{"guid": "39f2f47d-9b64-4685-866c-ee87e2360e4b:3eb33baf-703d-40ad-b7cd-d1c5183560d7", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2016:8213209362.2", "spisova_znacka": "2CoPr/1/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 2CoPr/1/2015 z 28. 6. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 28. júna 2016, sp. zn. 2CoPr/1/2015, ECLI:SK:KSPO:2016:8213209362.2", "identifikacne_cislo": "8213209362", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Mariana Muránska", "sudca_id": 796, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-mariana-muranska-796", "datum_vydania": "2016-06-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Pracovné právo"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "I. ÚS 155/2017", "sud": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "guid": "ussr:97d62a41-e71b-42c5-8c27-357dc7b6986d", "datum": "2017-08-31", "vztah": "zrusene"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2001/311", "nazov": "ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3eb33baf-703d-40ad-b7cd-d1c5183560d7", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2016:8213209362.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2016:8213209362.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2016:8213209362.2/text", "citacie_n": 6, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2CoPr/1/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8213209362
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8213209362.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov
JUDr. Daniely Babinovej a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci žalobcu Y. L., bytom L. XX, J., zastúpeného
JUDr. Jánom Dolhým, bytom Vaniškovce 59, proti žalovanému E. M., zastúpeného JUDr. Ivanom
Savčákom, advokátom so sídlom v Bardejove, Partizánska 45, o neplatnosť okamžitého skončenia
pracovného pomeru s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov zo
dňa 05.11.2014 č.k. 1Cpr 2/2013-73 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e  rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol a vyslovil, že o trovách konania bude
rozhodnuté do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V dôvodoch rozhodnutia súd prvého stupňa poukázal na to, že medzi účastníkmi konania vznikol
pracovný pomer s tým, že žalovaný doručil žalobcovi okamžité skončenie pracovného pomeru listom
z XX.XX.XXXX. Skonštatoval, že žaloba o neplatnosť skončenia pracovného pomeru bola na súde
uplatnená včas. Z vykonaného dokazovania podľa súdu prvého stupňa vyplynulo, že dňa XX.XX.XXXX
došlo k fyzickému útoku zo strany žalobcu na zamestnanca žalovaného pána F.. Za toto konanie
bol žalobca právoplatne odsúdený. Následne sa žalobca dňa XX.XX.XXXX nevhodne správal k
manželke poškodeného F., čo potvrdili v konaní vypočutí svedkovia. Toto správanie sa žalobcu bolo
prejednané dňa XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX na zasadnutí predstavenstva žalovaného štatutárneho
orgánu družstva za prítomnosti väčšiny jeho členov a za prítomnosti členov revíznej komisie. Pri skutku
zo dňa XX.XX.XXXX uplynula dvojmesačná prekluzívna lehota, v ktorej zamestnávateľ mohol ukončiť
pracovný pomer so žalobcom. Samozrejme s ohľadom na nevhodnosť a neadekvátnosť tohto správania
sa žalobcu na pracovisku súd prihliadol aj na toto porušenie pracovnej disciplíny závažným spôsobom
vo vzťahu k následkom, ktoré toto nevhodné agresívne správanie vyvolalo u žalovaného - zástupcov a
jeho ďalších spolupracovníkov, a to obavy o svoju bezpečnosť a zdravie. To znamená, že fyzický útok
žalobcu na pána F. mohol objektívne vyvolať u ostatných zamestnancov túto obavu, a tým pádom aj
nevhodné slovné vyjadrenie sa žalobcu vo vzťahu k pani F. mohlo spôsobiť u ostatných zamestnancov
a u pani F. vyššiu mieru ostražitosti a zvýšiť citlivosť na takéto správanie. Bolo objektívne preukázané,
že žalobca sa nevhodne správal ku svojim spolupracovníkom, najmä k manželom F., čo vyústilo do
napadnutia pána F. a následne do nevhodného slovného útoku na pani F. vo vzťahu k jej manželovi (v
preklade „ešte nie je koniec, že sa mu ústa rozletia“). Svedkovia potvrdili nenáležité správanie sa žalobcu
na pracovisku a konflikty s ním pripustili aj iní zamestnanci. Súd prvého stupňa považuje toto správanie
sa na pracovisku za úplne nemiestne, neadekvátne a za správanie sa v rozpore s dobrými mravmi, v
rozpore s morálkou a všeobecnými zásadami správania sa medzi ľuďmi. Súd nemôže akceptovať takéto
konania a pokladá ho za závažné porušenie pracovnej disciplíny. Takéto správanie je neakceptovateľné



