Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 5S/40/2015 z 6. 9. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 6. septembra 2016, sp. zn. 5S/40/2015, ECLI:SK:KSPO:2016:8015201021.1 Krajský súd Prešov | 5S/40/2015 | ECLI:SK:KSPO:2016:8015201021.1 | 2016-09-06 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (zrušený k 1. 7. 2024), zákon č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon č. 377/2004 Z. z. o ochrane nefajčiarov, zákon č. 18/1996 Z. z. Národnej rady Slovenskej republiky o cenách, zákon č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/91374a86-4d26-4284-a069-84f7409a81ad Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2016:8015201021.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5S/40/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8015201021
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Sláviková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8015201021.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Slávikovej a členiek
senátu Mgr. Magdalény Želinskej a JUDr. Viery Zoľákovej v právnej veci žalobcu 7P s.r.o., so sídlom
Herlianska 1077, Vranov nad Topľou, právne zastúpeného JUDr. Monikou Ilčišinovou, advokátkou
so sídlom Herlianska 547, Vranov nad Topľou, proti žalovanému Slovenská obchodná inšpekcia,
Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie zo sídlom v Bratislave, Prievozská 32, Bratislava,
o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. SK/XXXX/XX/XXXX zo dňa 08.09.2015
na základe správnej žaloby vo veci správneho trestania takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Inšpektorátom slovenskej obchodnej inšpekcie zo sídlom v Prešove pre Prešovský kraj, bola dňa
03.12.2014 o 10.26 hodine vykonaná v prevádzke žalobcu Výpočtová technika 7P s.r.o., Vranov
nad Topľou, Herlianska 1077, kontrola so zameraním na dodržiavanie zákona č. 250/2007 Z.z. o
ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej národy č. 372/1990 Zb. o priestupkoch
v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o ochrane spotrebiteľa), zákona č. 18/1996 Z. z. o
cenách v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o cenách), zákona č. 264/1999 Z.z., ktorým
sa ustanovujú podrobnosti o technických požiadavkách na výrobky a postupoch posudzovania zhody
v znení neskorších predpisov a zákona č. 377/2004 Z.z o ochrane nefajčiarov v znení neskorších
predpisov. Kontrola bola vykonaná postupom podľa zákona č. 128/2002 Z.z. o štátnej kontrole
vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
zákon o štátnej kontrole). O výsledku tejto kontroly bol spísaný inšpekčný záznam zo dňa 03.12.2014. Z
tohto inšpekčného záznamu vyplýva, že v rámci kontroly doby spotreby bolo skontrolovaných 20 druhov
výrobkov v ponuke a predaji, ktoré pre svoje vlastnosti majú určenú dobu spotreby označenú výrobcom.
V čase kontroly za prítomnosti technika L. Z. boli zistené v predaji výrobky po jej uplynutí a to:

2 ks náplň HP 88Xl, farba žltá á 24,00 €/ks SPOLU: 48,00 €
Spotrebujte do: JANUÁR 2014 - 1 ks, JÚN 2014 - 1 ks

1 ks náplň HP 88XL, farba čierna, á 24,00 €/ks SPOLU: 24,00 €
Spotrebujte do: JÚL 2014 - 1 ks

3 ks náplň HP 88XL, farba purpurová, á 24,00 €/ks SPOLU: 72,00 €
Spotrebujte do: OKTÓBER 2013 - 1ks, JUL 2014 - 2 ks



2 ks náplň HP 88XL, farba modrá á 24,00 €/ks SPOLU: 48,00 €
Spotrebujte do: JÚL 2014

1 ks náplň HP, farba čierna, á 13,50 €/ks SPOLU:13,50€ Spotrebujte do:
NOVEMBER 2014

1 ks náplň HP dvojbalenie č. 57,
tri farby v balení, á 59,00 €/ks SPOLU: 59,00 €
Spotrebujte do: MAREC 2014

2. Vyššie uvedené výrobky sa v čase kontroly nachádzali za predajným pultom medzi ostatnými
výrobkami ponúkanými kontrolovanou osobou, ktoré boli v platných dobách spotreby. Celkom bolo
zistených teda 6 druhov výrobkov v celkovej hodnote 264,50-Eur/D3K po dobe spotreby v ponuke a
predaji. Na týchto 6 druhov výrobkov bolo vydané opatrenie na mieste na zákaz ich predaja.

3. K záverom inšpekčného záznamu uvedených v inšpekčnom zázname sa vyjadril prítomný technik L.
Z., ktorý uviedol, že výrobky po dátume spotreby boli ako výstavné kusy. Zákazníkovi by neboli predané,
pretože predaj je vedený pultovou formou. Prvostupňový správny orgán uložil žalobcovi zabezpečiť
ponuku a predaj výrobkov v platných dobách spotreby t.j. pred jej uplynutím v každom prípade.

4. Dňa 03.12.2014 prvostupňový správny orgán podľa § 6 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona o štátnej
kontrole uložil žalobcovi opatrenie na mieste zákazu dodávky predaja alebo používania výrobkov,
ktoré nezodpovedajú osobitným predpisom do vykonania nápravy a to z dôvodu, že výrobky nespĺňajú
podmienky predaja z dôvodu uplynutia doby spotreby.

5. Podaním zo dňa 04.12.2014 doručenom prvostupňovému správnemu orgánu dňa 08.12.2014 podal
žalobca námietky proti opatreniu zo dňa 03.12.2014. O týchto námietkach rozhodol prvostupňový
správny orgán rozhodnutím zo dňa 10.12.2014 tak, že námietkam nevyhovel.

6. Podaním zo dňa 19.02.2015 pod spisovou značkou P/XXXX/XX/XXČ.p.: XXX,XXX doručil
prvostupňový správny orgán žalobcovi oznámenie o začatí správneho konania na základe výsledkov
kontroly u žalobcu dňa 03.12.2014, kde pri výkone kontroly bolo zistené porušenie povinností žalobcu
ako predávajúceho stiahnuť z trhu výrobky, ktoré pre svoje vlastnosti majú určenú dobu spotreby,
najneskôr posledný deň spotreby, ku ktorému došlo tým, že predávajúci v rozpore s touto povinnosťou
predávajúce nestiahol z trhu 6 druhov výrobkov v celkovej hodnote 264,50 € po uplynutí ich doby
spotreby. Oznámenie o začatí správneho konania žalobca prevzal dňa 20.02.2015, ku ktorému sa
vyjadril písomným podaním zo dňa 25.02.2015.

7. Rozhodnutím č. P/XXXX/XX/XX zo dňa 13.03.2015 prvostupňový správny orgán podľa § 3 ods. 4,
§ 4 ods. 1, 2 písm. b) zákona o štátnej kontrole a § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní
(ďalej len Správny poriadok) rozhodol tak, že žalobcovi pre porušenie povinností predávajúceho podľa
zákona o ochrane spotrebiteľa stiahnuť z trhu výrobky, ktoré pre svoje vlastnosti majú určenú dobu
spotreby najneskôr posledný deň doby spotreby podľa § 6 ods. 3 tohto zákona, ku ktorému došlo tým,
že žalobca v rozpore s touto povinnosťou predávajúceho nestiahol z trhu 6 druhov výrobkov v celkovej
hodnote 264,50 - Eur po uplynutí ich doby spotreby, čo bolo zistené pri výkone kontroly dňa 03.12.2014
v prevádzke žalobcu uložil žalobcovi podľa § 24 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa pokutu vo výške
500,- Eur.

8. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, ktoré bolo prvostupňovému správnemu orgánu
doručené dňa 09.04.2015.

9. O odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu č. P/XXXX/XX/XX zo
dňa 13.03.2015 rozhodol žalovaný rozhodnutím č. SK/XXXX/XX/XXXX zo dňa 08.09.2015 tak, že
odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. V odôvodnení
preskúmavaného rozhodnutia uviedol, že v odvolacom konaní nezistil dôvod na zmenu alebo zrušenie
napadnutého rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu. Povinnosťou žalobcu bolo stiahnuť z
trhu výrobky, ktoré pre svoje vlastnosti majú určenú dobu spotreby a to najneskôr posledný deň
doby spotreby, čo žalobca porušil. Poukázal na výsledok kontroly, vykonanej prvostupňovým správnym



orgánom zo dňa 03.12.2014 a konštatoval, že uvedeným konaním u žalobcu preukázateľne došlo k
porušeniu ustanovenia § 6 ods. 3 zákona o ochrane spotrebiteľa. Za zistený nedostatok žalobca ako
predávajúci v zmysle § 2 písm. b) zákona o ochrane spotrebiteľa v plnom rozsahu zodpovedá.

10. K odvolacím námietkam žalobcu proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu uviedol, že
žalobca vo svojom odvolaní neuvádza skutočnosti ani dôkazy, ktoré by ho zbavovali zodpovednosti za
protiprávne konanie. Pre posúdenie celého prípadu je rozhodujúce, že došlo k porušeniu povinnosti
uvedenej v zákone o ochrane spotrebiteľa. Pri určovaní výšky postihu bol zohľadnený rozsah následkov
protiprávneho konania. Je toho názoru, že prvostupňový správny orgán sa v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia dostatočne vysporiadal s vyjadreniami žalobcu, ktoré uviedol v liste zo dňa 25.02.2015 a
ktoré boli prvostupňovému správnemu orgánu doručené dňa 03.03.2015, keď na základe zákonných
ustanovení odôvodnil skutočnosť, že predmetné druhy výrobkov sa nachádzali v ponuke na predaj pre
spotrebiteľov, pretože uvedený spôsob vystavenia výrobkov spĺňa pojmové znaky výzvy na kúpu, čo je
relevantnou skutočnosťou pre posúdenie danej veci.

11. Žalovaný ďalej v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia poukázal na ustanovenia § 2 písm.
v), § 4 ods. 3 druhá veta a § 6 ods. 3 zákona o ochrane spotrebiteľa a dôvodil, že po preskúmaní
podkladových materiálov predmetnej veci dospel k záveru, že porušenie povinnosti vyplývajúcej
žalobcovi z ustanovenia § 6 ods. 3 zákona o ochrane spotrebiteľa bolo vykonanou kontrolou nepochybne
zistené a preukázané. Nesúhlasil s konštatovaním žalobcu, že predmetné druhy výrobkov a teda tovar
po dobe spotreby bol umiestnený mimo predajných priestorov a nedal sa kúpiť, pretože uvedené
tvrdenie nemá oporu v zistenom skutkovom stave, ktorý je opísaný v inšpekčnom zázname a v
ktorom je na strane 3 bod 4 uvedené, že vyššie uvedené výrobky sa v čase kontroly nachádzali za
predajným pultom medzi ostatnými výrobkami ponúkanými kontrolovanou osobou, ktoré boli v platných
dobách spotreby. Z inšpekčného záznamu ďalej vyplýva skutočnosť, že predmetné druhy výrobkov
boli označené informáciou o cene. Túto skutočnosť žiadnym spôsobom nespochybňuje ani žalobca
vo svojich námietkach zo dňa 04.12.2014, o ktorých bolo rozhodnuté dňa 10.12.2014. Vzhľadom na
uvedené skutočnosti bol toho názoru, že obchodná komunikácia žalobcu spočívajúca vo vystavení
výrobkov, v označení výrobkov cenou a to všetko na mieste, na ktorom sa realizuje priamy predaj
výrobkov spotrebiteľovi, vykazuje pojmové znaky výzvy na kúpu podľa ustanovenia § 2 písm. v) zákona
o ochrane spotrebiteľa. Takto vystavené výrobky alebo inak pripravené výrobky predávajúci už nemôže
v zmysle hore citovaného ustanovenia zákona spotrebiteľovi odmietnuť predať. V opačnom prípade by
sa dopustil iného správneho deliktu. V okamihu vystavenia a teda ponuky výrobkov na predaj musia
tieto spĺňať všetky zákonom stanovené podmienky predaja.

12. Žalovaný sa stotožnil s argumentáciou prvostupňového správneho orgánu, v zmysle ktorej by
opačný názor znamenal, že predávajúci by mohol kedykoľvek dodatočne napr. v priebehu kontroly
a najmä účelovo vylúčiť z predaja každý výrobok, ktorý nespĺňa podmienky predaja tvrdením, že
výrobky sú „vzorky, atrapy" teda nepredajné tak, ako to tvrdí aj žalobca. Konanie žalobcu za účelom
zbavenia sa zodpovednosti za poručenie zákonných povinností hodnotí žalovaný ako neprípustné a
účelové. V dôsledku uvedeného konania by bola zmarená účinná ochrana spotrebiteľa pred ponukou
a predajom takýchto výrobkov, ktorú zabezpečujú kontrolnou činnosťou príslušné orgány na ochranu
spotrebiteľa. Zdôraznil skutočnosť, že v prípade ak by predávajúci chcel uvedené výrobky umiestniť
výlučne ako výstavné kusy za pultom, má právo vopred spotrebiteľa zreteľne a jednoznačne informovať
o vylúčení niektorých výrobkov z predaja a tieto označiť napr. ako nepredajné vzorky. V danom prípade
však žalobca predmetné druhy výrobkov ako nepredajné neoznačil, naopak tieto boli umiestnené za
predajným pultom medzi ostatnými výrobkami ponúkanými žalobcom spotrebiteľom na predaj a zároveň
označené cenou. Tento spôsob obchodnej komunikácie naplnil znaky výzvy na kúpu. Žalovaný na
základe vyššie uvedených skutočností má za to, že z dôvodu, že predmetné výrobky boli vystavené
teda pripravené na predaj žalobca bol povinný zabezpečiť aby tieto spĺňali všetky podmienky predaja
vyplývajúce zo zákona o ochrane spotrebiteľa. Žalobca si však túto svoju povinnosť nesplnil, keď
uvedené výrobky ponechal za predajným pultom, a teda v ponuke na predaj aj po určenej dobe spotreby.

