Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 4S/48/2015 z 7. 9. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 7. septembra 2016, sp. zn. 4S/48/2015, ECLI:SK:KSPO:2016:8015201182.3 Krajský súd Prešov | 4S/48/2015 | ECLI:SK:KSPO:2016:8015201182.3 | 2016-09-07 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok), SSP, zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov (zrušený) Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/e9a7509a-17a2-4964-a1ba-831653f0b174 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2016:8015201182.3 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4S/48/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8015201182
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8015201182.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členiek senátu
Mgr. Magdalény Želinskej a JUDr. Evy Slávikovej v právnej veci žalobcu D. F., so sídlom K. XXXX, XXX
XX C. nad T., IČO: 33 277 737, právne zastúpeného Mgr. Jaroslavom Bratekom, advokátom, Laurinská
3, 811 01 Bratislava proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01
Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 9. októbra 2015
č. 1531318/2015 na základe žaloby takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Daňový úrad Prešov, pobočka Vranov nad Topľou rozhodnutím zo dňa 30.06.2015 č. 1063265/2015
vyrubil Daňovému subjektu Bartolomej Čandík rozdiel dane v sume 2 482,90 EUR na dani z príjmov
fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2009.

daň vyrubená podaným daňovým priznaním 2 023,21 EUR
daň zistená správcom dane 4 508,31 EUR
rozdiel dane 2 482,90 EUR

Rozdiel dane v sume 2 482,90 EUR uložil daňovému subjektu zaplatiť do 15 dní odo dňa nadobudnutia
právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet Daňového úradu Prešov.
2. Výrok rozhodnutia odôvodnil tým, že vykonal u daňového subjektu D. F. daňovú kontrolu na
dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2009, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č.
9715/401/2270824/2012 zo dňa 21.08.2012. Protokol bol prerokovaný a doručený podľa § 15 ods. 12
zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov dňa 10.09.2012. Z protokolu o daňovej kontrole
vyplýva, že daňový subjekt v podanom daňovom priznaní k dani z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie
obdobie 2009 priznal daň v sume 2 023,41 EUR, čo predstavuje o 2 484,90 EUR menej ako zistil správca
dane daňovou kontrolou. Po prerokovaní protokolu začal správca dane vyrubovacie konanie a vydal
dodatočný platobný výmer č. 8715304/5/2555472/2012 zo dňa 14.09.2012. Voči tomuto dodatočnému
platobnému výmeru podal daňový subjekt odvolanie, o ktorom rozhodlo Finančné riaditeľstvo SR
rozhodnutím zo dňa 14.12.2012 č. 1100305/1/1291673/2012 tak, že potvrdilo dodatočný platobný výmer.

3. Následne podal daňový subjekt žalobu na Krajský súd v Prešove, ktorou sa domáhal preskúmania
uvedeného rozhodnutia.



4. Krajský súd rozsudkom zo dňa 25.06.2013 č.k. 1S/9/2013-80 zrušil rozhodnutie Finančného
riaditeľstva Slovenskej republiky v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a vec vrátil žalovanému na
ďalšie konanie. Daňovému úradu Prešov, pobočka Vranov nad Topľou bol rozsudok dourčený dňa
12.01.2015. Doručený rozsudok nadobudol právoplatnosť vo výroku vo veci samej dňa 12.08.2014.

5. Správca dane v priebehu predmetnej daňovej kontroly preveroval výdavky za zemné práce, výkopové
práce, podvrtávky ciest a chodníkov uplatnené daňovým subjektom na základe faktúry 6. 290100008 zo
dňa 23.03.2009, č. 290100060 zo dňa 21.09.2009 a č. 290100078 zo dňa 18.11.2009, na ktorých ako
dodávateľ bola uvedená spoločnosť ONDENA, s.r.o., Pražská 4, Košice, formou dožiadaní Na základe
výsledkov preverovania uskutočnenia a dodania preverovaných prác správca dane zistil, že spoločnosť
ONDENA, s. r.o., Pražská 4, Košice, DIČ 2020028362, fakturované práce pre daňový subjekt Bartolomej
Čandík, Mlynská 1440, Vranov nad Topľou, DIČ 1020775624 nedodala.

6. Správca dane vo vyrubovacom konaní, do ktorého bol vrátený rozsudkom Krajského súdu v Prešove
č. 1S/9/2013-80 zo dňa 25.06.2013, opätovne preveroval vykonanie zemných prác, výkopových prác,
podvrtávok ciest a chodníkov, dodávateľom uvedených na predmetných faktúrach a to spoločnosťou
ONDENA, s.r.o., Pražská 4, Košice, DIČ 2020028362. Preverovanie vo vyrubovacom konaní bolo
uskutočnené úkonom, na ktorý bol správca dane zaviazaný rozsudkom súdu a to vypočutím svedka p.
Jána Bezeka, ktorý mal na základe splnomocnenia konať za spoločnosť ONDENA, s.r.o. a aby nevznikali
žiadne pochybnosti o tom, že výkopové práce a podvŕtavky vykonal iný subjekt, ako deklarovaná
obchodná spoločnosť ONDENA, s.r.o..

7. Vypočutie svedka P. Jána D. neodstránilo pochybnosti správcu dane, že k dodaniu prác zemných prác,
výkopových prác, podvrtávok ciest a chodníkov, na základe faktúry č. XXXXXXXXX zo dňa 23.03.2009,5.
290100060 zo dna 21.09.2009 a č. 290100078 zo dňa 18.11.2009 spoločnosťou ONDENA, s.r.o.,
Pražská 4, Košice pre daňový subjekt D. F. skutočne došlo a ktoré daňový subjekt preukázal iba
predložením faktúr, dokladov o zaplatení a ich zaúčtovaním v peňažnom denníku, bez toho aby
preukázal obsahové krytie faktúr. Skutočnosť, že daňový subjekt má faktúry ešte nedokazuje, že práce
uvedené na faktúrach boli skutočne dodané. N. dokladov je len jednou z hmotnoprávnych podmienok
na uznanie výdavku na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov. Faktúry samé o sebe nie sú
preukázaním realizácie prác, nakoľko akýkoľvek listinný dôkaz nie je bez preukázania skutkovej podstaty
dôkazom o tom, že určité plnenie bolo aj uskutočnené. Naopak na základe vyjadrenia p. Jána D., ako
tej osoby, ktorá mala konať za spoločnosť ONDENA, s.r.o. na základe splnomocnenia, sa opätovne
spochybnilo, že preverované práce vykonala spoločnosť ONDENA, s.r.o., Pražská 4, Košice, DIČ
2020028362, ktorá je uvedená ako dodávateľ na faktúrach, na základe ktorých si daňový subjekt uplatnil
výdavky na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov v kontrolovanom období rok 2009. V zmysle
Obchodného zákonníka za spoločnosť s ručením obmedzeným je oprávnený vystupovať a konať konateľ
alebo osoba ním poverená. Osobám oprávneným konať za spoločnosť a to konateľom spoločnosti
bývalému p. W. V., aj súčasnému p. S. K., zároveň p. S. D., ktorý mal konať na základe splnomocnenia
za spoločnosť ONDENA, s.r.o., boli preverované faktúry predložené k nahliadnutiu a na základe ich
vyjadrenia správca dane spochybnil ich vyhotovenie a skutočne vykonanie prác spoločnosťou ONDENA,
s.r.o. pre daňový subjekt D. F..

8. Správca dane Daňový úrad Prešov dospel k záveru, že k dodaniu prác zemných prác, výkopových
prác, podvrtávok ciest a chodníkov, na základe faktúry č. 290100008 zo dňa 23.03.2009, č. 290100060
zo dňa 21.09.2009 a č. 290100078 zo dňa 18.11.2009 spoločnosťou ONDENA, s.r.o., Pražská 4, Košice,
nedošlo, čím daňový subjekt porušil § 2 písm. i), § 17, § 19 a § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o
dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

9. Daňový subjekt porušil ustanovenie § 2 písm. Í), § 17, § 19 a § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o
dani z príjmov v znení neskorších predpisov, tým že si uplatnil výdavky na základe faktúr č. 290100008
zo dňa 23.03.2009, č. 290100060 zo dňa 21.09.2009 a č. 290100078 zo dňa 18.11.2009 celkom v sume
12 813,00 EUR ako výdavky na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov a ktorých vynaloženie
nebolo zo strany daňového subjektu preukázané. Daňový subjekt nesplnil podmienku preukázateľnosti
a z toho dôvodu správca dane neuznal výdavky v sume 12 813,00 € ako daňové výdavky.



