{"guid": "f9b018c7-6796-42e5-95b5-3c8baaf89b04:ef901d0a-d801-485e-a6c1-8c20781633ec", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2016:8112242476.2", "spisova_znacka": "7Co/83/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 7Co/83/2016 z 26. 10. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 26. októbra 2016, sp. zn. 7Co/83/2016, ECLI:SK:KSPO:2016:8112242476.2", "identifikacne_cislo": "8112242476", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Branislav Breza", "sudca_id": 400, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-branislav-breza-400", "datum_vydania": "2016-10-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/293", "nazov": "predpis č. 293/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/293", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/293-1992"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ef901d0a-d801-485e-a6c1-8c20781633ec", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2016:8112242476.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2016:8112242476.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2016:8112242476.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/83/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112242476
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8112242476.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.
Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobkyne Q. Z., nar. XX.XX.XXXX,
bývajúcej v C. č. XXX, právne zastúpenej AK- TARABČAK s.r.o., so sídlom v Prešove, na ulici Hlavnej
č.13, proti žalovanej M. A., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej v A. č.XXX, právne zastúpenej JUDr. Dášou
Komkovou, advokátkou, so sídlom v Prešove, na ulici Hlavnej č.27, o zriadenie vecného bremena o
odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 13.01.2016 č.k. 11C/438/2012-214
takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e  rozsudok vo výroku o zriadení vecného bremena.

M e n í  rozsudok vo výroku o trovách konania tak, že žiadny z účastníkov n e m á      p r á v o na
náhradu trov 1. inštančného konania.

Žiadny z účastníkov n e m á  p r á  v o  na náhradu trov odvolacieho  konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom zriadil vecné bremeno vo forme práva cesty cez parcelu
č.XXX - zastavané plochy  a nádvoria o výmere XXXmX zapísanej na LV. č.XXX katastrálneho územia
C. pre každého vlastníka stavby súpisné číslo XXX stojacej na parcele č.XXX/X- zastavané plochy a
nádvoria o výmere XXXmX zapísanej na LV. č.XXX katastrálneho územia C. a to za jednorazovú náhradu
vo výške 220 eur, ktorú je žalobkyňa povinná zaplatiť žalovanej v lehote troch dní od právoplatnosti
rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalovanej uložil povinnosť nahradiť žalobkyni trovy
konania vo výške 1644,39 eur.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou parciel č.XXX,
č.XXX/X, č.XXX, č.XXX a rodinného domu súpisné č.XXX, stojaceho na parcele č.XXX/X, čo vyplýva
z LV. č.XXX katastrálneho územia C.. Žalovaná vlastní parcely č.XXX/X, č.XXX, č.XXX, č.XXX a
rodinný dom súpisné č.XXX, stojaci na parcele č.XXX. Tieto nehnuteľností sú zapísané na LV. č.XXX
katastrálneho územia C.. Pôvodne parcela č.XXX bola na LV. č.XXX zo dňa 14.12.2012 vedená ako
spoločný dvor, pokiaľ ide o spôsob jej využitia a v priebehu tohto súdneho konania zrejme z podnetu
žalovanej došlo k zmene spôsobu využitia tejto parcely tak, že v súčasnosti je už vedená len ako dvor.

3. V minulosti parcelu č.XXX tvoriacu pozemok medzi domami účastníčok užívali ich právni
predchodcovia Z. I. C. a J. O., pričom k nezhodám a bráneniu rodine žalobkyne v jej užívaní došlo až
v rokoch 2004-2010, čo potvrdili obe účastníčky. Tie sa nezhodli len v titule pre užívanie nehnuteľnosti.
Podľa žalobkyne parcela č.XXX bola spoločná a tak sa aj užívala oboma rodinami. Rodina žalobkyne
preto prechádzala po celej tejto parcele peši, ale aj povozom, ktorým sa vozilo drevo uskladňované



v stodole za domom. Za domom žalobkyne sa totiž nachádzajú aj hospodárske stavby a to šopa a
chlieviky. Otec žalobkyne kosil navyše trávu na spornej parcele, a to preto lebo Z. I. C. užíval dom len
sporadicky, keďže býval v C.. Manžel žalobkyne postavil na tejto parcele i vodomernú šachtu. Žalovaná
vo svojej výpovedi potvrdila, že rodina žalobkyne prechádzala po celej parcele č.XXX, ale nie autom a
len z dôvodu, že to povolil ešte jej starý otec. Vie o tom z počutia a vtedy mohla mať 8 až 9 rokov. Spory
ohľadne nehnuteľnosti začali asi v rokoch 2009-2010.

