{"guid": "65d1b16a-be39-4149-a4b8-147a69e8b8ed:764c6bc3-0f4b-4cbb-866f-747f6ec77e4f", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2015:8714201743.1", "spisova_znacka": "6CoE/20/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 6CoE/20/2015 z 25. 3. 2015", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Prešov z 25. marca 2015, sp. zn. 6CoE/20/2015, ECLI:SK:KSPO:2015:8714201743.1", "identifikacne_cislo": "8714201743", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Agáta Štefaničová", "sudca_id": 451, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-agata-stefanicova-451", "datum_vydania": "2015-03-25", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-1", "nazov": "§ 53 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-53"}, {"iri": "/SK/ZZ/0/0", "nazov": "/SK/ZZ/0/0", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/0/0", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-53"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/764c6bc3-0f4b-4cbb-866f-747f6ec77e4f", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2015:8714201743.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2015:8714201743.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2015:8714201743.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6CoE/20/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8714201743
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8714201743.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného PRO CIVITAS, s.r.o., so sídlom Astrová 2/
A, Bratislava, IČO: 45 869 464, zast. verita, s.r.o., Karpatská 18, Bratislava, IČO: 35 940 875proti
povinnému B. G., nar. X.X.XXXX, bytom Z. XXX, o vymoženie 1189,59 Eur s prísl., o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č. k. 10Er 96/2014-14 zo dňa 28.2.2014
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e  sa uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým uznesením zamietol žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že sa vymáha  plnenie
zo spotrebiteľskej formulárovej zmluvy a rozhodcovská doložka predstavuje  neprijateľnú zmluvnú
podmienku. Spotrebiteľ si rozhodcovskú doložku osobitne nevyjednal.

Oprávnený v odvolaní  navrhol uznesenie zmeniť a vydať poverenia alternatívne ho zrušiť a vec vrátiť
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie poukazujúc na § 93b zákona č. 481/2003 Z.z. o bankách (ďalej
len „ZoB“) a povinnosť banky ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej doložky.

Krajský súd v Prešove (ďalej len ,,odvolací súd“) preskúmal vec bez nariadenia pojednávania v zmysle
ust. § 214 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) a dospel k
záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Rozhodujúcou právnou otázkou, ktorú správne súd prvého stupňa aj bez návrhu prioritne riešil, je otázka
platnosti rozhodcovskej doložky (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 3Cdo
146/2011, 6Cdo 143/2011,  2Cdo 245/2010, uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach
IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011 a nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 2164/10 zo dňa
1.11.2011).

Odvolací súd nevidí dôvod na odklon od spoločného stanoviska  občianskoprávneho a
obchodnoprávneho kolégia  Krajského súdu v Prešove z 27.9.2010 ani právneho názoru, ktorý by
mal byť oprávnenému známy z uznesení odvolacieho súdu sp. zn. 6CoE 53/2012, 6CoE 133/2012,
6CoE 183/2012, 6CoE 214/2012, 20CoE 125/2012, 20CoE 13/2012, 20CoE 159/2012, 20CoE 169/2012
(porov. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci I. ÚS 610/2012). Rozhodcovský
rozsudok bol založený na neprijateľnej rozhodcovskej doložke v spotrebiteľskej zmluve. Neprijateľná
zmluvná podmienka je neplatná, a teda nevyvoláva právne účinky obdobne ako keď rozhodcovskej
zmluvy niet (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo 1/2012, uznesenie
Krajského súdu v Prešove vo veci 6CoE 66/2012, 6CoE 256/2012).



Na veci nič nemení uzavretie zmluvy o úvere pred 1.1.2008, pretože súdu nič nebráni judikovať nekalosť
rozhodcovskej doložky podľa generálnej klauzuly podľa § 53 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho
zákonníka zakotvenej do zákona od 1.4.2004 (k spotrebiteľskej zmluve pozri § 23a zákona č. 634/1992
Z.z. o ochrane spotrebiteľa).

