Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 1S/24/2015 z 22. 2. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 22. februára 2016, sp. zn. 1S/24/2015, ECLI:SK:KSPO:2016:8015200651.2 Krajský súd Prešov | 1S/24/2015 | ECLI:SK:KSPO:2016:8015200651.2 | 2016-02-22 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: Colný zákon (199/2004 Z. z.), predpis č. 2454/1993 Z. z., predpis č. 883/2013 Z. z., predpis č. 2913/1992 Zb. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/ecc0a811-108f-4adb-8724-500c725fe1bd Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2016:8015200651.2 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1S/24/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8015200651
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Magdaléna Želinská
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8015200651.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Magdalény Želinskej a členiek
senátu JUDr. Evy Slávikovej, JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej, v právnej veci žalobcu TRADESPEC
s.r.o., 168 Lada, IČO: 36 463 060, právne zastúpený JUDr.Jurajom Kusom, advokátom, Námestie
osloboditeľov 10, Michalovce, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, Lazovná
č. 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 29.apríla
2015 1100901/1/356676/2014 na základe žaloby jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca včas podanou žalobou sa domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu
žalovaného zo dňa 29.04.2015 č. 11003901/1/356676/2014, ktorým boli potvrdené rozhodnutia Colného
úradu Prešov zn. 1096273/1/276125/2014, zn. 1096273/1/276375/2014, zn. 1096273/1/276381/2014,
zn. 1096273/1/276388/2014, zn. 1096273/1/276371/2014, zn. 1096273/1/276377/2014, zn.
1096273/1/276385/2014, zn. 1096273/1/276394/2014, zn. 1096273/1/276395/2014, všetky vydané
dňa 13.06.2014. Navrhol, aby súd napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovými
rozhodnutiami zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie a žalobcovi priznal náhradu trov konania.

Poukázal na postup colného úradu s tým, že pred vydaním napadnutých rozhodnutí listom zo dňa
07.05.2014 vyzval žalobcu, aby sa písomne vyjadril k skutočnostiam, ktoré boli uvedené v tomto
oznámení (resp. oznámeniach) o začatí konania o určení colnej hodnoty a dodatočného vymerania
colného dlhu, prípadne aby navrhol doplnenie dôkazov pre rozhodnutie a to v lehote 15 dní odo
dňa doručenia výzvy. Žalobca na výzvu reagoval prostredníctvom právneho zástupcu listom zo dňa
02.06.2014 so stanoviskom, v ktorom predovšetkým namietal, že nestotožňuje sa s názorom pobočky
Colného úradu Poprad v súvislosti s pochybnostiami o správnosti a úplnosti údajov, ktoré sa týkajúce
deklarovanej colnej hodnoty a je dôvodné postupovať podľa čl. 181a ods. 1, 2 Nariadenia Komisie EHS
č. 2454/93.

Žalobca namietal, že zo strany pobočky Colného úradu Poprad ide o nesprávny úradný postup, pretože v
dňoch 14. až 19.02.2014 prijal colné vyhlásenia, vrátane deklarovanej colnej hodnoty tovaru a prepustila
deklarovaný tovar do režimu voľný obeh, a ak po uplynutí 4 mesiacov je spochybňovaná deklarovaná
colná hodnota a aj začínanie konanie o určení colnej hodnoty, tento postup považuje žalobca za v
rozpore s uvedeným článkom. Poukázal na to, že z čl. 181a ods. 2 Nariadenia Komisie EHS č. 2454/93,
ktorým argumentuje pobočka Colného úradu Poprad, ak majú colné orgány pochybnosti uvedené v
odseku 1, môžu požadovať dodatočné informácie v súlade s článkom 178 ods. 4. Ak tieto pochybnosti



pretrvávajú, colné orgány musia pred prijatím konečného rozhodnutia informovať príslušnú osobu, na
požiadanie písomne, o dôvodoch týchto pochybností a poskytnúť jej primeranú príležitosť na vyjadrenie.
Konečné rozhodnutie a jeho odôvodnenie sa písomne oznámi príslušnej osobe.

Žalobca vo vyjadrení k oznámeniu opätovne akcentuje, že orgán štátnej správy koná v rozpore s
uvedeným článkom a na výzvu pobočky colného úradu bez ohľadu na to, že nebolo uvedené, aké
konkrétne doklady a informácie má doložiť, ktoré sa týkajú deklarovanej colnej hodnoty, predložil kontrakt
uzatvorený medzi TRADESPEC s.r.o. ako kupujúcim a čínskou spoločnosťou XIAMEN UNIBEST
IMPORT AND EXPORT CO.LTD. ako predávajúcim, všetky potrebné faktúry - CMR, výpis z účtu,
cezhraničný platobný príkaz, ktoré dokumentujú, že deklarovaná colná hodnota je cena skutočne
platená. Poukázal na to, že v súlade s čl. 181a ods. 2 citovaného nariadenia pobočkou Colného
úradu Poprad dodnes nebolo vydané konečné rozhodnutie a jeho odôvodnenie. Ďalej zdôraznil, že v
súčasnosti ani nie je možné vydať konečné rozhodnutie podľa čl. 181a ods. 2 citovaného nariadenia z
dôvodu prepustenia tovaru do režimu voľný obec a prijatia colnej hodnoty pomocou metódy prevodnej
hodnoty, t.j. pobočka colného úradu uznala cenu skutočne platenú. Ak pobočka colného úradu v
oznámení uviedla, že aplikovala postup podľa čl. 73 ods. 1, druhá veta Nariadenia Rady EHS č. 2913/92
a prepustila tovar do režimu voľný obeh napriek tomu, že nebolo ukončené overovanie správnosti
deklarovanej colnej hodnoty a nebolo vydané konečné rozhodnutie vo veci určenia colnej hodnoty, a
že s týmto postupom súhlasil aj žalobca, poukázal na to, že podľa čl. 73 ods. 1 citovaného nariadenia,
druhá veta, rovnako postupujú v prípadoch, keď overovanie nie je možné v primeranej lehote ukončiť
a tovar na účely overovania už nie je potrebný. Prvá veta tohto článku znie: „Bez toho, aby tým bol
dotknutý článok 74, ak sú splnené podmienky na prepustenie tovaru do príslušného colného režimu,
a ak sa na tovar nevzťahujú žiadne zákazy a obmedzenia, colné orgány prepustia tento tovar ihneď
potom, ako boli údaje uvedené v colnom vyhlásení overené alebo prijaté bez overenia. " Žalobca tu
prezentoval názor, že podľa znenia citovaného článku vyplýva, že pobočka Colného úradu Poprad sa
dopustila nesprávneho úradného postupu vzhľadom na to, že prepustila tovar do režimu voľný obeh.
Zdôraznil, že bolo vydané konečné rozhodnutie vo veci určenia colnej hodnoty a na colné konanie sa
vzťahujú predpisy o správnom konaní, s poukazom na § 85 ods. 1 Colného zákona č. 199/2004 Z.z., aj
ustanovenie § 49 ods. 1, 2 Zákona o správnom konaní, čiže vo veci malo byť rozhodnuté bezodkladne,
resp. do 30 dní od začatia konania. Vzhľadom na to, že tovar bol prepustený do režimu voľný obeh
v dňoch 14. až 19.02.2014 a do 02.06.2014 pobočka colného úradu nevydala v lehote rozhodnutie o
colnej hodnote, a preto je postup pobočky colného úradu zmätočný.

Ďalej poukázal na to, že v oznámeniach súčasne pobočka colného úradu konštatovala, že pochybnosti
o deklarovanej colnej hodnote neboli odstránené, a že boli založené na skutočnostiach a to na základe
výsledkov preverovania, ktoré zabezpečila Európska komisia, Európsky úrad pre boj proti podvodom
v zmysle medzinárodnej dohody medzi Európskym spoločenstvom a vládou Čínskej ľudovej republiky
o spolupráci a vzájomnej administratívnej pomoci o colných otázkach, bolo doručené Colnému úradu
Prešov oznámenie z Finančného riaditeľstva SR ako informácia o výsledkoch preverovania zo dňa
29.03.2014, kde bola vývozná cena poskytnutá vývozcom daného tovaru a prijatá čínskymi colnými
orgánmi od 1,8 USD do 9,5 USD/l ks. Pochybnosti o správnosti deklarovanej colnej hodnoty potvrdzujú aj
údaje uverejňované Štatistickým úradom Európskeho spoločenstva (Eurostat) pre jednotlivé podpoložky
kombinovanej nomenklatúry za obdobie január 2014, podľa ktorých je colná hodnota zatriedeného do
rovnakej podpoložky kombinovanej nomenklatúry pôvodného v rovnakej krajine pôvodu stanovená v
rovnakej alebo približne rovnakej dobe ako dovoz tovaru, pri ktorom sa určuje colná hodnota od 1,93
do 5,89 EUR/1 ks.

Ďalej uviedol, že pobočkou Colného úradu Poprad bolo v oznámení uvedené, že deklarovaná colná
hodnota predmetného tovaru je vo výraznom nepomere voči vyššie uvedeným hodnotám a to zakladá
odôvodnené pochybnosti vo vzťahu k jej pravosti a správnosti a z tohto dôvodu správny orgán nemôže
prijať deklarovanú colnú hodnotu stanovenú na základe prevodnej hodnoty podľa čl. 29 Colného kódexu.
V súvislosti s informáciou o výsledkoch preverovania, ktorý bol doručený Európskym úradom pre boj
proti podvodom Finančnému riaditeľstvu SR, nie je dostatočným podkladom na rozhodovanie vo veci.
Ďalej poukázal na to, že v oznámení je uvedené, že informácia vo vzťahu k všetkým preverovaným
prípadom vychádza z presne identifikovaných konkrétnych zásielok a poverené čínske orgány boli
schopné poskytnúť reálne vývozné ceny, s ktorými predmetný tovar vystupoval z Číny a sú uvedené
jednotkové ceny USD/ks a tieto ceny sa pohybujú od 1,8 USD do 9,5 USD/l ks.



Žalobca vo vyjadrení k oznámeniam prezentoval názor, že rozhodnutie o určení colnej hodnoty
náhradnou metódou nie je možné oprieť o nejakú všeobecnú informáciu o výsledkoch preverovania
s tým, že už v žiadosti o uvoľnenie colných zábezpek zo dňa 05.05.2014 poukázal na právnu úpravu
colnej hodnoty. Zdôraznil, že čl. VII Všeobecnej dohody o clách a obchode 1994 upravuje právnu úpravu
colnej hodnoty a tento článok Dohody bol publikovaný v Zbierke zákonov pod č. 152/2000 Z.z., čiže má
všeobecne záväznú platnosť. V článku VII. Dohody na prvej strane je „ Všeobecný úvodný komentár" k
colnej hodnote. Prevodná hodnota, t.j. cena skutočne platená alebo cena, ktorá sa má zaplatiť za tovar,
je základom colnej hodnoty. Všetky ďalšie metódy určovania colnej hodnoty sú náhradnými metódami a
colný úrad nemôže použitie ich poradia meniť. Rovnaká definícia colnej hodnoty je uvedená aj v čl. 29
Nariadenia Rady EHS č. 2913/92 a to v Colnom kódexe, pretože colnou hodnotou dovážaného tovaru je
jeho prevodná hodnota, t.j. cena skutočne platená. Na základe uvedených argumentov žalobca vyvodil,
že colná hodnota sa nemôže zakladať na nejakej informácii o výsledkoch preverovania a colná hodnota
dovážaného tovaru je jeho prevodná hodnota, t.j. cena skutočne platená a nie vývozná cena, s ktorými
predmetný tovar vystupoval z Číny. Vzhľadom na uvedené argumenty žalobca poukazuje na čl. 2 ods.
2 Ústavy Slovenskej republiky, pretože orgány štátnej správy môžu konať len to, čo im zákon dovoľuje
a spôsobom, akým im to dovoľuje.

Z postupu pobočky Colného úradu Poprad je podľa žalobcu zrejmé, že má v úmysle odôvodniť
rozhodnutie o colnej hodnote o informáciu o výsledkoch preverovania zo dňa 29.03.2014 a z uvedeného
dôvodu žiadal podľa § 33 ods. 1, 2 Zákona o správnom konaní, aby mu bolo doručené kompletné
vybavenie dožiadania, ktoré bolo doručené Finančnému riaditeľstvu SR z Európskej komisie, Európsky
úrad pre boj proti podvodom („OLAF"), pretože k uvedenému dožiadaniu mal v úmysle sa vyjadriť v
súlade s § 33 ods. 2 Zákona o správnom konaní. Ak colné orgány v oznámeniach uvádzali, že vo
všetkých preverovaných prípadoch sa podarilo presne identifikovať zásielky a poverené čínske orgány
boli schopné poskytnúť reálne vývozné ceny, s ktorými predmetný tovar vystupoval z Číny, tak je
nevyhnutné vyrovnať sa s otázkou, kto na colné doklady deklaroval reálne vývozné ceny, či to boli právne
úkony čínskeho predávajúceho, s ktorým mal žalobca podpísaný kontrakt, alebo či to boli právne úkony
priamo účastníka konania, resp. spoločnosti TRADESPEC s.r.o..

V súvislosti s dôkazom a to údaje uverejnené Štatistickým úradom Európskeho spoločenstva (Eurostat)
poukázal na to, že z čl. 7 Dohody o uplatňovaní článku VII. Všeobecnej dohody o clách a obchode
1994, ods. 2 písm. a/, colná hodnota sa podľa ustanovení tohto článku nebude zakladať na predajnej
cene v krajine dovozu týkajúcej sa tovaru vyrábaného v tejto krajine a podľa ods. 2 písm. c/ sa colná
hodnota nebude zakladať na cene tovaru na domácom trhu v krajine vývozu. Z uvedeného je zrejmé, že
colná hodnota sa nemôže zakladať na nejakých údajoch uverejnených Štatistickým úradom Európskeho
spoločenstva (Eurostat).

Ak pobočka Colného úradu Poprad v oznámení uviedla, že tieto zistenia odôvodňujú určenie colnej
hodnoty predmetného tovaru náhradnými metódami uvedenými v čl. 30 a v čl.31 Colného kódexu
a dodatočné vymeranie colného dlhu podľa čl. 220 ods. 1 Colného kódexu, s citáciou čl. 30 ods. 1
Colného kódexu, s tým, že po dobe štyroch mesiacov nemožno na ten istý tovar, ktorý bol prepustený do
režimu voľný obeh, určovať colnú hodnotu náhradnou metódou, a ak má pobočka colného úradu Poprad
pochybnosti o správnosti deklarovanej colnej hodnoty tovaru, tak pre tento účel Colný zákon upravuje
inštitút následnej kontroly v § 12, ktorý cituje.

Ďalej uviedol, že rozhodnutie o určení colnej hodnoty nemožno odôvodniť ani čl. 31 Colného kódexu,
podľa ktorého, ak nemôže byť colná hodnota dovážaného tovaru určená podľa článku 29 alebo 30,
určí sa na základe údajov dostupných v Spoločenstve s použitím vhodných prostriedkov zlučiteľných
so zásadami a všeobecnými pravidlami a to dohody o vykonaní článku VII Všeobecnej dohody o clách
a obchode 1994, článku VII. Všeobecnej dohody o clách a obchode 1994 a ustanovení tejto kapitoly.
Článok 31 ods. 2 Colného kódexu upravuje, na čom sa colná hodnota nemôže zakladať. Neprichádza
do úvahy ani aplikácia čl.220 ods. 1 Colného kódexu, podľa ktorého, ak suma cla vyplývajúca z colného
dlhu nebola zapísaná do účtovnej evidencie v súlade s článkom 218 a 219, alebo ak bola zapísaná do
účtovnej evidencie vo výške nižšej ako suma dlžná na základe právnych predpisov, zapíše sa suma
cla, ktorá má byť vybratá alebo zostáva na vybratie do 2 dní odo dňa, kedy sa colné orgány o tejto
skutočnosti dozvedeli a môžu vypočítať sumu dlžnú na základe právnych predpisov a určiť dlžníka.
Podľa názoru žalobcu z citovaného článku je zrejmé aj preukázané, že pobočka Colného úradu Poprad
postupuje v rozpore s citovaným článkom Colného kódexu, opätovne s poukazom na prepustenie tovaru



do režimu voľný obeh. Ďalej uviedol, že už dňa 17.02.2014 sa pobočka Colného úradu Poprad dozvedela
o pochybnosti o deklarovanej colnej hodnote tovaru a do dňa 02.06.2014 tento orgán v súlade s článkom
220 ods. 1 Colného kódexu nezapísal sumu cla, ktorá má byť vybratá do 2 dní odo dňa, kedy sa dozvedel
o pochybnostiach deklarovanej colnej hodnoty tovaru. Na základe uvedeného žalobca je toho názoru,
že vzhľadom na uvedené skutočnosti nie je možné oprieť rozhodnutie o dodatočnom vymeraní colného
dlhu o článok 220 ods. 1 Colného kódexu.

V ďalšej časti poukazuje na nesprávny úradný postup pobočky, lebo zadržiava spoločnosti colné
zábezpeky vo výške 274.631,73 eur. Nebolo vydané žiadne písomné rozhodnutie o tom, z akého
dôvodu uvedenú zábezpeku zadržiava. V ďalšej časti vyjadrenia poukázal na postup pobočky v súvislosti
s colnou zábezpekou. Vzhľadom na poukázané skutočnosti žalobca navrhoval správnemu orgánu,
aby si prostredníctvom Finančného riaditeľstva SR vyžiadal účtovníctvo spoločnosti z Čínskej ľudovej
republiky, s ktorou má žalobca uzatvorený kontrakt o kúpe predmetného tovaru, ktorý bol dovezený z
Čínskej ľudovej republiky a rovnako žiada preveriť platby, ktoré spoločnosť zaplatila za dovezený tovar,
pretože bol predložený cezhraničný platobný príkaz. V jednom prípade bola zaplatená suma 82.560,86
eura v druhom prípade suma 73.778,80 eur, z čoho vyplýva, že žalobca zaplatil za tovar celkovú sumu
156.339,66 eur. Toto je skutočne platená cena, ktorá tvorí základ prevodnej colnej hodnoty a je v súlade
s článkom 29 Colného kódexu.

Poukázal na to, že iba dôslednou následnou kontrolou v účtovníctve predávajúceho z Čínskej ľudovej
republiky je možné vierohodne zistiť a preukázať, aká cena bola za dovezený tovar skutočne zaplatená a
na ten účel je aj zriadený inštitút následnej kontroly podľa § 12 Colného zákona. Konštatoval, že obdobný
tovar ako žalobca, z Číny dovážajú na Slovensko viaceré spoločnosti a colné úrady im nerobia žiadne
obštrukcie, t.j. nespochybňujú údaje o colnej hodnote a nezadržiavajú im colné zábezpeky do výšky
colným úradom odhadnutého colného dlhu. Uviedol, že ide napríklad o spoločnosti Ideál Production
s.r.o., Slavojova 579/9, Praha a spoločnosť Company Officev, s.r.o., Viedenská cesta 255/42, Brno a
tovar im prepúšťa do režimu voľný obeh PCÚ Brodské atď. Na základe uvedeného žalobca konštatoval,
že pobočka Colného úradu Poprad tým, že bezdôvodne zadržiava colné zábezpeky žalobcovi, porušuje
zásadu rovnakého zaobchádzania, ktorá je upravená v § 1 a nasledujúcich zákona č. 365/2004 Z.z.,
tzv. Antidiskriminačný zákon a je neprípustné, aby iný colný úrad na Slovensku iným spoločnostiam
prepúšťal obdobný tovar za obdobné ceny do režimu voľný obeh a nespochybňoval údaje o colnej
hodnote a nezadržiaval im colné zábezpeky a na rozdiel od toho PCÚ Poprad žalobcovi spochybňuje
údaje o colnej hodnote a zadržiava colné zábezpeky.

Ďalej poukázal na to, že v liste zo dňa 17.03.2014 uviedol, že predmetný tovar v rovnakých cenách
dovážal z Číny od 01.01.2013 a tento tovar prepúšťala do režimu voľný obeh pobočka Colného úradu
Prešov a od 01.01.2014 predmetný tovar prepúšťa do režimu voľný obeh pobočka Colného úradu
Poprad a to tiež v rovnakých cenách, t.j. údaje o colnej hodnote uvedené na faktúrach. Z uvedeného
teda vyplýva, že pobočka Colného úradu Prešov viac ako rok predmetný tovar prepúšťala do režimu
voľný obeh v približne rovnakých cenách, ktoré sú uvedené na faktúrach a nikdy nespochybňovala
údaje o colnej hodnote tovaru, tiež po prepustení tovaru do režimu voľný obeh nezadržiavala colné
zábezpeky žalobcovi. K zmene došlo vo februári 2014, kedy pobočka Colného úradu Poprad nadobudla
pochybnosť o deklarovanej colnej hodnote tovaru a odvoláva sa na poznatkový fond Finančnej správy
SR a údaje poskytnuté Európskou komisiou. Na základe uvedených skutočností je prezentovaný názor,
že ide o nesprávny úradný postup, ktorý je v rozpore s článkom 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,
pretože tento článok garantuje právnu istotu a predvídateľnosť rozhodnutí orgánov verejnej moci a je
neprípustné, aby za rovnakých podmienok orgán verejnej moci postupoval odlišným spôsobom, resp.
vydal odlišné rozhodnutia.

Žalobca zdôraznil, že napriek jeho námietkam uvedeným vo vyjadrení k oznámeniam, ktoré sú citované
vyššie, colný úrad v rozpore s vnútroštátnym právom, ale aj s právom Európskej únie vydal napadnuté
rozhodnutia. V nich argumentuje, že colnú hodnotu určil náhradnými metódami a to v súlade so
Všeobecnou dohodou o clách a obchode zverejnenou vo vládnej vyhláške č. 59/1948 Zb. a Dohody
o uplatňovaní článku VII GATT, ktorá bola zverejnená vyhláškou Ministerstva zahraničných vecí č.
120/1984 Zb., ktorých ustanovenia sú prenesené do colného kódexu a do nariadenia Komisie EHS č.
2454/93, ktorým sa vykonáva Nariadenie Rady EHS č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný kódex
spoločenstva.



Žalobca identicky ako vo vyjadreniach k oznámeniam pobočky Colného úradu Poprad namietal
skutočnosti, že tovar už bol prepustený do režimu voľný obeh. Bola uznaná skutočne platená cena a tým,
že pobočka Colného úradu Poprad prepustila tovar do režimu voľný obeh, prijala colnú hodnotu uvedenú
v colnom vyhlásení. Toto colné vyhlásenie má povahu rozhodnutia vo veci samej, pretože v colnom
konaní má colné vyhlásenie zjednodušenú formu rozhodnutia. Všetky colné vyhlásenia majú náležitosti
rozhodnutia vo veci samej, sú opatrené odtlačkom razítka a podpisom príslušníka colnej správy, ktorý
ich vydal. Na základe týchto rozhodnutí bol tovar prepustený do režimu voľný obeh a bola prijatá colná
hodnota tovaru, čiže je nemožné v tej istej veci dnes vydať ďalšie rozhodnutia o colnej hodnote, teda
napadnuté rozhodnutia zo dňa 13.06.2014 a v tej istej veci nemožno vydať dve rozdielne rozhodnutia,
pretože takýto postup je v rozpore s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

V ďalšej časti žaloby argumentuje tými skutočnosťami, ktoré už súd citoval vyššie.

V súvislosti s informáciou o výsledkoch preverovania zo dňa 29.03.2014 poukázal na to, že z čl.
VII. Dohody vyplýva, že je tu upravená colná hodnota tak, že prevodná hodnota, t.j. cena skutočne
platená alebo cena, ktorá sa má zaplatiť za tovary, je základom colnej hodnoty. Všetky ďalšie metódy
určovania colnej hodnoty sú náhradnými metódami a colný úrad nemôže použitie ich poradia meniť
a rovnaká definícia colnej hodnoty je uvedená v čl. 29 Colného kódexu. Žalobca namieta, že z
ním uvedených argumentov vyplýva, že colná hodnota sa nemôže zakladať na nejakej informácii o
výsledkoch preverovania, pretože colná hodnota dovážaného tovaru je jeho prevodná hodnota, t.j. cena
skutočne platená a nie vývozná cena, s ktorými predmetný tovar vystupoval z Číny.