na ktoromkoľvek mieste, nielen na pracovisku. Nestotožnil sa tak s námietkami žalobcu, že k skutku č.
2 nedošlo, že nebol prejednaný v rámci dvojmesačnej prekluzívnej lehoty danej § 68 ods. 2 Zákonníka
práce a že sa nejedná o závažné porušenie pracovnej disciplíny. Vyhodnotil, že takto dané okamžité
skončenie pracovného pomeru z XX.XX.XXXX spĺňa zákonom stanovené náležitosti dané § 68 ods. 1
písm. b) Zákonníka práce a § 70 Zákonníka práce. Správanie sa žalobcu sa prejednalo s ostatnými
zamestnancami žalovaného. Nebolo zistené, aby u zamestnávateľa žalovaného pôsobil odborový orgán,
či zamestnanecký dôverník, u ktorého by bolo možné žiadať o prerokovanie okamžitého skončenia
pracovného pomeru so žalobcom. Porušenie pracovnej disciplíny žalobcu bolo dňa XX.XX.XXXX
prejednané s členmi revíznej komisie volanej členskou schôdzou a menovaní členovia revíznej komisie
boli prítomní aj pri prejednaní skončenia pracovného pomeru so žalobcom na zasadnutí predstavenstva
žalovaného dňa XX.XX.XXXX. Súd prvého stupňa preto považoval podmienku predpokladanú § 74
Zákonníka práce za splnenú. So žalobcom ukončil pracovný pomer jeho zamestnávateľ, teda družstvo
a nie predstavenstvo družstva. Predstavenstvo je štatutárnym orgánom družstva, keď pri písomných
právnych úkonoch sa vyžaduje podpis jeho dvoch členov a táto podmienka splnená bola. Nemožno sa
tiež stotožniť s argumentáciou žalobcu, že takýmto spôsobom došlo k jeho potrestaniu za ten istý skutok
dvakrát (aj vo vzťahu k ukončenému trestnému konaniu). K skončeniu pracovného pomeru so žalobcom
došlo na základe skutku žalobcu - slovného útoku na zamestnankyňu žalovaného, pani F.. Súd prvého
stupňa rpeto žalobu zamietol a zároveň vyslovil, že o trovách konania bude rozhodnuté do 30 dní od
právoplatného rozhodnutia vo veci podľa § 151 ods. 3 O.s.p.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, ktorý navrhol rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie. Má za to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a toto rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Súd prvého stupňa mal za preukázané, že sa dňa XX.XX.XXXX nevhodne správal k
spoluzamestnankyni pani F., čo podľa súdu potvrdili aj svedkovia. Poukazuje na to, že súd prvého stupňa
k takémuto záveru dospel ešte pred vypočutím svedkov, keď na začiatku pojednávania sa ho pýtal, či
naďalej chce pracovať tam kde ho nikto nechce. Toto ovplyvnilo jeho zlý psychický stav a aj sústredenie
na pojednávaní a jeho výpoveď pred súdom prvého stupňa. Nesúhlasí so záverom prvostupňového
súdu v tom zmysle, že by sa dopustil konania, pre ktoré mu bolo dané okamžité skončenie pracovného
pomeru. V tejto súvislosti žalobca poukazuje podrobným spôsobom na výpovede svedkov vypočutých v
tomto konaní, a to predovšetkým R. F., E. F., Y. V., U. Q., R. Y., R. V. a C. W.. Má za to, že ani jeden svedok
nepotvrdil nevhodné správanie sa žalobcu v daný deň s výnimkou samotnej pani F., u ktorej je rozpor
v čase kedy sa to malo stať a ani jeden svedok nepotvrdil, že žalobca sa v uvedený deň pracovníkom
nebezpečne vyhrážal. Síce vo všeobecnosti svedkovia uviedli, že žalobca bol agresívny voči ostatným
zamestnancom, ale na druhej strane každý z nich uviedol, že nie voči jeho osobe. Ani jednou výpoveďou
tak nebolo preukázané jeho nevhodné agresívne správanie ako také, ktoré by vytváralo atmosféru
strachu na pracovisku a ohrozovalo zdravie a bezpečnosť ostatných pracovníkov po nešťastnom udretí
do tváre pána F. dňa XX.XX.XXXX, čo je žalobcovi ľúto v zmysle toho, že sa nechal až tak vyprovokovať.
Stále tvrdí, že on pánovi F. ten úraz až v takomto rozsahu nespôsobil, a to, že priznal svoju chybu dal až
na radu svojej advokátky, ktorá ho zastupovala v trestnom konaní. Priznanie mu malo zaručiť dohodu
o vine a treste a tak vyhnutie sa odsúdeniu na súde, čo sa neudialo a malo pomôcť k mimosúdnej
dohode v súvislosti s ukončením tohto sporu. Mal za to, že poškodený pán F. dlhodobo zneužíval
svoje postavenie člena predstavenstva, aj keď bol pracovne zaradený tak, ako ostatní zamestnanci.
Vo zneužívaní funkcie členstva predstavenstva bol podporovaný aj predsedom žalovaného, a preto aj
výpovede svedkov boli takto prezentované. Zdôrazňuje, že pán F. nebol oprávnený vzhľadom na svoje
pracovné zaradenie ostatných zamestnancov riadiť a kontrolovať a to ešte formou psychického nátlaku
a buzerovania. Súd prvého stupňa nevzal do úvahy, že všetky vo veci vykonané záznamy z prejednania
namietaného porušenia pracovnej disciplíny boli vyhotovené akože za jeho prítomnosti (podľa tvrdení
žalovaného mal žalobca dokonca odmietnuť ich prevziať a podpísať). Tvrdí, že všetky tieto záznamy
boli urobené bez jeho osobnej účasti a bez toho, aby sa k nim mohol vyjadriť. Z toho vyplýva, že je
ťažko preukázať, v ktorom čase boli vyhotovené. Mal za to, že súd prvého stupňa všetky navzájom
si odporujúce dôkazy vyhodnotil ako jednoznačné preukázanie jeho nevhodného správania sa dňa
XX.XX.XXXX. Zdôrazňuje, že toto správanie je podľa jeho názoru výmyslom pána F. a jeho manželky
a predsedu žalovaného. Na druhej strane súd nepripustil ako dôkaz svedčiaci o porušovaní článku 1
Zákonníka práce a § 13 Zákonníka práce zo strany žalovaného, keď poukazovali na fyzické napadnutie
jeho osoby na pracovisku zamestnancom žalovaného a vtedy sa nevolala polícia, lebo žalobca nebol
členom predstavenstva. Je síce pravdou, že tento zamestnanec, ktorý ho v minulosti napadol ukončil
pracovný pomer, ale nedohodol, pretože bol v pracovnom pomere len na dobu zastupovania iného



