Rozhodnutie Krajského súdu Prešov sp. zn. 5S/19/2015 z 22. 3. 2016 Citácia: rozhodnutie Krajského súdu Prešov z 22. marca 2016, sp. zn. 5S/19/2015, ECLI:SK:KSPO:2016:8015200463.1 Krajský súd Prešov | 5S/19/2015 | ECLI:SK:KSPO:2016:8015200463.1 | 2016-03-22 | Rozhodnutie Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: zákon č. 608/2003 Z. z. o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/89bb4212-313c-48dc-9974-d01342de6d7f Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2016:8015200463.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5S/19/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8015200463
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Sláviková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8015200463.1

Rozhodnutie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Slávikovej a sudkýň
Mgr. Magdalény Želinskej a JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej v právnej veci žalobcu Humenská
energetická spoločnosť, s.r.o. so sídlom Chemlonská 1, Humenné právne zastúpeného Advokátkou
kanceláriou Illeš, Šimčák, Bröstl, s.r.o., so sídlom Štúrova 27, Košice, proti žalovanému Okresnému
úradu Prešov, odbor výstavby a bytovej politiky, Námestie mieru č. 3, Prešov, o preskúmanie zákonnosti
postupu a rozhodnutia žalovaného č. OU-PO-OVBP2-2015/12133/34850/ŠSS-ZV zo dňa 20.marca
2015 na základe žaloby takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. OU-PO-OVBP2-2015/12133/34850/ŠSS-ZV zo dňa 20. marca
2015 v spojení s rozhodnutím Mesta Humenné č. 9791/26989/2014-BR zo dňa 10. decembra 2014 podľa
§ 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Z a v ä z u j e žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho
poplatku vo výške 70 Eur a trov právneho zastúpenia vo výške 626,71 Eur, ktoré je povinný zaplatiť v
lehote 10 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku na účet právneho zástupcu žalobcu Advokátska
kancelária Illeš Šimčák Bröstl, s.r.o., vedený v O. banke, a. s., č. ú. IBAN: U. XX E. E. Q.. E. E..

o d ô v o d n e n i e :

Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný ako orgán štátnej správy príslušný podľa § 58 ods. 1 zákona
č. 71/1967 Zb. o správnom konaní ( ďalej len „Správny poriadok“) a ustanovenia § 4 ods. 1 písm. b)
zákona č. 608/2003 Z. z. o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o
zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)
v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“), vo veci odvolania žalobcu proti rozhodnutiu
Mesta Humenné ( ďalej len „stavebný úrad“) č. 9791/26989/2014-BR zo dňa 10.12.2014 podľa § 59
ods. 2 Správneho poriadku rozhodol tak, že odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie stavebného
úradu potvrdil.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že stavebný úrad vydal dňa 10.12.2014 podľa § 66 a
§ 85 ods. 1, 2 stavebného zákona rozhodnutie č. 9791/26989/2014-BR, ktorým povolil zmenu v užívaní
časti stavby, spojenú so zmenou časti stavby: „Bytovka (bytový dom) súp. č. XXXX, vchod XX -
výstavba plynovej kotolne v jestvujúcej miestnosti sušiarne", na pozemku parc. č. W. XXXX/X v k.ú.
V., pre navrhovateľa TATRAN spoločenstvo vlastníkov bytov v dome na Ul. C. č. XX, C. XX, XX, V..
Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, v ktorom uviedol, že v
zmysle ustanovenia § 12 ods. 10 a § 11 zákona č. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike (ďalej len „zákon
o tepelnej energetike“) v spojení s ustanovením § 59 ods. 1 písm. c) stavebného zákona je považovaný
za účastníka stavebného konania, pretože postavenie účastníka stavebného konania je priznané
priamo zákonom. Zákon priznáva dodávateľovi tepla postavenie účastníka konania nielen v stavebných
konaniach, v ktorých sa rozhoduje o povolení výstavby sústavy tepelných zariadení alebo o zmene a
úprave v existujúcej sústave tepelných zariadení s inštalovaným tepelným výkonom pod 100 kW a nad 10



MW. Aj v týchto stavebných konaniach pritom platí zákonná prednosť verejného záujmu pred záujmom
stavebníkov a tak aj v týchto konaniach je potrebné posúdiť vecnú opodstatnenosť povoľovanej výstavby
sústavy tepelných zariadení, najmä z hľadiska ekonomických dopadov na zostávajúcich odberateľov,
konečných spotrebiteľov a ekologických hľadísk a táto skutočnosť vyplýva z obsahu jednoznačného
znenia ustanovenia § 12 ods. 10 zákona o tepelnej energetike. V odvolaní tvrdí, že výsledkom
realizácie stavby bude odpojenie sa stavebníka od centralizovaného zásobovania teplom (ďalej len
„CZT“) s vážnymi dôsledkami pre dodávateľa, ako prevádzkovateľa CZT, avšak najmä pre zostávajúcich
odberateľov. Je toho názoru, že z hľadiska záujmov, ktoré chráni zákon o tepelnej energetike nie
je realizácia stavby vo verejnom záujme a k uskutočneniu povoľovanej stavby, ktorá bude mať za
následok faktické odpojenie sa od účinného CZT. Ďalej v odvolaní namietal, že vydanie rozhodnutia
o povolení stavby, ktorej súčasťou je aj odpojenie sa od CZT je v rozpore s územnoplánovacou
dokumentáciou Mesta Humenné, v časti „Koncepcia Mesta Humenné v oblasti tepelnej energetiky",
pretože nezohľadňuje ochranu verejného záujmu vo vzťahu k existujúcim rozvodom, k budúcej
ekonomickej efektívnosti existujúcej prevádzky tepelných zariadení, k hydraulickej stabilite zdroja
CZT a celého rozvodu tepla k budúcemu zvýšeniu energetickej náročnosti dodávky tepla z CZT pre
zostávajúcich odberateľov. Podľa uvedenej koncepcie pri rozhodovaní o odpojení sa objektu spotreby
tepla od CZT za účelom výstavby vlastného zdroja tepla, je potrebné podmieniť vydanie povolenia na
výstavbu preukázaním

technickej, ekonomickej a environmentálnej výhodnosti odpojenia a tieto skutočnosti v danom prípade
neboli žiadnym spôsobom preukázané. Podľa jeho názoru nie sú v danom prípade dané, pričom v
stavebnom konaní nedošlo k ich kvalifikovanému posúdeniu odborne spôsobilou osobou. Ďalej namietal,
že odpojenie sa od CZT bude viesť k zníženiu množstva tepla dodaného odberateľom, t.j. hodnoty, ktorá
je rozhodujúca pre určenie maximálnej ceny tepla, náklady za teplo, ktoré doposiaľ znášal stavebník
budú po odpojení znášať zostávajúci odberatelia a teda odpojenie od CZT bude mať za následok
narastanie tepla pre zostávajúcich odberateľov, odpojenie sa od CZT vyvolá potrebu vyregulovania
CZT so zvýšenými nákladmi, ktoré sa prenesú do nákladov za teplo pre zostávajúcich odberateľov,
bude viesť k nárastu nevyužitých kapacít na výrobu a rozvod tepla vo vymedzenom území dodávateľa,
ktoré nemožno preniesť do oprávnených nákladov pre zostávajúcich odberateľov, realizáciou stavby
dôjde k zmareniu investícií Mesta Humenné. Ďalej namietal, že stavebný úrad sa nezaoberal
ekologickými faktormi, t.j., či sa oproti existujúcemu stavu zhorší vplyv na životné prostredie,
predovšetkým zvýšením emisií znečisťujúcich látok do ovzdušia, zhorší sa hospodárnosť a energetická
účinnosť systému CZT najmä zvýšením strát pri výrobe a rozvode tepla, keďže predmetný obytný dom
sa nachádza vo vymedzenom území CZT, zvýšia sa náklady za teplo koncovým odberateľom, ktorým
sa dodáva teplo z účinného CZT, keďže podiel bytového domu na fixných nákladoch dodávky tepla
sa v ďalšom období bude musieť rozpočítať na ostatných odberateľov systému CZT v Humennom.
Považoval vydanie predmetného stavebného povolenia za rozporné so zákonom, pretože v stavebnom
konaní nebola rešpektovaná ochrana verejných záujmov a územnoplánovacia dokumentácia a je toho
názoru, že stavebný úrad nemal povoliť uskutočnenie stavby, pretože je v rozpore so záväznou časťou
územnoplánovacej dokumentácie a zákona o tepelnej energetike. Uznesením mestského zastupiteľstva
v Humennom zo dňa 21.11.2006, pod č. 420 bola schválená Koncepcia rozvoja Mesta Humenné v
oblasti tepelnej energetiky a na základe uvedeného uznesenia sa táto Koncepcia stala súčasťou
územnoplánovacej dokumentácie, pričom zásady pre rozvoj zásobovania územia Mesta Humenné
teplom sa stali súčasťou jej záväznej časti. Z vydaného stavebného povolenia nevyplýva, akým
spôsobom boli zásady pre rozvoj zásobovania územia Mesta Humenné teplom, ako súčasť záväznej
časti územnoplánovacej dokumentácie zohľadnené a vyhodnotené a či uskutočnenie predmetnej stavby
je s týmito zásadami konformné aj s ohľadom na legislatívou uprednostňované využívanie CZT. Taktiež
nebolo preukázané, že žiadateľ o vydanie stavebného povolenia disponuje súhlasom na zásah do
sústavy tepelných zariadení podľa § 22 ods. 3 zákona o tepelnej energetike a predchádzajúcim súhlasom
podľa § 36 ods. 8 zákona o tepelnej energetike, ktorý sa prikladá k žiadosti o stavebné povolenie.
Účelom týchto ustanovení je ochrana sústavy tepelných zariadení pred takými zásahmi, ktoré môžu
ohroziť jej plynulú a bezpečnú prevádzku, čím dochádza k ochrane verejného záujmu. Namietal, že v
stavebnom konaní nebolo rešpektované jeho stanovisko, ako dotknutého orgánu predložené na ústnom
pojednávaní dňa 26.11.2014, ktoré podľa ustanovenia § 12 ods. 10 zákona o tepelnej energetike
považuje za záväzné. Tvrdí, že nemožno akceptovať zo strany stavebného úradu argumentáciu, ktorou
odmietol považovať ich záväzné stanovisko podané ako dotknutým orgánom za záväzné.



