{"guid": "a3d49e2b-ca70-4a70-977a-eb1f186862fd:de7af540-2248-468e-b6cb-2ec8b18d0e8c", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2016:8714213794.2", "spisova_znacka": "4CoE/110/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 4CoE/110/2015 z 28. 2. 2016", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Prešov z 28. februára 2016, sp. zn. 4CoE/110/2015, ECLI:SK:KSPO:2016:8714213794.2", "identifikacne_cislo": "8714213794", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Gabriela Klenková", "sudca_id": 1384, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-gabriela-klenkova-1384", "datum_vydania": "2016-02-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Starostlivosť o maloletých"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460", "nazov": "Ústava", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36", "nazov": "ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/de7af540-2248-468e-b6cb-2ec8b18d0e8c", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2016:8714213794.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2016:8714213794.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2016:8714213794.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov\nSpisová značka: 4CoE/110/2015\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 8714213794\nDátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2016\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková\nECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8714213794.2\n\nUznesenie\nKrajský súd v Prešove vo veci výkonu rozhodnutia o nariadenie návratu mal. W. F., nar. XX.X.XXXX a\nmal. Z. F., nar. X.X.XXXX, obaja bytom u otca, do krajiny obvyklého pobytu, deti rodičov E.. Z. F., nar.\nXX.X.XXXX, bytom XX V. road, D., TW XXX JT, H., W. M., právne zastúpená JUDr. Jolanou Fuchsovou,\nadvokátkou, Štúrova 20, Košice a W. F., nar. X.XX.XXXX, bytom A. - Z. XXX, právne zastúpený JUDr.\nFrantiškom Komkom, advokátom, Hlavná 27, Prešov, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu\nPoprad č. k. 15Em/12/2014-195 zo dňa 10.9.2015, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu\nPoprad č. k. 15Em/12/2014-96 zo dňa 23.2.2015 takto\n\nr o z h o d o l :\n\nZrušuje uznesenie č.k. 15Em/12/2014-96 zo dňa 23.2.2015.\n\nPotvrdzuje uznesenie č.k. 15Em/12/2014-195 zo dňa 10.9.2015 vo výroku o zamietnutí návrhu matky\nna výkon rozhodnutia odňatím maloletých detí a vo výroku o trovách konania.\n\nZrušuje uznesenie č.k. 15Em/12/2014-195 zo dňa 10.9.2015 vo výroku o uložení výchovného opatrenia.\n\nNáhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nNapadnutým uznesením č. k. 15Em/12/2014-96 zo dňa 23.2.2015, súd prvého stupňa uložil otcovi\npokutu vo výške 150,- Eur, ktorú je povinný zaplatiť na účet Okresného súdu Poprad v lehote 3 dní od\nprávoplatnosti uznesenia.\n\nV odôvodnení poukázal na dôvody návrhu matky na výkon rozhodnutia rozsudku Okresného súdu\nKošice I., sp. zn. 21P/46/2014 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8CoP/406/2014\nzo dňa 27.10.2014, ktorým súd nariadil otcovi maloletých detí, aby vrátil maloleté deti W. a Z. F. do\nmiesta ich obvyklého pobytu v V. kráľovstve W. M. a V. Z. v lehote 15 dní od právoplatnosti uznesenia.\nZároveň vyslovil, že matka je oprávnená po uplynutí tejto lehoty, ak otec maloleté deti nenavráti do V. Z.,\nprevziať ich na území V. republiky za účelom ich vrátenia do miesta ich obvyklého pobytu na území V.\nZ. W. M. a V. Z.. V prípade návratu otca a maloletých detí do miesta ich obvyklého pobytu , súd zaviazal\nmatku povinnosťou zabezpečiť ubytovanie mimo svojho bydliska na vlastné náklady po dobu jedného\ntýždňa otcovi maloletých detí a v prípade návratu otca uložil matke povinnosť zdržať sa odobratia\nmaloletých detí otcovi do rozhodnutia príslušného súdu v konaní o úprave práv a povinností k maloletým\ndeťom. Predmetné rozhodnutie bolo potvrdené Krajským súdom v Košiciach sp. zn. 8CoP/406/2014 s\nprávoplatnosťou od 19.11.2014 a vykonateľnosťou od  5.12.2014.\n\nV súlade s ust. § 272 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, súd prvého stupňa  vyzval otca maloletých\ndetí dňa 8.12.2015 k dobrovoľnému plneniu povinnosti uloženej v uvedených  uzneseniach s poučením\no následkoch v prípade, ak výzva ostane bezvýsledná. Dňa 23.2.2015 sa otec maloletých detí bez\nospravedlnenia nedostavil na informatívny výsluch na súd. S. súd citoval ust. § 273 ods. 1 Občianskeho\n\nsúdneho poriadku a uviedol, že na základe preukázaných skutočností súd uložil otcovi pokutu vo\nvýške 150,- Eur z dôvodu, že otec maloletých detí i napriek výzve nesplnil dobrovoľne  uloženú\npovinnosť vyplývajúcu mu z vykonateľného rozhodnutia. Súd ďalej poukázal na to, že v prípade, ak\npo právoplatnosti tohto uznesenia otec nebude dobrovoľne plniť vykonateľné rozhodnutie, súd môže\npristúpiť k ďalším opatreniam s poukazom na ust. § 272 až § 273d Občianskeho súdneho poriadku.\n\nV zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie otec maloletých detí. Namietal uloženú\npovinnosť. Poukázal na to, že predvolanie na informatívny pohovor, ktorý sa mal konať dňa 23.2.2015\nmu nebolo doručené ani jeho právnemu zástupcovi. O predvolaní na informatívny pohovor sa dozvedel\naž od svojho právneho zástupcu, ktorému termín informatívneho výsluchu mala oznámiť F.. Z.. Zároveň\npoukázal na to, že ihneď kontaktoval F.. Z. a dohodol si s ňou nový termín informatívneho pohovoru na\ndeň 25.2.2015, na ktorý termín sa riadne dostavil a požiadal súd, aby bol na informatívnom pohovore\nprítomný aj jeho právny zástupca. Namietal výšku uloženej pokuty, ktorú považoval za neprimeranú.