zamestnanca. Žalobca zdôrazňuje, že konania dňa XX.XX.XXXX sa nedopustil, toto nebolo preukázané,
nebola dodržaná dvojmesačná prekluzívna lehota na doručenie okamžitého skončenia pracovného
pomeru, ale za ten istý skutok bol žalobca potrestaný dvakrát, keď zároveň tvrdí, že okamžité skončenie
pracovného pomeru nebolo vopred prerokované so zástupcami zamestnancov. O prerokovanie mal
zamestnávateľ požiadať členov revíznej komisie po vypracovaní okamžitého skončenia pracovného
pomeru a neprizvať členov revíznej komisie na zasadnutie predstavenstva, na ktorom sa prerokovávalo
závažné porušenie pracovnej disciplíny a okamžité skončenie pracovného pomeru so žalobcom. V jeho
prípade zamestnávateľ žiadosť o prerokovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru zástupcom
zamestnancov nezaslal vôbec ani im nepredložil návrh okamžitého skončenia pracovného pomeru,
iba ich prizval na rokovanie predstavenstva, na ktorom bolo riešené porušenie pracovnej disciplíny,
zároveň aj rozhodnuté o okamžitom skončení pracovného pomeru. Má za to, že tak nebola splnená
hmotnoprávna podmienka platnosti právneho úkonu, a to vopred prerokovať okamžité skončenie
pracovného pomeru so zástupcami zamestnancom, členmi revíznej komisie. Žalobca taktiež namieta
to, že výpisy, na ktoré sa súd prvého stupňa odvoláva neboli podpísané predsedom družstva a
dvoma členmi predstavenstva ako to vyžaduje Obchodný zákonník, ale iba predsedom družstva a
táto podmienka taktiež nie je splnená. V zmysle týchto dôvodov navrhol žalobca podanému odvolaniu
vyhovieť.

