Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 4Co/115/2015 z 10. 11. 2015 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 10. novembra 2015, sp. zn. 4Co/115/2015, ECLI:SK:KSPO:2015:8412207372.2 Krajský súd Prešov | 4Co/115/2015 | ECLI:SK:KSPO:2015:8412207372.2 | 2015-11-10 | Rozsudok Citované ustanovenia: zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, zákon č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/e5ee1a72-73ef-4245-b6db-fb5c8b939cb4 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2015:8412207372.2 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Co/115/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8412207372
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8412207372.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu a
sudcov JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Anny Ilčinovej v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4,
Bratislava, IČO: 36 864 421 proti žalovanej Slovenskej republike - Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej
republiky, Župné námestie 13, Bratislava, IČO: 00 166 073, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej
ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 21C 430/2012 - 59 zo dňa
02.09.2014 a proti uzneseniu č. k. 21C 430/2012 - 72 zo dňa 26.01.2015 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.
P o t v r d z u j e uznesenie.
Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol. Žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu
trov konania.
V odôvodnení poukázal na obsah žaloby, ako aj dôvody uplatneného nároku z titulu náhrady majetkovej
škody a náhrady nemajetkovej ujmy v dôsledku nesprávneho úradného postupu exekučného súdu
- Okresného súdu Kežmarok, ktorý nerozhodol v zákonnej lehote o návrhu oprávneného na zmenu
súdneho exekútora.
Ďalej súd poukázal na stanovisko účastníkov konania, obsah pripojených listinných dôkazov, najmä
obsah spisov Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 4Er 412/2003, sp. zn. 4Er 428/2003, sp. zn. 4Er
474/2003, sp. zn. 4Er 475/2003, sp. zn. 4Er 421/2003, sp. zn. 4Er 427/2003, sp. zn. 4Er 424/2003 a
sp. zn. 4Er 449/2003 a uviedol, že žalobu považoval za neopodstatnenú. Z exekučného spisu sp. zn.
4Er 449/2003 zistil, že žiadosť o zmenu súdneho exekútora bola doručená súdu dňa 21.11.2010 a
súd o žiadosti rozhodol uznesením zo dňa 07.12.2011. Vo veci sp. zn. 4Er 412/2003 bola žiadosť o
zmenu súdneho exekútora doručená súdu dňa 21.11.2010 a súd o žiadosti rozhodol uznesením zo
dňa 07.12.2011. Vo veci sp. zn. 4Er 428/2003 bola žiadosť o zmenu súdneho exekútora doručená súdu
dňa 21.11.2010 a súd o žiadosti rozhodol uznesením zo dňa 04.11.2011. Vo veci sp. zn. 4Er 474/2003
bola žiadosť o zmenu súdneho exekútora doručená súdu dňa 21.11.2010 a súd o žiadosti rozhodol
dňa 22.8.2011. Vo veci sp. zn. 4Er 475/2003 bola žiadosť o zmenu súdneho exekútora doručená súdu
dňa 21.11.2010 a súd o žiadosti rozhodol uznesením zo dňa 02.11.2011. Vo veci sp. zn. 4Er 421/2003
bola žiadosť o zmenu súdneho exekútora doručená súdu dňa 21.11.2010 a súd o žiadosti rozhodol
uznesením zo dňa 02.11.2011. Vo veci sp. zn. 4Er 427/2003 bola žiadosť o zmenu súdneho exekútora
doručená súdu dňa 21.11.2010 a súd o žiadosti rozhodol uznesením zo dňa 04.11.2011.
Následne súd citoval čl. 46 ods. 3, čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ust. § 3 ods. 1, § 4 ods.
1 písm. a), § 9 ods. 1, 2, 4, § 15 ods. 1, § 16 ods. 4, § 17 ods. 1, 2, 3 a § 19 ods. 1 zákona č.
