Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 19Co/285/2015 z 25. 4. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 25. apríla 2016, sp. zn. 19Co/285/2015, ECLI:SK:KSPO:2016:8314214573.1 Krajský súd Prešov | 19Co/285/2015 | ECLI:SK:KSPO:2016:8314214573.1 | 2016-04-25 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy Citované ustanovenia: ZRK Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/2ab02ede-7eda-4981-b95a-4fa1757dcedc Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2016:8314214573.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/285/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314214573
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8314214573.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a sudkýň JUDr.
Moniky Juskovej a JUDr. Jany Burešovej v právnej veci žalobcu: R. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX
Z. XX, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO:
35 792 752, zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho
16, 811 04 Bratislava, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Humenné zo dňa 14.04.2015, č.k. 18C 324/2014-50, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovanému n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvého stupňa“) odložil vykonateľnosť
rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom Victoria v Žiline so sídlom Vojtecha
Tvrdého 793/21, Žilina, sp. zn. RK-PC-1890/14-EK zo dňa 04.12.2014. Zrušil rozhodcovský rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu Victoria v Žiline so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, Žilina, sp. zn. RK-
PC-1890/14-EK zo dňa 04.12.2014, ktorým bola Štefanovi Hegedüsovi, nar. 13.05.1976, trvale bytom
Oľka č. 30 uložená povinnosť uhradiť sumu 1.052,65 eur s prísl. a to zmluvnou pokutou vo výške 0,065
% denne a úrok z omeškania vo výške 0,425 % ročne zo sumy 49,83 eur od 21.08.2012 do 13.09.2012,
zo sumy 49,47 eur od 21.09.2012 do 30.10.2012, zo sumy 16,56 eur od 31.10.2012 do 26.11.2012,
zo sumy 49,83 eur od 21.10.2012 do 26.11.2012, zo sumy 45,22 eur od 21.02.2013 do 07.04.2013,
zo sumy 49,83 eur od 21.03.2013 do 07.04.2013, zo sumy 45,22 eur od 08.04.2013 do 25.04.2013,
zo sumy 49,83 eur od 21.04.2013 do 25.04.2013, zo sumy 45,22 eur od 26.04.2013 do 26.05.2013,
zo sumy 49,83 eur od 21.05.2013 do 26.05.2013, zo sumy 45,22 eur od 27.05.2013 do 20.06.2013,
zo sumy 45,22 eur od 21.06.2013 do 18.07.2013, zo sumy 45,22 eur od 21.07.2013 do 11.09.2013,
zo sumy 49,83 eur od 21.08.2013 do 11.09.2013, zo sumy 45,22 eur od 12.09.2013 do 03.11.2013,
zo sumy 49,83 eur od 21.09.2013 do 03.11.2013, zo sumy 45,22 eur od 04.11.2013 do 24.11.2013, zo
sumy 49,83 eur od 21.10.2013 do 24.11.2013, zo sumy 45,22 eur od 25.11.2013 do 22.12.2013, zo
sumy 49,83 eur od 21.11.2013 do 22.12.2013, zo sumy 45,22 eur od 23.12.2013 do 13.02.2014, zo
sumy 49,83 eur od 21.12.2013 do 13.02.2014, zo sumy 49,83 eur od 21.01.2014 do 13.02.2014, zo
sumy 49,83 eur od 21.02.2014 do 24.03.2014, zo sumy 49,83 eur od 21.03.2014 do 24.03.2014, zo
sumy 49,83 eur od 21.04.2014 do 18.05.2014, zo sumy 23,66 eur od 21.05.2014 do 29.06.2014, zo
sumy 16,56 eur od 30.06.2014 do 30.06.2014, zo sumy 49,83 eur od 21.06.2014 do 30.06.2014, zo
sumy 6,39 eur od 01.07.2014 do 29.09.2014, zo sumy 49,83 eur od 21.07.2014 do 29.09.2014, zo sumy
48,72 eur od 30.09.2014 do 21.10.2014, zo sumy 27,47 eur od 22.10.2014 do 23.11.2014, zo sumy
6,22 eur od 24.11.2014 do zaplatenia, zo sumy 49,83 eur od 21.08.2014 do zaplatenia, zo sumy 49,83
eur od 21.09.2014 do zaplatenia, zo sumy 49,83 eur od 21.10.2014 do zaplatenia, zo sumy 896,94 eur



od 24.10.2014 do zaplatenia a to až do dňa, kedy táto zmluvná pokuta spolu s úrokom z omeškania
dosiahne celkove sumu 930,00 eur, pričom odo dňa nasledujúceho po dni dosiahnutia tejto sumy je
žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi iba úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 1.052,65 eur
do zaplatenia, poplatok za rozhodcovské konanie vo výške 31,80 eur a trovy právneho zastúpenia vo
výške 250,02 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

