Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 3S/41/2015 z 15. 11. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 15. novembra 2016, sp. zn. 3S/41/2015, ECLI:SK:KSPO:2016:8015201042.3 Krajský súd Prešov | 3S/41/2015 | ECLI:SK:KSPO:2016:8015201042.3 | 2016-11-15 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: SSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/c16aa15a-5492-448c-b6a4-f348cd7af54d Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2016:8015201042.3 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3S/41/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8015201042
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Mruškovičová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8015201042.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej
a sudkýň JUDr. Moniky Tobiášovej a JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej, v právnej veci žalobcu
BNM Prešov, s.r.o., so sídlom Pavlovičovo námestie 12, Prešov, IČO: 44 742 452, zastúpeného JUDr.
Lukášom Kiseľákom, advokátom, so sídlom Prešov, Jarková č. 63, proti žalovanému Finančnému
riaditeľstvu Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného zo dňa 14. augusta 2015 číslo: 1100902/963799/2015/CI na základe žaloby takto

r o z h o d o l :

Žalobu zamieta.

Náhradu trov konania účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 14.08.2015 rozhodol žalovaný ako príslušný odvolací orgán o
odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Colného úradu Prešov zo dňa 27.04.2015 č. 1096238/1/177031/2015
tak, že podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní ( ďalej len daňový poriadok )
rozhodnutie Colného úradu Prešov zo dňa 27.04.2015 č. 1096238/1/177031/2015 ( ďalej len rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu ) potvrdil.

2. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedol, že prvostupňový správny orgán rozhodnutím
zo dňa 27.04.2015 určil žalobcovi podľa § 68 ods. 3, 5 daňového poriadku, za zdaňovacie obdobie
september 2013, základ spotrebnej dane z liehu v množstve 20,0212 hektolitrov alkoholu ( ďalej len hl.a )
a vyrubil mu rozdiel spotrebnej dane z alkoholických nápojov vo výške 5 420,22 Eur, ktorý predstavuje
rozdiel výšky spotrebnej dane zistenej colným úradom a výšky spotrebnej dane priznanej žalobcom v
daňovom konaní.

3. Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal včas odvolanie žalobca. Žalovaný
odvolacie námietky v rozhodnutí konkretizoval.

4. Ďalej uviedol, že colný úrad začal dňa 20.02.2014 u odvolateľa daňovú kontrolu zameranú na
spotrebnú daň z alkoholických nápojov, ktorým je lieh, za zdaňovacie obdobie september 2013.

5. O výsledkoch daňovej kontroly vyhotovil colný úrad protokol zn. 1096238/1/74025/2015 zo dňa 17.
02. 2015 (v znení opráv chýb v písaní a počítaní podľa úradného záznamu zn. 1096238/1/124134/2015
zo dňa 15. 03. 2015).

6. V sklade liehu vyčíslil odvolateľ konečný účtovný stav liehu k 30. 09. 2013 na 1.360,571 a., skutočné
straty liehu na 9,02 I a., normované straty liehu na 52,64 1 a. a čerpanie strát na 17,13 %. Správca dane



vyčíslil konečný účtovný stav liehu k 30.09.2013 v sklade liehu na 1.359,66 1 a., skutočné straty na 8,11
1 a., normované straty liehu na 52,62 1 a. a čerpanie strát na 15, 41 %. Postup odvolateľa pri výpočte
uplatnených strát bol rovnaký ako postup colného úradu a vychádzal z platného výnosu Ministerstva
pôdohospodárstva Slovenskej republiky z 12. januára 2005 č. 3301/2004 - 100 o normách strát liehu v
liehovarníckych závodoch a u ostatných spracovateľov liehu pre jednotlivé druhy strát a uplatňovanie
týchto strát liehu na účely oslobodenia od spotrebnej dane z liehu (ďalej len „výnos MP SR“).