13. K námietke žalobcu, že mu nie je zrejmé z akého dôvodu prvostupňový správny orgán v rozhodnutí
píše o obchodnej komunikácii, keď pokuta bola uložená za nestiahnutie výrobkov z trhu po dobe ich
určenej spotreby žalovaný uviedol, že obchodná komunikácia predstavuje komunikáciu predávajúceho
zo spotrebiteľmi v rôznych formách. V danom prípade prvostupňový správny orgán poukázal na
konkrétnu formu obchodnej komunikácie, ktorou je výzva na kúpu, pretože uvedené konanie u žalobcu -



vystavenie predmetných výrobkov za predajným pultom s uvedením ceny napĺňa pojmové znaky výzvy
na kúpu. Predmetné výrobky boli vzhľadom na uvedené skutočnosti ponúkané na predaj, žalobca bol
povinný zabezpečiť splnenie všetkých povinností vyplývajúcich mu zo zákona o ochrane spotrebiteľa a
teda predmetné výrobky po uplynutí ich spotreby stiahnuť z predaja.

14. K výkladu pojmu trh žalovaný uviedol, že síce zákon o ochrane spotrebiteľa daný pojem nešpecifikuje
v súlade s celkovým znením uvedeného zákona, ako aj zámerom predmetného ustanovenia zákona (§
6 ods. 3) možno pod pojmom trh rozumieť miesto, kde sa stretáva kupujúci a predávajúci za účelom
aby sa dohodli na kúpe a predaji určitého tovaru za určitú cenu. Je to teda priestor, v ktorom si jednotlivé
ekonomické subjekty vymieňajú výsledky svojej činnosti (napr. kamenná predajňa). Trh je možné
charakterizovať nie len ako miesto, kde sa stretávajú ekonomické subjekty, ale aj ako samotný proces,
v ktorom sa realizujú ekonomické vzťahy medzi jednotlivými ekonomickými subjektmi prostredníctvom
výmeny tovarov. Trh teda predstavuje súhrn ekonomických procesov a vzťahov, ktoré vznikajú pri kúpe
a predaji a majú vplyv na fungovanie trhu. Na základe uvedeného žalovaný konštatoval, že v danom
prípade je trh aj kontrolovaná prevádzková jednotka, kde dochádza ku interakcii medzi predávajúcim a
kupujúcim (ponuka - dopyt). Pretože uvedené druhy výrobkov, za ktorých nestiahnutie z trhu po uplynutí
doby spotreby je žalobca správnym orgánom sankcionovaný boli vystavené v predajni za pultom a
označené cenou a teda v zmysle hore uvedeného odôvodnenia sa tieto nachádzali v ponuke na predaj
pre spotrebiteľa je možné konštatovať, že predmetné druhy výrobkov boli umiestnené na trhu, čím si
žalobca nesplnil svoju povinnosť stiahnuť z trhu výrobky, ktoré majú pre svoje vlastnosti určenú dobu
spotreby, najneskôr posledný deň spotreby. K definícii pojmu trh, na ktorú žalobca poukázal žalovaný
uviedol, že ide o účelový a subjektívny výklad zo strany žalobcu. Je preukázateľne toho názoru, že
predmetné druhy výrobkov boli umiestnené na trhu aj po dátume ich doby spotreby, čo je relevantné pre
posúdenie skutkového stavu veci. K žalobcovým otázkam kladeným v odvolaní k danej veci dôvodil, že
výrobky ktoré pre svoje vlastnosti majú určenú dobu spotreby sa nesmú nachádzať v ponuke na predaj
pre spotrebiteľov po uplynutí ich doby spotreby t.j. tak, ako boli v danom prípade vystavené na predajni
za pultom a označené cenou. Tieto výrobky je možné umiestniť na mieste, kde nebudú ponúkané
spotrebiteľom na predaj a teda nebudú spĺňať náležitosti výzvy na kúpu. Na základe vyššie uvedených
skutočností bol žalovaný toho názoru, že protiprávne konanie zo strany žalobcu bolo nepochybne
preukázané na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci a závažnosť tohto konania bola
primerane zohľadnená pri určení výšky pokuty. Trval na kontrolných zisteniach uvedených v inšpekčnom
zázname zo dňa 03.12.2014 a konštatoval, že za zistený nedostatok zodpovedá žalobca v plnom
rozsahu. Pre postih za zistený skutkový stav je rozhodujúca skutočnosť, že bol porušený zákon a rozsah
následkov protiprávneho konania bol zohľadňovaný pri určovaní výšky postihu. Ďalej konštatoval, že
žalobca neuvádza nové právne relevantné skutočnosti ani dôkazy, ktoré by ho zbavili zodpovednosti
za zistený nedostatok a mali by vplyv na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia.

15. Žalovaný ďalej citoval ustanovenie § 24 ods. 1 a § 24 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa, na
základe ktorých argumentoval, že pri určení výšky pokuty sa prihliadlo na skutočnosť, že nestiahnutím
výrobkov z trhu najneskôr v posledný deň spotreby boli porušené práva spotrebiteľa chránené zákonom.
Účelom zákona o ochrane spotrebiteľa je aj ochrana majetku spotrebiteľa, preto nie je zanedbateľná
skutočnosť, že predajom výrobkov u ktorých uplynula doba ich najneskoršej spotreby, hrozí riziko
ohrozenia majetku spotrebiteľa, keďže išlo o výrobky, ktoré po uplynutí doby spotreby nemusia mať
také vlastnosti, pre ktoré si ich spotrebiteľ zakúpil. Prihliadlo sa na skutočnosť, že predajom výrobkov
po jej určenej dobe spotreby žalobca porušil zákonom stanovený zákaz, v zmysle ktorého nikto
nesmie uviesť na trh a na trhu ponechávať výrobky po určenej dobe spotreby. Bolo prihliadnuté na
počet týchto výrobkov a teda na eventuálny počet spotrebiteľov, ktorý mohli byť predajom výrobkov
po uplynutí určenej doby spotreby poškodení, ako aj na povahu a hodnotu výrobkov. K. pri určení
výšky pokuty zároveň prihliadol k tomu, že účel sledovaný zákonom vyjadrený v ustanoveniach § 3
ods. X zákona o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého každý spotrebiteľ okrem iného má právo na
informácie a na ochranu svojich ekonomických záujmov vzhľadom na zistené nedostatky v zákonom
požadovanej miere a úrovni dosiahnutý nebol. Z hľadiska posudzovania miery zavinenia za zistené
protiprávne konanie prvostupňový správny orgán pri určovaní výšky pokuty prihliadol na skutočnosť,
že žalobca ako predávajúci je povinný dodržiavať všetky zákonom stanovené povinnosti pri predaji
výrobkov a poskytovaní služieb, za dodržiavanie ktorých zodpovedá objektívne, to znamená bez ohľadu
na akékoľvek okolnosti, ktoré spôsobuje ich porušenie. Pokuta bola prvostupňovým správnym orgánom
uložená pri spodnej hranici zákonnej sadzby v zmysle ustanovenia § 24 ods. 1 zákona o ochrane
spotrebiteľa podľa prvej časti vety a žalovaný je toho názoru, že vzhľadom na jej represívno-výchovnú



funkciu ako aj s prihliadnutím na zákonom stanovené medze a hľadiská je pokuta vo výške 500,-
Eur pokutou primeranou zistenému protiprávnemu skutkovému stavu a charakteru porušenia zákona.
Pokuta bola prvostupňovým správnym orgánom uložená odôvodnene v adekvátnej výške.

16. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovaného
s ktorým nesúhlasil, odôvodnenie predmetného rozhodnutia považoval za nesprávne, nedostatočne
odôvodnené a v rozpore so zákonom. Nesúhlasil ani s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu.

Žalobca v žalobe namietal, že neporušil zákon o ochrane spotrebiteľa a nedopustil sa vytýkaného
priestupku a to hlavne z dôvodov, ktoré uviedol aj v písomnom podaní zo dňa 25.02.2015 a to:
- stiahnuť z trhu sa nedá niečo, čo nie je na trhu.
- kontrolovaný tovar bol umiestnený mimo priestoru pre zákazníkov, nedá sa kúpiť a preto nebol na trhu.
- vystavené atramentové náplne vrátane pôvodných obalov potrebuje žalobca pri predaji, pretože
väčšina zákazníkov si správny typ atramentovej náplne pamätá podľa obalu, následne sa zákazníkovi
tovar objedná a vydá zo skladu.
- okrem predaja atramentových náplní vykonáva žalobca opravy tlačiarní, pri kontrole funkčnosti týchto
tlačiarní používa atramentové náplne bez ohľadu na ich dátum spotreby.
- žalobca predáva náhradné atramenty a tieto na požiadanie zákazníkov aj plní do zákazníkmi
prinesených zásobníkov alebo používa zásobníky z nepredajných náplní.

17. Namietal, že žalovaný nepreukázal, že kontrolované druhy výrobkov ktoré boli sporné (po dobe
spotreby) sa nachádzali mimo predajných priestorov a nedali sa kúpiť. Je toho názoru, že boli označené
cenou a vzťahuje sa na nich ustanovenie § 4 ods. 3. Žalovaný neprijal jeho argumenty s tým, že ak to
boli výstavné kusy (nepredajné vzorky) mali byť označené ako nepredajné, čo podľa názoru žalovaného
tak nebolo ale naopak boli ponúkané za predajným pultom medzi ostatnými výrobkami, ponúkanými pre
spotrebiteľov na predaj a označené cenou. Považuje za nepravdivé tvrdenie prvostupňového správneho
orgánu v tom, že predmetné výrobky boli označené informáciou o cene a nachádzali sa spolu s
ostatnými výrobkami za predajným pultom ponúkané na predaj. Argumentoval, že kontrolóri v deň
kontroly kontrolovali tovar, ktorý nebol označený cenou ani priamo na tovare, ani cenovkami pri tovare a
na cenu sa pýtali zamestnancov žalobcu, ktorý tam boli v čase vykonávania kontroly a ktorí im aj zároveň
vysvetlili, že tento tovar sa nepredáva a je nepredajný, ale cenu rovnakého tovaru za akú sa predáva
ponúkaný tovar, ktorý vyhovuje platnej legislatíve im oznámili, pričom kontrolóri z tohto oznámenia resp.
vysvetlenia si vyvodili vlastný a pritom nesprávny záver. Poukázal na vyjadrenie v odvolaní zo dňa
02.04.2015 v ktorom uviedol, že predávajúci určuje otváracie hodiny a miesta predaja. Je ním priestor
v obchodnej miestnosti žalobcu ohraničený predajným pultom. Keďže časť za predajným pultom nie
je oddelená dverami ani stenou od priestoru pre servisnú činnosť a sklad tovaru je takéto vymedzenie
celkom pochopiteľné. Z inšpekčného záznamu preukázateľne vyplýva, že výrobky po dátume spotreby
sa nachádzali za predajným pultom. Znamená to, že neboli na trhu a preto nie je možné ich odtiaľ
stiahnuť. Nesúhlasil s tvrdením žalovaného v odôvodnení napadnutého rozhodnutia v tom, že neuviedol
v odvolaní skutočnosti ani dôkazy, ktoré by ho zbavovali zodpovednosti za protiprávne konanie.

18. Argumentoval, že ani zákon o ochrane spotrebiteľa nešpecifikuje čo je trh resp. predajný trh,
preto možno jeho definíciu vyvodiť asi tak, že trh je miesto kde sa stretávajú kupujúci a predávajúci
aby sa dohodli na kúpe a predaji určitého tovaru alebo služby za určitú cenu. Je to priestor, v
ktorom si jednotlivé ekonomické subjekty vymieňajú výsledky svojej činnosti. Trh je regulátorom a
stabilizátorom ekonomického rozvoja. Je to súhrn rozličných nástrojov foriem, mechanizmov a sociálno-
ekonomických vzťahov. Navonok sa trh javí ako miesto, kde sa predávajú a kupujú tovary. Trh je
možno charakterizovať ako proces, v ktorom sa realizujú ekonomické vzťahy medzi jednotlivými trhovými
subjektmi prostredníctvom výmeny tovarov a služieb. Je to súhrn ekonomických procesov a vzťahov,
ktoré vznikajú pri kúpe a predaji a majú vplyv na fungovanie trhu, výroby, rozdeľovania a spotreby.
Vzniká tu interakcia ponuka - dopyt. Definíciu trhu vo svojom rozhodnutí ani prvostupňový správny orgán
neskúmal, týmto pojmom sa zaoberal až druhostupňový orgán teda žalovaný a preto k tomuto uviedol,
keďže ide o kamennú predajňu, trh resp. miesto trhu (priestor) určuje predávajúci.

19. Poukázal na zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) a jeho
ustanovenie § 17 ods. 1 ktorý aj definuje, že prevádzkarňou sa rozumie priestor, v ktorom sa prevádzkuje
živnosť. Nie je ním priestor súvisiaci s prevádzkovaním živností ani technické a technologické zariadenia
určené na prevádzkovanie živností alebo súvisiace s prevádzkovaním živností. Z tohto ustanovenia



vyvodil, že priestory súvisiace s prevádzkovaním živnosti sa v zmysle živnostenského zákona
predovšetkým považujú priestory určené na uskladnenie surovín a tovaru podnikateľa, stanovištia,
odstavné plochy pre motorové vozidlá, garáže a priestory určené na zabezpečenie údržby a technickú
kontrolu vozidiel, samotné miesto podnikania fyzickej osoby, sídlo právnickej osoby, výstavné priestory a
vzorkové predajne, priestory na prijímanie zákaziek alebo tovaru a na jeho vydávanie. Taktiež poukázal
na definíciu prevádzkarne v ustanovení § 7 ods. 3 Obchodného zákonníka, ktorú tento definuje ako
priestor, v ktorom sa uskutočňuje určitá podnikateľská činnosť. Prevádzkareň musí byť označená
obchodným menom podnikateľa, ku ktorému sa môže pripojiť názov prevádzkarne alebo iné rozlišujúce
označenie. Opakovane argumentoval, že v priebehu správneho konania uviedol, že sporné výrobky sa
nenachádzali na trhu neboli určené na ponuku a predaj spotrebiteľovi. Nedali sa kúpiť, ale boli vystavené
mimo prevádzkarne v priestoroch súvisiacich s prevádzkovaním činnosti vo výstavných paneloch, ktoré
dispozične nie sú oddelené dverami ani stenou od priestoru, v ktorom realizuje predaj výrobkov na
trhu Žiaden spotrebiteľ si ich kúpiť nemohol. Slúžili ako vzorky (atrapy) pre bežnú komunikáciu so
spotrebiteľmi, čo bolo vysvetlené aj pracovníkom žalobcu kontrolným orgánom inšpektorom, ktorí boli v
čase kontroly na prevádzkovej jednotke, ako aj písomne dňa 25.02.2015.