10. Voči tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný preskúmavaným
rozhodnutím zo dňa 9. októbra 2015 č. 1531318/2015 tak, že rozhodnutie Daňového úradu Prešov č.
1063265/2015 zo dňa 30.06.2015 potvrdil.

11. Výrok rozhodnutia odôvodnil tým, že opísal priebeh daňového konania správcu dane a k odvolacím
námietkam uviedol, že správca dane na základe právneho názoru vysloveného v rozsudku Krajského
súdu v Prešove č. 1S/9/2013 zo dňa 25.06.2013 začal vyrubovacie konanie, v ktorom opätovne
preveroval vykonanie zemných prác, výkopových prác, podvrtávok ciest a chodníkov, dodávateľom
ONDENA so sídlom Pražská 4, Košice, pre odberateľa D. F., C. nad T.. Pri preverovaní vykonania
týchto prác mal k dispozícii výsledky z daňovej kontroly k daní z príjmov fyzickej osoby za rok 2009
a z vyrubovacieho konania na daň z pridanej hodnoty za I., III. a IV. štvrťrok 2009. Správca dane
bol zaviazaný vykonať ďalšie dokazovanie na odstránenie pochybností, že výkopové práce vykonal
iný subjekt, okrem iného aj vypočuť svedka Jána D., ktorý bol splnomocnený konateľom spoločnosti
ONDENA, s.r.o. Róbertom Ondíkom na jej zastupovanie vo všetkých právnych úkonoch. Vypočutím
svedka Jána D. a spísaním zápisnice o ústnom pojednávaní správca dane získal dôkaz, ktorým sa
opätovne potvrdili pochybnosti správcu dane, že práce na predložených faktúrach, na základe ktorých si
daňový subjekt uplatnil daňové výdavky nevykonala spoločnosť ONDENA, s.r.o. K námietke daňového
subjektu, že výsluch svedka S. D. je nezákonný uviedol, že vypočutie tohto svedka bolo vykonané
v súlade s Daňovým poriadkom. Svedok bol predvolaný na vypočutie, o čom bol daňový subjekt
upovedomený a vo svojej výpovedi jednoznačne uviedol, že za spoločnosť ONDENA, s.r.o. nekonal,
daňové priznania nepodával, doklady predložené k nahliadnutiu nevystavil a podpis na predložených
dokladoch nie je jeho. Správca dane postupoval v súlade s ustanovením § 3 ods. 3 zákona č. 563/2009
Z.z. v znení neskorších predpisov a na základe výsledkov preverovania spochybnil vystavenie faktúr
spoločnosťou ONDENA, s.r.o., vypočul osoby oprávnené konať za túto spoločnosť a z ich výpovedí
vyplýva, že za spoločnosť v kontrolovanom zdaňovacom období nekonali, spoločnosť nevykonávala
žiadnu činnosť a pečiatku táto spoločnosť nemá. Predložené faktúry nevystavili, žiadne peňažné
prostriedky za túto spoločnosť od nikoho neprevzali. Podľa Obchodného zákonníka štatutárnym
orgánom spoločnosti s ručením obmedzeným je konateľ, ktorý má oprávnenie vystupovať za túto
spoločnosť a konať v mene tejto spoločnosti. Štatutárny orgán má mať vedomosť o obsahu a rozsahu
činností, ktoré vykonáva v rámci svojho podnikania. V prípade, že takúto vedomosť nemá a nevie
ju preukázať, pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných daňovým subjektom sú
opodstatnené. Je vecou daňového subjektu, ako a či si preverí dôveryhodnosť svojich obchodných
partnerov; ak ju však nepreverí, vystavuje sa v prípade dane z príjmov riziku, že v prípade ich
nepreukázania nesplní zákonné podmienky uznania výdavkov za daňové podľa § 2 písm. i) zákona č.
595/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov.

12. K námietke daňového subjektu, že je nepravdivé tvrdenie správcu dane, že faktúry neboli
vyhotovené dodávateľom prác uviedol, že daňový subjekt k faktúram predložil rozpisy výkopových prác
a podvrtávok pre plynové prípojky. Správca dane zistil rozdiely v rozpisoch k dodávateľským faktúram v
objeme výkopových prác, ktoré preukazujú, že si ich vyhotovil sám daňový subjekt. Na týchto rozpisoch
sú ako druh práce vo všeobecnosti uvedené práce podľa druhu, a to prípojka a podvrtávka. Rozsah prác
v metroch je uvedený v stĺpci prípojka a v prípade, že bola vykonaná aj podvrtávka, v stĺpci podvrtávka
je uvedený jej rozsah v metroch. Súčet oboch stĺpcov sa rovná celkovej dĺžke prípojky v metroch, ktorá
je uvedená v súpise vykonaných prác po realizácii prípojky pre odberateľa SPP, a.s. Dodávateľ prác
nemohol vedieť celkové dĺžky prípojok, keďže rozsah samotných výkopových prác sa nemôže zhodovať
s celkovou dĺžkou prípojky z dôvodu, že samotná prípojka zahŕňa aj montážne práce plynovej prípojky,
ktoré vykonávali zamestnanci daňového subjektu, a tento druh práce nebol uvedený na faktúrach od
deklarovaného dodávateľa ONDENA, s.r.o. Na týchto faktúrach boli uvedené všeobecne výkopové
práce, zemné práce, podvrtávky ciest a chodníkov pre vloženie plynových prípojok, asfaltárske práce.

13. K námietke daňového subjektu, že na faktúrach je uvedený dátum dodania 21.09.2009, resp.
18.11.2009, ale práce boli reálne dodané v apríli až auguste 2009, uviedol, že je nelogické, aby dodávateľ
vystavil faktúry za vykonané práce vykonané v apríli až auguste 2009 s takým časovým odstupom, keďže
na vystavenie faktúry nadväzuje jej zaplatenie. Zároveň poukázal na ustanovenie § 73 ods. 1 zákona
č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, podľa ktorého je platiteľ povinný vyhotoviť faktúru do 15
dní odo dňa dodania služby.



14. K ďalšej odvolacej námietke, že správca dane v prípade pochybností mohol vykonať obhliadku
všetkých miest uvedených na rozpisoch vykonaných prác a preveriť, či a kedy boli práce uskutočnené
spoločnosťou ONDENA, s.r.o., resp. vypočuť všetkých svedkov uvedených na rozpisoch vykonaných
prác odvolací orgán uviedol, že správca dane nespochybnil, že práce boli vykonané, ale spochybnil
výkon výkopových prác a podvrtávok spoločnosťou ONDENA, s.r.o. Preverenie ich vykonania na mieste
nedokazuje, že tieto práce vykonal dodávateľ uvedený na predložených dokladoch. Vypočutie svedkov,
pre ktorých boli práce vykonané by predstavovalo zdĺhavý a časovo náročný proces, keďže išlo celkom
o 39 plynových prípojok, a výsledok by nezaručoval, že sa tieto osoby z dôvodu časového odstupu budú
vedieť vyjadriť, kto vykonával výkopové práce. Sám daňový subjekt uviedol, že si nemôže pamätať, s
kým v roku 2009 jednal. Z rozsahu prác, čo sa týka objemu a času, ktoré mala vykonať spoločnosť
ONDENA, s.r.o. pritom vyplýva, že daňový subjekt sa musel osobne a veľmi často stretávať s osobami,
ktoré mali vykonávať výkopové práce. Pri daňovej kontrole, ani vo vyrubovacom konaní však neuviedol
ani jedinú konkrétnu osobu.

