Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 6Co/336/2015 z 28. 11. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 28. novembra 2016, sp. zn. 6Co/336/2015, ECLI:SK:KSPO:2016:8113221219.1 Krajský súd Prešov | 6Co/336/2015 | ECLI:SK:KSPO:2016:8113221219.1 | 2016-11-28 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo, Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy, Ostatné Citované ustanovenia: OSP, CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/d0449bfe-3040-4132-92b4-777179071616 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2016:8113221219.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/336/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113221219
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Wagshalová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8113221219.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členov
senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Michala Boroňa v právnej veci žalobcu: O. T., nar. XX.XX.XXXX,
bytom Z. XX, XXX XX Z., právne zastúpeného JUDr. Jozefom Karabašom, advokátom so sídlom Ružová
10, 083 01 Sabinov proti žalovanej: Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom Garbiarska 2, 040
01, IČO: 31 690 904, právne zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Daniel Blyšťan, s.r.o., so
sídlom Užhorodská 21, 040 01 Košice, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovanej proti
rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 29C 190/2013-183 zo dňa 08.07.2015 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje sa rozsudok.

Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

Predmet konania

1. Žalobca sa uplatnenou žalobou domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu
Košice sp.zn. 3C 1567/202 z 19.1.2012.

2. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť.

Obsah napadnutého rozhodnutia

3. Okresný súd Prešov ako súd prvej inštancie (ďalej len ,,súd“) rozhodol, že cit.: „z r u š u j e
rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu v Košiciach so sídlom na Alžbetinej 41 v Košiciach pod sp.zn.
3 C 1567/2012 zo dňa 19.1.2012,

žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo
výške 457,39 Eur, na účet právneho zástupcu, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.“

4. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že skutkovo mal za preukázané, že žalovaná uzatvorila so žalobcom
dňa 12. 11. 2007 poistnú zmluvu, pričom k zániku poistného vzťahu došlo dňa 9. 5. 2008 na základe
žiadosti žalobcu o zrušenie poistnej zmluvy zo dňa 26. 3. 2008. Následne si žalovaná návrhom na
začatie konania o zaplatenie 262,64 eur a návrhom na splátkový kalendár zo dňa 2. 1. 2012 podanom
na Arbitrážnom súde v Košiciach so sídlom na Hlavnej ulici 41 uplatnila osobitnú pohľadávku vo výške
262,64 eur s príslušenstvom, ktorá mala zodpovedať nákladom žalovanej vynaloženým na uzavretie
poistnej zmluvy, v zmysle článku XVII, ods. 7a zodpovedajúcej výške provízie za sprostredkovanie



poistnej zmluvy. Rozsudkom rozhodcovského arbitrážneho súdu v Košiciach pod sp.zn. 3 C 1567/2012
zo dňa 19. 1. 2012 bola žalobcovi uložená povinnosť zaplatiť žalovanej sumu vo výške 262,64 eur a
trovy rozhodcovského konania vo výške 276 eur, ktorý mu bol doručený dňa 18. 6. 2013. Žalobca v
podanej žalobe uviedol, že pri uzatvorení zmluvy vystupoval ako spotrebiteľ. Ďalej uviedol, že zo strany
žalovanej mu bolo doručené oznámenie o ukončení zmluvného vzťahu ku dňu 9. 5. 2008, kde súčasne
bolo uvedené, že zostatok na zmluve je vo výške 4460 Sk zodpovedajúci dlžnému poistnému s jeho
povinnosťou uhradiť tento dlh v lehote siedmych dní, považoval povinnosti voči žalovanej vyplývajúce
z predmetnej poistnej zmluvy za splnené.

5. Na zistený skutkový stav prijal právny záver, podľa ktorého poistná zmluva, ktorá bola uzatvorená
medzi stranami sporu je spotrebiteľskou zmluvou. Zo zmluvy je zrejmé, že žalovaná ako poisťovateľ
konal v rámci predmetu svojej činnosti a žalobca bol spotrebiteľom, keďže uzatvoril zmluvu ako
fyzická osoba. Podľa názoru súdu je dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve
neprijateľnou podmienkou, ktorá je v rozpore s ustanovením § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka
neplatná. Je neprijateľné, aby rozhodcovské konanie bolo dojednané ako výlučný prostriedok na riešenie
sporov akejkoľvek spotrebiteľskej zmluvy. Zmluvná podmienka, ktorou dodávateľ vopred stanoveným
obsahom rozhodcovskej doložky uložil, že všetky spory zo spotrebiteľskej zmluvy budú riešené ním
zvoleným rozhodcom, je v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany
právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorých vzťah, teória a prax navyše označujú
za fakticky nerovný, nevyvážený a preto nemá žiadne pochybnosti o tom že takáto podmienka sa prieči
dobrým mravom je absolútne neplatnou. Okrem iného dojednaná rozhodcovská doložka spôsobovala
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobcu, keďže ho nútila
rozhodcovskému konaniu, pričom rozhodcovský súd mohol vybrať len žalovaný bez možnosti žalobcu
podieľať sa na jeho kreovaní. Samotné podmienky rozhodcovského konania v zmysle rokovacieho
poriadku rozhodcovského súdu určeného žalovaným nespĺňajú podmienky ústavnosti. Na základe
uvedeného je možné konštatovať, že rozhodcovské konanie v rámci predmetného spotrebiteľského
sporu nezaručuje porovnateľné procesné práva so súdnym konaním a spôsobuje hrubú nerovnováhu
v právach a povinnostiach vo vzťahu dodávateľ a spotrebiteľ v neprospech spotrebiteľa ako slabšej
procesnej strany. Súd neprijal argument žalovanej, že rozhodcovská doložka bola so žalobcom v
predmetnej poistnej zmluve individuálne vyjednaná s poukazom na výpoveď svedkyne V. G. pôsobiacej
ako sprostredkovateľka poistenia v rozhodnom období, ktorá so žalobcom predmetnú poistnú zmluvu
uzatvárala, ktorá jednoznačne potvrdila, že za svojho pôsobenia zo strany žalovanej jej nebola nikdy
poskytnutá informácia týkajúca sa zmluvného dojednania rozhodcovskej doložky. Poukázala na to, že
ako sprostredkovateľka poistenia bola zaškoľovaná iba vo vzťahu k jednotlivým poistným produktom,
vyplneniam poistných zmluvách a svojím klientom podávala iba komplexné informácie týkajúce sa
poistného produktu.
6. Aplikoval ustanovenia § 52, ods. 1, 2 ,3, § 53, ods. 1, 2, 3, § 1, ods. 2, § 40, ods. 1, 2, § 43, ods.
1, § 54b zákona č. 244/2002 Z.z. .

