Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 4CoE/63/2014 z 12. 8. 2014 Citácia: uznesenie Krajského súdu Prešov z 12. augusta 2014, sp. zn. 4CoE/63/2014, ECLI:SK:KSPO:2014:8713207997.1 Krajský súd Prešov | 4CoE/63/2014 | ECLI:SK:KSPO:2014:8713207997.1 | 2014-08-12 | Uznesenie Citované ustanovenia: OSP, EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/83cc1e22-cbe3-4557-90d6-8138e7da212e Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2014:8713207997.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4CoE/63/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8713207997
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8713207997.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného EOS KSI Slovensko, s.r.o., X. 5, Bratislava, IČO:
35 724 803, právne zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti
povinnej J. G., trvale bytom Q. X, Q., t.č. na neznámom mieste, v konaní zastúpená opatrovníkom JUDr.
Jozefom Jaselským, vyšším súdnym úradníkom Okresného súdu Bardejov, o vymoženie 1 277,18 Eur s
príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č. k. 13Er 293/2013
- 14 zo dňa 16.08.2013 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie.

V odôvodnení uviedol, že sa vymáha plnenie zo spotrebiteľskej formulárovej zmluvy a rozhodcovská
doložka predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Záver o neprijateľnej, a teda neplatnej
rozhodcovskej doložke založil na hrubej nerovnováhe v právach a povinnostiach v neprospech
spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť právomoc rozhodcovského súdu vec prejednať
a rozhodnúť znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu všeobecným súdom.
Rozhodcovská doložka je neprijateľná, lebo nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná. Z týchto
dôvodov súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom.
V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie oprávnený z dôvodu nesprávneho
právneho posúdenia veci. Poukázal na ust. § 159 Občianskeho súdneho poriadku a uviedol, že
rozhodcovský rozsudok má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný
rozsudok súdu, z čoho vyplýva, že predstavuje prekážku pre opätovné prejednanie veci. Je právne
záväzný a po uplynutí lehoty na plnenie je vykonateľný, teda je spôsobilý byť podkladom pre výkon
exekúcie. Namietal, že súd v prejednávacej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú
mu zveril Exekučný poriadok. Zdôraznil, že účelom exekučného konania je nútený výkon práva, ktoré
bolo účastníkovi s konečnou platnosťou priznané v predchádzajúcom súdnom a inom konaní. Súd, ktorý
koná vo veci exekúcie je príslušný konať iba ako exekučný súd, z čoho vyplýva, že exekučný súd nie
je vecne príslušný konať vo veci ako súd vyššej inštancie. Exekučnému súdu nie je zverená právomoc
konať vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku ako súdu, ktorý rozhoduje vo veci samej a nemá právomoc
vykonať vo veci samej dokazovanie alebo právomoc rozsudok zrušiť alebo zmeniť jeho výrok. Absencia
takejto právomoci predstavuje zásah do práva oprávneného na súdnu a inú právnu ochranu. Oprávnený
odvolávajúc sa na ustanovenie § 45 ods. 1 písm. c) Zákona o rozhodcovskom konaní uviedol, že pri
výklade tohto ustanovenia treba mať na zreteli, že exekučný súd nie je príslušný na meritórny prieskum
exekučného titulu, a preto skúma len vlastnosti uloženej povinnosti, nie rozhodnutie samotné. Cieľom
tohto prieskumu je zistiť, či povaha samotného plnenia je v súlade s právom. Dôvodom na zastavenie



exekúcie by bolo, ak by rozhodcovský rozsudok ukladal povinnosť plniť niečo, čo by bolo v rozpore
s právnym poriadkom. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 33 Cdo
2675/2007 zo dňa 30.10.2009. Namietal, že ani z európskeho práva nemožno vyvodzovať záver, podľa
ktorého by exekučný súd mal povinnosť preskúmavať exekučný titul a nahradiť tak pasivitu spotrebiteľa,
ktorý síce vedel o svojich právach, ale si ich neuplatnil. Zdôraznil, že v období do 31.12.2007 sa
vzťahovali ust. § 52 až 54 Občianskeho zákonníka len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a na iné zmluvy
upravené v 8. časti Občianskeho zákonníka. Zmluva o úvere bola upravená len v Obchodnom zákonníku
a v zákone č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Novelizovaným ust. § 52 ods. 1 Občianskeho
zákonníka sa nespravujú všetky právne vzťahy vzniknuté pred 01.01.2008 a neposudzuje sa ani platnosť
právnych úkonov vzniknutých pred 01.01.2008 (ust. § 879 Občianskeho zákonníka). To znamená, že
práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o úvere uzavretej pred 01.01.2008 nemožno posudzovať
podľa ust. § 52 až 54 Občianskeho zákonníka. Oprávnený zastával názor, že namietaným postupom a
rozhodovaním súdu dochádza k neoprávnenému zásahu do jeho základného práva na súdnu ochranu
a k porušovaniu princípov právnej istoty, čím je oprávnenému znemožnené efektívne uspokojenie jeho
pohľadávky v exekučnom konaní, ktoré prebieha na základe právom uznaného exekučného titulu.
Nesprávnosť postupu navyše vyplýva aj z dôvodovej správy k ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho
zákonníka. Cieľom tejto úpravy bolo umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. Ak
by niektoré z ustanovení rozhodcovskej doložky zakladalo výlučne právomoc rozhodnúť spory iba v
rozhodcovskom konaní, navrhovanou úpravou považoval takéto ustanovenie za neprijateľné, čo však
nemalo za dôsledok zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť
a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Opatrovník povinnej sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadril.