Žalobca namietal, že vo vyjadrení k oznámeniu žiadal, aby sa mohol vyjadriť ku kompletnému vybaveniu
dožiadania v listinnej podobe, čiže, aby mal k dispozícii výsledky preverovania, ktoré bolo Finančnému
riaditeľstvu SR doručené Európskou komisiou - OLAF, sa dozvedel informáciu, že tieto boli doručené
elektronickou formou prostredníctvom zabezpečenej komunikačnej siete AFIS a vzhľadom na to, že
tieto údaje boli poskytnuté prostredníctvom zabezpečenej komunikačnej siete, do ktorej má prístup
len úzky okruh osôb, nemôžu byť údaje z tejto siete sprístupnené ani poskytnuté k nahliadnutiu
tretím osobám a v tomto kontexte je nevyhnutné zabezpečiť zachovanie dôverného charakteru týchto
informácií. V súvislosti s touto argumentáciou prvostupňového správneho orgánu žalobca namietal, že
táto argumentácia je v rozpore s § 33 ods. 1, 2 Zákona o správnom konaní, pretože účastník konania
má právo navrhovať dôkazy a správny orgán je povinný dať účastníkovi konania možnosť, aby sa pred
vydaním rozhodnutia mohol vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho
doplnenie. Takýto záver colného úradu je v rozpore s článkom VII. Dohody, kde je uvedené, že prevodná
hodnota, t.j. cena skutočne platená, alebo cena, ktorá sa má zaplatiť za tovar, je základom colnej hodnoty
a rovnaká definícia colnej hodnoty je obsiahnutá aj v článku 29 Colného kódexu, podľa ktorého colná
hodnota sa preto nemôže zakladať na nejakej tajnej informácií o výsledkoch preverovania.

Opätovne argumentoval, že colná hodnota dovážaného tovaru sa nezakladá na deklarovanej vývoznej
cene, s ktorými predmetný tovar vystupoval z Číny a navyše deklarovanie vývoznej ceny tovaru z Číny na
colných dokladoch nedeklaroval účastník konania. Podľa názoru žalobcu neobstojí ani tvrdenie colného
úradu v napadnutých rozhodnutiach, že colná hodnota určená colným úradom náhradnou metódou, nie
je v žiadnom prípade určená na základe údajov získaných štatistickým úradom EÚ, teda Eurostatom
a ďalej, že uvedené údaje poskytujú prehľad dovozných cien, za ktoré sa daný tovar dováža na colné
územie Európskej únie a boli použité na porovnanie colnej hodnoty dováženého tovaru. Konštatoval, že
už vo vyjadrení k oznámeniam prezentoval názor, že rozhodnutie o určení colnej hodnoty je nemožné
oprieť o údaje uverejnené Štatistickým úradom Európskeho spoločenstva, Eurostat.

Ďalej znova argumentoval inštitútom následnej kontroly podľa § 12 Colného zákona a nestotožňuje sa s
názorom prvostupňového správneho orgánu, ak v odôvodnení rozhodnutí uviedol, že vykonanie dôkazu
a to následná kontrola v účtovníctve predávajúceho z Čínskej ľudovej republiky nebola vykonaná,
pretože právomoc colných orgánov je vymedzená na území Slovenskej republiky, a preto nie je možné
žiadať informácie z účtovníctva subjektu, ktorý sídli v krajine mimo spoločenstva.

Žalobca zdôraznil, že argumentácia colného úradu je rozporná, keď na jednej strane sa odvoláva
na medzinárodnú dohodu, na základe ktorej získal tajnú informáciu o výsledkoch preverovania zo
dňa 29.03.2014 a na druhej strane tvrdí, že účastníkom navrhovaný dôkaz nemôže vykonať, teda
vyžiadať účtovníctvo spoločnosti z Čínskej ľudovej republiky, pretože citovaná medzinárodná dohoda o



spolupráci a vzájomnej administratívnej pomoci v colných otázkach umožňuje získavať aj informácie o
účtovníctve konkrétnej spoločnosti. Opätovne poukázal na zásadu rovného zaobchádzania upravenú v
§ 1 a nasl. Antidiskriminačného zákona, s poukazom na spoločnosti, ktoré súd už citoval z vyjadrenia
žalobcu k oznámeniam pobočky colného úradu. Uvedeným postupom teda došlo k porušeniu zásady
rovnakého zaobchádzania, lebo na inom colnom úrade na území Slovenskej republiky nemôžu platiť
iné colné predpisy. PCÚ Dunajská Streda a PCÚ Brodské predmetný tovar dovezený z Číny bežne
prepúšťajú iným spoločnostiam do režimu voľný obeh a uznáva im deklarovanú colnú hodnotu na
colných vyhláseniach a colný úrad im neurčuje colnú hodnotu náhradnými metódami. Pretože colná
hodnota tovaru bola stanovená v rozpore so zákonom a právom Európskej únie, tak aj rozhodnutia o
dovymeraní colného dlhu sú nezákonné a sú vydané v rozpore s čl. VII. Dohody a čl. 29 Colného kódexu
a v rozpore s ustanoveniami zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní a to § 3 ods. 2, 3, 4 a 5. Ďalej
uviedol, že napadnuté rozhodnutia sú vydané v rozpore s § 47 ods. 3 Zákona o správnom konaní a
s poukazom na toto ustanovenie namietal, že neobstojí preto tvrdenie colného úradu, že informácia,
na základe ktorej rozhodol, má ostať utajená. V ďalšej časti žaloby žalobca namietal, že s poukazom
na vyššie uvedené námietky k oznámeniam pobočky colného úradu preskúmavaným rozhodnutím
žalovaný odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutia potvrdil. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí
si vo všetkých bodoch osvojil právne názory a závery správneho orgánu na prvom stupni. Jeho tvrdenia
a vyhodnotenie dôkazov prevzal do svojho rozhodnutia.

Napadnuté rozhodnutie, tiež rozhodnutia správneho orgánu na prvom stupni, sa opierajú o jediný
dôkaz a to informáciu o výsledkoch preverovania, ktorú doručil Európsky úrad pre boj proti podvodom
(OLAF) Finančnému riaditeľstvu SR a táto informácia o výsledkoch preverovania zo dňa 29.03.2014
bola doručená pobočke Colného úradu Poprad. V tejto informácii sú uvedené vývozné ceny, s ktorými
predmetný tovar vystupoval z Číny. V prílohe sú uvedené jednotkové ceny USD/ks a tieto ceny sa
pohybujú od 1,8 USD do 9,5 USD/l ks. Tieto vývozné ceny sú v zjavnom nepomere k cene, s ktorou
tovar vstupoval na colné územie Európskej únie a ktorú deklaroval žalobca do colného vyhlásenia ako
colnú hodnotu tovaru. Ako žalobca vyššie uviedol, colná hodnota sa nezakladá na vývoznej cene krajiny
vývozu, ale na cene skutočne platenej. Colná hodnota bola určená podľa článku 29 Colného kódexu.
Colnou hodnotou dovážaného tovaru je jeho prevodná hodnota, t.j. cena skutočne platená.

Žalobca namietal, že v súlade s § 33 ods. 2 Zákona o správnom konaní opakovane žiadal, aby mu
správny orgán doručil kompletné vybavenie dožiadania, ktoré bolo doručené Finančnému riaditeľstvu
SR z OLAF-u. Žalobca uvedené žiadal z dôvodu, aby mohol realizovať svoje procesné práva a vyjadriť
sa k tomuto dôkazu. Správny orgán na prvom stupni nevyhovel návrhu žalobcu a v napadnutých
rozhodnutiach sa s touto námietkou vysporiadal tvrdením, že nemá k dispozícii kompletné vybavenie
dožiadania, v listinnej podobe, keďže výsledky preverovania boli Finančnému riaditeľstvu SR doručené s
OLAF-u elektronickou formou prostredníctvom zabezpečenej komunikačnej siete AFIS. Ďalej, že k týmto
údajom má prístup len úzky okruh osôb, a nemôžu byť údaje z tejto siete sprístupnené ani poskytnuté k
nahliadnutiu tretím osobám. Ďalej, že v tomto kontexte je nevyhnutné zabezpečiť zachovanie dôverného
charakteru týchto informácií, s poukazom na str. 6, tretí odsek zhora rozhodnutia správneho orgánu na
prvom stupni č. 1096273/1/276125/2015 zo dňa 13.06.2014, na ďalších rozhodnutiach sa toto tvrdenie
Colného úradu môže nachádzať na inej strane.

Žalobca argumentoval, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí sa v tom smere dostáva do rozporov
s tvrdením správneho orgánu na prvom stupni. Žalovaný už netvrdí, že nemá k dispozícii kompletné
vybavenie dožiadania z OLAF-u, ale už tvrdí, že správa z OLAF-u sa týka rozsiahleho vyšetrovania a
obsahuje dôverné údaje aj o iných osobách, než je účastník konania a nie sú podkladom pre konanie
vo veci dodatočného vymerania colného dlhu účastníkovi konania. Žalovaný ďalej tvrdí, že informácie
postúpené alebo získané úradom OLAF v priebehu externých vyšetrovaní sú predmetom služobného
tajomstva a sú chránené predpismi platnými pre inštitúcie Únie (pozri str. 10, prvý odsek zhora). Hore
uvedené tvrdenie žalovaného neobstojí, lebo podľa § 33 ods. 1, 2 Zákona o správnom konaní, správny
orgán je povinný dať účastníkovi konania možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohol vyjadriť k
jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Rozhodnutia sa nemôžu
opierať o utajené informácie. V tom smere žalobca navrhol vykonať ďalší dôkaz v súlade s § 33 ods. 1
Zákona o správnom konaní a to vyžiadať účtovníctvo spoločnosti z Čínskej ľudovej republiky, s ktorou
má žalobca uzatvorený kontrakt o kúpe predmetného tovaru, ktorý bol dovezený z Čínskej ľudovej
republiky. Žalobca žiadal preveriť platby, ktoré zaplatil za dovezený tovar a žalobca správnemu orgánu
predložil cezhraničný platobný príkaz, z ktorého je zrejme, že v jednom prípade zaplatil za tovar sumu



82.560,86 eur a v druhom prípade zaplatil sumu 73.778,80 eur, spolu to je 156.339,66 eur. Toto je cena
skutočne platená, ktorá tvorí základ prevodnej colnej hodnoty v súlade s článkom 29 Colného kódexu. Je
všeobecne známe, že z Čínskej ľudovej republiky sa dováža tovar, ktorý je menej kvalitný a z uvedeného
dôvodu je aj lacnejší než v iných krajinách Európskeho spoločenstva. Podľa jeho názoru, že jedine
následnou kontrolou v účtovníctve predávajúceho z Čínskej ľudovej republiky, je možné vierohodne zistiť
a preukázať, aká cena bola za dovezený tovar skutočne zaplatená. Ani návrh tohto dôkazu colný úrad
neakceptoval. Žalobca predsa nemôže niesť zodpovednosť za úkony predávajúceho. Vývoznú cenu na
vývozných colných vyhláseniach z Čínskej ľudovej republiky nedeklaroval žalobca, ale vývozca. Sú to
jeho úkony a jeho prejav vôle. Žalobca argumentoval, že nepozná colné a daňové predpisy Čínskej
ľudovej republiky, ale príslušné orgány sa mali vysporiadať s tým, prečo vývozca deklaroval na vývozné
colné vyhlásenia podstatne vyššie ceny, než žalobca v colných vyhláseniach pre účely colnej hodnoty.
U nás sú vývozy oslobodené od DPH a keď podnikateľ vyvezie tovar mimo spoločenstva EÚ, tak má
nárok na odpočet DPH. Možno dôvodne predpokladať, že uvedený daňový režim platí aj pri vývoze z
Čínskej ľudovej republiky a to by bol jeden z dôvodov, prečo vývozca nadhodnotil cenu deklarovaného
tovaru na vývozných colných vyhláseniach z Čínskej ľudovej republiky.

Ďalej žalobca konštatoval, že Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) je oprávnený kontrolovať
účty inštitúcií, urobiť si výpisy z každého dokumentu, zaistiť tieto dokumenty alebo údaje, atď.... V tom
smere poukazuje na článok „Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF)", ktorý bol publikovaný v
Justičnej revue č. 8 - 9/2014. V tomto článku sú podrobne rozpísané úlohy a právomoci OLAFu (pozri str.
1108). Čiže žalovaný mal vykonať žalobcom navrhovaný dôkaz a zistiť, kde išla platba za tovar v celkovej
sume 156.339,66 eur a následne preveriť účtovníctvo predávajúceho v Čínskej ľudovej republike. Na
str. 1102 tohto článku je uvedené, že OLAF nie je žiadnou tajnou službou ani obdobou policajnej
zložky. Ďalej, že je predovšetkým právnym nástrojom administratívneho vyšetrovania Európskej komisie.
Uvedené tvrdenie je v rozpore s tvrdením žalovaného, keď tvrdí, že informácie získané z OLAFu sú
predmetom služobného tajomstva a musia ostať utajené. Každý účastník konania má predsa právo sa
vyjadriť ku skutočnostiam, ktoré tvoria podklad pre rozhodnutie vo veci.

Žalobca opakovane argumentoval, že colná hodnota tovaru sa nezakladá na deklarovanej cene z
krajiny vývozu, ale zakladá sa na cene skutočne platenej, tak ako je legislatívne upravené v článku
VII Všeobecnej dohody o clách a obchode 1994, tiež článku 29 Colného kódexu. To, že rozhodnutie
správnych orgánov sa nemôže zakladať na utajených informáciách, tak to judikoval už aj Najvyšší súd
Slovenskej republiky, napr. v rozsudku zo dňa 15. apríla 2008, sp. zn. lSža 3/2008, ktorý bol publikovaný
v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 1/2009 pod číslom
10. Týmto rozsudkom Najvyšší súd zmenil rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 16.10.2007 a
zrušil rozhodnutie žalovaného aj rozhodnutie správneho orgánu na prvom stupni. Krajský súd zamietol
žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného policajného orgánu, ktorý
potvrdil rozhodnutie policajného orgánu na prvom stupni, ktorým bola zamietnutá žiadosť žalobcu o prvé
povolenie na trvalý pobyt na území Slovenskej republiky. V tomto prípade Slovenská informačná služba
zaslala policajnému orgánu stanovisko s pozitívnym výsledkom k udeleniu povolenia na trvalý pobyt
účastníkovi konania na území SR. Ďalej, že uvedené stanovisko má charakter utajovanej písomnosti,
ktorá je evidovaná na oddelení cudzineckej polície PZ Prievidza. V citovanom rozhodnutí Najvyššieho
súdu sa jasne uvádza, že správny orgán musí do rozhodnutia konkrétne uviesť v čom spočíva konanie
žalobcu, ktoré by malo ohroziť bezpečnostný záujem Slovenskej republiky.

Žalobca namietal, že žalovaný sa skutkovo ani právne nevyrovnal s námietkou žalobcu, že nie je možné
dvakrát v tej istej veci rozhodovať o určení colnej hodnoty. Pobočka Colného úradu Poprad prepustila
tovar do režimu voľný obeh v dňoch 14. až 19.02.2014 a prijala colnú hodnotu uvedenú v colnom
vyhlásení. Všetky colné vyhlásenia majú povahu rozhodnutia vo veci samej. Čiže je nemožné v tej istej
veci po štyroch mesiacoch dodatočne vymerať colný dlh a určiť colnú hodnotu náhradnou metódou a
oprieť také rozhodnutie o článok 220 ods. 1 Colného kódexu. Podľa tohto článku colný orgán zapíše
sumu cla, ktorá má byť vybratá alebo zostáva na vybratie do dvoch dní odo dňa, keď sa colné orgány
o tejto skutočnosti dozvedeli. Z výzvy PCÚ Poprad zo dňa 17.02.2014 je zrejme a preukázané, že PCÚ
Poprad sa už týmto dňom dozvedela o pochybnosti o deklarovanej colnej hodnote tovaru. Správny
orgán na prvom stupni napadnuté rozhodnutia vydal až dňa 13.06.2014. Možno ustáliť, že suma cla bola
zapísaná a vymeraná v rozpore s článkom 220 ods. 1 Colného kódexu. Postup žalovaného je v rozpore
s právnou istotou a predvídateľnosťou rozhodnutí orgánov verejnej moci, čo je zakotvené v článku 1



ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Je predsa neprípustné, aby za rovnakých podmienok orgán verejnej
moci vydal dve odlišné rozhodnutia o colnej hodnote.

Žalovaný sa tiež nevysporiadal s námietkou žalobcu, že obdobný tovar za obdobné ceny bez
problémov prepúšťa iným spoločnostiam do režimu voľný obeh, pričom uznáva colné hodnoty tovaru a
neurčuje colnú hodnotu náhradnými metódami. Ďalej, že takýmto postupom porušuje zásahu rovnakého
zaobchádzania, ktorá je zakotvená v čl. 1 a nasl. Antidiskriminačného zákona č. 365/2004 Z.z.. Na str.
9 odvolania zo dňa 02.07.2014 sú citované konkrétne obchodné spoločnosti a konkrétne ceny tovarov,
napr. dámske poltopánky, kde je deklarovaná colná hodnota 0,22 USD za 1 kus. Žalovaný sa s touto
námietkou vysporiadal alibisticky, že to môže slúžiť colným orgánom ako podnet na kontrolu činnosti a
správnosti postupu prejednávajúcich colníkov.

Žalovaný sa nevysporiadal s dôvodmi a námietkami, ktoré žalobca uviedol do odvolania. Rozhodnutia
správnych orgánov oboch stupňov považuje za nepreskúmateľné. Žalovaný správny orgán si osvojil
právne názory a závery správneho orgánu na prvom stupni. Jeho tvrdenia a vyhodnotenie dôkazov
prevzal do svojho rozhodnutia. Obidva správne orgány vyhodnotili dôkazy jednostranne v neprospech
žalobcu, čím konali v rozpore so zákonom. Rozhodnutia správnych orgánov sú nezákonné a sú vydané
v rozpore s § 3 ods. 2, ods. 4, ods. 5 a § 47 ods. 3 Zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní.

Napadnutým rozhodnutím došlo k porušeniu čl. 152 ods. 4 Ústavy, podľa ktorého výklad a uplatňovanie
ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade
s touto ústavou. Žalobca uviedol, že žalobca bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím žalovaného.
Domnieva sa, že žalovaný vydal rozhodnutie, ktoré je v rozpore so zákonom. Napadnuté rozhodnutia
správneho orgánu na prvom stupni nemal potvrdiť, ale ich mal zrušiť.

Žalovaný sa k veci vyjadril v písomnom podaní zo dňa 31.08.2015 a navrhol žalobu ako nedôvodnú
zamietnuť. Poukázal na to, že námietky žalobcu sú nedôvodné, pretože podľa názoru žalovaného sa v
napadnutom rozhodnutí dostatočným a kvalifikovaným spôsobom vyporiadal s námietkami žalobcu tak,
ako upravuje § 47 ods. 3 Správneho poriadku.

Finančné riaditeľstvo SR v súvislosti s predmetnými námietkami uviedlo, že o preverenie predmetných
dovozov v Číne požiadalo Finančné riaditeľstvo SR na základe nariadenia č. 515/97 orgán Európskej
komisie -1 OLAF. OLAF na základe medzinárodnej Dohody EÚ a ČĽR postúpil predmetnú požiadavku
Slovenskej republiky príslušným orgánom v Číne, pričom samotné vykonanie preverenia konkrétnych
dovozov vykonala Generálna správa pre clá Čínskej ľudovej republiky, konkrétne útvar Anti - Smuggling
Bureau. Generálna správa pre clá Čínskej ľudovej republiky zistila konkrétne vývozné ceny, s ktorými
predmetný tovar vystupoval z územia Číny a tieto ceny (výsledky preverenia) oznámila na základe
uvedenej medzinárodnej dohody OLAF - u. OLAF následne uvedené výsledky postúpil Finančnému
riaditeľstvu SR na základe nariadenia č. 515/97. Finančné riaditeľstvo SR na základe uvedených
výsledkov vypracovalo Informáciu o výsledkoch preverovania zn. 1100602/1/206357/2014 zo dňa
29.03.2014, ktorá bola zaslaná Colnému úradu Prešov. Z uvedeného je zrejmé, že colný úrad neurčil
colnú hodnotu na základe „nejakej", „tajnej" ani „všeobecnej" informácie o výsledkoch preverovania,
ale colná hodnota bola určená náhradnou metódou v súlade s ustanoveniami článku 31 Colného
kódexu, pričom vychádza z informácií o konkrétnych dovozných prípadoch získaných prostredníctvom
medzinárodnej spolupráce a doručených Slovenskej republike zabezpečeným spôsobom. Colný úrad
Prešov ani Finančné riaditeľstvo SR nikdy v priebehu konania netvrdili, že ide o „tajnú" alebo
„utajovanú" informáciu, takto začal označovať predmetnú správu splnomocnený zástupca žalobcu.
Colný úrad Prešov v prvostupňovom konaní a neskôr v rozhodnutiach o určení colnej hodnoty a
dodatočnom vymeraní colného dlhu objasnil splnomocnenému zástupcovi, že „výsledky preverovania
boli FR SR doručené Európskou komisiou - OLAF zabezpečenej komunikačnej siete AFIS, určenej na
výmenu informácií medzi Európskou komisiou a členskými štátmi, elektronickou formou prostredníctvom
zabezpečenej komunikačnej siete AFIS. Výsledky preverenia sú archivované Európskou komisiou -
OLAF v elektronickej forme v sieti AFIS (Anti -Fraud information System). Zabezpečená komunikačná
sieť AFIS bola vytvorená práve za účelom zabezpečenia rýchlej a systematickej výmeny informácií
predložených Európskej komisii. Vzhľadom na to, že tieto údaje boli poskytnuté prostredníctvom
zabezpečenej komunikačnej siete, do ktorej má prístup len úzky okruh osôb (registrovaní užívatelia
na úrovni Európskej komisie, členských štátov, prípadne tretích krajín), nemôžu byť údaje z tejto siete
sprístupnené ani poskytnuté k nahliadnutiu tretím osobám. Medzi základné povinnosti registrovaných



užívateľov tejto siete patrí ochrana informácií pred stratou, zneužitím, neoprávneným prístupom,
zverejnením, zmenou alebo zničením. V tomto kontexte je nevyhnutné zabezpečiť zachovanie
dôverného charakteru týchto informácií." Z uvedeného splnomocnený zástupca vytvoril účelovo tvrdenie
o „tajných" či „utajovaných" informáciách, ktoré potom opakovane účelovo uvádzal nielen v priebehu
konaní na Colnom úrade Prešov a v odvolaní proti prvostupňovým rozhodnutiam, ale i v žalobe.
Žalovaný poukázal na skutočnosť, že ak by išlo o tajnú informáciu, Finančné riaditeľstvo SR by nemohlo
na jej základe vypracovať informáciu o výsledkoch preverovania zn. 1100602/1/206357/2014 zo dňa
29.03.2014 a doručiť ju Colnému úradu Prešov a s ňou oboznámiť aj žalobcu, resp. splnomocneného
zástupcu. Zároveň však zo strany colných orgánov musela byť zabezpečená dôvernosť a ochrana
údajov v zmysle článku 10 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, EURATOM) č. 883/2013
z 11. septembra 2013 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom
(OLAF), ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 a nariadenie
Rady (Euratom) č. 1074/1999 (ďalej len „nariadenie č. 883/2013"). V zmysle uvedeného ustanovenia
informácie postúpené alebo získané úradom OLAF v priebehu externých vyšetrovaní v akejkoľvek
forme sú chránené príslušnými ustanoveniami a informácie postúpené alebo získané úradom OLAF v
priebehu interných vyšetrovaní v akejkoľvek forme sú predmetom služobného tajomstva a sú chránené
predpismi platnými pre inštitúcie Únie. Dotknuté inštitúcie, orgány, úrady alebo agentúry zabezpečia,
aby sa dodržiavala dôvernosť vyšetrovaní vedených úradom OLAF.