7. Vo výrobni liehovín vyčíslil odvolateľ konečný účtovný stav liehu k 30. 09. 2013 na 823,99 1 a.,
skutočné straty liehu na 56,17 1 a. a čerpanie strát na 20,41 %. Colný úrad v protokole o daňovej
kontrole vyčíslil konečný účtovný stav liehu k 30. 09. 2013 na 1.529,07 1 a., skutočné straty liehu na
761,25 1 a., normované straty liehu na 256,64 1 a. a čerpanie strát na 296,62 %. Odvolateľ spôsob
vlastného výpočtu strát liehu neuviedol, preto ho správca dane nemohol posúdiť a porovnať s vlastným
postupom pri výpočte. V sumáre pohybu liehu „Výrobňa liehovín“ odvolateľ uviedol príjem liehu a aróm
v množstve 19.219,92 l a. a na nasledujúcej strane správy v prehľade „Straty liehu“ je uvedený príjem
liehu v množstve 19.391,91 1 a., teda o 171,99 1 a. viac. Pre výpočet straty liehu pri manipulácii s liehom
vo výrobni liehovín odvolateľ uviedol ako celkový príjem liehu 19.393,91 l a.

8. Odvolateľ pri daňovej kontrole, ani v daňovom konaní predchádzajúcom vydaniu napadnutého
rozhodnutia, nespochybnil výpočet strát liehu colným úradom.

9. S výsledkami daňovej kontroly colný úrad oboznámil odvolateľa písomnou Výzvou na vyjadrenie
zn. 1096238/1/74044/2015 zo dňa 17.02.2015 k priloženému protokolu o daňovej kontrole zn.
1096238/1/74025/2015 zo dňa 17.02.2015.

10. Odvolateľ reagoval na výzvu colného úradu písomným vyjadrením zo dňa 11.03.2015, v ktorom voči
výsledkom daňovej kontroly vzniesol námietky obdobné vyššie uvedeným námietkam neskôr podaného
odvolania.

11. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolateľ sa vo vyjadrení zmienil o svojom postupe v zmysle pokynov
colníka Bc. Mareka A.a, colný úrad zamerajúc sa na danú skutočnosť zistil, že uvedený colník už niekoľko
rokov nepracuje v colnej správe a žiadne usmernenie týkajúce sa spôsobu prijímania liehu a evidencie
prijatého liehu nie je zachytené žiadnym záznamom v spise daňového subjektu, ani v iných evidenciách.

12. Dňa 25.03.2015 colný úrad na ústnom pojednávaní prerokoval s odvolateľom pripomienky vznesené
odvolateľom voči výsledkom daňovej kontroly, o čom spísal Zápisnicu zn. 1096238/1/129860/2015.

13. Po skutkovom a právnom zhrnutí veci colný úrad vydal rozhodnutie zn. 1096238/1/ 177031/2015
zo dňa 27.04.2015, ktorým v zmysle ustanovenia § 68 ods. 3 a 5 zákona č. 563/2009 Z. z. určil
odvolateľovi za zdaňovacie obdobie september 2013 základ spotrebnej dane z liehu v množstve 20,0212
hektolitrov alkoholu a vyrubil rozdiel spotrebnej dane z alkoholických nápojov vo výške 5.450,22 Eur,
ktorá predstavuje rozdiel výšky spotrebnej dane zistenej colným úradom a výšky spotrebnej dane
priznanej odvolateľom v daňovom priznaní.

14. Proti uvedenému rozhodnutiu colného úradu podal odvolateľ v zákonom stanovenej lehote písomné
odvolanie zo dňa 18. 05. 2015, doručené colnému úradu dňa 19. 05. 2015 prostredníctvom elektronickej
pošty.

15. Žalovaný ďalej v rozhodnutí citoval § 7 ods. 2 písm. c) bod 2., § 10 ods. 1 písm. e) bod 1., § 11
ods.1 písm. e) bod 1. zákona č. 530/2011 Z.z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov ( ďalej len
zákon č. 530/2011 Z.z. ), § 46 ods. 8, § 68 ods. 3 daňového poriadku, § 16 ods. 4, 5, 6, 8 vyhlášky č.
537/2011 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o požiadavkách na usporiadenie výrobného zariadenia
na výrobu liehu, technologického zariadenia na spracovanie liehu, skladovanie liehu, prepravu liehu,
vyskladňovanie liehu a preberanie liehu., kontrole množstva liehu, zisťovaní zásob liehu a o spôsobe
vedenia evidencie liehu ( ďalej len vyhláška ).

16. Poukázal na tú skutočnosť, že princíp vzniku daňovej povinnosti (zdaňovania alkoholických nápojov,
ktorým je lieh) podľa § 10 ods. 1 písm. e) bod 1. zákona č. 530/2011 Z.z. je založený výlučne na reálnom
množstve chýbajúceho alkoholického nápoja, ktorým je lieh. Žiadne iné prípady zisťovania/vyčísľovania



základu spotrebnej dane z alkoholického nápoja nepripadajú v zmysle zákona č. 530/2011 Z.z. do úvahy,
teda pri konečnom zisťovaní základu spotrebnej dane z liehu nepripadá do úvahy ani prípadná evidencia
liehu daňovým subjektom na podklade formálnych údajov deklarovaných dodávateľom liehu.