Žalovaný konštatoval, že stavebný úrad podľa § 56 Správneho poriadku upovedomil účastníkov konania
o podanom odvolaní a určil im lehotu na vyjadrenie do 5 dní odo dňa doručenia oznámenia. K odvolaniu
sa vyjadril navrhovateľ TATRAN spoločenstvo vlastníkov

bytov v dome na Ul. C. č. XX, ktoré vo svojom vyjadrení uviedlo, že vlastníci v X-bytovej jednotke
na D. C. č. XXXX/XX a XX, V., združení v spoločenstve vlastníkov bytov sa na svojom zhromaždení
dňa 22.02.2014 jednoznačne dohodli na zmene zdroja tepla a prípravy teplej vody odpojením od
doterajšieho dodávateľa - žalobcu a v apríli 2014 schválili nový spôsob vykurovania bytov a prípravy
teplej vody. Zadanie pre projektovú dokumentáciu znelo v tom, že pre jeden i druhý vchod č.
XX a č. XX sa v práčovni a sušiarni osadí plynový kondenzačný kotol s príslušenstvom tak, aby
každý z nich stačil vykúriť tri byty a aj prípravu teplej vody. O riešenie samostatného vykurovania
v bytovom dome sa pokúsili už v roku 1998, kedy mali súhlas Mestského úradu Humenné i SPP,
ale pre neočakávane zmenený súhlas dvoch spoluvlastníkov pri koncovej fáze vybavovania neuspeli,
avšak vtedy s odpojením od rozvodu CZT uspela susedná 6-bytová jednotka SVB Lespark, C. XX
a XX, ktorej pivničné priestory mierne vykuruje horúcovod počas celého roka a ktorý končí v ich
bytovom dome. Tvrdia, že ich plynovú kotolňu umiestnenú v práčovni s napojením na jestvujúcu
plynovú prípojku s vyvedením spalín do jestvujúcich funkčných komínov, s malými úpravami vnútorných
rozvodov tepla a umiestnením plynového kondenzačného kotla VITODENS od firmy Viessmann o
výkone 6,7 - 23,7 kW pre 3 byty, nemožné zaradiť do výstavby sústavy tepelných zariadení na
vymedzenom území K odpojeniu od CZT ich donútil samotný žalobca sústavným a každoročným
zdražovaním dodávaného tepla a nedodržiavaním teploty teplej vody podľa vyhlášky č. 630/2005. Z
hľadiska preukázania ekonomickej výhodnosti odpojenia poukázali na výpočet od projektanta, ako aj
stanovisko energetického audítora - preukázanie technickej, ekonomickej a environmentálnej výhodnosti
projektu, ktoré dokumenty sú súčasťou projektovej dokumentácie a ostatných dokladov predložených
stavebnému úradu. Námietky žalobcu považujú za tendenčné a nepravdivé. Nepravdivé je podľa
ich názoru aj tvrdenie žalobcu, že sa zhorší hospodárnosť a energetická účinnosť systému CZT,
lebo obytný dom sa nachádza vo vymedzenom území CZT. Uviedli, že 37 ročný horúcovod je len
odbočkou spred bytového domu č. XXXX dlhou XXX m, nikomu po trase nedodáva teplo a ich bytový
dom je na jeho chvoste. Za výhody pôvodného stavu považuje vysoký komfort dodávky tepla z
pohľadu odberateľa, možnosť využitia tepla z kombinovanej výroby tepla, možnosť zmeny palivovej
základne a za nevýhody pôvodného stavu považuje veľkú vzdialenosť medzi miestom výroby a miestom
spotreby tepla, nevyhovujúci technický stav rozvodných potrubí, nutnosť rozsiahlych investícií do obnovy
rozvodov, 108 bm horúcovodu bez ďalšieho napojenia s celoročným nepotrebným vykurovaním pivníc
susedného domu, trávnatých a spevnených plôch, nepríjemný hluk od armatúr ústredného kúrenia
v pivniciach susedného bytového domu, nízka efektivita rozvodu tepla na prípravu teplej vody mimo
vykurovacieho obdobia, nemožnosť regulácie odberateľa na zmenu poveternostných podmienok, na
prípadnú úspornosť a vylúčená možnosť koncového odberateľa na zvýšenie hospodárnosti teplej vody.
Za výhody navrhovaného stavu považuje výrobu a spotrebu na jednom mieste, možnosť využitia
technického zariadenia, technicky nenáročné úpravy zariadenia podľa potrieb a s tým súvisiaca zmena
palivovej základne, možnosť využitia alternatívnych zdrojov tepla - slnečné kolektory plánované v II.
etape sú riešené v projektovej dokumentácii, zlepšenie vykurovania v objekte po odstavení starej 108
bm dlhej vetvy horúcovodu, dobrú regulovateľnosť výkonu, uvoľnenie priestoru teraz zaberanou DOS,
otvorenie možnosti získania teploty teplej vody podľa potrieb konečného odberateľa a za nevýhody
navrhovaného stavu považuje nutnosť počiatočnej investície a následných nákladov na údržbu a opravy.
Horúcovodnú prípojku v dĺžke 108 m s odbočením spred bytového domu č. 1636/13 po ich bytový
dom realizovali v rokoch 1967-77, ako zamestnanci vtedy Východoslovenských štátnych lesov Košice
a investor stavieb oboch bytových domov a inžinierskych sietí a po kolaudácii uvedený úsek rozvodu
bol odovzdaný do majetku Mesta Humenné. Tento úsek horúcovodu už dosluhuje, každú chvíľu môže
skolabovať a najlepšie je ho odstaviť. Vlastníci bytov a členovia združenia majú rovnaké právo zakotvené
v Ústave na možnosť investovať do efektívnych a moderných technológií a následne ich ochraňovať
a nedopustiť zmarenie investovania. V závere uviedli , že neuskutočnením stavby budú zmarené
finančné prostriedky spoločenstva na celoročnú prípravu, projektovú dokumentáciu a inžiniersku činnosť
finančného zabezpečenia spoločenstva.