514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých



zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákona č. 514/2003 Z.z.), § 41 ods. 2 písm. c),
d), § 44 ods. 1, 2, 8, § 243 ods. 1 Exekučného poriadku a uviedol, že v exekučných konaniach, v
ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu žalobca nepreukázal nesprávny úradný postup
spočívajúci v existencii prieťahov v konaní. Podľa názoru súdu, nemožno všeobecne rozhodnutie súdu
po zákonom stanovenej lehote posudzovať bez ďalšieho ako nesprávny úradný postup súdu. Pri
rozhodovaní o návrhu na zmenu súdneho exekútora je potrebné vykonať procesné úkony (výzva na
vyjadrenie pôvodnému exekútorovi, vyjadrenie pôvodného exekútora a vyčíslenie jeho trov, doručenie
exekučného spisu, zaslanie spisu novému exekútorovi, rozhodnutie o trovách exekúcie), v dôsledku
ktorých nerozhodnutie o návrhu v zákonnej lehote nie je možné považovať za zbytočné prieťahy, a z
toho vyplývajúci nesprávny úradný postup súdu. Podmienkami priznania nároku na náhradu škody je
preukázanie predpokladov vzniku nároku na náhradu škody: existencia nesprávneho úradného postupu,
škoda - príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Existenciu
nesprávneho úradného postupu žalobca v konaní nepreukázal. Žalobca nepreukázal ani príčinnú
súvislosť medzi prípadným nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou, keď nepreukázal
existenciu atribútov a to nesprávny úradný postup a vznik škody. Z dôvodu nepreukázania základných
zákonných podmienok pre priznanie nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom súd žalobu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že úspešnej
žalovanej náhradu trov konania nepriznal, lebo náhradu trov si neuplatnila, a žalobca nemá právo na
náhradu trov konania.
V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalobca. Namietal odňatie možnosti konať
pred súdom, ďalej vady, ktoré mali za následok nesprávne právne posúdenie, ako aj nedostatočne
zistený skutkový stav veci z dôvodu nevykonania navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie
rozhodujúcich skutočností, ako aj nesprávne právne posúdenie. Poukázal na to, že súd prvého stupňa
nebol oprávnený o uplatnenom nároku rozhodnúť podľa ust. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení
účinnom po 01.01.2013. V právnom štáte a osobitne v spravodlivom súdnom konaní nie je možné, aby
súd interpretoval hmotné právo platné v čase vzniku právnej skutočnosti a založenia zodpovednostného
právneho vzťahu pomocou hmotného práva, ktoré sa stalo súčasťou právneho poriadku až po vzniku
právnej skutočnosti, a to potom, čo už došlo k založeniu zodpovednostného právneho vzťahu. Podľa
názoru žalobcu, súd založil svoje rozhodnutie na neprípustnej interpretácii, dopustil sa nesústredeného
postupu, ktorý má za dôsledok nesprávnosť súdneho rozhodnutia. Ďalej poukázal na to, že súd vôbec
nevysvetlil prečo nevznikol účastníkom stav právnej neistoty. Právna neistota existuje vždy do času, kým
nedôjde ku konečnému rozhodnutiu. V danom prípade zákonodarca vytvoril legitímnu sféru tolerancie
trvania právnej neistoty určením zákonnej lehoty. Exekučný súd ignoroval túto legitímnu sféru, na
čo zo zákona nemal oprávnenie a posunul tak trvanie právnej neistoty do času, ktorý je z hľadiska
ochrany základného práva na spravodlivý súdny proces neakceptovateľný. Ďalej uviedol, že úlohou
súdu nie je polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky konaní zákonnými lehotami. Bolo povinnosťou súdu
aplikovať platné právo a akékoľvek úvahy de lege ferenda sú neprípustným súdnym aktivizmom, na
ktorom nemožno založiť meritórne rozhodnutie. Zdôraznil, že Štrasburský súd opakovane uviedol, že
zodpovednosť štátu za prieťahy v konaní vzniká aj vtedy, ak súdy konajú náležite, ale dĺžku konania
ovplyvňujú mimosúdne faktory, ako napr. rozsah nevybavenej súdnej agendy. Ani vyjadrenie právneho
názoru súdu ohľadne rozporu exekučného titulu so zákonom, nemohlo ovplyvniť dôvodnosť uplatneného
nároku, lebo s vecou samou nesúviselo. Poznamenal, že predložil ako dôkaz o vzniku škody spoločnosti
POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava, a to znalecký posudok č. 1/2014, ktorý vypracoval Znalecký ústav
Ekonomickej univerzity v Bratislave. Uvedeným znaleckým posudkom bolo jednoznačne preukázané, že
nesprávny úradný postup mal na žalobcu negatívny dopad a objektívne spôsobil zníženie jeho majetku,
a to v posudku určenej výške. Namietal, že súd prvého stupňa nevykonal dostatočné oboznámenie sa s
predloženým znaleckým posudkom. Mal za to, že v konaní boli preukázané všetky zákonné podmienky
pre vznik nároku na náhradu škody. K návrhu na prerušenie konania uviedol, že súd bol povinný pred
rozhodnutím vo veci samej o tomto návrhu osobitne rozhodnúť, ak bol návrh súdu doručený v čase
predchádzajúcom nariadenému súdnemu pojednávaniu. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Žalovaná sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadrila.
Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce
v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 Občianskeho súdneho poriadku, bez nariadenia pojednávania,
s nariadením termínu verejného vyhlásenia rozhodnutia, ktorý bol oznámený na úradnej tabuli súdu, ako



aj na internetovej stránke (§ 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods.1, 3 Občianskeho súdneho poriadku) a
dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvého
stupňa na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy.
Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva
ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny
predpis, ale ho nesprávne vyložil.
V občianskom súdnom konaní posilnenom zásadou kontradiktórnosti majú účastníci dôkaznú povinnosť
vyplývajúcu im z ust. § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, t. j. povinnosť nielen tvrdenia, ale aj
preukázania nimi tvrdených skutočností. Nesplnenie dôkaznej povinnosti má za následok neunesenie
dôkazného bremena. Súd prvého stupňa správne uzavrel, že v danom prípade žalobca nepreukázal
zákonné podmienky pre zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Súd vychádzal z konkrétnych okolností exekučných spisov, v ktorých exekučný súd - Okresný súd
Kežmarok mal nesprávnym úradným postupom spôsobiť žalobcovi škodu, pričom správne poukázal
na to, že v konaniach pôvodne vedených na Okresnom súde Kežmarok pod sp. zn. 4Er 412/2003,
sp. zn. 4Er 428/2003, sp. zn. 4Er 474/2003, sp. zn. 4Er 475/2003, sp. zn. 4Er 421/2003, sp. zn.
4Er 427/2003, sp. zn. 4Er 424/2003 a sp. zn. 4Er 449/2003 nedošlo k nesprávnemu úradnému
postupu súdu, lebo pri hromadne podaných žiadostiach žalobcu o zmenu súdneho exekútora bolo
potrebné prihliadať aj na rozsah technicko-administratívneho spracovania týchto žiadostí, plynutie
času a následné rozhodnutie žiadosti. Isté oneskorené rozhodnutie exekučným súdom pri konkrétnom
posúdení skutkových okolností veci, ako aj charaktere podaní a počte podaní, času potrebného na
ich spracovanie, nemožno hodnotiť za zbytočné prieťahy spôsobené exekučným súdom, a teda táto
okolnosť nezakladá dôvodnosť uplatneného nároku na náhradu škody z titulu nesprávneho úradného
postupu. Postup exekučného súdu v tomto konaní nemožno charakterizovať ako nesústredenú činnosť
súdu, pri ktorej by mohlo dôjsť k majetkovej škode či nemajetkovej ujme na strane žalobcu. V exekučnom
konaní bolo poverenie na vykonanie exekúcie vydané a úlohou pôvodne povereného súdneho exekútora
bolo vymáhať pohľadávku voči povinným.
Navyše je potrebné na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku uviesť, že z ust. § 44 ods. 6
Exekučného poriadku účinného do 31.08.2005 v spojení s ust. § 238 ods. 2 Exekučného poriadku
nevyplývala lehota 30 dní na rozhodnutie o zmene súdneho exekútora. Preto v exekučných konaniach
začatých do 31.08.2005 ani nemohlo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu.
Odvolací súd sa stotožňuje s názorom žalobcu týkajúcim sa nemožnosti aplikácie ust. § 9 ods. 2 zákona
č. 514/2003 Z. z. účinného od 01.01.2013. Aplikácia tohto ustanovenia na zodpovednostné právne
vzťahy, ktoré vznikli pred účinnosťou novely zákona č. 514/2003 Z. z. vykonanej zákonom č. 412/2012 Z.
z., neprichádza do úvahy. Retroaktivita pri aplikácii zákonného ustanovenia, ktoré nadobudlo účinnosť po
vzniku zodpovednostného právneho vzťahu nie je prípustná. Aplikácia ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č.
