa disciplinárne obvinený dopustil viacerých porušení
povinností. Ďalšou priťažujúcou okolnosťou bola skutočnosť, že sa disciplinárne obvinený porušení
povinností dopustil úmyselne, lebo vedel, že použitím humánnych liekov poruší Zákon o lieku, vedel, že
zviera musí byť pred anestéziou vyšetrené a stabilizované, vedel, že zvieraťu musí byť zabezpečená
odborná pooperačná starostlivosť až do prebratia z anestézie a vedel, že je povinný viesť evidenciu
o vykonávaní súkromných veterinárnych činností. Disciplinárne obvinený mal plnú mieru zavinenia pri
všetkých porušeniach povinností, lebo aj keď sa v prípade nezabezpečenia pooperačnej starostlivosti
odvoláva na vôľu majiteľky, túto nevie nijakým spôsobom preukázať. Poľahčujúci vplyv mala skutočnosť,
že išlo o prvé previnenie disciplinárne obvineného. Ďalšou priťažujúcou skutočnosťou bola skutočnosť,
že v súvislosti s vykonávaním súkromných veterinárnych činností disciplinárne obvineným došlo k
úhynu zvieraťa, ktorý bol s pravdepodobnosťou blížiacou sa k istote zapríčinený práve neodbornosťou
výkonu súkromných veterinárnych činností spočívajúcou práve v neodbornom použití humánnych liekov,
neposúdení rizika anestézie, nestabilizovaní zvieraťa pred anestéziou, neodbornej voľbe anestetika,
neodbornom dávkovaní anestetika, nezabezpečení pooperačnej starostlivosti a v konečnom dôsledku
aj v 2,5 násobnom prekročení dávky antibiotika Cefelexin inj..

19. O odvolaní žalobcu rozhodlo Prezídium Komory veterinárnych lekárov SR rozhodnutím č. XX/XXXX
Pr zo dňa 18.12.2013 tak, že podľa § 22 ods. 4 zákona č. 442/2004 Z.z. o súkromných veterinárnych
lekároch, o Komore veterinárnych lekárov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení zákona č.
488/2002 Z.z. o veterinárnej starostlivosti a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
a podľa § 8 a § 9 deviatej časti Disciplinárneho poriadku Stanov Komory veterinárnych lekárov SR
odvolanie zo dňa 30.10.2013 ako nie dôvodné zamietlo a prvostupňové rozhodnutie ako vecne správne
potvrdilo.

20. V odôvodnení žalovaný poukázal na obsah prvostupňového rozhodnutia a odvolanie, v ktorom
žalobca namietal, že pri pojednávaní došlo k porušeniu Disciplinárneho poriadku, o čom prezídium
informoval vo svojej sťažnosti zo dňa 08.10.2013. V odôvodnení rozhodnutia sú niektoré tvrdenia
tendenčné a neúplné, napríklad „písomný súhlas som nemal“, porušenia povinnosti sa dopustil
úmyselne, nebolo vyhovené žiadosti právneho zástupcu o odročenie pojednávania, keďže sťažovateľka
mala záujem o stiahnutie sťažností, predseda disciplinárnej komisie prehlásil, že stiahnutie sťažnosti
nemá vplyv na začatie disciplinárneho konania, keďže právny zástupca trval na vypočutí sťažovateľky,
predseda DS navrhoval, aby disciplinárny senát na obsah sťažnosti, ako aj na obsah zápisnice z
prešetrovania neprihliadol, nie je jasná príčina smrti, nebolo zobraté do úvahy vyjadrenie žalobcu, že
úhyn zvieraťa bol spôsobený zlým prístupom majiteľky k chorému zvieraťu, rozhodnutie disciplinárneho
senátu bolo poslané bez podpisu predsedu DS.

21. Žalovaný konštatoval, že prílohou odvolania bola sťažnosť disciplinárne obvineného zo dňa
08.10.2013 na priebeh disciplinárneho konania pred disciplinárnym senátom dňa 02.10.2013, v ktorej
okrem iného uviedol, že aj napriek tomu, že toto pojednávanie nebolo vyhlásené ako verejné, bol
celý čas prítomný V.. J. C., neetické bolo, že zapisovaním bol poverený zástupca DK Q.. V.. J. T.,
ktorý aj predniesol verdikt DS, bolo neštandardné, že keď sa senát potreboval poradiť, „žalobca“ v
miestnosti so senátom ostal, silná osobná zaujatosť Q.. V.. J. T. voči jeho osobe, keď sa dehonestujúco
vyjadroval na adresu osoby žalobcu a jeho právneho vedomia, žiadosť jeho advokáta, aby pojednávanie
bolo odročené, pretože sťažovateľka sa rozhodla svoju sťažnosť stiahnuť, bola pod nátlakom F.. T.
zamietnutá, dokonca jeho advokát bol nedôvodne napadnutý, že sa sťažovateľke vyhrážal a má za to,
že rozhodnutie, ako aj okolnosti prípadu neboli voči jeho osobe primerané.

22. Žalovaný poukázal na to, že z obsahu predloženého spisu mal k dispozícii návrh na začatie
disciplinárneho konania zo dňa 17.06.2013 s prílohami, vrátane sťažnosti M. N. zo dňa 29.05.2013,
vyjadrenie V.. V. T. zo dňa 13.06.2013, zápisnicu z prešetrovania sťažnosti zo dňa 17.06.20134, výzvu a
upovedomenie o pojednávaní zo dňa 18.06.2013, vyjadrenie a námietku zaujatosti zo dňa 27.06.2013,
rozhodnutie o námietke zaujatosti zo dňa 01.07.2013, zápisnicu z pojednávania zo dňa 01.07.2013,
upovedomenie o pojednávaní zo dňa 09.09.2013, zápisnicu z pojednávania zo dňa 02.10.2013,
rozhodnutie DS zo dňa 02.10.2013, sťažnosť zo dňa 08.10.2013 a odvolanie zo dňa 30.10.2013.



23. Prezídium preskúmalo zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu, ako
aj postup disciplinárneho konania, ktoré mu predchádzalo.

24. K námietkam disciplinárne obvineného, že počas pojednávania disciplinárneho senátu mal byť
prítomný V.. Q. C., a že počas porady disciplinárneho senátu mal byť prítomný Q.. V.. J. T., prezídium
uviedlo, že uvedené skutočnosti z obsahu spisu ani zápisnice z pojednávania disciplinárneho senátu
nevyplývajú.

25. Prezídium konštatovalo, že zapisovateľom zápisnice z pojednávania bol Q.. V.. J. T., nemá vplyv
na zákonnosť a správnosť rozhodnutia disciplinárneho senátu, a navyše správnosť zápisnice svojim
podpisom potvrdili ako členovia disciplinárneho senátu, tak aj sám disciplinárne obvinený a jeho právny
zástupca.

26. K námietkam disciplinárne obvineného, že v odôvodnení sú niektoré tvrdenia tendenčné a neúplné,
odvolací správny orgán uviedol, že veta „písomný súhlas som nemal“ je citovaná z vyjadrenia
disciplinárne obvineného na pojednávaní dňa 02.10.2013 a tvrdenie „porušenia povinnosti sa dopustil
úmyselne“ je vyjadrením v konaní preukázaného spôsobu zavinenia.

27. Žalovaný ďalej argumentoval, že na zákonnosť a správnosť rozhodnutia nemá vplyv zamietnutie
odročenia pojednávania z dôvodu, že sťažovateľka mala právnemu zástupcovi disciplinárne obvineného
oznámiť, že hodlá stiahnuť sťažnosť späť, lebo návrhom na začatie disciplinárneho konania disponuje
iba jeho predkladateľ, ktorým je predseda dozornej komisie, ktorý vyhlásil, že na návrhu na začatie
disciplinárneho konania trvá v celom rozsahu. Sťažnosť a jej obsah je iba jedným z dôkazov, ktorým
sa návrh na začatie disciplinárneho konania odôvodňuje a jej späťvzatie je iba jedným z dôkazov,
ktorým sa návrh na začatie disciplinárneho konania odôvodňuje a jej späťvzatie nemá vplyv na priebeh
disciplinárneho konania.

28. Odvolací správny orgán poukázal na to, že na zákonnosť a správnosť rozhodnutia nemá vplyv
ani zamietnutie vykonania dôkazu - vypočutie sťažovateľky, lebo zmyslom vykonania tohto dôkazu
bolo overenie skutočností uvedených sťažovateľkou, a pretože predseda dozornej komisie navrhol,
aby disciplinárny senát na obsah sťažnosti a zápisnice z prešetrovania sťažnosti neprihliadal, bolo
by vykonanie uvedeného dôkazu bezpredmetné. V tejto súvislosti uviedol, že nie je v právomoci
disciplinárneho senátu zabezpečiť účasť svedka - sťažovateľa na pojednávaní v prípade, že s tým tento
dobrovoľne nesúhlasí.

29. Za nedôvodnú prezídium považovalo aj námietku disciplinárne obvineného, že nebola určená
príčina smrti zvieraťa a disciplinárny senát nebral do úvahy vyjadrenie disciplinárne obvineného, že
úhyn zvieraťa bol spôsobený zlým prístupom majiteľky k chorému zvieraťu, pretože žiadna z týchto
skutočností nemala vplyv na zistenie skutkového stavu veci a právneho posúdenia skutku.

30. Žalovaný sa nestotožnil s názorom disciplinárnej komisie, že za priťažujúcu okolnosť je treba
považovať samotnú skutočnosť, že došlo k úhynu zvieraťa v súvislosti s vykonaním súkromných
veterinárnych činností disciplinárne obvineným. Prezídium uviedlo, že za priťažujúcu okolnosť by sa
toto dalo považovať iba, ak by išlo o príčinnú súvislosť medzi vykonanými súkromnými veterinárnymi
činnosťami a úhynom zvieraťa, čo však v konaní preukázané nebolo, pretože aj napriek tomu, že z
obsahu prešetrovania sťažnosti by sa dalo predpokladať, že disciplinárne obvinený odovzdal zviera
sťažovateľke už mŕtve, disciplinárny senát na obsah sťažnosti ako aj na obsah zápisnice z prešetrovania
sťažnosti ako na dôkazy neprihliadal.

31. Napriek uvedenému neprihliadajúc na vyššie uvedenú priťažujúcu okolnosť považovalo prezídium
disciplinárnym senátom uložené disciplinárne opatrenie za primerané vzhľadom na disciplinárne
obvineným viacnásobné a úmyselne porušenie takej základnej povinnosti akou je odbornosť
vykonávania súkromných veterinárnych činností.