7. O trovách konania rozhodol s poukazom na ustanovenie § 142, ods. 1 Os.p. tak, že úspešnému
žalobcovi priznal náhradu trov konania.

Obsah odvolania

8. Proti tomuto rozhodnutiu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. Navrhol,
aby odvolací súd rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odvolaní
uviedol, že v priebehu súdneho konania došlo k zmene právnej úpravy v dôsledku ktorej predmetný
rozhodcovský rozsudok prestal účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať. Je nesporné, že
predmetný rozhodcovský rozsudok spĺňa všetky zákonné podmienky uvedené v § 243d ods. 1 EP a to,
že a) toto rozhodcovské rozhodnutie bolo vydané pred 1.1.2015 a jeho predmetom bol spotrebiteľský
spor (finančné plnenie na základe spotreb. zmluvy) b) návrh na začatie exekúcie do 31.3.2015 podaný
nebol. Predmetný rozhodcovský rozsudok preto márnym uplynutím tejto lehoty prestal účastníkov
rozhodcovského konania (navrhovateľa a odporcu) zaväzovať. Ustanovenie § 243d EP je platné a
účinné, a vzťahuje sa ex lege aj na rozhodcovský rozsudok ktorý je predmetom tohto konania a preto je
nevyhnutné zánik záväznosti vyplývajúci z tohto ustanovenia zohľadniť a aplikovať aj na prejednávaný
prípad, čo však prvostupňový súd nespravil a tak neaplikoval správne ustanovenie právneho predpisu
a právne predpisy nesprávny vykladal a dôsledku dospel aj k nesprávnym záverom. Nie je potrebné,
nie je účelné a hlavne nie je ani možné „zrušovať“ rozhodnutia ktoré sú nezáväzné. Nezáväzné



rozhodnutie je de iure už zrušené. V prejednávanom prípade predmet konania odpadol a pre rozhodnutie
súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozhodnutia. Zákon umožňuje podať žalobu o zrušenie
rozhodcovského rozhodnutia len proti takému rozhodnutiu ktoré účastníkov konania zaväzuje - ktoré má
účinky ako rozhodnutie všeobecného súdu. Tým, že predmetný rozhodcovský rozsudok túto vlastnosť
stratil, odpadol aj predmet konania - záväzné rozhodcovské rozhodnutie. Použitím logického ako aj
systematického výkladu je možné dospieť iba k záveru, že zákon neumožňuje konať o zrušení a zrušiť
rozhodcovské rozhodnutie (alebo aj akékoľvek iné) ktoré nikoho nezaväzuje. Rozhodnutie ktoré pre
účastníkov konania nie je záväzné nemá voči účastníkom žiadne účinky, a preto nie je dôvodné a ani
možné konať o zrušení takéhoto rozhodnutia. Dôsledkom je, že obaja účastníci bez vlastného pričinenia
sú objektívne aj bez akéhokoľvek záujmu na výsledku konania. Rovnako možno skonštatovať aj zánik
vecnej legitimácie účastníkov konania, nakoľko cieľom konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku je
jeho zrušenie a teda zánik povinnosti upravenej vo výroku rozhodcovského rozsudku, pričom účastníci
v dôsledku zmeny zákona tým, že rozhodcovský rozsudok sa stal nezáväzným, už nie sú nositeľmi
pôvodne priznanej povinnosti resp. práva ( toho, o čom rozhodoval rozhodcovský súd ), aj preto súd
musí za tohto stavu žalobu zamietnuť. Avšak v danom prípade rozhodcovské konanie v ktorom bol
vydaný predmetný rozhodcovský rozsudok už skončilo a preto sa ani jeden z týchto právnych predpisov
na prejednávaný prípad resp. na rozhodcovské konanie v ktorom bol vydaný predmetný rozhodcovský
rozsudok nevzťahuje. Samotné rozhodcovské konanie už skončilo pred účinnosťou týchto predpisov,
tj. ešte pred 1.1.2015. Súd rozhodcovský rozsudok v zmysle ust. § 40 ods. 1 písm. a) bod. 1 zák. č.
244/2002 Z.z. predmetný rozhodcovský zrušil. Súd tak na prejednávaný prípad aplikoval nesprávny
právny predpis nakoľko zákon č. 244/2002 Z.z. v znení od 1.1.2015 sa na spotrebiteľské rozhodcovské
konania nevzťahuje. To vylučuje znenie jeho ust. § 1 ods. 4. Súd porušil práva odporcu aj tým, že
napriek žiadosti právneho zástupcu odporcu vyslovenej na pojednávaní uskutočnenom dňa 08.07.2015
v rozpore so Spravovacím a kancelárskym poriadkom nezaslal právnemu zástupcovi odpis zápisnice
z pojednávania. Rozsudok a aj samotný žalobný návrh má vadu v petite, pretože dôvod zrušenia
rozhodcovského rozsudku nie je vo výroku rozsudku uvedený a to ani s poukazom na niektoré zákonné
ustanovenie § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská doložka bola v
danom prípade dohodnutá individuálne. Odhliadnuc od faktu, že rozhodcovská doložka v poistnej zmluve
žalovaného je podľa 19-teho odôvodnenia vyňatá spod hodnotenia Smernice 93/13/EHS a od faktu, že
bola aj individuálne dojednaná, rozhodcovská doložka uzavretá žalobcom nespôsobuje žiadnu značnú
nerovnováhu v neprospech žalobcu. Medzi účastníkmi teda napr. ani nebolo dohodnuté, že spory medzi
účastníkmi sa majú riešiť výlučne v rozhodcovskom konaní - dohodnutá rozhodcovská doložka medzi
účastníkmi obsiahnutá v Osobitných zmluvných dojednaniach č. 01/2007 takúto dohodu neobsahuje.
Súd v odôvodnení skonštatoval, že rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach, avšak ako je to vyššie uvedené, jeho závery vyplývali z úplne nesprávnych skutkových aj
právnych záverov - išlo konkrétne o údajné odňatie či bránenie navrhovateľke obrátiť sa na všeobecný
súd. Jeho záver o neprijateľnosti a neplatnosti rozhodcovskej doložky je tak nepodložený a nezákonný.
9. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
Hodnotenie odvolacieho súdu.

