{"guid": "0c78a882-fa17-4fbd-98f7-6c68c71e42c5:893f8c94-44c1-4dcb-901c-e46025c5e281", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2016:8213207244.1", "spisova_znacka": "23Co/84/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 23Co/84/2015 z 26. 6. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 26. júna 2016, sp. zn. 23Co/84/2015, ECLI:SK:KSPO:2016:8213207244.1", "identifikacne_cislo": "8213207244", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Katarína Pramuková", "sudca_id": 86, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-katarina-pramukova-86", "datum_vydania": "2016-06-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/893f8c94-44c1-4dcb-901c-e46025c5e281", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2016:8213207244.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2016:8213207244.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2016:8213207244.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 23Co/84/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8213207244
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Kolek
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8213207244.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu JUDr.
Mariany Muránskej a JUDr. Daniely Babinovej v právnej veci žalobkyne Y. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom
S. D. XX, XXX XX J., zast. JUDr. Marta Šuvadová, advokátska kancelária, Floriánska 16, 040 01 Košice
proti žalovanému I.. E. Q., S., K. O. XX, XXX XX J., o zaplatenie 4.000 eur s prísl., o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Bardejov, č.k. 1C 22/2014-88 zo dňa 15.12.2014 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo
výške 189,65 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet právneho zástupcu žalobkyne.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bardejov rozsudkom č.k. 1C 22/2014-88 zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni 2.763,16
eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 13.10.2012 do zaplatenia, konanie v časti o sumu 1.173,81 eur
zastavil, žalobu vo zvyšnej časti zamietol. Zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania
pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia vo výške 1.521,94 eur a iných trov vo výške 232,42 eur.

2. Rozsudok odôvodnil tým, že žalobkyňa udelila 23.07.2012 žalovanému ako advokátovi plnú moc
za účelom obhajoby jej syna stíhaného za obzvlášť závažný zločin. Táto skutočnosť nebola medzi
účastníkmi sporná, takisto ani skutočnosť, že žalovaný prevzal od žalobkyne na tento účel celkovo sumu
5.000 eur. Žalobkyňa nebola spokojná s poskytovaním právnych služieb zo strany žalovaného, a preto
mu ústne 12.10.2012 vypovedala plnú moc a následne ho žiadala o vyúčtovanie trov za poskytnuté
právne služby, čo žalovaný 17.10.2012 prisľúbil, ale v liste z 23.10.2012 vyúčtovanie za poskytnuté
právne služby nepredložil, pričom sa obmedzil na konštatovanie, že odmena vo výške 5.000 eur bola
dohodnutá a celú vec považuje týmto za vybavenú. Vyúčtovanie právnych služieb žalovaný predložil
až v priebehu konania dňa 04.11.2014. Medzi účastníkmi konania nebola písomne uzavretá žiadna
zmluva, predmetom ktorej by bolo poskytovanie právnych služieb žalovaným. Spornou medzi účastníkmi
konania bola otázka charakteru odmeny za poskytnuté právne služby, keď žalobkyňa tvrdila, že odmena
nebola dohodnutá a žalovaný tvrdil, že odmena vo výške 5.000 eur dohodnutá bola. V danej veci
neexistuje písomná zmluva a žalovaný ako advokát po ukončení právneho zastúpenia nevyúčtoval
žalobkyni odmenu za poskytnuté právne služby a ani jej neuviedol, ktoré úkony v prospech jej syna
vykonal. Súd vychádzal z § 24 ods. 3 zákona o advokácii, podľa ktorého ak nedôjde k dohode medzi
advokátom a klientom, platí sa tarifná odmena. Súd prisvedčil tvrdeniam žalobkyne o neexistencii
dohody o zmluvnej odmene, pričom prihliadol na jej slabšie postavenie, pričom bola spotrebiteľom
právnej služby. Odovzdanie sumy 5.000 eur súd považoval za preddavok v zmysle § 24 ods. 1 zákona
o advokácii. Súd uzavrel, že odmena za poskytovanie právnych služieb nebola medzi účastníkmi
dohodnutá, preto ju bolo potrebné ustáliť podľa tarify. Súd vyhodnotil, že žalovaný ako advokát mal