Žalovaný ďalej konštatoval, že preskúmal napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu podľa § 59 ods. 1
Správneho poriadku a zistil nasledovný skutkový stav:
Stavebník, TATRAN spoločenstvo vlastníkov bytov v dome na Ul. C. č. XX, podal dňa 10.10.2014
stavebnému úradu, návrh na povolenie zmeny v užívaní stavby spojenú so zmenou časti stavby:



„X. (bytový dom) súp. č. XXXX, vchod č. XX - výstavba plynovej kotolne v jestvujúcej miestnosti
sušiarne", na pozemku parc. č. W. par. č. XXXX/X v k.ú. V.. V konaní predložil požadované podklady
a okrem toho sa v konaní vyjadrili aj dotknuté orgány. Na základe predložených požadovaných
dokladov, stavebný úrad oznámením zo dňa 31.10.2014 oznámil podľa § 61 ods. 1 stavebného
zákona účastníkom konania a dotknutým orgánom začatie stavebného konania a súčasne nariadil
ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním na deň 26.11.2014 s upozornením, že účastníci
konania, dotknuté orgány môžu svoje námietky a pripomienky k žiadosti uplatniť najneskôr na
tomto ústnom pojednávaní, inak sa na ne neprihliadne. Ďalej konštatoval, že Mesto Humenné, ako
príslušný správny orgán, podľa § 31 písm. c/ zákona č. 100/2014 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa
zákon o tepelnej energetike rozhodnutím č. 9671/23589/2014 zo dňa 09.12.2014 súhlasilo s
navrhovanou stavbou a konštatoval, že táto stavba je v súlade so Záväznou časťou platného
Územného plánu Mesta Humenné - Koncepciou rozvoja mesta v oblasti tepelnej energetiky - časť
Návrh zásad pre rozvoj zásobovania teplom. V popise a situovaní stavby sa v rozhodnutí uvádza, že
súčasťou predloženého návrhu je preukázanie technickej, ekonomickej a environmentálnej výhodnosti
projektu vypracovaného N.. Y. U., so sídlom W. XXXX/X, U., energetickým audítorom - registračné
číslo SEA 0178/1998, zapísaný v zozname energetických audítorov MHSR, ktorého predmetom je
porovnanie výhodnosti zásobovania predmetného bytového domu súp. č. XXXX, orient. č. XX teplom
pre účely zmeny zdroja tepla na vykurovanie z hľadiska výhodnosti zásobovania bytového domu
teplom, t.j. technická výhodnosť, ekonomická výhodnosť a environmentálna výhodnosť, preukázaná
konkrétnymi výhodami a nevýhodami porovnaním doterajšieho a nového stavu. V zmysle Územného
plánu Mesta Humenné sa bytový dom, v ktorom je navrhovaná investičná činnosť, nachádza v území
s funkčným využitím na bývanie a základnú občiansku vybavenosť a prípustné sú okrem iného i
obytné domy. Podľa záväznej časti Územného plánu Mesta Humenné - Koncepcie rozvoja Mesta
Humenné v oblasti tepelnej energetiky - časť Návrh zásad pre rozvoj zásobovania územia mesta
teplom sa vyžaduje pri rozhodovaní o odpojení sa objektu spotreby tepla od CZT za účelom výstavby
vlastného zdroja tepla podmieniť vydanie povolenia na výstavbu nového zdroja tepla preukázaním
technickej, ekonomickej a environmentálnej výhodnosti odpojenia. V predloženom posudku preukázania
je výhodnosť zásobovania bytového domu teplom, t.j. technická, ekonomická a environmentálna
výhodnosť preukázaná konkrétnymi výhodami a nevýhodami porovnaním doterajšieho a nového stavu
a to znížením nákladov na vykurovanie o 46% a znížením tvorby emisií C02 o 20-30% a návratnosť
investície je 3,96 roka.

Ďalej uviedol, že z ústneho pojednávania konaného dňa 26.11.2014 bola spísaná zápisnica, ktorá bola
prítomným prečítaná a na znak súhlasu prítomnými podpísaná. Prílohu zápisnice tvorí prezenčná listina,
samostatné záväzné stanovisko žalobcu a vyjadrenie stavebníka TATRAN spoločenstvo vlastníkov
bytov v dome na Ul. C. č. XX. Žalobca vo svojom záväznom stanovisku č. 145/HES/2014 zo dňa
25.11.2014 uviedol, že v zmysle ustanovenia § 12 ods. 10 a 11 zákona o tepelnej energetike v znení
neskorších predpisov v spojení s § 59 ods. 1 písm. c/ a § 140a ods. 1 písm. c/ stavebného zákona
podáva toto záväzné stanovisko a námietky proti výstavbe predmetnej stavby. V záväznom stanovisku
uviedol tieto výhrady:
1.Vydanie rozhodnutia o povolení stavby, ktorej súčasťou je aj odpojenie sa od CZT by bolo v rozpore
s územnoplánovacou dokumentáciou Mesta Humenné, v časti Koncepcia Mesta Humenné v oblasti
tepelnej energetiky, pretože nezohľadňuje ochranu verejného záujmu vo vzťahu k existujúcim rozvodom,
k budúcej ekonomickej efektívnosti existujúcej prevádzky tepelných zariadení, k hydraulickej stabilite
zdroja CZT a celého rozvodu tepla, k budúcemu zvýšeniu energetickej náročnosti dodávky tepla z CZT
pre zostávajúcich odberateľov.
2.Podľa uvedenej koncepcie pri rozhodovaní o odpojení sa objektu spotreby tepla od CZT za účelom
výstavby zdroja tepla, je potrebné podmieniť vydanie povolenia na výstavbu preukázaním technickej,
ekonomickej a environmentálnej výhodnosti odpojením a tieto skutočnosti v danom prípade neboli
kvalifikovaným spôsobom preukázané a splniteľné.
3.Realizáciou stavby dôjde k zmareniu investícií Mesta Humenné a spoločnosti ako dodávateľovi tepla.
4.Zhorší sa vplyv na životné prostredie predovšetkým zvýšením emisií znečisťujúcich látok do ovzdušia.
5.Zhorší sa hospodárnosť a energetická účinnosť CZT, najmä zvýšením podielu strát pri výrobe a
rozvode tepla.
6.Zvýšia sa náklady za teplo koncovým odberateľom, ktorým sa dodáva teplo z účinného CZT.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti nesúhlasil s vydaním stavebného povolenia na predmetnú stavbu
vydal zamietavé záväzné stanovisko k výstavbe plynovej kotolne.



Konštatoval, že stavebný úrad posúdil návrh, projektovú dokumentáciu a stanoviská dotknutých orgánov
z hľadísk uvedených v § 62 a 85 ods. 2 stavebného zákona a dňa 10.12.2014 vydal rozhodnutie, ktorým
povolil zmenu v užívaní časti stavby podľa návrhu stavebníka.

K odvolacím námietkam žalobcu uviedol, že žalobca je dodávateľ tepla, ktorý je podľa osobitného
predpisu v takomto konaní účastníkom konania a zároveň dotknutým orgánom. Dodávateľ tepla,
ako účastník konania, odvolanie sformuloval do 9 bodov, v ktorých v bode 1 a 2 poukazuje na
rozpor s územným plánom Mesta Humenné a na podmienenie odpojenia podľa Koncepcie rozvoja
mesta Humenné v oblasti tepelnej energetiky, ktorá je súčasťou záväznej časti územnoplánovacej
dokumentácie. V bodoch 3, 4, 5, 6, 8 a 9 poukazuje na ekonomickú stránku veci vo vzťahu k
zostávajúcim odberateľom a Mestu Humenné a v bode 7 poukazuje na ekologické faktory.

Žalovaný citoval ust. § 126 ods. 1, § 140a ods. 1 písm. c/ a § 140b ods. 2 stavebného zákona a k
námietkam žalobcu v bode 1 a 2 uviedol, že podľa § 12 ods. 6 zákona o tepelnej energetike výstavbu
sústavy tepelných zariadení s celkovým inštalovaným tepelným výkonom do 10 MW možno uskutočniť,
len na základe záväzného stanoviska obce o súlade pripravovanej výstavby sústavy tepelných zariadení
s koncepciou rozvoja obce v oblasti tepelnej energetiky. Citoval ust. § 31 písm. c/ zákona o tepelnej
energetike vo veci vydávania záväzných stanovísk obce a dôvodil, že na základe žiadosti stavebníka
spoločenstva vlastníkov bytov TATRAN, v dome na Ul. C. č. XX, o vydanie záväzného stanoviska
obce o súlade navrhovanej výstavby sústavy tepelných zariadení s celkovým inštalovaným tepelným
výkonom do 10 MW s Koncepciou rozvoja obce v oblasti tepelnej energetiky na predmetnú stavbu, Mesto
Humenné, ako príslušný správny orgán, podľa § 31 písm. c/ zákona o tepelnej energetike, vydalo dňa
09.12.2014 rozhodnutie č. 9671/23589/2014, ktorým s navrhovanou stavbou súhlasí s odôvodnením, že
navrhovaná realizácia výstavby sústavy tepelných zariadením je v súlade s platným Územným plánom
Mesta Humenné -Koncepciou rozvoja Mesta Humenné v oblasti tepelnej energetiky - časť Návrh zásad
pre rozvoj zásobovania teplom. Žiadateľ bol v rozhodnutí zaviazaný splnením 6. podmienok. K tejto
skutočnosti žalovaný uviedol, že vyššie citované rozhodnutie Mesta
Humenné zo dňa 09.12.2014 je rozhodnutím vydaným v správnom konaní, ktorého účastníkom bol
aj dodávateľ tepla , ktorý mal podľa poučenia možnosť podať proti nemu odvolanie, ktorý však
túto možnosť nevyužil, preto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 09.12.2014. Až právoplatné
rozhodnutie Mesta Humenné, ako dotknutého orgánu podľa § 31 písm. c) zákona o tepelnej energetike
bolo podkladom pre konanie stavebného úradu v stavebnom konaní. Námietky žalobcu uvádzané v bode
1 a 2 odvolania proti rozhodnutiu stavebného úradu, teda nemajú v tomto konaní už svoje opodstatnenie,
pretože na základe nich sa už nemôže preskúmavať vec rozhodnutím právoplatne ukončená.

