Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 6To/4/2015 z 14. 4. 2015 Citácia: uznesenie Krajského súdu Prešov z 14. apríla 2015, sp. zn. 6To/4/2015, ECLI:SK:KSPO:2015:8713010459.1 Krajský súd Prešov | 6To/4/2015 | ECLI:SK:KSPO:2015:8713010459.1 | 2015-04-14 | Uznesenie Oblasť práva: Trestné právo – Sloboda a ľudská dôstojnosť Citované ustanovenia: § 189 ods. 1 zákona č. 300/2014 Z. z., § 189 ods. 2 písm. b) zákona č. 300/2014 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/9c2dd608-96bf-42e2-896d-1ae1a0ff3b9a Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2015:8713010459.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6To/4/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8713010459
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emil Dubňanský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8713010459.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Emila Dubňanského a sudcov JUDr.
Františka Moznera a JUDr. Mariána Sninského, na verejnom zasadnutí konanom dňa 15. apríla 2015,
v trestnej veci obž. T. U. stíhaného pre trestný čin vydierania podľa § 189 ods.1,2 písm. b/ Tr. zákona,
o odvolaní okresného prokurátora a poškodeného O. C. proti rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn.
4T/125/2013 zo dňa 18.3.2014 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 316 ods. 1 Tr. por. z a m i e t a odvolanie poškodeného O. C..

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. 4T/125/2013 zo dňa 18.3.2014 bol obžalovaný T. U. podľa
§ 285 písm. a/ Tr. por. oslobodený spod obžaloby Okresného prokurátora Poprad, č. 2Pv 393 /13 zo
dňa 23.8.2013, pre skutok, že

dňa 6.5.2013 v čase okolo 11.30 hod. po tom, čo poškodený O. C., nar. XX.X.XXXX v E., trvale bytom
H., W. XXXX/XX, prechádzal na nezistenom motorovom vozidle po miestnej komunikácii okolo baru J.,
na ulici M. číslo XXX/XX v H., na neho obžalovaný T. U., ktorý stál pri uvedenom bare, gestikuloval, aby
na vozidle zastavil, resp. sa k nemu vrátil, v dôsledku čoho sa poškodený na motorovom vozidle otočil
v blízkosti Nemocnice H., a.s. H. a vracal sa smerom k baru J., kde na ulici D. B. vozidlo zastavil na
krajnici v blízkosti chodníka, po ktorom v smere k Nemocnici H., a.s. H. kráčal obžalovaný T. U., spustil
predné okno na strane spolujazdca, kde mu obžalovaný T. U. vyčítal, že pani J. bola niekedy v roku 2006
a v januári 2013 podmienečne odsúdená za ekonomickú trestnú činnosť s tým, že v súčasnej dobe je
voči nej na Obvodnom oddelení PZ v Poprade vedené trestné stíhanie za ekonomickú trestnú činnosť a
zároveň je podmienečne odsúdená a pokiaľ nebude vypovedať pri trestných konaniach tak, aby jej bol
nápomocný, urobí to s ním tak, že zmizne a už ho nenájde ani polícia, na čo poškodený O. C. na vozidle
odišiel nezisteným smerom, kde na najbližšej križovatke zastavil s tým, že k vozidlu po jeho pravej strane
podišiel obžalovaný T. U. a poškodenému povedal, aby sa zamyslel nad tým, čo mu povedal, pričom
O. C. je svedkom - poškodeným v trestnom konaní vedenom na Obvodnom oddelení PZ v Poprade
pod ČVS: ORO-897/PP-PP-2012 vo veci prečinu zvýhodňovania veriteľa podľa § 240 ods. 1, ods. 2
Tr. zákona, z ktorého je podozrivá I. J., nar. XX.X.XXXX v P., trvale bytom P.-W., D. XXX/X, čím takto
obžalovaný svojim konaním nespôsobil poškodenému O. C. žiadne zranenie a ani majetkovú ujmu,

čím mal spáchať zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zákona,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie okresný prokurátor a poškodený O. C..
V písomných dôvodoch odvolania okresný prokurátor uviedol, že sa nestotožňuje s rozhodnutím



okresného súdu. Z trestnej činnosti je obžalovaný usvedčovaný výpoveďou poškodeného O. C., ktorý v
prípravnom konaní jasne, zrozumiteľne a s logickou následnosťou popísal okolnosti spáchania skutku.