Splnomocnený zástupca žalobcu v žalobe poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR, ktorá sa
má týkať toho, že „rozhodnutia správnych orgánov sa nemajú zakladať na utajených informáciách".
Finančné riaditeľstvo SR dôvodilo, že v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Sža 3/2008 sa
Najvyšší súd SR nezaoberal stanoviskom Slovenskej informačnej služby, ktoré má charakter utajovanej
písomnosti, ale nedostatočným odôvodnením rozhodnutia správneho orgánu. Finančné riaditeľstvo
SR zotrvalo na právnom názore, že odôvodnenie napadnutých rozhodnutí Colného úradu Prešov i
odôvodnenie rozhodnutia Finančného riaditeľstva SR zn. 1100901/1/356676/2014 zo dňa 29.04.2015
spĺňajú požiadavky ustanovené v § 47 ods. 3 Správneho poriadku; správne orgány vyčerpávajúcim
spôsobom uviedli všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami boli vedené
pri hodnotení dôkazov, ako použili správnu úvahu pri aplikácii právnych predpisov, na základe ktorých
rozhodovali a vyčerpávajúcim spôsobom sa vysporiadali s návrhmi a námietkami splnomocneného
zástupcu a jeho vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

S námietkami žalobcu v žalobe vo vzťahu k colnej hodnote, ktorá sa nezakladá na výraznej cene krajiny
vývozcu, ale pri aplikácii čl. 29 Colného kódexu na cene skutočne platnej žalovaný uviedol, že prevodná
hodnota tovaru v zmysle článku 29 Colného kódexu je cena skutočne zaplatená, alebo ktorá sa má
zaplatiť za tovar predávaný na vývoz na colné územie Spoločenstva podľa potreby upravená podľa
článkov 32 a 33 Colného kódexu. Ide o základnú metódu colného hodnotenia. Splnomocnený zástupca
už v odvolaní účelovo stotožňoval pojmy colná hodnota, prevodná hodnota a cena skutočne zaplatená za
tovar, čo však nie je správne. Cena skutočne platená, alebo ktorá sa má zaplatiť predstavuje cenu, ktorú
kupujúci zaplatil, alebo má zaplatiť predávajúcemu za tovar predaný na vývoz na územie Spoločenstva;
je to základ v prípade určenia colnej hodnoty metódou prevodnej hodnoty. Prevodná hodnota je cena
skutočne platená, alebo ktorá sa má zaplatiť za tovar, upravená o pripočítateľné a odpočítateľné položky
v zmysle článkov 32 a 33 Colného kódexu (napr. náklady na dopravu a poistenie) a za predpokladu
splnenia podmienok ustanovených v článku 29 ods. 1 písm. a/ až d/ Colného kódexu. Colná hodnota
je hodnota tovaru, ktorá sa podľa článkov 29 až 36 Colného kódexu určuje na účely použitia colných
sadzieb a iných sadzobných a nesadzobných opatrení. Z uvedeného je zrejmé, že colnou hodnotou
nemožno rozumieť výlučne cenu skutočne platenú ani prevodnú hodnotu, keďže colnú hodnotu je možné
určiť aj metódou rovnakého tovaru (článok 30 ods. 2 písm. a/ Colného kódexu), metódou podobného
tovaru (článok 30 ods. 2 písm. b/ Colného kódexu), metódou jednotkovej ceny (článok 30 ods. 2 písm.
c/ Colného kódexu), metódou vypočítanej hodnoty (článok 30 ods. 2 písm. d/ Colného kódexu) alebo
metódou rozumných prostriedkov (článok 31 ods. 1 Colného kódexu).

Určovanie colnej hodnoty prevodnou metódou v zmysle článku 29 Colného kódexu, t.z. na základe
ceny skutočne platenej alebo ktorá sa má za tovar zaplatiť, je prvou metódou v poradí, avšak colné
orgány nie sú povinné prijať prevodnú hodnotu bez výhrad len z dôvodu existencie dokladu o platbe.
Spochybnenie ceny a jej neprijateľnosť na účely colného hodnotenia je samostatnou kategóriou v
zmysle viacerých ustanovení právnych predpisov, napr. v zmysle ods. 2 písm. b/ Článku VII GATT
(v zmysle citovaného ustanovenia je skutočnou hodnotou cena, za ktorú sa v čase a na mieste



určenom predpismi dovážajúcej krajiny taký alebo rovnaký tovar predáva alebo ponúka na predaj v
rámci normálneho spôsobu obchodu za podmienok neobmedzenej súťaže), v ustanovení článku 29
ods. 1 písm. a/ až d/ Colného kódexu (napr. neexistujú žiadne obmedzenia, pokiaľ ide o nakladanie s
tovarom, predaj nepodlieha podmienkam alebo plneniam, ktorých hodnotu nemožno zistiť, predávajúci
a kupujúci nie sú osoby v spojení a pod.) a taktiež v zmysle článku 181a Vykonávacieho nariadenia.
Práve ustanovenie článku 181a Vykonávacieho nariadenia dáva colným orgánom možnosť neurčovať
colnú hodnotu metódou prevodnej hodnoty, ak v súlade s postupom uvedeným v odseku 2 nie sú
dostatočne presvedčené, na základe dôvodných pochybností, že deklarovaná hodnota predstavuje
celkovú zaplatenú cenu alebo cenu, ktorá sa má zaplatiť podľa článku 29 Colného kódexu. Požiadavka,
že colné orgány nie sú dostatočne presvedčené, na základe dôvodných pochybností, že deklarovaná
hodnota predstavuje celkovú zaplatenú cenu, vylučuje prijatie deklarovanej ceny na účely colného
hodnotenia a určenie colnej hodnoty metódou prevodnej hodnoty. V predmetných prípadoch nadobudol
colný úrad pochybnosť už v colných konaniach, keď na základe porovnania deklarovaných cien s
hodnotou mediánu stanoveného Európskou komisiou, JRC (Joint Research Centre) - cenou založenou
na reálnych dovozných prípadoch v rámci Európskej Únie zistil, že deklarovaná cena je výrazne nižšia.
Pochybnosti colného úradu o tom, že deklarovaná cena predstavuje celkovú zaplatenú cenu alebo cenu,
ktorá sa má za dovezený tovar zaplatiť, boli definitívne potvrdené na základe výsledkov preverovania,
ktoré zabezpečil OLAF v krajine vývozu - v Číne. Výsledky preverenia jednoznačne preukázali,
že cena deklarovaná v predmetných colných konaniach je nepomerne nižšia ako vývozná cena
poskytnutá vývozcom daného tovaru a prijatá čínskymi colnými orgánmi. V daných veciach boli splnené
všetky zákonné podmienky ustanovené v článku 181a Vykonávacieho nariadenia vrátane dodržania
procesného postupu nariadeného predmetným ustanovením zo strany colného úradu. Pochybnosti
colného úradu, že deklarovaná cena nepredstavuje celkovú zaplatenú cenu, neboli odstránené ani na
základe dokladov predložených žalobcom a boli potvrdené výsledkami preverovania OLAF v Číne, colný
úrad v súlade s článkom 181a Vykonávacieho nariadenia neurčoval colnú hodnotu metódou prevodnej
hodnoty podľa článku 29 Colného kódexu, ale vydal konečné rozhodnutie vo veci určenia colnej hodnoty
náhradnou metódou.

Žalovaný konštatoval, že Colný úrad Prešov skutočne nedisponuje kompletným vybavením dožiadania
z OLAF - u. Výsledky preverovania boli z OLAF-u doručené prostredníctvom zabezpečenej siete, ktorá
bola vytvorená medzi OLAF-om a Finančným riaditeľstvom SR (nie OLAF-om a colným úradom), pričom
v predmetnej správe sú uvedené výsledky preverenia aj iných dovozov ako tých, ktoré realizoval žalobca,
zistenia týkajúce sa aj iných osôb, nielen žalobcu a dokonca zistenia týkajúce sa iných colných úradov,
nielen Colného úradu Prešov. Všetky údaje týkajúce sa žalobcu a ním uskutočnených dovozov, ktoré
boli predmetom preverenia, Finančné riaditeľstvo SR uviedlo v informácii o výsledkoch preverovania zn.
1100602/1/206357/2014 zo dňa 29.03.2014. Opätovne poukázal na ustanovenie článku 10 nariadenia
č. 883/2013, ktoré obsahuje úpravu týkajúcu sa dôvernosti a ochrany údajov. V zmysle uvedeného
ustanovenia informácie postúpené alebo získané úradom OLAF v priebehu externých vyšetrovaní v
akejkoľvek forme sú chránené príslušnými ustanoveniami a informácie postúpené alebo získané úradom
OLAF v priebehu interných vyšetrovaní v akejkoľvek forme sú predmetom služobného tajomstva a
sú chránené predpismi platnými pre inštitúcie Únie. Dotknuté inštitúcie, orgány, úrady alebo agentúry
zabezpečia, aby sa dodržiavala dôvernosť vyšetrovaní vedených úradom OLAF. Z uvedeného je zrejmé,
že žalobcovi nebola, a ani nemohla byť poskytnutá celá a kompletná správa z vyšetrovania OLAF,
ktorá sa týka rozsiahleho vyšetrovania a obsahuje dôverné údaje aj o iných osobách, než je žalobca a
nie sú podkladom pre konanie vo veci určenia colnej hodnoty a dodatočného vymerania colného dlhu
žalobcovi. Všetky podklady a zistenia vyplývajúce zo správy OLAF, týkajúce sa žalobcu, sú uvedené
v Informácii Finančného riaditeľstva SR o výsledkoch preverovania zn. 1100602/1/206357/2014 zo
dňa 29.03.2014, ktorá je súčasťou spisového materiálu. Žalobca teda mal možnosť oboznámiť sa s
výsledkami preverovania a vyjadriť sa k nim. Splnomocnený zástupca svoje právo nazrieť do spisu využil
a k podkladom rozhodnutia i spôsobu zistenia sa niekoľkokrát vyjadril. Zo spisového materiálu je zrejmé,
že colný úrad so žalobcom, resp. jeho splnomocneným zástupcom komunikoval a umožnil mu vyjadriť
sa k podkladom pre rozhodnutie, teda i k správe OLAF v rozsahu týkajúcom sa žalobcu.

Žalovaný poukázal tiež na to, že Colný úrad Prešov listami: Oznámenie a žiadosť o vyjadrenie
k uplatneniu postupu podľa článku 73 nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje
Colný kódex Spoločenstva zn. 1096273/1/87103/2014 zo dňa 17.02.2014, Výzva na predloženie
doplňujúcich dokladov a informácií zn. 1096273/1/87093/2014 zo dňa 17.02.2014, Vyjadrenie k výzve
a oznámeniu - odpoveď, zn. 1096273/1/131629/2014 zo dňa 10.03.2014, Oznámenie o pretrvávaní



dôvodných pochybností a začatí konania o určení colnej hodnoty a dodatočného vymerania colného
dlhu zn. 1096273/1/217202/2014 zo dňa 07.05.2014; žalobcovi náležité oznamoval všetky skutočnosti
a nadobudnuté informácie, a zároveň ho vyzýval, aby sa k nim vyjadril. Tvrdenia splnomocneného
zástupcu, že napadnuté rozhodnutia sú vydané v rozpore s ustanovením § 33 ods. 1 a 2 Správneho
poriadku, považuje žalovaný za neopodstatnené. Žalobca svoje právo vyjadriť sa k veci aj využil a
svoje vyjadrenie Colnému úradu Prešov podal (Vyjadrenie k výzve a oznámeniu zo dňa 18.02.2014,
Vyjadrenie k oznámeniu o pretrvávaní dôvodných pochybností a začatí konania o určení colnej
hodnoty a dodatočného vymerania colného dlhu, zn. 154/JK/14 zo dňa 02.06.2014), pričom colný úrad
vyjadrenia žalobcu vzal do úvahy, zaoberal sa nimi, predložené doklady dôsledne preskúmal, vzniknuté
podozrenia žalobcovi oznámil, a následne podrobne odôvodnil svoje konanie v odvolaním napadnutých
rozhodnutiach, pričom postupoval v súlade s národnými aj medzinárodnými právnymi aktami. Berúc do
úvahy všetky skutočnosti a vydané písomnosti, žalovaný trvá na tom, že colné orgány postupovali v
úzkej súčinnosti so žalobcom ako účastníkom konania, dali mu príležitosť, aby mohol svoje práva a
záujmy účinne obhajovať, ako aj vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia.

Žalovaný považuje námietky žalobcu v súvislosti s preverením účtovníctva predávajúceho v ČĽR
o nenesení zodpovednosti za úkony predávajúceho za účelové a irelevantné. Inštitút následnej
kontroly v zmysle § 12 zákona č. 199/2004 Z.z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov nepredstavuje výlučný spôsob kontroly údajov uvedených
v colnom vyhlásení, ani jedinú možnosť nápravy zisteného nezákonného stavu. Colné predpisy
upravujú niekoľko spôsobov vykonávania colného dohľadu a preverovania skutočností o dovážanom
tovare, napríklad colné konanie alebo colnú kontrolu, takže colnému úradu nemožno direktívne
nariadiť len uplatňovanie následnej kontroly po prepustení tovaru. Na preverenie deklarovaných
údajov a predložených dokladov v colnom konaní môžu colné orgány okrem inštitútov ustanovených
komunitárnymi a národnými predpismi, vrátane kombinácií týchto inštitútov, využiť taktiež oprávnenia
vyplývajúce z uzatvorených bilaterálnych alebo medzinárodných zmlúv o administratívnej spolupráci
alebo vzájomnej pomoci v colnej oblasti. V predmetných veciach bolo samotné preverovanie údajov
o colnej hodnote vykonávané na základe medzinárodnej Dohody medzi EÚ a ČĽR a nariadenia č.
515/97 a v súlade s nariadením č. 883/2013. Finančné riaditeľstvo SR považuje za účelové trvanie
splnomocneného zástupcu na vykonaní následnej kontroly v účtovníctve čínskeho vývozcu, keďže
všetky informácie boli získané zákonným spôsobom orgánmi oprávnenými takéto informácie získavať
a preverovať, takže nie je dôvod spochybňovať ich pravosť, pravdivosť ani úplnosť. Predložené
cezhraničné platobné príkazy sú dôkazom o tom, že uvedené sumy boli zahraničnému predávajúcemu
uhradené, ale nezaručujú, že zaplatená cena zodpovedá prevodnej hodnote a zahŕňa všetky náklady,
ktoré vstupujú do colnej hodnoty, takže predložené doklady nevyvracajú pochybnosť colného úradu,
že ide o celkovú platbu za dovezený tovar. Finančné riaditeľstvo SR taktiež poukázalo na skutočnosť,
že zo strany žalobcu ani splnomocneného zástupcu v predmetných konaniach nebol vysvetlený
neprimeraný rozdiel medzi deklarovanými dovoznými a zistenými vývoznými cenami. Splnomocnený
zástupca sám tvrdí, že nepozná colné a daňové predpisy Čínskej republiky, napriek tomu v žalobe
vyslovuje podozrenie, že zo strany čínskych vývozcov môže ísť o snahu získať odpočet DPH pri vývoze
vo vyššej výške. Uvedené tvrdenia splnomocneného zástupcu žalovaný považuje za nepodložené
a vykonštruované. Splnomocnený zástupca najprv tvrdí, že colné a daňové predpisy Číny nepozná,
vzápätí ich však porovnáva so slovenskými daňovými predpismi a dôvodí, že z dôvodov ustanovených
na základe slovenských daňových predpisov sa pravdepodobne dopúšťajú podvodného konania
čínski vývozcovia. Z uvedeného je zrejmé, že argumentácia splnomocneného zástupcu je založená
na ničím nepodložených a špekulatívnych tvrdeniach so snahou odvrátiť pozornosť od žalobcu.
Požiadavku splnomocneného zástupcu na zisťovanie a preverovanie ďalších skutočností týkajúcich sa
už zistených preverení obsiahnutých v Správe OLAF považuje žalovaný za účelové. Ustanovenie článku
11 nariadenia č. 883/2013 určuje, že výsledky vyšetrovania OLAF obsiahnuté v správe predstavujú
prípustný dôkaz v správnych alebo súdnych konaniach členského štátu, takže žalovaný nemá dôvod
pochybovať o správnosti, pravdivosti a úplnosti postúpených zistení. V zmysle uvedeného ustanovenia je
taktiež zrejmé, že výsledné zistenia môžu byť použité v správnych konaniach orgánov členských štátov,
takže sú prípustné ako základ pre vydanie rozhodnutia o určení colnej hodnoty v správnom konaní.
Všetky získané výsledky sa vzťahujú na konkrétne dovozné prípady, ktoré boli presne identifikované.
Colná hodnota bola určená adresne a vzťahovala sa na dovážaný tovar (presná identifikácia vyvezeného
tovaru z Číny/dovezeného na colné územie Európskej Únie a kontajnera, ktorý bol vyvezený z Číny).
Vývozná cena, s ktorou daný tovar vystupuje z krajiny vývozu, je priamo spojená s cenou, s ktorou daný
tovar vstupuje do krajiny dovozu (logickým záverom je, že dovozná cena tovaru musí byť minimálne



vo výške ceny, s ktorou daný tovar vystupoval z krajiny vývozu, ak počas prepravy nedošlo k jeho
poškodeniu).

Žalovaný v súvislosti s námietkami vo vzťahu k OLAF namietal skutočnosť, že časopis Justičná revue
nie je všeobecne záväzný právny predpis; nepredstavuje dokonca žiadny právny predpis či judikát, takže
argumentáciu splnomocneného zástupcu, ktorú opiera o takýto dôkaz, považuje za prejav dôkaznej
a argumentačnej núdze splnomocneného zástupcu. Žalovaný zdôraznil, že pri argumentácii vychádza
z článku 10 nariadenia č. 883/2013, podľa ktorého informácie postúpené alebo získané úradom
OLAF v priebehu externých vyšetrovaní v akejkoľvek forme sú chránené príslušnými ustanoveniami
a informácie postúpené alebo získané úradom OLAF v priebehu interných vyšetrovaní v akejkoľvek
forme sú predmetom služobného tajomstva a sú chránené predpismi platnými pre inštitúcie Únie.
Žalovaný argumentoval, že netvrdil, že informácie získané z OLAF - u musia ostať „utajené" (uvedený
termín používa výlučne splnomocnený zástupca) a zdôrazňuje, že v zmysle vyššie uvedeného článku
10 Nariadenia č. 883/2013 dotknuté inštitúcie, orgány, úrady alebo agentúry zabezpečia, aby sa
dodržiavala dôvernosť vyšetrovaní vedených úradom OLAF. Výsledky preverovania z OLAF-u, ktoré boli
Finančnému riaditeľstvu SR doručené prostredníctvom zabezpečenej siete, týkajúce sa žalobcu a ním
uskutočnených dovozov, Finančné riaditeľstvo SR uviedlo v informácii o výsledkoch preverovania zn.
1100602/1/206357/2014 zo dňa 29.03.2014, ktorú následne zaslalo Colnému úradu Prešov, a ktoré tvorí
súčasť spisového materiálu.

V súvislosti s námietkami žalobcu, že napadnuté rozhodnutia boli vydané v rozpore s článkom 220 ods.
1 Colného kódexu, keďže colný úrad sa o pochybnostiach o deklarovanej colnej hodnote dozvedel dňa
17.02.2014, pričom napadnuté prvostupňové rozhodnutia vydal až dňa 13.06.2014, žalovaný uviedol,
že považuje predmetné námietky za účelové a irelevantné. Z výroku i z odôvodnení napadnutých
prvostupňových rozhodnutí Colného úradu Prešov je zrejmé, že k zápisu sumy cla v zmysle článku
220 ods. 1 Colného kódexu došlo v dôsledku určenia colnej hodnoty náhradnou metódou (vo vyššej
výške ako bola deklarovaná hodnota v colných konaniach). Keďže v dôsledku určenia colnej hodnoty
náhradnou metódou vznikol dôvod na dodatočné vymeranie colného dlhu v zmysle článku 220 ods. 1
Colného kódexu (v colných konaniach bola vymeraná nižšia suma cla ako je suma cla skutočne dlžná
podľa platných právnych predpisov), colný úrad napadnutými rozhodnutiami zároveň po dodatočnom
zápise dlžnej sumy dovozného cla do účtovnej evidencie v zmysle článku 220 ods. 1 Colného kódexu
oznámil v súlade s článkom 221 ods. 1 Colného kódexu žalobcovi ako povinnému dlžníkovi dodatočne
vymerané sumy dovozného cla. Keďže otázka určenia colnej hodnoty tovaru v prejednávanej právnej
veci priamo a neoddeliteľne súvisí s otázkou súčasného určenia správnej výšky dovozných platieb, ktoré
majú byť oznámené dlžníkovi, colný úrad obe tieto otázky posúdil v jednom konaní a zahrnul ich do
jedného rozhodnutia, t.z. colný úrad jedným rozhodnutím určil colnú hodnotu náhradnou metódou a
zároveň dodatočne vymeral colný dlh. K dodatočnému vymeraniu colného dlhu v zmysle článku 220
ods. 1 Colného kódexu nedošlo v dôsledku pochybností o správnosti deklarovanej hodnoty, ako sa
splnomocnený zástupca mylne domnieva, ale v dôsledku určenia colnej hodnoty podľa článku 31 ods.
1 Colného kódexu. Zákonná dvojdňová lehota v zmysle článku 220 ods. 1 Colného kódexu tak začala
plynúť dňom určenia colnej hodnoty náhradnou metódou. Keďže k dodatočnému vymeraniu colného
dlhu došlo v ten istý deň ako bola určená colná hodnota náhradnou metódou, zákonná dvojdňová lehota
ustanovená v článku 220 ods. 1 Colného kódexu bola v daných prípadoch dodržaná.

Žalovaný k namietanému rozporu postupu colných orgánov a napadnutých rozhodnutí s princípom
právnej istoty žaloby dôvodil, že prepustenie tovaru do režimu voľný obeh nepredstavuje stav nemenný,
keďže v zmysle colných predpisov je colný úrad oprávnený napr. vykonať následnú kontrolu po
prepustení tovaru a na základe zistení prijať príslušné opatrenia (napr. dodatočne vymerať colný dlh).