15. K námietke daňového subjektu, že výpovede svedkov - konateľov spoločnosti ONDENA, s.r.o.,
neprispeli k správnemu zisteniu skutkového stavu uviedol, že správca dane v priebehu výkonu daňovej
kontroly a vyrubovacieho konania zisťoval a preveroval vystavenie predložených faktúr, dokladov o
zaplatení k týmto faktúram a skutočné vykonanie fakturovaných prác spoločnosťou ONDENA, s.r.o.
Konal s osobami, ktoré sú oprávnené konať a podpisovať za obchodnú spoločnosť podľa výpisu z
obchodného registra. Predmetom daňovej kontroly nebolo preskúmavanie a dokazovanie skutočností,
či spoločnosť ONDENA, s.r.o. vykonávala podnikateľskú činnosť v zmysle zákonných ustanovení a
osobami, ktoré sú oprávnené konať v mene spoločnosti. Správca dane preveroval a zisťoval skutočnosti
rozhodujúce pre správne určenie dane u kontrolovaného daňového subjektu. Zo spisového materiálu
je zrejmé, že správca dane preveril majiteľa bankového účtu, osoby, ktoré mohli s účtom disponovať.
Výsledky tohto preverovania však neodstránili pochybnosti správcu dane, že fakturované práce boli
vykonané deklarovaným dodávateľom. Úhrada faktúry na bankový účet nie je dôkazom, že fakturované
práce boli skutočne vykonané, keďže mohlo ísť o platbu za vystavenie ďalších faktúr, ku ktorým už boh
vystavené doklady o platbe v hotovosti.

16. Neakceptoval ani námietku daňového subjektu že podľa verejného registra daňových dlžníkov
je zrejmé, že spoločnosť ONDENA, s.r.o. musela vykonávať podnikateľskú činnosť, keďže mala k
31.12.2010 nedoplatky na daniach, lebo daňové priznania k dani z príjmov a k dani z pridanej hodnoty
spoločnosti ONDENA, s.r.o. podané u miestne príslušného správcu dane nemôžu odstrániť pochybnosti
správcu dane o vykonaní prác deklarovaným dodávateľom. Výsluchom bývalého konateľa spoločnosti
ONDENA, s.r.o. Róberta V. a súčasného konateľa S. K. a S. D. správca dane zistil, že podané daňové
priznania svedčia o tom, že za spoločnosť ONDENA, s.r.o. konal niekto podvodným spôsobom. Nie sú
preto dôkazom o tom, že spoločnosť dodala práce pre kontrolovaný daňový subjekt. Bez predloženia
relevantných dokladov o vykonaní fakturovaných prác zo strany dodávateľa nie je možné potvrdiť, že
faktúry boli zúčtované v účtovnej evidencii dodávateľa, že úhrada za ich vykonanie bola zahrnutá do
základu dane, a že daňová povinnosť bola správne vyčíslená a uhradená. Účtovné záznamy nemohli
byť preverené, keďže neboli predložené spoločnosťou ONDENA, s.r.o. Takisto nebolo možné vyhovieť
návrhu daňového subjektu na vypočutie zamestnancov dodávateľa, keďže v Sociálnej poisťovni správca
dane zistil, že spoločnosť ONDENA, s.r.o. nemala žiadnych zamestnancov, a teda ani personálne
predpoklady na výkon prác, ktoré boli predmetom fakturácie. Sám daňový subjekt pripustil, že mohlo
ísť o neprihlásených zamestnancov alebo živnostníkov. Túto skutočnosť si však mohol daňový subjekt
ako objednávateľ prác zistiť a preveriť. V priebehu daňovej kontroly, ani vo vyrubovacom konaní daňový
subjekt neuviedol žiadnu konkrétnu osobu.

17. Ďalej konštatoval, že pre splnenie zákonných podmienok pre uznanie daňového výdavku v zmysle
§ 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a následné
určenie správnej výšky dane nepostačuje, ak daňový subjekt deklaruje vykonanie prác len preukázaním
daňového dokladu. Ak nie sú splnene hmotnoprávne podmienky' na uplatnenie daňového výdavku, nie
je možné konštatovať, že daňový subjekt preukázal rozhodujúce skutočnosti, ktoré mali vplyv na správne
určenie dane. Správca dane v zmysle § 3 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov je
povinný brať do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie,
vyrubenie alebo vybratie dane. Z ustanovenia § 24 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov
vyplýva, že dôkazné bremeno je na daňovom subjekte a všetky skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne
určenie dane, je daňový subjekt povinný preukázať. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na



následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Daňový subjekt však v
rozpore s citovaným ustanovením zákona ním uvádzané skutočnosti nepreukázal (napriek opakovaným
výzvam na predloženie dôkazov), resp. ich preukázal dokladmi o vykonaní prác, ktoré na základe
vykonaného dokazovania neboli vykonané dodávateľom deklarovaným na faktúrach. Deklarovaný
dodávateľ nepredložil správcovi dane účtovné a daňové doklady, z ktorých by bolo zrejmé, že výkopové
práce vykonal, že vystavené faktúry zúčtoval vo svojom účtovníctve a úhrady za ich vykonanie zahrnul
do základu dane z príjmov. Správca dane teda nevychádzal len z daňových dokladov predložených
daňovým subjektom, ale najmä z výsledkov rozsiahleho dokazovania, ktoré smerovalo k prevereniu a
získaniu dôkazov o tom, či výdavky boli vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov
daňového subjektu, t. j., či ich možno považovať za daňový výdavok v zmysle § 2 písm. i) zákona
č. 595/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov. Z výsledkov vykonaného dokazovania v daňovom
konaní vyplýva, že daňový subjekt spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti nepreukázal, že
výdavky, ktoré deklaroval v daňovom priznaní na základe faktúr predložených k daňovej kontrole, možno
považovať za daňové výdavky v zmysle citovaného ustanovenia zákona.

18. Správca dane teda v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania získal relevantné dôkazy
(preskúmanie predložených dokladov, svedecké výpovede, odpovede na dožiadania), že daňovým
subjektom predložené doklady o realizácii prác nie sú pre účely uznania daňových výdavkov v základe
dane preukázateľné, čím došlo k porušeniu § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v
žnem neskorších predpisov. Správca dane preto správne zvýšil základ dane o sumu 12 813,00 EUR.
Závery správcu dane sú podložené zisteným skutkovým stavom, všetky dôkazy správca dane získal v
konaní zákonným spôsobom a správne a logicky ich vyhodnotil. Na ich podklade rozhodol vo veci a svoje
rozhodnutie náležité odôvodnil. Postupoval pritom v súlade so základnými zásadami daňového konania,
ako aj v súlade s právnym názorom Krajského súdu v Prešove. Správca dane sa vo vyrubovacom konaní
nezameral len na vypočutie svedka Jána D., ako to namieta daňový subjekt, ale rešpektoval právny
názor súdu, že je potrebné na odstránenie pochybností správcu dane vykonať ďalšie dokazovanie. Na
základe výsledkov tohto dokazovania správca dane zistil dostatočne skutkový stav, preto zabezpečenie
ďalších dôkazov v danej veci nebolo potrebné.

19. K namietanej nečinnosti uviedol, že správca dane niekoľkokrát žiadal krajský súd o vyznačenie
právoplatnosti rozsudku vo veci samej. Krajský súd v Prešove až dňa 8.1.2015, teda po doručení
uznesenia Najvyššieho súdu SR č. 2Sžf/94/2013, vyznačil nadobudnutie právoplatnosti rozsudku dňa
12. 8. 2014. Finančné riaditeľstvo SR ho následne mohlo zaslať na Daňový úrad Prešov, pobočka
Vranov nad Topľou až po vyznačení právoplatnosti rozsudku a prevzatí spisových materiálov zo súdu.
Rozsudok súdu spolu so spisovým materiálom (list č. 1100305/1/5325/2015 zo dňa 08.01.2015) boli
správcovi dane doručené dňa 12.01.2015. Lehota na vydanie rozhodnutia začala správcovi dane plynúť
dňom nasledujúcim po doručení rozsudku súdu správcovi dane, ktorým bolo rozhodnutie správcu dane
zrušené a vec vrátená na ďalšie konanie, t j. 13.01.2015. Správca dane vydal následne rozhodnutie
č. 1063265/2015 dňa 30.06.2012, teda bolo vydané v zákonnej lehote podľa § 68 ods. 3 zákona č.
563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov. Všetky úkony v období mesiacov august až december 2014
správca dane vykonával v rámci vyrubovacieho konania po daňovej kontrole na dani z pridanej hodnoty
za zdaňovacie obdobia I. .- IV. štvrťrok 2009.