S oprávneným nie je možné súhlasiť, že išlo o naplnenie § 93b ZoB.

Podľa § 93b ZoB banky a pobočky zahraničných bánk sú povinné ponúknuť svojim klientom
neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z
obchodov [§ 5 písm. i)] budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom
zriadeným podľa osobitného zákona, a to tak, aby klient mal možnosť voľby, či prijme alebo neprijme
predložený návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy. Banka a pobočka zahraničnej banky sú pri
predložení návrhu na uzavretie rozhodcovskej zmluvy tiež povinné preukázateľne poučiť klienta o
dôsledkoch uzavretia navrhovanej rozhodcovskej zmluvy na riešenie ich vzájomných sporov z obchodov.

Uvedené ustanovenie vyžaduje individuálne vyjednanie rozhodcovského konania zo strany spotrebiteľa
a to po poučení o dôsledkoch jeho rozhodnutia. Dodávateľ tak musí postupovať spôsobom
preukázateľným. Zákonom vyžadované preukázateľne poučenie spotrebiteľa  a jeho voľba nenapĺňa
taký postup dodávateľa, ak sa rozhodcovská doložka uvedie len ako súčasť všeobecných obchodných
podmienok. Podstatou všeobecných obchodných podmienok je, že sa  v rámci kontraktácie nemenia, že
sú všeobecné a buď záujemca o službu prijme tieto podmienky alebo zmluva nevznikne. V tom  spočíva
faktická nerovnosť pri kontraktácii . Je zrejme, že spotrebiteľ je tak čo do vyjednávacej pozície ako čo
do informovanosti v nevýhodnom postavení oproti dodávateľovi (Mostaza Claro bod 25-28, uznesenie
POHOTOVOSŤ C-76/10 bod 37 a iné).

Súdny dvor v spojených veciach C-240/98 až C-244/98 konštatoval existenciu rizika, že spotrebiteľ
nedokáže poukázať na nekalú podmienku a vzniká otázka, prečo  by tomu malo byť inak pri
výbere rozhodcovského konania, resp. pri možnosti výberu rozhodcovského konania neinformovaným
spotrebiteľom. Podstata nekalej podmienky podľa súdneho dvora vyžaduje, aby sa neuplatnila a na
to súd prihliada aj bez návrhu (rozsudok C-618/2010 Banco Espaňol, rozsudok C-168/05, rozsudok
C-243/08 Pannon a iné). Nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa opisuje súdny dvor slovami cit.:
„Podmienka, ktorá deleguje právomoci vzhľadom na všetky vyvstávajúce spory na súd v územnej
jurisdikcii, kde má predajca alebo dodávateľ svoje hlavné obchodné sídlo, zaväzuje spotrebiteľa podrobiť
sa výhradne jurisdikcii súdu, ktorý môže byť ďaleko od miesta jeho trvalého bydliska. To mu sťažuje
predložiť obhajovací spis súdu. V prípade sporov s obmedzenými finančnými čiastkami by náklady
spojené s obhajovacím spisom spotrebiteľa mohli byť prekážkou a spôsobiť mu právnu nápravu alebo
ochranu. Takáto podmienka preto spadá do kategórie podmienok, ktoré majú cieľ alebo účinok vylúčiť
alebo zabrániť právu spotrebiteľa začať právne konanie - kategória z pododstavca (q) odstavca 1 Prílohy
ku Smernici. Na druhej strane táto podmienka uľahčuje predajcovi alebo dodávateľovi pripraviť sa na
proces a robí mu to menej obtiažnym. Keď je neprerokovaná jurisdikčná klauzula zahrnutá v takej zmluve
v zmysle Smernice a deleguje právomoc na súd v územnej jurisdikcii, kde má predajca alebo dodávateľ
svoje obchodné sídlo, považuje sa za nečestnú v zmysle Čl. 3 Smernice.“