20. Uloženú pokutu vo výške 500,- Eur za zistené nedostatky považuje žalobca za neprimeranú až
likvidačnú a je toho názoru, že nemôže splniť výchovno-preventívnu funkciu. Uloženie tak vysokej
sankcie v správnom konaní si vyžaduje aby správny orgán svoje rozhodnutie podrobne zdôvodnil
s uvedením konkrétnych skutočností, ktoré čo do výšky a dôvodu odôvodňujú uloženie sankcie v
konkrétnej výške, v danom prípade 500,-€ a všeobecné konštatovanie protiprávnosti konania a rozsahu
jeho následkov, bez bližšej špecifikácie a argumentácie nie je podľa jeho názoru dostatočným dôvodom
pre uloženie pokuty. Rozhodnutie v tejto časti považuje za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov
a neurčité. Správny orgán jednoznačne nepreukázal, že porušil zákon a akým spôsobom. Nesúhlasí s
tvrdením žalovaného, že pri výške ukladanej pokuty bolo prihliadnuté na počet výrobkov ponechaných
na trhu po určenej spotrebe a na počet tých výrobkov a teda na eventuálny počet spotrebiteľov,
ktorí mohli byť predajom výrobkov po uplynutí určenej doby spotreby poškodení ako aj na povahu a
hodnotu výrobkov. Namietal, že v priebehu celého konania vysvetľoval a preukazoval, že tieto výrobky
sa nedali kúpiť. Teda takéto úvahy o ustanovení výšky uloženej pokuty považuje za neprijateľné a
neakceptovateľné. Navrhol aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím
prvostupňového správneho orgánu a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie. V žalobe
zároveň požiadal súd o odklad vykonateľnosti rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu v spojení
s rozhodnutím žalovaného.

21. Správny súd žiadosti žalobcu o odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného a
prvostupňového správneho orgánu písomným podaním zo dňa 05.11.2015 nevyhovel.

22. K žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 09.12.2015 v ktorom uviedol, že je toho
názoru, že napadnuté rozhodnutie v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu bolo
vydané v súlade so správnym poriadkom, ako aj v medziach zákona o ochrane spotrebiteľa. Skutkový
stav, na základe ktorého správny orgán rozhodol o uložení pokuty bol spoľahlivo zistený a porušenie
zákona bolo nesporne preukázané. Poukázal na skutočnosť, že protiprávne konanie žalobcu je právne
kvalifikované ako iný správny delikt, nie ako priestupok podľa zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch.
Pretože sa v danom prípade žalobca dopustil porušenia povinnosti vyplývajúcej z ustanovenia § 6 ods.
3 zákona o ochrane spotrebiteľa a teda iného správneho deliktu, správny orgán obligatórne pristúpil k
uloženiu peňažnej sankcie - pokuty v zmysle ustanovenia § 24 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa
v zákonom stanovenom rozsahu. Z uvedeného dôvodu žalobcom citované ustanovenia uvedeného
zákona vzťahujúce sa na priestupky nepovažuje za relevantné. K samotnému konaniu žalobcu uviedol
skutočnosti, ktoré sa nachádzajú aj v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.

23. K námietke žalobcu, že predmetné druhy výrobkov, pri ktorých bol zistený uvedený nedostatok neboli
označené informáciou o cene a inšpektori SOI sa na cenu pýtali zamestnancov žalobcu, žalovaný
uviedol, že toto tvrdenie považuje za účelové, nepreukázané a subjektívne. Zdôraznil, že skutočnosť, že
predmetné druhy výrobkov boli označené informáciou o cene vyplýva z inšpekčného záznamu. Žalobca
skutočnosť, že predmetné výrobky boli označené informáciou o cene nenamietal v rámci kontroly, ani
pred vydaním prvostupňového rozhodnutia. Nenamietal to ani v rámci odvolania a až v žalobe konštatuje,
že dotknuté výrobky neboli označené cenou a to ani priamo na tovare a ani cenovkami pri tovare.
Argumentoval, že relevantný je stav zistený v čase kontroly a zadokumentovaný v inšpekčnom zázname,



ktorý predstavuje doklad o objektívnych zisteniach - výsledkoch kontroly. Spresnil, že správne konanie
bolo voči žalobcovi začaté z dôvodu, že v čase kontroly bolo zistené, že žalobca ako predávajúci si
nesplnil svoju povinnosť stiahnuť z trhu výrobky ktoré pre svoje vlastnosti majú určenú dobu spotreby,
najneskôr posledný deň doby spotreby ku ktorému došlo tým, že žalobca v rozpore s touto povinnosťou
predávajúceho nestiahol z trhu šesť druhov výrobkov v celkovej hodnote 264,50- Eur po uplynutí ich
doby spotreby a nie z dôvodu, že nerešpektoval opatrenie inšpektorov SOI uložené na mieste tak ako
to uvádza žalobca v žalobe.

24. K námietkam žalobcu týkajúcim sa výkladu pojmu trh, na účely definície zákona o ochrane
spotrebiteľa žalovaný uviedol, že zákon o ochrane spotrebiteľa daný pojem síce nešpecifikuje, no v
súlade s celkovým znením uvedeného zákona ako aj zámerom predmetného ustanovenia zákona možno
pod pojmom trh rozumieť miesto, kde sa stretáva kupujúci a predávajúci za účelom, aby sa dohodli na
kúpe a predaji určitého tovaru za určitú cenu. Je to teda priestor, v ktorom si jednotlivé ekonomické
subjekty vymieňajú výsledky svojej činnosti (napr. kamenná predajňa). Trh je možné charakterizovať
nielen ako miesto, kde sa stretávajú ekonomické subjekty ale aj ako samotný proces v ktorom sa
realizujú ekonomické vzťahy medzi jednotlivými ekonomickými subjektmi prostredníctvom výmenu
tovarov. Trh teda predstavuje súhrn ekonomických procesov a vzťahov, ktoré vznikajú pri kúpe a predaji
a majú vplyv na fungovanie trhu. Na základe vyššie uvedených znakov pojmu trh žalovaný uviedol,
že trhom je v danom prípade aj kontrolovaná prevádzková jednotka, kde dochádza ku interakcii medzi
predávajúcim a kupujúcim (ponuka - dopyt). Je toho názoru, že od umiestnenia predávajúcim určeného
tovaru a ceny do ponuky na predaj závisí samotné určenie trhu, v rámci ktorého dochádza ku stretu
ekonomických subjektov za účelom kúpy vybraného tovaru čo znamená, že ak v danom prípade žalobca
ako predávajúci umiestnil predmetných šesť druhov výrobkov do ponuky na predaj pre spotrebiteľa za
predajným pultom s určením ceny, uvedené miesto je možné považovať za trh. Z uvedeného vyplýva,
že trhom nie je vopred ohraničený priestor, ide o abstraktný pojem ktorého vymedzenie sa viaže na
existenciu ekonomických vzťahov medzi jednotlivými ekonomickými subjektmi v rámci ktorých dochádza
ku vzájomnej interakcii ponuka - dopyt. Konštatovanie žalobcu, že uvedené výrobky sa nachádzali mimo
prevádzkarne v priestoroch súvisiacich s prevádzkovaním činnosti vo výstavných paneloch, ktoré nie sú
dispozične oddelené dverami resp. stenou od priestoru, v ktorom žalobca realizuje predaj výrobkov na
trhu, považuje žalovaný vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti za bezpredmetné, pretože predmetné
výrobky sa v čase kontroly nachádzali tak ako je uvedené v inšpekčnom zázname zo dňa 03.12.2015
medzi ostatnými ponúkanými výrobkami za predajným pultom bez označenia, že ide o výstavné kusy s
označením ceny, čo je relevantné pre daný prípad.