32. Rovnako za nedôvodnú považoval odvolací orgán aj skutočnosť, že rozhodnutie disciplinárneho
senátu bolo disciplinárne obvinenému zaslané s podpisom administratívnej pracovníčky komory,
ktorá je zodpovedná za správnosť písomného vyhotovenia odosielaného rozhodnutia, pretože v



administratívnom spise sa nachádzajú tri úplne zhodné rozhodnutia disciplinárneho senátu, ktoré
sú predsedom disciplinárneho senátu podpísané, nie je dôvodná pochybnosť o pravosti odoslanej
kópie rozhodnutia. Rozhodnutie disciplinárneho senátu, podpísané osobne predsedom disciplinárneho
senátu sa posiela až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, potom ako je opatrené aj pečiatkou
právoplatnosti a vykonateľnosti.

33. Žalobca obe rozhodnutia napadol včas podanou žalobou. V žalobe poukázal na rozhodnutie
disciplinárnej komisie a žalovaného. Týmito rozhodnutiami bol ukrátený na svojich právach. Uviedol,
že predovšetkým namieta, že v jeho disciplinárnom konaní rozhodoval a napadnuté druhostupňové
rozhodnutie vydal nezákonný orgán, teda orgán, ktorý nebol zložený v súlade so zákonom. Nezákonným
orgánom je Prezídium Komory veterinárnych lekárov, ktoré ako odvolací orgán rozhodovalo o jeho
odvolaní, vydalo napadnuté rozhodnutie, ktoré má pritom v rozpore so zákonom iba štyroch riadne
zvolených členov. V súvislosti s predmetnou námietkou poukázal predovšetkým na to, že podľa § 17 ods.
1 Zákona o komore veterinárnych lekárov prezídium riadi činnosť komory medzi zasadnutiami snemu.
Rozhoduje o všetkých veciach, ak nie sú vyhradené iným orgánom komory. Prezídium má najmenej päť
členov. Členstvo v prezídiu je nezlučiteľné s členstvom v dozornej komisii a disciplinárnej komisii.

34. Argumentoval aj tým, že podľa § 15 ods. 1 citovaného zákona orgánmi komory sú
a/ snem,
b/ prezídium,
c/ dozorná komisia,
d/ disciplinárna komisia
a podľa § 16 ods. 4 písm. a/, b/ citovaného zákona snem rozhoduje o základných otázkach komory,
najmä
a/ určuje počet členov prezídia, dozornej komisie a disciplinárnej komisie,
b/ volí tajnou voľnou na tri roky z členov komory prezidenta, viceprezidenta, ostatných členov prezídia,
členov dozornej komisie a disciplinárnej komisie; rovnakým spôsobom ich môže odvolať z funkcie.

35. Zákon o komore veterinárnych lekárov v § 15 ods. 3 stanovuje, že podrobnosti o organizácii a
orgánoch komory upravia vnútorné predpisy komory, ktorým vnútorným predpisom sú stanovy komory
veterinárnych lekárov, ktoré obsahujú aj volebný poriadok upravujúci podrobnosti o voľbe volených
orgánov.

36. Podľa § 1 prvej časti Volebného poriadku snem Komory veterinárnych lekárov Slovenskej republiky
volí a odvoláva
a/ prezidenta, viceprezidenta, 3 členov prezídia komory a náhradníkov za členov prezídia,
b/ 7 členov a náhradníkov dozornej komisie,
c/ 7 členov a náhradníkov disciplinárnej komisie
z členov komory zapísaných v zozname kandidátov v priamych voľbách s tajným hlasovaním.

37. Citoval ďalej, že podľa § 8 tretej časti Volebného poriadku spomedzi kandidátov, ktorí získali
nadpolovičnú väčšinu hlasov, rozhoduje o tom, kto z nich sa stal členom a kto náhradníkom volených
orgánov komory, ich poradie podľa počtu odovzdaných hlasov.

38. Zatiaľ posledný XXI. snem Komory veterinárnych lekárov SR sa konal dňa 19.11.2011, pričom na
tomto sneme sa uskutočnila aj voľba členov Prezídia komory. Za členov Prezídia komory tu boli zvolení
piati členovia: V.. R. B. za prezidenta prezídia, V.. C. A. za viceprezidenta prezídia a V.. Q. H., V.. Z. D.
a V.. C. N. za členov prezídia.

39. Následne však členovi prezídia V.. Q. H. vznikol štátnozamestnanencký pomer so začatím
jeho výkonu od 01.02.2012, v dôsledku čoho požiadal v súlade s § 8 ods. 1 písm. d/ Zákona o
komore veterinárnych lekárov o pozastavenie svojej registrácie v komore veterinárnych lekárov ku dňu
01.02.2012.

40. Na základe uvedenej skutočnosti prestal byť V.. Q. H. členom Prezídia KVL SR s účinnosťou od
01.02.2012.



41. Naviac k dňu 12.11.2013 požiadal V.. H. o úplné vyčiarknutie z registra Komory veterinárnych lekárov
SR podľa § 7 Zákona o komore veterinárnych lekárov. O jeho vyčiarknutí bolo rozhodnuté na zasadnutí
dňa 18.12.2013, čo vyplýva aj zo zápisnice č. X/XXXX. zo zasadnutia Prezídia komory veterinárnych
lekárov zo dňa 18.12.2013. Vzhľadom na uvedené skutočnosti táto osoba nemohla byť ani teoreticky
členom Prezídia Komory veterinárnych lekárov SR pri rozhodovaní o odvolaní žalobcu, ku ktorému
prišlo až po nadobudnutí právoplatnosti a účinnosti rozhodnutia Prezídia KVL SR o vyčiarknutí V.. H.
z registra KVL SR.

42. V tejto súvislosti žalobca poukázal na to, že V.. H. prestal byť členom Prezídia KVL SR už v
dôsledku pozastavenia svojej registrácie s účinnosťou od 01.02.2012 a na základe uvedenej skutočnosti
Prezídium KVL SR ako odvolací orgán tak fungovalo v období od 01.02.2012 do 18.12.2013 iba v 4-
člennom zložení, teda v rozpore so zákonom, podľa ktorého má prezídium najmenej 5 členov. Zhodou
okolností na tom istom zasadnutí Prezídia Komory veterinárnych lekárov dňa 18.12.2013, kde Prezídium
KVL SR vydalo napadnuté druhostupňové rozhodnutie, nastúpil na miesto člena prezídia údajný
náhradník V..V. A.. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že v zápisnici č. X/XXXX zo zasadnutia Prezídia
KVL SR zo dňa 08.12.2013 je pritom výslovne uvedené, že o 14.00 hod. nadobudlo právoplatnosť a
účinnosť rozhodnutie prezídia o vyčiarknutí V.. Q. H. z registra KVL SR. Na jeho miesto člena Prezídia
KVL SR nastúpil náhradník V..V. A.. V ten istý deň takto zložené Prezídium KVL SR pozostávajúce zo
štyroch snemom riadne zvolených členov a jedného údajného náhradníka zamietlo odvolanie žalobcu
a potvrdilo napadnuté prvostupňové rozhodnutie.

43. Na základe uvedených skutočností žalobca namieta, že takto zložené Prezídium KVL SR je
nezákonným orgánom. V konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na
zákonnosť napadnutých rozhodnutí, čím je daný dôvod na ich zrušenie podľa §250j ods. 2 písm. e/
O.s.p.. Ak by aj chcel žalovaný namietať tým, že podľa citovaných ustanovení stanov KVL SR, ktoré
sú podzákonným právnym predpisom, mal snem KVL SR, ktorý sa konal dňa 19.11.2011, zvoliť aj
náhradníkov za členov prezídia, pričom na uvoľnené miesto člena prezídia tak nastúpil ako zvolený
náhradník, čím sa stalo prezídium opäť päťčlenné, v tejto súvislosti žalobca argumentoval tým, že podľa
článku 2 ods. 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v
jej medziach, v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon a každý môže konať, čo nie je zákonom
zakázané a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.

44. V tejto súvislosti žalobca zdôraznil, že žalovaný ako štátny orgán tak môže konať iba v rozsahu a
spôsobom, ktorý ustanoví zákon, teda Zákon o komore veterinárnych lekárov. Dôvodil tým, že citovaný
právny predpis nepriznáva orgánom Komory veterinárnych lekárov SR možnosť voliť si náhradníkov za
členov orgánov komory. Pokiaľ by mala mať KVL SR zákonnú možnosť voliť si náhradníkov za členov
orgánov KVL SR, výslovne by to tak zákon stanovil.

45. V tejto súvislosti žalobca poukázal na ustanovenia zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene
a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov, kde
ustanovenie § 66 ods. 4 výslovne upravuje, že orgány komory sú
a/ konferencia advokátov,
b/ predsedníctvo komory, ktoré má 9 členov a 3 náhradníkov,
c/ revízna komisia, ktorá má 9 členov a 3 náhradníkov,
d/ disciplinárna komisia, ktorá má 31 členov a 10 náhradníkov,
e/ odvolacia disciplinárna komisia, ktorá má 10 členov a 3 náhradníkov.

46. Takáto výslovná formulácia však v Zákone o komore veterinárnych lekárov chýba, pričom sa tu podľa
§ 17 ods. 1 tohto zákona uvádza iba, že prezídium má najmenej 5 členov.

47. Pokiaľ § 15 ods. 3 Zákona o komore veterinárnych lekárov odkazuje, že podrobnosti o organizácii
a orgánoch komory upravia vnútorné predpisy komory, oprávňuje tak KVL SR vydať takéto predpisy
vrátane stanov KVL SR, tieto však stále musia v súlade s článkom 2 ods. 2 Ústavy SR upravovať
podrobnosti o organizácii a orgánoch komory v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanovil Zákon o komore
veterinárnych lekárov.

48. Zavedením funkcie náhradníka za člena Prezídia KVL SR tak stanovy KVL SR ako vnútorný predpis
komory prekročili rozsah, ktorý ustanovil zákon.



49. Žalobca zdôraznil, že žalovaný zavedením funkcie náhradníka prezídia konal v rozpore s Ústavou
SR, keď prekročil rozsah a spôsob, ktorý stanovil zákon. Takémuto konaniu žalovaného by nemala byť
poskytovaná súdna ochrana.

50. Navyše, spochybniteľná je aj samotná voľba náhradníka Prezídia KVL SR údajne uskutočnená
na XXI. sneme Komory veterinárnych lekárov SR konanom dňa 19.11.2011. Zo samotnej notárskej
zápisnice o priebehu tohto snemu nevyplýva, že by vôbec nejakí náhradníci Prezídia KVL SR boli
zvolení.