10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods.
1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania
(§ 385 CSP a contrario) tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu
Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že
odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

11. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom
prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a vo vzťahu k odvolacím námietkam uvádza( § 387,
ods. 2 CSP).

12. Zásadnou právnou otázkou v predmetnej veci v súvislosti aj s dôvodmi uvádzanými odporcom v
odvolaní bola otázka, či rozhodcovská doložka, na základe ktorej rozhodcovský súd rozhodol a ktorá je
upravená v čl. XV. VPP žalovaného, podľa ktorej všetky vzájomné spory a sporné nároky poistenia budú
rozhodnuté v rozhodcovskom konaní, je podmienkou individuálne dojednanou (ako tvrdil odporca) a v



negatívnom prípade, či zakladá hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa
(neprijateľná podmienka).

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len „neprijateľná podmienka“).

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky
od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

V zmysle čl. 3 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
(,,Smernica“), zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak
napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých
na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.

V zmysle § 54 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, sa zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou, nemôžu odchýliť v neprospech spotrebiteľa od ustanovení Občianskeho
zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Nesmú obsahovať podľa § 53 ods. 1 prvá veta Občianskeho
zákonníka ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa. V danej veci sa žalobca domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku
žalobou zo dňa 21.02.2013 na Okresnom súde Bardejov s poukazom na neplatnosť rozhodcovskej
doložky dojednanej vo Všeobecných poistných podmienkach.

13. Rozsudkom rozhodcovského Arbitrážneho súdu v Košiciach pod sp. zn. 3C/1567/2012 zo dňa 19.
01. 2012 bola uložená povinnosť zaplatiť žalovanému 262,64 eur a trovy rozhodcovského konania
vo výške 276 eur. Tento rozsudok mu bol doručený 18.6.2013. Žalovaný uzatvoril so žalobcom dňa
8.11.2007 poistnú zmluvu. Žalobca vo výpovedi poukazoval, že poistné podmienky mu neboli riadne
vysvetlené. Osobitné zmluvné dojednania v čase pred uzavretím zmluvy nečítal. Nebol mu vysvetlený
význam rozhodcovskej doložky, ani význam rozhodcovského konania, s listinami, ktoré odkazujú na
rozhodcovské konanie nebol oboznámený.

14. Na základe takto dojednanej rozhodcovskej doložky v poistnej zmluve bol dňa 19. 01. 2012 vydaný
rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu v Košiciach pod sp. zn. 3C/1567/2012.

15. Smernica Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vychádza nie z
minimálneho okruhu nekalých klauzúl, ktoré sa majú transponovať, ale zo vzorového okruhu klauzúl. V
konečnom dôsledku sa okruh neprijateľných podmienok de lege lata uvedený v § 53 ods. 4 OZ upravil
postupne viacerými novelami až po uplynutí transpozičnej lehoty (napr. neprimeraná sankcia pod písm.
k/ bola upravená až novelou vykonanou zákonom č. 568/2007 Z.z. s účinnosťou od 01.01.2008, kým
hlavná transpozícia bola vykonaná zákonom č. 150/2004 Z.z. účinným od 01.04.2004.

16. Členské štáty si mohli vybrať, do akej miery prevezmú smernicou odporúčané nekalé klauzuly.
Zároveň sa však umožnilo členským štátom prekročiť rámec smernice, čo umožnilo upraviť okruh
neprijateľných podmienok aj širšie ako odporúča smernica ,,Členské štáty môžu prijať alebo si ponechať



najprísnejšie opatrenia kompatibilné so zmluvou v oblasti obsiahnutej touto smernicou s cieľom
zabezpečenia maximálneho stupňa ochrany spotrebiteľa“, (čl. 8 smernice).

17. Kým smernica vychádza zo vzorového okruhu nekalých klauzúl, slovenský zákonodarca upravil
režim súdnej kontroly neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách na základe indikatívneho
výpočtu neprijateľných podmienok (arg. slovo ,,najmä“ v § 53 ods. 4 OZ). To znamená, že súdu
nič nebráni judikovať neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve podľa tzv. generálnej
klauzuly v § 53 ods. 1 OZ, a teda nad rámec zoznamu podmienok uvedených v prílohe smernice alebo
okruhu uvedeného v Občianskom zákonníku. Nemožno napríklad vylúčiť, že súd so zreteľom na ostatné
zmluvné podmienky (čl. 4 ods. 1 smernice) posúdi rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú bez ohľadu
na jej znenie, teda že neobstojí žiadna rozhodcovská doložka a priestor pre rozhodcovské konanie bude
len pri preukázateľnom individuálnom vyjednaní rozhodcovskej zmluvy zo strany spotrebiteľa.

18. Odvolací súd poukazuje na kritériá neprijateľnej podmienky, za ktorú sa považuje podmienka, ktorá:
1. je obsiahnutá v štandardnej formulárovej zmluve, 2. spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach strán, 3. nerovnováha musí byť daná v neprospech spotrebiteľa.

19. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu, že o doložku, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil
spory výlučne v rozhodcovskom konaní, ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť
vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské
konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený nezvratne podrobiť sa rozhodcovskému
konaniu (porov. uznesenia Krajského súdu v Trnave vo veciach sp. zn. 10CoE/153/2011, sp. zn.
10CoE/30/2011, sp. zn. 10CoE/109/2011). Právna veda na tento problém reaguje : „Z pohľadu
spotrebiteľa je totiž rovnocenné, či riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu
„vnúti“ štandardná zmluvná klauzula, alebo dodávateľ svojím konaním. Spotrebiteľ má byť chránený
pred oboma. Práve proti možnosti dodávateľa diktovať svoju vôľu v zmluvnom vzťahu bol vytvorený celý
mechanizmus spotrebiteľsko-právnej ochrany pred štandardnými zmluvami.“ In: Štandardné zmluvy, str.
214, Vydavateľ Aleš Čeněk, 2010). Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/ OZ je svojím obsahom najbližšie
problémovej doložke ,,...vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory
s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní“.