Poškodený popísal štyri stretnutia s obžalovaným kritického dňa, pričom obžalovaný mu uviedol, že
ak skutočne neprestane, tak ho ani polícia nenájde. Znalkyňa u poškodeného v znaleckom posudku
konštatovala, že je málo pravdepodobná tendencia k vedomému klamstvu, t.j. totálnemu si vymysleniu
celého priebehu udalostí. Nevylúčila však tendenciu skresľovať udalosti v jeho prospech. Motiváciu
k výpovedi znalkyňa popisuje ako neurotickú, nakoľko poškodený prežíva a čiastočne verbalizuje
hnev voči osobe obvineného, najmä však k svojej priateľke I. J.. Výpovede sú aj výsledkom jeho
preexponovaného fantazijného života v správaní, preto si nemusí byť vedomý čiastočnej zmeny
výpovede, nepripisuje jej význam, ktorý tomu prináleží. Následne rozoberá výpovede poškodeného
na hlavnom pojednávaní, ako aj odstraňovanie rozporov v nich. Skutková veta obžaloby zahŕňa dve
stretnutia obžalovaného a poškodeného, počas ktorých sa mal obžalovaný poškodenému vyhrážať.
Poškodený pri všetkých výpovediach opakovane vypovedal o rovnakom obsahu vyhrážok zo strany
obžalovaného. Súd mal poškodeného aj opakovane sa dotazovať na dôvody rozporov vo výpovediach,
ak mal za to, že rozpory sú pre rozhodnutie vo veci podstatné. Výpoveď poškodeného nemôže
byť potvrdená ďalším priamym dôkazom, nakoľko k opakovanej komunikácii dochádzalo iba medzi
obžalovaným a poškodeným bez účasti tretej osoby. Obžalovaný mal vzhľadom na jeho aktuálny
partnerský vzťah s I. J. motív na vyhrážanie sa poškodenému ohľadom jeho výpovedi na polícii vo vzťahu
k I. J.. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol.

Poškodený O. C. namieta, že v konaní pred súdom mu boli upreté jeho práva priznanému jednotlivými
ustanoveniami Tr. poriadku (§ 46). V konaní pred súdom mu nebolo umožnené predložiť listiny, ktoré
by potvrdili jeho tvrdenia, že obžalovaný klame. Nebolo mu umožnené predniesť záverečnú reč vo
forme, ktorú považoval za vhodnú. Súd sa nezaoberal ani osobou I. J., ktorá je v mileneckom vzťahu
s obžalovaným a jej výpovede môžu byť účelové, nepravdivé a ovplyvnené zo strany obžalovaného.
Považuje rozhodnutie súdu za nesprávne a navrhuje odvolaciemu súdu uznať obžalovaného za vinného,
resp. zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť na nové konanie.

Na základe takto podaných odvolaní krajský súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali
odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc aj na chyby, ktoré
neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a dospel
k záveru, že odvolanie okresného prokurátora nie je dôvodné a odvolanie poškodeného je podané
neoprávnenou osobou.

Podľa § 307 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku rozsudok môže odvolaním napadnúť poškodený pre
nesprávnosť výroku o náhrade škody.

Z uvedeného teda vyplýva, že poškodený má právo podať odvolanie voči rozsudku len v rozsahu
vymedzenom v ustanovení § 307 ods. 1 písm. c/ Tr. por., teda iba čo do výroku o náhrade škody.
Odvolanie poškodeného proti oslobodzujúcemu rozsudku smeruje však svojou povahou proti výroku o
vine a takéto odvolanie poškodenému neprislúcha.