Finančné riaditeľstvo SR v súvislosti s predmetnými námietkami splnomocneného zástupcu ďalej
uviedlo, že v ustanovení článku 181a ods. 2 Vykonávacieho nariadenia je uvedené, že konečné
rozhodnutie a jeho odôvodnenie sa písomne oznámi príslušnej osobe. Pojem „konečné rozhodnutie" je
teda použitý v uvedenom ustanovení a keďže celý procesný postup tohto ustanovenia smeruje k určeniu
colnej hodnoty náhradnou metódou, je zrejmé, že colný úrad uvádza pojem „konečné rozhodnutie vo
veci určenia colnej hodnoty" správne a v súlade s uvedeným ustanovením. Colným konaním sa v
zmysle § 24 zákona č. 199/2004 Z.z. rozumie konanie, ktorého účelom je rozhodnúť, či a za akých
podmienok sa tovar, ktorý sa dováža, vyváža alebo prepravuje cez územie Slovenskej republiky,
prepúšťa do navrhovaného režimu alebo sa mu pridelí iné navrhované colne schválené určenie alebo



použitie. Colný úrad prijatím colného vyhlásenia a prepustením tovaru do navrhovaného colného režimu
neosvedčuje pravosť, pravdivosť a presnosť údajov uvedených v colnom vyhlásení, keďže podanie
colného vyhlásenia, vrátane údajov v ňom uvedených a dokladov k nemu pripojených, sa považuje
výlučne za prejav vôle deklaranta. Údaje, uvedené v colnom vyhlásení, vrátane údajov o deklarovanej
colnej hodnote, môžu byť predmetom ďalšieho overovania. Colný úrad v predmetných prípadoch v
colných konaniach potvrdením písomných colných vyhlásení odtlačkom pečiatky nerozhodol o určení
colnej hodnoty podľa článku 29 Colného kódexu, ako sa mylne domnieva splnomocnený zástupca,
ale deklarovanú sumu použil ako základ pre výpočet dlžných platieb súvisiacich s prepustením tovaru
do režimu voľný obeh. V prípade režimu voľný obeh je totiž v zmysle článku 79 Colného kódexu
jednou z podmienok na prepustenie tovaru do tohto režimu vybratie všetkých platieb dlžných na základe
právnych predpisov. O skutočnosti, že colný úrad má dôvodné pochybnosti o deklarovanej cene a že táto
bude predmetom overovania, bol účastník konania informovaný v Oznámení a žiadosti o vyjadrenie k
uplatneniu postupu podľa článku 73 Colného kódexu. Ustanovenie článku 73 Colného kódexu umožňuje
colnému úradu prepustiť tovar do navrhovaného režimu v prípadoch, keď overovanie údajov v colnom
vyhlásení nie je možné v primeranej lehote ukončiť a tovar na účely overovania už nie je potrebný.
V zmysle uvedeného ustanovenia je možné prepustiť tovar do navrhovaného režimu aj v prípade,
ak nebolo ukončené overovanie správnosti deklarovanej colnej hodnoty a nebolo vydané konečné
rozhodnutie vo veci určenia colnej hodnoty. S prepustením tovaru v súlade s uvedeným ustanovením
žalobca ako deklarant vyjadril súhlas podpisom na rube predmetného oznámenia. Z uvedeného je
zrejmé, že colný úrad zákonným spôsobom oznámil žalobcovi, že prepustením tovaru do voľného obehu
(potvrdením colného vyhlásenia odtlačkom úradnej pečiatky) colný úrad nevydal konečné rozhodnutie
vo veci určenia colnej hodnoty, ale ide o prepustenie v súlade s článkom 73 ods. 1 Colného kódexu,
pričom žalobca s uvedeným postupom súhlasil. Skutočnosť, že tovar bol prepustený do voľného obehu,
nemá žiadnu priamu súvislosť s uplatňovaním náhradných metód colného hodnotenia. Tovar môže byť
prepustený do voľného obehu a colná hodnota sa definitívne určí následne, avšak pod podmienkou
zabezpečenia colného dlhu, čo vyplýva z článku 13 Dohody o vykonávaní článku VII GATT. Na základe
uvedených skutočností je zrejmé, že colný úrad vydaním napadnutých rozhodnutí o určení colnej
hodnoty náhradnou metódou nerozhodoval dvakrát v tej istej veci; colný úrad v colných konaniach o
určení colnej hodnoty nerozhodoval, deklarovaná cena bola použitá len na účely vymerania dlžných
dovozných platieb určených na vybratie v colných konaniach, čo je v zmysle článku 79 Colného kódexu
podmienkou prepustenia tovaru do colného režimu voľný obeh.

Finančné riaditeľstvo SR považuje námietky žalobcu o prepustení obdobného tovaru iným
spoločnostiam bez realizácie postupu ako vo vzťahu k žalobcovi, že s uvedenými námietkami sa
v odôvodnení rozhodnutia zn. 1100901/1/356676/2014 zo dňa 29.04.2015 riadne vyrovnalo. Colné
orgány pri rozhodovaní rešpektujú zásadu rovnosti účastníkov konania a taktiež zásadu rovnakého
rozhodovania v skutkovo a právne obdobných veciach. V prípade, ak by boli u iného subjektu
zistené rovnaké skutkové a právne okolností t.z. overovaním deklarovanej colnej hodnoty v krajine
vývozu prostredníctvom Európskej komisie - OLAF by bolo zistené, že deklarovaná hodnota je
vo výraznom nepomere k zisteným vývozným cenám, colný úrad by postupoval voči akémukoľvek
subjektu rovnako ako v predmetných právnych veciach, t.z. došlo by k zákonnému spochybneniu
deklarovanej ceny, určeniu colnej hodnoty náhradnou metódou a dodatočnému vymeraniu colného
dlhu. Európska komisia a taktiež Slovenská republika majú záujem na tom, aby nebol na územie
Spoločenstva dovážaný podhodnotený textilný tovar, aby boli vykonávané účinné kontroly vo vzťahu
k tovaru, pri ktorom hrozí zvýšené riziko páchania podvodov, napr. úmyselné uvádzanie nesprávnych
údajov o sadzobnom zatriedení, pôvode a colnej hodnote a aby bolo vybraté clo v súlade s platnými
právnymi predpismi. Postup spochybnenia deklarovanej ceny a vydanie konečného rozhodnutia o
určení colnej hodnoty náhradnou metódou, ustanovený v článku 181a Colného kódexu, ktorý bol
v predmetnom prípade aplikovaný, je objektívne odôvodnený sledovaním uvedeného oprávneného
záujmu, primeraný a nevyhnutný na dosiahnutie tohto záujmu. Na základe uvedených skutočností je
zrejmé, že v predmetných veciach vo vzťahu k žalobcovi nedošlo k porušeniu žiadneho ustanovenia
antidiskriminačného zákona. Splnomocneným zástupcom uvedené informácie o údajnom prepúšťaní
textilného tovaru iným subjektom na iných pobočkách za podhodnotené deklarované ceny môžu slúžiť
colným orgánom ako podnet na kontrolu činnosti a správnosti postupu prejednávajúcich colníkov. V
prípade spoločností a dovozov, ktoré splnomocnený zástupca uviedol v odvolaní a v žalobe, Finančné
riaditeľstvo SR konštatovalo, že v daných prípadoch išlo o dovoz iného druhu tovaru (podprsenky) alebo
tovaru s iným nomenklatúrnym zatriedením, ako bolo nomenklatúrne zatriedenie tovaru dovážaného
žalobcom a taktiež išlo o dovozy uskutočnené v inom období, takže ich nie je možné porovnávať



s dovozmi uskutočnenými žalobcom, ktoré boli predmetom určenia colnej hodnoty a dodatočného
vymerania colného dlhu napadnutými rozhodnutiami Colného úradu Prešov.

Žalovaný uviedol, že vzhľadom na skutočnosti uvedené v tomto vyjadrení zastáva právny názor, že
rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR zn. 1100901/1/356676/2014 zo dňa 29.04.2015 a rozhodnutia
Colného úradu Prešov zn. 1096273/1/276125/2014 zo dňa 13.06.2014, zn. 1096273/1/276371/2014
zo dňa 13.06.2014, zn. 1096273/1/276375/2014 zo dňa 13.06.2014, zn. 1096273/1/276377/2014 zo
dňa 13.06.2014, zn. 1096273/1/276381/2014 zo dňa 13.06.2014, zn. 1096273/1/276385/2014 zo dňa
13.06.2014, zn. 1096273/1/276388/2014 zo dňa 13.06.2014, zn. 1096273/1 /276394/2014 zo dňa
13.06.2014 a zn. 1096273/1/276395/2014 zo dňa 13.06.2014, boli vydané v súlade so zákonom a
na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci a námietky vznesené v žalobe neodôvodňujú
zrušenie napadnutých rozhodnutí.

Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 244 ods. 1 O.s.p. upravuje, že v správnom súdnictve
preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov
orgánov verejnej správy. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - v správnom súdnictve preskúmavajú súdy
zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy ako aj orgánov
záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje
rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Podľa §
244 ods. 3 O.s.p. - rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom
konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenie a povinnosti
fyzických alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo
povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa
rozumie aj jeho nečinnosť.

Podľa § 247 ods. 1 - podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo
právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu
a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - pri
rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy,
aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú,
nadobudlo právoplatnosť.

Z obsahu predloženého administratívneho spisu vyplýva, že Colný úrad Prešov, pobočka Colného
úradu Poprad rozhodnutiami, všetky zo dňa 13.06.2014, určila colnú hodnotu náhradnou metódou a
dodatočným vymeraním dovozného cla.

Rozhodnutím č. 1096273/1/276371/2014 Colný úrad Prešov, pobočka CÚ Poprad ako príslušný orgán
podľa § 9 ods. 3 písm. a/, k/ zákona č. 652/2004 Z.z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o
zmene a doplnení niektorých zákonov a v súlade s § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní
rozhodol tak, že určil podľa čl. 31 ods. 1 Nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje
Colný kódex Spoločenstva v znení neskorších zmien a doplnkov na základe údajov dostupných v
Spoločenstve s použitím vhodných prostriedkov zlučiteľných so zásadami a všeobecnými pravidlami
Dohody o vykonávaní článku VII Všeobecnej dohody o clách a obchode od roku 1994, článku VII
Všeobecnej dohody o clách a obchode od roku 1994 a ustanoveniami kapitoly 3 Hlavy II Colného kódexu
colnú hodnotu tovaru:

číslo položky colného vyhlásenia: 1
opis tovaru: Pánske nohavice z denimu
číselný znak TARIC: 6203423100
tovarová faktúra č.: SSCH14-0000394 zo dňa 09.01.2014
množstvo: 22443 kusov
vlastná hmotnosť: 13940 kg
krajina pôvodu: Čína

číslo položky colného vyhlásenia: 2
opis tovaru: Pánske nohavice z bavlny
číselný znak TARIC: 6203423500
tovarová faktúra č.: SSCH14-0000394 zo dňa 09.01.2014



množstvo: 7200 kusov
vlastná hmotnosť: 4764 kg
krajina pôvodu: Čína,

ktorý bol predložený na colné konanie deklarantom TRADESPEC, s.r.o.... na základe colného vyhlásenia
ev. č. 0627310400390 prijatého dňa 17.02.2014 a prepustený do navrhovaného colného režimu voľný
obec s oslobodením od dane z pridanej hodnoty (4200) dňa 17.02.2014 rozhodnutím vydaným v colnom
konaní ev. č. 0627310400390, náhradnou metódou pri položke č. 1 vo výške 148.892,08 eur a pri položke
č. 2 vo výške 50.420,17 eur.

V dôsledku určenia colnej hodnoty náhradnou metódou podľa čl. 31 ods. 1 Colného kódexu vznikol
dôvod na dodatočné vymeranie colného dlhu.

Colný úrad z uvedeného dôvodu zároveň po zápise do účtovnej evidencie dňa 13.06.2014 pod ev. č.
062733040004 podľa článku 217 ods. 1 v spojení s článkom 220 ods. 1 Colného kódexu oznamuje v
zmysle článku 221 ods. 1 Colného kódexu povinnému dlžníkovi TRADESPEC, s.r.o.... kvalifikovanému
ako dlžník podľa článku 201 ods. 3 Colného kódexu colný dlh v celkovej výške 22.758,23 eur,
pozostávajúci z cla vo výške 22.758,23 eur.

Colný dlh vznikol dlžníkovi podľa článku 221 ods. 1 písm. a/ Colného kódexu prepustením tovaru,
ktorý podlieha dovoznému clu, do colného režimu voľný obeh na podklade colného vyhlásenia ev. č.
0627310400390 zo dňa 17.02.2014, a to podľa článku 201 ods. 2 Colného kódexu v okamihu prijatia
daného colného vyhlásenia.

Prvostupňový správny orgán ďalej vo výroku uviedol, že v zmysle článku 214 Colného kódexu colný
úrad určil colný dlh podľa predpisov vzťahujúcich sa na tovar v okamihu vzniku colného dlhu, t.j. v čase
prijatia predmetného colného vyhlásenia.

Súčasne žalobcovi uložil ako dlžníkovi, že je podľa článku 222 ods. 1 písm. a/ Colného kódexu povinný
zaplatiť sumu colného dlhu v celkovej výške 22.758,23 eur v lehote do 10 kalendárnych dní odo dňa
jeho oznámenia na účet Finančného riaditeľstva SR vedený v Štátnej pokladnici Bratislava... .

Ďalším rozhodnutím vydaným pod č. 1096273/1/276125/2014 podľa už v prvom rozhodnutí citovaných
ustanovení s presnou identifikáciou tovaru uložil žalobcovi zaplatiť sumu colného dlhu v celkovej výške
1.183,80 eur v lehote 10 dní kalendárnych dní odo dňa jeho oznámenia na účet Finančného riaditeľstva
SR... .

Rozhodnutím vydaným pod č. 1096273/1/276375/2014 žalobcovi po určení colnej hodnoty tovaru
uložil povinnosť zaplatiť sumu colného dlhu v celkovej výške 9.793,22 eur v rovnakej lehote ako pri
predchádzajúcich rozhodnutiach.

Rozhodnutím vydaným pod č. 1096273/1/276377/2014 po určení colnej hodnoty tovaru náhradnou
metódou uložil povinnosť žalobcovi ako dlžníkovi zaplatiť sumu colného dlhu v celkovej výške 1.691,26
eur.

Rozhodnutím č. 1096273/1/276381/2014 bola uložená povinnosť žalobcovi ako dlžníkovi zaplatiť sumu
v celkovej výške 6.281,33 eur.

Rozhodnutím vydaným pod č. 1096273/1/276385/2014 bola uložená povinnosť zaplatiť sumu colného
dlhu v celkovej výške 4.247,65 eur.

Rozhodnutím č. 1096273/1/276388/2014 bola uložená povinnosť zaplatiť sumu colného dlhu v celkovej
výške 20.191,25 eur.

Rozhodnutím č. 1096273/1/276394/2014 uložil žalobcovi zaplatiť sumu colného dlhu v celkovej výške
8.923,02 eur.



Rozhodnutím vydaným pod č. 1096273/1/276395/2014 po určení colnej hodnoty tovaru náhradnou
metódou uložil zaplatiť sumu colného dlhu v celkovej výške 9.929,20 eur.

Výroky rozhodnutí prvostupňový správny orgán odôvodnil tým, že základná úprava colnej hodnoty
vychádza z ustanovení medzinárodných dohôd, ktorými je Slovenská republika viazaná a to Všeobecná
dohoda o clách a obchode GATT zverejnená vo vládnej vyhláške č. 59/1948 Zb. (ďalej len „Všeobecná
dohoda“) a Dohoda o uplatňovaní článku VII GATT zverejnená vyhláškou Ministerstva zahraničných vecí
č. 120/1984 Zb. (ďalej len „Dohoda GATT“), ktorých ustanovenia sú prenesené do Colného kódexu a do
nariadenia Komisie (EHS) č. 2454/93, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (EHC) č. 2913/92, ktorým
sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len „vykonávacie
nariadenie“).

Poukázal na to, že z článku 1 Dohody GATT a z článku 29 Colného kódexu je colnou hodnotou
dovážaného tovaru jeho prevodná hodnota, t.j. cena skutočne zaplatená, alebo ktorá sa má zaplatiť za
tovar predávaný na vývoz na colné územie Spoločenstva, podľa potreby upravená podľa článku 32 a
33 Colného kódexu. Prevodnú hodnotu tovaru je možné prijať, ak sú splnené podmienky podľa článku
29 ods. 1 písm. a/ až d/ a je splnená definícia uvedená v článku VII ods. 2 písm. b/ Všeobecnej dohody,
a to skutočná hodnota je cena, za ktorú sa v čase a na mieste určenom predpismi dovážajúcej krajiny
taký alebo rovnaký tovar predáva alebo ponúka na predaj v rámci normálneho spôsobu obchodu za
podmienok neobmedzenej súťaže. Požiadavka na predaj uskutočnený v rámci normálneho spôsobu
obchodu za podmienok neobmedzenej súťaže vylučuje prijatie ceny, i keď skutočne platenej, ale
dosiahnutej mimo tohto rámca. Cena stanovená na základe nedôveryhodných dokladov a informácií
(napr. vedomá snaha uzavrieť stratový obchod) je pre účely colnej hodnoty neprijateľná.

V ďalšej časti odôvodnení rozhodnutí zo dňa 13.06.2014 colný úrad poukázal na konkrétne colného
vyhlásenia, ktoré prijal, ktorých bol deklarantom TRADESPEC, s.r.o., s návrhom na prepustenie tovaru
do colného režimu voľný obeh, s oslobodením od dane z pridanej hodnoty, s identifikáciou faktúr, CMR.
Colný úrad uviedol, že v súlade s čl. 68 Colného kódexu colný úrad pristúpil k overovaniu údajov.

Poukázal ďalej na to, že pri vyhodnocovaní dokladov, ktoré boli prílohami colných vyhlásení, dospel
správny orgán k pochybnosti o správnosti a úplnosti údajov, ktoré sa týkali deklarovaných colných
hodnôt a dôvodom vzniku pochybností bola výrazná odlišnosť od hodnoty mediánu stanoveného
Európskou komisiou, JRC - ceny založenej na reálnych dovozných prípadoch v rámci EÚ. Hodnota
mediánu stanovená Európskou komisiou je využívaná ako jeden z nástrojov riadenia analýzy rizika a jej
stanovenie Európskou komisiou je zárukou uplatňovania rovnakých podmienok pre dovozcov v rámci
colného územia Európskej únie.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti prvostupňový správny orgán poukázal na to, že z aplikácie
ustanovenia § 181a ods. 2 vykonávacieho nariadenia a § 27 ods. 2 Colného zákona vyzval žalobcu
ako účastníka konania formou písomných výziev na predloženie doplňujúcich dokladov a informácií,
ktorými by zdôvodnil deklarovanú colnú hodnotu a to za použitia postupu podľa článku 73 ods. 1 druhá
veta Colného kódexu prepustil predmetný tovaru do navrhovaného colného režimu voľný obeh napriek
tomu, že nebolo ukončené overovanie správnosti deklarovanej colnej hodnoty a nebolo vydané konečné
rozhodnutie vo veci určenia colnej hodnoty a s uvedeným postupom žalobcu oboznámil. Ďalej poukázal
na to, že podľa čl. 74 Colného kódexu žalobca zabezpečil colný dlh s uvedením konkrétnych súm.

V ďalších častiach odôvodnenia rozhodnutí poukázal na písomnú výzvu vo vzťahu k žalobcovi, ktorý
predložil konkrétne agremeenty, kópie faktúr a kópie cezhraničných platobných príkazov. Colný úrad
konštatoval, že postupujúc podľa nariadenia Rady (EHS) č. 515/97 o vzájomnej pomoci medzi správnymi
orgánmi členských štátov a o spolupráci medzi správnymi orgánmi členských štátov a Komisiou
pri zabezpečovaní riadneho uplatňovania predpisov o colných a poľnohospodárskych záležitostiach
uvedených v Úradnom vestníku ES L 82 z 22.03.1997, dňa 24.02.2014 požiadal Európsku komisiu -
Európsky úrad pre boj proti podvodom (v ďalšom texte iba „OLAF“) o sprostredkovanie a preverenie
konkrétnych údajov súvisiacich s deklarovanou colnou hodnotou vybratých druhov dovážaného tovaru v
krajine vývozu, t.j. v Číne na základe dohody medzi Európskym spoločenstvom a vládou Čínskej ľudovej
republiky o spolupráci a vzájomnej administratívnej pomoci v colných otázkach uverejnené v Úradnom
vestníku EÚ L 375 z 23.12.2014.



Uviedol, že požadované preverenie sa týkalo správnosti údajov colnej hodnoty dovážaného tovaru
uvedeného okrem iných colných vyhlásení s uvedením konkrétnych položiek, pri ktorých vznikli
odôvodnené pochybnosti o správnosti deklarovanej colnej hodnoty. Uviedol, že na základe tejto
žiadosti vykonala Generálna správa pre clá Čínskej ľudovej republiky na útvar Anti-Smuggling Bureau
požadované preverenia a získané informácie poskytla OLAF, ktorý tieto informácie prostredníctvom
zabezpečenej komunikačnej siete AFIS určenej na výmenu informácií medzi Európskou komisiou a
členskými štátnymi postúpil žalovanému.

S poukazom na to, že vo všetkých preverovaných prípadoch sa podarilo presne identifikovať konkrétne
zásielky, poverené čínske orgány boli schopné poskytnúť reálne vývozne ceny, s ktorými predmetný
tovar vystupoval z Číny. V konkrétnych rozhodnutiach poukázal na zistenia príslušných orgánov
ČĽR. Správny orgán prvého stupňa ďalej dôvodil tým, že vychádzajúc z výsledkov preverovania mu
oznámených žalovaným o výsledkoch preverovania č. 1100602/1/206357/2014 zo dňa 29.03.2014 dňa
13.05.2014 boli žalobcovi zaslané oznámenia o pretrvávaní dôvodných pochybností a o začatí konania
o určení colných hodnôt a dodatočného vymerania colného dlhu s oznámením skutočností zistených na
základe preverovania, ktoré zabezpečila Európska komisia - OLAF podľa medzinárodnej dohody medzi
Európskym spoločenstvom a vládou ČĽR o spolupráci a vzájomnej administratívnej pomoci v colných
otázkach a súčasne bol žalobca ako účastník konania vyzvaný podľa čl. 181a ods. 2 Vykonávacieho
nariadenia a § 33 ods. 2 Správneho poriadku, že ak to považuje za potrebné, aby sa písomne vyjadril
ku skutočnostiam uvedeným v oznámení o začatí konania, prípadne navrhol doplnenie podkladov, teda
dôkazných prostriedkov pre rozhodnutie, so stanovením lehoty 15 dní odo dňa doručenia výzvy.

V ďalšej časti odôvodnení rozhodnutí prvostupňový správny orgán poukázal na podania žalobcu, ktoré
sám žalobca cituje v žalobe, preto ich súd už opakovať nebude.

S uvedenými námietkami vo vyjadrení k oznámeniu o začatí konania o určení colnej hodnoty sa colný
úrad vyrovnal tak, že výsledky preverovania uskutočneného kompetentnými orgánmi tretej strany (Colná
správa Čínskej ľudovej republiky) sú relevantné, keďže potvrdzujú skutkový stav a ich doručenie bolo
sprostredkované Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF). Samotné preverovanie údajov
o colnej hodnote bolo vykonávané na základe Dohody medzi Európskym spoločenstvom a vládou
Čínskej ľudovej republiky o spolupráci a vzájomnej administratívnej pomoci v colných otázkach (Ú.v.
EÚ L 375 z 23.11.2004). Všetky informácie boli získané zákonným spôsobom orgánmi oprávnenými
takéto informácie získavať a preverovať. Komunikácia medzi FR SR a OLAF bola realizovaná na
základe nariadenia Rady (EHS) č. 515/97 o vzájomnej pomoci medzi správnymi orgánmi členských
štátov a o spolupráci medzi správnymi orgánmi členských štátov a Komisiou pri zabezpečovaní riadneho
uplatňovania predpisov o colných a poľnohospodárskych záležitostiach (Ú. v. ES L 82 z 22.03.1997).
Výsledky preverovania boli FR SR poskytnuté prostredníctvom zabezpečenej komunikačnej siete AFIS,
ktorá bola zriadená práve na účely výmeny informácií medzi Európskou komisiou - OLAF a členskými
štátnymi EÚ. Uvedená sieť spĺňa všetky požiadavky platných predpisov týkajúce sa bezpečnosti a
ochrany vymieňaných údajov. Takto získané údaje sú preto relevantnými dôkazmi, ktoré možno použiť
v ďalšom konaní. Určenie colnej hodnoty náhradnou metódou nie je založené na všeobecnej informácii
o výsledkoch preverovania. Všetky získané výsledky sa vzťahujú na konkrétne dovozné prípady, ktoré
boli presne identifikované. Colná hodnota bola určená adresne a vzťahovala sa na dovážaný tovar
(presná identifikácia vyvezeného tovaru z Číny/dovezeného na colné územie EÚ a kontajnera, ktorý bol
vyvezený z Číny).