51. Voľba na tomto sneme sa navyše uskutočňovala podľa stanov KVL SR, ktoré boli schválené ešte
predchádzajúcim snemom dňa 02.12.2006, pretože hlasovanie o zmene stanov KVL SR sa na sneme
konanom dňa 19.11.2011 uskutočnilo podľa notárskej zápisnice až po voľbe členov orgánov komory.
Aj tieto stanovy KVL SR zo dňa 02.12.2006 však nad rozsah Zákona o komore veterinárnych lekárov
umožňovali voľbu náhradníkov prezídia KVL SR.

52. Avšak v znení týchto stanov KVL SR zo dňa 02.12.2006, rovnako ako v aktuálne platných stanovách
KVL SR zo dňa 19.11.2011, sú závažné vnútorné rozpory, keď v oboch stanovách je funkcia náhradníkov
Prezídia KVL SR spomínaná výlučne iba v ich časti volebný poriadok, avšak vôbec nie je spomínaná v
ich časti organizačný poriadok, ktorá stanovuje, aké sú orgány KVL SR a aké je ich zloženie.

53. Organizačný poriadok stanov KVL SR tak funkciu náhradníka Prezídia KVL SR nezavádza, avšak
volebný poriadok stanov KVL SR umožňuje voľbu do takejto neexistujúcej funkcie. Navyše volebný
poriadok stanov KVL SR ani poriadne neupravuje, akým spôsobom majú byť kandidáti na túto funkciu
navrhovaní, a akým spôsobom sú volení a koho a po splnení akých podmienok možno považovať za
riadne zvoleného náhradníka Prezídia KVL SR.

54. Z týchto dôvodov je tak prípadné zvolenie náhradníka Prezídia KVL SR absolútne nepreskúmateľné,
nedá sa tak s dostatočnou istotou skonštatovať, že za náhradníka Prezídia KVL SR bol skutočne zvolený
V.. V. A., ktorý ako údajný piaty člen Prezídia KVL SR rozhodoval o odvolaní žalobcu a vydal napádané
druhostupňové rozhodnutie.

55. Súčasne podľa § 23 ods. 1 Zákona o komore veterinárnych lekárov vyplýva, že na konanie podľa
tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.

56. Týmto všeobecným predpisom o správnom konaní je zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní
(Správny poriadok). Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a
ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo
zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

57. Predmetné napádané druhostupňové rozhodnutie tak nevydal na to príslušný orgán v súlade s §
46 Správneho poriadku, teda 5-členné Prezídium KVL SR, ale orgán zložený v rozpore so zákonom
zo štyroch riadne zvolených členov a jedného člena svojvoľne dosadeného do tohto orgánu v rozpore
so zákonom, tento orgán nemožno považovať za Prezídium KVL SR. Z uvedeného dôvodu je dôvodné
zrušiť takéto nezákonné rozhodnutie.

58. Záver, že V.. V. A. nemôže byť riadne zvoleným členom Prezídia KVL SR, vyplýva aj z nasledujúcej
skutočnosti a to podľa § 17 ods. 1 Zákona o komore veterinárnych lekárov ods. 1 tak, že prezídium riadi
činnosť komory medzi zasadnutiami snemu. Rozhoduje o všetkých veciach, ak nie sú vyhradené iným
orgánom komory. Prezídium má najmenej päť členov. Členstvo v prezídiu je nezlučiteľné s členstvom
v dozornej komisii a disciplinárnej komisii.

59. Na poslednom XXI. sneme Komory veterinárnych lekárov SR konanom dňa 19.11.2011 bol V.. V. A.
zvolený za člena Dozornej komisie. Uvedená skutočnosť vyplýva aj z predkladanej notárskej zápisnice,
osvedčujúcej priebeh tohto snemu. V.. A. sa však bol pri svojom "nástupe", resp. "vymenovaní" za člena
Prezídia KVL SR dňa 18.12.2013 stále členom dozornej komisie, ako taký sa teda nemohol stať členom
Prezídia KVL SR, pretože tieto funkcie sú nezlučiteľné.



60. Nie je známe, že by sa V.. V. A. pred svojim ustanovením za člena Prezídia KVL SR vzdal funkcie
člena dozornej komisie. Táto skutočnosť nevyplýva ani zo zápisnice č. X/XXXX zo zasadnutia Prezídia
komory veterinárnych lekárov dňa 18.12.2013. Následne ešte v ten istý deň rozhodoval člen dozornej
komisie V.. A. ako údajný člen Prezídia KVL SR o odvolaní žalobcu.

61. Aj z tohto dôvodu sa V.. A. nestal členom Prezídia KVL SR, toto nemalo zákonom požadovaný počet
5 členov, nebolo teda zákonným orgánom oprávneným rozhodovať o odvolaní žalobcu.

62. Navyše, v konaní správneho orgánu bola zistená taká ďalšia vada, ktorá mohla mať vplyv na
zákonnosť napadnutých rozhodnutí, čím je daný dôvod na ich zrušenie súdom podľa § 250j ods. 2 písm.
e/ O.s.p..

63. Táto ďalšia vada vyplýva zo skutočností, že podľa § 17 ods. 1 Správneho poriadku účastníci konania,
ich zákonní zástupcovia a opatrovníci sa môžu dať zastupovať advokátom alebo iným zástupcom,
ktorého si zvolia.

64. Správny poriadok tak umožňuje účastníkovi konania nechať sa zastupovať nielen advokátom, ale
aj iným zástupcom, ktorého si zvolia.

65. Avšak podľa stanov KVL SR zo dňa 19.11.2011 a ich disciplinárneho poriadku, jeho piatej časti,
§ 1 písm. g/ vyplýva, že disciplinárne obvinený má právo dať sa zastupovať v disciplinárnom konaní
advokátom, o čom musí byť DS upovedomený.

66. Žalovaný správny orgán tu tak opäť v rozpore s Ústavou SR a zákonom (Správnym poriadkom) nad
rozsah tohto zákona odníma účastníkovi konania možnosť dať sa zastúpiť aj iným zvoleným zástupcom
ako advokátom, keď zužuje možnosť účastníka konania na zastúpenie iba na zastúpenie advokátom.
Žalovaný tak svojim vnútorným predpisom - Stanovami KVL SR - odníma účastníkovi konania jeho
zákonné právo dať sa zastúpiť iným zvoleným zástupcom ako advokátom, ktoré mu priznáva Správny
poriadok, čím v rozpore so zákonom obmedzuje práva účastníka konania. Aj z predchádzajúcej praxe
žalovaného správneho orgánu je pritom dobre známe a aj preukázateľné, že tento nepripúšťa zastúpenie
iným zástupcom ako advokátom, napríklad iným členom KVL SR, práve s poukazom na citované
ustanovenie disciplinárneho poriadku stanov KVL SR.

67. Uvedená skutočnosť pritom mala zásadný dopad na priebeh a výsledok disciplinárneho konania,
keď sa žalobca nemohol dať zastúpiť iným veterinárnym lekárom, členom KVL SR, ktorý by
vzhľadom na svoju odbornosť vedel lepšie hájiť záujmy žalobcu aj s poukazom na to, že predmetom
disciplinárneho konania boli čisto odborné otázky znaleckého charakteru. Uvedeným nezákonným
postupom žalovaného správneho orgánu tak bol žalobca zásadným spôsobom poškodený, žiada preto
aby súd napádané rozhodnutia zrušil.

68. Rozhodnutia žalovaného správneho orgánu sú pritom nesprávne aj z vecného hľadiska, pretože
podľa § 3 ods. 4 Správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo
zisteného stavu veci.

69. Podľa § 32 ods. 1 a 2 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný
stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný
len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia
účastníkov konania dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe
správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie
určuje správny orgán.

70. Podľa § 36 Správneho poriadku, ak je pre odborné posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie
potrebný znalecký posudok, správny orgán ustanoví znalca. Proti rozhodnutiu o ustanovení znalca sa
možno odvolať.

71. Podľa napádaných rozhodnutí mal žalobca porušiť nasledovné ustanovenia § 9 ods. 2 písm. a/, b/ a
c/ Zákona o komore veterinárnych lekárov, podľa ktorého súkromný veterinárny lekár okrem povinností
uvedených v osobitnom predpise je povinný vykonávať súkromnú veterinárnu činnosť odborne, v



súlade so zásadami etiky, ktoré vydá komora, dodržiavať vnútorné predpisy komory, viesť evidenciu o
vykonávaní súkromných veterinárnych činností.

72. Správny orgán tak uznal žalobcu za vinného aj podľa § 9 ods. 2 písm. c/ Zákona o komore
veterinárnych lekárov, lebo údajne neviedol evidenciu o vykonávaní súkromnej veterinárnej činnosti.
V čase vydania prvostupňového rozhodnutia dňa 02.10.2013 však žalobca disciplinárnemu senátu
predložil aj anesteticky a operačný protokol, preukázal tak riadne vedenie evidencie o vykonávaní
súkromnej veterinárnej činnosti.

73. Úvahy disciplinárneho senátu v jeho rozhodnutí zo dňa 02.10.2013 o tom, že k vypracovaniu
anestetického a operačného protokolu malo dôjsť až po začatí prešetrovania sťažnosti, je tak len
špekulatívne a nevychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci, ako ukladá § 3 ods. 4 Správneho
poriadku. Zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo správne rozhodnutie, je tak v rozpore s
obsahom spisov, čo predstavuje dôvod na zrušenie rozhodnutí KVL podľa § 250j ods. 2 písm. b/
O.s.p.. Žalobca bol ďalej uznaný za vinného aj z toho dôvodu, že údajne nezabezpečil pooperačnú
starostlivosť o zviera a odovzdal ho majiteľovi po operácii, čím mal porušiť povinnosť podľa § 9 ods.
2 písm. a/ Zákona o komore veterinárnych lekárov vykonávať veterinárnu činnosť odborne. Majiteľka
zvieraťa však trvala na jeho odovzdaní, na čo mala ako vlastník plné právo. Zviera je vecou podľa § 119
Občianskeho zákonníka, nad ktorou má jeho vlastník plné dispozičné právo. Žalobcovi žiaden právny
predpis neumožňuje obmedziť vlastnícke právo majiteľky zvieraťa.

74. Disciplinárny senát pritom vo svojom rozhodnutí zo dňa 02.10.2013 poukazuje na obsah sťažnosti
majiteľky zvieraťa a z toho dôvodu pokladá tvrdenie žalobcu o vyžiadaní si psa majiteľkou za účelové.
Žalobca poukázal na to, že podľa zápisnice zo zasadnutia disciplinárneho senátu dňa 02.10.2013
navrhoval, aby bola ako svedkyňa vypočutá aj majiteľka zvieraťa ako sťažovateľka, pričom disciplinárny
senát svojim uznesením vykonanie navrhnutého dôkazu zamietol, pričom disciplinárny senát na návrh
jeho predsedu nemal na obsah sťažnosti ako aj zápisnice z jeho prešetrenia prihliadať. Napádané
rozhodnutia sa tak odvolávajú na skutočnosti (obsah sťažnosti majiteľky zvieraťa), na ktoré sa nemalo
prihliadať, lebo v sťažnosti sa neuvádza, že by si majiteľka zviera nevyžiadala, disciplinárny senát len
zo samotnej existencie sťažnosti odvodzuje absenciu vyžiadania si zvieraťa majiteľkou.