K námietkam žalobcu uvedeným v odvolaní pod č. 3,4,5,6,8 a 9 žalovaný citoval ust. § 36 ods. 7 zákona
o tepelnej energetike a dôvodil, že z tohto ustanovenia vyplýva, že držiteľ povolenia na rozvod tepla
(dodávateľ tepla) vystupujúci v konaní podľa stavebného zákona ako dotknutý orgán, je oprávnený na
vydanie záväzného stanoviska len v tom rozsahu, či povolením predmetnej zmeny stavby, v prípade,
že sa nachádza v ochrannom pásme nebude ohrozená sústava tepelných zariadení, najmä plynulosť a
bezpečnosť jej prevádzky a údržby, čiže výlučne z hľadiska ochrany stavby vo väzbe na jej ochranné
pásmo. Iné ustanovenie zákona o tepelnej energetike neupravuje práva vlastníka sietí a zariadení
technického vybavenia územia, ktorý je držiteľom povolenia na rozvod tepla, vo vzťahu ku konaniu
stavebného úradu. Žalobca ako vlastník sietí a zariadení technického vybavenia územia slúžiaceho na
dodávku tepla, mal v konaní stavebného úradu o zmene spôsobu vykurovania odpojením od centrálneho
tepelného zdroja, postavenie účastníka konania a zároveň dotknutého orgánu podľa § 140a ods. 1
písm. c/ stavebného zákona. Ako dotknutý orgán vydal dňa 25.11.2014 záväzné stanovisko, ktoré
je sformulované do 6. bodov, v ktorých poukazuje na rozpor s územným plánom Mesta Humenné,
na podmienenie odpojenia podľa Koncepcie rozvoja mesta Humenné v oblasti tepelnej energetiky,
na ekonomickú stránku veci vo vzťahu k zostávajúcim odberateľom a Mestu Humenné ako aj na
zhoršenie vplyvu na životné prostredie. V tejto súvislosti považoval za potrebné poukázať na to, že
žalobca ako dotknutý orgán podľa § 36 ods. 7 zákona o tepelnej energetike sa v záväznom stanovisku
zo dňa 25.11.2014 nevyjadruje k tomu, či predmetná zmena stavby sa nachádza v ochrannom pásme
ich zariadení a či ňou bude ohrozená sústava tepelných zariadení, najmä plynulosť a bezpečnosť jej
prevádzky a údržby, čiže výlučne z hľadiska ochrany stavby vo väzbe na jej ochranné pásmo tak, ako mu
to ukladá toto ustanovenie. Toto stanovisko je svojim obsahom odlišného charakteru ako to umožňuje
ust. § 36 ods. 7 zákona o tepelnej energetike a preto nebolo dôvodom na nepovolenie požadovanej
zmeny v užívaní stavby spojenej so zmenou stavby.



K námietke vo vzťahu k ochrane životného prostredia a vplyvu navrhovanej stavby na životné prostredie
uviedol, že k tomu sa vyjadrili jednotlivé zložky životného prostredia, ktoré podľa osobitných predpisov
chránia verejné záujmy z hľadiska nimi sledovaných záujmov a pre účely konaní podľa stavebného
zákona sú dotknutými orgánmi vydávajúcimi záväzné stanoviská. Okresný úrad Humenné, odbor
starostlivosti o životné prostredie, ako príslušný orgán štátnej správy podľa § 1 ods. 1 písm. c), §
5 ods. 1 zákona č. 525/2003 Z.z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie vydal súhlasné
vyjadrenie č. OU-HE-OSZP/2014/008521-002-Gk zo dňa 10.11.2014 k projektovej dokumentácii na
predmetnú stavbu z hľadiska jej vplyvu na životné prostredie. Podmienky vyjadrenia Okresného úradu
Humenné, odboru starostlivosti o životné prostredie stavebný úrad zapracoval do podmienky č. 10 pre
uskutočnenie stavby. Mesto Humenné, ako orgán ochrany ovzdušia príslušný podľa § 27 zákona č.
137/2010 Z.z. o ovzduší vydal v súlade s ust. § 17 citovaného zákona stanovisko, v ktorom uviedol,
že súhlasí s povolením stavby malého zdroja znečisťovania ovzdušia - Kotolňa bytového domu na Ul.
C. č. XX. Stavebný úrad v konaní o povolení zmeny v užívaní stavby spojenej so zmenou časti stavby
posúdil predložený návrh z hľadiska starostlivosti o životné prostredie, na základe kladných záväzných
stanovísk jednotlivých dotknutých orgánov spolupôsobiacich v konaní, ktoré chránia verejné záujmy
podľa osobitných predpisov. Ich záväzné stanoviská neboli záporné ani protichodné a požiadavky z
nich plynúce stavebný úrad zahrnul v rozhodnutí do podmienok pre uskutočnenie stavby, ktoré sú pre
stavebníka záväzné.

Ďalej argumentoval, že spisovný materiál obsahuje posudok preukázania technickej, ekonomickej a
environmentálnej výhodnosti projektu, vypracovaný energetickým audítorom, zapísaným v zozname
energetických audítorov MHSR. Podľa uvedeného posudku navrhovaným riešením dôjde oproti
existujúcemu stavu k zníženiu nákladov na vykurovanie o 46 %, k zníženiu tvorby emisií C02 o cca
20-30% a návratnosť investície je 3,96 roka. Toto zhodnotenie preukazuje technickú, ekonomickú aj
environmentálnu výhodnosť. Podľa predložených odborných stanovísk Slovenskej technickej inšpekcie
Košice, projektová dokumentácia spĺňa požiadavky bezpečnosti technických zariadení. Ostatné
dotknuté orgány spolupôsobiace v konaní s navrhovaným riešením súhlasili, resp. ich stanoviská neboli
záporné ani protichodné a požiadavky z nich plynúce boli zapracované do podmienok rozhodnutia.
V konaní o zmene dokončenej stavby spočívajúcej v odpojení sa od centrálneho tepelného zdroja,
stavebný úrad povoľuje stavebno-technickú zmenu stavby podľa administratívno-správnych predpisov
stavebného práva. Ide o zmluvný vzťah, pričom nositeľmi práv a povinností sú konkrétne zmluvné
strany, ktoré zodpovedajú za plnenie z takejto zmluvy. Predmetom konania podľa stavebného zákona
nie je riešiť zásahy do existujúcich zmluvne založených vzťahov. Riešenie otázok vyplývajúcich z
dodávateľsko-odberateľských vzťahov, ktoré sú zmluvnými vzťahmi nie je v kompetencii orgánov štátnej
stavebnej správy, pretože ide o platenú službu za dodávku tepla v podmienkach trhovej ekonomiky. Nie
je možné docieliť postupom podľa stavebného zákona alebo iného súvisiaceho technického predpisu,
aby jednotliví vlastníci bytov, bytových domov a iných stavieb odoberali teplo iba z centrálneho zdroja v
záujme zabezpečenia prosperity konkrétneho dodávateľa tepla.

V závere odôvodnenia napadnutého rozhodnutia konštatoval, že nezistil v napadnutom rozhodnutí
stavebného úradu, ani v konaní, ktoré mu predchádzalo také nedostatky, pre ktoré by sa rozhodnutie
muselo považovať za nesprávne a muselo byť preto zmenené alebo zrušené. Stavebný úrad postupoval
v súlade s príslušnými ustanoveniami stavebného zákona a Správneho poriadku.

Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovaného v
spojení s rozhodnutím stavebného úradu Mesta Humenné a namietal, že rozhodnutie žalovaného
vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia vecí, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo
pre nedostatok dôvodov, v konaní správneho orgánu sa vyskytla taká vada, ktorá mala vplyv na
zákonnosť napadnutého rozhodnutia, zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie vecí
a zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo správne rozhodnutie je v rozpore s obsahom
spisov. Namietal, že napadnutým rozhodnutím v spojení s rozhodnutím stavebného úradu bolo
porušené základné pravidlo správneho konania, podľa ktorého správne orgány postupujú v konaní
v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti,
práva a záujmy fyzických a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinnosti (§ 3 ods.
1 Správneho poriadku). Zo strany žalovaného neboli v stavebnom konaní tieto verejné a individuálne
záujmy chránené. Výsledkom realizácie stavebného povolenia má byť odpojenie stavebníka od
centralizovaného zásobovania teplom ( ďalej len „CZP“) s vážnymi dôsledkami pre žalobcu ako
dodávateľa tepla z CZP, najmä pre zostávajúcich odberateľov tepla z CZP. Je toho názoru, že z



hľadiska záujmov, ktoré chráni zákon č. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike ( ďalej len „zákon o tepelnej
energetike“) nie je realizácia zmeny stavby vo verejnom záujme. Vykonanie stavebného povolenia
bude mať za následok faktické odpojenie sa od účinného CZP, čo povedie k viacerým nepriaznivým
dôsledkom, ktoré sú v rozpore s verejným záujmom ako aj právom chránenými záujmami žalobcu -
výpočet týchto nepriaznivých následkov je predmetom žalobcových odvolacích námietok, ktoré boli
uvedené v odvolaní zo dňa 23.12.2014. Žalovaný ani prvostupňový správny orgán, teda stavebný úrad
sa týmito námietkami buď vôbec nevysporiadali, resp. Ich nesprávne právne posúdili.

Ďalej namietal, že postupom správnych orgánov došlo k porušeniu ďalšieho základného pravidla konania
podľa ustanovenia § 3 ods. 2 Správneho poriadku. Z napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, že
k jeho odvolaniu žalobcu sa vyjadril TATRAN spoločenstvo vlastníkov bytov v dome na Ul. C. č. XX.
Podotkol, že s týmto vyjadrením nebol pred rozhodnutím odvolacieho orgánu oboznámený, t.j. bolo mu
znemožnené argumentovať proti tomuto vyjadreniu, ktoré slúžilo ako podklad pre rozhodnutie správneho
orgánu. Správne orgány svojím postupom nerešpektovali ust. § 33 ods. 2 Správneho poriadku. Je
v rozpore so zákonom, ak sa účastník konania o nejakom podklade pre rozhodnutie dozvedá len
priamo z rozhodnutia vo veci. Bolo povinnosťou správneho orgánu vyzvať ho, aby sa vyjadril k podkladu
rozhodnutia, ak túto povinnosť opomenul prvostupňový správny orgán bolo povinnosťou odvolacieho
orgánu vzhľadom na ust. § 60a Správneho poriadku tento procesný nedostatok odstrániť, t. j. poskytnúť
mu ako účastníkovi konania možnosť vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia v odvolacom konaní.

Ďalej namietal, že sa nemožno stotožniť s odôvodnením žalovaného, ktorý na str. 8 a 9 napadnutého
rozhodnutia z dôvodu, že nemá vedomosť o tom, aby Mesto Humenné vydalo záväzné stanovisko
podľa § 12 ods. 6 a § 31 písm. c/ zákona o tepelnej energetike. Takého záväzné stanovisko mu nebolo
nikdy zo strany Mesta Humenné doručené. Preto nemôže obstáť argumentácia žalovaného, že nevyužil
možnosť podať proti záväznému stanovisku Mesta Humenné odvolanie. Nesprávne je taktiež tvrdenie
žalovaného, že bol účastníkom konania o vydaní záväzného stanoviska a mohol podať proti nemu
odvolanie. Poukázal v tomto smere na znenie ust. § 12 ods. 10 zákona o tepelnej energetike, z ktorého
jednoznačne vyplýva, že dodávateľ tepla má postavenie účastníka konania iba v stavebnom konaní, t. j.
nie v konaní o vydanie záväzného stanoviska obce. Z tohto dôvodu je konštatovanie žalovaného o tom,
že námietky už nemajú v stavebnom konaní svoje opodstatnenie nesprávne a preto sa mal žalovaný
odvolacími námietkami náležitým spôsobom zaoberať a svoje rozhodnutie v tomto smere dostatočným
spôsobom odôvodniť. Ak by vyššie uvedené záväzné stanovisko existovalo, muselo by byť súčasťou
administratívneho spisu vyhodnotenie faktorov podľa ust. § 12 ods. 2 a 3 v spojení s § 12 ods. 8 zákona
o tepelnej energetike, čo sa však v spise nenachádza.

Nesúhlasil s názorom žalovaného, že ako dotknutý orgán sa vo svojom záväznom stanovisku nevyjadril
k naplneniu predpokladov ust. § 36 ods. 7 zákona o tepelnej energetike a z tohto dôvodu ide o
odlišné stanovisko ako to vyžaduje citované ustanovenie, preto toto nebolo dôvodom na nepovolenie
požadovanej zmeny v užívaní stavby spojenej so zmenou stavby. Ak by bol správny orgán toho názoru,
že dotknutý orgán sa nevyjadril k potrebnej otázke, bolo jeho povinnosťou za účelom spoľahlivého
zistenia stavu veci tento nedostatok odstrániť. Pretože záväzné stanovisko podľa názoru správneho
orgánu neobsahovalo súhlas podľa § 36 ods. 7 a 8 zákona o tepelnej energetike, nemôže byť stavebné
konanie pre jeho absenciu v súlade so zákonom, čím došlo k porušeniu zásady zákonnosti upravenej
v § 3 ods. 1 Správneho poriadku.

Ďalej namietal, že zo strany žalovaného ako aj stavebného úradu došlo k nesprávnemu právnemu
posúdeniu podmienok pre odpojenie sa objektu spotreby tepla od CZT za účelom vlastného zdroja
tepla - pri takomto odpojení je potrebné vydanie povolenia podmieniť preukázaním technickej,
ekonomickej a environmentálnej výhodnosti odpojenia. Podľa jeho názoru tieto podmienky boli
nesprávne posúdené, pretože výhodnosť odpojenia nie je daná. Z administratívneho spisu nevyplýva,
aby tieto podmienky boli zo strany správnych orgánov skúmané, resp. tieto sa uspokojili len s
dokumentom označeným ako Preukázanie technickej, ekonomickej a environmentálnej výhodnosti
projektu vypracované energetickým audítorom z novembra 2014, ktorý predložil žiadateľ o stavebné
povolenie. Tento dokument, však neskúmal výhodnosť odpojenia komplexne a zo všetkých relevantných
a objektívnych hľadísk, ale iba jednostranne vo vzťahu k novému zdroju tepla. Z hľadiska technickej
výhodnosti poukázal na to, že dodáva teplo z tepelného zariadenia, ktoré slúži ako kombinovaná výroba
elektriny a tepla, t. j. súčasne s výrobou a dodávkou tepla dochádza zároveň aj k výrobe elektrickej
energie, z čoho vyplýva, že technicky výhodnejšie je zásobovanie teplom, ktoré realizuje. Pokiaľ ide o



ekonomickú výhodnosť poznamenal, že táto sa neskúma len z pohľadu odpájaného objektu tepla, t. j.
jednostranne, ale je nevyhnutne ju skúmať aj vo vzťahu k tomu, ako sa zvýšia náklady za teplo ostatným
odberateľom, ktorým sa dodáva teplo z CZT a to v dôsledku zníženia odberu tepla z CZT. Ekonomická
výhodnosť odpojenia od CZT ako jedna zo základných podmienok odpojenia teda nebola objektívne a
komplexne preukázaná. K preukázaniu environmentálnej výhodnosti uviedol, že nemožno prihliadať
na predložené stanoviska dotknutých orgánov, pretože tieto sa zoberajú len znečistením životného
prostredia z hľadiska zákonom prípustných limitov - environmentálna výhodnosť sa však posudzuje vo
význame, či vytvorením nového zdroja tepla v dôsledku odpojenia od CZT nedôjde k zhoršeniu vplyvu
na životné prostredie najmä zvýšením emisií znečisťujúcich látok do ovzdušia alebo zvýšením emisií
skleníkových plynov. Inak povedané ak má vzniknúť nový zdroj tepla, ktorý síce spĺňa zákonné limity
na znečisťovanie životného prostredia, ale bude predstavovať nový zdroj znečistenia (popri existujúcom
CZT), ktorý zvýši celkové emisie, ekologická výhodnosť nebude daná. Z tohto dôvodu sú pri odpájaní
od CZT preferované tzv. zelené zdroje energie, ktoré nezvyšujú emisie znečisťujúcich látok do ovzdušia
a skleníkových plynov. To, že vznikne nový zdroj znečistenia ovzdušia potvrdili aj vyššie uvedené
stanoviská dotknutých orgánov.