Svoje rozhodnutie právne odôvodnil § 53 ods. 1 až 5, § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len
„OZ“), čl. 3 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, § 40
ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014. Vychádzal
zo zistenia, že žalobca sa žalobou domáhal zrušenia rozhodcovského súdu Stáleho rozhodcovského
súdu Victoria rozhodcovského súdu v Žiline sp.zn. RK-PC-1890/14-EK a odkladu vykonateľnosti tohto
rozsudku. V danom prípade je nesporné, a to vzhľadom na povahu účastníkov, že predmetný zmluvný
vzťah medzi účastníkmi konania je vzťahom spotrebiteľským, keďže žalovaný ako dodávateľ pri
uzatváraní zmluvy o revolvingovom úvere konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a
uzavrel predmetnú zmluvu so žalobcom, ktorý je fyzickou osobou - nepodnikateľom.

Rozhodcovská zmluva v predmetnej veci je zmluvou formulárovou, ktorú žalovaný v rámci svojej
podnikateľskej činnosti používal v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu.
Podľa názoru súdu je však dojednanie rozhodcovskej zmluvy pri spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou
podmienkou, ktorá je zmysle § 53 ods. 5 OZ neplatná.

O neprijateľnú doložku, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní
ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym
súdom, ale ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ
by bol nútený nezvratne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu (poukázal na uznesenia Krajského súdu
v Trnave vo veciach sp. zn. 10CoE 153/2011, sp. zn. 10CoE 230/2011, sp. zn. 10CoE 109/2011). Súd
prvého stupňa vyslovil názor, že pokiaľ ide o tzv. nevýhradnú rozhodcovskú doložku, možnosť voľby pre
spotrebiteľa je len iluzórna, pretože takmer s pravidelnosťou rozhodcovské žaloby podávajú veritelia, čo
možno odôvodniť aj rozsahom nárokov plynúcich zo štandardne formulovanej zmluvy.

Dodávateľ preukázateľne navyše nevysvetlil spotrebiteľovi význam rozhodcovskej doložky, rozdiel od
zásad občianskeho súdneho konania, nepredstavil mu pravidlá, podľa ktorých sa bude viesť súkromný
„súdny“ proces a nedal mu po preukázateľnom poučenie na výber rozhodnúť sa (pre porovnanie § 90
ods. 3 Zákona o platobných službách). Táto skutočnosť je zrejmá aj z výpovede žalobcu na pojednávaní
dňa 7.4.2015. Súd si nedokáže predstaviť rokovanie spotrebiteľa o rozhodcovskej doložke a jej perfektné
individuálne zmluvné vyjednanie, ak spotrebiteľ nepozná jeho obsah (vedľajší predmet zmluvy). Na
individuálne dojednanie je však potrebné rešpektovať a zachovať proces tvorby zmluvy ustanovený
v OZ. Naproti tomu nevhodné predkladanie podmienok predstavuje jednu z nekalých obchodných
praktík (klamlivá obchodná praktika; § 8 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa; ďalej
len ,,ZOS“). Predkladanie rozhodcovských doložiek spotrebiteľom za stavu, keď nepoznajú pravidlá
arbitráže (predmet rozhodcovskej zmluvy) a prirodzene nevenujú dostatočnú pozornosť tejto časti
formuláru, sa zneužíva k záverom o individuálnom vyjednaní zo strany spotrebiteľov, pričom na tomto nič
nemení technika predkladania - inkorporovanie doložky do všeobecných zmluvných podmienok versus
vyhotovenie štandardnej rozhodcovskej zmluvy na samostatnom liste (hárku) papiera.

Na základe vykonaného dokazovania mal prvostupňový súd za to, že žalobca podal včas žalobný návrh o
zrušenie rozhodcovského rozsudku, a to v lehote 30 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku. Podľa
názoru súdu je návrh žalobcu dôvodný, pretože rozhodcovská zmluva je súčasťou obsahu formulárovej
zmluvy, ktorú odporca v rámci svojej podnikateľskej činnosti používal v prípadoch uzatvorenia zmlúv
rovnakého druhu a neurčitého počtu. Dojednanie rozhodcovskej zmluvy pri spotrebiteľskej zmluve je
teda neprijateľnou podmienkou, ktorá je nekalou v zmysle článku 3 ods. 3 a jeho prílohy 5 Smernice
rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach spotrebiteľských zmluvách, ale aj z pohľadu všeobecnej
charakteristiky neprijateľnej podmienky uvedenej v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a to v čase
uzavretia zmluvy. Na základe vyššie uvedeného súd preto návrhu v celom rozsahu vyhovel.

