Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 1Sd/24/2015 z 16. 9. 2015 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 16. septembra 2015, sp. zn. 1Sd/24/2015, ECLI:SK:KSPO:2015:8015200325.1 Krajský súd Prešov | 1Sd/24/2015 | ECLI:SK:KSPO:2015:8015200325.1 | 2015-09-16 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Dôchodky Citované ustanovenia: zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, predpis č. 186/2004 Z. z., zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/7ed7c4fd-de02-43ec-81c5-aac5dfa06a68 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2015:8015200325.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Sd/24/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8015200325
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8015200325.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Vierou Zoľákovou v právnej veci navrhovateľa H. H., bytom
v E. H., L. XX/XX proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústredie, ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o vdovecký
dôchodok dňa 17. septembra 2015 takto

r o z h o d o l :

Súd p o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne zo dňa 23. februára 2015 č. XXX XXX XXXX 0.

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa zo dňa 23. februára 2015 č. XXX XXX XXXX X odporkyňa podľa
§ 48a zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, § 260 ods. 1
a § 293 n ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zamietla
žiadosť navrhovateľa o priznanie vdoveckého dôchodku od 1. augusta 2006.

Výrok rozhodnutia odôvodnila tým, že poukázala na ust. § 260 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o
sociálnom poistení v znení zákona č. 186/2004 Z.z., na ust. § 48a zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom
zabezpečení, na § 293n ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006
Z.z. a uviedla, že manželka navrhovateľa F. H. zomrela XX. N. XXXX. Keďže ku dňu jej smrti, a ani do
troch rokov od jej smrti, t.j. do XX. N. XXXX, navrhovateľ nedosiahol dôchodkový vek a ani nebol uznaný
invalidným, nevznikol mu nárok na vdovecký dôchodok..

Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ opravný prostriedok, ktorý odôvodnil tým, že považuje
rozhodnutie odporkyne za nespravodlivé a hrubo diskriminujúce mužov, ktorí ako mladí ovdoveli a
nemajú nárok na vdovecký dôchodok napriek tomu, že sa o svoje nezaopatrené deti riadne postarali.
Navrhovateľ ovdovel ako mladý, sotva 45 ročný a po jeho manželke zostali tri nezaopatrené deti,
ktorým poskytol riadnu výchovu a vzdelanie. Obaja synovia majú úplné stredoškolské vzdelanie a
dcéra dokonca vysokoškolské. Všetci traja si založili riadne rodiny, majú vlastné deti, sú zamestnaní
a prispievajú do sociálneho systému. To, čo však vložil do tohto sociálneho systému v podobe
celoživotného platenia odvodov, riadnych a uvedomelých detí - občanov sa mi spätne v podobe
určitej solidarity systému nevracia. Zdá sa mu za hrubo diskriminujúce, že zákon diskriminuje pri
vdoveckom dôchodku mladých vdovcov s tým, že nárok na jeho výplatu bezprostredne viaže na
dovŕšenie dôchodkového veku, resp. uznania invalidity ku dňu smrti manželky. Prechodne uvedené
ustanovenie je protiústavné a bez rozumných dôvodov odoprelo prístup mnohým riadnym chlapom
k vdoveckému dôchodku. Nemyslí si, že ak by uvedené ustanovenie neexistovalo, že by to sociálny
systém položilo. Spoločnosť v rámci sociálneho systému by však nemala vytvárať nespravodlivosti, a
to ani tak pri vytváraní zákonov, ani pri aplikácii zákonov praxi v zmysle zásady „my za nič nemôžeme,



taký je zákon“. Takýto formalizmus zjavne porušuje elementárnu spravodlivosť, čo považuje za krivdu
je do neha volajúca krivda, ktorá by nemala mať v našej spoločnosti miesto.

Odporkyňa navrhla preskúmavané rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť.