17. Právna úprava vzniku daňovej povinnosti podľa § 10 ods. 1 písm. e) bod 1. zákona č. 530/2011 Z.z.
zakotvuje pri určovaní základu spotrebnej dane z liehu výnimku, ktorá reaguje na špecifické fyzikálno
- chemické vlastnosti liehu, na základe ktorých dochádza, resp. môže dôjsť k stratám liehu pri jeho
skladovaní alebo manipulácii bez reálneho faktického odobratia, či úniku liehu z príslušných nádob
a ktorá sa netýka disproporcií v množstvách liehu pri obchodno - dodávateľských vzťahoch medzi
daňovým subjektom a jeho dodávateľom.
18. Na uvedené situácie, pre zamedzenie tvrdosti zákona č. 530/2011 Z.z., v prospech daňových
subjektov, reflektuje ustanovenie § 7 ods. 2 písm. e) zákona č. 105/2004 Z.z.

19. Naopak v prípade odvolateľa ustanovenia § 16 vyhlášky stanovujú presné formálne a obsahové
pravidlá, v zmysle ktorých sa má dospieť k čo najpresnejším údajom o odberateľom prijímanom liehu
od jeho dodávateľa.
20. Daňový subjekt za zistené straty liehu zodpovedá objektívne, t. j. daňová povinnosť podľa
ustanovenia § 10 ods. 1 písm. e) bod 1. zákona č. 530/2011 Z.z. mu vzniká bez ohľadu na akékoľvek
príčinné súvislosti, t. j. či množstvo chýbajúce liehu (nad rámec povolených strát) je dôsledkom
nesprávnej evidencie, nesprávnych meraní, chybných prepočtov, alebo dôsledkom odchýlok medzi
deklarovaným a skutočne dodávaným liehom obchodným partnerom.
21. Z uvedených dôvodov sú preto aj tvrdenia odvolateľa, ktorými namieta konštatovanie colného úradu,
že k uvedenému rozdielu a následnému prekročeniu strát o 5,0465 hl a. nemohlo dôjsť nedostatočnou
evidenciou voľnej liehoviny bezpredmetné, keďže rozhodujúcou skutočnosťou pre vznik daňovej
povinnosti je preukázaná okolnosť chýbajúceho liehu v pozastavení dane. Meritórnou otázkou vzniku
daňovej povinnosti teda nie sú príčiny chýbajúceho liehu u odvolateľa, ale samotné zistenie uvedeného
chýbajúceho množstva liehu nad rámec povolených strát. Okrem toho colný úrad ani v Protokole zn.
1096238/1/177031/2015 zo dňa 27.04.2015, ani v preskúmavanom rozhodnutí neodôvodňoval čerpanie
skutočných strát liehu nad normu strát určených Výnosom MP SR nedostatočnou evidenciou voľnej
liehoviny (liehu) vedenou odvolateľom, tak ako to vo svojom odvolaní naznačuje odvolateľ.
22. Odhliadnuc od uvedeného žalovaný konštatoval, že niektoré konkrétne nezrovnalosti v evidencii
liehu u odvolateľa sa skutočne vyskytli. Colný úrad pri daňovej kontrole zistil, že v sumáre pohybu liehu
„Výrobňa liehovín“ odvolateľ uviedol príjem liehu a aróm v množstve 19.219,92 1 a. a na nasledujúcej
strane správy v prehľade „Straty liehu“ je uvedený príjem liehu v množstve 19.391,911 a., teda o 171,99
1 a. viac. Pre výpočet straty liehu pri manipulácii s liehom vo výrobni liehovín odvolateľ uviedol ako
celkový príjem liehu 19.393,91 1 a..