75. Disciplinárny senát vo svojom rozhodnutí uvádza, že pokiaľ sa žalobca odvoláva iba na vôľu
majiteľky, tak túto nevie žiadnym spôsobom preukázať, pritom na druhej starne mu zamietol vykonanie
dôkazu jej výsluchom, ktorý túto vôľu majiteľky preukázať mohol. Tieto úvahy disciplinárneho senátu
sú tak opäť čisto špekulatívne, pretože disciplinárny senát aj tu spoľahlivé zistenie skutkového
stavu výsluchom svedka nahradil svojimi subjektívnymi špekuláciami o pravdepodobnosti alebo
nepravdepodobnosti prebratia zvieraťa v takomto stave, bezdôvodnému vystavovaniu zvieraťa riziku
smrti alebo javení sa či nejavení údajnej účelovej obrany žalobcu.

76. Z uvedených dôvodov je preto úplne nezrozumiteľné a nepreskúmateľné, ako správny orgán k
svojim záverom o nezabezpečení pooperačnej starostlivosti bez prihliadania na obsah sťažnosti a bez
vypočutia sťažovateľky ako svedkyne prišiel, rozhodnutia správneho orgánu sú nepreskúmateľné pre
nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, čím je daný dôvod na ich zrušenie podľa § 250j ods. 2
písm. d/ a § 250j ods. 3 O.s.p.. Navyše, bez svedeckej výpovede majiteľky zvieraťa je zistenie skutkového
stavu nedostačujúce na posúdenie veci, čo predstavuje dôvod na zrušenie rozhodnutí KVL podľa § 250j
ods. 2 písm. c/ O.s.p..

77. Rozhodnutia správneho orgánu pritom vychádzali aj z nesprávneho právneho posúdenia veci, čo je
dôvod na ich zrušenie podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p.

78. Zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo správne rozhodnutie, je v rozpore s obsahom
spisov, čo predstavuje dôvod na zrušenie rozhodnutí KVL podľa § 250j ods. 2 písm. b/ O.s.p..
Predovšetkým však, pokiaľ správny orgán prihliadal pri svojom rozhodovaní na obsah sťažnosti majiteľky
zvieraťa, na ktorý prihliadať nemal, tak v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla
mať vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí, čím je daný dôvod na ich zrušenie súdom podľa §
250j ods. 2 písm. e/ O.s.p..



79. Podľa napádaných rozhodnutí žalobca porušil povinnosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) Zákona o
komore veterinárnych lekárov vykonávať veterinárnu činnosť odborne v tom, že podal zvieraťu humánne
lieky Degan, Paralen a Tiopental, a nevyšetril zviera pred anestéziou, tu žalobca poukázal na to, že
k prvému vyšetreniu psa došlo dňa 25.04.2013 v R. C., teda mimo veterinárnej ambulancie žalobcu.
Tam ho majiteľka zavolala k sučke v zúboženom a kritickom stave, keď neprijímala už vyše týždňa
žiadnu potravu, zvracala, prijímala len tekutiny vo zvýšenej miere, bola apatická, so zvýšenou teplotou
s hnisavým výtokom z rodidiel. Urgentnosť stabilizácie zvieraťa tak bola natoľko akútna, že žalobca
použil také lieky, aké mal momentálne k dispozícii. Zviera bola ošetrené u majiteľky doma preto, že
majiteľka bola upozornená na nutnosť operačného zákroku, sama sa však nevedela rozhodnúť medzi
liečbou a utratením. Pri podávaní humánnych liekov tak v tomto prípade žalobca konal v krajnej núdzi.
Majiteľka sa rozhodla pre operáciu až o ďalšie tri dni dňa 28.04.2013, vyšetrenie zvieraťa vykonal žalobca
predtým v dňoch 25.04.2013 a 27.04.2013, potreba urýchleného vykonania operácie už pritom bola
dňa 28.04.2013 krajne kritická a nezniesla žiaden odklad. Pri operácii bolo zistené, že hyperplastická
maternica zapĺňala cca polovicu brušnej dutiny, črevá boli prázdne, zapálené s príznakmi začínajúcej
peritonitídy. Úhyn zvieraťa nastal podľa vyjadrenie majiteľky cca okolo 16:00 hod. v ten istý deň, pričom
majiteľka odmietla zaslanie zvieraťa na pitvu s tým, že si ho pochová doma. K podaniu humánnych
liekov aj k nevyšetrenie zvieraťa bezprostredne pred anestéziou tak došlo v krajnej núdzi a pri kritickom
stave zvieraťa, keď už operácia nezniesla žiaden odklad, ak mala mať aspoň nejakú šancu na úspech.
Žalobca v tejto súvislosti zdôraznil, že zviera bolo v takomto kritickom stave už najmenej 7 dní pred jeho
prvým vyšetrením dňa 25.04.2013 v R. C., a následne aj ďalšie 3 dni do 28.04.2013, keď dala majiteľka
konečne súhlas k operácii.

80. Napriek uvedeným skutočnostiam disciplinárny senát vo svojom rozhodnutí výslovne uvádza, že
úhyn zvieraťa bol s pravdepodobnosťou blížiacou sa istote zapríčinený práve neodbornosťou výkonu
súkromných veterinárnych činností žalobcu. Uvedená skutočnosť je preto priťažujúcou skutočnosťou.
Disciplinárny senát tak rozhodol bez toho, aby bola odborným spôsobom zistená presná príčina úhynu
zvieraťa, keďže majiteľka odmietla nechať vykonať pitvu zvieraťa. Disciplinárny senát na zistenie tejto
skutočnosti nenechal ani vykonať znalecký posudok a neustanovil znalca podľa § 36 Správneho
poriadku. Naopak sám si v tejto skutočnosti dôležitej pre rozhodnutie urobil vlastný záver, zrejme s
poukazom na to, že členovia disciplinárneho senátu sú veterinárni lekári, a teda odborníci. Rovnakým
veterinárnym odborníkom je však aj žalobca, a ten má zásadné pochybnosti o tom, či úhyn zvieraťa
skutočne zapríčinil iba jeho údajný neodborný postup, alebo bol príčinou úhynu dlhodobo kritický
a neriešený stav zvieraťa, ktoré sa už nedalo zachrániť ani napriek vykonanej operácii, ktorá bola
uskutočnená urgentne hneď po udelení súhlasu majiteľky s operáciou.

81. Žalobca v súvislosti s vyššie uvedenou skutočnosťou opätovne namietal, že sa v tomto
disciplinárnom konaní nemohol v rozpore s § 17 ods. 1 Správneho poriadku nechať zastúpiť iným
veterinárny lekárom, ktorý by vzhľadom na svoju odbornosť vedel na všetky uvedené skutočnosti
náležitým spôsobom poukázať.

82. Žalobca mal podľa napádaných rozhodnutí podať humánne lieky bez odôvodnenia v zmysle § 106
ods. 1 písm. b/ zákona č. 362/2011 Z.z. o liekoch.

83. Podľa § 106 ods. 1 písm. a/ a b/ zákona č. 362/2011 Z.z o liekoch a zdravotníckych pomôckach
a o zmene a doplnení niektorých zákonov veterinárny lekár alebo ním poverená osoba, aby predišli
zbytočnému utrpeniu zvieraťa, môžu výnimočne podať, či už jednotlivému zvieraťu, alebo skupine
potravinových zvierat, spoločenskému zvieraťu, exotickému druhu zvieraťa alebo koňovitému zvieraťu,
ktoré nie je určené na potravinové účely, veterinárny liek registrovaný podľa § 84 ods. 1, ktorý je určený
pre iný druh zvieraťa alebo pre rovnaký druh zvieraťa, ale na iné ochorenie, humánny liek registrovaný
podľa § 46 ods. 1 alebo veterinárny liek registrovaný v inom členskom štáte určený pre rovnaký druh
zvieraťa alebo iný druh zvieraťa, na požadované ochorenie alebo na iné ochorenie, ak neexistuje
veterinárny liek uvedený v písmene a/.

84. Súčasne však podľa § 130 písm. b/ toho istého zákona č. 362/2011 Z.z. úlohy štátnej správy na
úseku veterinárnej farmácie vykonáva štátna veterinárna a potravinová správa.

85. Podľa § 132 písm. e/ zákona č. 362/2011 Z.z. štátna veterinárna a potravinová správa na úseku
veterinárnej farmácie prejednáva iné správne delikty a ukladá pokuty.



86. Zároveň podľa § 139 ods. 8 písm. c/ zákona č. 362/2011 Z.z. ošetrujúci veterinárny lekár sa dopustí
iného správneho deliktu, ak podá zvieratám humánne lieky, ak nejde o uplatnenie výnimky ustanovenej
v § 106 ods. 1 písm. b).

87. Zákon o liekoch tak určuje, že orgánom oprávneným rozhodovať o tomto inom správnom delikte je
štátna veterinárna a potravinová správa, nie však Komora veterinárnych lekárov. Komora veterinárnych
lekárov si tak v tomto prípade uzurpuje právomoci, ktoré zákon zveril inému štátnemu orgánu, postupuje
tak v rozpore so zákonom a súčasne aj porušuje článok II. ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého štátne orgány
môžu konať iba v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Rozhodnutia správneho orgánu pritom aj
v tejto otázke vychádzali aj z nesprávneho právneho posúdenia veci, čo je dôvod na ich zrušenie podľa
§250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. Okrem toho tým, že si KVL SR prisvojila právomoci, ktoré jej nepatria a
rozhodovala o inom správnom delikte, ktoré rozhodovanie patrí do právomoci iného štátneho orgánu, tak
v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutých
rozhodnutí, čím je daný dôvod na ich zrušenie súdom podľa § 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p..

88. Orgány žalovaného pritom pochybili aj pri ukladaní výšky sankcie, keď nedostatočne zohľadnili
všetky kritériá uvedené v § 21 ods. 3 Zákona o komore veterinárnych lekárov, podľa ktorého pri
ukladaní disciplinárneho opatrenia sa prihliada na povahu porušenej povinnosti, spôsob konania alebo
opomenutia, mieru zavinenia a opakované disciplinárne previnenie alebo inú priťažujúcu okolnosť.