Žalovaný navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Má za to, že svedecké výpovede jednoznačne
potvrdili dlhoročné nevhodné správanie sa žalobcu na pracovisku, ktoré vyvrcholilo v júli 2013,
kedy napadol svojho spoluzamestnanca pána F. a následne jeho vyhrážaním sa pani F.. Žalovaný
opakovane zdôrazňuje, že správanie sa žalobcu počas celej doby trvania pracovného pomeru bolo
arogantné, agresívne, veľakrát sa stalo, že neuposlúchol pracovný príkaz zo strany nadriadených,
vytváral dusnú atmosféru a väčšina pracovníkov žalovaného sa týchto prejavov žalobcu obávala.
Žalovaný si uvedomuje, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je
výnimočným spôsobom skončenia pracovného pomeru, a preto by sa mal uplatňovať len v ojedinelých
prípadoch. Žalovaný sa však k tomuto riešeniu vzhľadom na dlhodobé a permanentne neprístojné
správanie žalobcu na pracovisku uchýlil preto, nakoľko ide o takú situáciu, keď by nebolo spravodlivé
od zamestnávateľa vyžadovať zamestnávať zamestnanca, ktorý už fyzicky napadol iného zamestnanca
a ďalej sa vyhrážal a tým vytváral potenciálnu hrozbu ďalšieho útoku voči zamestnancom, a tým aj
pocit strachu na pracovisku. Zdôrazňuje, že pokiaľ išlo o incident, pri ktorom žalobca na pracovisku
ublížil na zdraví pánovi F., tento voči žalobcovi ako svojmu zamestnancovi nepodnikol kroky, ktoré by
viedli k ukončeniu pracovného pomeru, nakoľko sa vecou nezaoberali orgány činné v trestnom konaní.
Toho času je však už žalobca za uvedený skutok právoplatne odsúdený a žalovaný zdôrazňuje aj
túto skutočnosť. Je v kompetencii predstavenstva družstva ako verejného orgánu členskej schôdze
rozhodovanie o ukončení pracovného pomeru. Žalovaný ďalej uvádza, že pri spísaní záznamov
o porušení  pracovnej disciplíny zo dňa XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX, ako aj pri rozhodovaní
predstavenstva žalovaného boli prítomní aj členovia kontrolnej komisie Y. Q. a R. Y. - orgán, ktorý
zvolila členská schôdza ako zástupcov zamestnancov a členov družstva a zároveň pán R. R.- člen
predstavenstva a referent pre BOZP. Títo sa s prejednávanou vecou riadne oboznámili a hneď sa k nej aj
vyjadrili, resp. prijali rozhodnutie, ktoré viedlo k rozhodnutiu žalovaného, resp. jeho oprávneného orgánu
okamžite skončiť pracovný pomer so žalobcom. Písomné rozhodnutie žalovaného, resp. skončenie
pracovného pomeru bolo žalobcovi riadne doručené. Po doručení rozhodnutia žalovaného o okamžitom
skončení pracovného pomeru si žalobca v ten istý deň prišiel osobne vyžiadať podklady, ktoré je
zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi pri skončení pracovného pomeru s tým, že tieto dokumenty
mu neboli odovzdané hneď, ale po ich vypracovaní mu toho večera boli vložené do poštovej schránky v
mieste trvalého bydliska. O všetkých skutočnostiach bol žalobca včas informovaný a mal možnosť osloviť
aj predstavenstvo E. M. ako orgán žalovaného, avšak tak neurobil. Žalovaný tiež zdôrazňuje, že so
žalobcom mal záujem uzatvoriť dohodu, avšak zo strany žalobcu bola nedostatočná súčinnosť. Žalovaný
dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru pre závažne porušenie pracovnej disciplíny zo strany
žalobcu považuje za platné a dostatočne odôvodnené a zároveň aj preukázané. K námietke žalobcu
ohľadom  udalosti z roku 2010, kedy bol žalobca fyzicky napadnutý iným zamestnancom žalovaného,
žalovaný opakovane zdôrazňuje, že v tomto prípade osobne odviedol žalobcu na vyšetrenie do
nemocnice s tým, že policajný zbor na prešetrenie nebol privolaný práve na výslovnú žiadosť žalobcu a
žalovaný uvádza, že pracovný pomer s týmto iným zamestnancom bol ukončený na základe vzájomnej
dohody.



Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v § 212 ods. 1, 2 O.s.p. spolu
s konaním, ktoré jeho vydaniu prechádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2
O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie dôvodné nie je. Je potrebné konštatovať, že súd prvého stupňa
vo veci dostatočne zistil skutkový stav, vec správne právne posúdil, o veci následne správne rozhodol
a skutkové zistenia prvostupňového súdu majú oporu vo vykonanom dokazovaní.

Ako vyplynulo z obsahu spisu, žalobca sa stal zamestnancom žalovaného na základe pracovnej
zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX s dohodnutým druhom práce - ošetrovanie a pasenie dojníc a ostatného
hovädzieho dobytka s miestom výkonu práce hospodárstvo L. a s nástupom do zamestnania od
XX.XX.XXXX.

Žalovaný ukončil pracovný pomer so žalobcom listom zo dňa XX.XX.XXXX podľa § 68 ods. 1  písm.
b) Zákonníka práce s tým, že pracovný pomer sa končí dňom doručenia tohto rozhodnutia, keď
je zrejmé, že okamžité skončenie pracovného pomeru bolo žalobcovi doručené dňa XX.XX.XXXX.
V okamžitom skončení pracovného pomeru sa poukazuje na výpis z rozhodnutia predstavenstva
žalovaného konaného dňa XX.XX.XXXX- uznesenie X/X/XXXX bod 19, podľa ktorého predstavenstvo
žalovaného prejednalo záznam o závažnom porušení pracovnej disciplíny žalobcu zo dňa XX.XX.XXXX,
keď sa v popoludňajších hodinách na pracovisku nebezpečne vyhrážal p. F., ktorej povedal : „ By
sebe patrela svojeho miláčka, tomu ešte nie je koniec, žeby še mu ešče pysky nerozleceli.“ Pracovníci
živočíšnej výroby R. F., E. F., Y. V. a R. V. poukázali na žalobcovo nenormálne správanie a boja sa o
vlastnú bezpečnosť. Predstavenstvo družstva konštatovalo, že správanie sa žalobcu na pracovisku je
veľmi agresívne, vytvára atmosféru strachu na pracovisku a ohrozuje zdravie a bezpečnosť ostatných
pracovníkov s tým, že za toto závažne porušenie pracovnej disciplíny žalovaný končí pracovný pomer
so žalobcom ( § 68 ods.1  písm. b) Zákonníka práce).

