Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 18CoE/80/2015 z 26. 10. 2016 Citácia: uznesenie Krajského súdu Prešov z 26. októbra 2016, sp. zn. 18CoE/80/2015, ECLI:SK:KSPO:2016:8708209648.1 Krajský súd Prešov | 18CoE/80/2015 | ECLI:SK:KSPO:2016:8708209648.1 | 2016-10-26 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: CSP, EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/6f840e60-43e0-4548-be23-e5cccb674fc7 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2016:8708209648.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18CoE/80/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8708209648
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8708209648.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a
členov senátu JUDr. Mariany Muránskej a Mgr. Miloša Koleka v exekučnej veci oprávneného
Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Bratislava, Cintorínska 21, IČO: 35 766 005, proti povinnému:
Mäsokombinát NORD Svit, s.r.o., so sídlom Svit, Hlavná 5, IČO: 36 171 093, zast. JUDr. Petrou
Lukáčovou, advokátkou so sídlom Nitra, Mostná 72, o vymoženie 1.129.348,50 eur s prísl., vedenou
súdnym exekútorom Mgr. Vladimírom Cipárom, Exekútorský úrad Bratislava, o odvolaní oprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Poprad, č.k. 15Er/397/2008-237 z 18.05.2015 jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

O d m i e t a odvolanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zaviazal oprávneného zaplatiť povinnému trovy exekúcie
v sume 12.113,82 eur ako trovy pozostávajúce z trov právneho zastúpenia k rukám JUDr. Petry
Lukáčovej, advokátke so sídlom Nitra, Mostná 72 do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Náhradu
trov exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že povinný mal vo veci
plný úspech. Súd prvej inštancie vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. Patrí mu preto v zmysle
zásady úspechu podľa § 142 ods. 1 O.s.p. náhrada trov konania. Povinnému vznikli trovy, ktoré sú
spojené s právnym zastúpením povinného v tomto konaní, a preto trovy vypočítal podľa vyhlášky č.
655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Základnú sadzbu
tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby, súd určil na základe § 10 ods. 1 a § 14 ods. 3 písm. e) (13a ods.
2 vyhlášky písm. c)) ako 1 zo sumy 2.684,13 eur, čo je 1.345,88 eur. Právnemu zástupcovi povinného
priznal odmenu za prevzatie a prípravu zastúpenia vrátane prvej porady, návrh na zastavenie exekúcie,
návrh na odklad exekúcie, poradu s klientom, odvolanie povinného, vyjadrenie na výzvu Krajského súdu
v Prešove, poradu s klientom, návrh na zastavenie exekúcie, vyjadrenie k odvolaniu, celkovo v sume
12.112,92 eur. Z vyššie uvedených 9 úkonov právnej služby priznal aj režijný paušál 3 x 7,63 eur, 3
x 7,81 eur a za rok 2013 3 x 8,04 eur, spolu vo výške 70,44 eur. Potom trovy právneho zastúpenie
predstavovali sumu 12.113,82 eur. O náhrade trov exekúcie vzhľadom k exekútorovi rozhodol podľa §
203 ods. 1 Exekučného poriadku s tým, že exekútor na výzvu súdu nereagoval, trovy exekúcie nevyčíslil,
a preto má za to, že trovy exekúcie ani neuplatnil.

2. Proti tomuto uznesenie podal odvolanie oprávnený len proti výroku, ktorým bol zaviazaný uhradiť
povinnému náhradu trov. Vyčítal, že nesprávne vychádzal súd prvej inštancie z hodnoty jedného úkonu
právnej služby 1.345,88 eur, nie je zrejmé, ako k tejto sume dospel a ak určil nesprávne hodnotu jedného
úkonu právnej služby, potom automaticky už výška celých trov je nesprávna. Ďalej tiež namietal 4 úkony
právnej služby ako návrh na odklad exekúcie, porada s klientom dňa 21.01.2013 a 05.05.2014 a návrh na
zastavenie exekúcie z 12.05.2014. Tieto úkony považoval za neúčelné, opakujúce sa a nehospodárne,
preto navrhol, aby bolo vyhovené odvolaniu a aby bola vec zrušená a vrátená na ďalšie konanie.