Súd súčasne s rozhodnutím o návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku rozhodol aj o odklade
vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku, a to tak, že odložil jeho vykonateľnosť, z dôvodu toho, že



odklad vykonateľnosti má dočasný charakter, je viazaný na právoplatnosť rozhodnutia o návrhu na
zrušenie rozhodcovského rozsudku a má preventívny charakter spočívajúci v snahe predísť vzniku škôd.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 odsek 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej
len „O.s.p.“).

Proti tomuto rozhodnutiu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. Namietal posúdenie
rozhodcovskej zmluvy ako neprijateľnou podmienkou. Mal za to, že také ustanovenie, ktoré síce
vopred pripravil dodávateľ, ale spotrebiteľ mal reálnu možnosť ho neprijať, odmietnuť či anulovať bez
toho, aby to malo za následok zhoršenie jeho postavenia v zmysle zániku zmluvy, jej neuzavretia, je
individuálne dojednané. Poukázal na to, že rozhodcovská zmluva nebola nikdy podmienkou uzavretia
zmluvy o revolvingovom úvere, čo vyplýva z bodu 2 rozhodcovskej zmluvy, ale aj z práva na
jednostranné odstúpenie od nej. Je samostatným právnym úkonom, ktorého uzavretie je možnosťou a
nie povinnosťou. Rozhodcovská zmluva spĺňa charakter individuálneho ustanovenia a nemôže byť preto
neprijateľnou podmienkou. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť, resp. zrušiť a vrátiť
vec na ďalšie konanie

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad
uvedených v ust. § 212 O. s. p., vec prejednal v súlade s ust. § 214 ods. 2 O. s. p. a zistil, že súd prvého
stupňa správne zistil skutkový stav veci, správne vyvodil právne závery a vo veci aj správne rozhodol.
Na jeho zisteniach sa nič nezmenilo ani v priebehu odvolacieho konania a odvolací súd v plnom rozsahu
na jeho zistenia a právne závery odkazuje.

Žalovaný v odvolaní namietal, že v prejednávanej veci bola právomoc rozhodcovského súdu založená
samostatnou rozhodcovskou zmluvou, ktorá nebola podmienkou uzatvorenia zmluvy o revolvingovom
úvere, že táto zmluva bola individuálne dojednaná a nie je v rozpore s ustanovením § 53 ods. 4 písm.
r) Občianskeho zákonníka

Vychádzajúc zo zákonnej úpravy spotrebiteľských zmlúv, za neprijateľnú podmienku sa považuje taká,
ktorá je obsiahnutá v štandardnej formulárovej zmluve, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach strán a je (musí byť) v neprospech spotrebiteľa.

Pokiaľ odvolateľ poukázal na to, že rozhodcovská zmluva bola v tomto prípade samostatná a individuálne
dohodnutá a účastníci ju uzatvorili slobodne a po zvážení všetkých náležitostí (že nejestvovala
podmienka uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy za účelom uzatvorenia zmluvy o úvere), tak k tomu
odvolací súd poznamenáva, že rovnako ako samotná zmluva o revolvingovom úvere aj rozhodcovská
zmluva je spísaná na predpísanom tlačive, ktorého obsah nemohol dlžník ovplyvniť a musel sa mu
podriadiť. Uzavreté sú v ten istý deň (27.06.2012).

Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav
zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa
vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá
voľba konkrétne znamená (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6 M Cdo
9/2012.) Žalovaný si v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil. Kvalifikačným kritériom pre záver,
že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred
pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad (čl. 3 Smernice Rady 93/13 EHS o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Súdna kontrola je možná aj za stavu, že zmluvný
vzťah hlavný a vedľajší bol vyjadrený v samostatných listinách. Niet dôvod vylúčiť súdnu kontrolu
formulárovej zmluvy len preto, že je na samostatnej listine a nebola hodnoverne preukázaná vôľa
spotrebiteľa individuálne si vyjednať, aby prípadné spory riešil rozhodca (v danej veci predformulovaný
na tlačive dodávateľa). Inak by aj napríklad záložné zmluvy, ktoré sa nachádzajú na ,,sólo“ tlačivách
boli vylúčené zo súdnej kontroly. Podstatou individuálne nevyjednanej zmluvnej klauzuly je skutočnosť,
že bola vopred dodávateľom naformulovaná bez možnosti zmeny jej obsahu, a to je práve aj prípad
typových rozhodcovských zmlúv, ktoré sa predkladajú spotrebiteľom na podpis a majú vyvolať dojem,
že si ich vyžiadali spotrebitelia.