20. Uvedené ustanovenie sa má vykladať z pohľadu spotrebiteľa a jeho ochrany a nie z pohľadu
dodávateľa. (porov. internetovú diskusiu na otázku neprijateľnosti doložky, ktorá ponúkala na výber
medzi štátnym a rozhodcovským súdom: 'http://www.lexforum.sk/247' D. T.: ,,Takže otázne je, ako by
som posúdil reálne možnosti, ktoré by nastali: 1. spotrebiteľ by inicioval konanie na rozhodcovský súd -
okresný súd, rozhodcovský súd môže konať (písm. r) nezakazuje, aby spotrebiteľ sa na rozhodcovský
súd obrátil, zakazuje iba to, aby to bol jediný orgán, na ktorý sa môže obrátiť), 2. spotrebiteľ by inicioval
konanie na súde - okresný súd, súd môže konať, 3. dodávateľ by inicioval konanie na súde - okresný
súd, súd môže konať Samozrejme, problematickou by bola tá najočakávanejšia: 4. dodávateľ by inicioval
konanie na rozhodcovskom súde - klauzula je neprijateľná, ak nie je alternatíva daná pre spotrebiteľa,
aby rozhodcovské konanie zastavil a „odsunul" na iné bojisko.

21. Podľa dôvodovej správy k § 53 ods. 4 písm. r/ OZ ,,spotrebiteľ môže svoje práva uplatňovať nie iba
v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky, ale ak sa tak rozhodne, aj v občianskoprávnom konaní a
zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle navrhovaného ustanovenia považovaná
za neprijateľnú“.

22. Teda podľa T. doložku nie je možné akceptovať, ak by vyžadovala od spotrebiteľa podrobiť sa
arbitráži. Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/ OZ nie je len o možnosti výberu medzi štátnym a súkromným
súdom, ale predovšetkým o dôsledkoch, ktoré zakladá, a teda, či doložka nenúti spotrebiteľa podrobiť
sa nezvratne arbitráži.

23. Ako je zrejmé zo smernice, na spotrebiteľa pri typových zmluvách dopadá ochranný režim
zákazu neprijateľných zmluvných podmienok. O typovú zmluvu vrátane rozhodcovskej doložky ide
aj v predmetnej právnej veci. Nepochybne ide o štandardnú typovú zmluvu medzi podnikateľom a
spotrebiteľom (čl. 1 ods. 1, čl. 2 písm. b/, c/ Smernice Rady 93/13/EHS).



24. Odvolací súd zastáva názor, že pokiaľ ide o tzv. nevýhradnú rozhodcovskú doložku, možnosť voľby
pre spotrebiteľa je len iluzórna, pretože takmer s pravidelnosťou rozhodcovské žaloby podávajú veritelia,
čo možno odôvodniť aj rozsahom nárokov plynúcich zo štandardne formulovanej zmluvy. Naopak, ak
niektorý spotrebiteľ výnimočne uplatňuje svoje práva, tak využíva, pre neho transparentný štátny súd.
Odvolací súd pritom nepochybuje o tom, že spotrebiteľ, ktorý sa rozhodne osobitne individuálne vyjednať
rozhodcovskú zmluvu, by aj reálne rozhodcovské konanie využil, pretože inak by jeho individuálne
(„sólo“) vyjednávanie nedávalo zmysel.

25. Poskytovanie spravodlivosti musí mať svoje limity a musí aj pre súkromnoprávnu sféru
arbitrov. Ide o rozhodovanie o právach a právom chránených záujmoch osôb, ktoré môže výrazne
zasiahnuť do života ľudí a ak sa majú akceptovať pri poskytovaní spravodlivosti súkromnoprávne
prvky, tak len s jednoznačnými garanciami vylučujúcimi pochybnosti o férovom arbitrážnom konaní
vrátane rozhodcovskej zmluvy. Doložky nemôžu predstavovať pasce pre spotrebiteľov za účelom čo
najskoršieho privodenia exekúcie.

26. V danom prípade podľa obsahu spisu dodávateľ preukázateľne navyše nevysvetlil spotrebiteľovi
význam rozhodcovskej doložky, na rozdiel od zásad občianskeho súdneho konania, nepredstavil mu
pravidlá, podľa ktorých sa bude viesť súkromný „súdny“ proces a nedal mu po preukázateľnom poučení
na výber rozhodnúť sa (pre porovnanie § 90 ods. 3 Zákona o platobných službách).

27. Aj procesné pravidlá rozhodcovského súdu ponímajúce kontraktuálnu inkorporáciu prostredníctvom
rozhodcovskej doložky sú súčasťou zmluvného vzťahu a ako formulárový produkt podliehajú súdnej
kontrole neprijateľnosti zmluvných podmienok. Ak povinný spotrebiteľ mal vyjednať súkromný „súdny“
proces, mal by nepochybne poznať tieto pravidla. O týchto niet v spise ani zmienky. Odvolateľ sa bráni
tým, že žalobca bol dostatočne poučený a táto skutočnosť vyplýva zo Záznamu o potrebách klienta.
Odvolací súd si nedokáže predstaviť rokovanie spotrebiteľa o rozhodcovskej doložke a jej perfektné
individuálne zmluvné vyjednanie, ak spotrebiteľ nepozná jeho obsah (vedľajší predmet zmluvy). Je
takmer notorietou, že v rámci uzatvárania spotrebiteľských zmlúv sa díleri nezmieňujú o podrobnostiach
a procesných pravidlách rozhodcovského konania. Získavanie podpisov spotrebiteľov pod údajné
individuálne vyjednanie má kampaňovitý rozmer. Tvrdenie o tom, že si takýto proces vyjednal spotrebiteľ
a pritom nepoznal jeho obsah, je poznačené neudržateľnou tendenciou dosiahnuť arbitráž, s čím je
spojené ďalšie zvýšenie nákladov spotrebiteľa.