Žalobca listom z XX.XX.XXXX oznámil žalovanému, že trvá na ďalšom zamestnávaní, má za to, že
výpovedný dôvod nie je pravdivý, keď p. F. s manželkou ho už dlhšiu dobu provokujú. V tomto oznámení
žalobca potvrdil, že dňa 20.07.2013 sa ho p. F. snažil vyprovokovať, aby ho udrel, pohádali sa, v ten deň
bol menovaný aj na pohotovosti, do práce chodil nasledujúcich deväť dní a žalobca poukazoval na to,
že p. F. nespôsobil úraz, p. F. sa nebezpečne nevyhrážal, a preto nemôže byť tento dôvod považovaný
za závažne porušenie pracovnej disciplíny, preto považuje okamžité skončenie pracovného pomeru za
neplatné.

Podľa § 68 ods. 1 písm. b) zákona č. 311/2001 Z.z. v znení platnom k 20.09.2013 (ďalej len
Zákonník práce ) zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak
zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu.

Podľa § 68 ods. 2  Zákonníka práce zamestnávateľ môže podľa ods. 1 okamžite skončiť pracovný pomer
iba v lehote dvoch mesiacoch odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr
však do 1 roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ust. § 63
ods. 4 a 5.

Podľa § 70 Zákonníka práce okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj
zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné
zameniť s iným dôvodom a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné.
Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

Podľa § 74 Zákonníka práce, výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany
zamestnávateľa, je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so  zástupcami zamestnancov, inak sú
výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné. Zástupca zamestnancov je povinný
prerokovať výpoveď zo strany zamestnávateľa do siedmych pracovných dní odo dňa doručenia písomnej
žiadosti zamestnávateľom a okamžité skončenie pracovného pomeru do dvoch pracovných dní odo dňa
doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedených lehotách nedôjde k prerokovaniu  platí,
že k prerokovaniu došlo.

Podľa § 11a ods. 2  Zákonníka práce , v družstve , kde je súčasťou  členstva aj pracovnoprávny vzťah
člena k družstvu, je na účely tohto zákona zástupcom zamestnancov osobitný orgán družstva volený
členskou schôdzou.



Okamžité skončenie pracovného pomeru je výnimočným spôsobom rozviazania pracovného pomeru,
pričom existenciu tejto výnimočnosti možno vyvodiť z okolností konkrétneho prípadu. V tejto súvislosti
je potrebné zdôrazniť, že povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu patrí k základným povinnostiam
zamestnanca plynúcim z pracovného pomeru. Jej dodržiavanie spočíva v plnení povinností, ktoré sú
stanovené právnymi predpismi, pracovným poriadkom, či inými vnútornými predpismi zamestnávateľa,
pracovnou zmluvou alebo pokynom nadriadeného zamestnanca. Ak má byť porušenie pracovnej
disciplíny právne postihnuteľné ako dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru, musí byť
porušenie pracovných povinností zamestnancom zavinené a musí dosahovať intenzitu porušenia
povinností závažným spôsobom.

Podľa článku 2 Zákonníka práce, pracovnoprávne vzťahy podľa tohto zákona môžu vznikať len so
súhlasom fyzickej osoby a zamestnávateľa. Zamestnávateľ má právo na slobodný výber zamestnancov
v potrebnom počte a štruktúre a určovať podmienky a spôsob uplatnenia  tohto práva, ak tento zákon,
osobitný predpis alebo medzinárodná zmluva, ktorou  je Slovenská republika viazaná, neustanovuje
inak. Výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými
mravmi; nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho
vzťahu alebo spoluzamestnancov.

