Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 12Co/166/2015 z 5. 4. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 5. apríla 2016, sp. zn. 12Co/166/2015, ECLI:SK:KSPO:2016:8314203867.1 Krajský súd Prešov | 12Co/166/2015 | ECLI:SK:KSPO:2016:8314203867.1 | 2016-04-05 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam Citované ustanovenia: zákon č. 162/1995 Z. z. (katastrálny zákon), OSP, OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/d0c156f4-7cee-48ad-a0c8-cb359d662a05 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2016:8314203867.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12Co/166/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314203867
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8314203867.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tótha a členov senátu JUDr.
Milana Majerníka a JUDr. Mareka Košča, v právnej veci žalobkyne: Z.. E. O.Á., nar. XX.X.XXXX, bytom
A. XXXX/XX, K., zastúpenej splnomocnencom P.. A. O., nar. XX.X.XXXX, bytom Š. XXX, Z. H. L., a
advokátom JUDr. Jánom Martinecom, Werferova 1, Košice, proti žalovanému: G. O.B., nar. XX.X.XXXX,
bytom Š. XXX, Z. H. L., zastúpenému advokátom JUDr. Františkom Svatuškom, Námestie slobody 25,
Humenné, o určenie neplatnosti právneho úkonu, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Humenné zo dňa 30.4.2015 č. k. 18C/66/2014-181, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa.

Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy odvolacieho konania 72,92 eur na účet zástupcu
žalobcu JUDr. Jána Martineca, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Humenné rozsudkom č. k. 18C/66/2014-181 určil, že Kúpna zmluva č. N. zo dňa 15.8.2013,
ktorou žalovaný G. O., nar. XX.X.XXXX, nadobudol nehnuteľnosti - rodinný dom, súp. č. XXX postavený
na parc. č. 233/2, ako i pozemky parc. č. 233/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 447 m2, parc. č.
233/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 138 m2 a parc. č. 234 - záhrady o výmere 682 m2, k. ú. Z.
H. L., obec Z. H. L., okres D., zapísané na LV č. XXXX do výlučného vlastníctva, je neplatná. Žalovaný je
povinný uhradiť žalobkyni trovy konania o výške 839,21 eur v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku. V
odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že žalobou z 28.3.2014 sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti
kúpnej zmluvy zo dňa 15.8.2013, ktorou mala žalobkyňa previesť rodinný dom súp. č. XXX s príslušnými
pozemkami zapínanými na LV č. XXXX do výlučného vlastníctva žalovaného. Nehnuteľnosti pôvodne
nadobudla kúpnou zmluvou zo dňa 7.11.2008. Nehnuteľnosť užívali jej rodičia, ktorí sú teraz rozvedení
a jej brat - žalovaný G. O.. Dňa 17.10.2012 jej matka mailom poslala návrh kúpnej zmluvy na prevod
nehnuteľnosti, na čo nereagovala a zmluvu, ako aj plnomocenstvo nepodpísala. V januári 2014 sa
dozvedela, že nehnuteľnosť nadobudol do výlučného vlastníctva jej brat G. O. na základe Kúpnej zmluvy
z 15.8.2013. Keďže zmluvu osobne nepodpísala a na prevod nehnuteľnosti nikoho nesplnomocnila, bola
nútená podať túto žalobu.

Podaním zo 16.12.2014 žalobkyňa oznámila zmenu návrhu na určenie, že je výlučnou vlastníčkou
nehnuteľnosti. Podaním z 15.4.2015 zástupca žalobkyne oznámil, že na zmene žalobného petitu netrvá.

V konaní bolo zistené, že v roku 2008 žalobkyňa poskytla matke generálnu plnú moc, keďže odchádzala
na stáž do S.. Plná moc sa týkala skôr preberania korešpondencie počas jej neprítomnosti. Matka
pôvodne zvažovala kúpu rodinného domu a na základe generálnej plnej moci uskutočnila kúpu v
decembri 2008. Matka kúpila dom pre celú rodinu, pričom na kúpu domu boli použité prostriedky jej a



bratovho stavebného sporenia. Keď v roku 2012 sa matka rozhodla, že sa s otcom rozvedie, na základe
generálnej plnej moci potom otca vykáže z bývania v kúpenom rodinnom dome, v ktorom spolu s bratom
bývali. Keďže žalobkyňa si neželá, aby generálna plná moc udelená matke bola použitá na riešenie jej
sporov s otcom, túto v roku 2012 vypovedala. Matke to oznámila mailom.