23. Odvolací orgán ďalej uviedol, že nemohol akceptovať ani tvrdenie odvolateľa, že celá situácia vznikla
na základe postupu odvolateľa v zmysle pokynu zamestnanca colného úradu, ktorým sa mal odvolateľ
riadiť, a to z viacerých dôvodov:
- Odvolateľ predkladal na podporu svojich tvrdení Doklad o vážení liehu zo dňa 16. 05. 2011, teda
doklad, ktorý sa netýka colným úradom kontrolovaného rozhodujúceho obdobia príjmu a výdaja liehu od
01.10.2012 do 30.09.2013. Odvolateľ nepredložil žiadne listiny, ktoré by preukazovali nezrovnalosti pri
príjme liehu za skúmané obdobie. Doklad o vykonanom vážení liehu (z roku 2011) nezakladá precedens
určujúci paušálny rozdiel medzi množstvom skutočne v budúcnosti prijatého liehu a množstvom liehu
deklarovaného dodávateľom v sprievodných dokladoch pri príjmoch liehu.
- Postup pri príjme liehu je striktne upravovaný ustanoveniami § 16 vyhlášky, ktoré stanovujú presný
a bezvýnimočný postup v prípade príjmu liehu daňovým subjektom od dodávateľa, resp. v prípade
zistenia straty (množstevných rozdielov) pri prijímaní liehu. Odvolateľ v prípade akýchkoľvek pochybnosti
o množstve prijímaného liehu, mal možnosť v súlade s platnou legislatívou upravujúcou príjem, výdaj
a prepravu liehu v pozastavení dane, za prítomnosti stáleho daňového dozoru vykonať váženie
prijímaného liehu na certifikovanej váhe, tak ako to učinil v máji 2011.
- Následné tvrdenie odvolateľa o tom, že mu bola odopretá súčinnosť colného úradu pri prevažovaní
za obdobie od 01.10.2012 do 30.09.2013 sa však nemohla týkať iba colníka Bc. A. ale aj iných
zamestnancov správcu dane, resp. vo všeobecnosti samotného colného úradu. Z výsledkov zisťovania
colným úradom však vyplynulo, že uvedený colník už niekoľko rokov nepracuje v colnej správe a
žiadne usmernenie, či už zo strany Bc. A. zo strany iného colníka, alebo vo všeobecnosti samotného
colného úradu, týkajúce sa spôsobu prijímania liehu a evidencie prijatého liehu nie je zachytené žiadnym