25. K namietanej výške uloženej pokuty žalovaný uviedol, že táto je primeraná zistenému skutkovému
stavu ako aj charakteru protiprávneho konania. Plní nielen represívnu, výchovnú ale aj preventívnu
funkciu. Prvostupňový správny orgán ako aj žalovaný pokutu dôsledne odôvodnil v súlade so zákonnými
kritériami v zmysle ustanovenia § 24 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa a pokutu uložil pri spodnej
hranici zákonnej sadzby v zmysle ustanovenia § 24 ods. 1 uvedeného zákona. Pri určovaní výšky
pokuty správny orgán prihliadol na špecifiká konkrétneho prípadu (následky porušenia povinnosti
vzhľadom na povahu dotknutých výrobkov, hodnota výrobkov). Následkom uvedeného protiprávneho
konania žalobcu bolo na jednej strane porušenie zákonnej povinnosti a na druhej strane porušenie
tomu zodpovedajúceho práva spotrebiteľa t.j. práva na stiahnutie z trhu výrobkov, ktoré pre svoje
vlastnosti majú určenú dobu spotreby najneskôr posledný deň doby spotreby. Vychádzajú zo skutočnosti,
že účelom zákona o ochrane spotrebiteľa je aj ochrana majetku spotrebiteľa nie je nezanedbateľná
skutočnosť, že predajom výrobkom ktorým uplynula doba ich najneskoršej spotreby vzniká riziko
ohrozenia majetku spotrebiteľa, pretože išlo o výrobky ktoré po uplynutí doby spotreby nemusia mať
také vlastni, pre ktoré si ich spotrebiteľ zakúpil (kvalita výrobku). Z uvedeného vyplýva, že následkom
protiprávneho konania žalobcu je zároveň ohrozenie majetku spotrebiteľa a teda dochádza k porušeniu
jeho práva v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa t.j. práva na ochranu
ekonomických záujmov. Zároveň sa pri určení výšky pokuty prihliadlo na počet týchto výrobkov a
teda na eventuálny počet spotrebiteľov, ktorí mohli byť predajom výrobkom po uplynutí určenej doby
spotreby poškodení, ako aj na povahu a hodnotu týchto výrobkov. Pri určení výšky pokuty sa zároveň
prihliadlo k tomu, že žalobca je povinný dodržiavať všetky zákonom stanovené povinnosti pri predaji
výrobkov a poskytovaní služieb, za dodržiavanie ktorých zodpovedá objektívne Je toho názoru, že
splnenie predmetnej povinnosti zo strany predávajúceho je v danom prípade podstatné najmä z pohľadu
ochrany ekonomických záujmov spotrebiteľa, pretože doba spotreby je pri uvedených druhov výrobkov
určená na základe poznania priebehu procesu, zmien vlastností konkrétneho výrobku. Označenie



doby spotreby, je označenie doby počas ktorej sa zachovala prezentovaná kvalita výrobkov, ktoré
podliehajú zmenám Predávajúci zabezpečuje počas doby spotreby takú kvalitu výrobkov, ktorá nebráni
ich riadnemu užívaniu. Po uplynutí doby spotreby výrobok deklarované vlastnosti stráca, čím v prípade
kúpy výrobku po uplynutí doby spotreby dochádza ku ohrozeniu ekonomických záujmov spotrebiteľa.
Vzhľadom na uvedené je žalovaný toho názoru, že prvostupňový správny orgán postupoval správne,
keď v prípade zistenia porušenia povinnosti vyplývajúcich zo zákona o ochrane spotrebiteľa obligatórne
pristúpil k uloženiu sankcie v danej výške, ktorá je primeraná k zistenému skutkovému stavu a keď
žalovaný výšku uloženej sankcie potvrdil. Navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

26. Žaloba žalobcu bola podaná dňa 23.10.2015. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č.
162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len Správny súdny poriadok), ktorý v prechodných
ustanoveniach v § 491 ods. 1 upravuje, že ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie
začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Z
vyššie uvedeného dôvodu správny súd postupoval ďalej v konaní podľa ustanovení správneho súdneho
poriadku.

27. Podľa § 177 ods. 1 Správneho súdneho poriadku správnou žalobou sa žalobca môže domáhať
ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatrení orgánu
verejnej správy.

28. Podľa § 178 ods. 1 Správneho súdneho poriadku žalobcom je fyzická osoba, alebo právnická osoba
ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy
alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmov.

29. Podľa § 180 ods. 1 Správneho súdneho poriadku žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý
rozhodol o riadnom opravnom prostriedku ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak
osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal
rozhodnutie alebo opatrenie.

30. Správna žaloba vo veciach správneho trestania je upravená v druhej hlave tretej časti Správneho
súdneho poriadku, ktorým sa podľa § 194 správnym trestaním na účely tohto zákona rozumie
rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné
protiprávne konanie. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia ak nie je v tejto hlave ustanovené inak,
použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej
žalobe.

31. Žalobca sa v žalobe domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovaného vo veci
rozhodovania o odvolaní, ktoré podal proti rozhodnutiu Inšpektorátu slovenskej obchodnej inšpekcie
so sídlom v Prešove, pre Prešovský kraj (ďalej len prvostupňový správny orgán) č. P/XXXXX/XX/XX
zo dňa 13.03.2015 o uložení pokuty vo výške 500,- Eur podľa § 24 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.
z. o ochrane spotrebiteľa o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch
v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o ochrane spotrebiteľa) pre porušenie § 6 ods. 3
citovaného zákona. Žalovaný rozhodnutie prvostupňového Správneho orgánu napadnuté odvolaním
žalobcu potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol. Podľa vyššie citovaných ustanovení správneho súdneho
poriadku je nesporné, že ide v danom prípade o konanie o správnej žalobe vo veci správneho trestania.

32. Z obsahu napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu je zrejmé,
že išlo o administratívne konanie, v ktorom postupovali správne orgány podľa zákona č. 128/2002 Z.
z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých
zákonov(ďalej len „zákon o štátnej kontrole vnútorného trhu") ako aj podľa ustanovení zákona o ochrane
spotrebiteľa a zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len správny
poriadok).