Právny zástupca žalobkyne trval na tom, že existovala len jedna plná moc týkajúca sa prevodu
nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom sporu. Plnomocenstvo bolo vypovedané pred ďalším prevodom
rodinného domu na brata žalobkyne, o čom mala matka vedomosť. Na základe neplatnej generálnej
plnej moci nie je platný prevod rodinného domu na žalovaného. Žiada žalobe vyhovieť a priznať náhradu
trov konania.

Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Žalobkyňa vedela, že nehnuteľnosť bola prevedená na neho, nakoľko
táto mala patriť aj jemu. Žalobkyňa žije v Č. a dom jej netreba. Žalobkyňa pod vplyvom otca zmenila názor
a chce byť znova vedená ako vlastníčka domu. Dom prestavala matka, ktorá prestavbu financovala a
v podstate patrí jej.

Z výpisu z LV č. XXXX v k. ú. Z. H. L. je nesporné, že vlastníctvo k nehnuteľnosti, a to rodinného domu
súp. č. XXX s príslušnými parcelami nadobudla E.H. O. v celosti Kúpnou zmluvou zo dňa 7.11.2008.
Podľa aktuálneho výpisu LV č. XXX je už zapísaný ako vlastník žalovaný na základe Kúpnej zmluvy zo
dňa 15.8.2013. Pri Kúpnej zmluve z 15.8.2013 bola žalobkyňa zastúpená na základe plnej moci zo dňa
4.2.2008 P.. G. Z. - O. a kupujúcim bol G. O.. Kúpna cena bola 5.000,- eur, ktorá mala byť vyplatená
v hotovosti. Bola doložená aj generálna plná moc E. O. pre splnomocnenca P.. G. O. na zastupovanie
bez akýkoľvek obmedzení vo všetkých právnych úkonoch a na vykonanie všetkých právnych úkonov
v jej mene. Podpis bol overený Mestom K. 4.2.2009.

Z pripojenej plnej moci zo dňa 4.2.2009 vyplýva, že žalobkyňa mala splnomocniť P.. G. O., svoju matku,
na zastupovanie bez akýkoľvek obmedzení na predaj nehnuteľností vedených na LV č. XXXX v k. ú.
Z. H. L..

Uvedenú kúpnu zmluvu a plnú moc ale žalobkyňa nepodpísala.

Súd právny vzťah posudzoval podľa § 131 ods. 1 a 4 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb., kde
pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za
týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah plnomocnencovho
oprávnenia. Ak je potrebné, aby právny úkon urobil v písomnej forme, musí sa plnomocenstvo udeliť
písomne. Písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak sa netýka len určitého právneho úkonu.

Podľa § 32 ods. 2 OZ, ak splnomocnenec koná v mene splnomocniteľa v medziach oprávnenia
zastupovať, vzniknú tým práva a povinnosti priamo splnomocniteľovi. Pokyny dané splnomocnencovi,
ktoré nevyplývajú z plnomocenstva, nemajú vplyv na právne účinky konania, ibaže by boli známe
osobám, voči ktorým splnomocnenec konal.

Podľa § 33 ods. 1, 2 OZ, ak splnomocnenec prekročil svoje oprávnenie vyplývajúce z plnomocenstva,
je splnomocniteľ viazaný, len pokiaľ toto prekročenie schválil. Ak však splnomocniteľ neoznámil osobe,
s ktorou splnomocnenec konal, svoj nesúhlas bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o prekročení
oprávnenia dozvedel, platí, že prekročenie schválil. Ak splnomocnenec pri konaní prekročil svoje
oprávnenie konať za splnomocniteľa alebo ak niekto koná za iného bez plnomocenstva, je z tohto
konania zaviazaný sám, ibaže ten, za koho sa konalo, právny úkon dodatočne bez zbytočného odkladu
schváli. Ak splnomocniteľ neschváli prekročenie plnomocenstva alebo konanie bez plnomocenstva,
môže osoba, s ktorou sa konalo, od splnomocnenca požadovať buď splnenie záväzku, alebo náhradu
škody spôsobenej jeho konaním.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že plnomocenstvo môže byť všeobecné (generálne), ktoré oprávňuje
splnomocnenca ku všetkým právnym úkonom okrem tých, ktoré vyžadujú zvláštnu plnú moc alebo
špeciálne, ktoré je obmedzené len na určitý právny úkon. V každom prípade, ale z plnomocenstva
musí byť zrejmý obsah oprávnenia splnomocnenca konať v jeho mene. Keďže plnomocenstvo je
jednostranný právny úkon adresovaný tretím osobám, ktorým zastúpený prejavuje svoju vôľu voči tretím
osobám, že v plnomocenstve uvedená osoba má oprávnenie zastupovať ho, pričom úkonový zástupca