\nNavrhol zrušiť napadnuté uznesenie a odpustiť mu zaplatenie poriadkovej pokuty.\n\nUznesením č. k. 15Em/12/2014-195 zo dňa 10.9.2015, súd prvého stupňa návrh matky na výkon\nrozhodnutia odňatím maloletých detí zamietol. Začal konanie o uloženie výchovného opatrenia mal. W.\na mal. Z. F., a ich rodičom vo forme povinnosti podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo odbornému\nporadenstvu v špecializovaných zariadeniach za účelom prípravy mal. detí na návrat do krajiny\nobvyklého pobytu. Vyslovil, že žiaden z účastníkov  nemá právo na náhradu trov konania.\n\nV odôvodnení uviedol, že vykonateľným titulom je rozhodnutie Okresného súdu Košice I. sp. zn.\n21P/46/2014 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8CoP/406/2014 zo dňa\n27.10.2014 s právoplatnosťou od 19.11.2014 a vykonateľnosťou od 5.12.2014.   Poukázal na skutkové\nokolnosti týkajúce sa výzvy určenej otcovi maloletých detí na dobrovoľné splnenie vykonateľného\nrozhodnutia, na ktoré bol vyzvaný 8.12.2014, ďalej na správu o šetrení pomerov  Úradom práce,\nsociálnych vecí a rodiny Q., ďalej na správu z psychologického vyšetrenia zo dňa 20.11.2014\nvykonaného Q.. Q., klinickým psychológom maloletých detí F., ďalej na správu vypracovanú X.. Z.,\npsychiatrom pre deti a dorast o zdravotnom stave mal. W. F.. Za účelom možnosti dohody rodičov,\nresp. dobrovoľného splnenia vykonateľného rozhodnutia súd nariadil dňa 25.2.2015 spoločný výsluch\nrodičov maloletých detí. V tejto súvislosti súd poukázal na stanoviská oboch rodičov maloletých detí.\nZ výsluchu rodičov vyplynulo, že v minulosti sa pokúšali riešiť situáciu aj prostredníctvom Centra pre\nmedzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže, z ktorého si súd vyžiadal správu. Pokus o mediáciu medzi\nrodičmi maloletých detí prostredníctvom centra však bol bezúspešný z dôvodu nesúhlasu zo strany\nmatky. Na základe výzvy súdu bol ďalej vykonaný pohovor s maloletými deťmi bez prítomnosti rodičov\ndňa 24.3.2015 prostredníctvom kolízneho opatrovníka  a pred zákonnou sudkyňou, z ktorého výsluchu\nvyplynulo, že mal. W. nesúhlasí s odchodom do L., vrátane mal. Z., ktorá k jeho vyjadreniu prikývla na\nsúhlas. Obe deti zhodne uviedli, že sa do L. nechcú vrátiť, že na Slovensku majú svojich kamarátov,\nrodinu, sesternice a väčšiu pohodu. Zároveň mal. W. porovnával školy na Slovensku a v V. Z. s tým,\nže uviedol, že na Slovensku je lepší kolektív, v L. je to iné, chodil tam aj s prisťahovalcami. Deti si viac\npomáhajú, v L. sa porovnávali každý sám za seba. Mal. W. ďalej uviedol, že mama by ich mala prestať\nnútiť, aby sa vrátili do L., bolo by to dobré, keby sa stretávali, ale keď ona tam chce pracovať, tak nech\ntam zarába, ale ich nech nenúti. Oni už asi pol roka predtým ako odišli z L. o tom doma hovorili, len\nčakali, kedy mama dá súhlas a aj súhlasila, ale teraz hovorí, že to nie je pravda. Z. jej aj napísala list\nna rozlúčku. K tomu, prečo Z. nechce s mamou hovoriť cez telefón mal. W. uviedol, že pri telefonovaní\nsa môže rozhodnúť a môže telefón vypnúť, ale keď mama príde, tak nemá na výber. X.. Z. uviedla, že\ns mamou nechce hovoriť, lebo sa na ňu  hnevá.\n\nNásledne súd citoval ust.  § 251 ods. 1 písm. b,  § 272 ods. 3, ods. 5 Občianskeho súdneho\nporiadku, ďalej ust. § 273 ods. 1 Občianskeho súdneho  poriadku a uviedol, že i napriek výzve na\nplnenie vykonateľného rozhodnutia, otec k dobrovoľnému splneniu uloženej povinnosti nepristúpil a z\ntohto dôvodu mu bola uložená poriadková pokuta. Súd prvého stupňa nariadil výkon vykonateľného\nrozhodnutia na 11.8.2015, o ktorom výkone bola spísaná zápisnica, z ktorej vyplýva, že pri výkone\nrozhodnutia bol prítomný otec maloletých  detí, matka maloletých  detí, mal. W., kolízny opatrovník,\npríslušníci Obvodného oddelenia Policajného zboru Q.. Otcom maloletých detí bolo oznámené, že mal.\nZ. sa v dome nenachádza a že t. č. je na prázdninách v Bratislave. Prítomní účastníci boli poučení,\nže v zmysle Dohovoru o právach dieťaťa, maloleté dieťa sa má právo vyjadriť ku všetkým veciam,\nktoré sa ho týkajú. Na základe toho bol mal. W. vyzvaný, aby sa k predmetnej veci vyjadril. X.. W.\n\njednoznačne vyjadril svoj názor s tým, že sa nepodrobí výkonu rozhodnutia a so svojou matkou do L.\nneodíde, pričom uviedol dôvody, pre ktoré do L. nechce ísť. Priestor na vyjadrenie dostali aj ostatní\núčastníci, ako matka, ktorá zotrvávala na svojom stanovisku, žiadala, aby dieťa s ňou odišlo do V. Z. na\nzáklade vykonateľného rozhodnutia. Ďalej otec k predmetnej veci zaujal stanovisko s tým, že uviedol,\nže maloleté deti samotné nechcú opustiť Slovensko, nechcú odísť do zahraničia a že spolupracuje s\nCentrom medzinárodnoprávnej ochrany detí a mládeže. Taktiež poukázal na názor detí k tejto veci, ktorý\nje potrebné rešpektovať. Následne došlo ku vzájomnej konfrontácii nielen medzi rodičmi, ale aj medzi\nmal. W. a matkou k tejto otázke. Kolízny opatrovník vo svojom stanovisku poukázal na záujem maloletých\ndetí, na ich názor s tým, že mal. W. je vo veku, kedy je schopný vyjadriť svoj