3. K odvolaniu oprávneného sa vyjadril povinný. Poukázal na to, že je správny výpočet hodnoty jedného
úkonu a pokiaľ išlo o neúčelnosť trov vo vzťahu k návrhu na odklad exekúcie, tento úkon bol nevyhnutný,
aby sa nepokračovalo v exekučnom konaní, keďže bez podkladu exekúcie by sa pokračovalo v
protizákonnej exekúcii. Porady s klientom dňa 21.01.2013 a 05.05.2014 boli nutnosťou, keďže sa riešia
otázky, ktoré mali vplyv na samotnú exekúciu, ktorá bola nemalej hodnoty, preto aj tu je dôvodné kontakt
s klientom aj uplatnenie trov. Pokiaľ ide vo vzťahu, teda k návrhu na zastavenie exekúcie, ako keby bolo
duplicitne podané, odmieta oprávnený takúto argumentáciu, keďže návrhu 12.05.2014 bolo nevyhnutné,
keď predtým návrhu nebolo vyhovené. Uplatnil si aj náhradu trov odvolacieho konania.

4. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd (len odvolací súd) v súlade s ust. § 34 zákona č. 160/2015 Z.z.
Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) prejednal rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo
v zmysle zásad uvedených v ust. § 378 a nasl. CSP a dospel k záveru, že odvolanie proti uzneseniu o
náhrade trov v exekučnom konaní nie je prípustné. Vychádzal potom z ust. § 386 písm. c) CSP, kedy
odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

5. Z obsahu spisu je zrejmé, že podaním zo dňa 14.10.2008 exekútorský úrad Mgr. Vladimír
Cipár, súdny exekútor so sídlom Vazovova 9, Bratislava, doručil exekučnému súdu dňa 17.10.2008
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Návrh na vykonanie exekúcie oprávnený doručil
súdnemu exekútorovi 08.10.2008, titulom pre toto konanie bola notárska zápisnica N732/02, Nz716/02
z 19.12.2002. Dňa 23.02.2009 bolo vydané exekučným súdom poverenie pre vykonanie exekúcie
pod sp. zn. 15Er/397/2008. Dňa 06.03.2009 podal povinný návrh na odklad exekúcie. Tento návrh
na odklad exekúcie bol zamietnutý uznesením č. 15Er/397/2008-56 01.03.2010. Rozhodnutie bolo
vypracované vyšším súdnym úradníkom. V dôsledku odvolania povinného rozhodla o odklade exekúcie
sudkyňa dňa 27.01.2011. Následne dňa 05.01.2012 požiadal povinný znova o odklad exekúcie a to s
poukazom na to, že prebieha pred Okresným súdom v Poprade konanie o určenie, že záložné zmluvy
a záložné právo nebolo zriadené. Návrhu bolo vyhovené, návrh na zastavenie exekúcie bol zamietnutý.
V dôsledku odvolania povinného vec prejednal odvolací súd, ktorý zrušil uznesenie exekučného súdu
vo výroku o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie a vo výroku o trovách konania dňa 30.01.2014
uznesením č.k. 2CoE/114/2013-135. Následne exekučný súd vyslovil uznesením dňa 21.07.2014
exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil, pritom vyslovil, že o trovách exekúcie bude rozhodnuté
samostatným uznesením. Následne rozhodoval znova odvolací súd v dôsledku odvolania oprávneného,
ktorý rozhodnutie súdu exekučnému súdu potvrdil, okrem výroku o trovách exekúcie.

6. Podľa ust. § 200 ods. 1, 2 zákona č. 233/1995 Z.z (ďalej len exekučný poriadok), trovami exekúcie
sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonávaní exekúcie.
Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný
má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami protiexekúcie, ak sa
námietkam vyhovelo. Ak sa rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí
trovy exekúcie.

7. V danej prejednávanej veci sa riešila predovšetkým prípustnosť, či neprípustnosť tejto exekúcie.
Exekučný súd dospel k tomu, že exekúcia nie je prípustná a konanie bolo zastavené. V dôsledku
zastavenia exekučného konania uplatnil úspešný, teda povinný, nárok na náhradu trov exekúcie, ktoré
pozostávali z trov právneho zastúpenia. Exekučný súd priznal náhradu trov povinnému s poukazom na
to, že exekúcia bola vyhlásená za neprípustnú a konanie exekúcie bolo zastavené.

8. Odvolací súd vychádzal z novely k Exekučnému poriadku č. 299/2013 Z.z., z ktorého je zrejmé, že
ust. § 58 ods. 6, ktorý do 01.11.2013 pripúšťal odvolanie proti výroku o trovách exekúcie už teda nie je
zakotvené v tomto ustanovení a vychádzajúc z koncepcie Exekučného poriadku, pokiaľ pri konkrétnych
ustanoveniach tohto zákona nie je uvedené, že je odvolanie prípustné, vychádza sa z toho, že odvolanie
nie je prípustné (pokiaľ nerozhodol vo veci vyšší súdny úradník, proti ktorému rozhodnutiu je zakaždým
odvolanie prípustné), rozhodol sudca, potom odvolanie nie je zo zákona prípustné, preto odvolanie
oprávneného odmietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.



Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).