Vychádzajúc z obsahu predmetnej rozhodcovskej zmluvy (v spise na č.l. 33) je zrejmé, že jediné
skutočnosti, ktoré sa do rozhodcovskej zmluvy dodatočne dopisovali (tzn. tie, ktoré neboli vopred



formulárovo pripravené dodávateľom), boli číslo zmluvy, údaje o dlžníkovi (meno, priezvisko, adresa
trvalého bydliska a dátum narodenia), deň a miesto podpisu zmluvy a podpisy zmluvných strán.
Samotný obsah a jednotlivé náležitosti rozhodcovskej zmluvy boli vopred pripravené dodávateľom
(žalovaným) a žalobca ich nemohol ovplyvniť. Na tejto skutočnosti nič nemení ani tvrdenie žalovaného,
že v zmysle znenia rozhodcovskej zmluvy táto nemala byť podmienkou uzatvorenia a vykonávania
zmluvy o revolvingovom úvere (t.j. „hlavnej“ zmluvy). Toto vyhlásenie je totiž nevýrazne zakomponované
do riadkového textu rovnako ako aj prehlásenie, že dlžník bol poučený o dôsledkoch uzatvorenia
rozhodcovskej zmluvy. Táto skutočnosť vzbudzuje pochybnosti o tom, či sa žalobca skutočne oboznámil
s obsahom rozhodcovskej zmluvy a následkami jej uzavretia, čo ešte umocňuje to, že zmluva bola
podpísaná v rovnaký deň (zrejme zároveň) ako zmluva o revolvingovom úvere, a teda nie v čase vyššej
bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale už na samom začiatku zmluvného vzťahu, kedy jej spotrebiteľ
nemusel prikladať vyšší význam, keď jeho vôľa smerovala primárne k uzavretiu hlavnej zmluvy a získaniu
úveru.

Pokiaľ žalovaný v odvolaní uviedol, že v tomto prípade rozhodcovská zmluva nie je v rozpore s
ustanovením § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, pretože nenúti spotrebiteľa podriadiť sa
rozhodcovskému konaniu, tak odvolací súd uvádza, že z jej znenia síce vyplýva, že spory medzi
účastníkmi zmluvného vzťahu nemusia byť riešené len v rozhodcovskom konaní, ale aj v súdnom
konaní, ide ale len o zdanlivú alternatívu, pretože výber spočíva na žalobcovi, ktorým je v drvivej väčšine
prípadov práve veriteľ. Ten evidentne sleduje riešenie sporov práve v rozhodcovskom konaní, čo je
aj dôvod, pre ktorý rozhodcovskú zmluvu naformuloval. Pokiaľ ide o problematiku tzv. nevýhradnej
rozhodcovskej doložky (čo je aj tento prípad), tak súd prvého stupňa dostatočne odôvodnil, prečo
predmetnú rozhodcovskú doložku (zmluvu) považoval za neprijateľnú, s čím sa odvolací súd plne
stotožňuje.

Odvolací súd poznamenáva, že inštitút individuálne dohodnutej podmienky je treba vykladať v súlade s
cieľom Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, podľa ktorej
sa podmienka nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol
schopný ovplyvniť podstatu podmienky v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou (čl.
3 ods. 2).

Spotrebiteľ, ak si želá niečo z určitých dôvodov, minimálne sa predpokladá, že vie, prečo chce
niečo individuálne vyjednať. Skutočnosť, že doložka je formulovaná v rámci štandardnej formulárovej
zmluvy, neodôvodňuje záver, že oprávnený preukázal osobitné vyjednanie. Naopak, ide o sofistikované
docielenie stavu, ktorý má formálne indikovať vyňatie rozhodcovskej doložky z režimu súdnej kontroly,
čo odvolací súd hodnotí ako nekalú obchodnú praktiku v zmysle cieľov Smernice 2005/29 „O nekalých
obchodných praktikách“, články 5 a nasledujúcich.

Závery súdu prvého stupňa postačujú na konštatovanie ich správnosti odvolacím súdom.

Záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky odvolací súd naviac vidí tiež v geografickom faktore v
zmysle judikatúry. Neprimeraná vzdialenosť od miesta rozhodcovského konania je skutočnosťou, ktorá
má odradzujúce účinky pre spotrebiteľa vo vzťahu k uplatňovaniu práva. Už len samotná vzdialenosť
cca 300 km na rozhodcovské konanie (Humenné - Žilina) je odradzujúca. (rozsudok Súdneho dvora EÚ
C-240/98 - C-244/98 Océano Grupo Editorial).

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správny
podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p., podľa
ktorého žalovaný ako neúspešný účastník nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a žalobcovi
žiadne preukázateľné trovy spojené s odvolacím konaním nevznikli, ani si ich neuplatnil, preto o jeho
trovách nebolo ani rozhodované v súlade s ust. § 151 ods. 1 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.