záznamom v spise daňového subjektu, ani v iných evidenciách. To isté platí v prípade údajného
odmietnutia poskytnutia súčinnosti colným úradom pri prevažovaní liehu. Odvolateľ, s povinnosťou
postupovať pri nakladaní s liehom v súlade s právnymi predpismi, pritom nikdy údajné odmietnutie
poskytnutia súčinnosti colným úradom nenamietal.
- žalovaný taktiež zdôraznil, že údajné nezrovnalosti pri príjme liehu do skladu liehu z titulu nesprávnych
dodávok spoločnosťou A. - CHEM, s.r.o. by sa zákonite na základe kvantitatívnych ukazovateľov odrazili
pri vydaní liehu zo skladu do výrobne liehovín. V zmysle evidencie odvolateľa však v samotnom sklade
liehu bola colným úradom zistená skutočná strata liehu 8,11 la odvolateľom strata 9,02 1 a.. Z uvedeného
vyplýva, že až na malý rozdiel strát bolo zo samostatného skladu liehu vydané na spracovanie do
výroby liehovín práve také množstvo liehu, aké bolo prijaté odvolateľom na základe dodacích listov od
spoločnosti MORAVIA - CHEM, s.r.o..
24. Z uvedených dôvodov žalovaný konštatoval, že nemožno brať do úvahy námietky odvolateľa, podľa
ktorých colný úrad nevypočul zamestnanca por. Bc. A. A.a a uspokojil sa iba s tvrdením, že v evidencii sa
nenachádza žiadny oficiálny záznam potvrdzujúci, že zamestnanec colného úradu poskytol odvolateľovi
poučenie týkajúce sa spôsobu prijímania liehu, čím colný úrad nedostatočne zistil skutkový stav.
25. Odhliadnuc od skutočnosti, že uvedené tvrdenia odvolateľa neboli preukázané, aj prípadný
konkrétny výsluch bývalého zamestnanca colného úradu by bol pre posúdenie vzniku daňovej povinnosti
odvolateľa neúčelný, bezpredmetný a to z toho dôvodu, že postup odvolateľa podľa údajného
usmernenia colníka by ho neliberoval spod vzniku daňovej povinnosti.
26. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného.
V žalobe opísal skutkový stav a uviedol, že v posudzovanom období odoberal lieh od spoločnosti
MORAVIA - CHEM, s.r.o. so sídlom Hrobice 145, Česká republika vo väčších množstvách a vychádzal
pri evidencii liehu z účtovných dokladov dodaných spoločnosťou MORAVIA - CHEM, s.r.o. Nakoľko
nadobudol podozrenie, že objem dodávaného liehu od spoločnosti MORAVIA - CHEM, s.r.o. sa
nezhoduje s dokladanými účtovnými dokladmi, požiadal v máji roku 2011 o preváženie dodávky liehu
v spoločnosti POĽNONÁKUP ŠARIŠ a.s. Prešov, so sídlom Bardejovská 44, Prešov. Pri prevažovaní
dodávky liehu od spoločnosti MORAVIA - CHEM, s.r.o. bol prítomný aj pracovník colného úradu Prešov
por. Bc. A. A.. Prevažovaním dodávky liehu bolo zistené, že dodávka obsahuje menšie množstvo liehu,
ako je uvedené v účtovných dokladoch. Pri pokuse žalobcu riešiť vzniknutú situáciu s pracovníkom
Colného úradu Prešov, bolo zástupcovi žalobcu pracovníkom Colného úradu Prešov dané poučenie, že
pri evidencii liehu má žalobca vychádzať z účtovných dokladov a nie z reálneho množstva prijatého liehu
na sklad a že prevažovanie takého „malého“ objemu liehu sa nevykonáva a lieh sa na sklad prijíma len
na základe účtovných dokladov.
27. Žalobca o tejto skutočnosti predložil dôkaz, a to doklad o vážení liehu z mája roku 2011. Colný
úrad Prešov však uvedený doklad nepovažoval za relevantný dôkaz, nakoľko sa netýkal kontrolovaného
obdobia. Žalobca je však presvedčený, že išlo o relevantný dôkaz, aj keď nebol z kontrolovaného
obdobia, nakoľko preukazoval, že dodávky liehu od MORAVIA - CHEM, s.r.o. obsahovali menšie
množstvo liehu ako bolo uvedené v účtovných dokladoch. Zároveň nakoľko bolo zástupcovi daňového
subjektu pracovníkom Colného úradu Prešov pri prevažovaní v máji 2011 dané poučenie, že pri evidencii
liehu má žalobca vychádzať z účtovných dokladov a nie z reálneho množstva prijatého liehu na sklad, a
že prevažovanie takého „malého“ objemu liehu sa nevykonáva a lieh sa na sklad prijíma len na základe
účtovných dokladov, bola daňovému subjektu zo strany Colného úradu Prešov odopretá ďalšia súčinnosť
pri prevažovaní ďalších dodávok liehu od MORAVIA - CHEM, s.r.o. a to aj v rozhodujúcom období od
01.10.2012 do 30.09.2013 a žalobca musel prijímať na sklad lieh len podľa účtovných dokladov a nie
podľa skutočného stavu prijímaného liehu.

28. Nakoľko žalobca postupoval v zmysle daného poučenia pracovníka Colného úradu Prešov a lieh na
sklad prijímal v množstvách podľa účtovných dokladov, dodávky liehu neprevažoval. Avšak po vykonaní
predmetnej kontroly je toho názoru, že Colným úradom Prešov zistený rozdiel a následné prekročenie
normovaných strát o 5,0465 hl a. bolo spôsobené práve evidenciou príjmu liehu podľa účtovných
dokladov a nie podľa reálneho množstva liehu od spoločnosti MORAVIA - CHEM, s.r.o.

29. Colný úrad Prešov zároveň nevypočul por. Bc._ A., ktorý bol pri prevažovaní liehu a uspokojil sa s
vyjadrením PCU NS Prešov, že v evidencii sa nenachádza žiadny oficiálny záznam potvrdzujúci, že por.
Bc. A. A. by dal daňovému subjektu poučenie týkajúce sa spôsobu prijímania liehu a jeho evidencie, čím
Colný úrad Prešov nedostatočne zistil skutkový stav.



30. Zároveň je žalobca toho názoru, že nie je spravodlivé a zákonné, aby žalobcovi bola dopočítaná
spotrebná daň z množstva liehu čerpaného nad normu strát, keď uvedený rozdiel vznikol podľa názoru
žalobcu rozdielom medzi skutočne prijatým liehom a účtovne prijatým liehom.