4. Ako vyplýva z informatívnej kópie z mapy prístup k nehnuteľnostiam žalobkyne z verejnej komunikácie
podľa požiadavky žalobkyne by musel viesť aj cez parcely č.XXX/X a č.XXX/X. E. nehnuteľností sú
zapísané na LV. č.XX katastrálneho územia C. ako podielové spoluvlastníctvo účastníčok a ďalších osôb.

5. V súčasnosti žalobkyňa prechádza len pešo cez parcelu č.XXX/X, na ktorú nie je založený list
vlastníctva. Ako bolo zistené pri ohliadke prechádza po chodníku, ktorý je okolo potoka a k svojmu domu
vychádza po úzkych schodíkoch osadených v strmom svahu.

6. Znaleckým posudkom znalca T.. M. W. z odboru odhadu hodnoty nehnuteľností č.XXX/XXXX bola
ustálená finančná náhrada za zriadenie vecného bremena práva prechodu peši a prejazdu cez parcelu
č.XXX na sumu 225 eur. Znalec vyslovil v posudku názor, že je potrebné geometrickým plánom rozdeliť
parcelu s právom prechodu a s právom prejazdu. Aj keď voči ustáleniu výšky hodnoty tejto nehnuteľností
znalcom mala žalobkyňa výhrady, ktorá nesúhlasila s výškou použitých koeficientov, znalec na svojom
posudku zotrval a žalobkyňa o doplnenie dokazovania v tomto smere nežiadala.

7. V minulosti sa viedlo tiež súdne konanie na základe žaloby Z. I. C. o určenie vlastníckeho práva
pod spisovou značkou 12C/273/1982 na Okresnom súde Prešov. Právoplatným rozsudkom zo dňa
28.04.1982 bolo určené, že žalobca Z. I. C. je výlučným vlastníkom parcely č.XX vzniknutej z časti
pozemnoknižnej parcely č.XX zapísanej v pozemnoknižnej zápisnici č.XXX katastrálneho územia
C.. Účastníkom konania bol aj B. O., teda otec žalobkyne. V rozsudku sa konštatuje reálna deľba
pozemnoknižnej parcely č.XX medzi bývalými spoluvlastníkmi, v dôsledku ktorej jej časť predstavujúca
parcelu č.XX pripadla žalobcovi. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že sporná parcela č.XXX vznikla
z inej pozemnoknižnej parcely a to parcely mpč. XX.

8. Pri rozhodovaní o uplatnenom nároku sa dospelo k záveru, že sú splnené všetky zákonné predpoklady
pre zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve cesty k rodinnému domu žalobkyne cez parcelu
č.XXX, ktorej výlučnou vlastníčkou je žalovaná. V súčasnosti iný vhodný prístup k rodinnému domu nie
je možný, je len prechod peši po chodníku okolo potoka, čo však nemožno považovať za vhodné a
dostatočné riešenie. Právo cesty má umožňovať nie len peší prístup, ale aj prístup motorovými vozidlami,
pokiaľ to je možné. Navyše, ak dochádza k rozvodneniu potoka prechod okolo neho možný nie je. V
terajšej dobe už nie je možný ani cez parcelu č.XXX/X, ktorú vlastnia susedia M. a táto je vysadená
ako záhrada a oplotená. Navyše prístup k parcele č.XXX sa realizuje z verejnej komunikácie cez malú
parcelu č.XXX/X o výmere XXmX a časť parcely č.XXX/X, ktorých spoluvlastníčkou je i žalobkyňa, čo
vyplýva z LV. č.XX katastrálneho územia C.. Ako spoluvlastníčka má teda žalobkyňa nepochybne právo
na užívanie uvedených nehnuteľností.