Tak ako existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ nepoukáže na nekalú
rozhodcovskú doložku a nenamietne ju v súdnom konaní (Océano grupo editoriale C- 240/98 až
C-244/98), tak ako existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že spotrebiteľ nepoukáže na nekalú
rozhodcovskú doložku v rozhodcovskom konaní, a preto je treba na ňu brať ohľad v konaní o zrušenie
rozhodcovského rozsudku (Mostaza Claro C-168/05) tak, ako existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo,
že ani v exekučnom konaní spotrebiteľ nepoukáže na nekalú rozhodcovskú doložku, a preto treba
spotrebiteľa zbaviť jej účinkov v súlade s vnútroštátnymi procesnými predpismi (ASTURCOM C-40/98),
tak o nič menej existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ nepoukáže na
nekalú rozhodcovskú doložku  a neodstúpi od nej v rámci kontraktácie, resp. neoznámi, že ju neprijíma,
ak nie je zastúpený advokátom. Právo, ktoré by neumožňovalo zbaviť neinformovaného spotrebiteľa
účinkov nekalej rozhodcovskej doložky len preto, že od nej neodstúpil a pritom nebol zastúpený v rámci
kontraktácie advokátom, by odporovalo zásade efektivity  unijného práva.

Odvolací súd dáva do pozornosti výpoveď zamestnankyne a spotrebiteľa ohľadom kontraktácie
prejednania sporu v rozhodcovskom konaní vo veci 6CoE 20/2013:



„Každý klient, ktorý príde s takouto žiadosťou o úver, nám kladie otázky a my mu v rámci našich možností
aj časových odpovedáme.

Povinný udáva: Ja som sa na rozhodcovské konanie nepýtal.

Otázka na svedkyňu: Vzhľadom na to, že nie je položená otázka zo strany spotrebiteľa - žiadateľa o
úver čo do rozhodcovského konania, vzniká otázka, či potom sa iniciatívne zo strany zamestnanca pošty
vysvetľuje rozhodcovské konanie a dáva poučenie.

Svedkyňa: Ja veľmi tomu nerozumiem, čo to znamená rozhodcovské konanie. nakoľko my sme pošta,
takže my takéto detailné veci neriešime.

Predseda senátu sa pýta: Ale ja chcem vedieť k rozhodcovskému konaniu, aké poučenie sa dáva.

Svedkyňa udáva: No práve to. My sme žiadne školenie ohľadom toho nemali.

Na otázku, či niekto školil zamestnancov pošty ohľadom rozhodcovských vecí a poučovania o možnosti
rozhodnúť sa pre rozhodcovské konanie zo strany spotrebiteľa, udáva: Nie.

Na otázku členky senátu JUDr. Z., či počula už niekedy o rozhodcovskom konaní a či vie, čo to je,
svedkyňa udáva: Teraz prvýkrát počujem.

Povinný: Pri úvere mi nikto nevysvetľoval rozhodcovské konanie. Až po tom, keď napr. neplatím, tak mi
prídu rovno papiere, že nastáva aj nejaké rozhodcovské konanie.

Na otázku, či pri žiadosti o úver bolo dané poučenie o význame rozhodcovského konania, o jeho
dôsledkoch, možnosti vyberať si rozhodcovské konanie, udáva: Nie.

Svedkyňa: Ja som to asi zle, pretože to všetko prebieha v Poštovej banke. Ja som len nejaký výkonný
orgán.

Na otázku, ako potom prebieha dojednávanie úveru, svedkyňa udáva: Tak prijmeme to, zaevidujeme
a posielame do Poštovej banky. Ohľadom právnych vecí tak, ako teraz toto rozhodcovské poučenie
nedávame.“

Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovaná ako prejav zmluvnej
autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje
informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne
znamená (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6MCdo 9/2012). Oprávnený
si v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne
vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné
meniť ich obsah, čo je daný prípad (čl. 3 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách).