31. Vzhľadom na uvedené mal žalobca za to, že postupom Colného úradu Prešov mu bola odopretá
súčinnosť správcu dane, boli porušené jeho základné práva podľa § 2 a § 3 daňového poriadku. Žalovaný
podľa názoru žalobcu zle posúdil skutkový stav, nebral do úvahy námietky žalobcu, tieto len formálne
odmietol a nevysporiadal sa s nimi, čo považuje za konanie v rozpore s § 63 ods. 5 daňového poriadku.
Postupom colného úradu došlo k porušeniu jeho základných práv uvedených v daňovom poriadku a v
colnom zákone.

32. Z uvedených dôvodov žiadal, aby krajský súd zrušil rozhodnutie žalovaného a vrátil mu vec na ďalšie
konanie. Zároveň žiadal, aby mu boli nahradené trovy konania.

33. Na uvedenom petite trval aj na pojednávaní konanom dňa 16.11.2016.

34. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe a na pojednávaní konanom dňa 16.11.2016 žiadal žalobu ako
nedôvodnú zamietnuť. V celom rozsahu zotrval na skutkovej a právnej argumentácii uvedenej v
preskúmavanom rozhodnutí.

35. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len
S.s.p. ).

36. Podľa § 491 ods. 1 S.s.p. ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

37. Podľa § 491 ods. 2 S.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli
v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba.

38. Vzhľadom na uvedené, aj keď v danej veci začalo konanie podľa piatej časti O.s.p. (zákon č. 99/1963
Zb.), t.j. podľa právneho predpisu platného predo dňom nadobudnutia účinnosti S.s.p., dokončí sa podľa
S.s.p.

39. Podľa § 2 ods. 1 S.s.p. v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

40. Podľa § 2 ods. 2 S.s.p. každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

41. Podľa § 177 ods. 1 S.s.p. správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

42. Podľa § 190 S.s.p. ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

43. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia správny súd preskúmal napadnuté
rozhodnutie a konanie ktoré mu predchádzalo, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom
administratívneho spisu a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, lebo rozhodnutie a postup
správnych orgánov boli v súlade so zákonom.

44. Predmetom preskúmania je rozhodnutie Colného úradu Prešov, ktorým podľa § 68 ods. 3, 5 zákona
č. 563/2009 Z.z. o správe daní ( ďalej len DP ) určil žalobcovi za zdaňovacie obdobie 9/2013 základ
spotrebnej dane z liehu v množstve 20,0212 hl. a. a vyrúbil mu rozdiel spotrebnej dane z alkoholických



nápojov vo výške 5 450,22 Eur, ktorý predstavuje rozdiel výšky spotrebnej dane zistenej colným úradom
a výšky spotrebnej dane priznanej žalobcom v daňovom priznaní.

45. Na základe odvolania žalobcu, žalovaný preskúmavaným rozhodnutím podľa § 74 ods. 4 DP
rozhodnutie colného úradu potvrdil.

46. Vychádzajúc z obsahu žaloby nebol sporný výpočet strát liehu realizovaný colným úradom.
Základná odvolacia aj žalobná námietka sa týkala tvrdenia, že zistený rozdiel a následné prekročenie
normovaných strát liehu o 5,0465 hl. a. bolo spôsobené evidenciou príjmu liehu podľa účtovných
dokladov, nie podľa reálne dodaného množstva liehu, pričom žalobca sa mal riadiť pokynom Bc. A.
A.a ..... „ že pri evidencii liehu má žalobca vychádzať z účtovných dokladov a nie z reálneho množstva
prijatého liehu ....“ a že .... „ menšie množstvá liehu sa neprevažujú ....“. Keďže správne orgány
nevypočuli Bc. A.a, nevykonali dokazovanie smerujúce k tvrdeniam žalobcu, že sa riadil nesprávnym
pokynom zamestnanca colného úradu Bc. A.a, nezistili v potrebnom rozsahu skutkový stav a ten
nesprávne právne posúdili. Uvedeným postupom porušili § 2, § 3 a § 63 ods. 5 DP.

47. Podľa § 7 ods. 2 písm. c) bod 2. zákona č. 530/2011 Z.z. od dane je oslobodený aj alkoholický nápoj
v pozastavení dane, a to v množstve pripadajúcom na alkoholický nápoj, ktorým je lieh, a to straty liehu
pri výrobe, spracovaní, príjme, výdaji, doprave (preprave) a na prirodzené úbytky liehu, ak sú tieto straty
uznané colným úradom alebo správcom dane iného členského štátu; straty uznané colným úradom
nesmú byť vyššie, ako sú normy strát liehu ustanovené osobitným predpisom.