33. Podľa § 1 ods. 1 písm. b) zákona o štátnej kontrole vnútorného trhu, tento zákon upravuje pôsobnosť
Slovenskej obchodnej inšpekcie pri kontrole vnútorného trhu.

34. Podľa § 3 ods. 4 zákona o štátnej kontrole vnútorného trhu, inšpektorát je v správnom konaní
orgánom prvého stupňa.



35. Podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona Slovenská obchodná inšpekcia kontroluje vnútorný trh podľa §
2 a podľa osobitných predpisov. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia Slovenská obchodná inšpekcia
pri kontrole vnútorného trhu u fyzických osôb a právnických osôb predávajúcich alebo dodávajúcich
výrobky na vnútorný trh alebo poskytujúcich služby:
a) zisťuje nedostatky pri výkone kontroly podľa ods. 1,
b) vyžaduje odstránenie zistených nedostatkov a škodlivých následkov, ukladá ochranné opatrenia na
ich odstránenie,
h) ukladá pokuty.

36. Podľa § 6 ods. 1 písm. a) bod 1 citovaného zákona inšpektor na základe výsledkov kontroly na
mieste predaja výrobkov alebo poskytovania služieb zakáže do vykonania nápravy dodávku, predaj
alebo použitie výrobkov alebo poskytnutie služieb, ktoré nezodpovedajú osobitným predpisom.

37. Podľa § 6 ods. 3 zákona o ochrane spotrebiteľa výrobky, ktoré pre svoje vlastnosti majú určenú
dobu spotreby sa nesmú uviesť na trh po uplynutí doby spotreby. Predávajúci je povinný takéto výrobky
najneskôr v posledný deň doby spotreby stiahnuť z trhu.

38. Podľa § 24 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa za porušenie povinnosti ustanovených týmto
zákonom alebo právne záväznými aktmi Európskej únie v oblasti ochrany spotrebiteľa uloží orgán dozoru
výrobcovi predávajúcemu, dovozcovi, dodávateľovi alebo osobe podľa § 9a alebo § 26 pokutu do 66
400,- Eur; za opakované porušenie povinností počas 12 mesiacov uloží pokutu do 166 000,- Eur.

39. Z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného a z obsahu administratívneho spisu -
inšpekčného záznamu zo dňa 03.12.2014 správny súd zistil, že pri kontrole ktorú vykonal prvostupňový
správny orgán dňa 03.12.2014 bolo zistené, že žalobca spomedzi 20 druhov kontrolovaných výrobkov v
ponuke a predaji, ktoré pre svoje vlastnosti majú určenú dobu spotreby označenú výrobcom, mal žalobca
v predaji 6 druhov výrobkov, ktoré sú špecifikované v inšpekčnom zázname po uplynutí dátumu spotreby
a to v celkovej hodnote 264,50 Eur. Nestiahnutím výrobkov z trhu, ktoré pre svoje vlastnosti majú určenú
dobu spotreby najneskôr v posledný deň doby spotreby, žalobca teda nesplnil podmienky predaja týchto
výrobkov podľa ustanovenia § 6 ods. 3 zákona o ochrane spotrebiteľa. Správny súd preto považuje
námietku žalobcu, že uloženie pokuty na základe výsledkov kontroly zo dňa 03.12.2014 bolo voči nemu
nedôvodné, a že neporušil ustanovenie zákona o ochrane spotrebiteľa za nedôvodnú

40. Podľa § 2 písm. b) zákona o ochrane spotrebiteľa predávajúcim je osoba, ktorá pri uzatváraní a
plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu podnikateľskej činnosti alebo povolania alebo
osoba konajúca v jej mene alebo na jej účet.

41. Podľa § 2 písm. f) na účely tohto zákona sa rozumie výrobkom nová, použitá alebo upravená hnuteľná
vec ktorá bola vyrobená, vyťažená alebo inak získaná bez ohľadu na stupeň jej spracovania a ktorá
je určená na ponuku spotrebiteľovi alebo pri ktorej možno predpokladať, že ju spotrebiteľ použije ak
sa táto vec dodáva za odplatu alebo bezodplatne. Výrobkom je hnuteľná vec, ktorá je súčasťou alebo
príslušenstvom inej hnuteľnej veci alebo nehnuteľnej veci, elektrika, plyn, voda alebo teplo určené pre
spotrebiteľa.

42. Podľa § 2 písm. v) zákona o ochrane spotrebiteľa výzvou na kúpu sa rozumie obchodná komunikácia,
ktorá obsahuje opis základných znakov výrobku a jeho cenu spôsobom zodpovedajúcim charakteru
použitej obchodnej komunikácie umožňujúcou spotrebiteľovi uskutočniť kúpu.

43. Žalobca v žalobe ako aj v priebehu administratívneho konania v odvolaní namietal, že sporné
výrobky sa nenachádzali na trhu, že neboli určené na ponuku a predaj spotrebiteľovi, nedali sa kúpiť,
boli vystavené mimo prevádzkarne vo výstavných paneloch, ktoré dispozične nie sú oddelené dverami
ani stenou od priestoru, v ktorom žalobca realizuje predaj na trhu. Slúžili ako vzorky (atrapy) pre bežnú
komunikáciu so spotrebiteľmi. Poukázal pri tom na definíciu trhu a tvrdil, že týmto dostatočne vyvrátil už
počas právneho konania dôvody, pre ktoré mu bola pokuta uložená. S týmito námietkami, sa žalovaný
v dostatočnom rozsahu vyporiadal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.



44. Správny súd tak ako aj žalovaný poukazuje na skutočnosť, že tvrdenie žalobcu, že predmetné
výrobky po dátume spotreby boli umiestnené mimo predajných priestorov a nedali sa kúpiť, nemá oporu
v zistenom skutkovom stave.

45. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného, konkrétne z inšpekčného záznamu spísaného
inšpektormi Slovenskej obchodnej inšpekcie dňa 03.12.2014 jednoznačne vyplýva, že predmetné
výrobky sa v čase kontroly nachádzali za predajným pultom medzi ostatnými výrobkami ponúkanými
žalobcom, ktoré boli v platných dobách spotreby. Ďalej z obsahu tohto inšpekčného záznamu je
nesporné, že tieto v ňom špecifikované výrobky boli označené cenou, ktorá je pri každom druhu výrobku
uvedená, vrátane jeho dátumu spotreby. Na základe takto zistených skutočností je možné konštatovať,
že obchodná komunikácia žalobcu, ktorá spočívala vo vystavení výrobkov v ich označení cenou na
mieste, na ktorom sa realizuje priamy predaj výrobkov spotrebiteľovi, vykazuje pojmové znaky výzvy
na kúpu tak ako ju definuje ustanovenie § 2 písm. v) zákona o ochrane spotrebiteľa. Vystavený alebo
pripravený výrobok na predaj predávajúci nesmie odmietnuť predať spotrebiteľovi podľa § 4 ods. 3
zákona o ochrane spotrebiteľa. V prípade odmietnutia predaja takéhoto výrobku sa v danom prípade
môže dopustiť iného správneho deliktu.