Ako je zrejmé, uvedená norma vyžaduje individuálne rozhodnutie  spotrebiteľa o tom, že si vymieňuje
rozhodcovské konanie, a to preukázateľne. Z obsahu spisu nevyplýva, že by v rámci kontraktácie  došlo
k naplneniu zákona, a že by s odbornou starostlivosťou príslušný zamestnanec banky najprv poučil
povinného a nechal mu priestor na rozhodnutie a voľbu.

Naviac odvolací súd poukazuje na konštatovanie Ústavného súdu Českej republiky o význame
všeobecných obchodných podmienok cit.: „V praxi se zásada poctivosti projevuje mimo jiné tím, že
text spotřebitelské smlouvy, obzvláště jedná-li se o smlouvu formulářovou, má být pro průměrného
spotřebitele dostatečně čitelný, přehledný a logicky uspořádaný. Například smluvní ujednání musí
mít dostatečnou velikost písma, nesmějí být ve výrazně menší velikosti, než okolní text, nesmějí
být umístěna v oddílech, které vzbuzují dojem nepodstatného charakteru. Uvedená zásada poctivosti
dopadá i na aplikaci všeobecných obchodních podmínek. I ve spotřebitelských smlouvách je možno



všeobecné obchodní podmínky uplatnit, nicméně taková aplikace má nejen uvedená formální omezení,
nýbrž i omezení obsahová.

Je třeba zdůraznit, že obchodní podmínky ve spotřebitelských smlouvách na rozdíl třeba od obchodních
smluv mají sloužit především k tomu, aby nebylo nezbytné do každé smlouvy přepisovat ujednání
technického a vysvětlujícího charakteru. Naopak nesmějí sloužit k tomu, aby do nich v často
nepřehledné, složitě formulované a malým písmem psané formě skryl dodavatel ujednání, která jsou pro
spotřebitele nevýhodná a o kterých předpokládá, že pozornosti spotřebitele nejspíše uniknou (například
rozhodčí doložka nebo ujednání o smluvní pokutě). Pokud tak i přesto dodavatel učiní, nepočíná si v
právním vztahu poctivě a takovému jednání nelze přiznat právní ochranu.

V této souvislosti Ústavní soud upozorňuje na to, že nelze závěry Ústavního soudu interpretovat jako
a priori vyloučení (příkladmo) jmenovaných podstatných ujednání ze spotřebitelských smluv obecně,
nýbrž zejména jako omezení jejich uplatnění v tzv. všeobecných obchodních podmínkách. Ústavní soud
nyní odhlíží od skutečnosti, že fakticky je smluvní svoboda spotřebitele při určování, které ujednání
bude uvedeno ve smlouvě a které ve všeobecných podmínkách, pouze zdánlivá, neboť obě listiny
ve formulářové podobě připravuje dodavatel a s ohledem na nepoměr ve vyjednávací síle dodavatele
a spotřebitele je na první pohled patrné, že se spotřebitel jen stěží může domoci změny předem
připravených smluvních ujednání.“  (porov. nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn.  I.ÚS 3512/11
zo dňa 11. 11. 2013).

Záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky odvolací súd vidí tiež v geografickom faktore v zmysle
judikatúry. Neprimeraná vzdialenosť  od miesta rozhodcovského konania je skutočnosťou, ktorá má
odradzujúce účinky pre spotrebiteľa  vo vzťahu k uplatňovaniu práva. Už len samotná vzdialenosť cca
400 km na rozhodcovské konanie je odradzujúca. (rozsudok Súdneho dvora EÚ C-240/98 - C-244/98
Océano grupo editorial)

Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka spĺňa kritériá požadované na to, aby ju bolo
možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS ako nekalú (Rozsudok Súdneho
dvora EÚ C-243/08 Pannon).