názor, pričom jeho názor\nje nemenný a je zaznamenaný aj v spisovej dokumentácii, kde sa v rámci pohovoru obidve maloleté\ndeti vyjadrili tak, že chcú ostať na Slovensku. Aj kolízny opatrovník apeloval na vzájomnú spoluprácu\nrodičov, ako aj na to, že je potrebné, aby deti nestratili kontakt s matkou. Je zrejmé, že mal. W. od\nposledného výsluchu svoj názor nezmenil. Matka poukázala na to, že maloleté detí v čase konania o\nnávrat do krajiny pôvodu boli vypočuté kolíznymi opatrovníkmi, ako aj sudkyňou na Okresnom súde\nKošice I., avšak aj napriek ich názoru bolo rozhodnuté, že maloleté deti sa majú vrátiť do L.. X.. W. jasne\nvyjadril svoj názor, deklaroval dôvody, pre ktoré sa nechce vrátiť do L., a preto súd upustil od výkonu\nrozhodnutia odňatím maloletého dieťaťa majúc na zreteli najlepší záujem maloletého dieťaťa, pričom\nodňatie by mohlo spôsobiť ujmu na jeho zdravotnom stave.\n\nSúd poukázal na čl. 12 ods. 1, 2 Dohovoru o právach dieťaťa a uviedol, že maloleté deti v konaní nie sú\nobjektom, a preto nie sú žiadnym predmetom, ktorý sa odovzdáva, resp. vracia medzi rodičmi. Maloleté\ndeti sú subjektom konania, osobami so všetkou ľudskou dôstojnosťou, a ak majú maloleté deti určitý vek,\nmajú aj procesné práva a povinnosti, ktorými môžu ovplyvňovať priebeh i výsledok súdneho konania.\n\nPodľa názoru súdu, trinásťročný mal. W. a osemročná mal. Z. sú spôsobilé osoby, ktoré vzhľadom na\nvek a rozumovú vyspelosť vedia vyjadriť svoj názor na danú vec, pričom je irelevantné či negatívny\njeho názor vznikol z podnetu  otca, či z podnetu matky. Súd prvého stupňa zdôraznil, že exekučný súd\nje súdom realizácie vykonateľného titulu, ktorý nepreskúmava jeho vecnú správnosť, ani aktuálnosť k\nreálnemu stavu.  Skúma len, či sú dané podmienky konania o výkon, či je spôsobilý titul a či povinná\nosoba v tomto prípade otec, vlastným konaním odopiera navrátenie maloletých detí do krajiny obvyklého\npobytu. Navrátenie do krajiny obvyklého pobytu si maloleté deti výslovne neželajú. Súd sa preto musel\nvysporiadať s otázkou, či výkon rozhodnutia je možné realizovať bez zreteľa na názor maloletých\ndetí. Do konfliktu sa dostáva právo matky na navrátenie maloletých detí, ktoré je súčasťou princípu\nochrany rodičovstva a právo maloletého dieťaťa, aby jeho názor bol v súdnom konaní rešpektovaný\ntak, ako je formulované v čl. 12 Dohovoru o právach dieťaťa, že je súčasťou princípu blaha dieťaťa.\nNakoľko nemožno v danej situácii aplikovať obidva princípy, súd aplikoval princíp blaha dieťaťa, nakoľko\nuvedený princíp vyšiel z pomerovania týchto princípov testom proporcionality ako závažnejší, vhodnejší\na potrebnejší. Súd konštatoval, že samotná otázka navrátenia maloletých detí do krajiny obvyklého\npobytu má negatívny a možno až traumatizujúci účinok, ako vyplýva so samotného priebehu výsluchu\nmaloletých detí, napokon aj z vyjadrení mal. W. pri výkone rozhodnutia, kedy samotné kladenie otázok\nk danej veci maloletého  rozrušilo. Súd bol toho názoru, že rodičovské práva majú viesť k tomu, aby deti\nvyrástli v zdravé, vyrovnané a plnohodnotné osobnosti. Samotné rodičovské práva sú neoddeliteľné od\nrodičovských povinností a smerujú k tomu, aby dieťa, na ktoré sa viažu, nebolo vystavené nežiadúcim\nnegatívnym okolnostiam a vplyvom. Súd mal za preukázané, že mal. deti dosiahli vek a stupeň\nvyspelosti, v ktorom je vhodné zohľadniť ich názory, pričom tie nesúhlasia s návratom do W. M. a V.\nZ. a navyše v danom prípade existuje vážne nebezpečenstvo, že návrat by mal. W. a mal. Z. vystavil\nduševnej ujme alebo by mohlo dôjsť k zhoršeniu ich zdravotného stavu. Hlavným kritériom, na ktoré súd\npri výkone rozhodnutia musí prihliadať je názor maloletého dieťaťa, ktorý nepochybne svedčí prianiu\nostať na Slovensku. V tejto súvislosti poukázal na právny záver Európskeho súdu pre ľudské práva,\nktorý  otázke zvrchovanému záujmu maloletého dieťaťa prisúdil zvláštny význam, ktorý podľa svojej\npovahy a závažnosti môže prevážiť nad záujmom rodiča. Z týchto dôvodov, aby nedošlo k ohrozeniu,\nresp. zhoršeniu psychického vývoja mal. W. a mal. Z., nie je možné realizovať výkon vykonateľného\nrozhodnutia týkajúci sa návratu maloletých detí.\n\nNavyše súd skonštatoval, že v súčasnej situácii maloleté deti nie sú pripravené na návrat do krajiny\nobvyklého pobytu, a preto začal v zmysle § 37 ods. 2 písm. d/ Zákona o rodine , konanie o uloženie\nvýchovného opatrenia mal. W. a mal. Z. F. a ich rodičom vo forme povinnosti podrobiť sa sociálnemu\nporadenstvu alebo odbornému poradenstvu v špecializovaných zariadeniach za účelom prípravy\n\nmaloletých detí na návrat do krajiny obvyklého pobytu. Súd považoval za dôležité, aby sa pred návratom\ndo krajiny obvyklého pobytu obnovil medzi maloletými deťmi a matkou vzťah a dôvera. Veci týkajúce sa\nmaloletých detí sú vždy citlivou otázkou, a preto je potrebné k použitiu opatrení pristupovať s maximálnou\nopatrnosťou. Súd poukázal na vypracovaný znalecký posudok v konaní o návrat maloletých detí do\nkrajiny obvyklého  pobytu, z ktorého jednoznačne vyplýva, že aj v rámci psychologických vyšetrení\nmaloletých detí sú tieto vystavené veľmi vážnej životnej situácii. X.. Z. má vytvorený vzťah k obom\nrodičom, oboch rodičov má rada. Vyjadruje želanie byť s otcom, odmieta sa stretávať s matkou. V\nrozhovore však vyjadruje prirodzené želanie, aby sa rodičia udobrili, žili spolu, lebo matka jej chýba.