V zmysle § 316 ods. 1 Tr. por. odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou
neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré
v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť.
V dôsledku tohto v danom prípade bolo potrebné, aby krajský súd zamietol odvolanie poškodeného, ako
osoby neoprávnenej v súlade s ust. § 316 ods. 1 Tr. poriadku a z uvedeného dôvodu sa preto nezaoberal
dôvodmi odvolania v rozsahu uvedenom v § 317 ods. 1 Tr. poriadku.
Odvolací súd následne preskúmal na základe odvolania prokurátora napadnuté výroky, ako aj konanie,
ktoré im predchádzalo a pritom poukazuje na vykonané dokazovanie týkajúce sa skutku, ktorý bol
posúdený ako zločin vydierania podľa § 189 ods. 1,2 písm. b/ Tr. zákona. Vo vzťahu k tomuto skutku
boli vykonané dôkazy v celom rozsahu potrebnom na zistenie a ustálenie skutkového stavu veci a to
zákonným spôsobom. Z takto procesne zabezpečených dôkazov následne okresný súd vyvodil skutkové
okolnosti, tak ako sú uvedené vo výroku napadnutého rozsudku, pričom tieto majú oporu vo výsledkoch
dokazovania. Okresný súd vyhodnotil dôkazy v súlade so zásadou uvedenou v § 2 ods. 12 Tr. poriadku.



Krajský súd považuje tieto skutkové zistenia za správne, s nimi sa stotožnil a keďže okresný súd v
odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne rozviedol jednotlivé dôkazy, z ktorých pri ustálení skutkového
stavu vychádzal, odvolací súd na toto rozhodnutie okresného súdu v celom rozsahu odkazuje.

V rámci dokazovania v prejednávanej trestnej veci sa vytvorili dve skupiny dôkazov. Na jednej strane išlo
o dôkazy, ktoré potvrdzovali výpoveď obžalovaného, na strane druhej boli dôkazy, ktoré ho usvedčovali
zo spáchania trestnej činnosti.

Medzi usvedčujúce dôkazy patrila výpoveď poškodeného, ktorému mal obžalovaný kritického dňa pri
ich vzájomnom stretnutí povedať, že ak nebude nápomocný pri trestných stíhaniach pani J., tak s ním
urobí tak, že zmizne a už ho nenájde ani polícia.

Druhú skupinu dôkazov tvoria výsluchy obžalovaného, ktorý poprel obsah rozhovoru medzi ním a pošk.
O. C.. Priznal, že uvedeného dňa sa niekoľkokrát stretol s poškodeným a to najmä z dôvodu, že
tento šiel na adresu bydliska jeho otca, pričom ho upozornil, že si to nepraje. O uvedenom svedčí
aj úradný záznam spísaný kritického dňa na OO PZ v Poprade, kde bol obžalovaný za npor. Mgr.
M. Z., nakoľko poškodený O. C. obťažoval jeho otca na adrese trvalého pobytu. Zo znaleckého
posudku z odboru psychológia spracovaného na poškodeného vyplýva, že u poškodeného v pamäťovom
teste učenia boli prítomné špecifické chyby - konfabulácie a opakovania, ktoré svedčia pre zníženú
spoľahlivosť a neistotu pamäťových funkcií. Tendencie ku skresľovaniu skutočností vo svoj prospech
znalkyňa nevylúčila, nakoľko s obvineným a s jeho priateľkou má poškodený značne napäté vzťahy.
Mohlo by ísť o tzv. „nevyrovnané účty“. Motivácia k výpovedi by mohla byť teda neurotická, nakoľko
poškodený zjavne prežíva a čiastočne verbalizuje hnev voči osobe obvineného - nazýva ho „zasranom“.
V osobnosti poškodeného sú prítomné teatrálne prejavy a sklony k dissociálnemu až antisociálnemu
správaniu, je teda možné, že poškodený prežité udalosti neopisoval presne, detailne, tak ako sa stali,
ale mohol ich interpretovať subjektívne, zo svojho pohľadu. Tendencia ku vedomému klamstvu, t.j. k
totálnemu vymysleniu si celého príbehu, je málo pravdepodobná. U poškodeného bol v projektívnom
teste osobnosti potvrdený sklon ku konfliktom.