9. Pri rozhodovaní o uplatnenom nároku z hľadiska priznania rozsahu práva cesty sa vychádzalo aj
z konkrétnych okolností prípadu tak, aby súdne rozhodnutie napĺňalo kritérium spravodlivosti. Vo veci
bolo preukázané, že sporná parcela č.XXX pôvodne bola v spoluvlastníctve právnych predchodcov
účastníkov, ktorí boli zapísaní ako jej podieloví spoluvlastníci s inými osobami, čomu nasvedčuje výpis
z pozemnoknižnej zápisnice, ako aj z evidencie nehnuteľností. Tieto výpisy navyše korešpondujú z
výpoveďami svedkov E. P., M. M., B. M., Q. L., I. I. a W. M.. Väčšina týchto svedkov vzhľadom na
svoj vyšší vek sa vedeli vyjadriť k dávnemu užívaniu tejto parcely a potvrdili, že stále bola užívaná
nielen peši, ale aj vozmi oboma rodinami účastníčok. Ich výpovediam súd preto nemal dôvod neveriť.
Napokon aj svedok B. C.(brat žalovanej) potvrdil, že rodina žalobkyne využívala spornú parcelu na
peší prechod, hoci to malo byť len základe dobrých susedských vzťahov. Dokonca samotná žalovaná
vo svojej výpovedi potvrdila, že rodina žalobkyne stále prechádzala po tejto parcele so súhlasom jej
právneho predchodcu. Napriek týmto skutočnostiam, z ktorých vyplýva, že spoluvlastníkmi parcely
č.XXX boli aj právni predchodcovia žalobkyne, bolo vydané notárske osvedčenie vlastníckeho práva
Z. I. C. podľa zákona č.293/1992 Zb. nielen vo vzťahu k rodinnému domu č.XXX a parcele č.XXX, na



ktorej dom stojí, ale aj k spornej parcele č.XXX a to na základe potvrdenia Obecného úradu v C., ktoré
vo vzťahu k parcele č.XXX nebolo správne, čo vo svojej výpovedi potvrdil aj vtedajší starosta obce W.
M., ktorý potvrdenie vydal. Hoci tento svedok nevedel vysvetliť, prečo došlo k vydaniu potvrdenia, z
jeho textu možno usúdiť, že došlo k omylu vzhľadom na to, že parcela č.XXX bola v ňom uvedená ako
záhrada spolu s rodinným domom č.XXX, aj keď na liste vlastníctva bola vedená ako zastavaná plocha.
K vydaniu sporného osvedčenia došlo aj na základe čestného prehlásenia svedka I., ktoré však podľa
vyjadrenia jeho manželky I. I. nebolo ním podpísané. Formálne síce boli splnené podmienky na vydanie
osvedčenia v zmysle zákona č.293/1992 Zb., avšak skutkové okolností tomu nenasvedčovali, keďže Z.
I. C. nebol jediným držiteľom parcely č.XXX, čo je základným predpokladom pre vydanie spomínaného
osvedčenia. Napriek tomu nastala zákonná domnienka uvedená v ustanovení § X ods. 2 citovaného
zákona, podľa ktorého ak do 10 rokov odo dňa zápisu do evidencie nehnuteľností podľa ods. 1 neuplatní
na súde alebo v konaní o pozemkových úpravách vykonávaných z dôvodu usporiadania vlastníckych a
užívacích pomerov vlastnícke právo k nehnuteľnosti takto zapísanej iná osoba, stáva sa zapísaná osoba
vlastníkom zapísanej nehnuteľností na základe vydržania; to platí aj pre prípad keď nehnuteľnosť v tejto
lehote bola prevedená na inú osobu než je uvedená v osvedčení.

10. Keďže na súde ani v konaní o pozemkových úpravách neuplatnila vlastnícke právo k spornej parcele
iná osoba v lehote 10 rokov od zápisu osvedčenia do LV. č.XXX, spomínaná 10- ročná lehota začala
plynúť v roku 1997 a uplynula v roku 2007, kedy sa žalovaná na základe zmluvy o prevode oprávnenej
držby a darovacej zmluvy z 05.02.2004 stala výlučnou vlastníčkou parcely č.XXX.