\nVzhľadom k veku a pohlaviu dieťaťa je preto veľmi dôležité, aby s matkou bola v kontakte, pretože je\nto proti záujmu dieťaťa, aby bolo bez matky, čo môže v budúcnosti zablokovať aj jej vlastný vývin. U\nmal. W. bolo konštatované odmietanie matky, čo je však vystupňovaný vzdor a odpor voči nej za to, že\n„vystúpila“ zo svojej materskej úlohy v dôsledku jej partnerských konfliktov, čím ponechala otcovi priestor,\naby maloleté deti získal na svoju stranu, čo sa však nedá nazvať konaním v záujme maloletých detí.\nPsychologickým vyšetrením oboch rodičov bolo zistené, že psychologické kritériá matky s prihliadnutím\nna predpoklady a spôsobilosť samostatne vychovávať maloleté deti hodnotila psychologička na emočne\nmenej stabilnej a zrelej úrovni. U otca psychologička vyhodnotila prostredie ako emočne stabilnejšie\nako u matky, avšak znakom emočnej nezrelosti je popudzovanie detí proti matke. U detí bol zistený v\nsúčasnosti negatívny vzťah k matke. Deti sa k životu v V. kráľovstve vyjadrili skôr zamietavo. Stretávali\nsa s predsudkami voči ľuďom „z východného bloku“ a najmä mal. W. mal v škole konfliktné skúsenosti.\nPsychologička doporučila (v r.2014), aby sa matka s maloletými deťmi počas prázdnin v čo najširšom\nrozsahu stretávala, minimálne však mesiac nepretržite, aby deti s ňou takto mohli stráviť čas a  následne\nboli opäť pedopsychologicky vyšetrené, aby sa posúdili ich postoje a väzby k rodičom. Obom rodičom\ndoporučila psychoterapeutickú intervenciu k spracovaniu komplikovaných pocitov k matke zo strany\ndetí, ako aj rodičom doporučila psychoterapiu k spracovaniu a pochopeniu svojej reakcie k získaniu\nzrelejšieho náhľadu na svoje správanie. Súd na základe vykonaných pohovorov zistil, že zo strany\nrodičov nedošlo k takejto psychoterapii, matka s maloletými deťmi nestrávila uvedený čas a teda rodičia\nnevyužili všetky možnosti na riešenie danej situácie.\n\nO trovách konania súd rozhodol podľa  § 146 ods. 1 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku.\n\nV zákonom stanovenej lehote podala proti uzneseniu odvolanie matka maloletých detí. Namietala\nnapadnuté rozhodnutie z dôvodu jeho nezákonnosti vo vzťahu k mal. Z. ako svojvoľné. Poukázala na\nto, že v čase nariadeného výkonu rozhodnutia sa mal. Z. v domácnosti otca nenachádzala. Podľa jeho\nvyjadrenia bola v Bratislave. Vo vzťahu k mal. Kataríne  teda v rozpore s vydaným uznesením sa súd\nnepokúsil o výkon, ani neexistuje žiadne jej vyjadrenie k výkonu rozhodnutia. Podľa názoru právnej\nzástupkyne matky maloletých detí, nemožno považovať za postačujúci názor vyjadrený maloletými\ndeťmi pri výsluchu pred kolíznym opatrovníkom dňa 24.3.2015. K nariadeniu výkonu rozhodnutia došlo\nuznesením  zo dňa 10.8.2015. Ďalej poukázala na to, že mal. W. pri výkone rozhodnutia reagoval\npokojne, dokonca v niektorých momentoch sa usmieval. Jeho reakcie neboli sprevádzané krikom,\nplačom, nepokojom. Preto úvahy súdu o traumatizujúcom vnímaní návratu maloletých detí nie sú vôbec\nnamieste. X.. W. síce verbalizoval nevôľu odísť do L., avšak táto nebola sprevádzaná akýmikoľvek\nnonverbálnymi prejavmi indikujúcimi emocionálnu záťaž. K spôsobilosti mal. Z. vyjadriť svoj názor je\npotrebné uviesť, že znalkyňa X.. H., ako aj Okresný súd Košice I. konštatovali, že maloletá opakuje\nvyjadrenia a názory svojho brata. Je nepochybné, že v prípade mal. Z. nie je možné vzhľadom na jej\nvek a celkovú vyspelosť prihliadať na jej názor. Poukázala na to, že práve neoprávnené premiestnenie\nmaloletých detí z prostredia, na ktoré boli zvyknuté, manipulácia otcom a zamedzovanie styku s matkou\nsú práve tými dôvodmi, pre ktoré je zdravý vývin maloletých detí narušený. Ďalej poukázala na súčasné\nmajetkové pomery otca, ktorý údajne pracuje v zahraničí, maloleté deti sú u starých rodičov zo strany\notca, kde nemajú vytvorené vhodné podmienky, lebo mal. Z. vo veku 9 rokov býva v izbe so svojím otcom\na mal. W. vo veku 13 rokov býva v izbe so svojou 16-ročnou sesternicou. Ďalej poukázala na majetkové\npomery matky a najmä bytové pomery, ktoré má v L., kde matka má stabilnú prácu s pracovnou zmluvou\nna dobu neurčitú, pričom v zamestnaní pracuje viac ako tri roky. Naďalej býva v dome, v ktorom deti žili\nspoločne viac ako šesť rokov. Poukázala na to, že britský súd vydal na otca európsky zatýkací rozkaz a je\npravdepodobné, že otec bude zadržaný a následne bude rozhodované o jeho vydaní na trestné stíhanie\ndo W. M.. Takáto situácia je pre deti krajne nevhodná a ohrozujúca ich zdravý vývin. Ďalej namietala\nzačatie konania o nariadenie výchovného opatrenia. Poukázala na to, že jediné, čo je potrebné v záujme\nmaloletých detí, je okamžitý výkon rozhodnutia, ich navrátenie do krajiny obvyklého pobytu. Poprela, že\nby sa nestretávala s maloletými deťmi počas prázdnin. Poukázala na to, že celý júl bola na Slovensku a\n\ns deťmi sa pravidelne stretávala, chodili na výlety, avšak deti odmietali s ňou ostať cez noc, samozrejme\npod vplyvom  názoru ich otca. Zdôraznila, že odmietavý postoj maloletých detí je výsledkom ich masívnej\nmanipulácie zo strany otca, čoho nespochybniteľným dôkazom je správa kolízneho opatrovníka v konaní\no rozvod manželstva z 11.11.2013, z ktorej vyplýva, že obe deti pri pohovore boli spontánne, uviedli, že v\nH. si už zvykli, majú tam aj kamarátov. Svojich rodičov veľmi ľúbia, obaja rodičia im poskytujú starostlivosť\na lásku na rovnakej úrovni. Ďalej namietala nenaplnenie zmyslu právneho štátu prístupom súdu, ktorý\nničí vieru človeka v právny štát a riadny výkon súdnictva. Svoje odvolanie považovala za dôvodné.