Okrem týchto výsluchov poškodeného, obžalovaného, svedkov a znalca prvostupňový súd nemal k
dispozícii žiadne iné dôkazy, ktoré by mohli vyvrátiť alebo potvrdiť hodnovernosť usvedčujúcej výpovede
poškodeného. Ak okresný súd akceptoval výpovede svedkov, znalca, nemožno mu nič vytknúť, pretože
nemal k dispozícii iné dôkazy, ktoré by spochybňovali ich hodnovernosť.

Prvostupňový súd sa zaoberal aj otázkou možného ďalšieho dokazovania, ktoré by prispelo k ďalšiemu
objasneniu veci, avšak dospel k záveru, že nie je možné ďalším dokazovaním odstrániť rozpory vo vyššie
uvedených výpovediach, s čím sa stotožňuje aj odvolací súd.

S poukázaním na takúto dôkaznú situáciu a jej hodnotenie odvolací súd sa stotožnil so záverom
okresného súdu, že výsledky dokazovania jednoznačne nepreukázali konanie obžalovaného T. U. tak,
ako mu to kládla obžaloba za vinu. Odvolací súd považoval rozhodnutie okresného súdu o oslobodení
obžalovaného spod obžaloby podľa § 285 písm. a/ Tr. poriadku za zákonné a správne. Povinnosťou
obžalovaného nie je dokazovať svoju nevinu, pretože zásada prezumpcie neviny vyžaduje, aby to bol
štát, kto nesie v trestnom konaní dôkazné bremeno. Vykonané dôkazy musia jednoznačne a s najvyšším
stupňom istoty preukazovať, že skutok uvedený v obžalobe, sa stal a že práve obžalovaný je osobou,
ktorá sa žalovaného skutku dopustila. V prípade existencie akýchkoľvek rozumných pochybností je ich
potrebné vykladať v prospech obžalovaného, a nie naopak. Ani vysoký stupeň podozrenia sám o sebe
nevytvára zákonný podklad pre odsudzujúci výrok.

Krajský súd je preto toho názoru, že je na mieste aplikovať zásadu „in dubio pro reo" (v pochybnostiach v
prospech). Táto prichádza do úvahy vtedy, ak pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom konaní o dokazovanej
skutočnosti, trvajú aj po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov, ktoré môžu reálne prispieť
k náležitému zisteniu skutkového stavu, a to v rozsahu nevyhnutnom k objektívnemu, stavu veci a zákonu
zodpovedajúcemu spravodlivému rozhodnutiu.

K jednotlivým odvolacím námietkam prokurátora krajský súd poukazuje na vyššie rozvedené právne
úvahy, ktorými sa riadil pri preskúmavaní jednotlivých výrokov napadnutého rozsudku. Je zrejmé,
že medzi obžalovaným a poškodeným došlo kritického dňa k viacerým stretnutiam, čo ani jedna z



procesných strán nepopiera, avšak sporný ostal obsah ich vzájomného rozhovoru. Poškodený podal
trestné oznámenie až na druhý deň, a v jeho závere uviedol, že zo slov obžalovaného nemá dobrý
pocit, ale vyslovenú obavu o svoj život alebo o svoju rodinu nemá. Priame nebezpečenstvo mu nehrozí.
Taktiež doplnenie dokazovania oboznámením viacerých trestných oznámení podávaných poškodeným
na obžalovaného, ako aj svedkyňu J., ktoré boli z prevažnej väčšiny odmietnuté, svedčia o nepriateľskom
postoji poškodeného smerom k obžalovanému, čo taktiež prispieva k nehodnovernosti tohto svedka.

To boli podstatné dôvody, pre ktoré odvolací súd riadny opravný prostriedok okresného prokurátora
vyhodnotil ako nedôvodný a jeho odvolanie zamietol postupom podľa § 319 Tr. poriadku a odvolanie
poškodeného bolo podané neoprávnenou osobou.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.