V zmysle čl. 29 Colného kódexu je colná hodnota definovaná ako prevodná hodnota, t.j. cena
skutočne zaplatená alebo cena, ktorá sa má zaplatiť za tovar predávaný na vývoz na colné územie
Spoločenstva, podľa potreby upravená podľa čl. 32 a 33 daného nariadenia. To však neznamená, že
colné orgány vždy prijímajú prevodnú hodnotu bez výhrad len z dôvodu existencie dokladu o platbe,
najmä ak nie je zrejmé, či uvedená platba zahŕňa všetky náklady, ktoré majú byť zahrnuté do základu
colnej hodnoty. Práve z dôvodu, že v praxi dochádza k deklarovaniu ekonomicky neopodstatnených
nízkych prevodných hodnôt, colné orgány majú právo preskúmať tieto hodnoty a colnú hodnotu
neurčiť na základe prevodnej hodnoty, ale náhradnými metódami. Dané oprávnenie colných orgánov
je uvedené v čl. 181a vykonávacieho nariadenia. Colný úrad neurčuje colnú hodnotu na základe
nejakej informácie o výsledkoch preverovania, ale colná hodnota je určená náhradnou metódou v
súlade s ustanoveniami článku 31 Colného kódexu, pričom vychádza z informácií o konkrétnom



prípade získaných prostredníctvom medzinárodnej spolupráce a doručených Slovenskej republike
zabezpečeným spôsobom.

Prvostupňový orgán argumentoval, že prevodná hodnota tovaru je cena skutočne zaplatená, alebo ktorá
sa má zaplatiť za tovar predávaný na vývoz na colné územie Spoločenstva podľa potreby upravená podľa
čl. 32 a 33 Colného kódexu, ale vo svojej podstate má odzrkadľovať obchodný vzťah medzi predávajúcim
a kupujúcim, z čoho vyplýva, že vývozná cena, s ktorou daný tovar vystupuje z krajiny vývozu, je priamo
spojená s cenou, s ktorou daný tovar vstupuje do krajiny dovozu (logickým záverom je, že dovozná cena
tovaru musí byť minimálne vo výške ceny, s ktorou daný tovar vystupoval z krajiny vývozu, ak počas
prepravy nedošlo k jeho poškodeniu). Tvrdenie, že colná hodnota tovaru je a môže byť len jeho prevodná
hodnota, t.j. cena skutočne platená, nie je pravdivé. Na podporu uvedeného ustanovenia článkov 32 a
22 Colného kódexu taxatívne vymenúvajú položky, ktoré majú byť k cene skutočne platenej pripočítané
(čl. 32) alebo od nej odpočítané (čl. 33), čo je jasným dôkazom toho, že nie je možné zamieňať pojem
cena skutočne platená s pojmom colná hodnota. Pokiaľ ide o využitie ceny, s ktorou vystupoval tovar z
Číny, a ktorá bola deklarovaná colným orgánom pri vývoze z Číny, je zrejmé, že táto by mala byť zhodná,
prípadne nižšia ako hodnota, s ktorou tovar vstupoval na colné územie EÚ.

Colný úrad nemá k dispozícii kompletné vybavenie dožiadania v listinnej podobe, keďže výsledky
preverovania boli FR SR doručené Európskou komisiou - OLAF elektronickou formou prostredníctvom
zabezpečenej komunikačnej siete AFIS. Výsledky preverenia sú archivované Európskou komisiou -
OLAF v elektronickej forme v sieti AFIS (Anti-Fraud Informatiom System). Zabezpečená komunikačná
sieť AFIS bola vytvorená práve za účelom zabezpečenia rýchlej a systematickej výmeny informácií
predložených Európskej komisii. Vzhľadom na to, že tieto údaje boli poskytnuté prostredníctvom
zabezpečenej komunikačnej siete, do ktorej má prístup len úzky okruh osôb (registrovaní užívatelia
na úrovni Európskej komisie, členských štátov, prípadne tretích krajín), nemôžu byť údaje z tejto siete
sprístupnené ani poskytnuté k nahliadnutiu tretím osobám. Medzi základné povinnosti registrovaných
užívateľov tejto siete patrí ochrana informácií pred stratou, zneužitím, neoprávneným prístupom,
zverejnením, zmenou alebo zničením. V tomto kontexte je nevyhnutné zabezpečiť zachovanie
dôverného charakteru týchto informácií.

Samotné preverovanie údajov o colnej hodnote bolo vykonávané na základe Dohody medzi Európskym
spoločenstvom a vládou Čínskej ľudovej republiky o spolupráci a vzájomnej administratívnej pomoci v
colných otázkach (Ú. v. EÚ L 375 z 23.12.2004). Všetky informácie boli získané zákonným spôsobom
orgánmi oprávnenými takéto informácie získavať a preverovať. Komunikácia medzi FR SR a OLAF
bola realizovaná na základe nariadenia Rady (ES) č. 515/97 o vzájomnej pomoci medzi správnymi
orgánmi členských štátov a o spolupráci medzi správnymi orgánmi členských štátov a Komisiou
pri zabezpečovaní riadneho uplatňovania predpisov o colných a poľnohospodárskych záležitostiach
(Ú.v. ES L 82 z 22.03.1997). Z uvedeného vyplýva, že FR SR nemá dôvod spochybňovať presnosť,
správnosť, pravdivosť zistení iného kompetentného orgánu pôsobiaceho na úrovni EÚ. K navrhovanému
vysporiadaniu sa s otázkou, kto deklaroval na colných dokladoch reálne vývozné ceny, colný úrad
uviedol, že obchodný vzťah medzi predávajúcim a kupujúcim je založený na ich vzájomnej dohode -
t.j. práva a povinnosti si dohodnú navzájom. Colná dohoda určená colným úradom náhradnou metódou
nie je v žiadnom prípade určená na základe údajov získaných Štatistickým úradom EÚ (Eurostat).
Uvedené údaje poskytujú prehľad dovozných cien, za ktoré sa daný tovar dováža na colné územie
EÚ a boli použité na porovnanie colnej hodnoty dovážaného tovaru. Určenie colnej hodnoty colným
úradom rešpektuje všetky princípy a pravidlá colného hodnotenia - colná hodnota sa neurčila na základe
predajnej ceny v krajine dovozu, t.j. ceny na trhu v EÚ a rovnako sa neurčila na základe ceny tovaru
na domácom trhu v krajine vývozu, ale vychádzalo sa z cien určených pre medzinárodné obchodné
transakcie (t.j. vývozné ceny v krajine vývozu).

Ak vo vyjadrení účastník konania namietal, že PCÚ Poprad sa dopúšťa nesprávneho úradného postupu,
keď po štyroch mesiacoch na ten istý tovar, ktorý bol prepustený do režimu voľný obeh, a pri ktorom bola
prijatá colná hodnota na základe ceny skutočne platenej, určuje colnú hodnotu náhradnou metódou,
určenie ktorej nemôže oprieť o článok 31 Colného kódexu a nevyužil inštitút následnej kontroly v danom
prípade. Ďalej uviedol, že rozhodnutie o dodatočnom vymeraní colného nemožno oprieť o článok 220
ods. 1 Colného kódexu, lebo podľa uvedeného článku má byť suma cla zapísaná do účtovnej evidencie
do 2 dní, odo dňa, kedy sa PCÚ Poprad dozvedela o pochybnostiach deklarovanej colnej hodnoty
tovaru, teda odo dňa 17.02.2014 a PCÚ Poprad dodnes sumu cla do účtovnej evidencie nezapísala.



Podľa účastníka konania sa PCÚ Poprad dopustila nesprávneho úradného postupu, keď zadržiava
spoločnosti colné zábezpeky a nevydala rozhodnutie o tom, z akého dôvodu uvedenú zábezpeku
zadržiava. Účastník konania navrhuje, aby PCÚ Poprad prostredníctvom Finančného riaditeľstva SR
vyžiadala účtovníctvo spoločnosti z Čínskej ľudovej republiky, s ktorou má účastník konania uzatvorený
kontrakt o kúpe predmetného tovaru, ktorý bol dovezený z Čínskej ľudovej republiky a žiada preveriť
platby, ktoré účastník konania zaplatil za dovezený tovar. V závere vyjadrenia účastník konania uviedol,
že nesúhlasí s určením colnej hodnoty tovaru náhradnými metódami a s dovymeraním colného dlhu.

Colný úrad uviedol, že k času, dôvodom, spôsobu a použitiu metódy určovania colnej hodnoty sa
colný úrad v predchádzajúcej časti rozhodnutia už vyjadril. K navrhovanému inštitútu následnej kontroly
colný úrad uviedol, že tento inštitút je v tomto prípade bezpredmetný vzhľadom k tomu, že inštitút
následnej kontroly sa využíva v ukončených prípadoch. Tento prípad od podania colného vyhlásenia
nebol ukončený, len tovar, ktorý nebol potrebný na ďalšie konanie podľa článku 73 Colného kódexu, bol
so súhlasom účastníka konania prepustený do režimu voľný obeh. Pokiaľ ide o lehotu zápisu sumy cla
do účtovnej evidencie, colný úrad poukázal na to, že suma cla vyplývajúca z colného dlhu sa zapíše
do účtovnej evidencie v zmysle článku 220 ods. 1 Colného kódexu do 2 dní odo dňa, kedy sa colné
orgány o tejto skutočnosti dozvedeli a môžu vypočítať sumu dlžnú na základe právnych predpisov a
určiť dlžníka. Colný úrad môže zápis do účtovnej evidencie uskutočniť až po vyhodnotení dôkazov,
ktoré jednak získal sám a tiež dôkazov a vyjadrení, ktoré podal účastník konania. Čo sa týka colnej
zábezpeky, táto nie je predmetom konania o určení colnej hodnoty a dodatočného vymerania colného
dlhu a na žiadosť o uvoľnenie zábezpeky bola účastníkovi konania doručená odpoveď colného úradu
č. 1096273/1/234490/2014 zo dňa 19.05.2014. Návrh na vykonanie dôkazov (vyžiadanie si účtovníctva
spoločnosti z Čínskej ľudovej republiky a vykonanie následnej kontroly v účtovníctve predávajúceho
z Čínskej ľudovej republiky) colný úrad zamietol, keďže právomoc colných orgánov je vymedzená iba
na území Slovenskej republiky, a preto nie je možné žiadať informácie z účtovníctva subjektu, ktorý
sídli v krajine mimo Spoločenstva. Skutkový stav v danej veci bol spoľahlivo preukázaný na základe
dôkazov obsiahnutých v administratívnom spise - získanie údajov o vývoznej cene poskytnutej vývozcom
daného tovaru a prijatej čínskymi colnými orgánmi na základe výsledkov preverovania, ktoré zabezpečila
Európska komisia - OLAF v zmysle medzinárodnej Dohody medzi Európskym spoločenstvom a vládou
Čínskej ľudovej republiky o spolupráci a vzájomnej administratívnej pomoci v colných otázkach.

Prvostupňový správny orgán akcentoval, že všetky uvedené skutočnosti boli zákonným dôvodom, prečo
colný úrad predložené doklady neprijal ako hodnoverné doklady o cene skutočne zaplatenej alebo cene,
ktorá sa má zaplatiť - prevodná hodnota stanovená podľa čl. 29, podľa potreby upravená podľa čl. 32 a
33 Colného kódexu a pristúpil k určeniu colnej hodnoty náhradnými metódami. V súlade s ustanoveniami
čl. 30 Colného kódexu, ak nemôže byť colná hodnota určená podľa čl. 29 Colného kódexu, určí sa
postupne podľa ods. 2 písm. a/, b/, c/ a d/, a to podľa prvého písmena, pod ktorým môže byť určená s
tým, že poradie použitia písmen c/ a d/ je možné na žiadosť deklaranta zameniť.

Náhradné metódy colného hodnotenia uvedené v čl. 30 ods. 2 písm. a/ a b/ Colného kódexu
(prevodná hodnota rovnakého tovaru a prevodná hodnota podobného tovaru) nie je možné využiť, keďže
podmienky stanovené v čl. 150 a 151 Vykonávacieho nariadenia nie je možné náležite splniť. Náhradnú
metódu colného hodnotenia uvedenú v čl. 30 ods. 2 písm. c/ Colného kódexu (hodnota založená na
jednotkovej cene) nie je možné náležite použiť, keďže zisťovanie jednotkovej ceny, za ktorú sa dovážený
tovar alebo rovnaký alebo podobný dovážaný tovar takto predáva v najväčšom súhrnnom množstve
v čase alebo približne v čase dovozu tovaru, ktorý sa má ohodnotiť, osobám, ktoré nie sú spojené s
osobami, od ktorých nakupujú takýto tovar po odpočítaní taxatívne vymenovaných zrážok, je založené na
predložení relevantných cenníkov (deklarant a kupujúci v EÚ), ktoré deklarant nepredložil ani v colnom
konaní a ani dodatočne na základe výzvy na predloženie doplňujúcich dokladov a informácií.

Náhradnú metódu colného hodnotenia uvedenú v čl. 30 ods. 2 písm. d/ Colného kódexu (vypočítaná
hodnota) nie je možné náležite použiť, keďže daná metóda predpokladá úzku spoluprácu s výrobcom
tovaru a v zmysle ustanovení čl. 153 vykonávacieho nariadenia colné orgány nemôžu požadovať alebo
nútiť žiadnu osobu, ktorá nie je usadená v EÚ, aby predložila na preskúmanie alebo umožnila prístup k
akémukoľvek účtu alebo inej evidencii na účely určenia tejto hodnoty.

Poslednou možnosťou určenia colnej hodnoty je využitie metódy uvedenej v čl. 31 ods. 1 Colného
kódexu (metódy použitia rozumných prostriedkov) založenej na údajoch dostupných v Spoločenstve



s použitím vhodných prostriedkov zlučiteľných so zásadami a všeobecnými pravidlami Všeobecnej
hodnoty a Dohody GATT. V zmysle čl. 7 Dohody GATT je táto metóda colného hodnotenia založená
na predchádzajúcich metódach (články 29 a 30 ods. 2 Colného kódexu), avšak s použitím určitej miery
pružnosti - striktné požiadavky sa uplatňujú pružne a voľnejšie.

Pri použití tejto metódy colný úrad vychádzal z ceny, za ktorú bol predmetný tovar vyvezený z
krajiny vývozu. Údaje o vývoznej cene boli získané na základe preverovania vykonaného v zmysle
medzinárodnej Dohody medzi Európskym spoločenstvom a vládou Čínskej ľudovej republiky o
spolupráci a vzájomnej administratívnej pomoci v colných otázkach (Úradný vestník EÚ, L 375, zo
dňa 23.12.2004) a oznámené FR SR dňa 11.04.2014 prostredníctvom Európskej komisie, OLAF
elektronicky prostredníctvom zabezpečenej komunikačnej siete AFIS spravovanej OLAF. Následne
bola cena predmetného tovaru oznámená Colnému úradu Prešov, oddeleniu colnému prostredníctvom
informácie o výsledkoch preverovania č. 1100602/1/206357/2014 zo dňa 19.03.2014. Vývozná cena
daného tovaru poskytnutá vývozcom bola prijatá čínskymi colnými orgánmi je 5 USD/kus.

Pri určení colnej hodnoty tovaru postupoval colný úrad tak, že na určenie colnej hodnoty bola
použitá vývozná cena prijatá čínskymi colnými orgánmi a oznámená prostredníctvom OLAF v rámci
medzinárodnej spolupráce. Na výpočet cla bol použitý prepočítací kurz 1 EUR = 1,3566 USD platný v
čase vzniku colného dlhu, t.j. prijatím colného vyhlásenia ev. č. 0627310400401 dňa 19.02.2014.

Podľa čl. 169 ods. 1 vykonávacieho nariadenia, ak sú faktory používané na určenie colnej hodnoty tovaru
vyjadrené v čase, keď sa táto hodnota určuje v inej mene ako je mena členského štátu, kde sa robí
ohodnotenie, výmenný kurz použitý na určenie tejto hodnoty pre menové účely príslušného členského
štátu je kurz zaznamenaný v predposlednú stredu mesiaca a uverejnený v ten istý alebo nasledujúci deň.

V dôsledku určenia colnej hodnoty náhradnou metódou vznikol dôvod na dodatočné vymeranie colného
dlhu, keďže suma cla vyplývajúca z colného dlhu vymeraného na podklade písomných colných vyhlásení
ev. č. 0627310400401 zo dňa 19.02.2014 atď., bola do účtovnej evidencie zapísaná v nižšej sume ako
je suma zodpovedajúca colným predpisom.

V ďalšej časti odôvodnení prvostupňový správny orgán poukázal na spôsob, akým určil výšku
vymeraného colného dlhu a to uvedením konkrétnej položky, identifikáciou tovaru, číselný znak,
tovarovou faktúrou, množstvom, hmotnosť, krajinu pôvodu, uviedol dovozné platby zaúčtované na
základe údajov uvedených deklarantom, teda žalobcom, v konkrétnom colnom prehlásení poukázal na
dovozné platby určené na základe colnej hodnoty stanovenej náhradnou metódou podľa čl. 31 ods.
1 Colného kódexu s vyčíslením konkrétnych rozdielov. Poukázal na to, že colný dlh za tovary vznikol
19.02.2014 prepustením do colného režimu voľný obeh na základe konkrétnych colných prehlásení,
že tento bol zabezpečený zložením peňažných prostriedkov v hotovosti na depozitný účet s uvedením
konkrétnej výšky s tým, že ak určená dovozná platba nebude dobrovoľne splnená v stanovenej lehote,
zabezpečenie colného dlhu poskytnuté zložením peňažných prostriedkov v hotovosti sa použije na jej
úhradu.

Argumentoval ďalej tým, že Colný kódex v článku 4 ods. 9 stanovuje, že colným dlhom sa rozumie
povinnosť osoby zaplatiť dovozné clo, teda colný dlh pri dovoze, ktoré sa vzťahuje na konkrétny tovar
podľa platných predpisov spoločenstva a podľa odseku 10 Colného kódexu sa dovozným clom rozumie
clo a platby s rovnocenným účinkom ako clo, ktoré sa má zaplatiť pri dovoze tovaru. Poukázal na to,
že pri určení colného dlhu aplikoval sadzby cla a postup v súlade s vykonávacím nariadením Komisie
EÚ č. 1001/2013, ktorým sa mení príloha k nariadeniu Rady (EHS) č. 2658/87 o colnej a štatistickej
nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku. Argumentoval tiež tým, že dôkazy, ktoré vykonal,
hodnotil podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti a na
základe vykonaného dokazovania považoval za nesporné, že došlo k vzniku colných dlhov prijatím
konkrétnych colných vyhlásení na colnom úrade a dlžníkom je právnická osoba TRADESPEC, s.r.o.,
168 Lada, IČO: 36 463 060.

Ďalej uviedol, že pri zápise do účtovnej evidencie postupoval podľa čl. 217 ods. 1 Colného kódexu, ktorý
okrem iného upravuje, že colné orgány vypočítajú sumu dovozného alebo vývozného cla vyplývajúcej z
colného dlhu, ako náhle majú potrebné údaje a zapíšu ju do účtovnej evidencie, s ustanovením čl. 220
ods. 1 Colného kódexu, ktorý upravuje, že ak suma cla vyplývajúca z colného dlhu, nebola zapísaná do



účtovnej evidencie v súlade s čl. 218 a 219 na základe právnych predpisov, zapíše sa suma cla, ktorá má
byť vybratá alebo zostáva na vybratie, do dvoch dní odo dňa, kedy sa colné orgány o tejto skutočnosti
dozvedeli a môžu vypočítať sumu dlžnú na základe právnych predpisov a určiť dlžníka. Článok 221
ods.1 Colného kódexu upravuje, že colný úrad oznámi vymeranú sumu colného dlhu dlžníkovi v súlade
s ustanovenými postupmi ako náhle je suma cla zapísaná do účtovnej evidencie. Článok 201 ods. 3
Colného kódexu upravuje, že dlžníkom je deklarant a podľa čl.4 ods. 18 Colného kódexu deklarantom je
osoba, ktorá podáva colné vyhlásenie vo vlastnom mene alebo osoba, v ktorej mene sa colné vyhlásenie
podáva.

Dôvodil tiež tým, že Colný kódex v článku 214 ods. 1 upravuje, že sa suma dovozného alebo vývozného
cla uplatňovaná na tovar vymeriava na základe pravidiel platných pre daný tovar v okamihu, keď colný
dlh naň vzťahujúci vznikol, t.j. v týchto prípadoch v okamihu prijatia colného vyhlásenia.

Na základe odvolaní žalobcu vo veci rozhodol žalovaný rozhodnutím zo dňa 29.04.2015 č.
1100901/1/356676/2014 ako odvolací orgán príslušný na konanie podľa ustanovenia § 4 ods. 3 písm.
s/ zákona č. 333/2011 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva v znení
neskorších predpisov postupom podľa § 59 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v
znení neskorších predpisov v spoločnom konaní v súlade so zásadou hospodárnosti a efektívnosti
konania k rozhodnutiam Colného úradu Prešov, všetky zo dňa 13.06.2014 č. 1096273/1/276125/2014,
1096273/1/276375/2014, 1096273/1/276381/2014, 1096273/1/276388/2014, 1096273/1/276371/2014,
1096273/1/276377/2014, 1096273/1/276386/2014, 1096273/1/276394/2014, 1096273/1/276395/2014,
ktorými colný úrad určil colnú hodnotu náhradnou metódou a rozhodol o dodatočnom zápise dovozného
cla pre tovar predložený na colné konanie deklarantom právnickou osobou TRADESPEC, s.r.o., Lada
168... tak, že preskúmal napadnuté rozhodnutia spolu s postupom prvostupňového správneho orgánu
a podľa § 59 ods. 2 Zákona o správnom konaní odvolania žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutia
potvrdil.

V odôvodnení rozhodnutia poukázal na prvostupňové rozhodnutia správneho orgánu s odkazom na
zistený skutkový stav prvostupňovým správnym orgánom a s odvolacími námietkami žalobcu sa vyrovnal
nasledujúcim spôsobom.

Uviedol, že colnému úradu čl. 181a nariadenia komisie (EHS) č. 2454/93 z 02.07.1993, ktorým sa
vykonáva nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva v znení
neskorších zmien a doplnkov, podľa ktorého colné orgány nemusia určovať colnú hodnotu dovážaného
tovaru pomocou metódy prevodnej hodnoty, ak v súlade s postupom uvedeným v odseku 2 nie sú
dostatočne presvedčené na základe dôvodných pochybností, že deklarovaná hodnota predstavuje
celkovú zaplatenú cenu alebo cenu, ktorá sa má zaplatiť podľa článku 29 Colného kódexu. Žalobca
ako deklarant na základe písomných colných vyhlásení, ktoré sú presne špecifikované v napadnutých
rozhodnutiach, navrhol prepustiť tovar, taktiež presne špecifikovaný v napadnutých rozhodnutiach, do
režimu voľný obeh s oslobodením od dane z pridanej hodnoty (kód režimu 42 00). Pretože prvostupňový
správny orgán mal dôvodné pochybnosti podľa uvedeného ustanovenia na základe skutočností, že
v rámci colnej kontroly pri overovaní dokladov v súlade s článkom 68 Colného kódexu, ktoré tvorili
prílohu colného vyhlásenia, zistil výraznú odlišnosť deklarovanej hodnoty v porovnaní s hodnotou
mediánu stanoveného Európskou komisiou, JRS - cenou založenou na reálnych dovozných prípadoch
v rámci Európskej únie, preto podľa odseku 2 čl. 181a Vykonávacieho nariadenia, ktoré upravuje,
že ak majú colné orgány pochybnosti uvedené v odseku 1, môžu požadovať dodatočné informácie v
súlade s článkom 178 ods. 4, a preto podľa názoru žalovaného prvostupňový správny orgán postupoval
podľa uvedeného ustanovenia a v jednotlivých dovozných prípadoch vyzval účastníka konania formou
písomných výziev na predloženie doplňujúcich dokladov a informácií, ktorými by zdôvodnil deklarovanú
colnú hodnotu.