\n\nKolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že celý priebeh výkonu rozhodnutia bol\nzaznamenávaný na kameru. Je  pravdou, že mal. Z. nebola prítomná, avšak účastníci hneď na začiatku\nboli poučení, že v zmysle Dohovoru o právach dieťaťa má maloleté dieťa právo vyjadriť sa ku všetkým\nveciam, ktoré sa ho týkajú. X.. W. využil túto možnosť a pred zástupcom súdu, ako aj kolíznym\nopatrovníkom sa jednoznačne vyjadril, že nechce ísť do L. a žiadal matku, aby im už dala pokoj.\nNapadnuté rozhodnutie považovali za správne v záujme maloletých detí. Navrhli ho potvrdiť.\n\nPrávny zástupca otca k odvolaniu matky uviedol, že maloleté deti poznajú svoje práva aj vďaka detskému\nombudsmanovi, ktorého navštívili. Na začiatku videozáznamu pri výkone rozhodnutia možno jasne\nspozorovať rozrušenie mal. W., ktorý pociťoval výkon rozhodnutia ako obmedzovanie osobnej slobody\na svoju vôľu ostať v Slovenskej republike vyjadril jasne a zrozumiteľne bez akéhokoľvek ovplyvňovania\notcom. X.. Z. taktiež nesúhlasí s návratom do V. Z. W. M. a V. Z. a zdieľa rovnaký názor ako jej\nbrat. Medzi mal. Z. a mal. W. sa hlavne v časoch hrubého zaobchádzania zo strany matky, ktorá bola\nokrem iného uznaná vinnou z domáceho násilia v V. Z. W. M. a V. Z., vybudoval výnimočný silný\nsúrodenecký vzťah. Nemožno opomenúť, že nevôľu odísť do V. Z. W. M.  a V. Z. maloleté deti uviedli aj\nna pohovore, ktorý bol vykonaný na Úrade práce sociálnych vecí a rodiny v Q. bez prítomnosti rodičov\ndňa 24.3.2015. Maloleté deti v ňom jasne vyjadrili prosbu adresujúcu matke, aby ich prestala nútiť k\nnávratu do V. Z. W. M. a V. Z.. Následne právny zástupca otca maloletých detí poukázal na plnenie\nsi povinnej školskej dochádzky maloletých detí, na ich mimoškolské aktivity, úspechy mal. W., ktorý\nreprezentuje školu v atletike, vo futbale, o čom svedčí aj vyjadrenie riaditeľa školy. Ďalej zdôraznil, že\notec v stretávaní sa detí s matkou žiadnym spôsobom matke nebráni, vždy privezie deti na dohodnuté\nmiesto v stanovený čas. I napriek jeho snahe , sú vzťahy matky s deťmi napäté. Každé stretnutie končí\nhádkou s mal. W. a s plačom mal. Z.. Dôvodom je najmä matkina emočne menej zrelá úroveň a sklony\nk agresívnemu správaniu, ktoré boli konštatované v znaleckom posudku č. 25/2014 zo dňa 11.5.2014,\nvypracovanom X.. H. H.. Ďalej poukázal na skutkové okolnosti správania sa matky dňa 9.9.2015, ktorá\nhrubým spôsobom porušila zákony Slovenskej republiky pokusom o únos maloletých detí priamo zo\nškoly. Dňa 7.9.2015 navštívili školu dve osoby v civilnom oblečení, ktoré sa vedeniu školy predstavili ako\npríslušníci kriminálnej polície, pričom preukázali sa neúplným znením rozhodnutia o návrate detí do V. Z.\nso zdôraznením, že deti patria matke a prehlásením, že otec maloletých detí je medzinárodne hľadaná\nosoba. Po tejto skutočnosti sa otec spojil s Okresným riaditeľstvom Kriminálnej polície v Q., kde mu bolo\noznámené, že polícia by takto nekonala. Toho času bolo postúpené podanie na ďalšie konanie oddeleniu\nKrajského riaditeľstva Policajného zboru na základe oficiálnej žiadosti o prešetrenie udalosti podanej na\nOkresnom riaditeľstve Policajného zboru v Q. dňa 8.10.2015. Z nasledujúcej udalosti je zrejmé, že išlo\no predprípravu na pokus o únos detí a pokus o zastrašenie vedenia školy. Dňa 8.9.2015 bola matka\nnavštíviť deti. Maloleté deti ani nevyšli za bránu rodinného domu, keď im oznámila, že odlieta do V. Z..\nU. 9.9.2015 sa dostavila do školy a žiadala vedenie školy, aby jej deti vydali. Vedenie školy informovala,\nže maloletí s ňou odlietajú do W. M., pričom ako dôvod ich odchodu uviedla, že na otca maloletých detí\nje vydaný európsky zatýkací rozkaz a je  len otázkou času, kedy bude zadržaný. Našťastie jej pokus\no únos nevyšiel, keďže otcovi bolo podozrivé konanie falošných policajtov a v uvedený deň maloleté\ndeti v škole neboli. Z vyššie uvedeného možno usúdiť, že matka nielen, že hrubo porušila zákony\nSlovenskej republiky a nerešpektovala rozhodnutie Okresného súdu Q., ktorý dňa 11.8.2015 zamietol\nnávrh matky o vykonateľnosť rozhodnutia o návrat.  Doposiaľ právoplatným rozhodnutím je rozhodnutie\no nariadení predbežného opatrenia č. k. 14P/160/2014-20 zo dňa 11.7.2014, ktorým je upravený styk\nmatky s maloletými deťmi na posledný týždeň v mesiaci, a to od piatku 16:00 hod. do nedele 16:00 hod..\nMatka svojím správaním spôsobila maloletým deťom ďalšiu psychickú traumu. Toho času maloleté deti\nodmietajú akúkoľvek komunikáciu s matkou, hoci otec žiadnym spôsobom vo výkone rodičovských práv\nmatke nebráni. Ďalej poukázal na bytové podmienky matky v V. kráľovstve,  ktoré možno charakterizovať\nlen slovami „pod ľudskú dôstojnosť“, čo potvrdili maloleté deti. Navyše podľa najnovších informácií,\nmatka maloletých detí zdieľa spoločnú domácnosť so svojim moslimským priateľom, čo je pre deti\nneprijateľné. Zdôraznil, že matka žiadnym spôsobom neprispieva na výživu a starostlivosť o deti, nestará\n\nsa o prospech maloletých detí v škole, čoho je dôkazom aj návšteva v škole dňa 9.9.2015, kedy sa\nneinformovala o prospechu detí, ale sa pokúšala o ich únos. Matka netuší, čo deti robia vo voľnom čase,\nkeďže ju to nezaujíma, nerešpektuje ich vôľu, záujmy a prosby zotrvať s otcom v kruhu najbližšej rodiny a\nkamarátov v Slovenskej republike, ktorá sa stala ich krajinou obvyklého pobytu, čo potvrdilo aj Centrum\npre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže. Matka prejavuje záujem o deti len cez súdne spory\na k deťom si nevie nájsť cestu, preto aj nariadené výchovné opatrenie právny zástupca otca považoval\nza najlepšie riešenie ohľadne úpravy práv a povinností rodičov k maloletým deťom.