48. Podľa § 10 ods. 1 písm. e) bod 1. zákona č. 530/2011 Z.z. daňová povinnosť, ak § 22, 26, 28 až 31, 49,
63 64 alebo § 66 neustanovuje inak, vzniká uvedením alkoholického nápoja do daňového voľného obehu
dňom zistenia chýbajúceho alkoholického nápoja v pozastavení dane okrem alkoholického nápoja
uvedeného v § 7 ods. 2 písm. c) a d).

49. Podľa § 11 ods. 1 písm. e) bod 1. zákona č. 530/2011 Z.z. ak sa podľa § 22, 26, 28 až 31, 49, 63,
64 alebo § 66 neustanovuje inak, osoba povinná platiť daň (ďalej len „platiteľ dane“) je osoba, ktorá
má v držbe alkoholický nápoj a bol u nej zistený chýbajúci alkoholický nápoj v pozastavení dane okrem
množstva alkoholického nápoja uvedeného v § 7 ods. 2 písm. c) a d).

50. Podľa § 16 ods. 4 vyhlášky pri zisťovaní množstva prijímaného liehu sa zisťuje celková hmotnosť
jednotlivých prepravných obalov. Po ich otvorení sa lieh premieša a z každého prepravného obalu sa
odoberie vzorka liehu, v ktorej sa určí objemová koncentrácia liehu a jeho teplota a zistí sa hmotnosť
prázdnych prepravných obalov.

51. Podľa § 16 ods. 5 vyhlášky pri príjme liehu sa vyhotoví príjmový list samostatne pre každý prepravný
obal. Ak bol lieh prepravovaný vo viacerých prepravných obaloch s jedným dodacím listom vyhotoveným
podľa odseku 2, možno vyhotoviť jeden príjmový list na všetky prepravné obaly; údaje podľa písmen
f) až j) sa uvedú za každý prepravný obal. Príjmový list sa vyhotovuje v dvoch vyhotoveniach, ktorého
prvý diel odberateľ liehu odošle dodávateľovi liehu, a to najneskôr do 15 dní odo dňa prijatia liehu. V
príjmovom liste sa uvedie
a) evidenčné číslo príjmového listu,
b) evidenčné číslo dodacieho listu alebo dokladu uvedeného v odseku 3,
c) obchodné meno a sídlo alebo meno a priezvisko a adresa dodávateľa liehu a jeho registračné číslo
pre spotrebnú daň z liehu alebo evidenčné číslo pre spotrebnú daň z liehu,
d) obchodné meno a sídlo alebo meno a priezvisko a adresa odberateľa liehu a jeho registračné číslo
pre spotrebnú daň z liehu alebo evidenčné číslo pre spotrebnú daň z liehu,
e) dátum prijatia liehu,
f) obchodný názov prijatého liehu, ak ide o denaturovaný lieh, druh a množstvo denaturačného
prostriedku v hmotnostných alebo objemových merných jednotkách,
g) množstvo prijatého liehu v kilogramoch, ktoré sa zaokrúhľuje spôsobom podľa § 15 ods. 4,
h) množstvo prijatého liehu v l a., ktoré sa uvádza na dve desatinné miesta,
i) objemová koncentrácia prijatého liehu v %; tento údaj sa nevyžaduje, ak sa pri príjme liehu zisťuje
množstvo prijímaného liehu hustomerom podľa § 17,
j) hodnota prevodného koeficientu km,
k) objemová koncentrácia vydaného liehu v % prepočítaná na 20 oC,



l) rozdiel medzi množstvom liehu skutočne prijatým a množstvom liehu uvedeným v dodacom liste s
uvedením čerpaných strát liehu, ak straty liehu vznikli; ak bolo zistené prekročenie normy strát liehu,
uvedie sa aj množstvo liehu, ktoré presiahlo normu strát liehu.

52. Podľa § 16 ods. 6 vyhlášky ak je odberateľ liehu alebo ním poverená osoba prítomná pri výdaji
liehu u dodávateľa liehu a prevzatie liehu potvrdzujú na dodacom liste alebo doklade uvedenom v
odseku 3, príjmový list nemusí vystaviť; množstvo liehu uvedené na dodacom liste sa eviduje v evidencii
dodávateľa liehu aj v evidencii odberateľa liehu.