Vychádzajúc z  vykonaného dokazovania aj odvolací súd dospel k presvedčeniu, že žalovaný ako
zamestnávateľ opodstatnene ukončil pracovný pomer so žalobcom spôsobom predpokladaným v ust.
§ 68 ods.1 písm. b) Zákonníka práce. Je totiž zrejmé, že XX.XX.XXXX medzi žalobcom a ďalšou
zamestnankyňou   žalovaného, E. F. došlo k verbálnemu konfliktu, kedy sa žalobca menovanej vyhrážal
vo vzťahu k jej manželovi, tiež zamestnancovi žalovaného, ako bolo vyššie spomínané ( v preklade
„ešte nie je koniec, že sa mu ústa rozletia“), stalo sa tak v pracovnej dobe a pri plnení pracovných
povinností žalobcom a ostatných zamestnancov žalovaného. Je pritom nepochybné, že tomuto incidentu
predchádzalo to, že žalobca dňa XX.XX.XXXX opäť v mieste výkonu práce a počas vykonávania
pracovných povinností po predchádzajúcej vzájomnej výmene názorov pristúpil k manželovi E. F., R. F.,
zamestnancovi žalovaného, ktorého fyzicky napadol tak, že ho udrel 1x päsťou pravej ruky do oblasti
ľavej časti tváre, čím mu takto spôsobil zranenie, a to zlomeninu kĺbového výbežku sánky vľavo, bez
posunu úlomkov, ktoré si vyžiadalo liečenie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX a práceneschopnosť
v trvaní od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX. Takýmto konaním inému úmyselne ublížil na zdraví, čím
spáchal prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1  Trestného zákona a za toto konanie bol žalobca
uznaný vinným trestným rozkazom Okresného súdu v Bardejove zo dňa 02.05.2014 č.k. 2T/73/2014-99,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23.05.2014.

Vyhrážanie sa zo strany žalobcu svedkyni E. F. vo vzťahu k osobe jej manžela, ktorého predtým fyzicky
napadol, potvrdila vo svojej výpovedi svedkyňa Y. V. ( č.l. 61,62). Svedkyňa Y. V. spolu s ďalšími v
konaní vypočutými svedkami  ( U. Q., R. V., C. W. ) tiež potvrdili pretrvávajúce konfliktné správanie
sa žalobcu nielen vo vzťahu k R. F., ale aj k ostatným zamestnancom s tým, že po incidente žalobcu
voči E. F. zamestnanci žalovaného R. F., Y. V.  a R. V. oznámili žalovanému ako zamestnávateľovi
toto správanie sa žalobcu na pracovisku s vyjadrením obavy o ich bezpečnosť ( záznam o porušení
pracovnej disciplíny z XX.XX.XXXX č.l.19 ). S ohľadom na túto dôkaznú situáciu, keď je zrejmé, že
došlo k vyhrážkam zo strany žalobcu k ďalšej zamestnankyni súd prvého stupňa správne vyhodnotil
konanie a správanie sa žalobcu na pracovisku za neadekvátne, v rozpore s dobrými mravmi, s morálkou
a všeobecnými zásadami správania sa nielen na pracovisku.

Prvostupňový súd tiež správne pri skúmaní intenzity takéhoto porušenia pracovnej disciplíny žalobcu
zohľadňoval osobu žalobcu ako zamestnanca s ohľadom na jeho predchádzajúce pôsobenie v
spoločnosti žalovaného.

K ďalším odvolacím námietkam je potrebné uviesť, že pracovný pomer listom z XX.XX.XXXX so
žalobcom ukončil jeho zamestnávateľ, a to E. M. po predchádzajúcom prejednaní závažného porušenia
pracovnej disciplíny žalobcu predstavenstvom družstva, čo vyplynulo z obsahu okamžitého skončenia
pracovného pomeru ( č.l. 3). List zo dňa XX.XX.XXXX je nepochybne podpísaný predsedom družstva
žalovaného (a zároveň predsedom predstavenstva) a ďalším členom predstavenstva, čo správne zistil
aj súd prvého stupňa. Podľa výpisu z obchodného registra spoločnosti žalovaného, vložka č. XXXXX/



P , za družstvo koná predseda alebo podpredseda predstavenstva s tým, že keď právny úkon vyžaduje
písomnú formu, podpisuje predseda alebo podpredseda a jeden člen predstavenstva spoločne.