20. K tvrdeniu odvolávajúceho sa, že za obdobie od 11.08.2013 do 08.08.2014 správca dane nevykonal
v súvislosti s ďalším dokazovaním žiaden úkon, odvolací orgán uviedol, že v podľa rozsudku Krajského
súdu v Prešove bolo potrebné vypočuť aj svedka Jána D., ktorého daňový subjekt nijakým spôsobom
bližšie neidentifikoval - neuviedol adresu trvalého pobytu, resp. súčasného pobytu. Pre účely jeho
vypočutia správca dane jeho identitu musel zisťovať, na čo potreboval dostatočný časový priestor
(obecný úrad, banka, Kriminálny úrad FS, Sociálna poisťovňa, kontakt s príbuznými svedka). Keďže
predpokladal, že vyrubovacie konanie nebude možné ukončiť v zákonom stanovenej lehote 60 dní podľa
§ 65 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov, požiadal Finančné riaditeľstvo SR
v zmysle § 65 ods. 2 citovaného zákona o predĺženie lehoty na vydanie rozhodnutia vo vyrubovacom
konaní vo veci dane z príjmov fyzickej osoby za rok 2009 (žiadosť č. 9715401/5/200896/2015 zo dňa
27.01.2015). Finančné riaditeľstvo SR žiadosti správcu dane vyhovelo a listom č. 1100305/1/51912/2015
zo dňa 03.02.2015 predĺžilo lehotu na vydanie rozhodnutia o 180 dní. O tejto skutočnosti bol daňový
subjekt upovedomený listom správcu dane č. 9715401/5/317139/2015 zo dňa 10.02.2015 v súlade s
§ 65 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov. Lehota na vydanie rozhodnutia
bola predĺžená druhostupňovým orgánom. Tento nedostatok však nemá vplyv na zistený skutkový stav



a vyrubený rozdiel dane, keďže rozhodnutie vydal správca dane v zákonom stanovenej lehote, ktorá
bola druhostupňovým orgánom predĺžená v súlade so zákonom. Žiadosť o predĺženie lehoty na vydanie
rozhodnutia vo vyrubovacom konaní bola opodstatnená. Daňový subjekt v priebehu daňovej kontroly, ani
vo vyrubovacom konaní nepredložil správcovi dane žiadne dôkazy, ktorými by preukázal vykonanie prác
na základe faktúr, neidentifikoval osobu svedka Jána D., ktorého navrhol vypočuť, neuviedol konkrétne
osoby, s ktorými pri vykonaní týchto prác spolupracoval. Daňový subjekt sám navrhoval správcovi
dane vykonať ďalšie dokazovanie, takže bol oboznámený s úkonmi, ktoré správca dane vykonával.
Odvolací orgán poukázal na vyššie uvedené skutočnosti, z ktorých vyplýva, že na základe vyznačenia
právoplatnosti rozsudku súdom a doručenia spisového materiálu zo súdu a následne správcovi dane
vyrubovacie konanie na dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2009 začalo dňa 13.01.2015 a dokazovanie
prebiehalo v súlade s ustanoveniami zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov. Po ukončení
dokazovania bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní č. 966940/2015 zo dňa 18.06.2015, pri
ktorom bol daňový subjekt oboznámený s výsledkami dokazovania. Od spísania zápisnice o ústnom
pojednávaní správca dane v zákonnej lehote do 15 dní v súlade s § 68 ods. 3 zákona č. 563/2009
Z.z. v znení neskorších predpisov vydal rozhodnutie č. 1063265/2015 zo dňa 30.06.2015, ktoré bolo
splnomocnenému zástupcovi daňového subjektu doručené dňa 06.07.2015. Správca dane po zaslaní
predvolania svedkovi S. D. zaslal v dostatočnom časovom predstihu písomné uvedomenie daňovému
subjektu (33 dní pred dňom uskutočnenia vypočutia svedka). Správca dane nebol v zmysle § 25 ods. 4
zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov povinný daňovému subjektu identifikovať osobu
svedka. Z rozsudku Krajského súdu v Prešove pritom vyplýva, že daňový subjekt sám poukazoval
na to, že bez výpovede S. D. nie je možné urobiť jednoznačný záver, že spoločnosť ONDENA, s.r.o.
fakturované práce nevykonala. Daňovému subjektu bolo teda dobre známe, o akého svedka ide a v akej
veci mal byť vypočutý. K námietke žalobcu, že správca dane neumožnil jeho manželke Q.O. zúčastniť
sa ústneho pojednávania pri vypočutí svedka uviedol, že z obsahu zápisnice o ústnom pojednávaní č.
516136/2015 zo dňa 21.05.2015 vyplýva, že daňový subjekt neuviedol žiadny relevantný dôvod, ani
písomné splnomocnenie, na základe ktorého mala byť pri vypočutí svedka prítomná Q. F.. Preto správca
dane pristúpil k vypočutiu svedka bez jej prítomnosti. Tvrdenie daňového subjektu, že dal písomný súhlas
v súlade s § 11 ods. 7 písm. a) Daňového poriadku, nie je pravdivé. Správcovi dane nebol doručený
žiadny písomný súhlas daňového subjektu.

II.

21. Žalobca sa žalobou zo dňa 16.12.2015 domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného zo dňa 09.10.
2015 č. 1531318/2015, ako aj prvostupňového rozhodnutia zo dňa 30.06.2015 č. 1063265/2015 a
vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie.

22. Žalobu odôvodnil tým, že napadnutým rozhodnutím žalovaného bol ukrátený na svojich právach,
keďže v dôsledku napadnutého rozhodnutia musel zaplatiť vyrubený rozdiel dane, ktorý by v prípade
správneho postupu a rozhodnutia žalovaného vôbec nemal platiť.

23. Poukázal na závery vyslovené v rozsudku Krajského súdu v Prešove č.k. 1S/9/2013-80 zo dňa
25.06.2013 a namietal, že žalovaný, ani prvostupňový správny orgán sa záväzným právnym názorom
a usmernením súdu neriadili, v dôsledku čoho je napadnuté ako aj prvostupňové rozhodnutie ako aj
konanie, ktoré im predchádzalo nezákonné, lebo:
- Zistenie skutkového stavu žalovaným je nedostačujúce. Záver žalovaného, že obchodná spoločnosť
ONDENA, s.r.o. nevykonala žalobcom uvedené a ako daňový výdavok uplatnené práce je predčasný.
Žalovaný napriek tomu nevykonal žalobcom navrhnuté dôkazy [§250j ods. 2 písm. c) OSP] (čl. III.),
- Zistenie skutkového stavu žalovaným ie v rozpore s obsahom spisu. Záver žalovaného, že práce
deklarované faktúrami nevykonala spoločnosť ONDENA, s.r.o. a súpisy prác mal vyhotoviť žalobca a
nie ONDENA, s.r.o. nemá oporu vo vykonanom dokazovaní [§250j ods. 2 písm. b) OSP] (čl. IV),
- Napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Žalovaný
dostatočným spôsobom nevysvetlil z akých dôvodov napriek preukázaniu, že žalobca predmetné faktúry
uhradil, nepovažoval uhradené sumy za preukázateľne vynaložené daňové výdavky [§250j ods. 2 písm.
d) OSP] (čl. V),
- Konanie pred prvostupňovým orgánom trpí vadami. ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého
rozhodnutia, žalovaný tieto vady neodstránil [§250j ods. 2 písm. e) OSP] (čl. VI).



24. V súvislosti s nedostatočným zistením skutkového stavu namietal, že žalovaný mohol a mal vykonať
ďalšie dôkazy na úplné a spoľahlivé zistenie skutkového stavu tak, ako to uviedol Krajský súd v Prešove
vo svojom rozsudku. Bol povinný predložiť jasné a jednoznačné dôkazy a presvedčivo odôvodniť, prečo
výdavky uplatnené žalobcom nie sú daňovými výdavkami.