514/2003 Z. z. účinného od 01.01.2013, ktorý podobne upravuje podmienky, na základe ktorých možno
usúdiť na vznik nesprávneho úradného postupu v podobe prieťahov v konaní, nie je možné aplikovať
na právny vzťahy, pri ktorých malo dôjsť k zodpovednostnému vzťahu medzi účastníkmi konania pred
účinnosťou tohto zákonného ustanovenia, pretože by išlo o retroaktivitu pri aplikácii právneho predpisu.
V danom prípade súd prvého stupňa len na zdôraznenie nedôvodnosti podanej žaloby citoval a poukázal
na ust. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. účinného od 01.01.2013, pričom uviedol, že toto zákonné
ustanovenie dopĺňa a vykladá ust. § 9 ods. 1 zákona č. 514/203 Z.z..
K námietke stavu právnej neistoty odvolací súd uvádza, že ani žalobcom tvrdené skutočnosti o právnej
neistote v súvislosti s vymáhaním pohľadávky nemožno považovať za dôvodné, lebo úkony exekučnej
činnosti vykonával pôvodný súdny exekútor na základe udeleného poverenia. Navyše Ústavný súd SR
opakovane vo svojich rozhodnutiach zdôrazňuje, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má
nevyhnutne za následok porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, lebo vždy
skúma, ako sa v okolnostiach konkrétneho prípadu rešpektuje účel práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov. Len nedodržanie zákonom stanovených lehôt na konanie alebo rozhodnutie vo
veci automaticky neznamená, že boli spôsobené zbytočné prieťahy v konaní, a tým porušené právo na
prejednanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
Vzhľadom na to, že návrh na prerušenie konania, na ktorý žalobca v odvolaní poukázal, nebol v
predmetnom konaní predložený, odvolací súd sa odvolacou námietkou týkajúcou sa návrhu na
prerušenie konania nezaoberal, ani k nemu nezaujal vecné stanovisko.
Z týchto dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolanie žalobcu za dôvodné, a preto napadnutý rozsudok
ako vecne správny potvrdil v súlade s ust. § 219 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.



Uznesením č. k. 21C 430/2012 - 72 zo dňa 26.01.2015 súd prvého stupňa uložil žalobcovi povinnosť
zaplatiť súdny poplatok za odvolanie vo výške 160 Eur (8 x 20 Eur) v lehote 3 dní od právoplatnosti
uznesenia v zmysle položky č. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov.
V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie žalobca. Namietal nedostatočné
odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. Poukázal na to, že položka 7a Sadzobníka súdnych poplatkov
je stanovená pre súdny poplatok za žalobu na náhradu škody spôsobenej nezákonným úradným
rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom. To znamená, že
spoplatneniu podlieha len podanie žaloby na náhradu škody a nepodliehajú ďalšie úkony vo veci samej
ako sú odvolanie, dovolanie a pod.. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 4Cdo/39/2007 zo dňa 29.03.2007, podľa ktorého za súdne konania, ktoré nie sú uvedené v prílohe
Sadzobníka súdnych poplatkov, sa súdne poplatky nevyberajú. V takom prípade poplatková povinnosť
nevzniká a analogické určenie výšky súdneho poplatku neprichádza do úvahy. Tvrdil, že postupom súdu
bolo zasiahnuté do jeho základného práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky, ako aj došlo k porušeniu čl. 12 ods. 1, najmä čl. 13 ods. 1 písm. a/ Ústavy Slovenskej
republiky, podľa ktorej povinnosti možno ukladať zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach
a pri zachovaní základných práv a slobôd (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS
252/05 zo dňa 22.03.2006). Ďalej zdôraznil, že súd pri výkone svojej rozhodovacej právomoci je viazaný
čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého platí, že môže konať iba na základe Ústavy v jeho
medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorým stanoví zákon. Navyše zdôraznil, že podľa § 18ca Zákona o
súdnych poplatkoch, za úkony navrhnuté alebo za konania začaté do 30.09.2012 sa vyrubujú poplatky
podľa predpisov účinných do 30.09.2012, i keď sa stanú splatnými po 30.09.2012. V danom prípade
žaloba bola podaná pred 01.10.2012, teda konanie sa začalo pred účinnosťou zákona č. 286/2012 Z.
z., a preto je nutné v súvislosti s podaným odvolaním aplikovať právny stav platný do 30.09.2012, kedy
konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo
jeho nesprávny úradným postupom, od poplatku bolo vecne oslobodené (§ 4 ods. 1 písm. k Zákona o
súdnych poplatkoch). Navrhol vyhovieť odvolaniu a napadnuté uznesenie zrušiť v rámci autoremedúry
v zmysle ust. § 210a Občianskeho súdneho poriadku alebo napadnuté uznesenie zrušiť bez náhrady.
Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 Občianskeho
súdneho poriadku a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
Odvolací súd poukazuje na to, že súdne konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom bolo ex lege podľa § 4
ods. 1 písm. k/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej
len Zákon o súdnych poplatkoch ), oslobodené od poplatku od 01.07.2007. Zákonom č. 286/2012 Z.z.
zo dňa 11.09.2012, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení
neskorších právnych predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré ustanovenia zákona, došlo k
novele Zákona o súdnych poplatkoch, pričom bolo vypustené s účinnosťou od 01.10.2012 ustanovenie
§ 4 ods. 1 písm. k/ Zákona o súdnych poplatkoch (týkajúce sa vecného oslobodenia vzťahujúceho sa na
konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo
jeho nesprávnym úradným postupom).
Z ustanovenia § 18ca Zákona o súdnych poplatkoch v súvislosti s účinnosťou novely č. 286/2012 Z.z.
vyplýva, že z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30.09.2012 sa vyberajú poplatky podľa
predpisov účinných do 30.09.2012, i keď sa stanú splatnými po 30.09.2012. Pri výklade predmetného
zákonného ustanovenia je potrebné vychádzať z celého kontextu Zákona o súdnych poplatkoch s
poukazom na znenie § 1, § 5 a § 6 ods. 2 veta druhá citovaného právneho predpisu.
Ak bol poplatkový úkon navrhnutý alebo ak je v Sadzobníku súdnych poplatkov ustanovený súdny
poplatok za konanie a toto bolo začaté do 30.09.2012, vyberajú sa poplatky podľa doterajších predpisov.
Ide o zakotvenie princípu zákazu retroaktivity vo vzťahu k úkonom navrhnutým alebo konaniam začatým
do 30.09.2012, keďže pri nich poplatková povinnosť vznikla ešte počas účinnosti právneho stavu pred
novelou vykonanou zákonom č. 286/2012 Z.z..
V prípade podania odvolania vzniká poplatková povinnosť podľa § 5 Zákona o súdnych poplatkoch
až podaním odvolania, ktoré je poplatkovým úkonom. Ak bolo odvolanie podané po 30.09.2012, aj
keď samotné súdne konanie na súde prvého stupňa začalo do 30.09.2012, použije sa na poplatkovú
povinnosť v odvolacom konaní právny stav účinný po 30.09.2012.
Keďže poplatková povinnosť žalobcu v odvolacom konaní vznikla podaním odvolania a od 01.10.2012
na konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo
jeho nesprávnym úradným postupom sa nevzťahuje vecné oslobodenie, vznikla žalobcovi povinnosť
zaplatiť súdny poplatok za odvolanie podľa § 6 ods. 2 druhá veta poplatkového zákona, položky 7a
Sadzobníka súdnych poplatkov.



V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že v obdobnej veci už rozhodoval Ústavný súd Slovenskej
republiky, napr. uznesením č. k. IV. ÚS 340/2014-8 zo dňa 15.06.2014, práve vo veci týkajúcej sa
žalobcu, ako aj poplatkovej povinnosti za podané opravné prostriedky. Zo záveru rozhodnutia Ústavného
súdu SR vyplýva, že postupom všeobecných súdov nebolo porušené právo účastníka na súdnu ochranu
zaručené Ústavou Slovenskej republiky (čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky), ani právo na
spravodlivý súdny proces zaručené čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv, ktorým je Slovenská
republika viazaná, ak bola žalobcovi rozhodnutím všeobecných súdov uložená povinnosť zaplatiť súdny
poplatok za odvolanie vo veci náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy.
Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie o poplatkovej povinnosti žalobcu ako
správne v zmysle ust. § 219 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
a zásadou úspechu žalovanej v odvolacom konaní, ktorej náhrada trov odvolacieho konania priznaná
nebola, lebo návrh na priznanie predložený nebol (§ 151 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku).
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozsudku odvolanie nie je prípustné.