11. Práve vzhľadom na všetky popísané skutočnosti nebolo možné súhlasiť zo znalcom T.. M. W.,
ktorý vyslovil názor o geometrickom rozčlenení práva pešieho prístupu a prejazdu, k čomu ale nebol
oprávnený sa vyjadrovať, najmä ak ide o znalca z odhadu oceňovania nehnuteľností. Ide totiž o právnu
otázku a je výlučne v kompetencií súdu v akom rozsahu sa zriadi vecné bremeno. V prejednávanom
prípade sa považovalo za spravodlivé, aby žalobkyňa, ktorá prišla o spoluvlastníctvo nebola ukrátená
v rozsahu jej práva cesty titulom vecného bremena. G. má šírku 2,5 metra po chodníky nachádzajúce
sa okolo domov účastníkov. Za domom žalobkyne navyše sú aj hospodárske budovy, a preto žalobkyňa
má právo na prechod nielen pešo po celej spornej parcele, ale aj na prejazd motorovými vozidlami,
samozrejme len tým spôsobom, aby nedošlo k poškodeniu nehnuteľností. Pri zriadení vecného bremena
sa vychádzalo výslovne z dikcie zákona, ktorý v ustanovení § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka
uvádza zriadenie vecného bremena vo forme práva cesty, čo znamená využívanie na peší prechod, ale
aj prejazd motorovými vozidlami. Podobne aj účel tohto vecného bremena vyplýva priamo zo zákona. Ide
o zriadenie cesty ako prístupu k stavbe. V prevyšujúcej časti bola žaloba zamietnutá, nakoľko žalobný
petit týkajúci sa účelu zriadenia vecného bremena sa považoval za nadbytočný a nedôvodný.

12. Výrok o trovách konania bol odôvodnený ustanovením § 142 ods. 3 O.s.p., nakoľko žalobkyňa v
spore bola neúspešná len v nepodstatnej a nepatrnej časti.

13. Proti tomuto rozsudku, s výnimkou výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, podala v zákonom
stanovenej lehote odvolanie žalovaná. Navrhla rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť na ďalšie
konanie. Alternatívne požadovala rozhodnutie zmeniť tak, aby žaloba žalobkyne bola v celom rozsahu
zamietnutá. Ako dôvod uviedla, že dôkazy vykonané v priebehu konania boli vyhodnotené nesprávne a
jednostranne iba v prospech žalobkyne. Rozhodnutie nie je riadne odôvodnené v súlade s ustanovením
§ 157 ods. 2 O.s.p. Výrok rozsudku je neurčitý, nevykonateľný a nemá oporu v zákone. Na to, aby žaloba
o zriadenie práva cesty vo forme vecného bremena bola úspešná, musí okrem všeobecných náležitostí
spĺňať základné hmotnoprávne podmienky. Za základné hmotnoprávne podmienky úspešnosti žaloby
o zriadení práva cesty cez priľahlý pozemok sa považuje aj to, že vlastník stavby nie je súčasne
vlastníkom priľahlého pozemku, ktorý umožňuje prístup k stavbe. Ak je k stavbe priamy prístup z verejnej
komunikácie, nemožno prostredníctvom práva cesty vynucovať prístup k stavbe aj z inej strany cez
priľahlý pozemok patriaci inému vlastníkovi a to ani vtedy, keby tento prístup bol pre vlastníka stavby
výhodnejší. Z vykonaného dokazovania ako aj z predložených listinných dôkazov a listov vlastníctva
vyplýva, že žalobkyňa má prístup na verejnú komunikáciu z parciel č.XXX/X, č.XXX a č.XXX/X. V
neposlednom rade aj z parcely č.XXX/X a to právom peši. O. č.XXX/X je v podielovom spoluvlastníctve
jednak žalobkyne a jednak žalovanej, parcela č.XXX je verejná komunikácia a taktiež parcela č.XXX/X
je verejnou cestou. Znalec T.. M. W. vo svojom znaleckom posudku naznačil, že by mal byť vyhotovený
geometrický plán, kde by bol vymedzený rozsah vecného bremena. O. č.XXX má šírku X,X metra, a
preto prejazd motorovým vozidlom nie je možný, nakoľko vozidlo by zasahovalo do jej vlastníckeho