25. Vytýkal daňovým orgánom, že neakceptovali jeho návrhy na vykonanie dokazovania, a preto je ich
postup v rozpore s ustanovením § 24 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (ďalej len „Daňový
poriadok“), ako aj so zásadou zachovania práv a právom chránených záujmov daňového subjektu podľa
§ 3 ods. 1 Daňového poriadku.

26. Zdôraznil, že daňové orgány dokazovanie nezamerali na jednoznačné preukázanie, či výdavky ním
uplatnené je možné považovať za daňový výdavok, ale len na ďalšie spochybnenie serióznosti jeho
obchodného partnera. Vykonaným dokazovaním vyvstali len ďalšie pochybnosti o spôsobe podnikania
spoločnosti ONDENA, ktoré však neznamenajú, že žalobcom uplatnené výdavky nie sú daňovými
výdavkami a že táto spoločnosť mu predmetné práce nedodala. Jeho návrhu na odstránenie pochybností
vykonania
ďalšieho dokazovania nebolo vyhovené. Z prevedeného dokazovania však nie je zrejmé, že uplatnené
daňové výdavky realizoval iným pokútnym spôsobom, ako žalovaného záväzne usmernil súd.
Vykonaným dokazovaním daňové orgány nespochybnili, že za vykonané práce
spoločnosti ONDENA naozaj zaplatil, a teda preukázateľne vynaložil daňové výdavky.

27. Namietal hodnovernosť výpovedí bývalého a súčasného konateľa spoločnosti ONDENA W. V.,
resp. S. K. a aj výpoveď S. D.. Keďže z týchto bola zistená len ich nevedomosť o činnosti spoločnosti
ONDENA, ale nie záver, že spoločnosť ONDENA pre neho predmetné výkopové práce a podvrtávky
nevykonala. Nedôveryhodnosť a irelevantnosť týchto svedeckých výpovedí potvrdzujú aj daňové
priznania spoločnosti ONDENA k dani z príjmov a k dani z pridanej hodnoty za rok 2009, ktoré na
opakované návrhy žalobcu prvostupňový orgán nakoniec vykonal ako dôkaz. Z týchto daňových priznaní
jednoznačne vyplýva, že spoločnosť ONDENA, s.r.o. vykázala v daňovom priznaní k dani z príjmov
výnosy a v daňových priznaniach k dani z pridanej hodnoty zdaniteľné plnenia na výstupe, a teda v roku
2009 podnikateľskú činnosť vykonávala.

28. Argumentoval tým, že je absurdný názor žalovaného, že je vecou daňového subjektu, ako a či si
preverí dôveryhodnosť svojich obchodných partnerov; ak ju však nepreverí, vystavuje sa v prípade dane
z príjmov riziku. Takýto názor nemá oporu v žiadnom ustanovení právneho predpisu a je v absolútnom
rozpore so záväzným právnym názorom súdu vysloveným v rozsudku. Podstata dokazovania pri dani
z príjmov netkvie v serióznosti obchodného partnera, ktorú si daňový subjekt ani nemá ako preveriť,
keďže nemá prístup do jeho daňovej a účtovnej evidencie. Podstata dokazovania pri dani z príjmov,
tak ako uvádza aj Krajský súd v Prešove v rozsudku spočíva v preukazovaní, či výdavky uplatnené
ako daňové výdavky boli skutočne vynaložené a slúžili pre dosiahnutie, zabezpečenie alebo udržanie
príjmu. Skutočnosť, akému subjektu boli vynaložené, kto za neho konal, či jeho podnikanie bolo
pochybné alebo transparentné je sekundárna. Vykonanie prác a úhrada faktúr žalobcom pritom neboli
zo strany žalovaného spochybňované. Podľa jeho názoru, ak má žalovaný pochybnosti o pravosti
predložených faktúr a súpisov prác, mal vykonať ďalšie navrhované, ako aj iné dôkazy, ktoré by tieto
pochybnosti vyvrátili, resp. potvrdili a nie arbitrárne skonštatovať, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné
bremeno. Povinnosť preukázať svoje tvrdenia podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku neznamená aj
povinnosť fyzicky predložiť všetky navrhované dôkazy, najmä, ak nie sú v sfére jeho dispozičného
vplyvu. Predovšetkým, ak tieto dôkazy môže zabezpečiť daňový úrad vlastnou činnosťou, príp. dopytmi
na iné orgány verejnej správy a miestnym zisťovaním u iných daňových subjektov. V tejto súvislosti
poukázal na právny názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovený v rozhodnutiach, spis.
zn. 3Sžf 1/2011 a 6Sžf 10/2012, v ktorých je uvedené, že „v daňovom konaní platí zásada, že daňový
subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný
uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v
priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo
záznamov ním vedených (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb.) avšak, a tu je potrebné zase súhlasiť
so stanoviskom žalobcu, že nie je možné od daňového subjektu požadovať preukázanie skutočností na
ktorých sa sám nepodieľal s následnou satisfakciou v podobe stanovenia výsledku zo strany správcu
dane, že daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno“.



29. Podľa jeho názoru na základe uvedeného nemožno vyvodiť dôkazné bremeno žalobcu na právne
vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľa a dodávateľových subdodávateľov. Tieto skutočnosti nemôžu tvoriť
dôkazné bremeno daňového subjektu a ani nemôže z týchto skutočností daňový subjekt znášať dôkaznú
núdzu

30. Ďalej namietal, že opakovane navrhoval vykonanie dôkazu, vyžiadaním a porovnaním účtovnej
evidencie ONDENA, s.r.o., z ktorej by bolo možné jednoznačne zistiť, či predmetné faktúry boli riadne
zaúčtované, uhradené, a teda práce v nich uvedené aj skutočne pre žalobcu vykonané. Žalovaný však v
napadnutom rozhodnutí arbitrárne konštatuje, že účtovnú evidenciu spoločnosti ONDENA nebolo možné
preskúmať, pretože ju spoločnosť ONDENA správnym orgánom nepredložila. Jemu však nemôže byť
na ujmu, že iný daňový subjekt neplní voči daňovým orgánom svoje povinnosti. Ak žalovaný tvrdí, že bez
predloženia relevantných dokladov o vykonaní fakturovaných prác zo strany dodávateľa nie je možné
potvrdiť, že faktúry boli zúčtované v účtovnej evidencii dodávateľa, že úhrada za ich vykonanie bola
zahrnutá do základu dane, a že daňová povinnosť bola správne vyčíslená a uhradená, tým nepriamo sám
konštatuje, že napadnuté aj prvostupňové rozhodnutie vychádzajú z nedostatočne zisteného skutkového
stavu.

31. Ďalej vytýkal správnym orgánom, že nevykonali dokazovanie za účelom zistenia, kto naozaj za
spoločnosť ONDENA vystupoval a konal, ak to nemal byť S. D.. Zároveň neodôvodnili, na základe akých
skutočností považujú výpoveď S. D. za vierohodnú, keďže preukázateľne mal udelené plnomocenstvo
na dispozíciu s bankovým účtom spoločnosti ONDENA a z daňových priznaní spoločnosti ONDENA
za rok 2009 vyplýva, že činnosť vykonávala. Správne orgány nevykonali výsluch Pavla J., ktorý mal S.
D. predmetné plnomocenstvo odovzdať. Nevykonali tiež dokazovanie za účelom zistenia, kto a akým
spôsobom vykonával pohyby na účte spoločnosti ONDENA a kam financie na tomto učte smerovali. Túto
skutočnosť pritom nemožno považovať za irelevantnú, tak ako to uvádza žalovaný. Práve vykonaním
týchto dôkazov bolo možné zistiť aká osoba peniazmi na účte spoločnosti disponovala a mala z jej
činnosti prospech. Následne po zistení identity tejto osoby alebo osôb bolo možné vykonať ich výsluch
ohľadom ich činnosti pre spoločnosť ONDENA, ako aj ohľadom vykonania predmetných prác.