zaväzuje priamo zastúpeného. Tu bolo preukázané, že žalobkyňa bola vlastníčkou nehnuteľnosti, a to
rodinného domu, ktorý nadobudla Kúpnou zmluvou zo 7.11.2008. Dňa 15.8.2013 mala P.. G. Z. O.,
matka žalobkyne, v jej mene na základe generálnej plnej moci zo dňa 4.2.2009 uzavrieť so svojím
synom, bratom žalobkyne G. O., kúpnu zmluvu o prevode nehnuteľnosti na LV č. XXXX za kúpnu cenu
5.000,- eur. Aj keď plnomocenstvo sa týka výkonov rôznych druhov právnych úkonov bez časového
obmedzenia, avšak z jeho obsahu jednoznačne nevyplýva, že splnomocnenkyňa je oprávnená odpredať
majetok patriaci žalobkyni a hlavne za akú cenu, čo je esenciálnou podmienkou pre prevod vlastníctva
ako nehnuteľností na základe kúpnej zmluvu. Udelením plnomocenstva došlo k stretu všeobecného
plnomocenstva a špeciálneho plnomocenstva, pričom v takomto prípade platí, že ak je všeobecné
plnomocenstvo v rozpore so špeciálnym, platí špeciálne plnomocenstvo. Keď žalobkyňa mala udeliť
špeciálne plnomocenstvo, ktorého obsahom nebola kúpna zmluva ani predaj nehnuteľnosti zapísanej
na LV č. XXXX, súd dospel k záveru, že kúpna zmluva je neplatná, nakoľko v mene žalobkyne ju
uzavrela osoba, ktorá na uzavretie takejto zmluvy oprávnená nebola. Naviac je nespochybniteľné, že
plná moc, ktorú žalobkyňa udelila svojej matke, bola zrušená. K návrhu zmluvy na predaj nehnuteľnosti
bola doložená aj plná moc, ktorú ale žalobkyňa pre matku nepodpísala. Z toho vyplýva, že matka
mala vedomosť o neochote žalobkyne predať nehnuteľnosti a že matka už nemá plnú moc na predaj
nehnuteľnosti.

O trovách konania účastníkov bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p., ktoré pozostávajú zo
zaplateného súdneho poplatku 99,50 eur a 33,- eur za návrh predbežného opatrenia, ako aj trov
právneho zastúpenia 706,81 eur, nakoľko žalobkyňa bola zastúpená advokátom, ktorému patrí náhrada
za právne služby podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z..