nárok na odmenu za nasledujúce úkony právnej služby: Prevzatie a príprava zastúpenia z 23.7.2012,
preštudovanie spisu na OR PZ D. 23.7.2012, preštudovanie spisu na OS G. 23.7.2012, účasť na
pojednávaní 24.7.2012, vypracovanie a doručenie písomného sľubu 24.7.2012, účasť na pojednávaní
23.8.2012, výsluch svedkov 13.9.2012, preštudovanie spisu na OS G. 9.10.2012 od 13.05 hod. do 13.30
hod. T. j. 8 x 95,37 € čo činí 762,96 €. Súd ďalej skonštatoval, že žalovaný má nárok za 1 základnej služby
tarifnej odmeny za sťažnosť proti väzbe 13.08.2012 a sťažnosť proti kolúznej väzbe zo 04.09.2012, čo
činí 95,40 eur. Nárok na 1/3 základnej sadzby tarifnej odmeny mal žalovaný v zmysle § 14 ods. 4 vyhlášky
č. 655/2004 Z. z. za úkony, ktoré sám vyčíslil v Tabuľke č. 1 (doručené súdu 4.11.2014): rokovanie s
klientom 9.8.2012 od 11.17 hod. do 11.30 hod., rokovanie s klientom 15.8.2012 od 14.48 hod. do 15.35
hod., rokovanie s klientom 23.8.2012 od 11.10 hod. do 11.28 hod., rokovanie s klientom 14.9.2012 od
10.35 hod. do 10.55 hod. a rokovanie s klientom  9.10.2012 od 13.40 hod. do 14.15 hod. Ide o úkony,
ktoré žalovaný realizoval v Ústave na výkon väzby a v Ústave na výkon trestu odňatia slobody, čo vyplýva
aj z potvrdenia tohto ústavu z 22.10.2014. Z tohto potvrdenia zároveň vyplýva, že žalovaný vykonal aj
ďalšie rokovania s klientom, avšak za tieto si nevyúčtoval odmenu, a preto sa nimi súd ďalej nezaoberal.
Žalovaný si vyúčtoval aj odmenu za úkon rokovanie s Y. a K. z 20.9.2012, avšak žalobkyňa tvrdila, že
k tomuto úkonu došlo 30.8.2012 a tento uznala. Žalovaný si vyúčtoval aj odmenu za úkon rokovanie s
Y. a jasnovidcom august 2012, avšak tento žalobkyňa neuznala. Uznala však odmenu za iné úkony, a
teda rokovania medzi ňou a žalovaným z 31.7.2012, 23.8.2012 a 14.9.2012 (jej vyjadrenie k Tabuľke
č. 2, č. l. 77 spisu), o ktorých sa žalovaný nezmienil, a preto súd nepristúpil k formálnemu posúdeniu
tohto úkonu (rokovanie v prítomnosti jasnovidca) a odmenu za tento úkon mu priznal berúc do úvahy aj
skutočnosť, ktorá nebola medzi účastníkmi konania sporná, a teda, že stretnutie v prítomnosti jasnovidca
sa uskutočnilo. V tomto prípade žalovanému patrila odmena za 7 úkonov x 31,80 €, čo činí 222,60 €. Za
tieto úkony patril režijný paušál 17 x 7,63 eur, čo činí 129,71 eura, ďalej súd priznal cestovné náhrady
za použitie motorového vozidla vo výške 340,01 eura a náhradu za stratu času vo výške 686,12 eura.
Súd prvého stupňa uzavrel, že žalovaný mal právo na zaplatenie sumy 2.236,84 eur za poskytnutie
právnych služieb synovi žalobkyne. Z celkovej sumy 5.000 eur, ktorú od žalobkyne žalovaný prevzal
si žalobkyňa v konaní uplatňovala len nárok na zaplatenie sumy 4.000 eur, neuplatňoval si nárok na
zaplatenie sumy 1.0000 eur, keďže o tejto sa domnievala, že žalovanému titulom poskytnutia právnych
služieb patrí. V priebehu konania žalobkyňa zobrala žalobu o sumu 1.173,81 eur späť, v tejto časti
súd konanie zastavil. Súd zamietol žalobu v časti o zaplatenie 63,03 eur, táto suma predstavuje rozdiel
medzi tou časťou nároku, ktorú súd ustálil, že žalovanému patrí a sumou, ktorú žalobkyňa vzala späť.
Súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 2.763,16 eur. Súd nárok kvalifikoval ako nárok na
vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorý vznikol tým, že žalovaný prijal celové plnenie v sume 5.000
eur za poskytnutie právnych služieb, avšak právny nárok mal len na platenie sumy 2.236,84 eur. Súd
prvého stupňa priznal aj úrok z omeškania počnúc od ústneho vypovedania plnomocenstva. Výrok o
trovách konania súd odôvodnil ustanovením § 142 ods. 2 prvej vety a § 146 ods. 2 a § 151 ods. 1 O.s.p..
Súd ustálil, že žalobkyňa bola v konaní úspešná v rozsahu 98,42 %, žalovaný 1,58 %. Žalobkyňa má
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 96,84 %. Súd uviedol, že vzhľadom na to, že konanie o sumu
1.173,81 eur bolo zastavené pre správanie sa žalovaného, súd priznal žalobkyni právo na náhradu trov
konania aj v tejto časti.

3. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný, a to proti celému
rozsudku. Uviedol, že súd prvého stupňa zobral do úvahy len tvrdenia žalobkyne a uznal ich za pravdivé
napriek tomu, že fakty v mnohých častiach to nepotvrdzujú. Právne zastupovanie syna žalobkyne bolo
od začiatku konané v základe dohody a podľa pokynov žalobkyne. Od začiatku zastupovania bola
žalobkyňa poučená a informovaná o všetkých podmienkach a úkonoch advokáta v tomto konaní. O
dohode o zmluvnej odmene svedčí aj príjmový doklad o platbe za právne služby. Vyhláška Ministerstva
spravodlivosti o odmenách a náhradách advokátov neustanovuje, že dohoda medzi advokátom a
klientom musí byť písomná. Sama žalobkyňa sa usvedčuje v klamstve, keď v sťažnosti SAK píše, že
sa so žalovaným stretávala skoro každý deň, pretože chcela všetky informácie o postupe obhajoby
jej syna. Na súde tvrdila, že nevedela o ničom a že sa stretli len niekoľkokrát. Nároky na obhajobu
mala nadštandardné, ktorým on vyhovel. Vyčíslenie trov právneho zastúpenia súdu predložil nie ako
vyúčtovanie, ale ako informáciu o tom, čo všetko si žalobkyňa žiadala od neho urobiť. Za túto prácu
bola dohodnutá aj adekvátna odmena. Žiadala, aby odvolací súd rozsudok zrušil alebo aby rozhodol,
že žaloba je nedôvodná.



4. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného vyjadrila tak, že navrhla odvolaciemu súdu rozsudok súdu
prvého stupňa potvrdiť a priznať jej právo na náhradu trov odvolacieho konania. Rozsudok súdu prvého
stupňa považuje za správny. Uvádza, že odvolanie žalovaného neprináša žiadne nové argumentácie.

5. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že
rozsudok súdu prvého stupňa je vo výroku vecne správny. Súd prvého stupňa správne zistil skutkový
stav a správne vo veci rozhodol. Odvolací súd sa s jeho rozhodnutím stotožňuje. Na zdôraznenie
správnosti dôvodov súdu prvého stupňa odvolací súd poukazuje na to, že pokiaľ žalovaný tvrdí, že medzi
ním a žalobkyňou bola dohodnutá zmluvná odmena, bolo jeho povinnosťou v konaní túto skutočnosť
preukázať. Takáto dohoda mohla byť preukázaná buď výsluchom účastníkom alebo predložením
písomnej dohody. Z výpovede účastníkov tento záver nevyplynul, pretože žalobkyňa existenciu dohody
o zmluvnej odmene popierala. Vzhľadom na vykonané dôkazy je správny záver súdu prvého stupňa,
že nebola dokázaná existencia dohody o zmluvnej odmene. Žalovaný v podanom odvolaní nijako
nespochybňuje vyčíslenie úkonov právnej pomoci, a preto odvolací súd viazaný dôvodmi a rozsahom
odvolania rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil postupom podľa § 219 ods. 1 O.s.p..

6. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.. V
odvolacom konaní bola úspešná žalobkyňa, má preto právo na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré
pozostávajú z trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej pomoci (vyjadrenie k odvolaniu) v sume
151,05 eura, režijného paušálu 8,39 eur a 20 % DPH v sume 30,21 eur, čo spolu činí 189,65 eur.

7. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 CSP alebo 421
ods. 1 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí za
podmienok ustanovených v § 429 ods. 2 CSP.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "1C/22/2014", "guid": "9af008b9-0cf8-4df6-9f5f-a53fb093aa55:f78d86a6-2a63-4ed3-a00c-b7fa319d8b74", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "ussr:38fa841c-1287-4aa1-a94f-094929164066", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.70.2017.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 70/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 70/2017 z 3. 5. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-05-03", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.70.2017.2"}]}