28. Môže sa vyskytnúť otázka, či by vôbec spotrebiteľa napadla myšlienka namietať neprijateľnosť
rozhodcovskej doložky. Tú odvolací súd poukazuje na nutnosť objektívneho posúdenia rozhodcovskej
doložky a nie je rozhodujúca vôľa účastníka zmluvného vzťahu a v tomto zmysle ani jeho aktivita.
Neprijateľná rozhodcovská doložka je absolútne neplatná (§ 53 ods. 5 OZ) a je povinnosťou nielen súdu,
ale aj rozhodcu z tohto právneho posúdenia vyvodiť všetky právne dôsledky a poskytnúť náležitú ochranu
pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Neuniklo pozornosti odvolacieho súdu, že rozhodca iba
zriedkavo pristupuje k posúdeniu platného založenia vlastnej právomoci, resp. túto iba formalisticky
skonštatuje ako danú. Odvolací súd tak nadobudol presvedčenie, že aj toto konanie je prejavom
nerešpektovania práv spotrebiteľov, resp. reflexiou absencie nestrannosti a nezaujatosti rozhodcu.

29. Akceptovateľnosť rozhodcovského konania v spotrebiteľských veciach sa ponúka napríklad
osobitným vyjednaním a nie nanútením arbitráže spotrebiteľovi. Arbitráž môže fungovať, ale za
transparentných podmienok ako efektívny prostriedok ochrany a keď aj spotrebiteľ rozumie, o čo v
prípade rozhodcu ide.

30. Na individuálne dojednanie je však potrebné rešpektovať a zachovať proces tvorby zmluvy
ustanovený v OZ. Naproti tomu nevhodné predkladanie podmienok predstavuje jednu z nekalých
obchodných praktík (klamlivá obchodná praktika; § 8 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa; ďalej len ,,ZOS“). Predkladanie rozhodcovských doložiek spotrebiteľom za stavu, keď
nepoznajú pravidlá arbitráže (predmet rozhodcovskej zmluvy) a prirodzene nevenujú dostatočnú
pozornosť tejto časti formuláru, sa zneužíva k záverom o individuálnom vyjednaní zo strany
spotrebiteľov, pričom na tomto nič nemení technika predkladania - inkorporovanie doložky do
všeobecných zmluvných podmienok versus vyhotovenie štandardnej rozhodcovskej zmluvy na
samostatnom liste (hárku) papiera.



31. Zbavenie sa zodpovednosti za nekalú obchodnú praktiku pri nevhodnom predkladaní zmluvných
podmienok argumentáciou, že spotrebiteľ mal byť bdelý, odvolací súd neprijíma, a odsudzuje ako
konanie hraničiace so zlým úmyslom v zmluvných vzťahoch. Je neakceptovateľné, aby porušovateľ
práva presúval zodpovednosť na slabšieho a je vylúčené, aby za takýchto okolností súd akceptoval
rozhodcovskú doložku.

32. Odvolací súd pripomína judikatúru súdneho dvora [...je nezanedbateľné nebezpečenstvo, že
priemerný spotrebiteľ nepoukáže na nekalosť zmluvnej podmienky (Océano, Mostaza Claro (bod.
25-27), Godard (bod 61), ASTURCOM (bod 51), uznesenie POHOTOVOSŤ (bod 50), Pannon a iné].
To isté platí, pokiaľ ide o rozpor rozhodcovskej doložky s generálnou klauzulou. Odvolací súd navyše
poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011, IV. ÚS 55/2011-19, v ktorom ústavný
súd podporil judikatúru na ochranu spotrebiteľa: ,,Zákon explicitne nekonfrontuje navzájom inštitút
dobrých mravov a inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky. Odvolací súd nezaznamenal ani v judikatúre
pomenovanie týchto inštitútov súkromného práva. Každopádne na to, aby sa skonštatovala blízkosť
týchto inštitútov z hľadiska ich významu a zákonom sledovaného cieľa ratio legis, netreba použiť ani
zložité výkladové metódy.

33. Pravidlá správania sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ
fundamentálneho hodnotového poriadku, aj takto sa dajú definovať dobré mravy, ak tomuto kritériu
zmluvná podmienka nevyhovuje, prieči sa dobrým mravom.

34. Nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech
spotrebiteľa, je neprijateľná. Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech
spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý
vzťah teória a prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti
o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre
docielenie skutočnej, rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj
bez návrhu a rovnako aj bez návrhu súd exekúciu zastaví o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej
podmienky. Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a
dodávateľ ju použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi.“

35. Dodávateľ s odbornou starostlivosťou mal a musel vedieť, že nemá používať neprijateľné podmienky
a má poznať aj dôsledky ich používania. Dodávateľ musí počítať s tým, že plnenie z nekalej podmienky
mu súd nemôže vymôcť.

36. Predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi
sa rozumie ,,najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky
diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby,
alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe,
využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody
(pre porov. § 4 ods. 8 ZOS).

37. Podľa cit. čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách ,,Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so
spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre
spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia
existencia možná bez nekalých podmienok“.

38. Európska komisia vo svojich pripomienkach uviedla, že „pokiaľ ide o zásadu efektivity, t.j. o
požiadavku, aby vnútroštátne procesné predpisy neznemožnili alebo nesťažili nadmerne výkon práv
uznaných právom Únie, zdá sa, že pokiaľ sa ust. § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní uplatňuje
aj na prípady, keď požadované plnenie je v rozpore s právom Únie, povinnosť vnútroštátneho súdu
zastaviť exekučné konanie bez návrhu (ex offo) predstavuje dostatočné zabezpečenie uplatnenia tejto
zásady“ (bod 33 pripomienok EK vo veci C-76/10).

39. Podľa čl. 38 Charty základných práv Európskej únie „politiky štátov zabezpečia vysoký stupeň
ochrany spotrebiteľa“.



40. Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z
predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom
postavení. To platí aj vo vzťahu, keď zmluvný vzťah obsahuje aj vedľajšie zmluvné ustanovenia
formulárovej povahy (záložné zmluvy, ručiteľské zmluvy, dohody o zrážkach zo mzdy, rozhodcovské
zmluvy a pod.).