Namietal, že žalovaný a stavebný úrad sa žiadnym spôsobom nevysporiadali s ďalšími jeho
relevantnými námietkami, ktoré boli rozhodujúce pre správne právne posúdenie, preto napadnuté
rozhodnutie je treba považovať za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Za závažný nedostatok
považuje skutočnosť, že v stavebnom konaní nebolo rešpektované stanovisko, ktoré vydal ako
dotknutý orgán a ktoré bolo predložené na ústnom jednaní dňa 26.11.2014, ktoré sa podľa § 12 ods.
10 zákona o tepelnej energetike považuje za záväzné. Uvedené platí aj pri zmenách a úpravách
v existujúcich sústavách tepelných zariadení, pre ktoré sa vyžaduje stavebné povolenie. V súlade
s ust. § 140b ods. 1 a 2 stavebného zákona je dotknutý orgán oprávnený uplatňovať požiadavky
v rozsahu svojej pôsobnosti ustanovenej osobitným predpisom ( v tomto prípade zákon o tepelnej
energetike), pričom obsah záväzného stanoviska je pre správny orgán v stavebnom konaní záväzný
a bez zosúladenia záväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci.
Z obsahu administratívneho spisu nevyplýva ako sa správne orgány vysporiadali s týmto záväzným
stanoviskom a z akých dôvodov na neho neprihliadali. Pretože v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
absentujú dostatočne a náležité vysporiadanie sa s viacerými rozhodujúcimi skutočnosťami, považuje
napadnuté rozhodnutie za nepresvedčivé a nepreskúmateľné, pretože neobsahuje všetky zákonom
predpísané náležitosti. Navrhol napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím stavebného
úradu Mesta Humenné zrušiť a vrátiť vec žalovanému na ďalšie konanie.

K žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 12.06.2015, v ktorom navrhol žalobu ako
nedôvodnú zamietnuť.

Z obsahu napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj z administratívneho spisu súd zistil, že účastníkmi
konania okrem žalobcu boli aj TATRAN spoločenstvo vlastníkov bytov v dome na Ul. C. č. XX v postavení
stavebníka a K. H. - P.I.S. O. XXXX/XXX, T. v postavení projektanta. Z uvedených dôvodov ich súd
uznesením č. k. 5S 19/2015 - 34 zo dňa 14.03.2016 pribral do konania podľa § 250 ods. 1 O.s.p.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa § 244 ods. 2 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a
postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy
a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a
povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie a postup
správneho orgánu").

Podľa § 244 ods. 3 O.s.p., rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi
v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a
povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy
alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu
sa rozumie aj jeho nečinnosť.



Podľa § 247 ods. 1 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická
alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho
orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa § 247 ods. 2 O.s.p., pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je
predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných
prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.

Predmetom preskúmavania v danom prípade je rozhodnutie žalovaného č. č. OU-PO-
OVBP2-2015/12133/34850/ŠSS-ZV zo dňa 20.03.2015 vo veci odvolania žalobcu proti rozhodnutiu
Mesta Humenné ( ďalej len „stavebný úrad“) č. 9791/26989/2014-BR zo dňa 10.12.2014, ktorý
rozhodol tak, že rozhodnutie stavebného úradu potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol. Stavebný úrad
rozhodnutím zo dňa 10.12.2014 podľa § 66 a § 85 ods. 1,2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní
a stavebnom poriadku ( ďalej len „stavebný zákon“) povolil zmenu v užívaní stavby spojenú zo zmenou
časti stavby: „X. (X. dom) súp. č. XXXX, vchod XX- výstavba plynovej kotolne v jestvujúcej miestnosti
sušiarne“, na pozemku parc. č. W. XXXX/X v k. ú. V. pre stavebníka O. spoločenstvo vlastníkov bytov
v dome na Ul. C. č. XX.

Povoľovanie stavieb a ich zmeny upravuje stavebný zákon v odd. 4 citovaného zákona. Podľa § 54
stavebného zákona, stavby ich zmeny a udržiavacie práce na nich sa môžu uskutočňovať iba podľa
stavebného povolenia alebo na základe ohlásenia stavebného úradu.

Podľa § 55 ods. 1 stavebného zákona, stavebné povolenie sa vyžaduje, pokiaľ tento zákon a
vykonávacie predpisy k nemu alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, pri stavbách každého druhu
bez zreteľa na ich stavebnotechnické vyhotovenie, účel a čas trvania; stavebné povolenie sa vyžaduje
aj pri zmene stavieb, najmä pri prístavbe, nadstavbe a pri stavebných úpravách.

Podľa § 66 ods. 1 stavebného zákona, v stavebnom povolení určí stavebný úrad záväzné podmienky
uskutočnenia a užívania stavby a rozhodne o námietkach účastníkov konania. Stavebný úrad
zabezpečí určenými podmienkami najmä ochranu záujmov spoločnosti pri výstavbe a pri užívaní
stavby, komplexnosť stavby, dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, prípadne ich
predpisov a technických noriem a dodržanie požiadaviek určených dotknutými orgánmi, predovšetkým
vylúčenie alebo obmedzenie negatívnych účinkov stavby a jej užívania na životné prostredie.

Podľa § 85 ods. 1 stavebného zákona, stavbu možno užívať len na účel určený v kolaudačnom
rozhodnutí, prípadne v stavebnom povolení. Zmeny účelu užívania stavby, ktoré spočívajú v zmene
spôsobu užívania stavby, jej prevádzkového zariadenia, v zmene spôsobu a v podstatnom rozšírení
výroby alebo činností, ktoré by mohli ohroziť život a zdravie ľudí alebo životné prostredie, vyžaduje
rozhodnutie stavebného úradu o zmene v užívaní stavby, na konanie o zmene v užívaní stavby sa
vzťahujú primerane ustanovenia § 76 až 84. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia zmenu v užívaní
stavby, ktorá je spojená so zmenou stavby, prerokuje stavebný úrad pri stavebnom konaní a po jej
dokončení vykoná kolaudáciu zmeny stavby. Zmenu v užívaní stavby, ktorá je spojená so zmenou stavby
spočívajúcu v stavebných úpravách, ktorými sa podstatne nemení vzhľad stavby a nezasahuje do
nosných konštrukcií stavby, môže prerokovať stavebný úrad v spojenom konaní o zmene v užívaní
stavby podľa odseku 1. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia zmeny účelu užívania stavby, ktoré
spočívajú v zmenách podľa odseku 1 a 2, stavebný úrad nepovolí, ak sú v rozpore so záväznou časťou
územnoplánovacej dokumentácie.

Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že dňa 10.10.2014 podal navrhovateľ - stavebník O.,
spoločenstvo vlastníkov bytov v dome na Ul. C. č. XX návrh na povolenie zmeny v užívaní stavby
podľa § 85 stavebného zákona. Zmena užívania stavby sa týkala kotolne bytového domu XXXX/XX,
V., zriadenia vlastnej blokovej kotolne v spoločných priestoroch predmetného bytového domu, ktorá
bude zabezpečovať vykurovanie a prípravu teplej vody pre bytový dom vchod č. XX. K podanému
návrhu predložil aj záväzné stanoviská dotknutých orgánov a to SPP, a. s., Regionálny úrad verejného
zdravotníctva Humenné, Východoslovenské vodárenskej spoločnosti, a. s., Okresného riaditeľstva
hasičského a záchranného zboru v Humennom, Okresného úradu Humenné, odbor starostlivosti o
životné prostredie a Mesta Humenné ako orgánu ochrany ovzdušia príslušného podľa § 27 zákona



č. 137/2010 Z. z. o ovzduší. Na základe tejto žiadosti stavebný úrad oznámil účastníkom konania a
dotknutým orgánom začatie stavebného konania a súčasne nariadil pojednávanie na deň 26.11.2014.

Ďalej z obsahu administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že na nariadenom pojednávaní dňa
26.11.2014 predložil žalobca záväzné stanovisko a námietky k výstavbe plynovej kotolne v Bytovom
dome súp. č. XXXX, vchod XX a XX listom č. XXX/HES/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX. V tomto záväznom
stanovisku vzniesol ako dotknutý orgán podľa § 12 ods. 10 a § 11 zákona č. 657/2004 Z. z. o
tepelnej energetike v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o tepelnej energetike“) “) v spojení s
ustanovením § 59 ods. 1 písm. b/ c/ a 140a ods. 1 písm. c/ stavebného zákona námietky, na základe
ktorých nesúhlasil s vydaním stavebného povolenia na predmetnú stavbu a vydal zamietavé záväzné
stanovisko k výstavbe.