\n\nKrajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1\nObčianskeho súdneho poriadku), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce\nv zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 Občianskeho súdneho poriadku, bez nariadenia pojednávania\n(§ 214 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku) a dospel k záveru, že odvolanie otca proti uzneseniu o\nuložení pokuty bolo dôvodné.\nZ obsahu spisu vyplýva, že namietané nedoručenie predvolania na nariadený termín výsluchu dňa\n23.2.2015 je dôvodné (v spise na č. l. 86) , lebo bol určený bez riadneho predvolania otca na nariadený\ntermín výsluchu.  Z obsahu spisu nevyplýva doručenie predvolania otcovi. Táto namietaná skutočnosť\nbola dôvodná. Nemožno preto uložiť otcovi maloletých detí pokutu za to, že sa nedostavil na nariadený\ntermín informatívneho výsluchu pokiaľ súd nepostupoval v zmysle ustanovení Občianskeho súdneho\nporiadku a otca maloletých detí na nariadený termín výsluchu riadne nepredvolal. Na vydanie takéhoto\nuznesenia v danom prípade neboli splnené zákonné procesné dôvody, a preto odvolací súd napadnuté\nuznesenie zrušil postupom podľa § 221 ods. 1 písm. i/ Občianskeho súdneho poriadku.\n\nVo vzťahu k uzneseniu o zamietnutí návrhu matky na výkon rozhodnutia odňatím maloletých detí,\nodvolací súd uvádza, že oboznámením sa s obsahom spisu, odôvodnením napadnutého rozhodnutia\nodvolací súd zistil, že súd prvého stupňa správne postupoval, ak návrh na nariadenie výkonu\nrozhodnutia odňatím maloletých detí zamietol. Rešpektoval prejavený názor maloletých detí  v konaní\no výkon rozhodnutia, ktorý bol opakovane prezentovaný pred súdom, ako aj kolíznym opatrovníkom.\nNamietané procesné pochybenie súdu spočívajúce v tom, že pri nariadenom výkone rozhodnutia nebol\nprejavený názor mal. Z., nemožno považovať za procesné pochybenie, ktoré by malo za následok\nnesprávne rozhodnutie vo veci, na ktorú procesnú vadu by bolo potrebné prihliadať v zmysle ust.\n§ 212 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku. Súd prvého stupňa prejavenému názoru maloletých\ndetí venoval náležitú pozornosť s  prihliadnutím na vek a rozumovú vyspelosť maloletých detí, ktoré\nprezentovali nezáujem  o návrat do V. Z. W. M. a V. Z., na ktorú skutočnosť súd prvého stupňa\nsprávne poukázal. Napadnuté rozhodnutie odvolací súd nepovažuje za nezákonné, a preto uplatnenú\nnámietku nepovažoval za opodstatnenú. Navyše zdôrazňuje, že je dôležitý záujem maloletých detí,\nprávo maloletých detí vyjadriť sa v konaniach, ktoré sa ich týkajú s poukazom na čl. 12 Dohovoru o\nprávach  dieťaťa s tým, že navyše je potrebné zohľadniť aj súčasný stav maloletých detí, ktorí sa na\núzemí Slovenskej republiky nachádzajú od 9.2.2014, riadne navštevujú školskú dochádzku, začlenili sa\ndo mimoškolských aktivít, vykonávajú športové činnosti, najmä mal. W., majú svojich kamarátov, žijú v\nspoločnej domácnosti so starými rodičmi, čím sa rešpektuje ich právo na rodinný život spolu v spoločnej\ndomácnosti s ich otcom.  Odvolací súd poukazuje na písomné podanie otca zo dňa 12.1.2016, z ktorého\nvyplýva, že  Ústavný súd Slovenskej republiky jeho sťažnosť uznesením č. k. II. ÚS 498/2015-16 zo\ndňa 20.8.2015 odmietol ako  oneskorene podanú. Z dôvodu, že sa ústavný súd nezaoberal obsahom\nich sťažnosti ohľadne porušenia práv maloletých detí, bol podaný podnet na podanie mimoriadneho\ndovolania generálnym prokurátorom,  o ktorom podnete v čase podania nebolo rozhodnuté. Otec\nmaloletých detí však oznámil súdu novú skutočnosť, ktorá zásadným spôsobom mení situáciu, podľa\njeho názoru. Poukázal na to, že matka maloletých detí na stretnutí dňa 27.11.2015, oznámila maloletým\ndeťom v jeho prítomnosti, že sa zmierila so skutočnosťou, že deti ostávajú na Slovensku, lebo si\nuvedomila, že deti si tu zvykli, majú tu svojich priateľov, školu, mimoškolské aktivity a že nebude na nich\nnaliehať, aby išli s ňou do L. proti ich vôli. Na základe tejto skutočnosti, podľa názoru otca, matka zmenila\nsvoj postoj k násilnému odobratiu detí, a preto navrhol zamietnuť odvolanie a napadnuté rozhodnutie\npotvrdiť. Poukázal na zohľadnenie záujmu maloletých detí, ako aj na právo na ochranu a starostlivosť\nnevyhnutnú pre blaho maloletých detí podľa čl. 3 ods. 1, 2 Dohovoru o právach dieťaťa. Zároveň požiadal\no okamžité zastavenie a ukončenie stíhania ohľadom údajného únosu detí a s tým súvisiace zrušenie\neurópskeho zatýkacieho rozkazu.\n\nZ obsahu spisu vyplýva, že uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. 