Zdôraznil, že v dôsledku existujúcich pochybností colného úradu podľa čl. 181a vykonávacieho
nariadenia nebolo vydané konečné rozhodnutie o určení colnej hodnoty, ustanovenie článku 73 Colného
kódexu umožňuje colnému úradu prepustiť tovar do navrhovaného režimu v prípadoch, keď overovanie
údajov v colnom vyhlásení nie je možné v primeranej lehote ukončiť a tovar na účely overovania už nie
je potrebný. Preto colný úrad v súlade s uvedenými článkami vydal oznámenie a žiadosť o vyjadrenie sa
k uplatnenému postupu podľa čl. 73 Colného kódexu s tým, že účastníkovi konania bolo oznámené, že
napriek tomu, že nebolo ukončené overovanie správnosti deklarovanej colnej hodnoty a nebolo vydané



konečné rozhodnutie vo veci určenia colnej hodnoty, je možné uvedený postup aplikovať s podmienkou
zabezpečenia colného dlhu v súlade s článkom 74 ods. 1 Colného kódexu, pričom žalobca ako deklarant
vyjadril svojim podpisom súhlas s prepustením tovaru do navrhovaného colného režimu voľný obeh s
oslobodením od dane z pridanej hodnoty podľa čl. 73 ods. 1 druhá veta Colného kódexu.

Ďalej poukázal na dožiadanie postúpené prostredníctvom OLAF s tým, že žalovanému boli výsledky
šetrenia tejto inštitúcie oznámené a tieto následne oznámil prvostupňovému správneho orgánu.
Žalovaný poukázal na to, že na základe vykonaného preverovania bola potvrdená dôvodnosť
pochybností colného úradu o deklarovanej colnej hodnote predmetného tovaru v jednotlivých dovozných
prípadoch. Tento postupoval tak, ako upravuje § 181a ods. 2 vykonávacieho nariadenia, podľa ktorého,
ak tieto pochybnosti pretrvávajú, colné orgány musia pred prijatím konečného rozhodnutia informovať
príslušnú osobu na požiadanie písomne o dôvodoch týchto pochybností a poskytnúť jej primeranú
príležitosť na vyjadrenie. Poukázal na vyjadrenie žalobcu k oznámeniam. Konštatoval, že správny
orgán prvého stupňa v odôvodneniach odvolaním napadnutých rozhodnutí sa dostatočne a komplexne
vyjadril k otázke určenia colnej hodnoty tovaru. Súčasne odôvodnil nemožnosť prijatia deklarovanej ceny
na účely colného hodnotenia, nemožnosť hodnotenia colnej hodnoty podľa čl. 29 Colného kódexu a
opísal celý procesný postup ustanovený v čl. 181a vykonávacieho nariadenia, ktorý v daných prípadoch
dôsledne dodržal. Rovnako odôvodnil, prečo je vylúčená možnosť použiť niektorú z náhradných metód
hodnotenia ustanovených čl. 30 ods. 2 písm. a/ až d/ Colného kódexu v určenom poradí a rovnako
odôvodnil určenie colnej hodnôt metódou rozumných prostriedkov v zmysle článku 31 ods. 1 Colného
kódexu, ak uviedol, aké východiskové údaje boli pri určení colnej hodnoty uvedenou metódou použité,
a ako boli zisťované. Pretože v dôsledku určenia colnej hodnoty náhradnou metódou vznikol dôvod
na určenie vymeranie colného dlhu podľa čl. 220 ods. 1 Colného kódexu, pretože v colných konaniach
bola vymeraná nižšia suma cla, ako je suma cla skutočne dlžná podľa platných právnych predpisov,
napadnutými rozhodnutiami po dodatočnom zápise dlžnej sumy dovozného cla do účtovnej evidencie
oznámil s čl. 221 ods. 1 Colného kódexu účastníkovi konania ako povinnému dlžníkovi dodatočne
vymerané sumy dovozného cla.

V ďalšej časti odôvodnenia rozhodnutia žalovaný v súvislosti s odvolacími námietkami poukázal na to,
že Colný zákon v § 24 colné konanie definuje tak, že je ním konanie, ktorého účelom je rozhodnúť, či a za
akých podmienok sa tovar, ktorý sa dováža, vyváža, alebo prepravuje cez územie Slovenskej republiky,
prepúšťa do navrhovaného režimu, alebo sa mu pridelí iné navrhované colné schválené určenie alebo
použitie. Colný úrad prijatím colného vyhlásenia a prepustením tovaru do navrhovaného colného režimu
neosvedčuje pravosť, pravdivosť a presnosť údajov uvedených v colnom vyhlásení, keďže podanie
colného vyhlásenia, vrátane údajov v ňom uvedených a dokladov k nemu pripojených, sa považuje
výlučne za prejav vôle deklaranta. Údaje uvedené v colnom vyhlásení vrátane údajov o deklarovanej
colnej hodnote, môžu byť predmetom ďalšieho overovania.

Žalovaný zdôraznil, že prvostupňový správny orgán v colných konaniach potvrdením písomných colných
vyhlásení odtlačkom pečiatky nerozhodol o určení colnej hodnoty podľa čl. 29 Colného kódexu, ako
sa nesprávne domnieva žalobca, ale deklarovanú sumu použil ako základ pre výpočet dlžných platieb
súvisiacich s prepustením tovaru do režimu voľný obeh. V prípade režimu voľný obeh je totiž podľa
čl. 79 Colného kódexu jednou z podmienok na prepustenie tovaru do tohto režimu vybratie všetkých
platieb dlžných na základe právnych predpisov. Colný úrad o skutočnosti, že má dôvodné pochybnosti
o deklarovanej cene, a že táto bude predmetom overovania, žalobcu ako účastníka konania informoval
v oznámeniach a žiadosti o vyjadrenie k uplatnenému postupu podľa čl. 73 Colného kódexu, ktorý
umožňuje colnému úradu prepustiť tovar do navrhovaného režimu v prípadoch, keď overovanie údajov v
colnom vyhlásení nie je možné v primeranej lehote ukončiť a tovar na účely overovania už nie je potrebný
a to aj v prípade, ak nebolo ukončené overovanie správnosti deklarovanej colnej hodnoty a nebolo
vydané konečné rozhodnutie vo veci colnej hodnoty s tým, že s uvedeným postupom a prepustením
tovaru deklarant, teda žalobca, súhlasil na rube oznámenia. Na základe týchto skutočností žalovaný
dospel k záveru, že colný úrad zákonným spôsobom oznámil účastníkovi konania, že prepustením tovaru
do voľného obehu, teda potvrdením colného vyhlásenia odtlačkom úradnej pečiatky colný úrad nevydal
konečné rozhodnutie vo veci určenia colnej hodnoty, ale ide o prepustenie v súlade čl. 73 ods. 1 Colného
kódexu.

Ďalej žalovaný poukázal na to, že prvostupňový správny orgán vydaním napadnutých rozhodnutí
nerozhodoval o tej istej veci dvakrát, ak určil colnú hodnotu náhradnou metódou, pretože deklarovaná



cena bola použitá len na účely vymerania dlžných dovozných platieb určených na vybratie v colných
konaniach, čo je podľa čl. 79 Colného kódexu podmienkou prepustenia tovaru do colného režimu
voľný obeh. Žalovaný ďalej argumentoval, že deklarant je povinný pripojiť k písomnému colnému
vyhláseniu všetky doklady, ktorých predloženie je nevyhnutné pre uplatnenie predpisov upravujúcich
colný režim, do ktorého je tovar navrhovaný v colnom vyhlásení a túto povinnosť upravuje čl. 62 ods.
1 Colného kódexu, pričom za správnosť deklarovaných údajov, vrátane údajov o deklarovanej cene,
pravosť predložených dokladov a splnenie všetkých povinností súvisiacich s umiestnením predmetného
tovaru do navrhovaného režimu, zodpovedá deklarant ako účastník konania podľa čl. 199 ods. 1
Vykonávacieho nariadenia, pričom colné predpisy neustanovujú taxatívnym spôsobom, aké doklady
majú byť predložené k písomnému colnému vyhláseniu na potvrdenie deklarovaných údajov, takže nie
je možné, aby colný úrad vo výzve striktne určil účastníkovi konania, aké doklady má predložiť na
podporu svojich tvrdení, že deklarovaná hodnota predstavuje celkovú platbu za dovezený tovar. Colný
úrad prijal deklarovanú hodnotu len na účely výpočtu dovozných platieb v colných konaniach za účelom
prepustenia tovaru do režimu voľný obeh.

V súvislosti s odvolacou námietkou žalobcu, že prvostupňové rozhodnutia boli vydané len na základe
dôkazu a to informácie o výsledkoch preverovania zo dňa 29.03.2014 sp. zn.: 1100306/1/206357/2014
žalovaný uviedol, že preverenie dovozov žalobcu z Číny bolo v Číne preverované orgánom Európskej
komisie - OLAF a samotné vykonanie preverenia konkrétnych dovozov bolo vykonané Generálnou
správou pre clá Čínskej ľudovej republiky, konkrétne útvar Anti - Smuggling Bureau, pričom Generálna
správa pre clá ČĽR zistila konkrétne dovozné ceny, s ktorými predmetný tovar vystupoval z územie
Číny a tieto ceny, teda preverenia oznámila na základe uvedenej medzinárodnej dohody OLAF, ktorý
následne tieto výsledky postúpil žalovanému na základe nariadenia č. 515/1997. Žalovaný na základe
uvedených výsledkov vypracoval informáciu o výsledkoch preverovania zo dňa 23.03.2014 spisovej
značky citovanej vyššie, ktorá bola doručená prvostupňovému správnemu orgánu, z čoho podľa názoru
žalovaného vyplýva, že colný úrad neurčil colnú hodnotu na základe nejakej tajnej ani všeobecnej
informácie o výsledkoch preverovania, ale colná hodnota bola určená náhradnou metódou v súlade
s ustanovením čl. 31 Colného kódexu a vychádza z informácií o konkrétnych dovozných prípadoch
získaných prostredníctvom medzinárodnej spolupráce a doručených SR zabezpečeným spôsobom.
Ďalej uviedol, že výsledky sa vzťahujú na konkrétne dovozné prípady, ktoré bol presne identifikované,
pričom colná hodnota bola určená adresne a vzťahovala sa na dovážaný tovar (presná identifikácia
vyvezeného tovaru z Číny / dovezeného na colné územie Európskej únie a kontajnera, ktorý bol
vyvezený z Číny). Vývozná cena, s ktorou daný tovar vystupuje z krajiny vývozu, je priamo spojená s
cenou, s ktorou daný tovar vstupuje do krajiny dovozu a logickým záverom je, že dovozná cena tovaru
musí byť minimálne vo výške ceny, s ktorou daný tovar vystupoval z krajiny vývozu, ak počas prepravy
nedošlo k jeho poškodeniu.

Žalovaný akcentoval, že preverenie skutočností, či deklarovaná platba predstavuje celkovú cenu
zaplatenú za dovezený tovar, a či zahŕňa všetky náklady, ktoré majú byť zahrnuté do základu colnej
hodnoty, je realizované z dôvodu, že v praxi dochádza k dovozu podhodnoteného tovaru, najmä
textilného a k deklarovaniu ekonomicky neopodstatnených nízkych prevodných hodnôt. Prevodná
hodnota má odzrkadľovať obchodný vzťah medzi predávajúcim a kupujúcim a colné orgány majú právo
preskúmať tieto deklarované hodnoty a sú oprávnené využiť všetky zákonné prostriedky vyplývajúce
z colných predpisov alebo uzatvorených medzinárodných zmlúv. Cena, s ktorou vystupoval predmetný
tovar z Číny, a ktorá bola deklarovaná colným orgánom pri vývoze z Číny, by mala byť zhodná, prípadne
nižšia ako hodnota, s ktorou tovar vstupoval na colné územie Európskej únie a v žiadnom prípade
nemá byť v zjavnom nepomere k cene, s ktorou tovar vstupoval na colné územie Európskej únie.
Poukázal na to, že ak má colný úrad na základe vykonaného preverovania dôvodné pochybnosti, že
deklarovaná hodnota nepredstavuje celkovú sumu zaplatenú za dovezený tovar, je oprávnený podľa čl.
181a vykonávacieho nariadenia colnú hodnotu neurčiť na základe prevodnej hodnoty ale náhradnými
metódami.

V súvislosti s námietkou žalobcu o vykonávaní článku VII GATT a článku 29 Colného kódexu, teda
že colná hodnota dovážaného je jeho prevodná hodnota, teda cena skutočne platená a nie vývozná
cena, s ktorou predmetný tovar vystupoval z Číny, žalovaný zdôraznil, že určenie colnej hodnoty je
upravené v dvoch medzinárodných zmluvách, ktoré sú záväzné aj pre Slovenskú republiku a to v článku
VII Všeobecnej dohody o clách a obchode uverejnenej vo vládnej vyhláške č. 59/1948 Zb. a v Dohode
o vykonávaní článku VII GATT, ako aj v Colnom kódexe a vykonávacom nariadení.



Prevodná hodnota tovaru podľa čl. 29 Colného kódexu je cena skutočne zaplatená, alebo ktorá sa má
zaplatiť za tovar predávaný na vývoz na colné územie Spoločenstva podľa potreby upravená podľa
článkov 32 a 33 Colného kódexu, pričom ide o základnú metódu colného hodnotenia. Žalovaný zdôraznil,
že žalobca v odvolaniach na základe uvedeného ustanovenia účelovo stotožňuje pojmy colná hodnota,
prevodná hodnota a cena skutočne zaplatená za tovar, čo žalovaný považuje za nesprávne. Cena
skutočne platená, alebo ktorá sa má zaplatiť, predstavuje cenu, ktorú kupujúci zaplatil alebo má zaplatiť
predávajúcemu za tovar predaný na vývoz na územie Spoločenstva, to je základ v prípade určenia colnej
hodnoty metódou prevodnej hodnoty. Prevodná hodnota je cena skutočne platená, alebo ktorá sa má
zaplatiť za tovar, upravená o pripočítateľné a odpočítateľné položky v zmysle článkov 32 a 33 Colného
kódexu (napr. náklady na dopravu a poistenie) a za predpokladu splnenia podmienok ustanovených v
článku 29 ods. 1 písm. a/ až d/ Colného kódexu. Colná hodnota je hodnota tovaru, ktorá sa podľa článkov
29 až 36 Colného kódexu určuje na účely použitia colných sadzieb a iných sadzobných a nesadzobných
opatrení. Z uvedeného je podľa žalovaného zrejmé, že colnou hodnotou nemožno rozumieť výlučne
cenu skutočne platenú ani prevodnú hodnotu, keďže colnú hodnotu je možné určiť aj metódou rovnakého
tovaru s poukazom na článok 30 ods. 2 písm. a/ Colného kódexu, metódou podobného tovaru a
poukazom na článok 30 ods. 2 písm. b/ Colného kódexu a metódou jednotkovej ceny podľa článku 30
ods. 2 písm. c/ Colného kódexu, metódou vypočítanej hodnoty podľa článku 30 ods. 2 písm. d/ Colného
kódexu, alebo metódou rozumných prostriedkov podľa článku 31 ods. 1 Colného kódexu.

Cena skutočne platená, alebo ktorá sa má za tovar zaplatiť upravená v zmysle článkov 32 a 33 Colného
kódexu, je prvou v poradí, avšak colné orgány nie sú povinné prijať prevodnú hodnotu bez výhrad len z
dôvodu existencie dokladu o platbe. Spochybnenie ceny a jej neprijateľnosť na účely colného hodnotenia
je samostatnou kategóriou v zmysle viacerých ustanovení právnych predpisov (napr. podľa článku VII
GATT ods. 2 písm. b/, v zmysle ktorého je skutočnou hodnotou cena, za ktorú sa v čase a na mieste
určenom predpismi dovážajúcej krajiny taký alebo rovnaký tovar predal alebo ponúka na predaj v rámci
normálneho spôsobu obchodu za podmienok neobmedzenej súťaže) a podľa čl. 29 ods. 1 písm. a/
až d/ Colného kódexu (napr. neexistujú žiadne obmedzenia, pokiaľ ide o nakladanie s tovarom, predaj
nepodlieha podmienkam alebo plneniam, ktorých hodnotu nemožno zistiť, predávajúci a kupujúci nie
sú osoby v spojení a pod.) a taktiež podľa čl. 181a Vykonávacieho nariadenia. Práve ustanovenie
čl. 181a Vykonávacieho nariadenia dáva colným úradom možnosť neurčovať colnú hodnotu metódou
prevodnej hodnoty, ak v súlade s postupom uvedeným v odseku 2 nie sú dostatočne presvedčené na
základe dôvodných pochybností, že deklarovaná hodnota predstavuje celkovú zaplatenú cenu alebo
cenu, ktorá sa má zaplatiť podľa čl. 29 Colného kódexu. Ak colné orgány nie sú dostatočne presvedčené
na základe dôvodných pochybností, že deklarovaná hodnota predstavuje celkovú zaplatenú cenu, je
vylúčené prijatie deklarovanej ceny na účely colného hodnotenia a určenie colnej hodnoty metódou
prevodnej hodnoty.

Žalovaný zdôrazňoval, že prvostupňový správny orgán nadobudol pochybnosť už v colných konaniach,
a to na základe porovnania deklarovaných cien s hodnotou mediánu stanoveného Európskou
komisiou, JRC - cenou založenou na reálnych dovozných prípadoch v rámci Európskej únie mal
zistené, že deklarovaná cena je výrazne nižšia. Pochybnosti colného úradu, že deklarované ceny
predstavujú celkovú zaplatenú cenu alebo cenu, ktorá sa má za dovezený tovar zaplatiť, boli definitívne
potvrdené na základe výsledkov preverovania, ktoré zabezpečil OLAF v krajine vývozu v Číne, ktoré
výsledky preukázali, že cena deklarovaná v predmetných colných konaniach je nepomerne nižšia
ako vývozná cena poskytnutá vývozcom daného tovaru a prijatá čínskymi colnými orgánmi. Žalovaný
poukázal na to, že vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti boli splnené všetky zákonné podmienky
upravené v čl. 181a Vykonávacieho nariadenia, vrátane dodržania procesného postupu nariadeného
predmetným ustanovením prvostupňovým správnym orgánom, lebo jeho pochybnosti, že deklarovaná
cena nepredstavuje celkovú zaplatenú cenu, neboli odstránené ani na základe dokladov predložených
účastníkom konania a boli potvrdené výsledkom preverovania OLAF-u v Číne, preto prvostupňový
správny orgán postupujúc podľa čl. 181a Vykonávacieho nariadenia neurčoval colnú hodnotu metódou
prevodnej hodnoty podľa čl. 29 Colného kódexu, ale vydal konkrétne rozhodnutia vo veci určenia colnej
hodnoty náhradnou metódou.

Žalovaný argumentoval, že colný úrad v predmetných veciach postupoval v súlade s čl. 30 ods. 1
Colného kódexu, skúmal možnosti aplikácie náhradných metód hodnotenia, a teda poslednou metódou,



ktorú mohol colný úrad použiť, je metóda rozumných prostriedkov tak, ako to upravuje čl. 31 ods. 1
Colného kódexu a metódu prvostupňový správny orgán v napadnutých rozhodnutiach odôvodnil.

V súvislosti s námietkami žalobcu v odvolaniach o doručenie kompletného vybavenia dožiadania, ktoré
bolo doručené žalovanému z Európskej komisie - OLAF podľa § 33 ods. 1 a 2 Zákona o správnom
konaní, žalovaný poukázal na to, že ustanovenie čl. 10 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady
(EÚ, EURATOM) č. 883/2013 z 11.09.2013 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre
boj proti podvodom (OLAF), ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.
1073/1999 a nariadenia Rady (EURATOM) č. 1074/1999, ktoré obsahuje úpravu týkajúcu sa dôvernosti
a ochrany údajov, upravuje, že informácie postúpené alebo získané úradom OLAF v priebehu externých
vyšetrovaní v akejkoľvek forme sú chránené príslušnými ustanoveniami a informácie postúpené alebo
získané úradom OLAF v priebehu interných vyšetrovaní v akejkoľvek forme sú predmetom služobného
tajomstva a sú chránené predpismi platnými pre inštitúcie Únie. Dotknuté inštitúcie, orgány, úrady alebo
agentúry zabezpečia, aby sa dodržiavala dôvernosť vyšetrovaní vedených úradom OLAF. Z uvedeného
je zrejmé, že žalobcovi nebola ani nemohla byť poskytnutá celá kompletná správa z vyšetrovania
OLAF, ktorá sa týka rozsiahleho vyšetrovania a obsahuje dôverné informácie o iných osobách, než
je účastník konania a nie sú podkladom pre konanie vo veciach dodatočného vymerania colného dlhu
účastníkovi konania, teda žalobcovi. Všetky podklady a zistenia, ktoré vyplývajú zo správy OLAF a týkajú
sa účastníka konania, sú uvedené v informácii Finančného riaditeľstva SR o výsledkoch preverovania zn.
1100602/1/206357/2014 zo dňa 29.03.2014, ktoré je súčasťou spisového materiálu, a teda žalobca mal
možnosť oboznámiť sa s výsledkami preverovania a k nim sa vyjadriť. Mal možnosť vyjadriť sa i k správe
OLAF v rozsahu týkajúcom sa jeho, a preto požiadavku žalobcu na zisťovanie a preverovanie ďalších
skutočností, ktoré sa týkajú zistených preverení a sú uvedené v správe OLAF, považoval žalovaný za
účelové. Ustanovenie čl. 11 nariadenia č. 883/2013 určuje, že výsledky vyšetrovania OLAF obsiahnuté
v správe predstavujú prípustný dôkaz v správnych alebo súdnych konaniach členského štátu, takže
žalovaný nemal dôvod pochybovať o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti postúpených zistení. Z
uvedeného ustanovenia je podľa názoru žalovaného zrejmé, že výsledné zistenia môžu byť použité v
správnych konaniach orgánov členských štátov tak, že sú prípustné ako základ pre vydanie rozhodnutia
o určení colnej hodnoty v správnom konaní. Použitie zistených vývozných ciel ako východiskových
údajov pre určenie colnej hodnoty metódou rozumných prostriedkov v zmysle čl. 31 ods. 1 Colného
kódexu je plne v súlade so zákonnými podmienkami čl. 31 ods. 1 Colného kódexu. Colná hodnota bola
určená na základe údajov dostupných v spoločenstve s použitím vhodných prostriedkov zlučiteľných
so zásadami a všeobecnými pravidlami ustanovenými v čl. VII GATT a v Dohode o vykonávaní článku
VII GATT. V článku 31 ods. 2 Colného kódexu sú ustanovené zákonné obmedzenia pre určenie colnej
hodnoty metódou rozumných prostriedkov. Podľa uvedeného ustanovenia sa colná hodnota podľa čl.
31 ods. 1 Colného kódexu nemôže zakladať na predajnej cene spoločenstva na tovar vyrábaný v
spoločenstve, postupe, ktorý stanoví prijímanie novo uvedených dvoch alternatívnych hodnôt pre colné
účely, cene tovaru na domácom trhu v krajine vývozu, výrobných nákladoch iných ako vypočítané
hodnoty, ktoré boli určené pre rovnaký alebo podobný tovar v súlade s článkom 30 ods. 2 písm. d/
Colného kódexu, cene tovaru na vývoz do krajiny, ktorá netvorí súčasť colného územia spoločenstva,
minimálnych colných hodnotách, ľubovoľných alebo fiktívnych hodnotách. Žalovaný zdôraznil, že
použitie zistených vývozných cien ako východiskových údajov pre určenie colnej hodnoty metódou
rozumných prostriedkov rešpektuje uvedené taxatívne vymedzené zákonné obmedzenia.