Pokiaľ ide o námietku týkajúcu sa nepreukázania predpokladov určených § 74 Zákonníka práce zo
strany žalovaného zamestnávateľa, odvolací súd uvádza, že bolo zistené, že členovia kontrolnej komisie
družstva žalovaného - Y. Q. a R. Y.- orgán, ktorý zvolila členská schôdza ako zástupcov zamestnancov
a členov družstva, boli oboznámení s vytýkanými porušeniami pracovnej disciplíny žalobcom tak  zo
dňa XX.XX.XXXX a predovšetkým z XX.XX.XXXX, ako aj s navrhovaným postupom žalovaného ukončiť
v tejto súvislosti so žalobcom pracovný pomer okamžitým skončením. Uvedené plynie z predloženého
listinného dôkazu ( č.l. 19 ) zo dňa XX.XX.XXXX - záznam o konaní žalobcu zo dňa XX.XX.XXXX
vo vzťahu k E. F.. Zástupcovia kontrolnej komisie následne boli prítomní na zasadnutí predstavenstva
žalovaného dňa XX.XX.XXXX, na ktorom došlo k prejednaniu porušení pracovnej disciplíny žalobcom a
k návrhu ukončiť s ním spomínaným spôsobom pracovný pomer, čo následne bolo zo strany žalovaného
realizované listom z XX.XX.XXXX.

Je tiež zrejmé, že súd prvého stupňa vykonal vo veci všetky dôkazy označené zo strany účastníkov
konania a vyporiadal sa s námietkami žalobcu prezentovanými v konaní, preto vzhľadom na uvádzané
dôvody odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa § 219 O.s.p..

Z dôvodu, že súd prvého stupňa si vymienil rozhodnúť o trovách konania účastníkov postupom podľa
§ 151 ods. 3 O.s.p., aj o trovách tohto odvolacieho konania bude rozhodnuté postupom podľa § 224
ods. 4 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"stav": {"sz": "I. ÚS 155/2017", "sud": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "guid": "ussr:97d62a41-e71b-42c5-8c27-357dc7b6986d", "datum": "2017-08-31", "vztah": "zrusene"}, "vyrok_vztahy": [{"sz": "1Cpr/2/2013", "guid": "2d558ce7-02f5-4dd5-9851-274191a99710:e0432533-a82e-4d81-bbd3-6fbd420c1f47", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "12f1efa9-647f-4c21-9162-ee15e0b2e8c2:297c449e-b704-4eaf-8c91-ccc41b882047", "ecli": null, "spisova_znacka": "1Cpr/2/2013", "nazov": "Platobný rozkaz Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 1Cpr/2/2013 z 27. 8. 2013", "sud": "Okresný súd Stará Ľubovňa", "datum_vydania": "2013-08-27", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/12f1efa9-647f-4c21-9162-ee15e0b2e8c2:297c449e-b704-4eaf-8c91-ccc41b882047"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:97d62a41-e71b-42c5-8c27-357dc7b6986d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.155.2017.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 155/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 155/2017 z 31. 8. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-08-31", "citacie_n": 273, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.155.2017.2"}, {"guid": "ussr:f1166518-98a0-4094-bc19-ce777c167b33", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:PLs.US.15.2017.1", "spisova_znacka": "PLs. ÚS 15/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PLs. ÚS 15/2017 z 14. 6. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-06-14", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:PLs.US.15.2017.1"}, {"guid": "841387aa-0495-4229-abeb-3cc889f6155b:46d34576-a71f-4093-8d70-cdb9b221f609", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1313223016.1", "spisova_znacka": "2Cdo/167/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/167/2017 z 30. 8. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-08-30", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1313223016.1"}, {"guid": "841387aa-0495-4229-abeb-3cc889f6155b:a517f1db-34b3-49ee-a31c-448c8d818d25", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1313223016.1", "spisova_znacka": "2Cdo/167/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/167/2017 z 29. 8. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-08-29", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1313223016.1"}, {"guid": "4ef6b631-f02f-45d9-b6ac-7c7ef47ad918:bc228178-ffd1-4f3f-9b45-761cb20857b1", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2018:1313223011.1", "spisova_znacka": "15CoPr/11/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 15CoPr/11/2017 z 24. 4. 2018", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2018-04-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1313223011.1"}, {"guid": "4ef6b631-f02f-45d9-b6ac-7c7ef47ad918:e49d2b34-72f0-4f6d-bf64-1b2ed3ebf6f4", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2018:1313223011.1", "spisova_znacka": "15CoPr/11/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 15CoPr/11/2017 z 24. 4. 2018", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2018-04-24", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1313223011.1"}]}