Žalobca v žalobe namietal, že došlo k porušeniu základného pravidla správneho konania podľa § 3 ods. 2
a § 33 ods. 2 Správneho poriadku a to tým, že z napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, že k jeho
odvolaniu proti rozhodnutiu stavebného úradu sa vyjadril stavebník TATRAN spoločenstvo vlastníkov
bytov v dome na Ul. C. XX. S týmto vyjadrením nebol pred rozhodnutím žalovaného ako odvolacieho
orgánu oboznámený a nemal možnosť argumentovať proti tomuto vyjadreniu. V dôsledku toho namietal,
že bolo povinnosťou správneho orgánu vyzvať žalobcu, aby sa vyjadril k podkladu rozhodnutia a ak túto
povinnosť opomenul bolo povinnosťou odvolacieho orgánu, teda žalovaného tento procesný nedostatok
podľa § 60a Správneho poriadku odstrániť. Túto námietku považuje súd za nedôvodnú.

Z obsahu administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že proti rozhodnutiu stavebného úradu podal
žalobca odvolanie písomným podaním č. 167/HES 2014 zo dňa 23.12.2014. O podanom odvolaní
oboznámil stavebný úrad, účastníkov konania listom č. 9791/184/2015-BR zo dňa 07.01.2015 a zároveň
ich vyzval, aby s k tomuto odvolaniu prípadne vyjadrili v lehote do 5 dní od doručenia tohto listu.

Postup stavebného úradu v danom prípade vyplýval z ust. § 56 Správneho poriadku, podľa ktorého
správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, upovedomí ostatných účastníkov konania o obsahu
podaného odvolania, vyzve ich, aby sa k nemu vyjadrili, a podľa potreby doplní konanie vykonaním novo
navrhnutých dôkazov.

Podľa § 57 ods. 2 Správneho poriadku, ak nerozhodne správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie
vydal, o odvolaní, predloží ho spolu s výsledkami doplneného konania a so spisovým materiálom
odvolaciemu orgánu najneskôr do 30 dní odo dňa, keď mu odvolanie došlo, a upovedomí o tomto
účastníka konania

K odvolaniu žalobcu sa vyjadril navrhovateľ- stavebník O. spoločenstvo vlastníkov bytov v dome na Ul.
C. XX, písomným podaním zo dňa 23.01.2015, ktoré bolo stavebnému úradu doručené dňa 26.01.2015.
Stavebný úrad listom č. 9791/1319/2015-BR zo dňa 20.01.2015 odstúpil napadnuté rozhodnutie spolu
s administratívnym spisom žalovanému ako odvolaciemu orgánu. Žalovaný v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia iba uvádza obsah vyjadrenia stavebníka k podanému odvolaniu, ktorý využil svoje právo
k nemu sa vyjadriť, avšak nenavrhol vykonať žiadne nové dôkazy. Žalovaný ako odvolací orgán v
konaní o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu stavebného úradu nevykonával ďalšie dokazovanie a
pri rozhodovaní vo veci neargumentoval ani skutočnosťami, ktoré boli vo vyjadrení stavebníka O.
spoločenstvo vlastníkov bytov v dome na Ul. C. č. XX uvedené.

Podľa § 59 ods. 1 Správneho poriadku, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom
rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni.

Podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku, ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo
zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.

Podľa § 59 ods. 3 Správneho poriadku, odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti správnemu orgánu,
ktorý ho vydal, na nové prejednanie a rozhodnutie, pokiaľ je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti
alebo hospodárnosti; správny orgán je právnym názorom odvolacieho orgánu viazaný.



Z obsahu administratívneho spisu žalovaného nesporne vyplýva, že stavebný úrad ako prvostupňový
správny orgán a žalovaný vo veci odvolania žalobcu postupovali v súlade s ustanoveniami Správneho
poriadku a nedošlo k zásahu do subjektívnych práv žalobcu.

Je potrebné zdôrazniť, že v stavebnom konaní platí tzv. koncentračná zásada upravená v § 61 ods.
1 stavebného zákona, podľa ktorého stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania dotknutým
orgánom, všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním.
Súčasne ich upozorní, že svoje námietky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že
sa na ne neprihliadne. To znamená, že na neskôr podané námietky účastníkov konania a dotknutých
orgánov stavebný úrad v konaní neprihliada.

Za dôvodnú považuje súd námietku žalobcu týkajúcu sa záväzného stanoviska Mesta Humenné
vydaného podľa ust. § 12 ods. 6 a § 31 písm. c/ zákona o tepelnej energetike, v súvislosti s ktorým
žalobca namietal, že o tomto záväznom stanovisku nemá vedomosť, nebolo mu nikdy doručené a
preto nemôže obstáť argumentácia žalovaného, že nevyužil možnosť podať proti záväznému stanovisku
Mesta Humenné odvolanie.

Podľa § 31 písm. c/ zákona o tepelnej energetike, obec s počtom obyvateľov nad 2 500 obyvateľov
rozhoduje o vydaní záväzného stanoviska obce o súlade navrhovanej výstavby sústavy tepelných
zariadení s celkovým inštalovaným tepelným výkonom do 10 MW s koncepciou rozvoja obce v oblasti
tepelnej energetiky; ak koncepcia rozvoja obce v oblasti tepelnej energetiky nie je súčasťou záväznej
časti územnoplánovacej dokumentácie obce, je obec povinná rozhodnúť o vydaní záväzného stanoviska
o súlade navrhovanej výstavby sústavy tepelných zariadení s koncepciou rozvoja obce v oblasti tepelnej
energetiky, na základe individuálneho posúdenia opodstatnenosti výstavby.

Z obsahu administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že v tomto spise sa nachádza rozhodnutie
Mesta Humenné č. 9671/23589/2014 zo dňa 09.12.2014, ktoré vydalo Mesto Humenné ako príslušný
správny orgán podľa § 31 zákona o tepelnej energetike v spojení s § 27 ods. 2 zákona č. 369/1990 Zb.
o obecnom zriadení, na základe žiadosti navrhovateľa O. spoločenstvo vlastníkov bytov v dome na Ul.
C. č. XX, ktorým súhlasí s navrhovanou stavbou X. (X. dom) súp. č. XXXX, orient. č. XX na Ul. C. v V.
- výstavba plynovej kotolne s celkovým tepelným výkonom 23,7kW, pozemok parc. č. W. XXXX/X v k.
ú. V., ktoré je v súlade so záväznou časťou platného územného plánu Mesta Humenné - Koncepciou
rozvoja mesta v oblasti tepelnej energetiky- časť Návrh zásad pre rozvoj zásobovania teplom. Toto
rozhodnutie bolo doručené Mestu Humenné, navrhovateľovi O. spoločenstvo vlastníkov bytov na
Ul. C. č. XX a K. H. - P.I.S.- projektantovi. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 09.12.2014. Z
rozhodnutia nevyplýva, že účastníkom tohto konania bol žalobca.

Tvrdenie žalovaného v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, že účastníkom tohto konania bol aj
žalobca ako dodávateľ tepla, ktorý mal možnosť proti tomuto rozhodnutiu podať odvolanie, teda
nezodpovedá zisteným skutočnostiam vyplývajúcim z administratívneho spisu.

Na rozhodovanie podľa zákona o tepelnej energetike sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní
a to podľa § 37 citovaného zákona.

Podľa § 52 ods. 1 Správneho poriadku, rozhodnutie, proti ktorému sa nemožno odvolať (podať rozklad),
je právoplatné. Okamih právoplatnosti rozhodnutia nastáva keď bolo v predpísanej forme doručené
do sféry adresáta, t. j. účastníkov konania. Ak teda rozhodnutie Mesta Humenné č. 9671/23589/2014
zo dňa 09.12.2014 nebolo doručené žalobcovi, ktorý mal byť, podľa tvrdenia žalovaného účastníkom
konania, nie je konštatovanie , že ide o právoplatné rozhodnutie v súlade s § 52 ods. 1 Správneho
poriadku.

Z obsahu administratívneho spisu ani nie je možné zistiť, či žalobca ako účastník konania a dotknutý
orgán bol oboznámený s obsahom rozhodnutia Mesta Humenné zo dňa 09.12.2014, ktorý tvoril podklad
pre rozhodnutie stavebného úradu.

Dôvodná je aj námietka žalobcu, v ktorej nesúhlasil s názorom žalovaného a stavebného úradu, že ako
dotknutý orgán sa vo svojom záväznom stanovisku nevyjadril k naplneniu predpokladov ust. 36 ods.
7 zákona o tepelnej energetike a z tohto dôvodu ide o odlišné stanovisko ako to vyžaduje citované



ustanovenie a preto nebolo dôvodom na nepovolenie požadovanej zmeny v užívaní stavby spojenej zo
zmenou stavby.