V písomnom vyjadrení uviedla, že podľa § 48a ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení
v znení neskorších predpisov vdovec má nárok na vdovecký dôchodok po manželke, ak sa stará o
nezaopatrené dieťa. Nárok na vdovecký dôchodok zanikol od 16. júla 2002, pretože navrhovateľova
dcéra L. H. ukončila štúdium a podľa § 49 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov prestala
byť nezaopatreným dieťaťom, čím navrhovateľ prestal spĺňať podmienku starostlivosti o nezaopatrené
dieťa a tým súčasne prestal spĺňať zákonné podmienky nároku na vdovecký dôchodok. Podľa § 293n
ods. 1 zákona v znení zákona č. 310/2006 Z.z. vdovec, ktorého manželka zomrela pred 1. januárom
2004 a zanikol mu pred 1. augustom 2006, nárok na vdovecký dôchodok podľa predpisov účinných pred
1. januárom 2004, má nárok na vdovecký dôchodok, ak ku dňu smrti manželky, najneskôr do uplynutia
troch rokov od smrti manželky, dovŕšil dôchodkový vek alebo bol uznaný invalidným a táto invalidita trvá
aj po 31. júli 2006 z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %. Manželka
navrhovateľa zomrela XX. N. XXXX. Navrhovateľ ku dňu smrti svojej manželky a ani do troch rokov od
jej smrti, t.j. do XX. N. XXXX, nedosiahol dôchodkový vek a ani nebol uznaný invalidným.
V zmysle vyššie uvedeného navrhovateľovi podľa súčasnej právnej úpravy nevznikol nárok na vdovecký
dôchodok, preto Sociálna poisťovňa jeho žiadosť zamietla.

Krajský súd podľa § 250l a nasledujúcich zákona č. 99/1963 Zb. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie
odporkyne, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s posudkovým a dávkovým spisom odporkyne a
ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

Preskúmaním veci bolo zistené, že navrhovateľ žiadosťou zo dňa 5. februára 2015 si uplatnil nárok na
vdovecký dôchodok, ktorý žiadal priznať od 1. augusta 2006.

Rozhodnutím zo dňa 6. mája 2002 č. XXX XXX XXXX odporkyňa podľa § 48a a § 96 zákona č. 100/1988
Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov odňala navrhovateľovi vdovecký dôchodok
od 16.07.2002 z dôvodu ukončenia štúdia jeho dcéry L., nar. XX.XX.XXXX. Keďže táto prestala byť
nezaopatreným dieťaťom.

Rozhodnutím zo dňa 23. januára 2006 č. XXX XXX XXXX bol navrhovateľovi podľa § 67 ods. 1 a §
293e zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov od 1. decembra 2005
priznaný predčasný starobný dôchodok v sume 5 931 SK mesačne.

Podľa § 260 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 186/2004 Z.z. dávky
dôchodkového zabezpečenia priznané podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, sa považujú
po 31. decembri 2003 za dávky podľa tohto zákona, a to v sume, v akej patrili k 31. decembru 2003;
ak nárok na výplatu týchto dávok trval k 31. decembru 2003, dávky sa vyplácajú aj po tomto dni za
podmienok ustanovených predpismi účinnými do 31. decembra 2003, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 48a zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov vdovec má
nárok na vdovecký dôchodok po manželke, ak sa stará aspoň o jedno nezaopatrené dieťa.

Podľa § 293n ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z.z.
vdovec, ktorého manželka zomrela pred 1. januárom 2004 a zanikol mu pred 01.08.2006 nárok na
vdovecký dôchodok podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, má nárok na vdovecký dôchodok,
ak ku dňu smrti manželky, najneskôr do uplynutia troch rokov od smrti manželky, dovŕšil dôchodkový
vek alebo bol uznaný invalidným a táto invalidita trvá aj po 31. júli 2006 z dôvodu poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %.

Preskúmaním veci súd dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný.