32. Poukázal na to, že správne orgány ani za skoro štyri roky trvajúcej daňovej kontroly a vyrubovacieho
konania nedokázali predložiť jasné a jednoznačné dôkazy, ktorými by nespochybniteľné potvrdili, že
spoločnosť ONDENA zemné a výkopové práce, podvrtávky ciest a chodníkov nevykonala, tak ako ich
k tomu zaviazal tunajší súd v rozsudku. Preto ich rozhodnutia vychádzajú z nedostatočne zisteného
skutkového stavu. Ak daňové orgány daňový subjekt de facto sankcionujú za porušovanie povinností
iného daňového subjektu nemožno považovať za súladné so zákonom. Dôkazné bremeno nie je možné
prenášať v absolútnom rozsahu na žalobcu. Daňové orgány vôbec nepreukázali, že žalobca uplatnené
daňové výdavky realizoval iným pokútnym spôsobom ako v rozsudku uviedol tunajší súd.

33. K namietanému rozporu zisteného skutkového stavu s obsahom spisu dôvodil tým, že záver
daňových orgánov, že predložené doklady za predmetné práce nevyhotovila spoločnosť ODNENA,
ale boli vyhotovené žalobcom z vykonaného dokazovania nevyplýva a je v rozpore s obsahom
spisov, lebo žalovaný v napadnutom rozhodnutí spochybňuje predložené rozpisy prác a konštatuje, že
dodávateľ prác nemohol vedieť celkové dĺžky prípojok, keďže rozsah samotných výkopových prác sa
nemôže zhodovať s celkovou dĺžkou prípojky. Z toho vyvodil, že rozpisy prác vyhotovil žalobca. Vytýkal
žalovanému, že napriek jeho návrhu nepreveril uskutočnenie výkopových prác a ich skutočnú dĺžku
priamo na mieste.

34. Odmietol záver žalovaného, že vystavenie faktúr za vykonané práce v apríli až auguste s veľkým
časovým odstupom preukazujú, že tieto dokumenty vyhotovil žalobca sám. Takéto skutkové závery z
vykonaného dokazovanie vôbec nevyplývajú a nemajú oporu v obsahu spisu.

35. Za nesprávne považuje vyhodnotenie úhrady faktúry č. 29010008 žalobcom a jeho záver, že úhrada
tejto faktúry nie je dôkazom, že fakturované práce boli skutočne vykonané, keďže mohlo ísť o platbu za
vystavenie ďalších faktúr, ku ktorým už boli vystavené doklady o platbe v hotovosti, ďalej že rozhodnutie
je nepreskúmateľné.



36. Vytýkal žalovanému, že nevyhodnotil vyššie uvedené skutočnosti a dôkazy v ich vzájomnej logickej
súvislosti a vybočil z rámca a hľadísk správnej úvahy. Jeho skutkové zistenia sú z týchto dôvodov v
rozpore s obsahom spisov.

37. Nepreskúmateľnosť jeho rozhodnutia z dôvodu, že žalovaný sa dostatočným a udržateľným
spôsobom nevysporiadal s tým, prečo nie je možné úhradu faktúry č. 29010008 uznať za daňový
výdavok, aj keď je nesporné, že suma rovnajúca sa sume uvedenej v tejto faktúre bola žalobcom
na účet žalovaného skutočne uhradená. Žalovaný také vysvetlenie nepodal napriek jednoznačnému
názoru a usmerneniu tunajšieho súdu v rozsudku, pričom mu táto povinnosť vyplýva priamo z judikatúry
najvyššieho súdu.

38. Ďalej vytýkal žalovanému, že sa dostatočným spôsobom nevysporiadal s tým, prečo nevykonal vo
veci ďalšie navrhované dôkazy, keďže doplnením dokazovania o výsluch svedka neboli jeho pochybnosti
odstránené a tunajší súd ho zaviazal preukázať, že žalobca uplatnené daňové výdavky realizoval iným
pokútnym spôsobom, a že neboli vynaložené v takej sume, v akej boli účtované.

39. Namietal zistenie iných vád, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, a to
predovšetkým nečinnosť prvostupňového orgánu a nezákonné predĺženie lehoty na vydanie rozhodnutia
a nevydanie rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote. V tejto súvislosti poukázal na to, že rozsudok
Krajského súdu v Prešove, ktorým zrušil rozhodnutie žalovaného vydané v predošlom konaní nadobudol
právoplatnosť dňa 10.08.2013. Odo dňa právoplatnosti rozsudku mal prvostupňový orgán v konaní
pokračovať a začali mu plynúť lehoty na vydanie rozhodnutia. Tvrdenie žalovaného, že lehota na vydanie
rozhodnutia začala prvostupňovému orgánu plynúť až dňom nasledujúcim po doručení rozsudku,
ktorým bolo jeho pôvodné rozhodnutie zrušené, t.j. 13.01.2015 je nepravdivé. Skutočnosť, že žalovaný
požiadal o vyznačenie právoplatnosti rozsudku až v roku 2015 nemôže byť na ujmu žalobcovi, ktorý
očakáva, že jeho vec bude vybavená v súlade so zásadou rýchlosti a hospodárnosti v zákonných
lehotách. Žalovanému musel byť rozsudok doručený najneskôr v auguste 2013, pretože inak by nemohol
nadobudnúť právoplatnosť, a už v tom čase mal vykonať vo veci ďalšie úkony smerujúce k vydaniu
nového rozhodnutia. Na tejto povinnosti žalovaného nič nemení ani skutočnosť, že žalobca podal proti
rozsudku odvolanie v časti o trovách konania. Vyrubovacie konanie začalo plynúť dňom po nadobudnutí
právoplatnosti rozsudku, t.i. dňa 11.08.2013. Zo spisového materiálu je zrejmé, že prvostupňový orgán
za obdobie od 11.08.2013 až do 08.08.2014, kedy telefonicky kontaktoval Obecný úrad Rakovec nad
Ondavou a za obdobie od 20.10.2014 až do 05.03.2015, kedy zaslal svedkovi predvolanie, nevykonal v
súvislosti s vykonaním ďalšieho dokazovania absolútne žiaden úkon, čím konal v rozpore s ustanovením
§ 3 ods. 2 a § 65 ods. 1 Daňového poriadku.

40. Skutočnosť, že žalovaný požiadal o vyznačenie právoplatnosti rozsudku až v roku 2015 nemôže
byť na ujmu žalobcovi, ktorý očakáva, že jeho vec bude vybavená v súlade so zásadou rýchlosti a
hospodárnosti v zákonných lehotách.

41. Ďalej namietal, že prvostupňový orgán konal v rozpore s ustanovením § 65 ods. 2 Daňového poriadku
a nezákonne predĺžil lehotu na vydanie rozhodnutia. Na nezákonné predĺženie lehoty nie je možné
prihliadať.

42. Zdôraznil, že bol nedostatočne upovedomený o výsluchu svedka, a to z toho dôvodu, že správca
dane mu oznámil len tú skutočnosť, že bude vypočutý svedok dňa 08.04.2015, avšak bez toho, aby
uviedol identitu tohto svedka. Z toho dôvodu považuje výpoveď svedka Jána D. za nezákonne vykonaný
dôkaz vo vyrubovacom konaní z dôvodu, že prvostupňový orgán porušil ustanovenie § 25 ods. 4
Daňového poriadku a nedbal na zachovanie práv žalobcu a nepostupoval s ním v úzkej súčinnosti, čo
je v rozpore s ustanovením § 3 ods. 1. a § 3 ods. 2 a § 3 ods. 8 Daňového poriadku. Konanie je tak
zaťažené inou vadou, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

43. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 18.03.2016 navrhol žalobu ako nedôvodnú
zamietnuť. Konštatoval, že námietky žalobcu uvedené v žalobe sú v podstate identické s námietkami
uvedenými v odvolaní zo dňa 21.07.2015. Týmito námietkami sa žalovaný riadne vyporiadal v
odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia. Trval na tom, že žalobca v rozpore s ustanovením §
24 Daňového poriadku nepreukázal, že spoločnosť ONDENA, s.r.o. skutočne vykonala práce podľa
predložených dokladov, a teda neobstojí odkaz na rozsudky Najvyššieho súdu SR č. 3Sžf/1/2011 a