41. Možnosť zmeny obsahu štandardných podmienok zo strany spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé,
že ide o rovnosť len formálnu. Aby sa dosiahla faktická rovnosť, je to možné dosiahnuť len vonkajším
zásahom tzv. súdnou kontrolou (porov. rozsudky Mostaza Claro C 168/05, Océano Grupo Editorial SA
C 240/98-C 244/98).

42. Snaha názorovo uprednostniť jednostranný výklad zákona na strane odvolateľa evidentne naráža na
ciele práva Európskej únie, ktoré musí štát naplniť. Medzinárodná zmluva vrátane Zmluvy o fungovaní
EÚ má po jej ratifikácii prednosť a v hierarchii právnej sily je nad zákonom (čl. 7 ústavy). Lojalita k aktom
EÚ je zásadná a rešpektovanie judikatúry súdneho dvora je principiálnou otázkou. Odvolací súd nechce
relativizovať význam princípu právnej istoty vyplývajúci z právoplatného rozhodnutia ale na druhej strane
ak ide o výnimočné a závažné okolnosti a naplnenie cieľov práva EÚ, súd ich má naplniť.

43. Podľa čl. 3 ods. 2 smernice ,,Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá
vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne
formulovanou štandardnou zmluvou“.

44. Možnosť ponúknuť spotrebiteľovi rozhodcovské konanie nič nemení na podstate povahy individuálne
vyjednanej rozhodcovskej doložky.

45. Evidentne ide o vopred dodávateľom naformulované zmluvné klauzuly, vrátane časti o
rozhodcovskom konaní a rovnako je zrejmé, že spotrebiteľ nemôže meniť formulárovú zmluvu ani obsah
rozhodcovskej zmluvy vrátane rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu. Cieľ smernice garantovať
súdnu kontrolu neprijateľnosti zmluvných podmienok sa týka 1. dodávateľom vopred naformulovaných
klauzúl a 2. bez možnosti meniť ich obsah. Je pritom irelevantné, či niektorú časť zmluvy dodávateľ
osobitne spotrebiteľovi navrhol.

46. Podľa názoru vyjadreného v odvolaní by platilo, že všetky rozhodcovské zmluvy dohodnuté so
spotrebiteľom sú individuálne vyjednané len z dôvodu, že spotrebiteľ uviedol o jeden podpis v zmluve
navyše. Úplne by sa strácal cieľ a zmysel súdnej kontroly formulárových podmienok, ktorých obsah
spotrebiteľ nemôže nejako zmeniť. Spotrebiteľ mohol rozhodcovskú doložku ako celok prijať alebo
odmietnuť, a na otázku, či si rozhodcovskú doložku vymienil, možno iba ťažko odpovedať kladne, keďže
jej obsah, vrátane relevantných pravidiel rozhodcovského procesu zjavne nepoznal.

47. Teória prezentovaná v odvolaní je v priamom rozpore s relevantnými ustanoveniami OZ. Tu
rovnako platí, že za podmienku, ktorá nie je individuálne vyjednaná, sa považuje podmienka, ktorá bola
vopred naformulovaná a spotrebiteľ nemôže meniť jej obsah. Ak by podstatu individuálne vyjednanej
zmluvnej podmienky determinovala bez ďalšieho možnosť výberu, zo súdnej kontroly by boli vylúčené
všetky formulárové typové zmeny a doplnky k pôvodnej zmluve, keďže bolo len na spotrebiteľovi, či
k formulárovým zmenám pristúpi. S tým sa odvolací súd nemôže stotožniť, keďže by došlo k popretiu
zmyslu a cieľa ochrany práv spotrebiteľa (Smernice 93/13/EHS) a k spochybneniu ochrany a podpory
efektívneho vnútorného trhu EÚ očisteného od nemorálnych zmluvných klauzúl. Vo formulároch môžu
byť pre spotrebiteľa dôležité, ale aj nepotrebné veci, no spoločným znakom za každých okolností je,
že spotrebiteľ nemá možnosť meniť obsah formulára . Buď ho akceptuje alebo zmluva nevznikne.
Súdna kontrola bola vytvorená práve z dôvodu ochrany pred diktátom formulárových zmlúv, vrátane
formulárových zmien a doplnkov pripravených vopred dodávateľom. Uvedený cieľ žalovaný náležite
nedocenil, resp. nesprávne interpretoval, o to viac, že ide o medzinárodný záväzok Slovenskej republiky
k EÚ.

48. Tento záver možno vystihnúť z judikatúrneho vývoja súdneho dvora v rozhodnutí Pohotovosť/ G.
(bod 50.). Preto aj ochrana poskytovaná súdom vo vzťahu k neprijateľnej zmluvnej podmienke je o
presadení noriem vyššej právnej sily a záväzku štátu prijať všetky kroky nevyhnutné na to, aby nekalá
podmienka spotrebiteľa nezaväzovala. Pri dôslednom aplikovaní judikatúrnych záverov súdneho dvora



tak aj prvostupňový súd ako článok súdnej sústavy EÚ a ako orgán členského štátu EÚ postupoval
náležite a rozhodol vecne správne tým, že poskytol ochranu spotrebiteľovi pred nekalou rozhodcovskou
doložkou.

49. Moc rozhodcu rozhodovať spory nie je delegovaná zo strany žiadneho verejnoprávneho subjektu
(uznesenie ÚS ČR IV. ÚS 130/02). Prvostupňový súd interpretoval a aplikoval právo v súlade s
medzinárodnou zmluvou.

50. Nevhodné predkladanie zmluvných podmienok sa týka smernice Európskeho parlamentu a Rady z
11.5.2005 2005/29 ES o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom
trhu, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady
97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004
(„Smernica o nekalých obchodných praktikách“). Odvolací súd pripomína, že OZ v rovine vnútroštátnej
zakotvuje normatívne mantinely posúdenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky.