Manželka navrhovateľa zomrela XX. N. XXXX a navrhovateľ do troch rokov od jej smrti, t. j. do XX.
N. XXXX nedosiahol dôchodkový vek a ani nebol uznaný invalidným. Z dôvodu, že navrhovateľovi bol



priznaný vdovecký dôchodok podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, podľa § 260 ods. 1
zákona č. 461/2003 Z.z sa jeho nárok posudzuje podľa zákona č. 100/1988 Zb., teda podľa § 48a.

Navrhovateľovi zanikol nárok na vdovecký dôchodok ukončením štúdia dcéry L., nar. XX.XX.XXXX, ktorá
prestala byť nezaopatreným dieťaťom. V tom čase sa navrhovateľ už nestaral o žiadne nezaopatrené
dieťa.

Ustanovenie § 260 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 186/2004 Z.z. priamo vylučuje
aplikáciu ustanovenia § 74 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. u vdovca, ktorý ovdovel pred 1.januárom
2004. Pokiaľ by mal zákonodarca v úmysle bez ďalšieho umožniť opätovný vznik nároku na vdovecký
dôchodok za podmienok ustanovených v § 74 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. u všetkých vdovcov,
ktorí ovdoveli pred 1. januárom 2004, potom by prechodné ustanovenie § 293n zákona č. 461/2003
Z.z. vo vzťahu k ustanoveniu § 74 ods. 3 písm. b/ a d/ zákona č. 461/2003 Z.z. nemalo zmysel. Pritom
treba uviesť, že vdovecký dôchodok priznaný podľa zákona č. 100/1988 Zb. sa automaticky nemení
na vdovecký dôchodok priznaný podľa zákona č. 461/2003 Z.z., preto nebolo povinnosťou odporkyne
v rozhodnutí o odňatí takéhoto vdoveckého dôchodku posudzovať aj podmienky nároku na vdovecký
dôchodok a jeho výplatu podľa zákona č. 461/2003 Z.z.. Vzhľadom na uvedené krajský súd konštatoval,
že navrhovateľovi nárok na nový vdovecký dôchodok nevznikol podľa § 74 zákona č. 461/2003 Z.z..
Nárok na vdovecký dôchodok a výplatu u vdovcov, ktorí ovdoveli pred 1. januárom 2004 zákon č.
461/2003 Z.z. spôsobom odchylným od úpravy obsiahnutej v § 260 ods. 1 a § 293n, neupravuje.

Pokiaľ navrhovateľ namietal, že bol ako dôchodca - vdovec diskriminovaný, krajský súd poukazuje na
judikatúru ESĽP, podľa ktorej právo na užívanie práv zaručených Európskym dohovorom o ochrane
ľudských práv a základných slobôd bez diskriminácie, zaručené čl. 14 je porušené, ak štáty bez
objektívneho rozumného ospravedlnenia zaobchádzajú odlišne s osobami v analogických situáciách
alebo nezaobchádzajú odlišne s osobami, ktorých situácie sa citeľne líšia (Thymenos v. Grécko, č.
25735/94, rozsudok zo 6- apríla 2004, odsek 44). V danom prípade navrhovateľ nepreukázal, že by s
ním bolo zaobchádzané odlišne ako s iným dôchodcami, ktorí sa ocitli v podobnej situácii. Odporkyňa
nezaobchádzala s navrhovateľom odlišne ako s inými dôchodcami, ktorí sa ocitli v podobnej situácii.

Preskúmaním veci súd dospel k záveru, že odporkyňa postupovala v súlade s citovanými ustanoveniami
zákona, keď zamietla žiadosť navrhovateľa na priznanie vdoveckého dôchodku z dôvodu nesplnenia
podmienok pre jeho priznanie.

Vzhľadom na uvedené súd rozhodnutie odporkyne ako vecne správne a zákonné podľa § 250q ods.
2 O.s.p. potvrdil.

O trovách konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a náhradu trov konania účastníkom nepriznal,
pretože navrhovateľ v konaní nebol úspešný a odporkyňa zo zákona nemá nárok na náhradu trov
konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doru-
čenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu
v Prešove, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.