č. 6Sžf/10/2012. Správca dane nevychádzal len z daňových dokladov predložených žalobcom, ale
najmä z výsledkov dokazovania, ktoré smerovalo k prevereniu a získaniu dôkazov o tom, čí výdavky
boli vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov daňového subjektu, t. j., či ich
možno považovať za daňový výdavok podľa § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z.z. v znení neskorších
predpisov. Takisto uviedol, že nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že nepreveroval finančné operácie na
účte spoločnosti ONDENA, s.r.o. Správca dane preveril majiteľa bankového účtu, osoby, ktoré mohli
s účtom disponovať. Výsledky tohto preverovania však neodstránili pochybnosti správcu dane, že
fakturované práce boli vykonané deklarovaným dodávateľom. Úhrada faktúry na bankový účet nie je
dôkazom, že fakturované práce boli skutočne vykonané dodávateľom uvedeným na faktúrach, keďže
mohlo ísť o platbu za vystavenie ďalších faktúr, ku ktorým už boli vystavené doklady o platbe v hotovosti.
Správca dane v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania získal relevantné dôkazy, že
žalobcom predložené doklady o realizácii prác spoločnosťou ONDENA, s.r.o. nie sú pre účely uznania
daňových výdavkov v základe dane preukázateľné, čím došlo k porušeniu § 2 písm. i) zákona č.
595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Správca dane postupoval v súlade so
základnými zásadami daňového konania, ako aj v súlade s právnym názorom Krajského súdu v Prešove.
V rámci vyrubovacieho konania sa nezameral len na vypočutie svedka Jána D., ale rešpektoval právny
názor súdu, že je potrebné na odstránenie pochybností správcu dane vykonať ďalšie dokazovanie. Na
základe výsledkov tohto dokazovania správca dane zistil dostatočne skutkový stav, preto zabezpečenie
ďalších dôkazov v danej veci nebolo potrebné.

III.

44. Podľa ustanovenia § 5 ods. 2 Správneho súdneho poriadku konanie pred správnym súdom je jednou
zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov
administratívneho konania.

45. Podľa ods. 3 ustanovenia § 5 Správneho súdneho poriadku pri rozhodovaní správny súd dbá na
ochranu zákonnosti a verejného záujmu.

46. Podľa ods. 4 ustanovenia § 5 Správneho súdneho poriadku správny súd postupuje a rozhoduje
v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi so zohľadnením ich právnej sily a v súlade zo
základnými princípmi tohto zákona.

47. Podľa § 6 ods. 1 Správneho súdneho poriadku správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú
na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a
iných zásahov orgánov verejnej správy poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a
rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

48. Podľa ustanovenia § 177 ods. 1 Správneho súdneho poriadku správnou žalobou sa žalobca môže
domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánov verejnej správy alebo opatreniu
orgánu verejnej správy.

49. Podľa § 178 ods. 1 Správneho súdneho poriadku žalobcovi fyzická osoba alebo právnická osoba
ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej
správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených
záujmoch.

IV.

50. Z vyššie uvedeného je nesporné, že predmetom daňovej kontroly bola daň z príjmov fyzických
osôb za zdaňovacie obdobie 2009, pričom správne orgány oboch stupňov dospeli k záveru, že
žalobca nepreukázal, že práce na základe vyššie citovaných faktúr realizoval obchodný partner žalobcu
obchodná spoločnosť ONDENA, s.r.o, Pražská 46, Košice.

51. Zákon č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení účinnom do 31.12.2009 v § 2 písm. b/ predmet
dane definuje tak, že predmetom dane je príjem (výnos) z činnosti daňovníka a z nakladania s majetkom
daňovníka okrem osobitne vymedzeného predmetu dane podľa § 12 a v § 2 písm. i/ definuje daňový
výdavok tak, že daňovým výdavkom je výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie



príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný
v evidencii daňovníka podľa § 6 ods.11 alebo 14, ak tento zákon neustanovuje inak.

52. Podľa § 3 ods. 1 písm. b/ citovaného zákona - predmetom dane sú príjmy z podnikania, z inej
samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu.

53. Ustanovenie § 17 Zákona o dani z príjmov obsahuje všeobecné ustanovenia o zisťovaní základu
dane, pričom podľa ods. 1 písm. a/ - pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty sa vychádza u
daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva alebo u daňovníka, ktorý vedie evidenciu
podľa § 6 ods. 10 alebo ods. 11 alebo 14, z rozdielu medzi príjmami a výdavkami.

54. Podľa § 17 ods. 2 - výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami podľa odseku
1 pri zisťovaní základu dane sa
a/ zvýši o sumy, ktoré nemožno podľa tohto zákona zahrnúť do daňových výdavkov alebo ktoré boli do
daňových výdavkov zahrnuté v nesprávnej výške,
b/ zvýši o sumy, ktoré nie sú súčasťou výsledku hospodárenia, ale podľa tohto zákona sú zahrnované
do základu dane,
c/ zníži o sumy, ktoré sú súčasťou výsledku hospodárenia, ale podľa tohto zákona sa nezahrnú do
základu dane.

55. Zákon č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v ustanovení § 21 ods. 1 upravuje, že daňovými
výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky
(náklady) daňovník účtoval, výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne
preukázané, a ďalej... .

V.

58. Správne orgány rozhodnutia založili na právnom názore, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné
bremeno, pretože nepreukázal, že výkopové práce, podvrtávky atď. vykonal jeho obchodný partner
uvedený vo faktúrach č. 290100008 na sumu 3.750,-- EUR, vrátane DPH 4.462,50 EUR zo dňa
23.03.2009, faktúra č. 290100060 na sumu 2.688,-- EUR, DPH 510,-- EUR, spolu 3.198,70 EUR zo dňa
21.09.2009, faktúra č. 290100078 na sumu 6.375,-- EUR, daň z pridanej hodnoty 1.211,25 EUR, spolu v
sume 7.586,25 EUR zo dňa 18.11.2009, pretože na základe výpovedí konateľov spoločnosti ONDENA,
s.r.o., nebolo preukázané vykonanie týchto prác touto obchodnou spoločnosťou.

59. Podstata dane z príjmov je uvedená vo vyššie citovaných ustanoveniach zákona č. 595/2003 Z.z.
o dani z príjmov v znení účinnom k 31.12.2009. Z vykonaného dokazovania správcom dane nebolo
spochybnené, že tieto práce vykonané boli. ale bolo spochybnené, že boli vykonané spoločnosťou
ONDENA, s.r.o..

60. Zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných
orgánov v § 2 ods. 1 upravuje základné zásady daňového konania tak, že v daňovom konaní sa
postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a
dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných
osôb zúčastnených v daňovom konaní. Správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s
daňovými subjektmi a pri vyžadovaní plnenia ich povinností v tomto konaní použije len také prostriedky,
ktoré ich najmenej zaťažujú a umožňujú pritom správne vyrubiť a vybrať daň. Podľa § 2 ods. 3 - správca
dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.

61. Podľa § 2 ods. 6 - pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vždy
skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane.

62. Podľa § 29 citovaného zákona a to ods. 1 - dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové
konanie. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne
určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových
subjektov a podľa ods. 3 - netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi
dane z jeho činnosti.



63. Podľa § 29 ods. 4 - ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania,
hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné
listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy
vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

64. Podľa § 29 ods. 8 - daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane
a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol
vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť
povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.

VI.

65. Preskúmaním veci súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

66. Z administratívneho spisu správny súd zistil, Daňový úrad Prešov, pobočka Vranov nad Topľou
rozhodnutím zo dňa 30.06.2015 č. 1063265/2015 vyrubil Daňovému subjektu Bartolomej Čandík rozdiel
dane v sume 2 482,90 EUR na dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2009. Proti
tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie.
Žalovaný rozhodnutím zo dňa 9. októbra 2015 č. 1531318/2015 tak, že rozhodnutie Daňového úradu
Prešov č. 1063265/2015 zo dňa 30.06.2015 potvrdil.