53. Podľa § 16 ods. 8 vyhlášky straty a prebytky liehu zistené pri jeho preprave sa evidujú spôsobom
podľa § 18.

54. Tak ako správne uviedol žalovaný, zodpovednosť daňového subjektu za zistené straty liehu je
objektívna, t.j. daňový subjekt zodpovedá za výsledok ( stratu ) bez ohľadu na okolnosti, za ktorých
vznikla.

55. Spôsob výpočtu daňovej povinnosti je daný zákonom a je založený výlučne na reálnom množstve
chýbajúceho liehu, pričom jedinou výnimkou je tzv. norma strát, ktorou zákonodarca reaguje na
špecifické fyzikálno - chemické vlastnosti liehu, čo však nie je prípad žalobcu.

56. Rovnako aj postup daňového subjektu pri príjme liehu je striktne upravený v § 16 vyhlášky, v zmysle
ktorého v prípade akýchkoľvek pochybností o množstve prijímaného liehu mal žalobca možnosť, za
prítomnosti stáleho daňového dozoru, vykonať váženie prijímaného liehu na certifikovanej váhe tak, ako
to urobil v máji 2011.

57. V opačnom prípade sa vystavuje riziku, že rozhodujúcim a smerodajným údajom bude údaj v
dodacom liste.

58. V danom prípade žalobca nepredložil žiadny dôkaz týkajúci sa zdaňovacieho obdobia 09/2013
preukázajúci nezrovnalosti medzi množstvom skutočne dodaného liehu a množstvom deklarovaným
dodávateľom v sprievodných dokladoch pri príjmoch liehu.

59. Doklad o vážení liehu zo dňa 16.05.2011 nie je dôkazom pre účel zdaňovacieho obdobia 09/2013
a nemožno súhlasiť ani s tvrdením, že colný úrad porušil základné zásady správy daní, ak nevypočul
Bc. A.a.

60. Naopak v súlade s § 3 ods. 1 DP postupoval colný úrad podľa všeobecne záväzných právnych
predpisov, v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom (§ 3 ods. 2 DP), bral do úvahy skutočný obsah
právneho úkonu ( § 3 ods. 6 DP ), prihliadal na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo ( § 3 ods. 3 DP )
a jasne a zrozumiteľne vysvetlil, že tvrdenie žalobcu o tom, že mu bola odopretá súčinnosť colného
úradu pri prevažovaní liehu za obdobie od 01.10.2012 do 30.09.2013 by sa musela týkať, aj sa týkala
aj iných zamestnancov správcu dane, než Bc. A..

61. Z výsledkov šetrení colného úradu však vyplynulo, že Bc. A. na colnom úrade už niekoľko rokov
nepracuje a žiadne usmernenie, či už zo strany Bc. A., alebo iného colníka colného úradu, týkajúce
sa spôsobu prijímania liehu, evidencie prijatého liehu nie je zachytené žiadnym záznamom v spise
daňového subjektu, ani v iných evidenciách, údajné odmietnutie poskytnutia súčinnosti colníka (colného
úradu ) žalobca nikde nenamietal.

62. Je však potrebné zdôrazniť, že za daného stavu, pri konštatovaní objektívnej zodpovednosti žalobcu
za zistené straty ( nad zákonom stanovenú normu strát ), by ani dodatočná realizácia výsluchu Bc. A.
nemohla liberovať - zbaviť žalobcu zodpovednosti za zistené straty.

63. Rozhodnutia správnych orgánov vychádzajú z náležite zisteného skutkového stavu skutkový stav
bol správne právne posúdený, rozhodnutia sú jasne a zrozumiteľne odôvodnené.

64. Z uvedených dôvodov správny súd podľa § 190 S.s.p. ako nedôvodnú zamietol.



65. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 167 ods. 1 v spojení s § 168 S.s.p. Žalobca nebol v konaní
úspešný, nebol naplnený ani dôvod pre priznanie trov konania žalovanému podľa § 168 S.s.p., preto
správny súd rozhodol tak, že náhradu trov konania účastníkom nepriznal.

66. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu v pomere hlasov 3:0 ( § 139 ods. 4 S.s.p. ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť a to v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia
krajského súdu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 2 písm. a) v spojení s
§ 444 ods. 1 S.s.p.).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno
meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 S.s.p.)

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,
ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie II. stupňa,
ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), je žalovaným Centrum právnej pomoci
(§ 449 ods. 1,2 S.s.p.).