práva a stálo by kolesami na spevnenom chodníku pred jej domom. Po odpočítaní chodníka z celkovej
šírky pozemku je prístupný len 2 metrový prístup po nespevnenom dvore, ktorý je skôr svahovitého
terénu. V prípade parkovania, respektíve prejazdu po tejto časti pozemku by dochádzalo k výraznej ujme
na majetku tým, že by dochádzalo k deformácií nespevnenej časti pozemku. Z rozhodnutia nevyplýva,
prečo pri posudzovaní uplatneného nároku sa paušálne vychádzalo len z ustanovenia § 151o ods. 3
Občianskeho zákonníka. Podľa ustanovenia § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka priľahlým pozemkom
sa rozumie pozemok, cez ktorý sa má dostať vlastník stavby ku komunikácií, prípadne k pozemku, z
ktorého ma oprávnenie dostať sa ku komunikácií. Parcela č.XXX nie je parcelou, cez ktorú sa žalobkyňa
dostane ku komunikácií, pretože je podielovou spoluvlastníčkou priľahlého pozemku, ktorý vedie k
verejnej komunikácií. V konaní o určenie existencie práva cesty má byť vymedzený priebeh cesty, po
ktorej má byť právo vykonané. Súčasťou rozsudku, ktorým sa žalobe vyhovuje, musí byť geometrický
plán vytyčujúci kadiaľ cesta vedie. Právo cesty nesmie nikdy viesť cez budovu alebo jej súčasť patriacu
vlastníkovi priľahlého pozemku. Z rozhodnutia vyplýva, že právo cesty vedie aj cez budovu, respektíve
cez chodník, ktorý je súčasťou budovy žalovanej. Žalovaná v dôsledku zriadenia práva cesty v prospech
žalobkyne utrpí značnú ujmu na nehnuteľností tým, že môže dôjsť k narušeniu statiky celého objektu.
Nevyhnutná cesta cez cudzí pozemok musí byť trasovaná tak, aby čo najmenej obťažovala vlastníka
pozemku, aby bola čo najhospodárnejšia a súčasne, aby splnila svoj hlavný účel a to ten, aby sa
vlastník stavby mohol zo stavby dostať na verejnú komunikáciu. Právo cesty nemožno zriadiť za účelom
prístupu k inému pozemku. Vecné bremeno bolo zriadené za účelom prístupu k inému pozemku, pretože
žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností, ktoré vedú na prístupovú verejnú komunikáciu.

14. Čo sa týka trov konania pri rozhodovaní o uplatnenom nároku sa malo vychádzať z hodnoty odplaty
za zriadenie vecného bremena. Okrem toho náhrada trov bola priznaná aj za 3 stanoviská, ktoré nie sú
účelne vynaložené. Obdobne to platí o hotových výdavkoch, poplatkoch súvisiacich s vyhotovením kópií
listín zo spisu a faktúre uhradenej spoločnosti Agill s.r.o..

15. Žalobkyňa navrhla rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť.

16. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovení § 379, § 380 a § 381 CSP preskúmal rozsudok v jeho
napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania
a zistil, že odvolanie žalovanej smerujúce proti rozhodnutiu vo veci samej nie je opodstatnené.

17. Vo veci samej sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

18. Vo veci nie je možné stotožniť sa s tvrdením o nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia. V
odôvodnení rozsudku bolo stručne, jasne a výstižne vysvetlené, ktoré skutočnosti sa považovali za
preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov sa vychádzalo, aké úvahy sa použili pri hodnotení dôkazov, a
prečo nebol akceptovaný znalcom T.. M. W. vyslovený názor o geometrickom rozčlenení práva pešieho
prístupu a prejazdu. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva i právne posúdenie uplatneného nároku.
Odôvodnenie rozsudku teda bez akýchkoľvek pochybností spĺňa zákonnom vyžadované náležitosti,
ktoré do 30.06.2016 upravovalo ustanovenie § 157 ods. 2 O.s.p..