89. Podľa §21 ods. 2 Zákona o komore veterinárnych lekárov za porušenie povinností uvedených v §
9 ods. 2 a 3 a zásad etiky súkromného veterinárneho lekára možno členovi komory uložiť niektoré z
týchto disciplinárnych opatrení:
a/ písomné napomenutie,
b/ pokutu až do výšky 30.000,-- Sk (= 995,82 eur),
c/ vyčiarknutie z registra až na dobu päť rokov.

90. Pokiaľ tak ide o opakované disciplinárne previnenie, zo strany žalobcu išlo o jeho prvé previnenie.

91. Pokiaľ tak zákon niečo predpisuje ako poľahčujúcu okolnosť, musí sa k nej prihliadnuť v každom
prípade, kedy dôjde k jej naplneniu.

92. Ak teda žalovaný nezohľadnil pri ukladaní sankcie poľahčujúcu okolnosť, ktorú podľa zákona
zohľadňoval mal, a na základe toho dospel k určeniu výšky sankcie (v tomto prípade najvyššej možnej
výšky pokuty 995,00 eur), takto určená výška sankcie je určená v rozpore so zákonom.

93. Pokiaľ ide o povahu porušenej povinnosti, výška uloženej pokuty 995,00 eur je zjavne neprimeraná
povahe porušenej povinnosti. Pri ukladaní sankcií vždy platí právna zásada, že výška sankcie musí
zodpovedať miere a závažnosti porušenia povinnosti (zásada úmernosti).

94. Žalobca akcentoval, že disciplinárne opatrenia tak musia byť adekvátne výške spôsobenej škody, a
ako také majú primeranú sankčnú a preventívnu funkciu. V tomto prípade nejde o tak závažné porušenie
povinnosti, aby odôvodňovalo uloženie takej prísnej sankcie.

95. Pokiaľ ide o spôsob konania alebo opomenutia účastníka konania ako ďalšie kritérium pri ukladaní
sankcie podľa § 21 ods. 3 Zákona o komore veterinárnych lekárov, žalobca dôvodil, že konal v podstate
v krajnej núdzi pri kritickom stave zvieraťa spôsobeného zlým prístupom majiteľky k chorému zvieraťu,
keď bola nakoniec potrebná operácia absolútne urgentná a neodkladná.

96. Rozhodnutia správneho orgánu tak pri všetkých týchto kritériách vychádzali z nesprávneho právneho
posúdenia veci, čo je dôvod na ich zrušenie podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p.. Takisto, keďže
nie je známe, na základe akých úvah dospel správny orgán k svojmu právnemu záveru, resp.
z akých ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov sa pri svojom rozhodovaní o tejto
otázke vychádzal, rozhodnutia správneho orgánu sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre
nedostatok dôvodov, čím je daný dôvod na ich zrušenie podľa § 250j ods. 2 písm. d/ a § 250j ods. 3
O.s.p..



97. Pri rozhodovaní disciplinárneho senátu dňa 02.10.2013 došlo aj k nasledovnému porušeniu zákona,
lebo podľa § 22 ods. 2 Zákona o komore veterinárnych lekárov disciplinárny senát je povinný o veci
rozhodnúť do 30 dní od začiatku konania; vo zvlášť zložitých prípadoch do 60 dní od začiatku konania.
V tomto prípade bolo konanie začaté dňa 18.06.2013 a disciplinárny senát rozhodol dňa 02.10.2013,
teda po uplynutí zákonom stanovenej maximálnej 60-dňovej lehoty na rozhodnutie.

98. Podľa názoru žalobcu po uplynutí zákonom maximálne stanovenej lehoty na rozhodnutie už
disciplinárny senát rozhodnutie vydať nemôže, pretože táto lehota je lehotou prekluzívnou a po jej
márnom uplynutí predmetné právo zaniká. V konaní správneho orgánu tak bola zistená taká vada, ktorá
mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí, čím je daný dôvod na ich zrušenie súdom podľa
§ 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p..

99. Žalovaný sa k veci vyjadril v písomnom podaní zo dňa 05.05.2014. Navrhol žalobu ako nedôvodnú
zamietnuť a žiadal priznať náhradu trov konania.

100. Poukázal na to, že popis skutkových okolností zákonnosti stavu a zloženia Prezídia Komory
veterinárnych lekárov SR, ako aj výklad zákona podaný žalobcom je nesprávny, nepravdivý, účelovo
modifikovaný a bez opory v zákone, či jeho akademickom a legitímnom výklade.

101. Žalovaný uviedol, že zákon č. 442/2004 Z.z. o súkromných veterinárnych lekároch, o Komore
veterinárnych lekárov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení zákona č. 488/2002 Z.z. o veterinárnej
starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v § 17 ods.
1 ustanovuje, že Prezídium má byť zložené najmenej z 5 členov. Je zrejmé, že ide o dispozitívne
ustanovenie Zákona o komore veterinárnych lekárov, ktoré umožňuje, aby Prezídium KVL SR malo
viac ako 5 členov, bez obmedzenia ich počtu, pričom zároveň žiadnym spôsobom nevylučuje ani
nezakazuje možnosť ustanovenia náhradníka namiesto riadne zvoleného člena Prezídia KVL SR. V
čase rozhodovania o odvolaní žalobcu malo Prezídium KVL SR piatich členov.

102. V zmysle Zákona o komore veterinárnych lekárov je najvyšším orgánom Snem komory. Snem volí
prezidenta komory, viceprezidenta, ostatných členov prezídia komory, ako aj dozornú a disciplinárnu
komisiu. Táto právomoc snemu je zakotvená v ustanovení § 16 ods. 4 Zákona o komore veterinárnych
lekárov. Snem volí orgány komory tajnou voľbou na obdobie troch rokov. Zákon o komore veterinárnych
lekárov dopĺňajú stanovy, ktoré, okrem iného, relatívne podrobne upravujú detaily o voľbe do orgánov
KVL SR, pričom počítajú aj s inštitútom tzv. náhradníka za člena orgánu KVL SR (1. časť §1, 3. časť § 8
a v 4. časť § 9 Volebného poriadku). Možnosť úpravy zloženia a voľby orgánov KVL SR Stanovami KVL
SR je daná § 15 ods. 3 prvá veta zákona č. 442/2004 Z.z.. Existencia náhradníkov členov orgánov KVL
SR je logická a potrebná, nakoľko by pri zániku členstva čoby len jedného z členov niektorého orgánu
KVL SR bol tento orgán nefunkčný až do nasledujúceho volebného snemu KVL SR, čo nie je vzhľadom
na zákonné úlohy a lehoty zverené týmto orgánom možné. Inštitút náhradníkov členov orgánov KVL SR
je v stanovách KVL SR zakotvený od 14.01.2006 a ešte nikdy nebol kýmkoľvek spochybňovaný (viď
notárske zápisnice zo snemov KVL SR konaných v roku 2006). Skutočnosť, že v notárskej zápisnici
z priebehu XXI. Snemu KVL SR nie je zachytená voľba náhradníkov neznamená, že sa tak nestalo,
nakoľko notárska zápisnica má iba deklaratórny, no nie konštitutívny charakter.

103. Tvrdenie, že zavedením funkcie náhradníka stanovy KVL SR prekročili rozsah, ktorý ustanovil
zákon a porušili ústavnú zásadu výkonu právomocí v medziach zákona, je zavádzajúce a nepožíva
legislatívnu oporu. Naopak, vnútorné predpisy komory v celom rozsahu využili oprávnenie výslovne
dané zákonom a rozhodli o zavedení inštitútu náhradníkov za účelom zabezpečenia kontinuity riadneho
fungovania orgánov KVL SR ich prostredníctvom.

104. Zavádzajúce a nepravdivé je tiež tvrdenie žalobcu, že piaty „náhradný člen Prezídia KVL SR v
ten istý deň rozhodoval aj ako člen Prezídia KVL SR a zároveň bol aj členom dozornej komisie /"DK"/.
K uvedenému predkladáme dokument - „Vzdanie sa členstva v dozornej komisii", podpísaný dňa
18.12.2013 V.. V. A., ktoré bez nutnosti ďalšieho sprievodného komentára preukazuje tendenčnosť
a nepravdivosť skutočností uvádzaných v žalobe o spoločnom výkone nezlučiteľných funkcií v DK a
Prezídiu KVL SR. Ustanovenie V.. V. A. ako náhradníka za člena prezídia KVL SR dňa 18.12.2013
bolo uverejnené na webovom sídle KVL SR dňa 02.01.2014. Každý člen KVL SR, vrátane žalobcu,
ktorý podľa vlastných slov prezentovaných v konaní web KVL SR aktívne navštevuje a vymieňa si



názory a skúsenosti s inými členmi jeho prostredníctvom, mal možnosť sa s týmto rozhodnutím prezídia
oboznámiť. Žalobcovi nič nebránilo, aby v zákonom stanovenej lehote 2 mesiacov podal žalobu na
nezákonnosť tohto rozhodnutia Prezídia KVL SR. Nestalo sa tak, z čoho je evidentná účelovosť obrany
žalobcu v tomto konaní.

105. Z vyššie uvedeného vyplýva, že rozhodnutie bolo v druhom stupni vydané orgánom v riadnom
zložení, vytvoreného v súlade so zákonom a vnútornými predpismi žalovaného. Opak žalobca v žalobe
nepreukázal a nepodložil svoje tvrdenie akýmkoľvek dôkazom. Žalovaný má preto za to, že prvý tvrdený
dôvod nezákonnosti rozhodnutia nie je daný. Rozhodnutie vydané Prezídiom KVL SR preto nemá vadu,
ktorá by odôvodňovala postup podľa § 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p..

106. Údajnou ďalšom vadou v konaní správneho orgánu má byť nezákonný postup žalovaného, ktorý
má spočívať v odňatí zákonného práva účastníka disciplinárneho konania pred DS DiK KVL SR dať
sa zastúpiť inou osobou ako advokátom. Žalobca sa domnieva, že ustanovenie Stanov KVL SR,
Disciplinárneho poriadku, v časti Piatej § 1 písm. g/, podľa ktorého má disciplinárne obvinený právo
dať sa zastupovať v disciplinárnom konaní len advokátom, je v rozpore s ustanovením § 17 ods. 1
Správneho poriadku a s ústavou, čím obmedzuje práva účastníka a znemožňuje mu riadne a odborne
sa v disciplinárnom konaní brániť.

107. Predmetné tvrdenie považuje za ďalší umelo vykonštruovaný dôvod podania žaloby, vedome
a účelovo opomínajúci iné ustanovenie Zákona o komore veterinárnych lekárov, ktoré takýto výklad
zákona priamo vylučuje.

108. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o komore veterinárnych lekárov sa na konanie podľa neho vzťahuje
Správny poriadok, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak. Podrobnosti o disciplinárnom konaní sú
upravené na základe splnomocnenia daného Zákonom o veterinárnych lekároch vo vnútornom predpise
- v Disciplinárnom poriadku Stanov KVL SR. Pretože Disciplinárny poriadok je bez pochybností vydaný
na základe Zákona o komore veterinárnych lekárov, ohľadne úpravy zastupovania v disciplinárnom
konaní platí ustanovenie § 1 písm. g/ piatej časti Disciplinárneho poriadku (právo dať sa zastupovať
advokátom). Použije sa teda táto osobitná úprava a nie Správny poriadok.

109. Ani druhý z tvrdených dôvodov nie je spôsobilý privodiť závery o nezákonnosti rozhodnutia
správneho orgánu a docieliť jeho zrušenie. Žalobca nebol žiadnym spôsobom poškodený na jeho
právach ani mu nebola odňatá možnosť sa účelne brániť. Postup žalovaného bol lége artis.

110. Podľa názoru žalobcu sú rozhodnutia žalovaného správneho orgánu nesprávne aj po vecnej
stránke. Nazdáva sa, že vydané rozhodnutia vychádzajú z nedostatočne zisteného skutkového stavu
veci, a to ohľadne nasledovných porušení jeho povinností súkromného veterinárneho lekára /"SVL"/:
a/ nevedenie evidencie o vykonávaní súkromnej veterinárnej činnosti /"SVČ'/
b/ nezabezpečenie riadnej pooperačnej starostlivosti o zviera.
c/ použitie humánnych liekov.

111. Žalobca opätovne účelovo argumentuje údajným nesúladom zisteného skutkového stavu
uvedeného v rozhodnutiach s obsahom spisov a nahradením objektívnych zistení subjektívnymi
„špekuláciami žalovaného". Opak týchto tvrdení zistí aj sám súd z dôkazov predložených samotným
žalobcom, vzťahujúcich sa k disciplinárnemu konaniu, v ktorých si na viacerých miestach protirečí vo
svojich tvrdeniach a jeho obrana je rozporuplná. Zároveň v žalobe účelovo opomína niektoré fakty, ktoré
boli významným podkladom pre rozhodnutia správneho orgánu v prvom aj druhom stupni:

a) Nevedenie evidencie.
Žalobca tvrdí, že predložil anestetický a operačný protokol v čase vydania prvostupňového rozhodnutia
(02.10.2013), čím si splnil svoju povinnosť. Ako je zrejmé, tieto dokumenty boli predložené až v čase
vydania rozhodnutia a to napriek tomu, že bol žalobca na ich predloženie dvakrát predtým vyzývaný.
Ak by tieto písomnosti existovali, nie je zrejmý dôvod, prečo ich žalobca nepredložil skôr. Navyše, táto
povinnosť mu vyplýva aj z ust. § 9 ods. 2 písm. m/ Zákona o komore veterinárnych lekárov, v zmysle
ktorého je SVL povinný na požiadanie Dozornej komisie predložiť dokumentáciu o vykonávaní SVC a
podať potrebné vysvetlenia. Samotné nepredloženie dokumentácie je disciplinárnym previnením. Ak by
existovala, žalobca by ju zrejme predložil, aby sa stíhaniu vyhol.



To, že tak žalobca neurobil, vyplýva aj z jeho vyjadrenia na pojednávaní dňa 02.10.2013 (citácia): „Čo sa
týka nevedenia evidencie, tak na žiadosť člena DK o predloženie úplnej zdravotnej dokumentácie som
iba urobil kompletný opis mojej zdravotnej dokumentácie. V opise bolo všetko. Teraz som predložil aj
anestetický a operačný protokol. Neviem prečo som ho vtedy nepredložil." Ani samotný „opis" zdravotnej
dokumentácie však neobsahoval evidenciu o údajne vykonaných úkonoch, na ktoré sa žalobca vo
svojich vyjadreniach odvolával ani dávky a spôsoby aplikácie liekov. Tvrdenia žalobcu možno považovať
za úmyselné zavádzanie súdu a sú len snahou zakryť vlastné pochybenia, ako to vyplynie aj z ďalších
skutočností.

b) Nezabezpečenie riadnej pooperačnej starostlivosti.
Žalobca tvrdí, že majiteľka trvala na odovzdaní zvieraťa, na čo mala podľa jeho názoru, odvolávajúc sa
na ust. § 119 Občianskeho zákonníka, plné právo ako disponent so zvieraťom.
Podľa ustanovenia § 9 ods. 2 Zákona o komore veterinárnych lekárov, je SVL povinný vykonávať činnosť
odborne. V konaní bola riadna preukázaná neodbornosť vo vzťahu k samotnému nezabezpečeniu
pooperačnej starostlivosti o zviera a jeho odovzdania majiteľovi po operácii. Aj samotný žalobca na
pojednávaní 02.10.2013 uviedol že vie, „... že nebolo odborné odovzdať zviera majiteľke v stave, v akom
sa nachádzalo...". Žalobca však nepreukázal existenciu poučenia majiteľky o riziku prevzatia zvieraťa
a ani reverz podpísaný majiteľkou, ktorým by sa zbavil zodpovednosti za následok. Je zrejmé, že k
uvedenému poučeniu nedošlo vôbec a tvrdenia žalobcu sú len jeho účelovou obranou. Konanie žalobcu
treba považovať za non lége artis, dôsledky ktorého boli vyvodené v disciplinárnom konaní.
Ako konštatovalo aj Prezídium KVL SR vo svojom rozhodnutí zo dňa 18.12.2013, na zákonnosť
a správnosť rozhodnutia DS DiK nemá vplyv zamietnutie odročenia pojednávania z dôvodu, že
sťažovateľka mala právnemu zástupcovi disciplinárne obvineného oznámiť, že hodlá stiahnuť sťažnosť
späť. Návrhom na začatie disciplinárneho konania disponuje iba jeho predkladateľ, ktorým je predseda
dozornej komisie, ktorý vyhlásil, že na návrhu na začatie disciplinárneho konania trvá v celom rozsahu.
Sťažnosť a jej obsah je iba jedným z dôkazov, ktorým sa návrh na začatie disciplinárneho konania
odôvodňuje a jej späťvzatie nemá vplyv na priebeh disciplinárneho konania. Na zákonnosť a správnosť
rozhodnutia nemá vplyv ani zamietnutie vykonania dôkazu - vypočutia sťažovateľky, čo žalobca
napáda. Zmyslom vykonania tohto dôkazu malo byť overenie skutočností uvedených sťažovateľkou a
nakoľko predseda dozornej komisie navrhol, aby disciplinárny senát na obsah sťažnosti a zápisnice
z prešetrovania sťažnosti neprihliadal, bolo by vykonanie uvedeného dôkazu bezpredmetné. Nie je v
právomoci disciplinárneho senátu zabezpečiť účasť svedka -sťažovateľa na pojednávaní v prípade,
že s tým tento dobrovoľne nesúhlasí. Sťažovateľka v prvej vete svojej sťažnosti uviedla, že „súdiť sa
nechcem" z čoho bolo zrejmé, že sa pojednávania v Bratislave, na vlastné náklady, určite nezúčastní.
Z odôvodnenia rozhodnutia disciplinárneho senátu ako aj prezídia KVL SR je však zrejmé, že žiaden z
týchto orgánov na obsah sťažnosti, ani na zápisnicu z jej prešetrovania, pri dokazovaní viny navrhovateľa
nevychádzal. Naopak všetky skutkové zistenia potrebné pre správne rozhodnutie v konaní sa opierali o
dôkazy produkované samotným žalobcom, tak v jeho písomných vyjadreniach, predložených listinných
dôkazov a najmä jeho výpovede na pojednávaní dňa 2.10.2013. Za scestné považuje žalovaný aj
preukazovanie neviny žalobcu jeho tvrdeniami, že vedel že koná neodborne ale toto konanie bolo z
dôvodu nedbanlivosti alebo na žiadosť, resp. pokyn sťažovateľky, pričom nemá o tomto jej konaní, resp.
jej vôli žiadny dôkaz.

c) Aj predmetné argumenty žalobcu, ktoré majú svedčiť o nedostatočnom zistení skutkového stavu zo
strany žalovaného správneho orgánu sú preto bezpredmetné a nesprávne. Použitie humánnych liekov.
Žalobca tvrdí, že podaním humánnych liekov neporušil svoje povinnosti SVL a výkon jeho činnosti nebol
neodborný, nakoľko konal v krajnej núdzi a pri kritickom stave zvieraťa použil lieky, ktoré mal k dispozícii.
Zároveň sa odvoláva na zákon o liekoch, ktorý ustanovuje oprávnenie SVL použiť humánny liek, ak iný
neexistuje. Tvrdí, že ak by ho bol obhajoval veterinárny lekár, bol by preukázal, že nekonal neodborne
ale následok bol zapríčinený zlým stavom zvieraťa. Tvrdí tiež, že DS Dik nebol oprávnený posudzovať
zákonnosť podania humánneho lieku - toto oprávnenie má podľa neho štátna veterinárna a potravinová
správa.

112. Dôvody, prečo Disciplinárny senát DiK vyhodnotil konanie žalobcu ako disciplinárne previnenie sú
nasledovné a možno ich oprieť o nasledovné ustanovenia zákona:

§ 9 ods. 2 písm. 1) a k) ZoKVL - podľa ktorého veterinárny lekár je povinný
- držať vlastnú zásobu liekov na zabezpečenie výkonu SVČ



- držať príručnú lekárničku na zabezpečenie výkonu SV C, § 9 ods. 2 písm. b) ZoKVL - podľa ktorého
veterinárny lekár je povinný dodržiavať vnútorné predpisy KVL SR,
- § 21 ods. 1 ZoKVL, ktorý považuje za disciplinárne previnenie porušenie povinností SVL, ktoré mu
ustanovuje ZoKVL alebo zásady etiky,
- § 15 ods.3 písm. e/ ZoKVL, podľa ktorého zásady etiky upravujú vnútorné predpisy KVL SR,
- § 2 písm. c/ Prvej časti Etického a profesného poriadku KVL SR - ktorý stanovuje povinnosť SVL
dodržiavať o.i. zákon o liekoch.