46. Správny súd sa stotožňuje s názorom správnych orgánov, že žalobcovi nič nebránilo aby výrobky,
ktoré ako tvrdí boli výstavné (atrapy) a neslúžili na predaj, aby tieto výrobky viditeľným spôsobom
rozpoznateľným pre spotrebiteľa označil ako nepredajné, teda ako vzorky alebo atrapy. Žalobca však
takto neurobil a sporné výrobky po dátume spotreby umiestnil medzi ostatné výrobky ponúkané na
predaj. Jeho obrana v tomto smere sa javí správnemu súdu ako účelová. Za účelovú obranu považuje
správny súd aj argumentáciu resp. námietku žalobcu, že sporné výrobky neboli označené cenou ani
priamo na tovare, ani cenovkami pri tovare, a že ceny boli zistené od zamestnancov žalobcu. Z
obsahu administratívneho spisu súd zistil, že žalobca v priebehu administratívneho konania vo vzťahu
k námietkam týkajúcim sa výsledku kontroly ako aj v odvolacom konaní, túto skutočnosť neuvádzal. Z
bodu 4 „Doby spotreby" inšpekčného záznamu nesporne vyplýva, že sporné výrobky boli označené
cenou, ktorá je uvedená pri jednotlivých druhoch výrobkov. Vyplýva to aj bodu 3 inšpekčného záznamu,
kde inšpektori Slovenskej obchodnej inšpekcii vykonávali aj kontrolu označenia výrobkov predajnými a
jednotkovými cenami, kde prekontrolovali označenie celkovo 30 druhov výrobkov v predaji predajnými
a jednotkovými cenami, kde nedostatky neboli zistené.

47. Správny súd sa stotožňuje s názorom žalobcu, , že zákon o ochrane spotrebiteľa priamo
nešpecifikuje čo je trh resp. uvedenie výrobku na trhu. Zákon o ochrane spotrebiteľa však v ustanovení
§ 6 ods. 1 upravuje, že na trh možno uviesť ponúkať alebo predávať len bezpečné výrobky. Pri definícii
„uviesť na trh" je odkaz 12d t.j. § 2 ods. 1 písm. g) zákona č. 264/1999 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Z tohto citovaného ustanovenia zákona č. 264/1999 Zb. zákonov o technických požiadavkách na výrobky
a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov vyplýva, že uvedenie výrobku na trh
je okamih, keď výrobok prvý krát prechádza odplatne alebo bezodplatne z etapy výroby alebo dovozu,
do etapy distribúcie a to aj v prípade ak je určený pre vlastnú potrebu. To znamená, že prechod výrobku
(odplatný alebo bezodplatný) z etapy výroby do etapy jeho predaja ďalšiemu spotrebiteľovi je nesporne
uvedením výrobku na trh. Na vymedzenie pojmu a výklad pojmu prevádzkareň tak ako naň poukazoval
žalobca citovaním ustanovenia § 17 ods. 1 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní a § 7 ods.
3 obchodného zákonníka, nie je možné prihliadnuť. Pojmy prevádzkareň sú v tomto prípade upravované
pre účely citovaných zákonov a nestotožňujú sa s pojmom vnútorný trh alebo uvedenie výrobku na trh,
tak ako to má na mysli zákon o ochrane spotrebiteľa.

48. Správny súd považuje za nedôvodnú aj námietku žalobcu vo vzťahu k výške uloženej pokuty a
nepreskúmateľnosti jej odôvodnenia. Z citovaného ustanovenia § 24 ods. 1 nesporne vyplýva, že pri
zistení porušenia povinnosti ustanovených týmto zákonom orgán dozoru uloží pokutu do výšky 66 400,-
Eur. Pokuta 500,- Eur uložená žalobcovi je v danom prípade v dolnej hranici zákonnej sadzby.

49. Podľa § 24 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa, pri určení výšky pokuty sa prihliada najmä
na charakter protiprávneho konania, závažnosť porušenia povinnosti, spôsob a následky porušenia
povinnosti. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného je nesporné, že správny orgán sa pri
určení výšky pokuty zaoberal aj ďalšími kritériami, na základe ktorých posudzoval túto výšku a to na
charakter protiprávneho konania závažnosť porušenia povinnosti, spôsob a následky porušenia tejto
povinnosti. Poukázal na účel zákona o ochrane spotrebiteľa, ktorým je aj ochrana majetku spotrebiteľa



a preto nie je zanedbateľná skutočnosť, že predajom výrobkov u ktorých uplynula doba ich neskoršej
spotreby hrozí riziko ohrozenia majetku spotrebiteľa, keďže išlo o výrobky ktoré po uplynutí doby
spotreby nemusia mať také vlastnosti, pre ktoré si ich spotrebiteľ zakúpil. Prihliadol na skutočnosť, že
predajom výrobkom po ich určenej dobe spotreby žalobca porušil zákonom stanovený zákaz. Prihliadol
aj na počet týchto výrobkov a teda aj na eventuálny počet spotrebiteľov, ktorí by mohli byť predajom
týchto výrobkov po ukončení doby spotreby poškodení, ako aj na samotnú povahu a hodnotu výrobkov.
Bolo prihliadnuté na ustanovenie § 3 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa teda zákonom sledovaný
účel, že každý spotrebiteľ má právo okrem iného aj na informácie alebo ochranu svojich ekonomických
záujmov. Správny orgán pri odôvodnení uloženej pokuty nevybočil zo zákonného rámca správnej úvahy
a uložená sankcia je primeraná povahe skutku.

50. Podľa § 27 zákona o ochrane spotrebiteľa sa na konanie podľa tohto zákona vzťahuje všeobecný
predpis o správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní).

51. Podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok) rozhodnutie musí
byť v súlade so zákonom a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí
vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

52. Podľa § 47 ods. 1 a 3 Správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie
a poučenie o odvolaní (rozklad). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania
vyhovuje v plnom rozsahu (ods. 1). V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti
boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu
úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a
námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia (ods. 3).

53. Správny súd preskúmaním napadnutého rozhodnutia žalovaného s prihliadnutím na žalobné
námietky dospel k záveru, že rozhodnutie je v súlade s ustanovením § 46 a § 47 ods. 1 a 3 Správneho
poriadku. Správne orgány spoľahlivo zistili skutočný stav veci a rozhodnutie je dostatočne a v zákonnom
rozsahu odôvodnené.

54. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a preto ju podľa
§ 190 správneho súdneho poriadku zamietol.

55. O trovách konania správny súd rozhodoval podľa § 167 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, podľa
ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne
vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo z časti úspech. Preto, že žalobca nebol
v konaní úspešný súd mu náhradu trov konania nepriznal.

56. Podľa § 168 Správneho poriadku právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania má žalovaný
iba ak to možno spravodlivo požadovať. Správny súd v danom prípade dôvody na priznanie náhrady
trov konania žalovanému nezistil a ich náhradu mu nepriznal.

Senát správneho súdu sa uzniesol pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, a to v lehote jedného mesiaca od doručenia
rozhodnutia, na Krajskom súde v Prešove.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno
meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.



Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,
ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods.2 písm. c) a d), je žalovaným Centrum
právnej pomoci.