10Ntc/38/2015-69 zo dňa\n6.11.2015 bolo rozhodnuté podľa  § 15 ods. 2 zákona č. 154/2010 Z. z. o Európskom zatýkacom\n\nrozkaze, že zadržaná osoba W. F., nar. X.XX.XXXX v H., trvale bytom Z. XXX, A., okres Q., občan\nSlovenskej republiky sa na základe zatýkacieho Európskeho zatýkacieho rozkazu vydaného X. súdom\nI., V. kráľovstvo W. M. a V. Z. dňa 12.8.2015, za účelom vydania menovaného na trestné stíhanie pre\ntrestný čin únosu dieťaťa podľa  § 1 (1) zákona z roku 1984 o únose detí, ponecháva na slobode.\nZároveň bola uložená zadržanej osobe W. F. podľa § 80 ods. 2 Trestného poriadku povinnosť oznámiť\nprokurátorovi alebo súdu, ktorý vedie konanie, oznámiť každú zmenu miesta pobytu, ako aj bolo uložené\nzadržanej osobe obmedzenie spočívajúce v zákaze vycestovania do zahraničia podľa  § 82 ods. 1\npísm. a/ Trestného poriadku. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 6.11.2015, vrátane\nvykonateľnosti.\n\nĎalej odvolací súd poukazuje na stanovisko právnej zástupkyne matky maloletých detí k tvrdenej novej\nskutočnosti otcom, ku ktorej malo dôjsť dňa 27.11.2015, o rozhodnutí sa matky netrvať na návrate\nmaloletých detí do L., ku ktorej skutočnosti právna zástupkyňa uviedla, že tvrdenie uvedené v podaní\notca nezodpovedá pravde. Matka deťom povedala, že vie, že na Slovensku majú kamarátov, ale že\nkamarátov mali aj v L., kde sa mali dobre a boli šťastní. Trvala na tom, že je potrebné čo najrýchlejšie\nuskutočniť výkon rozhodnutia o návrate maloletých detí do krajiny obvyklého pobytu, ktoré jediné je\nv záujme maloletých detí. Nemôže byť v záujme maloletých detí, aby tieto vyrastali v manipulácii a\nnenávisti voči matke, ktorú v nich živí otec a jeho rodina. Nemôže byť v záujme žiadneho dieťaťa, aby\nsa uňho vytvoril syndróm zavrhnutého rodiča.\n\nOdvolací súd i napriek stanovisku matky maloletých detí, ktorá nepotvrdila novú skutočnosť vo vzťahu\nk zmene jej  názoru v súvislosti s návratom maloletých detí do V. Z. W. M. a V. Z., považoval napadnuté\nuznesenie vo vzťahu k zamietnutiu návrhu matky na výkon rozhodnutia odňatím maloletých detí za\nsprávne. Z prezentovaných názorov maloletých detí, listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise,\nnajmä fotodokumentácie (v spise na č. l. 248) vyplýva, že je v najlepšom záujme maloletých detí pre ich\nblaho, ponechanie maloletých detí na území Slovenskej republiky, na ktorom sa nachádzajú od 9.2.2014.\n\nPráva a povinností rodičov k maloletým deťom sú upravené uznesením Okresného súdu Poprad sp.\nzn. 14P/160/2014 zo dňa 11.7.2014 s právoplatnosťou od 22.10.2014 tak, že je upravený styk matky s\nmaloletými deťmi  v období od 20.7.2014 od 13:00 hod. do 3.8.2014 do 18:00 hod., od 17.8.2014 od\n13:00 hod. do 24.8.2014 do 18:00 hod. a následne každý posledný týždeň v mesiaci od piatku od 16:00\nhod. do nedele do 16:00 hod.. V prevyšujúcej časti bol návrh zamietnutý s tým, že obom rodičom bola\nuložená povinnosť vydať maloleté deti, ako aj povinnosť pripraviť maloleté deti na stretnutie.\n\nOdvolací súd poukazuje na to, že v zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva je základnou\nzložkou rodinného života vzájomná radosť rodiča a dieťaťa zo spoločnosti toho druhého. Právo\nna rešpektovanie rodinného života majú obaja rodičia maloletých detí, a teda aj otec, ktorý podľa\nprávoplatných rozhodnutí je povinný maloleté deti vydať do krajiny obvyklého pôvodu. Z Haagskeho\ndohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí (čl. 13, ako aj z čl. 2 ods.\n11), Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27.11.2003 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov\nv manželských veciach a rodičovských práv a povinností nevyplýva, že rodič, ktorý premiestnil alebo\nzadržiava svoje dieťa neoprávnene, stráca právo na to, aby jeho rodinný život a právo na spoločné\nspolužitie s dieťaťom bolo rešpektované. Hlavným účelom a zmyslom zabezpečenia naplnenia Dohovoru\no právach dieťaťa, ako aj Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a Haagskeho\ndohovoru o občianskoprávnych únosoch je dosiahnutie spravodlivej rovnováhy medzi protichodnými\nzáujmami oboch rodičov , maloletými deťmi a verejným záujmom. Najlepšie záujmy dieťaťa smú v\nzávislosti od ich povahy a závažnosti prevážiť záujmy rodičov. Odvolací súd nesúhlasí s názorom matky,\nže  najlepším záujmom maloletých detí je ich návrat do krajiny ich obvyklého pobytu.  V tejto súvislosti\npoukazuje na to, že maloleté deti jasne deklarovali svoj nezáujem vrátiť sa späť do V. Z. W. M. a\nV. Z.. Tešia sa zo spolužitia so starými rodičmi, sesternicou, ako aj z nových kamarátov v škole a\nmimoškolských aktivít. Podľa názoru odvolacieho súdu, výkon rozhodnutia o odovzdanie maloletých\ndetí matke do krajiny ich obvyklého pobytu nie je nevyhnutný vzhľadom k tomu, že sa jedná o občanov\nSlovenskej republiky, ktorí sa zdržiavali na území cudzieho štátu len z dôvodu pracovného výkonu\nrodičov maloletých detí. K posúdeniu najlepšieho záujmu dieťaťa v konaní o návrat zaujal Európsky súd\npre ľudské práva postoj založený na konštatovaní, že z čl. 8 Haagskeho dohovoru o občianskoprávnych\núnosoch vyplýva, že návrat dieťaťa  nemá byť v prípadoch, kedy Haagsky dohovor o občianskoprávnych\núnosoch je aplikovateľný, nariadený automaticky alebo mechanicky. Najlepší záujem dieťaťa musí byť\nposudzovaný v každom jednotlivom prípade a závisí od škály individuálnych okolností, konkrétne od\n\nveku, stupňa vyspelosti, prítomnosti alebo absencie rodičov, okolia a skúseností. Navyše odvolací súd\npoukazuje na to, že opakovane z vykonaných pohovorov s maloletými deťmi, napr. zo dňa 24.3.2015 (v\nspise na č. l. 127 až 129) za účasti kolízneho opatrovníka, ako aj zákonnej sudkyne súdu prvého stupňa\nvyplýva jednoznačné stanovisko maloletých detí a názor k pobytu na území Slovenskej republiky, ich\nzáujem o školu, kamarátov, mimoškolské aktivity a  najmä nezáujem o návrat do V. Z. W. M. a V. Z..