113. Z predmetných ustanovení možno vyvodiť závery, že žalobca sa nemôže odvolávať na to, že použil
lieky, ktoré mal v danom momente k dispozícii. Žalobca je povinný a mal mať k dispozícii aj iné ako
ním uvádzané lieky tak, aby činnosť SVL mohol vykonať včas a v súlade so zákonom a zásadami etiky
SVL. Zároveň, pri podaní humánnych liekov žalobca nezvážil ich toxický účinok na psov (Paralen) a
nevylúčil všetky kontraindikácie podania lieku (Degan). Odvolávať sa na to, že použil v krajnej núdzi
lieky ktoré mal k dispozícii je účelové, nakoľko ich použil aj pri následnej liečbe zvieraťa a aj pri jeho
ošetrení na pracovisku. Humánne lieky je možné, podľa zákona o liekoch, zo strany SVL použiť iba v
prípade, ak neexistuje alternatíva humánneho lieku - registrovaný veterinárny liek. V danom prípade
veterinárne lieky existovali, a preto použitie humánnych liekov bolo contra legem. Argumentácia žalobcu,
že neodborné použitie humánnych liekov je postihnuteľné iba zo strany miestne príslušnej regionálnej a
veterinárnej potravinovej správy je zavádzajúce, nakoľko táto postihuje iba nesprávnu procesnú voľbu
použitia humánneho lieku v zmysle zákona o lieku a ďalej neskúma odbornosť, resp. neodbornosť ich
použitia. V disciplinárnom konaní však bola posudzovaná samotná odbornosť použitia humánnych liekov
v tomto prípade s preukázaním, že išlo o ich neodborné použitie v rozpore s ustanovením zákona č.
442/2004 Z.z..

114. Pochybenia boli potvrdené aj samotným žalobcom, napr. v jeho výpovedi na pojednávaní dňa
2.10.2013, kde uviedol, že si je vedomý a nechce sa vyjadrovať k tomu, prečo zvieraťu podal vysokú
dávku lieku vie, že nebolo odborné odovzdať zviera majiteľke v stave, v akom sa nachádzalo bol si
vedomý možnej kontraindikácie podaných liekov písomný súhlas s anestéziou ani s operáciou nemal
a pod.

115. Je zrejmé, že DS Dik pri prešetrovaní disciplinárneho previnenia konal podľa ZoKVL a vnútorných
predpisov komory, v rámci jeho právomocí, ktoré mu zákon zveruje a vykonal všetky úkony potrebné
pre riadne zistenie skutkového stavu. Pribratie znalca v disciplinárnom konaní nebolo pre odborné
posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie potrebné, nakoľko sa disciplinárne obvinený ku
všetkým pochybeniam, ktoré sa mu v konaní kládli za vinu na disciplinárnom pojednávaní dňa 2.10.2013
priznal a ani on sám ani jeho právny zástupca v konaní pribratie znalca ako dôkaz nežiadali, napriek
tomu, že na to majú v disciplinárnom konaní právo a boli o tom opakovane poučení. Argumenty žalobcu
sú účelové a ani v tomto prípade nepreukázal tvrdenú vadu postupu žalovaného. Fabuláciu a účelovosť
argumentov žalobcu týkajúcich sa nesprávnosti zistení skutkového stavu veci, dokazuje aj skutočnosť,
že žiaden z nich neuviedol vo svojom odvolaní proti rozhodnutiu disciplinárneho senátu.

116. Ďalším dôvodom pre zrušenie rozhodnutia je podľa žalobcu skutočnosť, že DS DiK neprihliadla na
to, že ide o prvé disciplinárne previnenie žalobcu. Konštatoval, že toto tvrdenie nie je pravdivé a opäť
len prezentuje účelovosť žaloby. Ak by na túto skutočnosť DS Dik neprihliadal, rozhodol by - vzhľadom
na závažnosť porušení - o vyčiarknutí žalobcu z registra SVL, v súlade s ust. § 21 ods.2 písm. c) ZoKVL,
čo je sankciou prísnejšou.

117. Rozhodnutie aj v tejto časti považuje žalovaný za dostatočne zrozumiteľné a odôvodňujúce výšku
uloženej sankcie. Tvrdenie žalobcu preto nemá oporu v skutočnosti. Oba správne orgány vyčerpávajúco
odôvodnili tak svoje rozhodnutie čo do konštatovania viny tak aj do uloženého disciplinárneho opatrenia.

118. Poslednou námietkou resp. poukazom na vadu, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutých
rozhodnutí, je podľa žalobcu nevydanie rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote.

119. Podľa ustanovenia § 22 Zákona o komore veterinárnych lekárov o uložení disciplinárneho opatrenia
rozhoduje trojčlenný disciplinárny senát v konaní, ktoré sa začína na návrh predsedu dozornej komisie.
Návrh možno podať do dvoch mesiacov odo dňa, keď sa predseda dozornej komisie dozvedel o porušení
povinnosti alebo zásad etiky, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď k nim došlo. Disciplinárny



senát je povinný o veci rozhodnúť do 30 dní od začiatku konania; vo zvlášť zložitých prípadoch do 60
dní od začiatku konania...

120. Z právnej úpravy vyplýva, že zákonom nie je stanovená prekluzívna lehota, ktorá by jednoznačne
určovala dobu, do ktorej by malo byť rozhodnuté, preto sme toho názoru, že uvedená lehota 30 resp.
60 dní je iba lehotou .poriadkovou a jej nedodržanie nezakladá nezákonnosť rozhodnutia. Z praxe
disciplinárnych konaní je zrejmé, že ju ani nie je možné dodržať, nakoľko aj v tomto konaní, bolo prvé
pojednávanie disciplinárneho senátu naplánované už na 01.07.2013, ale žalobca sa ospravedlnil kvôli
dovolenke so žiadosťou o určenie nového termínu po 01.08.2013.

121. Vzhľadom na uvedené fakty a skutočnosti má žalovaný za to, že námietky žalobcu nie sú dôvodné
ani relevantné, či spôsobilé privodiť zrušenie napadnutého rozhodnutia. Je zrejmé, že rozhodnutia ani
postup správneho orgánu nevykazuje žiadnu z tvrdených vád. Žalobca nepreukázal, neodôvodnil ani
nepodložil relevantnými dôkazmi svoje argumenty, ktoré mali údajne odôvodniť rozhodnutie súdu podľa
§ 250 j ods. 2. Ani jeden z dôvodov nie je daný žiaden a žalobca ho nepreukázal.

122. Na základe uvedenej žaloby súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 31.marca 2015 č.k.:
1S/29/2014-268 tak, že zrušil rozhodnutie žalovaného a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie podľa
§ 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p. a uložil žalovanému žalobcovi nahradiť trovy konania.

123. Na základe odvolania žalovaného vo veci rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením
zo dňa 25. októbra 2016 sp. zn.: 5Sžo/142/2015 tak, že rozsudok zrušil, vrátil vec na ďalšie konanie.

124. V odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že napadnutý rozsudok tunajšieho súdu je nedostatočne
a nepresvedčivo odôvodnený. V súvislosti s otázkou zákonnosti zloženia prezídia komory uviedol,
že ustanovenie § 15 ods. 3 zákona č. 442/2004 Z.z. komore umožňuje riešiť situácie, ktoré zákon
neupravuje, avšak za splnenia podmienky, že úprava v internom predpise nebude v rozpore so zákonom.
Týmto vnútorným predpisom je v danom prípade volebný poriadok. Podľa názoru Najvyššieho súdu
SR absencia úpravy inštitútu náhradného člena prezídia v zákone č. 442/2004 Z.z. ešte neodôvodňuje
záver o nezákonnosti tejto úpravy vo volebnom poriadku. V predmetnej veci je potrebné vychádzať z
účelu ustanovenia § 15 ods. 3 zákona č. 442/2004 Z.z., ktorým je poskytnúť komore priestor na to, aby
si sama upravila otázky týkajúce sa organizácie a volieb jednotlivých orgánov tak, aby bola zachovaná
ich funkčnosť. Podľa názoru Najvyššieho súdu SR úprava inštitútu náhradného člena prezídia vo
volebnom poriadku nevybočuje z rámca vymedzeného zákonom, keďže je zrejmé, že účelom zakotvenia
náhradného člena prezídia je zabezpečiť plnenie úloh prezídia, kým nedôjde k riadnemu zvoleniu člena
prezídia snemom komory tak, ako to predpokladá § 16 ods. 4 písm. b/ zákona č. 442/2004 Z.z.. Odvolací
súd však zdôraznil, že náhradný člen prezídia musí byť snemom riadne zvolený. Pokiaľ táto skutočnosť
nie je v konaní bez akýchkoľvek pochybností preukázaná, nemožno prijať ani záver o riadnom zložení
prezídia komory. Uložil krajskému súdu, že v ďalšom konaní v súlade s jeho právnym názorom má žalobu
prejednať, podrobne sa vyporiadať so žalobnými dôvodmi a námietkami žalovaného s tým, aby nové
rozhodnutie zodpovedalo zákonu, vrátane riadneho odôvodnenia rozhodnutia.

125. Správny súdny poriadok - zákon č. 162/2015 Z.z. nadobudol účinnosť dňom 01.júla 2016 a v
ustanovení § 491 ods. 1 upravuje, že ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli
v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia
- na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto
zákona; ak však zákon doteraz ustanovil lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase.

126. Podľa § 2 ods. 1 Správneho súdneho poriadku - v správnom súdnictve poskytuje správny súd
ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej
správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia
- každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté
rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej



správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto
zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

127. Zákon č. 442/2004 Z.z. o súkromných veterinárnych lekároch, o Komore veterinárnych lekárov
Slovenskej republiky a o zmene a doplnení zákona č. 488/2002 Z.z. o veterinárnej starostlivosti a o
zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v čl.1 § 1 predmet úpravy tento zákon upravuje:
a/ podmienky a spôsob vykonávania súkromných odborných veterinárnych činností a služieb (ďalej len
„súkromné veterinárne činnosti“) súkromnými veterinárnymi lekármi,
b/ práva a povinnosti súkromných veterinárnych lekárov,
c/ postavenie a úlohy Komory veterinárnych lekárov Slovenskej republiky.

128. Podľa § 15 ods. 1 uvedeného zákona - orgánmi komory sú
a/ snem,
b/ prezídium,
c/ dozorná komisia,
d/ disciplinárna komisia.

129. Podľa ods. 3 § 15 zákona č. 442/2004 Z.z. - podrobnosti o organizácii a orgánoch komory upravia
vnútorné predpisy komory. Vnútorné predpisy komory upravia
a/ spôsoby overovania splnenia podmienok uvedených v § 2 ods. 3,
b/ spôsob vedenia registra,
c/ podrobnosti o disciplinárnom konaní a spôsobe jeho vykonania,
d/ podrobnosti o doručovaní rozhodnutí komory,
e/ zásady etiky súkromného veterinárneho lekára.

