{"guid": "b5be2867-0bf7-476d-aabb-16b622297038:f794bc69-fef1-400a-bca7-c0a4aec590c4", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2016:8614200259.2", "spisova_znacka": "17Co/155/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 17Co/155/2016 z 26. 9. 2016", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Prešov z 26. septembra 2016, sp. zn. 17Co/155/2016, ECLI:SK:KSPO:2016:8614200259.2", "identifikacne_cislo": "8614200259", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Jana Burešová", "sudca_id": 1313, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jana-buresova-1313", "datum_vydania": "2016-09-26", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2014/353", "nazov": "predpis č. 353/2014 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2014/353", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/353-2014"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f794bc69-fef1-400a-bca7-c0a4aec590c4", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2016:8614200259.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2016:8614200259.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2016:8614200259.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17Co/155/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8614200259
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8614200259.2

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu
JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Moniky Juskovej v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko,
s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného advokátskou
kanceláriou: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 01 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovaným:
1/ Q. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XX, 2/ B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XX, o zaplatenie 6347,44
Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Svidník č.k. 3C/43/2014-64
zo dňa 14.04.2015 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e  uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Svidník (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením pripustil, aby do konania
na strane žalovaných v 1. a 2. rade vstúpil vedľajší účastník Združenie na ochranu spotrebiteľa HOOS,
so sídlom Nám. Legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO. 42 176 778, zastúpený JUDr. Igorom Šafrankom,
advokátom, ul. Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník.
Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 93 ods. 1 až 3 Občianskeho súdneho poriadku.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. V odvolaní uviedol,
že ustanovenie § 93 ods. 3 O.s.p. jednoznačne stanovuje súhlas hlavného účastníka ako nevyhnutnú
súčasť oznámenia združenia o vstupe do konania. Absenciu súhlasu nemožno nahradiť ani výzvou
zo strany súdu adresovanou odporcovi na vyjadrenie súhlasu so vstupom vedľajšieho účastníka do
konania, nakoľko túto možnosť nepripúšťa ani samotné znenie O.s.p.. Vzhľadom na to, že Združenie
takýto súhlas do dnešného dňa nepredložilo, nesplnilo podmienky na vznik vedľajšieho účastníctva v
predmetnom konaní.
Nevyhnutnosť súhlasu zaviedol do Občianskeho súdneho poriadku zákon č. 353/2014 Z.z. s účinnosťou
od 01.01.2015. Keďže ide o ustanovenie procesného charakteru bez uvedenia prechodných ustanovení,
je platné odo dňa účinnosti a vzťahuje sa aj na oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka do
konania doručené súdu pred 01.01.2015, pričom takýto výklad potvrdzuje aj znenie dôvodovej správy
k predmetnému zákonu. V prípade námietky neprípustnosti vedľajšieho účastníctva je potom úplne
irelevantné, kedy Združenie vstúpilo do konania, nakoľko rozhodujúci je stav v čase rozhodovania
o podanej námietke neprípustnosti. Z ustanovenia § 93 O.s.p. aj pred samotnou novelou vyplývalo,
že o prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhoduje na návrh. V prípade námietky neprípustnosti
vedľajšieho účastníctva je potom úplne irelevantné, kedy združenie vstúpilo do konania, nakoľko
rozhodujúci je stav v čase rozhodovania o podanej námietke neprípustnosti. Zároveň poukázal na
uznesenie NS SR z 05.02.2013 sp. zn. 3 Cdo 188/2012. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací
súd napadnuté uznesenie zmenil a vstup vedľajšieho účastníka do konania nepripustil.