Je treba zdôrazniť, že Európska únia vzhľadom na význam ochrany spotrebiteľa a v záujme vyššej
kvality života ľudí podporuje v rozhodcovských veciach zbavenie účinku rozhodcovského rozsudku v
záujme dosiahnutia ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami, a to aj keď spotrebiteľ v
rozhodcovskom konaní nenamietal rozhodcovskú doložku s poukazom na tzv. geografickú neprijateľnosť
miesta konania (Rozsudok Súdneho dvora EÚ C-240/98 -C-244/98 Océano Grupo Editorial, tiež C-40/08
Asturcom).

Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája
1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší
proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-
I;  uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací
súd so zreteľom na neplatnú rozhodcovskú doložku nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými
odvolacími námietkami.

Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne vrátane
osvojenia si dôvodov (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "10Er/96/2014", "guid": "3843c6da-228b-4e2f-9045-cc4310f5f5e7:f6e30efa-2154-47f5-ad1c-f5e5c4bac39d", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:edaad303-cefe-43f4-bc28-7b10d9fd4ea4", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 610/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 610/2012 z 12. 12. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-12-12", "citacie_n": 700, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:edaad303-cefe-43f4-bc28-7b10d9fd4ea4"}, {"guid": "ussr:2606363c-8c99-4caf-8bcd-26a6717dff9a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 60/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 60/2011 z 3. 3. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-03-03", "citacie_n": 3793, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2606363c-8c99-4caf-8bcd-26a6717dff9a"}, {"guid": "ussr:90fa83a3-a427-46f1-9799-7b24a214ff2a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 55/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 55/2011 z 24. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-24", "citacie_n": 11298, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:90fa83a3-a427-46f1-9799-7b24a214ff2a"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "857acd96-7e9d-4cc4-b588-52beac613c69:1fe39a5d-50c0-44db-aab7-b524a12922ee", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:6810204732.1", "spisova_znacka": "6MCdo/9/2012", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo/9/2012 z 15. 1. 2013", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2013-01-15", "citacie_n": 2250, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:6810204732.1"}, {"guid": "a5d17c2f-4c03-45a0-9d43-382eb1378533:61965480-546e-47e5-97d1-2f36dc8a7fa7", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2012:3812203081.1", "spisova_znacka": "6CoE/133/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 6CoE/133/2012 z 23. 7. 2012", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2012-07-23", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2012:3812203081.1"}, {"guid": "5c5cdc81-ca39-4816-86ff-d66213105b92:fd4d0ad3-9cd6-4cfc-b69e-4c324cc9550f", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2012:1012898108.1", "spisova_znacka": "20CoE/13/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 20CoE/13/2012 z 11. 7. 2012", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2012-07-11", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2012:1012898108.1"}, {"guid": "3150e45c-ebe7-48f6-8bc0-47a378b62bee:b20677a5-3336-49ad-8580-1a00df1b7f57", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2012:3609200050.1", "spisova_znacka": "6CoE/53/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 6CoE/53/2012 z 27. 3. 2012", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2012-03-27", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2012:3609200050.1"}, {"guid": "b9c10230-4585-4fe7-929c-6204e5914f8b:69f5d675-e560-454e-8c82-3ccd24ca6b00", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2012:8811201277.1", "spisova_znacka": "6CoE/66/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 6CoE/66/2012 z 26. 3. 2012", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2012-03-26", "citacie_n": 1512, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2012:8811201277.1"}, {"guid": "c6292bae-0db2-4865-b52e-5e2370b6be49:6888a634-440c-4db9-bdfd-dc3557e71ea5", "ecli": null, "spisova_znacka": "10Er/96/2014", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Piešťany sp. zn. 10Er/96/2014 z 20. 8. 2014", "sud": "Okresný súd Piešťany", "datum_vydania": "2014-08-20", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/c6292bae-0db2-4865-b52e-5e2370b6be49:6888a634-440c-4db9-bdfd-dc3557e71ea5"}], "citovane_v": []}