V ďalšej časti odôvodnenia rozhodnutia žalovaný s odvolacou námietkou žalobcu, že podľa čl. 7 ods. 2
písm. a/ a c/ Dohody o uplatňovaní článku VII rozhodnutia o určení colnej hodnoty je nemožné oprieť
o údaje uverejnené Štatistickým úradom Európskeho spoločenstva, Eurostat, žalovaný považoval tieto
námietky za neopodstatnené. Zdôraznil, že colná hodnota určená metódou rozumných prostriedkov
podľa čl. 31 ods. 1 Colného kódexu vychádza z údajov o vývozných cenách predmetného tovaru prijatých
čínskymi orgánmi, ktoré boli žalovanému a následne CÚ postúpené cez OLAF a výsledky prešetrovania
vykonané úradom OLAF v spolupráci s príslušnými orgánmi Čínskej ľudovej republiky boli taktiež
základným dôvodom, pre ktorý nebolo možné prijať deklarovanú colnú hodnotu predmetného tovaru na
základe prevodnej hodnoty v zmysle článku 29 Colného kódexu. Žalovaný poukázal na to, že na základe
údajov, ktoré boli uverejnené Štatistickým úradom Európskeho spoločenstva, Eurostat, prvostupňový
správny orgán nadobudol pochybnosť podľa čl. 181a Colného kódexu o tom, že cena tovaru deklarovaná
v jednotlivých colných konaniach predstavuje celkovú zaplatenú cenu alebo cenu, ktorá sa má
zaplatiť za dovážaný tovar. Hodnota mediánu stanovená Európskou komisiou je využívaná ako jeden z
nástrojov riadenia analýzy rizika a jej stanovenie Európskou komisiou je zárukou uplatňovania rovnakých



podmienok pre dovozcov v rámci colného územia Európskej únie. Ak prvostupňový správny orgán
porovnal deklarované ceny s hodnotou mediánu, ktorý stanovila Európska komisia, pri overovaní
dokladov v rámci colnej kontroly, čo bolo v súlade s článkom 68 Colného kódexu, bola zistená výrazná
odlišnosť deklarovanej hodnoty v porovnaní so uvedenou hodnotou mediánu stanoveného EK, JRC,
ktorá predstavuje cenu založenú na reálnych dovozných prípadoch v rámci Európskej únie a uvedený
postup colný úrad v odôvodnení rozhodnutí odôvodnil. Teda z uvedených článkov vyplýva, že colná
hodnota určená metódou rozumných prostriedkov sa nesmie zakladať na predajnej cene v krajine
dovozu týkajúcej sa tovaru vyrábaného v tejto krajine, ani na cene tovaru na domácom trhu v krajine
vývozu. Určenie colnej hodnoty colným orgánom je teda v súlade s predmetnými ustanoveniami, lebo
použité vývozné ceny nepredstavujú predajné ceny v krajine vývozu, ani ceny na domácom trhu v krajine
vývozu, ale ide o ceny určené pre medzinárodné obchodné transakcie.

V súvislosti s námietkou žalobcu v odvolaniach, že colný úrad mal aplikovať inštitút následnej kontroly
podľa § 12 Colného zákona, žalovaný poukázal na to, že tieto námietky sú účelové a irelevantné,
lebo inštitút následnej kontroly podľa § 12 Colného zákona nepredstavuje výlučný spôsob kontroly
údajov uvedených v colnom vyhlásení, ani jedinú možnosť nápravy zisteného nezákonného stavu.
Colné predpisy upravujú niekoľko spôsobov vykonávania colného dohľadu a preverovania skutočnosti o
dovážanom tovare, napr. colné konanie alebo colnú kontrolu, takže colnému úradu nemožno direktívne
nariadiť len uplatňovanie následnej kontroly po prepustení tovaru. Na preverenie deklarovaných
údajov a predložených dokladov v colnom konaní môžu colné orgány okrem inštitútov ustanovených
komunitárnymi a národnými predpismi, vrátane kombinácií týchto inštitútov využiť taktiež oprávnenia
vyplývajúce z uzatvorených bilaterálnych alebo medzinárodných zmlúv o administratívnej spolupráci
alebo vzájomnej pomoci v colnej oblasti. V predmetných veciach samotné preverovanie údajov o
colnej hodnote bolo vykonávané na základe medzinárodnej dohody medzi EÚ a Čínskou ľudovou
republikou a nariadenia č. 515/97 a v súlade s nariadením č. 883/2013 a rovnako za účelové považuje
žalovaný námietky žalobcu na vykonanie následnej kontroly v účtovníctve čínskeho vývozcu, pretože
všetky informácie boli zistené zákonným spôsobom orgánmi oprávnenými takéto informácie získavať
a preverovať, takže nie je dôvod spochybňovať ich pravosť, pravdivosť alebo úplnosť. Predložené
cezhraničné platobné príkazy sú dôkazom o tom, že uvedené sumy boli zahraničnému predávajúcemu
uhradené, ale nezaručujú, že zaplatená cena zodpovedá prevodnej hodnote a zahŕňa všetky náklady,
ktoré vstupujú do colnej hodnoty, takže predložené doklady nevyvracajú pochybnosť colného úradu, že
ide o celkovú platbu za dovezený tovar. Žalovaný akcentoval, že žalobca ako účastník konaní nevysvetli
neprimeraný rozdiel medzi deklarovanými dovoznými a zistenými vývoznými cenami.

V súvislosti s dokazovaním realizovaným prostredníctvom OLAF žalovaný zdôraznil, že colné orgány
Slovenskej republiky nemali žiaden dôvod zistenia OLAF spochybňovať a ani žalobca nepredložil žiaden
relevantný dôkaz, ktorý by akokoľvek vyvracal alebo spochybňoval výsledky vyšetrovania, ktoré OLAF
vykonal, a ktoré sú uvedené v jeho záverečnej správe. Poukázal na ďalšie súvislosti a to, že vyšetrovanie
OLAF nebolo realizované slovenskými colnými orgánmi na území Slovenskej republiky, ale osobitnou
inštitúciou Európskej únie podľa právnych predpisov spoločenstva a tak colný úrad nemal dôvod ani
možnosť do prebiehajúceho vyšetrovania zasahovať alebo ho sprístupňovať účastníkovi konania alebo
iným osobám. Colné orgány Slovenskej republiky boli oboznámené s výsledkom vyšetrovania OLAF,
ktoré prebiehalo v súlade s príslušnou, aj pre Slovenskú republiku ako členský štát, záväznou legislatívou
Európskej únie. Na základe zistení vyšetrovania boli následne slovenské colné orgány povinné konať
a zabezpečiť, aby bola výška dovozných platieb, ktorá sa týkala slovenského subjektu, teda žalobcu,
určená v súlade so zisteným skutkovým stavom veci, teda v konaní o dodatočnom vymeraní colného
dlhu a uvedený postup je v súlade s legislatívou Európskej únie i s národnou legislatívou, ktorá s ňou
musí byť v súlade.

Žalovaný považoval za účelové aj odvolacie námietky v súvislosti, že iné colné úrady na Slovensku iným
spoločnostiam prepúšťali obdobný tovar za obdobné ceny do režimu voľný obeh a nespochybňovali
údaje, pretože colné orgány pri rozhodovaní rešpektujú zásadu rovnosti účastníkov konania a zásadu
rovnakého zaobchádzania v skutkovo a právne obdobných veciach. V prípade, ak by boli u iného
subjektu zistené rovnako skutkové a právne okolnosti, tzv. overovaním deklarovanej colnej hodnoty v
krajine vývozu prostredníctvom Európskej komisie - OLAF, by bolo zistené, že deklarovaná hodnota je vo
výraznom nepomere k zisteným vývozným cenám, colný úrad by postupoval voči akémukoľvek subjektu
rovnako ako v predmetných právnych veciach, tzv. došlo by k zákonnému spochybneniu deklarovanej
ceny, určeniu colnej hodnoty náhradnou metódou a dodatočného vymerania colného dlhu, pretože



Európska únia a Slovenská republika majú záujem na tom, aby nebol na území Spoločenstva dovážaný
podhodnotený textilný tovar, aby boli vykonávané účinné kontroly vo vzťahu k tovaru, pri ktorom hrozí
zvýšené riziko páchania podvodov, napr. úmyselné uvádzanie nesprávnych údajov o sadzobnom
zatriedení, pôvode a colnej hodnote, a aby bolo vybraté clo v súlade s platnými právnymi predpismi.
Žalovaný rovnako zdôrazňoval, že postup spochybnenia deklarovanej ceny a vydanie konečného
rozhodnutia o určení colnej hodnoty náhradnou metódou ustanovený v čl. 181a Colného kódexu, ktorý
bol v postupe prvostupňovému správneho orgánu pred vydaním napadnutých rozhodnutí aplikovaný,
je objektívne odôvodnený sledovaním uvedeného oprávneného záujmu, primeraný a nevyhnutný na
dosiahnutie tohto záujmu. Postupom prvostupňového správneho orgánu nedošlo k porušeniu žiadneho
ustanovenia Antidiskriminačného zákona a informácie o údajnom prepúšťaní textilného tovaru iným
subjektom na iných pobočkách za podhodnotené deklarované ceny môžu slúžiť colným orgánom ako
podnet na kontrolnú činnosť a správnosť postupu prejednávajúcich colníkov.

S odvolacou námietkou žalobcu, že prvostupňové rozhodnutia boli vydané v rozpore s dohodou o
vykonávaní čl. VII GATT a v rozpore s čl. 29 Colného kódexu a Správnym poriadkom, ustanoveniami § 3
ods. 2, 3, 4, 5 a § 47 ods. 3, žalovaný poukázal na to, že tieto námietky sú nedôvodné a po preskúmaní
odvolaním napadnutých rozhodnutí žalovaný dospel k záveru, že rozhodnutia sú zákonné a boli vydané
v súlade s čl. VII GATT aj s Dohodou o vykonávaní čl. VII GATT, pričom nemožnosť určenia colnej
hodnoty podľa čl. 29 Colného kódexu bola náležite odôvodnená, rozhodnutia boli vydané v súlade so
Správnym poriadkom, konkrétne § 46 a § 47.

Žalovaný ďalej uviedol, že rozsah, obsah i forma odvolaním napadnutých rozhodnutí o určení colnej
hodnoty a dodatočnom zápise dovozného cla a dane z pridanej hodnoty je v súlade s aplikovanými
všeobecne záväznými právnymi predpismi a zodpovedá zistenému skutkovému i právnemu stavu veci.
Správne určenie colnej hodnoty tovaru prepúšťaného do colného režimu voľný obeh je nevyhnutným
predpokladom správneho určenia výšky dovozných platieb, ktoré majú byť zapísané do príslušnej
účtovnej evidencie a oznámené určenému dlžníkovi. Základným predpokladom pre zákonné vymeranie
sumy dovozných platieb určitej osobe je nevyhnutné správne určenie colnej hodnoty tovaru a na jej
základe správne určenie výšky predmetných dovozných platieb, vrátane určenia spôsobu vzniku colného
dlhu (jeho právnej kvalifikácie), okamihu vzniku colného dlhu (teda okamihu, ku ktorému sa vznik a
výške dovozných platieb posudzuje) a miesta jeho vzniku. Zároveň je nutné určenie osoby alebo osôb
zodpovedných za predmetný colný dlh a za jeho úhradu, teda právna kvalifikácia povinného dlžníka. V
prípade, ak sú splnené zákonné podmienky na dodatočné vymeranie colného dlhu, je colný úrad povinný
dodatočné vymeranie dovozného cla realizovať a jeho správnu výšku oznámiť povinnému dlžníkovi
spolu s určením lehoty na úhradu dlžnej sumy.

Žalovaný ako odvolací orgán skúmal obsahovú i formálnu správnosť napadnutých rozhodnutí, ich
zákonnosť a tiež zákonnosť postupu colného úradu v konaniach, ktoré vydaniu napadnutých rozhodnutí
predchádzalo. Skutkový stav veci, vykonané dôkazy a podklady pre vydanie napadnutých rozhodnutí
sú podrobne uvedené v odôvodneniach prvostupňových rozhodnutí, kde colný úrad uviedol, z akých
podkladov pre vydanie rozhodnutia vychádzal, ako ich posúdil a na základe akých ustanovení všeobecne
záväzných právnych predpisov rozhodol. Samotný výrok rozhodnutí obsahuje okrem určenia colnej
hodnoty predmetného tovaru aj presnú právnu kvalifikáciu účastníka konania ako dlžníka zodpovedného
za vzniknutý colný dlh a tiež spôsob vzniku colného dlhu, vrátane príslušných ustanovení všeobecne
záväzných právnych predpisov, podľa ktorých predmetný colný dlh vznikol v určitej výške a podľa ktorých
bol tento colný dlh dodatočne zapísaný do účtovnej evidencie a oznámený účastníkovi konania ako
dlžníkovi. Výrok napadnutých rozhodnutí zodpovedá požiadavke ustanovenia § 47 ods. 2 Správneho
poriadku, podľa ktorého výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením právneho predpisu, podľa
ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania, a pokiaľ sa účastníkovi
konania ukladá povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu. Colný úrad svoje rozhodnutia
taktiež náležite a komplexne odôvodnil, pričom po oboznámení sa s obsahom odôvodnenia napadnutých
rozhodnutí je zrejmé, že odôvodnenie predmetných rozhodnutí spĺňa podmienky §47 ods. 3 Správneho
poriadku. Zistený skutkový stav veci odôvodňoval ručenie colnej hodnoty tovaru podľa článku 31 ods. 1
Colného kódexu i postup podľa článku 220 ods. 1 Colného kódexu tak, ako je to podrobne odôvodnené v
napadnutých rozhodnutiach. Postup colného úradu, ktorý predchádzal vydaniu odvolaním napadnutých
rozhodnutí, bol plne v súlade s príslušnými ustanoveniami aplikovaných všeobecne záväzných právnych
predpisov. Taktiež poučenie o opravnom prostriedku proti predmetným rozhodnutiam spĺňa požiadavky §



47 ods. 4 Správneho poriadku a rozhodnutia majú všetky formálne náležitosti požadované ustanovením
§ 47 ods. 5 Správneho poriadku.

Zákon č. 199/2004 Z.z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v § 1 stanovuje, že
tento zákon upravuje pravidlá a postupy zaobchádzania s tovarom, ktorými sa zabezpečuje uplatňovanie
opatrení vydaných na základe osobitných predpisov pre pohyb tovaru medzi colným územím Európskej
únie a tretími štátmi na území Slovenskej republiky a opatrení na zabránenie protiprávnemu konaniu
osôb pri dovoze, vývoze a tranzite tovaru medzi úniou a tretími štátmi na území Slovenskej republiky.

Predmetné ustanovenie v bode 1 odkazuje napríklad na nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92 z 12.10.1992,
ktorým sa ustanovuje Colný kódex Európskeho spoločenstva (Úradný vestník Európskych spoločenstiev
L 302, 19/10/1992 v znení neskorších zmien a doplnkov), nariadenie Komisie (EHS) č. 2454/93 z
02.07.1993, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný
kódex Európskeho spoločenstva (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 253, 11/10/1993 v znení
neskorších zmien a doplnkov).

Nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92 z 12.10.1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva,
rozsah pôsobnosti a vymedzenie základných pojmov v čl. 1 upravuje tak, že colné predpisy pozostávajú z
tohto kódexu a z právnych predpisov prijatých na úrovni spoločenstva, alebo jednotlivých štátov s cieľom
jeho vykonávania. S výnimkou osobitných predpisov platných v iných oblastiach sa kódex vzťahuje
na pohyb tovaru medzi Spoločenstvo a tretími krajina, tovar, na ktorý sa vzťahuje, zmluva o založení
Európskeho spoločenstva, uhlia a ocele, zmluva o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva
alebo zmluva o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu.

Colný kódex v kapitole 3 upravuje colnú hodnotu tovaru a to v čl. 28 tak, že ustanovenia tejto kapitoly
určujú colnú hodnotu pre účely uplatňovania colného sadzobníka Európskych spoločenstiev a iných ako
sadzobných opatrení ustanovených zvláštnymi ustanoveniami Spoločenstva upravujúcimi určité oblasti
týkajúce sa pohybu tovaru. Podľa čl. 29 Colného kódexu colnou hodnotou dovážaného tovaru je jeho
prevodná hodnota, t.j. cena skutočne zaplatená, alebo ktorá sa má zaplatiť za tovar predávaný na vývoz
na colné územie spoločenstva podľa potreby upravená podľa čl. 32 a 33 a to za podmienky, že
a/ neexistujú obmedzenia, pokiaľ ide o nakladanie s tovarom a jeho použitie kupujúcim, s výnimkou
obmedzení, ktoré sú uložené alebo požadované právnymi predpismi alebo štátnymi orgánmi v
spoločenstve, ohraničujú územie, ktorým môže byť tovar znovu predaný alebo podstatným spôsobom
neovplyvňujú hodnotu tovaru,
b/ predaj alebo cena nepodliehajú žiadnym podmienkam alebo plneniam, ktorý hodnota vo vzťahu k
tovaru, ktorý má byť hodnotený, nie je možné zistiť,
c/ žiadna časť výnosu akéhokoľvek ďalšieho predaja, nakladania alebo použitie tovaru kupujúcim
nepripadne priamo ani nepriamo predávajúcemu, pokiaľ nie je možné vykonať primeranú úpravu podľa
čl. 32 a
d/ kupujúci a predávajúci nie sú v spojení, alebo ak sú v spojení, je prevodná hodnota prijateľná pre
colné účely podľa odseku 2.

Podľa čl. 29 ods. 2 písm. a/ - pri určovaní, či je prevodná hodnota prijateľná na účely odseku 1, nie
je skutočnosť, že kupujúci a predávajúci sú v spojení, sama o sebe dostatočným dôvodom na to, aby
prevodná hodnota bola považovaná za neprijateľnú. Pokiaľ je to potrebné, budú preskúmané okolnosti
predaja a prevodná hodnota bude prijatá, ak spojenie neovplyvnilo cenu. Ak na základe informácií
poskytnutých deklarantom alebo iným spôsobom, majú colné orgány dôvody na to, aby považovali cenu
za ovplyvnenú spojením, oznámia svoje dôvody deklarantovi a poskytnú mu primeranú možnosť na
vyjadrenie. Ak o to požiada deklarant, budú mu tieto dôvody oznámené písomnou formou,
b/ pri predaji osobami, ktoré sú v spojení, bude prevodná hodnota uznaná a tovar bude ohodnotený v
súlade s odsekom 1, ak deklarant preukáže, že je táto hodnota veľmi blízka niektorej z nasledujúcich
hodnôt z rovnakého obdobia, alebo približne z rovnakého obdobia: i/ prevodnej hodnote z predaja z
rovnakého alebo podobného tovaru na vývoz do Spoločenstva medzi kupujúcim a predávajúcim, ktoré
nie sú v žiadnom konkrétnom prípade v spojení,
ii/ colnej hodnote rovnakého alebo podobného tovaru určenej na základe článku 30 ods. 2 písm. c/,
iii/ colnej hodnote rovnakého alebo podobného tovaru určenej na základe článku 30 ods. 2 písm. b/.



Pri použití predchádzajúcich kritérií je treba prihliadnuť k preukázaným rozdielom v stupňoch predaja v
množstve, v prvkoch uvedených v článku 32 a k nákladom, ktoré predávajúci nesie pri predajoch, pri
ktorých predávajúci a kupujúci nie sú v spojení, a ktoré nenesie pri predajoch, pri ktorých sú predávajúci
a kupujúci v spojení, c/ kritéria ustanovené v písmene b/ sa použijú na podnet deklaranta a to iba na
účely porovnania. Náhradné hodnoty podľa uvedeného písmena nie je možné určiť.

Podľa odseku 3 písm. a/ cenou, ktorá bola alebo ktorá má byť za tovar skutočne zaplatená, sa rozumie
celková platba, ktorá bola alebo má byť zaplatená kupujúcim, predávajúcim alebo je v prospech za
dovážaný tovar a zahrňuje všetky platby, ktoré boli platené kupujúcim predávajúcemu alebo kupujúcim
tretej osobe ako podmienku predaja dovážaného tovaru predávajúcemu alebo tretej osobe s plnením
záväzku predávajúceho. Platba nemusí byť uskutočnená prevodom peňazí. Môže byť uskutočnená
prostredníctvom akreditívu a obchodovateľných cenných papierov a to buď priamo alebo nepriamo,
b/ činnosti, ktoré prevádza na vlastný účet, vrátane činností spojených s odbytom tovaru a s výnimkou
tých, u ktorých sa uskutoční úprava podľa článku 32, sa nepovažujú za nepriamu platbu predávajúcemu,
aj keď by mohli byť považované za činnosti v prospech predávajúceho, alebo boli uskutočnené po
dohode s predávajúcim na účely určenia colnej hodnoty, náklady vyplývajúce z takýchto činností nebudú
zahrnuté pri určovaní colnej hodnoty do ceny skutočne platenej alebo do ceny, ktorá sa má skutočne
zaplatiť.

Colný kódex v čl. 30 bod 1 upravuje, že ak nemôže byť colná hodnota určená podľa čl. 29, určí sa
postupne podľa odseku 2 písmeno a/, b/, c/ a d/ a to podľa prvého písmena, po ktorý môže byť určená
s tým, že poradie použitia písmen c/ a d/ je možné na žiadosť deklaranta zameniť iba v prípade, ak nie
je možné colnú hodnotu určiť podľa určitého písmena, môže byť použité ďalšie písmeno a to v poradí
ustanovenom v tomto odseku. Podľa bodu 2 čl. 30 písm. a/ - colnou hodnotou podľa tohto článku je a/
prevodná hodnota rovnakého tovaru predávaného na vývoz do Spoločenstva v rovnakej alebo približne
rovnakej dobe ako tovar, pri ktorom sa určuje colná hodnota...,
c/ hodnota založená na jednotkovej cene, za ktorú sa dovážaný tovar alebo rovnaký alebo podobný tovar
predáva v Spoločenstve v najväčšom úhrnom množstve osobám, ktoré nie sú s predávajúcim v spojení,
d/ hodnota vypočítaná z nasledovných hodnôt, ceny alebo hodnoty materiálu výroby, ako aj iného
spracovania alebo prepracovania, ktoré sú vynaložené pri výrobe dovážaného tovaru, sumy týkajúcej
sa zisku a všeobecné výdavky, ktoré zodpovedajú týmto sumám, a ktoré výrobcovia v krajinách vývozu
zahŕňajú do predaja tovaru rovnakej povahy alebo rovnakého druhu ako tovar, pri ktorom sa určuje jeho
hodnota, a ktoré sú určené k vývozu do Spoločenstva, ceny alebo hodnoty všetkých položiek uvedených
v článku 32 od. 1 písm. e/, bod 3, ďalšie podmienky a pravidlá pre uplatnenie odseku 2 budú stanovené
v súlade s postupom výboru.

Podľa čl. 31 bod 1 Colného kódexu - ak nemôže byť colná hodnota dovážaného tovaru určená podľa
článku 29 alebo 30, určí sa na základe údajov dostupných v Spoločenstve s použitím vhodných
prostriedkov zlučiteľných so zásadami a všeobecnými pravidlami:
- Dohody o vykonaní článku VII Všeobecnej dohody o clách a obchode od roku 1994,
- čl. VII Všeobecnej dohody o clách a obchode od roku 1994
- ustanovení tejto kapitoly.

Dohoda o uplatňovaní článku VII Všeobecnej dohody o clách a obchode od roku 1994 v časti 1 upravuje
pravidlá na určenie colnej hodnoty. Podľa čl. 1 bod 1 - colnou hodnotou dovážaného tovaru bude
prevodná hodnota , t.j. cena skutočne platená alebo cena, ktorá sa má zaplatiť za tovar, ktorý bol predaný
na vývoz do krajiny dovozu upravená v súlade s ustanovením čl. 8 za predpokladu, že písm. a/ neexistujú
žiadne obmedzenia, ak ide o určenie alebo použitie tovaru kupujúcim, s výnimkou obmedzení, ktoré
i/ sú uložené alebo požadované zákonom alebo úradmi krajiny dovozu,
ii/ obmedzujú zemepisnú oblasť, v ktorej sa tovar môže ďalej predávať alebo
iii/ podstatne neovplyvňujú hodnotu tovaru... .