51. Na strane žalovaného je dôkazné bremeno preukázať, že spotrebiteľ si vo svetle vyššie uvedených
požiadaviek odvolacieho súdu (nielen formálne) individuálne vyjednal rozhodcovské konanie. V tomto
smere popri nedôslednej argumentácii neboli doložené žiadne relevantné listinné dôkazy podporujúce
záver o individuálnom vyjednaní rozhodcovskej doložky. Nie spotrebiteľ má dokázať, že nedošlo
k individuálnemu vyjednaniu, ale dodávateľa zaťažuje bremeno presvedčivo preukázať individuálne
vyjednanie (§ 53 ods. 3 OZ) - ani tento aspekt nie je v odvolaní zohľadnený. Z predloženej zmluvy
nevyplýva individuálne vyjednaná rozhodcovská zmluva a odporca neoznačil žiadne iné relevantné
dôkazy. Ak si spotrebiteľ individuálne vyjednal rozhodcovskú zmluvu, potom by muselo platiť, že
si individuálne (podľa predstav spotrebiteľa) vyjednal aj podmienky arbitráže. Z obsahu spisu však
takýto záver rozhodne nemožno prijať. Dôvodne teda možno konštatovať, že žalovaný si dôkazné
bremeno o individuálnom vyjednaní rozhodcovskej doložky nesplnil. Žalobca nemal možnosť ovplyvniť
obsah predmetnej doložky. Mohol ju buď prijať ako celok alebo odmietnuť. Obsah tejto rozhodcovskej
doložky bol dodávateľom (žalovaným) vopred pripravený a na jej obsahu žalobca nijakým spôsobom
neparticipoval. Už len tento samotný fakt spochybňuje tvrdenie odporcu, že ide o individuálny návrh
žalobcu na riešenie prípadného sporu v rozhodcovskom konaní.

52. Inštitút individuálne dohodnutej podmienky je treba vykladať v súlade s cieľom smernice, podľa
ktorej sa podmienka nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola pripravená vopred a spotrebiteľ
preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou
zmluvou (čl. 3 ods. 2 Smernice).

53. Nič na tom nemení ani tá skutočnosť, na ktorú žalovaný poukazoval v odvolaní, že vyjednaniu
tejto rozhodcovskej doložky predchádzal záznam sprostredkovateľa poistenia o potrebách klienta, ktorý
bol spísaný pri uzatváraní poistnej zmluvy. Ak by sa žalobca rozhodol osobitne individuálne vyjednať
rozhodcovskú doložku, zaiste by tento záznam o sprostredkovaní poistenia, aj samotná zmluva neboli
na predtlačenom formulári, ale osobitne konkrétne vyjednané a špecifikované tak, aby odrážali to, čo
si žalobca individuálne želá.

54. Záznam sprostredkovateľa poistenia o požiadavkách a potrebách klienta k predmetnej poistnej
zmluve preukazuje, že v danom prípade opäť ide o predtlačený formulár, kde žalobca nemal na výber
možnosť individuálne dohodnúť obsah podmienky. Takto predtlačený formulár (aj keď vo forme záznamu
sprostredkovateľa poistenia o požiadavkách a potrebách klienta), odvolací súd nepovažoval za dôkaz,
ktorý by potvrdzoval, že žalobca individuálne dojednal rozhodcovskú doložku. Na tejto okolnosti nič
nemení ani to, že predmetné poistenie bolo dojednané sprostredkovateľom poistenia v zmysle zákona
č. 340/2005 Z.z. Sprostredkovateľ poistenia je totiž osobou, ktorá reprezentuje poisťovňu, koná v jej
záujme a v jej prospech, čo znamená, že samotná okolnosť takejto formy dojednávania poistného
vzťahu nemôže byť na ujmu hodnotenia zmluvných podmienok dojednaných pri tomto poistení v zmysle
Smernice Rady č. 93/13/EHS.

55. Z obsahu spisu a napokon aj tvrdenia samotného žalovaného nevyplýva, že by ako dodávateľ
vysvetlil žalobcovi význam rozhodcovskej doložky, pravidlá, podľa ktorých sa bude viesť tento proces a
po preukázateľnom poučení, mu dal na výber sa rozhodnúť. Preto, ak napríklad spotrebiteľ mal vyjednať
tento súkromný proces, mal by nepochybne tieto pravidlá poznať. O nich však v spise tiež niet žiadnej



zmienky. Preto tvrdenie žalovaného o tom, že takýto proces si dojednal spotrebiteľ (v danom prípade
žalobca) a pritom nepoznal jeho obsah, je z pohľadu vykonaného dokazovania neudržateľné.

56. Z vyššie uvedených dôvodov sú právne irelevantné aj námietky odvolateľa rozvíjajúce úvahy, že
osobitné zmluvné dojednania nie sú pokračovaním VPP a rozhodcovská doložka preto nie je súčasťou
VPP, že žalobca podpísaním záznamu o požiadavkách a potrebách klienta k spornej poistnej zmluve
potvrdil svoju vedomosť o všetkých zmluvných podmienkach, pričom neobstojí ani jeho obrana, že súd
tento záznam v rámci hodnotenia dôkazov nechal bez povšimnutia.

57. V danej veci je nezanedbateľná aj tá skutočnosť, že v predmetnej veci napr. trovy rozhodcu (276
Eur) prevyšujú vymáhanú istinu pohľadávky vo výške 262,64 Eur. Už len táto skutočnosť predstavuje
neprimeranosť arbitrážneho procesu.

58. Odvolací súd sa preto nestotožnil s tým, že rozhodcovská doložka bola individuálne dojednaná medzi
účastníkmi konania.

59. Predkladanie takto dohodnutých rozhodcovských doložiek spotrebiteľom za stavu, keď nepoznajú
pravidlá arbitráže, nevenujú pozornosť tejto časti formuláru, pretože táto doložka je zakotvená do
všeobecných zmluvných podmienok vyhotovenej v štandardnej rozhodcovskej zmluve, na samostatnom
liste - hárku papiera, odvolací súd považuje za nevhodné.

60. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na judikatúru Súdneho dvora a na tú skutočnosť, že
priemerný spotrebiteľ nepoukáže na nekalosť zmluvnej podmienky (Mostaza Claro, bod 25. - 27., C
168/05, Océano Grupo Editoria, Asturcom, a iné). Dodávateľ (žalovaný) s odbornou starostlivosťou
musel vedieť, že nemá používať neprijateľné podmienky, má poznať aj dôsledky ich používania.