3. Vedľajší účastník vo vyjadrení k odvolaniu navrhol uznesenie ako vecne správne potvrdiť.



4. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s
konaním, ktoré mu predchádzalo  v súlade s § 379 a § 380 CSP v spojení s  § 470 ods. 1 a 2 CSP, bez
nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
Keďže odvolací súd o odvolaní žalobcu voči uzneseniu rozhoduje po 01.07.2016, pri rozhodovaní
postupuje s ohľadom na §§ 470 ods. 1, 473, 474 CSP už v režime CSP. Pokiaľ však ide  posúdenie
samotnej otázky vecnej správnosti napadnutého uznesenia, tu je potrebné brať zreteľ na procesnú
právnu úpravu účinnú v čase rozhodovania súdu prvej inštancie a v čase vstupu Združenia na ochranu
spotrebiteľa HOOS do konania, t.j. zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len O.s.p.).
Podľa § 93 ods. 2 O.s.p., ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu (napr.
zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa).
Podľa § 93 ods. 3 O.s.p. v znení platnom do 31.12.2014, do konania vstúpi buď z vlastného podnetu
alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho
účastníctva súd rozhodne len na návrh.
Podľa § 93 ods. 4 O.s.p. v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná
však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi
ich súd po uvážení všetkých okolností.
Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, združenie môže podať návrh na
začatie konania na správnom orgáne alebo na súde vo veci ochrany práv spotrebiteľov, alebo môže byť
účastníkom konania
a/ ak sú takéto ciele hlavnou náplňou jeho činnosti alebo
b/ je uvedené v zozname oprávnených osôb vedenou Komisiou (ďalej len zoznam oprávnených osôb),
bez toho, aby bolo dotknuté právo súdu preskúmať, či je tento subjekt oprávnený v danom prípade podať
návrh na začatie konania.
Podľa článku 7 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
sa členské štáty zaviazali  k vytvoreniu účinných mechanizmov, aby sa predchádzalo súvislému
používaniu neprijateľných (nekalých) zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách.  Práve
vedľajší účastník môže privodiť naplnenie tohto cieľa  svojou aktivitou.
Z dôvodovej správy k § 93 ods. 2 O.s.p. (k novele účinnej od 15.10.2008): ,,Navrhovaná právna úprava
súvisí s právnou úpravou v zákone č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach
a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v
znení  539/2005 Z. z. a zákona 326/2007 Z. z., v zákone č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o
zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a
v  zákone č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov. Úprava má za cieľ umožniť
širšiu ochranu osobám na ochranu ktorých sú zriaďované rôzne právnické osoby najmä združenia
a súvisí aj s transpozíciou rôznych smerníc určených na ochranu spotrebiteľa, osôb, vo vzťahu ku
ktorým bola porušená zásada rovnakého zaobchádzania a pod. Navrhovaná právna úprava umožňuje
rozšíriť predmet konania na návrh vedľajšieho účastníka. Cieľom navrhovanej úpravy je rozšíriť ochranu
práv na prípady, na ochrane ktorých existuje dôležitý verejný záujem, avšak v ktorých by bolo veľmi
problematické zo strany subjektov - ktoré majú vzhľadom na svoje zameranie alebo predmet činnosti
záujem na ochrane tohto verejného záujmu - vstupovať do konaní (najmä na strane navrhovateľa) ako
vedľajší účastníci. Dôvodom je fakt, že v danej situácií by bolo takmer nemožné preukázať právny záujem
na výsledku. V praxi ide hlavne o právnické osoby v postavení mimovládnych organizácií zameraných
na ochranu jednotlivcov a skupín pred diskrimináciou, o združenia na ochranu spotrebiteľov a podobne“.
Podľa bodu 50 uznesenia Súdneho dvora zo dňa 16.11.2010 vo veci C-76/10  (Pohotovosť s.r.o. proti
Ivete Korčkovskej) „Vzhľadom na povahu a význam všeobecného záujmu, na ktorom sa zakladá ochrana
spotrebiteľov, ktorú smernica 93/13 zabezpečuje, jej článok 6 musí byť považovaný za ustanovenie,
ktoré je rovnocenné s vnútroštátnymi pravidlami, ktoré v rámci vnútroštátneho právneho poriadku
majú právnu silu noriem verejného poriadku“ (rozsudok Asturcom Telecomunicaciones, bod 52). Podľa
názoru odvolacieho súdu nie je vo všeobecnom záujme, ak by sa mala spotrebiteľovi odoprieť možnosť
poskytnutia ochrany podľa článku 6 smernice Rady 93/13/EHS na to špecializovanými subjektmi.
Podľa výpisu z registra občianskych združení vedeného Ministerstvom vnútra SR, je   Združenie na
ochranu občana spotrebiteľa HOOS zapísané v tomto registri od 19.02.2010 v oblasti spotrebiteľských
činností.
Z uvedeného je zrejmé, že Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS je združením, ktoré mohlo
vstúpiť do konania ako vedľajší účastník vo veci ochrany práv spotrebiteľa.