Proti rozsudku okresného súdu dal včas odvolanie žalovaný. Súd vychádzal z toho, že kúpna zmluva je
neplatná, pretože nebolo platné plnomocenstvo udelené žalobkyňou pre matku k predaju nehnuteľnosti.
Z plnomocenstva ale jasne vyplýva oprávnenie matky v mene žalobkyne predať nehnuteľnosť. Zákon pri
prevode nehnuteľnosti nepredpisuje osobitné náležitosti dohody o plnomocenstve. Jedinou podmienkou
je osvedčenie podpisu splnomocniteľa, ak ide o právny úkony, pričom pri prevode nehnuteľnosti môže
sa jednať aj o plnomocenstvo na základe generálnej plnej moci, ktorá nemusí presne špecifikovať
dohodu medzi splnomocniteľom a splnomocnencom, napr. o výške kúpnej ceny a pod.. Je nesporné,
že matka mala udelené generálne plnomocenstvo, ktorého súčasťou je oprávnenie matky robiť
jednostranné aj dvojstranné právne úkony pri zastúpení žalobkyne pred správnymi orgánmi. Správnosť
a úplnosť plnomocenstva potvrdzuje aj to, že príslušný kataster povolil vklad vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam, pričom správny orgán obligatórne skúmal všetky listiny, na základe ktorých povolil
vklad vlastníckeho práva. Keďže súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, riešil otázku
neplatnosti kúpnej zmluvy pre tvrdené zrušenie plnomocenstva zo strany žalobkyne pre matku, pričom
rozhodnutie súdu prvého stupňa nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Súd nenáležite zistil skutkový
stav, ktorý odôvodňujú závery súdu na neplatnosť kúpnej zmluvy. Žalobkyňa tvrdila, že v roku 2012
udelila plnú moc matke, pričom žalobkyňa mala odvolať plnomocenstvo udelená matke dňa 20.6.2008.
K predaju nehnuteľnosti ale došlo na základe plnomocenstva udeleného matke ešte v roku 2009, ktoré
plnomocenstvo do prevodu nehnuteľnosti odvolané nebolo. Naviac, na Vianoce roku 2013 žalobkyňa
blahoželala bratovi k nadobudnutiu vlastníctva. Problém nastal až v apríli 2014, keď žalovaný zrušil trvalý
pobyt v nehnuteľnosti ich otcovi. Až vtedy začala žalobkyňa tvrdiť, že splnomocnenie matke neudelila
a že išlo o neplatný prevod. Vtedy kontaktovala právneho zástupcu matky a navrhovala mimosúdnu
dohodu o vyplatení otcovi 25.000,- eur. Návrh mailovej komunikácie pripája k odvolaniu. V skutočnosti
žalobkyňa nemala problém s platnosťou právneho úkonu, ale s tým, že bol zrušený trvalý pobyt otcovi
v nehnuteľnosti. Navrhuje zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Zástupca žalobkyne navrhol potvrdiť rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne. Žalobkyňa
sa stotožňuje s právnymi závermi súdu prvého stupňa, podľa ktorých nebolo udelené špeciálne
plnomocenstvo na prevod nehnuteľnosti. Katastrálny zákon č. 162/1995 Z.z. nepredpisoval pri prevode
nehnuteľnosti osobitné náležitosti dohody o splnomocnení. Jedinou podmienkou je osvedčenie podpisu
plnomocenstva v prípade, ak ide o právny úkon, kde sa vyžaduje osvedčený podpis účastníka
zmluvného vzťahu. Plná moc musí špecifikovať nehnuteľnosť, ktorá má byť predmetom prevodu, inak
je pre právny úkon nepoužiteľná. Neoznačenie v plnomocenstve nehnuteľnosti spôsobuje neurčitosť a
nezrozumiteľnosť plnej moci. K tomu sa prikláňa aj rozhodnutie Najvyššieho súdu vo veci 8 Sžo 30/2007.
Plnomocenstvo má kopírovať samotný predmet zmluvy, t.j. obsahovať splnomocnenie označením
nehnuteľnosti, ako to vyžaduje zákon pre zmluvy v súlade s § 42 katastrálneho zákona. Považuje



prevod za neplatný aj preto, že dva rovnaké subjekty práva nemôžu vstúpiť do právneho vzťahu ohľadne
identického objektu. Žalobkyňa tvrdí, že až vypovedanie plnomocenstva 26.7.2012 sa týkalo jedného
právneho úkonu o plnomocenstve, ktoré zrušila vypovedaním pre matku. Matka v čase urobenia prevodu
nebola oprávnená konať za žalobkyňu v žiadnych právnych vzťahoch, a že si to matka uvedomila vyplýva
aj z mailu zo 7.10.2012, keď zasielala text návrhu kúpnej zmluvy a text plnomocenstva. Navrhuje preto
potvrdiť rozhodnutie súdu prvého stupňa a priznať náhradu trov odvolacieho konania 72,92 eur.

Krajský súd prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal preskúmania rozhodnutia a zistil,
že rozhodnutie súdu prvého stupňa je potrebné potvrdiť ako vecne správne. Odvolací súd sa v celom
rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.) a k tomu dodáva:

Žalobkyňa napadla platnosť Kúpnej zmluvy zo dňa 15.8.2013, na základe ktorej mala žalobkyňa
a v jej mene splnomocnený zástupca P.. Z. O. (č. l. 107 spisu) previesť na kupujúceho G. O.
nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX v k. ú. Z. H. L.. K podpisu kúpnej zmluvy za žalobkyňu mala
jej matku P.. G. O. splnomocniť generálna plná moc zo 4.2.2009. Na základe tohto generálneho
plnomocenstva ju splnomocnila najmä na uskutočňovanie jednostranných právnych úkonov, uzatvorenie
dvoj aj viacstranných právnych úkonov, a to aj vtedy, keď podľa právnych predpisov je potrebné na to
osobitné splnomocnenie. Žalobkyňa v tejto veci tvrdila, že matka zneužila generálnu plnú moc, ktorú jej
udelila prvýkrát 20.6.2008 na uzavretie kúpnej zmluvy medzi predávajúcim Z. N., rod. O., a kupujúcou
žalobkyňou na kúpu nehnuteľnosti zapísaných toho času na LV č. XXX v k. ú. Z. H. L.. Žalobkyni matka
ale chcela zmeniť situáciu a novou kúpnou zmluvou previesť vlastníctvo zo žalobkyne na žalovaného,
preto zaslala žalobkyni návrh kúpnej zmluvy spolu s návrhom plnej moci, ktorú mala overiť v mieste
terajšieho bydliska žalobkyne v E.. S tým žalobkyňa nesúhlasila a dňa 25.7.2012 (č. l. 146 spisu)
vypovedala generálnu plnú moc z 20.6.2008 pre svoju matku. Žalovaný poukázal na to, že vypovedala
sa plná moc z 20.6.2008, nie plnomocenstvo zo 4.2.2009, ktoré slúžilo na prevod pri Kúpnej zmluve
z 15.8.2013. Je potrebné potvrdiť stanovisko súdu prvého stupňa, že Výpověď generální plné moci
z 25.7.2012 je potrebné chápať z celkového kontextu za situácie, že žalobkyňa už nechce, aby na
základe udelenej generálnej plnej moci ju matka P.. G. O. zastupovala. Je potrebné vychádzať z § 35
ods. 2 Občianskeho zákonníka, kde právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich
jazykových vyjadrení, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa je v rozpore
s jazykovým prejavom. Podľa ods. 3, právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa
toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon
urobil, chráni sa dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený. Podľa § 35 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, prejav vôle možno urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne legitímnym
spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosť o tom, čo chcel účastník prejaviť. V danom prípade žalobkyňa
chcela prejaviť vôľu vypovedať generální plné moci udelenej svojej matke na zastupovanie. V danom
prípade to platí ako pre generálnu plnú moc z 20.6.2008, tak aj pre neskôr udelenú plnú moc zo 4.2.2009
(č. l. 111 spisu). Nikdy nebolo popreté, aby výpoveď generálnej plnej moci neba doručená P.. G. O.,
preto následné konanie P.. G. O. o uzavretí kúpnej zmluvy v mene žalobkyne ako predávajúcej dňa
15.8.2013 a kupujúcim - žalovaným G. O. je v rozpore s vôľou žalobkyne predať túto nehnuteľnosť.
Podľa § 40 ods. 3 OZ, písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou, pričom
neboli naplnené podmienky zastúpenia na základe plnomocenstva podľa § 31 ods. 1 OZ, že pri právnom
úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. V prípade matky žalobkyne nešlo o
prekročenie právomoci vyplývajúcej z plnomocenstva, pretože plnomocenstvo bolo vypovedané. Matka
žalobkyne nemala oprávnenie za žalobkyňu podpisovať zmluvy v mene žalobkyne, aj keď je potrebné
poukázať na to, že správny orgán nemá k dispozícii tzv. výpoveď generálnej plnej moci z 25.7.2012
pre matku žalobkyne. Vychádzal len z textu generálnej plnej moci zo 4.2.2009 oprávňujúcu P.. G. O.
uzatvárať za žalobkyňu dvojstranné aj viacstranné právne úkony, či jednostranné právne úkony, teda aj
prevádzať nehnuteľnosť za žalobkyňu. Keď matka žalobkyne P.. G. O. nemala platnú plnú moc na prevod
nehnuteľnosti za žalobkyňu, potom aj kúpna zmluva uzavretá matkou žalobkyne bez plnomocenstva
je neplatným právnym úkonom. Kúpna zmluva je potom neplatná, tak ako o nej rozhodol súd prvého
stupňa. Krajský súd potvrdzuje rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne, pokiaľ určil, že
Kúpna zmluva z 15.8.2013 je neplantá.

Krajský súd potvrdzuje rozhodnutie súdu prvého stupňa aj vo výroku o náhrade trov konania. Úspešná
žalobkyňa má právo na náhradu trov konania proti neúspešnej žalovanej strane podľa § 142 ods. 1
O.s.p.. Výpočet náhrady trov bol súdom prvého stupňa urobený správne.



O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 4 ods. 1 v spojení s § 142 ods.
1 O.s.p.. Úspešná žalobkyňa má právo na náhradu trov konania proti neúspešnému žalovanému na
trovách právneho zastúpenia za jeden úkon právnej pomoci, a to za vyjadrenie k odvolaniu, kde odplata
vyplýva z vyhlášky č. 655/2004 Z.z. s hodnotou úkonu právnej pomoci 64,53 eur a režijný paušál 8,39 eur.
Celkové trovy odvolacieho konania 72,92 eur je povinný zaplatiť neúspešný žalovaný na účet zástupcu
žalobkyne do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.