\n\nK namietanému výslovne neprejavenému názoru mal. Z. k výkonu rozhodnutia, odvolací súd poukazuje\nna jej viaceré písomné podania  (napr. v spise na č. l. 130a), z ktorého vyplýva, že ,,žiada o pomoc, že\nnechce ísť do L., pričom píše v množnom čísle, ďalej uvádza, že v L. nemali kamarátov a rodinu, chcú\nzostať na Slovensku, lebo chodia do lesa so psíkmi, na preliezky, majú tu kamarátov, nakoniec prespala\nuž aj u jednej kamarátky, bolo to super a babina robí parádne jedlá. Zároveň prehlásila, že má rada\nSlovensko\". Takémuto prejavenému názoru primeranému veku mal. Z. nemožno nevenovať patričnú\npozornosť i napriek jej veku a  tomu  zodpovedajúcej rozumovej vyspelosti maloletého dieťaťa. Dohovor\no právach dieťaťa, ani judikatúra Európskeho súdu ľudské práva nedefinuje formu akou má mal. dieťa\nvyjadriť svoj postoj, názor v konaní, ktoré sa ho týka. X.. Z. v slovenskom jazyku, i napriek gramatickým\nchybám zrozumiteľne, jasne napísala svoje stanovisko. Dokonca aj list adresovaný Ježiškovi obsahuje\njej želanie ostať na Slovensku (č.l. 69,70 spisu).\n\nPrejavený názor mal. W. v priebehu konania, ako aj počas nariadeného výkonu rozhodnutia bol\njednoznačný, bez znakov o ovplyvňovaní otcom, ktorá skutočnosť nepochybne vyplýva z vyhotoveného\nzáznamu zo dňa 11.8.2015, ktorý je súčasťou spisu. X.. W. opakovane deklaroval svoj nezáujem o návrat\ndo V. Z. W. M. a V. Z., i napriek ponuke matkou, že mu kúpi bicykel. Takto prejavenému názoru bola\ntaktiež venovaná zo strany súdu patričná pozornosť.\nZ tohto dôvodu odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie vo výroku o zamietnutí návrhu matky na výkon\nrozhodnutia odňatím maloletých detí ako správne v súlade s ust. § 219 ods. 1 Občianskeho súdneho\nporiadku. Napadnuté rozhodnutie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ako aj medzinárodnými\ndohovormi, ktorými je Slovenská republika viazaná (článok 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky).\n\nVo vzťahu k začatiu konania o uloženie výchovného opatrenia maloletým deťom, ako aj rodičom\nmaloletých detí za účelom prípravy maloletých detí na návrat do krajiny obvyklého pobytu, odvolací súd\nuvádza, že takýto postup súdu prvého stupňa nepovažoval za dôvodný, lebo rodičia maloletých detí\nskôr potrebujú poradenskú činnosť vo vzťahu k úprave ich vzájomných práv, avšak nie práv spojených\ns návratom maloletých detí do krajiny ich obvyklého pobytu. Vzhľadom na pobyt maloletých detí od\n9.2.2014, sa okolnosti posudzovania obvyklého pobytu na strane maloletých detí podstatným spôsobom\nzmenili. Z tohto dôvodu je odvolací súd toho názoru, že zákonné podmienky na začatie konania o\nuloženie výchovného opatrenia vyplývajúce z ust. § 37 ods. 2 Zákona o rodine neboli  dôvodné, a preto v\ntejto časti odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie postupom podľa  § 221 ods. 1 písm. i/ Občianskeho\nsúdneho poriadku.\n\nK takémuto postupu by bol zákonný procesný dôvod v konaní vo veci samej o úprave práv a povinností\nrodičov k maloletým deťom, príp. v konaní o rozvod manželstva alebo zmenu úpravy práv a povinností\nrodičov k maloletým deťom v prípade ich opakovaných nezhôd.\n\nVzhľadom na potvrdenie napadnutého uznesenia vo výroku o zamietnutí návrhu matky na výkon\nrozhodnutia odňatím maloletých detí, odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie aj vo výroku o trovách\nkonania ako súvisiacom výroku v súlade s ust. § 219  ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.\n\nO trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa  § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 270 ods. 3\nObčianskeho súdneho poriadku. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré spočívajú v predmete\nkonania a v záujme predídenia ďalších sporov medzi rodičmi maloletých detí, a preto náhradu trov\nodvolacieho konania účastníkom nepriznal (§ 150 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku).\n\nRozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.\n\nPoučenie:\n\nProti uzneseniu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "15Em/12/2014", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:e117548d-f00a-41ac-b1ea-9b47cf273c9b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.498.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 498/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 498/2015 z 20. 8. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-08-20", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.498.2015.1"}, {"guid": "e8de4136-766c-49f5-8a3c-03f7f8311701:d65dfbae-21db-45e4-965a-0315b2fd59fd", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2014:7114208054.1", "spisova_znacka": "8CoP/406/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 8CoP/406/2014 z 26. 10. 2014", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2014-10-26", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2014:7114208054.1"}], "citovane_v": []}