19. Pokiaľ ide o zriadenie vecného bremena v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty
cez priľahlý pozemok toto upravuje ustanovenie § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka. Vychádzajúc z
tohto ustanovenia, ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k
stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech
vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.

20. Priľahlým pozemkom v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia sa rozumie pozemok, cez ktorý sa
má dostať vlastník stavby ku komunikácií prípadne k pozemku , z ktorého má oprávnenie dostať sa ku
komunikácií.

21. V prejednávanej veci zriadené vecné bremeno vo forme práva cesty cez parcelu č.XXX, síce
ešte žalobkyni neumožňuje dostať sa ku komunikácií, ale umožňuje tejto účastníčke dostať sa k
parcelám č.XXX/X a č.XXX/X, z ktorých ako ich podielová spoluvlastníčka má prístup k verejnej



komunikácií. Postavenie žalobkyne ako podielovej spoluvlastníčky týchto nehnuteľností vyplýva z LV.
č.XX katastrálneho územia C.. Ako podielová spoluvlastníčka má žalobkyňa právo parcely č.XXX/X a
č.XXX/X užívať.

22. Právo cesty vyplývajúce z ustanovenia § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak má zabezpečiť
prístup vlastníkovi stavby k verejnej komunikácií, musí v sebe zahŕňať nielen právo pešieho prechodu,
ale aj právo prejazdu motorovými vozidlami za predpokladu, ak je to možné.

23. Oporu vo vykonanom dokazovaní nemá tvrdenie žalovanej, podľa ktorého pri prejazde motorového
vozidla, vzhľadom na 2,5 metrovú šírku parcely č.XXX, z ktorej časť pripadá na spevnený chodník pred
domom žalovanej, vozidlo by muselo prechádzať kolesami cez tento chodník, prípadne na ňom stáť pri
parkovaní, čo prípustné nie je.

24. Podľa znaleckého posudku č.XXX/XXXX vypracovaného znalcom T.. M. W. parcela č.XXX sa
nachádza medzi rodinnými domami účastníčok. Vzdialenosť medzi stenami domov je 4,77 metra. Pred
domom žalobkyne sa nachádza betónový chodník šírky 1,05 metra a rovnakú šírku má i betónový
chodník pred domom žalovanej. Šírka parcely č.XXX nezastavanej chodníkmi tak presahuje 2,5 metra.
Rovnako z laického náčrtu vyhotoveného súdom pri ohliadke na mieste samom konanej dňa 16.10.2014
( č. listu 135 spisu) vyplýva, že šírka parcely č.XXX nezastavaná chodníkmi je 2,5 metra. Motorové
vozidlá, či už osobné alebo menšie nákladné, majú teda dostatok priestoru na to, aby pri realizácií práva
cesty používali iba plochu chodníkom žalovanej nezastavanú.

25. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd postupovom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 CSP
rozsudok vo výroku o zriadení vecného bremena ako vecne správny potvrdil.

26. Zároveň v súlade s ustanovením § 388 CSP zmenil rozsudok vo výroku o trovách konania tak,
že žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov prvoinštančného konania nepriznal. Pri rozhodovaní
o trovách sa nesprávne vychádzalo z toho, že neúspech žalobkyne bol iba nepatrný. Žalobkyňa sa
podanou žalobou nedomáhala zriadenia vecného bremena iba za účelom prístupu k rodinnému domu
súpisné č. XXX, stojacemu na parcele č.XXX/X, ale aj k ďalšej nehnuteľností a to k parcele č.XXX.
Vo vzťahu k tejto nehnuteľnosti vecné bremeno zriadené nebolo, čo znamená že úspech účastníčok v
konaní bol v zásade rovnaký a preto pri rozhodovaní o trovách sa malo vychádzať z ustanovenia § 142
ods. 2 O.s.p v znení účinnom do 30.06.2016.

27.  O trovách odvolacieho konania sa rozhodlo podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení s
ustanovením § 255 ods. 2 CSP, nakoľko úspech žalobkyne a žalovanej v odvolacom konaní bol len
čiastočný.

28. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "11C/438/2012", "guid": "7e37316b-d5d4-465a-bbc7-f9263cd4c9e6:fe16cbe5-b2ca-4f4a-a4e7-3c2993f50081", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}