Podľa čl. 1 bod 2 písm. a/ - pri určovaní, či je prevodná hodnota prijateľná na účely odseku 1, skutočnosť,
že kupujúci a predávajúci sú v spojení podľa článku 15, nebude sama o sebe dôvodom na to, aby
sa prevodná hodnota považovala za neprijateľnú. V takom prípade sa preskúmajú zvláštne okolnosti,
ktoré sa týkajú predaja a prevodná hodnota bude prijatá, ak spojenie neovplyvnilo cenu. Ak colná
správa na základe informácií poskytnutých dovozcom alebo inak získaných má dôvody domnievať sa,
že spojenie ovplyvnilo cenu, oznámi svoje dôvody dovozcovi a poskytne mu primeranú možnosť na



odpoveď. Ak to dovozca požaduje, dôvody sa oznámia písomne. Podľa písm. b/ - pri predaji medzi
osobami, ktoré sú v spojení, bude prevodná hodnota prijatá a tovar ohodnotený podľa ustanovení odseku
1, ak dovozca dokáže, že takáto hodnota je veľmi blízka niektorej z týchto hodnôt z rovnakého alebo
približne rovnakého obdobia, písm. i/ prevodnej hodnote v predajoch rovnakého alebo obdobného
tovaru kupujúcim, ktoré nie sú vo vzájomnom spojení na export do tej istej krajiny dovozu, písm. ii/ colnej
hodnoty rovnakého alebo obdobného tovaru určenej podľa ustanovení článku 5, písm. iii/ colnej hodnote
rovnakého alebo obdobného tovaru určenej podľa ustanovení článku 6. Pri použití predchádzajúcich
kritérií treba náležite prihliadnuť na preukázané rozdiely v obchodných úrovniach, množstvách, v prvkoch
uvedených v článku 8 a nákladoch pripadajúcich na predávajúceho v predajoch, v ktorých on a kupujúci
nie sú v spojeniach, a ktoré na predávajúceho nepripadajú z predajov, pri ktorých on a kupujúci sú v
spojení, písm. c/ kritéria uvedené v odseku 2b/ sa majú použiť na návrh dovozcu a iba na porovnávacie
účely. Náhradné hodnoty nemožno určiť podľa ustanovenia odseku 2b/.

Podľa čl. 2 bod 1 písm. a/ - ak colnú hodnotu dovážaného tovaru nemožno určiť podľa ustanovení článku
1, bude colnou hodnotou prevodná hodnota rovnakého tovaru predávaného na vývoz do rovnakej krajiny
dovozu a vyvážaného v rovnakom alebo približne rovnakom čase ako tovar, ktorý sa má ohodnotiť.
Písm. b/ - pri uplatňovaní tohto článku sa colná hodnota určí podľa prevodnej hodnoty rovnakého tovaru
predaného na rovnakej obchodnej úrovni a v podstate rovnakom množstve ako tovar, ktorý sa má
ohodnotiť. Ak sa takýto predaj nezistí, použije sa prevodná hodnota rovnakého tovaru predaného na
rozdielnej obchodnej úrovni alebo v rozdielnom množstve upravená so zreteľom na rozdiely vyplývajúce
z obchodnej úrovne alebo z množstva, ak takéto úpravy vedú k zvýšeniu alebo zníženiu hodnoty, môžu
sa urobiť na základe predložených dôkazov, ktoré jasne potvrdzujú opodstatnenosť a správnosť úpravy.

Nariadenie Komisie (EHS) č. 2454/93 z 02.júla 1993, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (EHS) č.
2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva, v čl. 181a bod 1 upravuje, že colné orgány
nemusia určovať colnú hodnotu dovážaného tovaru pomocou metódy prevodnej hodnoty, ak v súlade
s postupom uvedeným v odseku 2 nie sú dostatočne presvedčené na základe dôvodných pochybností,
že deklarovaná hodnota predstavuje celkovú zaplatenú cenu alebo cena, ktorá sa má zaplatiť podľa
článku 29 Kódexu. Podľa bodu 2 - ak majú colné orgány pochybnosti uvedené v odseku 1, môžu
požadovať dodatočné informácie v súlade s článkom 178 ods. 4. Ak tieto pochybnosti pretrvávajú, colné
orgány musia pred prijatím konečného rozhodnutia informovať príslušnú osobu na požiadanie písomne
o dôvodoch týchto pochybností a poskytnúť jej primeranú príležitosť na vyjadrenie. Konečné rozhodnutie
a jeho odôvodnenia sa písomne oznámi príslušnej osobe (podľa čl. 178 ods. 1) Ak je potrebné stanoviť
colnú hodnotu na účely článku 28 až 36 z Kódexu, pri vstupe do váženého tovaru na colné vybavenie
musí byť predložené vyhlásenie o náležitostiach týkajúcich sa colnej hodnoty (vyhlásenie o hodnote).
vyhlásenie o hodnote musí byť vyhotovené na formulári D.V.1. podľa vzoru v prílohe 28, ku ktorému musí
byť tam, kde je to primerané, predložený jeden alebo viac formulárov D.V.1. BIS podľa vzoru v prílohe
29. Podľa ods. 2 tohto článku - deklaráciu colnej hodnoty uvedenú v odseku 1 robí iba osoba, ktorá má
sídlo v Spoločenstve, a ktorá má príslušné údaje. Druhá záražka článku 64 ods. 2 písm. b/ a článku
64 ods. 3 zákonníka sa uplatňuje mutatis mutandis. Podľa ods. 3 tohto článku - colné orgány môžu
upustiť od požiadavky na vyhlásenie na formulári uvedené v odseku 1, ak colnú hodnotu príslušného
tovaru nemožno určiť podľa ustanovení článku 29 Kódexu. V týchto prípadoch osoba uvedená v odseku
2 predloží alebo zabezpečí predloženie iných informácií colným orgánom, ktoré môžu byť požadované
na účely určenia colnej hodnoty podľa iného článku Kódexu. Takéto iné informácie musia byť predložené
v takej forme a takým spôsobom, ako môžu predpísať colné orgány.

Podľa § 178 ods. 4 Colného kódexu - predloženie vyhlásenia požadovaného v odseku 1 colnému
úradu je rovnocenné s prevzatím zodpovednosti osobou uvedenou v odseku 2 bez dosahu na možné
uplatňovanie penalizačných ustanovení v súvislosti s:
- presnosťou a úplnosťou údajov uvedených vo vyhlásení,
- pravosťou dokumentov predložených ako podklad pre tieto náležitosti a
- predložením akýchkoľvek doplňujúcich informácií alebo dokumentov potrebných na určenie colnej
hodnoty tovaru.

Colný zákon v § 12 upravuje výkon následnej kontroly a to v odseku 1 tak, že colný úrad písomne oznámi
kontrolovanej osobe začatie následnej kontroly. Oznámenie o začatí následnej kontroly obsahuje miesto
výkonu následnej kontroly, dátum začatia následnej kontroly a predmet následnej kontroly s uvedením
údajov o colných vyhláseniach alebo s uvedením obdobia, na ktoré sa následná kontrola vzťahuje. Colný



úrad je oprávnený rozšíriť výkon následnej kontroly aj o iný predmet následnej kontroly, ktorý nebol
uvedený v oznámení o začatí následnej kontroly; túto skutočnosť je colný úrad povinný písomne oznámiť
bez zbytočného odkladu kontrolovanej osobe.

Podľa odseku 2 tohto ustanovenia - colný úrad v záujme zistenia skutočného stavu veci vykonáva pri
následnej kontrole dokazovanie. Colný úrad na dokazovanie použije všetky prostriedky, ktorými možno
zistiť a objasniť skutočný stav veci, a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Colný úrad hodnotí dôkazy
podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

Podľa ods. 7 tohto ustanovenia - colný úrad je oprávnený pri následnej kontrole odoberať vzorky tovaru.
O odobratí vzorky je colný úrad povinný vydať kontrolovanej osobe písomné potvrdenie.

Podľa ods. 13 tohto ustanovenia - ak skutočnosti zistené následnou kontrolou nasvedčujú, že colné
predpisy boli uplatnené na základe nesprávnych alebo neúplných údajov, colný úrad písomne oboznámi
kontrolovanú osobu s nedostatkami zistenými následnou kontrolou a vyzve ju, aby sa v deň určený
vo výzve dostavila na prerokovanie týchto nedostatkov, alebo aby sa do určeného dňa k zisteným
nedostatkom písomne vyjadrila. Kontrolovaná osoba má právo vyjadriť sa k nedostatkom zisteným
následnou kontrolou a k spôsobu, akým colný úrad k týmto zisteniam dospel, vrátane obstarania,
vykonania a vyhodnotenia dôkazov.

Z citovaných ustanovení právnych predpisov jednoznačne vyplýva, že námietka žalobcu o tom, že
colná hodnota je identická s prevodnou cenou, nie je dôvodná. Z vyššie citovaných právnych predpisov
jednoznačne vyplýva, že v prípade pochybností má colný orgán právo a povinnosť určiť colnú hodnotu
tzv. náhradnou metódou. Námietky žalobcu, že pre colný ani v prípade pochybnosti o správnosti
a úplnosti údajov, ktoré sa týkali deklarovanej colnej hodnoty, na základe výraznej rozdielnosti od
hodnoty mediánu, ktoré bolo stanovené Európskou komisiou, tzv. JRC (Joint Research Centre), teda
v rozpore s cenou, ktorá je založená na reálnych dovozných prípadoch v rámci Európskej únie, ktoré
skutočnosti jednoznačne vyplývajú z vyššie citovaných právnych predpisov vrátane Colného kódexu,
ktorý je súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky, nie sú dôvodné.

Nedôvodná je aj námietka žalobcu, že tovar bol už prepustený do režimu voľný obeh, a preto
ďalšie šetrenia colného úradu sú neprípustné. Z ustanovení čl. 73 ods. 1 druhá veta colného kódexu
jednoznačne vyplýva, že ide o zákonný postup a žalobca s ním súhlasil. Je bez akýchkoľvek pochybností,
že prijatie colných vyhlásení predložený deklarantom neznamená konečné rozhodnutie vo veci, ak má
colný orgán pochybnosti o správnosti deklarovanej colnej hodnote dovážaného tovaru. K zápisu do
účtovnej evidencie došlo v súlade s colným kódexom.

Podľa čl. 220 ods. 1 ak suma cla vyplývajúca z colného dlhu nebola zapísaná do účtovnej evidencie
v súlade s článkami 218 a 219 alebo ak bola zapísaná do účtovnej evidencie vo výške nižšej ako
suma dlžná na základe právnych predpisov, zapíše sa suma cla, ktorá má byť vybratá alebo zostáva na
vybratie do 2 dní odo dňa, kedy sa colné orgány o tejto skutočnosti dozvedeli a môžu vypočítať sumu
dlžnú na základe právnych predpisov a určiť dlžníka (dodatočné zapísanie do účtovnej evidencie). Táto
lehota môže byť predĺžená v súlade s článkom 219.

Podľa článku 220 ods. 2 s výnimkou prípadov uvedených v článku 217, odsek 1, druhý a tretí pododsek
sa dodatočné zapísanie do účtovnej evidencie nevykoná, pokiaľ:
a) bolo pôvodné rozhodnutie nezapísať clo do účtovnej evidencie alebo zapísať ho do účtovnej evidencie
vo výške, ktorá je nižšia ako suma cla dlžná na základe právnych predpisov, vykonané na základe
všeobecných predpisov, ktoré boli neskôr vyhlásené za neplatné rozhodnutím súdu;
b) sa suma cla dlžná podľa zákona nezapísala do účtovných dokladov v dôsledku chyby na strane
colných orgánov, ktorú osoba zodpovedná za zaplatenie cla nemohla zistiť, pričom na svojej strane
konala v dobre viere a dodržala všetky ustanovenia vyplývajúce z platných právnych predpisov
týkajúcich colného vyhlásenia;
c) predpisy prijaté v súlade s postupom výboru zbavujú colné orgány povinnosti zapísať do účtovnej
evidencie sumy cla nižšej než stanovenej výšky.

Podľa článku 221 ods. 1 až 3 akonáhle je suma cla zapísaná do účtovnej evidencie, musí byť
oznámená dlžníkovi v súlade s ustanovenými postupmi. Ak je suma splatného cla zapísaná do colného



vyhlásenia z informatívnych dôvodov, môžu colné orgány stanoviť, že nebude oznámená v súlade s
odsekom 1, s výnimkou ak takto uvedená suma cla nezodpovedá sume nimi stanovenej. Bez toho
aby tým bolo dotknuté uplatňovanie článku 218, druhý pododsek, a ak je využitá možnosť uvedená v
predchádzajúcom pododseku, má prepustenie tovaru colnými orgánmi rovnaký účinok ako oznámenie
sumy cla zapísanej v účtovnej evidencii dlžníkovi. Oznámenie dlžníkovi sa neuskutočňuje po uplynutí
lehoty troch rokov odo dňa, kedy vznikol colný dlh. Avšak tam, kde colné orgány nemohli určiť presnú
sumu splatnú podľa zákona v dôsledku konania, ktoré by mohlo viesť k trestnému súdnemu konaniu, sa
môže takéto oznámenie, pokiaľ to povoľujú platné právne predpisy, urobiť po uplynutí takejto trojročnej
lehoty.

Námietka žalobcu, že prvostupňový správny orgán colný úrad mal predovšetkým vychádzať z prevodnej
ceny, je teda irelevantná a rovnako za neopodstatnenú považuje súd námietku žalobcu, že colný úrad
mal využiť inštitút výkonu následnej kontroly podľa § 12 zákona č. 199/2004 Z.z., teda Colného zákona,
pretože z vyššie citovaného § 12 jednoznačne vyplýva, že následná kontrola nasledujúce iba v prípade,
ak ide o zistenie skutkového stavu, ktorý podľa názoru súdu medzi účastníkmi konania nebol sporný.

Z obsahu administratívneho spisu jednoznačne vyplýva, čo nepopiera ani žalobca, že mu boli
doručované oznámenia, a že mal predložiť dôkazy o tom, z akého dôvodu je prevodná cena v takých
sumách, v akých je uvedená, ako je deklarovaná žalobcom v colných vyhláseniach.

Ak žalobca namieta, že colný úrad neuviedol, aké doklady má predložiť na preukázanie týchto
skutočností, je potrebné poukázať na to, že je na rozhodnutí žalobcu, aké doklady preukáže vo vzťahu
k skutočnostiam uvádzaným v oznámení a žalobca v žalobe neuvádza žiadne ustanovenie právneho
predpisu, ktoré by správnemu orgánu takúto povinnosť ukladalo.

Nariadenie Rady (ES) č. 515/97 z 13.03.1997 o vzájomnej pomoci medzi správnymi orgánmi členských
štátov a spolupráci medzi správnymi orgánmi členských štátov a komisiou pri zabezpečovaní riadneho
uplatňovania predpisov o colných a poľnohospodárskych záležitostiach v jednotlivých článkoch upravuje
konkrétne v článku 1 ods. 1 spôsoby, ktorými správne orgány zodpovednosť za vykonávanie predpisov
týkajúcich sa colných a poľnohospodárskych záležitostí členských štátov spolupracujú navzájom a s
Komisiou s cieľom zabezpečiť zhodu s týmito právnymi predpismi v rámci systému Spoločenstvá.

V článku 1 bod 1 je upravené, že na účely tohto nariadenia colné predpisy znamenajú súbor ustanovení
Spoločenstva a súvisiace vykonávacie ustanovenia, ktoré upravujú dovoz, vývoz, tranzit a predloženie
tovaru, ktorý je predmetom obchodu medzi členskými štátmi a tretími krajinami a medzi členskými štátmi
v prípade tovaru, ktorý nemá colný štatút spoločenstva podľa článku 9 ods. 2 zmluvy, alebo tovaru
podrobenému dodatočnej kontroly či vyšetrovaniu s cieľom stanovenia jeho štatútu v Spoločenstve a
podľa tohto článku administratívne zisťovanie znamená všetky kontroly šetrenia a iné činnosti, ktoré
uskutočňujú správne orgány uvedené v článku 1 odsek 1 pri vykonávaní svojich povinností s cieľom
zabezpečiť riadne uplatňovanie colných a poľnohospodárskych predpisov, a ak je to nevyhnutné,
prešetrenie nezrovnalostí pri operáciách, ktoré porušujú tieto predpisy, okrem konania vyplývajúce zo
žiadosti alebo na základe priameho mandátu súdneho orgánu pojem administratívne zisťovanie tiež
zahŕňa misie Spoločenstva uvedené v článku 20.

Podľa čl. 19 nariadenia - pod podmienkou, že sa dotknutá tretia krajina právne zaviaže poskytnúť pomoc
potrebnú na zhromaždenie všetkých dôkazných prostriedkov o protiprávnej povahe operácii, ktoré sa
zdajú byť v rozpore s colnými alebo poľnohospodárskymi predpismi alebo na určenie rozsahu operácii,
v ktorých prípade sa konštatovalo, že sú v rozpore s týmito právnymi predpismi, informácie získané
uplatňovaním tohto nariadenia môžu byť poskytnuté:
- komisiou alebo dotknutým členským štátom s výhradou prípadného predchádzajúceho súhlasu
príslušných orgánov členských štátov, ktorý ich poskytol alebo
- komisiou alebo dotknutými členskými štátmi v rámci dohodnutej činnosti, ak tieto informácie poskytuje
viac ako jeden členský štát s výhradou predchádzajúceho súhlasu príslušných orgánov členských štátov,
v ktorej ich poskytli.

Členský štát oznamuje tieto informácie v súlade so svojimi vnútroštátnymi ustanoveniami, ktoré sa
uplatňujú na poskytovanie osobných údajov v tretích krajinách. V oboch prípadoch sa musí zabezpečiť,



aby pravidlá dotknutej tretej krajiny ponúkli stupeň ochrany ekvivalentnej ochrane stanovenej v článku
45 ods. 1 a 2.

Článok 21 ods. 3 nariadenia upravuje, že získanie originálnych dokladov alebo ich overené kópie postúpi
komisia na účely ich použitia podľa článok 12 príslušným orgánom členských štátov, ak o to požiadajú.

Z piatej hlavy tohto nariadenia, ktoré upravuje colný informačný systém, jednoznačne vyplýva, že ide o
informácie, ktoré nie sú bežne dostupné ale iba príslušným inštitúciám upraveným v tomto nariadení.

Ak teda žalobca namieta, že mu nebol poskytnutý dôkaz realizovaný prostredníctvom Úradu pre boj
proti podvodom, tzv. OLAF, je treba poukázať na tú skutočnosť, že zo spisu jednoznačne vyplýva,
že informácia, ktorá bola postúpená Finančnému riaditeľstvu SR OLAF, je súčasťou administratívneho
spisu a ide o informácie o výsledkoch preverovania č. 1100602/1/206357/2014 zo dňa 23.03.2014,
ktorý je súčasťou administratívneho spisu a žalobcovi nič nebránilo v tom, aby do tejto informácie
nahliadol. Ak žalobca namieta, že informácie získané prostredníctvom Úradu pre boj proti podvodom
nemožno použiť ako dôkazný prostriedok, pretože ide o utajovanú informáciu, je potrebné predovšetkým
zdôrazniť, že podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, EURATOM) č. 883/2013 z
11.09.2013 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF), ktorým
sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 a nariadenia Rady (EURATOM)
č. 1074/99 a to článku 11 ods. 1, v ktorom je upravený inštitút správy o vyšetrovaní a následné
opatrenia prijaté po vyšetrovaní, v odseku 2 upravuje tak, že po uzavretí vyšetrovania úrad pod
dohľadom generálneho riaditeľa vypracuje správu. Táto správa obsahuje informácie o právnom základe
vyšetrovania, uskutoční procesný krok v zistených skutočnostiach a ich predbežnej právnej kvalifikácii,
odhadovanom finančnom vplyve týchto skutočností, dodržiavanie procesných záruk v súlade s článkom
9 a o záveroch vyšetrovania.

Podľa odseku 2 tohto článku - pri vypracovávaní takýchto správ a odporúčaní sa zohľadní vnútroštátne
právo dotknutého členského štátu. Správy vypracované na takomto základe predstavujú prípustný
dôkaz v správnych alebo súdnych konaniach členského štátu, v ktorých sa ich použitie ukáže ako
nevyhnutné, rovnakým spôsobom a za rovnakých podmienok ako administratívne správy vypracované
národnými administratívnymi inšpektormi. Tieto správy podliehajú takým istým pravidlám hodnotenia,
aké sa uplatňujú na administratívne správy, ktoré vypracovali vnútroštátni administratívni inšpektori a
majú rovnakú dôkaznú silu ako tieto administratívne správy.

Z popisu spôsobu informačných systémov v žiadnom prípade nemožno hovoriť o akýchsi utajovaných
skutočnostiach, pretože výsledok vyšetrovania realizovaného OLAF jednoznačne vyplýva z oznámenia
Finančného riaditeľstva SR zo dňa 23.03.2014.

Súd sa nestotožňuje ani s námietkou žalobcu, že v preskúmavanej veci došlo k porušeniu
antidiskriminačného zákona, pretože v identických veciach iné colné úrady nepostupujú pri určovaní
colnej hodnoty na základe náhradnej metódy, pretože je zrejmé, že antidiskriminačný zákon, teda
zákon č. 138/2004 Z.z. znamená zásadu dodržiavania rovnakého zaobchádzania, ktoré spočíva v
zákaze diskriminácie z dôvodu pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rady, príslušnosti k
národnosti alebo etnickej skupine, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie, manželského
stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, národného alebo
sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia. Z uvedeného teda je zrejmé, že diskriminácia
právnickej osoby je nedodržanie zásady rovnakého zaobchádzania vo vzťahu k tejto osobe z uvedených
dôvodov, ale ak ide o jej členov, spoločníkov, akcionárov, členov jej orgánov, jej zamestnancov, osôb
konajúcich v jej mene alebo osôb, v mene ktorých koná táto právnická osoba, a teda podľa názoru súdu
antidiskriminačný zákon na predmetnú vec nemožno aplikovať.

Ak žalobca namieta, že správne orgány porušili základnú zásadu správneho konania upravenú v §
3 ods. 4 Zákona o správnom konaní, podľa ktorého rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať
zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo
zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Žalobca síce poukazuje
na postup konkrétnych colných orgánov, avšak nepredložil žiadne konkrétne dôkazy, ktorými by



jednoznačne preukázal, že ide o identický predmet tovaru, aký bol žalobcom dovážaný z Čínskej ľudovej
republiky v preskúmavanej veci.

Značne skreslená je aj námietka žalobcu, že správne orgány vo veci neaplikovali zákon č. 71/1967 Zb. o
správnom konaní, pretože jeho použitie je v konaniach colných orgánov subsidiárne. Podľa ustanovenia
§ 85 ods. 1 colného zákona na konanie podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu únie
sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní ak tento zákon, osobitný zákon alebo osobitný
predpis únie neustanovuje inak. (s odkazom na nariadenie Rady EHS č.- 2913/92 v znení neskorších
zmien a doplnkov) Pre postup colných orgánov v prípade pochybností o colnej hodnote nemôžu platiť
lehoty na vydanie rozhodnutia podľa správneho poriadku. Rozhodnutia colného úradu a žalovaného boli
vydané na základe dostatočne zisteného stavu veci, z aplikácie prípustných dôkazných prostriedkov
upravených colným zákonom a príslušnými nariadeniami ES (ktoré sú súčasťou právneho poriadku SR)
a sú presvedčivo za aplikácie správnej úvahy odôvodnené aj v súlade s článkom 152 ods. 4 Ústavy
Slovenskej republiky.

Súd postupom podľa ustanovenia § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku preskúmal rozhodnutia
a postup správnych orgánov v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe v medziach žaloby a dospel
k záveru, že rozhodnutia a postup správnych orgánov v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, a
preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a účastníkom náhradu trov konania
nepriznal, pretože žalobca v konaní úspech nemal a žalovaný aj pri úspechu v konaní zo zákona nemá
nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.