67. Podstatnou námietkou žalobcu bolo nedostatočné zistenie skutočného stavu veci a vady konania,
ktoré majú vplyv na zákonnosť rozhodnutí obidvoch správnych orgánov.

68. Z rozhodnutia žalovaného vyplýva, že žalobca nepreukázal, že spoločnosť ONDENA, s.r.o. skutočne
vykonala práce pre neho podľa predložených dokladov. Za účelom preverenia dokladov vykonali
rozsiahle dokazovanie , t.j. čí výdavky žalobcu boli vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie
príjmov, a teda, či ich možno považovať za daňový výdavok podľa § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z.z. v
znení neskorších predpisov. Výsledky tohto preverovania však neodstránili pochybnosti správcu dane,
že fakturované práce boli vykonané deklarovaným dodávateľom.

69. Správny súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že správca dane začal dňa 25.06.2013
vyrubovacie konanie, v ktorom opätovne preveroval vykonanie zemných prác, výkopových prác,
podvrtávok ciest a chodníkov, dodávateľom ONDENA. pre odberateľa D. F., C. nad T.. Vypočul
osoby oprávnené konať za túto spoločnosť a z ich výpovedí zistil, že za spoločnosť v kontrolovanom
zdaňovacom období nekonali, spoločnosť nevykonávala žiadnu činnosť a pečiatku táto spoločnosť
nemá. Predložené faktúry nevystavili, žiadne peňažné prostriedky za túto spoločnosť od nikoho
neprevzali. Správne konštatoval žalovaný, že podľa Obchodného zákonníka štatutárnym orgánom
spoločnosti s ručením obmedzeným je konateľ, ktorý má oprávnenie vystupovať za túto spoločnosť
a konať v mene tejto spoločnosti. Štatutárny orgán má mať vedomosť o obsahu a rozsahu činností,
ktoré vykonáva v rámci svojho podnikania. V prípade, že takúto vedomosť nemá a nevie ju preukázať,
pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných daňovým subjektom sú opodstatnené. Je
vecou daňového subjektu, ako a či si preverí dôveryhodnosť svojich obchodných partnerov; ak ju však
nepreverí, vystavuje sa v prípade dane z príjmov riziku, že v prípade ich nepreukázania nesplní zákonné
podmienky uznania výdavkov za daňové podľa § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z.z. v znení neskorších
predpisov. Žalobca počas daňového konania neoznačil osobu, s ktorou jednal a ktorá bola oprávnená
konať za spoločnosť ONDENA. Nevedel uviesť osobu, ktorá mu odovzdala práce a ktorá vystavila
faktúry. Neuniesol teda dôkazné bremeno. Z rozsahu prác, čo sa týka objemu a času, ktoré mala vykonať
spoločnosť ONDENA, s.r.o. pritom vyplýva, že daňový subjekt sa musel osobne a veľmi často stretávať
s osobami, ktoré mali vykonávať výkopové práce. Pri daňovej kontrole, ani vo vyrubovacom konaní však
neuviedol ani jedinú konkrétnu osobu.

70. Z výpovedí bývalého konateľa spoločnosti ONDENA, s.r.o. Róberta V. a súčasného konateľa S. K. a
S. D. možno vyvodiť, že podané daňové priznania svedčia o tom, že za spoločnosť ONDENA, s.r.o. konal



niekto podvodným spôsobom. Nie sú preto dôkazom o tom, že spoločnosť dodala práce pre žalobcu. Bez
predloženia relevantných dokladov o vykonaní fakturovaných prác zo strany dodávateľa nie je možné
potvrdiť, že faktúry boli zúčtované v účtovnej evidencii dodávateľa, že úhrada za ich vykonanie bola
zahrnutá do základu dane, a že daňová povinnosť bola správne vyčíslená a uhradená.

71. Správny súd konštatuje, že vo veci bol dostatočne zistený skutočný stav veci. Daňové orgány
správne uzavreli, že žalobcom predložené doklady o realizácii prác nie sú pre účely uznania daňových
výdavkov v základe dane preukázateľné, čím došlo k porušeniu § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z.z.
o dani z príjmov v žnem neskorších predpisov. Ani samotná úhrada faktúry, bez preukázania dodania
služby, nepreukazuje daňový výdavok. Správne preto postupoval správca dane, keď zvýšil základ dane
o sumu 12 813,00 EUR. Postupoval pritom v súlade so základnými zásadami daňového konania, ako
aj v súlade s právnym názorom Krajského súdu v Prešove.

72. K namietanej nečinnosti správny súd považuje za potrebné uviesť, že pre formálny prístup správcu
dane pri zisťovaní právoplatnosti rozsudku KS Prešov, ktorým bolo zrušené pôvodné rozhodnutie
žalovaného a aj chybným postupom krajského súdu, ak nedoručil žalovanému administratívny spis,
možno konštatovať nečinnosť správcu dane. Na druhej strane však je potrebné uviesť, že žalobca ako
kontrolovaný daňový subjekt sa mohol domáhať odstránenia nečinnosti správneho orgánu zákonným
spôsobom. Táto nečinnosť však nemá za následok nezákonnosť rozhodnutia správcu dane ani
žalovaného. Správca dane vydal následne rozhodnutie č. 1063265/2015 dňa 30.06.2012, teda bolo
vydané v zákonnej lehote podľa § 68 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov.
Všetky úkony v období mesiacov august až december 2014 správca dane vykonával v rámci
vyrubovacieho konania po daňovej kontrole na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia I. .- IV.
štvrťrok 2009.

73. Správca dane požiadal Finančné riaditeľstvo SR v zmysle § 65 ods. 2 citovaného zákona o
predĺženie lehoty na vydanie rozhodnutia vo vyrubovacom konaní vo veci dane z príjmov fyzickej osoby
za rok 2009 (žiadosť č. 9715401/5/200896/2015 zo dňa 27.01.2015). Finančné riaditeľstvo SR žiadosti
správcu dane vyhovelo a listom č. 1100305/1/51912/2015 zo dňa 03.02.2015 predĺžilo lehotu na vydanie
rozhodnutia o 180 dní. O tejto skutočnosti bol daňový subjekt upovedomený listom správcu dane č.
9715401/5/317139/2015 zo dňa 10.02.2015 v súlade s § 65 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení
neskorších predpisov. Lehota na vydanie rozhodnutia bola predĺžená druhostupňovým orgánom.

74. K žalobnej námietke v súvislosti s oznámením správcu dane žalobcovi o predvolaní svedka Jána
Bezeka, ktorý nebol v oznámení takto identifikovaný, správny súd konštatuje, že sa nestotožňuje s
názorom žalovaného, že správca dane nebol v zmysle § 25 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení
neskorších predpisov povinný daňovému subjektu identifikovať osobu svedka. Žalobca sa však výsluchu
tohto svedka zúčastnil, teda výsluch Jána Bezeka nie je možné považovať za nezákonne získaný dôkaz.

75. Za nedôvodnú súd považuje námietanú nezákonnosť v postupe správcu dane, lebo neumožnil
jeho manželke žalobcu Q.O. zúčastniť sa ústneho pojednávania pri vypočutí svedka. Z obsahu spisu,
ani zápisnice o ústnom pojednávaní č. 516136/2015 zo dňa 21.05.2015 nevyplýva, že daňový subjekt
splnomocnil Lýdiu F. na zastupovanie pri vypočutí svedka.

76. Vzhľadom na uvedené správny súd žalobu podľa § 191 ods. 1 SSP zamietol.

VII.

77. Senát Správneho súdu vo veci rozhodol v pomere hlasov 3:0.

VIII.

78. O trovách konania súd rozhodol podľa § 165 a nasl. S.s.p. a žalobcovi nepriznal nárok na náhradu
trov konania, pretože v konaní nebol úspešný a u žalovaného nezistil odôvodnenosť náhrady trov
konania.



Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca od doručenia
rozhodnutia (§ 443 ods. 1 S.s.p.) na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu
v Prešove, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 ods. 1, 2 S.s.p.) uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa
podáva a návrh výroku rozhodnutia.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 1 S.s.p.). Kasačná
sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom,
okrem prípadov podľa § 449 ods. 2 S.s.p.