Podľa § 12 ods. 10 zákona o tepelnej energetike, pri výstavbe sústavy tepelných zariadení na
vymedzenom území je dodávateľ v konaní podľa osobitného predpisu dotknutým orgánom, ktorého
stanovisko je záväzné. Dodávateľ tepla má súčasne postavenie účastníka konania podľa osobitného
predpisu, ak sa povoľuje výstavba sústavy tepelných zariadení alebo jej časti na vymedzenom území
dodávateľa zo zdroja tepla v centralizovanom zásobovaní teplom.

Podľa § 36 ods. 1 a 2 zákona o tepelnej energetike, na ochranu sústavy tepelných zariadení sa zriaďujú
ochranné pásma. Ochranné pásmo je priestor v bezprostrednej blízkosti tepelného zariadenia, ktorý
je určený na zabezpečenie jeho spoľahlivej a plynulej prevádzky a na zabezpečenie ochrany života,
zdravia osôb a majetku.

Podľa ods. 7 citovaného ust., v ochranných pásmach je bez predchádzajúceho písomného súhlasu
držiteľa povolenia na rozvod tepla zakázané vykonávať
a) činnosti, ktoré by mohli ohroziť sústavu tepelných zariadení, plynulosť a bezpečnosť jej prevádzky a
údržby alebo pri ktorých by mohla byť ohrozená bezpečnosť osôb, život alebo zdravie osôb a majetok
(najmä práce s horľavinami a výbušninami alebo ich uskladňovanie, prejazdy ťažkých mechanizmov),
b) stavebné práce a výsadbu trvalých porastov.

Podľa ods. 8 citovaného ust., predchádzajúci súhlas podľa odseku 7 musí obsahovať podmienky, za
akých bol udelený a prikladá sa k návrhu na územné rozhodnutie alebo k žiadosti o stavebné povolenie;
stavebný úrad podmienky tohto súhlasu nepreskúmava.

Podľa § 22 ods. 3 zákona o tepelnej energetike, zásah do sústavy tepelných zariadení je možné vykonať
len so súhlasom jej prevádzkovateľa alebo dodávateľa tepla.

Z uvedeného vyplýva, že predchádzajúci súhlas udeľuje držiteľ povolenia pri ktoromkoľvek územnom
rozhodnutí alebo v konaní o žiadosti o stavebné povolenie, kde by mohlo dôjsť činnosťou spojenou zo
stavbou k zásahu do ochranného pásma nie iba pri výstavbe, zmene alebo úprave sústavy tepelných
zariadení vo vymedzenom území.

Držiteľ povolenia na rozvod tepla udeľuje predchádzajúci súhlas a stanovuje podmienky za akých
má byť udelený pre účely územného rozhodnutia alebo žiadosti o stavebné povolenie, pričom nejde o
záväzné stanovisko. Predchádzajúci súhlas sa prikladá k návrhu na územné rozhodnutie alebo k žiadosti
o stavebné povolenie. Obsahom žiadosti o stavebné povolenie a samotného administratívneho spisu
takýto predchádzajúci súhlas dodávateľa podľa § 36 ods. 7 zákona o tepelnej energetike nie je.

V danom prípade teda, žalovaný a prvostupňový správny orgán vec nesprávne právne posúdili ak
záväzné stanovisko žalobcu zo dňa 25.11.2014 ako dotknutého orgánu viazali iba na vyjadrenie podľa
ust. § 36 ods. 7 zákona o tepelnej energetike.

Za dôvodnú považuje súd aj námietku žalobcu, že stavebný úrad a žalovaný nerešpektovali jeho
záväzné stanovisko ako dotknutého orgánu, ktoré bolo predložené na ústnom pojednávaní dňa
26.11.2014, v ktorom nesúhlasil s povolením zmeny v užívaní stavby a výstavbou plynovej kotolne.

Ako vyplýva s ust. § 12 ods. 10 a 11 zákona o tepelnej energetike, pri výstavbe sústavy tepelných
zariadení vo vymedzenom území po zmene a úpravy existujúcich sústav tepelných zariadení je
dodávateľ v konaní podľa stavebného zákona dotknutým orgánom a jeho stanovisko je záväzné.

Podľa § 140a ods. 3 stavebného zákona, dotknuté orgány v konaniach podľa tohto zákona chránia
záujmy uvedené v § 126 ods. 1, v rámci svojej pôsobnosti najmä tým, že majú právo nazerať do spisov,
podávať záväzné stanoviská podľa § 140b, zúčastňovať sa na ústnom pojednávaní a miestnej obhliadke
a vykonávať so stavebným úradom spoločné úkony podľa tohto zákona.

Podľa § 140b ods. 1 stavebného zákona, záväzné stanovisko je na účely konaní podľa tohto zákona
stanovisko, vyjadrenie, súhlas alebo iný správny úkon dotknutého orgánu, uplatňujúceho záujmy



chránené osobitnými predpismi, ktorý je ako záväzné stanovisko upravený v osobitnom predpise. Obsah
záväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní podľa tohto zákona záväzný a bez zosúladenia
záväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci.

Ak teda stavebný úrad záväzné stanovisko žalobcu ako dotknutého orgánu nerešpektoval, nezosúladil
s inými záväznými stanoviskami, napriek tomu vo veci rozhodol postupoval v rozpore so zákonom. V
rozpore s ust. § 59 Správneho poriadku postupoval žalovaný, ak tento nezákonný postup stavebného
úradu v odvolacom konaní neodstránil.

Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa § 47 ods. 1 a 3 Správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie
o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v
plnom rozsahu. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na
rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití
právnych predpisov, na základe
ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami
k podkladom rozhodnutia.

Z uvedených dôvodov krajský súd podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. napadnuté rozhodnutie žalovaného
v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie
konanie.

Úlohou správnych orgánov v ďalšom konaní bude opätovne posúdiť žiadosť stavebníka, zaobstarať
si všetky potrebné podklady pre rozhodnutie vo veci a predovšetkým postupom podľa § 140b ods.
1 stavebného zákona zosúladiť záväzné stanovisko žalobcu s ostatnými záväznými stanoviskami
dotknutých orgánov. Vyrovnať sa aj s ďalšími námietkami žalobcu a následne vo veci rozhodnúť, tak
aby rozhodnutie spĺňalo všetky požadované kritéria uvedené v § 46 a 47 Správneho poriadku.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. Úspešnému žalobcovi priznal náhradu
trov konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 70,- Eur a trov právneho
zastúpenia. Trovy právneho zastúpenia boli vyčíslené podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o náhradách a
odmenách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“) a to za právne úkony
prevzatie a príprava vecí (22.04.2015), písomné podanie na súd - žaloba (28.04.2015) a účasť na
súdnom pojednávaní dňa (23.03.2016) podľa § 11 ods. 4 vyhlášky za dva právne úkony po 139,83Eur
+ 8,39 Eur režijný paušál a jeden úkon po 143 Eur + 8,58 Eur režijný paušál. Taktiež pozostávajú
z náhrady cestovných nákladov a to za účasť na pojednávaní, cesta osobným motorovým vozidlom
Volkswagen Golf, evidenčné číslo- KE XXX HV pri priemernej spotrebe 5,2 l/100 km trasa Košice, Prešov
a späť - 72,6 km a priemernej cene pohonných hmôt za 1l 0,994 Eur, čo predstavuje spolu sumu
17,04 Eur, ďalej náhrady straty času za účasť na pojednávaní dňa 23.03.2016, za štyri začaté polhodiny
pri náhrade za jednu polhodinu 14,30 Eur, čo predstavuje celkom 57,20 Eur, dane z pridanej hodnoty
20% zo sumy 522,26 Eur., t.j. 104,45 Eur. Trovy právneho zástupcu teda predstavujú celkom sumu
626,71 Eur. Súd nepriznal žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej pomoci -
vyjadrenie žalobcu zo dňa 21.03.2016 k vyjadreniu žalovaného k žalobe. Podľa § 142 O.s.p. v spojení
s § 246c O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné
uplatňovanie alebo bránenie práva. Podľa § 250j ods. 1 O.s.p. súd preskúmava rozhodnutie a postup
správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (v medziach žaloby). V konaní o žalobách
vo veci správneho súdnictva podľa druhej hlavy, piatej časti O. s. p., teda vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu
žalovaného nie je povinnosťou, iba právom žalobcu, ktoré nemožno považovať za potrebné a účelné
trovy na uplatňovanie alebo bránenie práva.

Senát krajského súdu sa jednohlasne uzniesol.

Poučenie:



Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší
súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.