61. Pokiaľ je právomoc rozhodcovského súdu založená na rozhodcovskej doložke, ktorá je neprijateľnou
podmienkou, a preto absolútne neplatným zmluvným dojednaním, je nesporné, že rozhodcovský
rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a dodávateľovi voči spotrebiteľovi nemôže
zakladať (a to ani sčasti) nárok na plnenie. Keďže na zrušenie rozhodcovského rozsudku postačí aj
jediný naplnený zákonný dôvod, nebolo potrebné zaoberať sa ďalšími dôvodmi odvolateľa zameranými
na obhájenie spôsobu kreovania rozhodcovského orgánu. Právne irelevantné sú aj námietky odvolateľa,
že osobitné zmluvné dojednania nie sú pokračovaním VPP a rozhodcovská doložka preto nie je
súčasťou VPP, že žalobca podpísaním záznamu o požiadavkách a potrebách klienta k spornej poistnej
zmluve potvrdil svoju vedomosť o všetkých zmluvných podmienkach. Bez právneho významu je aj
obrana odvolateľa, že spotrebiteľ v dodávateľom poskytnutej dodatočnej lehote 30 dní od podpisu zmluvy
písomne neodmietol ustanovenia článku XV. VPP a zároveň aj odsek 3 osobitných zmluvných dojednaní,
v ktorom je obsiahnutá rozhodcovská doložka. Neobstojí ani obrana odvolateľa, že len taká výlučná
rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka, ktorá
nebola individuálne dojednaná so spotrebiteľom, pričom v prípade sporu spotrebiteľa núti podrobiť sa
výlučne rozhodcovskému konaniu, vychádzajúc z § 53 ods. 1 OZ i zo smernice nesporne bez ďalšieho
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

62. Vo vzťahu k námietke odvolateľa týkajúcej sa vyňatia poistných zmlúv spod posudzovania, či
ide o neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve odvolací súd udáva. Podľa „devätnásteho
odôvodnenia“ smernice z posúdenia neprijateľnosti zmluvných podmienok je vyňatý len hlavný predmet
zmluvy (v okolnostiach posudzovanej veci hlavným predmetom poistnej zmluvy je poistné krytie
poskytnuté dodávateľom) a vzťah ceny a kvality tovaru alebo dodávanej služby. Zároveň však platí,
že aj hlavný predmet zmluvy a vzťah ceny a kvality dodávanej služby môžu byť brané na zreteľ
pri hodnotení primeranosti ostatných podmienok (rozumej ostatných podmienok poistnej zmluvy). Z
citovaného odôvodnenia smernice nevyplýva preto vyňatie poistných zmlúv z vecného rozsahu smernice
en bloc a rovnako ani nemožnosť posúdenia nekalého charakteru podmienky zakladajúcej právomoc
rozhodcovského súdu rozhodnúť spor vyplývajúci z poistnej zmluvy.

63. Odvolací súd nezistil skutočnosti, že by sa súd prvého stupňa dopustil odvolateľom namietaných
procesných pochybení a nebolo zistené ani žiadne iné procesné pochybenie v jeho postupe.



64. Vo vzťahu k odvolacej námietke, že prvostupňový súd nebral na zreteľ ust. § 243d zákona č.
233/1995 Z.z., ktoré je prechodným ustanoveniam k právnym úpravám účinným od 1. 1. 2015 a zrušil
rozsudok, ktorý v tom čase nebol pre strany záväzný odvolací súd udáva.

65. Konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku nie je konaním podľa § 80, písm. c./ O.s.p. a teda
sa nevyžaduje preukázanie naliehavého právneho záujmu. V predmetnom konaní sa vyhodnocuje
existencia splnenia zákonných podmienok pre vyhlásenie rozhodcovského rozsudku a to podľa
právnej úpravy účinnej v čase jeho vyhlásenia. Rozhodcovský rozsudok ustanovením § 243d
Exekučného poriadku, ani žiadnym iným ustanovením všeobecne záväzného právneho predpisu nebol
formálne zrušený. Zákonodarca nepristúpil normatívnou cestou k zrušeniu rozhodcovských rozsudkov.
Legislatívna úprava smerovala k strate ich záväznosti. Rozsudok teda nie je zrušený a neexistuje žiadna
zákonná prekážka na to, aby v sporovom konaní na základe riadne podaného návrhu na začatie konania
súd preskúmal existenciu zákonných podmienok na jeho vyhlásenie. Denegatio iustitiae (odopretiu
spravodlivosti) by sa rovnal stav, ak by sa na základe riadne včas podanej žaloby podľa tretej časti
O.s.p. súd vecou nezaoberal. Neexistuje žiadny zákonný dôvod, aby konanie bolo zastavené. Na
margo argumentu o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu odvolací súd udáva, že dotknutou
právnou úpravou (§243d Exekučného poriadku) nedošlo uplynutím trojmesačnej doby k zániku vecnej
legitimácie, ktorá tu v čase začatia konania bola. Niet pochýb o tom, že rozhodujúci je stav v čase
vyhlásenia rozhodnutia, ale ak existujú podmienky pre prieskum zákonnosti rozhodcovského rozsudku
na základe včas podanej žaloby, bolo by neprípustné odmietnuť poskytnúť spravodlivosť len z dôvodu,
že zákonodarca zákonom sprísnil podmienky vykonania rozhodcovských rozsudkov. Ak teda stratí
záväznosť rozhodcovský rozsudok, nemali by byť pochybnosti, že exekúcia na jeho základe nemôže
prebehnúť. Uvedené opatrenie však nijako neblokuje iný ochranný mechanizmus proti nezákonnosti
rozhodcovského rozsudku, ktorým je konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku v sporovom konaní
podľa 3.časti O.s.p.. Tento ochranný mechanizmus je štandardný. Dokončenie konania začatého na
základe procesne korektného návrhu je aj v súlade s princípom právnej istoty.

66. Vychádzajúc z uvedeného, odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1 a ods.
2 CSP rozsudok vrátane výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil.

67. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1, 262, ods. 1 CSP tak, že vyslovil, že žalobca má nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100 %, pretože bol v odvolacom konaní plne úspešný.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).