Zákon č. 353/2014 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v
znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, ustanovil, že v § 93 ods. 3
O. s. p. sa za prvú vetu vkladá nová druhá veta, ktorá znie:
„Ak ako vedľajší účastník vstupuje do konania z vlastného podnetu právnická osoba založená alebo
zriadená na ochranu spotrebiteľa podľa osobitného predpisu, 10b) súčasťou oznámenia o vstupe musí
byť aj súhlas účastníka, popri ktorom sa zúčastňuje na konaní, inak súd na oznámenie o vstupe
neprihliada\". Tento zákon nadobudol účinnosť 01.01.2015.
Pokiaľ žalobca v odvolaní poukazuje na znenie ustanovenia § 93 ods. 3 O.s.p., účinné od 01.01.2015,
ktoré zaviedlo výslovný súhlas účastníka so vstupom vedľajšieho účastníka do konania ako podmienku
vzniku vedľajšieho účastníctva, odvolací súd konštatuje, že vedľajší účastník vstúpil do konania dňa
12.02.2014, kedy zákon ešte takúto podmienku nestanovoval. Súhlas účastníka so vstupom vedľajšieho
účastníka do konania sa predpokladal.
Právna úprava účinná od 01.01.2015 sa síce z dôvodu, že ide o ustanovenie procesného charakteru bez
uvedenia prechodných ustanovení, použije aj na súdne konania začaté do 31.12.2014, nemôžu ňou však
byť dotknuté účinky procesných úkonov uskutočnených pred jej účinnosťou, nakoľko takýmto postupom
by došlo k porušeniu zákazu retroaktivity ako jednej zo zásad, na ktorej spočíva právny poriadok
Slovenskej republiky. Splnenie podmienok na vstup vedľajšieho účastníka  do konania (udelenie súhlasu
so vstupom do konania), ktoré boli do právnej úpravy zavedené až s účinnosťou od 01.01.2015 teda
nemožno vyžadovať vtedy, ak vedľajší účastník vstúpil do konania za účinnosti predošlej právnej úpravy
(v čase do 31.12.2014). Tým by sa totiž odňal účinok procesného úkonu (vstupu vedľajšieho účastníka
do konania), ktorý už nastal.
Vedľajší účastník sa nemôže zúčastňovať na konaní proti vôli hlavého účastníka, udelenie výslovného
súhlasu hlavného účastníka so vstupom vedľajšieho účastníka do konania podľa právnej úpravy účinnej
do 31.12.2014 však nie je podmienkou vstupu vedľajšieho účastníka do konania. Vedľajší účastník sa
stáva účastníkom konania momentom doručenia jeho oznámenia o vstupe do konania súdu. Vplyv na
posúdenie účinkov oznámenia vedľajšieho účastníka o vstupe do konania a na jeho zotrvanie v konaní
má len taký úkon účastníka, na strane ktorého má vedľajší účastník vystupovať, ktorým by vyjadril
nesúhlas s účasťou vedľajšieho účastníka v konaní.
Nevyslovenie súhlasu so vstupom vedľajšieho účastníka do konania nie je možné považovať za
nesúhlas účastníka konania so vstupom (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej vo veci 6Cdo
323/2013).
Obsahom spisu nie je výslovný nesúhlas žalovaných s účasťou vedľajšieho účastníka v konaní.
Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne (§ 387
ods. 1 CSP).

5. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,



a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa  § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a)  dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "3C/43/2014", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}