130. Podľa § 16 ods. 1 - najvyšším orgánom komory je snem. Právo zúčastniť sa na rokovaní snemu majú
všetci členovia komory osobne alebo prostredníctvom písomne splnomocneného iného člena komory.
Podľa ods. 3 tohto ustanovenia - snem je schopný uznášať sa, ak je v čase hlasovania prítomná väčšina
všetkých členov komory. Na platné uznesenie je potrebný súhlas väčšiny prítomných členov komory. Ak
snem nie je uznášaniaschopný, jeho zasadnutie sa preruší na jednu hodinu. Po uplynutí tejto doby je
snem uznášaniaschopný s počtom prítomných členov komory.

131. Podľa ods. 4 tohto ustanovenia - snem rozhoduje o základných otázkach komory, najmä
a/ určuje počet členov prezídia, dozornej komisie a disciplinárnej komisie,
b/ volí tajnou voľbou na tri roky z členov komory prezidenta, viceprezidenta a ostatných členov prezídia,
členov dozornej komisie a disciplinárnej komisie; rovnakým spôsobom ich môže odvolať z funkcie,
c/ schvaľuje vnútorné predpisy komory,
d/ schvaľuje plán hospodárenia komory,
e/ schvaľuje výšku ročného príspevku členov na činnosť komory,
f/ môže zrušiť alebo meniť rozhodnutie prezídia... .

132. Podľa § 17 ods. 1 citovaného zákona - prezídium riadi činnosť komory medzi zasadnutiami snemu.
Rozhoduje o všetkých veciach, ak nie sú vyhradené iným orgánom komory. Prezídium má najmenej päť
členov. Členstvo v prezídiu je nezlučiteľné s členstvom v dozornej komisii a disciplinárnej komisii. Podľa
ods. 2 tohto ustanovenia - prezídium najmä
a/ plní uznesenia snemu,
b/ vedie register a vydáva rozhodnutia o zápise do registra,
c/ vydáva a odníma osvedčenia a pozastavuje možnosť vykonávať súkromné veterinárne činnosti,
d/ hospodári s majetkom komory,
e/ prijíma zamestnancov komory,
f/ informuje členov komory o činnosti komory.

133. Volebný poriadok Komory veterinárnych lekárov v § 1 upravuje, že snem KVL SR volí a odvoláva
prezidenta, viceprezidenta, 3 členov prezídia komory a náhradníkov za člena prezídia, 7 členov
a náhradníkov dozornej komisie, 7 členov a náhradníkov disciplinárnej komisie z členov komory
zapísaných v zozname kandidátov v priamych voľbách s tajným hlasovaním.



134. Z obsahu notárskej zápisnice napísanej dňa 29.11.2011 sp. zn.: N. XXXXX/XXXX, N. XXXXX/
XXXX, ktorou bolo spísané osvedčenie o priebehu XXI. snemu Komory veterinárnych lekárov Slovenskej
republiky zo dňa 19.11.2011, konaného na F. nie je možné zistiť, resp. z tejto zápisnice nevyplýva, že
došlo aj k voľbe náhradníkov za členov Prezídia komory veterinárnych lekárov. Námietka žalovaného
uvedená vo vyjadrení k žalobe, že ak toto osvedčenie neobsahuje tento údaj, neznamená to, že k voľbe
náhradníkov nedošlo, súd považuje za nedôvodnú.

135. Zákon č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) totižto v ustanovení §
56 ods. 1 písm. e/ upravuje, že na žiadosť účastníka notár osvedčuje skutočnosti, ktoré by mohli byť
podkladom pre uplatnenie práv, alebo ktorými by mohli byť spôsobené právne následky. Vydáva najmä
osvedčenia o priebehu valných zhromaždení a zasadaní právnických osôb.

136. Podľa § 61 ods. 1, ktorý upravuje osvedčenie o priebehu valných zhromaždení a zasadaní
právnických osôb, vyplýva, že ak ide o osvedčenie o priebehu valných zhromaždení akciových alebo
iných spoločností, spolkov alebo iných zasadaní právnických osôb, spíše notár notársku zápisnicu,
v ktorej uvedie miesto a čas zasadania, podrobne zaznamená prijaté uznesenia a uvedie všetko
podstatné, čo sa za jeho prítomnosti na zasadaní udialo a bolo prednesené, ak je to dôležité na
posúdenie riadneho postupu rokovania.

137. Podľa ods. 2 § 61 Notárskeho poriadku - notársku zápisnicu spísanú podľa odseku 1 podpisuje
okrem notára aj predseda valného zhromaždenia alebo iného zasadania, prípadne dvaja členovia
valného zhromaždenia. Ak sú splnené podmienky ustanovené v § 48, môže byť v zápisnici tiež potvrdená
osobná totožnosť predsedu alebo iných osôb, ktoré boli prítomné na zasadaní. Ak nedošlo k takému
potvrdeniu, notár nezodpovedá za totožnosť osôb uvedených v zápisnici.

138. Z citovaných ustanovení Notárskeho poriadku teda jednoznačne vyplýva, že obsah osvedčenia
spísaného notárom bol prezidentovi Komory veterinárnych lekárov SR známy, a teda, ak skutočne
k voľbe náhradníkov za členov Prezídia Komory veterinárnych lekárov došlo, potom mal namietať
nesprávnosť obsahu uvedeného osvedčenia. Vzhľadom na to, že tak neurobil, je podľa názoru súdu
nespochybniteľné, že k voľbe náhradníkov za členov Prezídia Komory veterinárnych lekárov na XXI.
sneme Komory veterinárnych lekárov dňa 19.11.2011 nedošlo.

139. Tento záver potvrdzuje aj obsah audionahrávky zo snemu KVL konaného dňa 19.11.2011 (ktorá
je v spise pripojená ako dôkaz), je tiež nesporné, že predsedníčka volebnej komisie zúčastneným
členom komory veterinárnych lekárov oznámila, že sa uskutoční voľba prezidenta, viceprezidenta,
členov dozornej komisie a disciplinárnej komisie. O voľbe náhradníkov v tejto nahrávke nie je žiadna
zmienka.

140. O tom, že k voľbe náhradníkov za člena, resp. členov Prezídia Komory veterinárnych lekárov SR
dňa 19.11.2011 nedošlo, jednoznačne svedčí aj list z Advokátskej kancelárie Bláha, Erben a partner zo
dňa 10.12.2013 adresovaný KVL SR V.. B., prezidentovi KVL, predložený žalovaným a to v súvislosti
so žiadosťou člena Prezídia KVL V.. Q. H. o vyčiarknutie z registra KVL SR. Podľa názoru súdu, ak
by náhradníci za členov Prezídia KVL boli riadne zvolení, nebolo by potrebné nič vysvetľovať, ako
je potrebné postupovať a uvedená právna skutočnosť by jednoznačne vyplývala z vyššie citovanej
zápisnice a zvukovej nahrávky z rokovania snemu.

141. O zákonnosti postupu žalovaného pri voľbe náhradníkov nesvedčia ani listiny predložené ako
dôkazy súdu označené ako výsledky volieb, pretože z týchto listín nie je možné zistiť, kedy a kým boli
vyhotovené, tieto sú bez dátumu a bez podpisov členov volebnej komisie. Je štandardný postup taký,
že volebná komisia vypracuje uznesenie o uskutočnenej voľbe, resp. voľbách, s uvedením dátumu a
podpismi členov volebnej komisie.

142. Žalovaný teda nepredložil taký nespochybniteľný dôkaz o tom, že náhradníci členov Prezídia KVL
boli skutočne aj zákonným spôsobom zvolení, pretože možnosť voľby náhradníkov neznamená aj ich
reálne zvolenie. Je bez pochybností, že V.. V. A. bol zvolený za člena dozornej komisie.

143. V súvislosti s námietkou žalobcu, že V.. V. A. bol členom dozornej komisie, a teda nemohol byť
členom Prezídia Komory veterinárnych lekárov SR, žalovaný spolu s vyjadrením predložil aj kópiu



vzdania sa členstva v dozornej komisii KVL V..V. A. zo dňa 18.12.2013, ktorý v prezídiu bol piatym
členom a nahradil V.. H.. Súd podotýka, že v administratívnom spise žalovaného sa však originál tejto
listiny nenachádza.

144. Ak žalobca v žalobe namieta, že v konaní prvostupňového disciplinárneho orgánu došlo k porušeniu
ustanovenia § 22 ods. 2 zákona č. 442/2004 Z.z. o súkromných veterinárnych lekároch, pretože
disciplinárny senát je povinný o veci rozhodnúť do 30 dní od začiatku konania, vo zvlášť zložitých
prípadoch do 60 dní od začiatku konania, pričom tento v tejto lehote nerozhodol, aj podľa názoru súdu ide
o procesnú lehotu a nedodržanie tejto lehoty správnym orgánom nemá za následok zánik disciplinárnej
zodpovednosti žalobcu.

145. Ak teda primárnymi námietkami žalobcu v žalobe sú, že je spochybniteľná voľba náhradníka za
člena Prezídia Komory veterinárnych lekárov, táto námietka je dôvodná, pretože táto právna skutočnosť
z notárskej zápisnice, ktorá osvedčila priebeh rokovania XXI. snemu Komory veterinárnych lekárov SR,
nevyplýva a nevyplýva ani zo zvukového záznamu z rokovania snemu KVL SR.

146. Súd podľa § 191 ods. 1 písm. b/ Správneho súdneho poriadku preto zrušil rozhodnutie žalovaného,
lebo ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený.

147. V súvislosti s námietkami žalobcu vo vzťahu k samotnému naplneniu skutkovej podstaty
disciplinárneho previnenia žalobcu tak, ako je uvedené vo výroku prvostupňového rozhodnutia, súd
poukazuje na to, že z tohto hľadiska rozhodnutie žalovaného nepreskúmaval vzhľadom na to, že vo veci
rozhodoval a napadnuté rozhodnutie vydal orgán, ktorý na to nebol oprávnený, pretože nebol v súlade
so zákonom obsadený.

148. Žalovaný v ďalšom konaní je povinný o odvolaní žalobcu rozhodnúť. Prezídium Komory
veterinárnych lekárov Slovenskej republiky musí byť obsadené v súlade so zákonom a o odvolaní
žalobcu môže meritórne rozhodnúť iba v tom prípade, ak nedošlo k premlčaniu disciplinárneho
previnenia žalobcu, na ktoré je žalovaný prihliadať ex offo.

149. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 Správneho súdneho poriadku a žalobcovi, ktorý
mal v konaní úspech, súd priznal nárok na náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania bude
rozhodnuté vyšším súdnym úradníkom samostatným uznesením.

150. Senát správneho súdu v predmetnej veci rozhodol v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná do 30 dní od doručenia
rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno
meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podanie sťažovateľa musia byť spísané advokátom.