Zákonný sudca podanému odvolaniu nevyhovel postupom podľa § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho
poriadku.

Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce
v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 Občianskeho súdneho poriadku, bez nariadenia pojednávania
(§ 214 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je
dôvodné.

Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo tiež zistiť, či súd
prvého stupňa na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy.
Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva
ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny
predpis, ale ho nesprávne vyložil.
Rozhodujúcou právnou otázkou, ktorú správne prvostupňový súd aj bez návrhu prioritne riešil, je otázka
platnosti rozhodcovskej doložky. Najvyšší súd Slovenskej republiky už vo viacerých rozhodnutiach
konštatoval oprávnenie exekučného súdu preskúmať existenciu rozhodcovskej zmluvy. Napr. vo veci sp.
zn. 3Cdo 146/2011 uviedol, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul
rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské
konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej
zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský
rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať
daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd
je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už
pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so
zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný. Obdobný právny záver vyplýva aj z uznesení
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 6Cdo 143/2011, sp. zn. 2Cdo 245/2010, uznesenia
Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach sp. zn. IV. ÚS 55/2011, sp. zn. IV. ÚS 60/2011 a nálezu
Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 2164/10 zo dňa 01.11.2011.

Exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom
Slovenská rozhodcovská, a.s., Bratislava sp. zn. SR 05576/12 zo dňa 06.12.2012 s právoplatnosťou
dňa 14.01.2012 a vykonateľnosťou dňa 17.01.2012 (v spise na čl. 3-4), ktorým bola povinnej uložená
povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 1 447,18 Eur s príslušenstvom a trovy konania, všetko do 3 dní od



právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Z predloženej zmluvy o úvere zo dňa 23.10.2006 uzatvorenej
medzi právnym predchodcom oprávneného (Slovenská sporiteľňa, a.s., Bratislava) a povinnou vyplýva,
že veriteľ sa zaviazal poskytnúť dlžníkovi (povinnej v tomto exekučnom konaní) úver vo výške 25 000,-
Sk, ktorý mal dlžník splácať v 60 mesačných splátkach po 705,- Sk, RPMN bola 25,64 % a úroková
sadzba 18,40 %.

Rozhodcovská zmluva, ktorá mala založiť právomoc rozhodcovského súdu vec prejednať a rozhodnúť
bola upravená v bode 4 Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 01.08.2011,
v zmysle ktorého sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto dohody vrátane
sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené pred: a) Stálym rozhodcovským súdom
zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., Karloveské rameno, Bratislava, alebo pred
b) Rozhodcovským súdom zriadeným pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o., Košice alebo c)
pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa
príslušného právneho predpisu (Občianskeho súdneho poriadku). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ
ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z dohody
vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť
za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky. Ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade,
ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto
rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc
rozhodcovského súdu.
So zreteľom na skutkové a právne okolnosti v predmetnej veci sa odvolací súd zaoberal otázkou, či
predmetná rozhodcovská doložka predstavuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa.

Odvolací súd poukazuje na kritériá neprijateľnej podmienky, za ktorú sa považuje podmienka, ktorá
je obsiahnutá v štandardnej formulárovej zmluve, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach strán a nerovnováha musí byť daná v neprospech spotrebiteľa.

Prvostupňový súd odôvodnil neprijateľnosť rozhodcovskej doložky tým, že si ju spotrebiteľ osobitne
nevyjednal a poukázal na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Ide o zásadné
rozhodnutie a odvolací súd sa s ním stotožňuje.

Predložená rozhodcovská doložka inkorporovaná do tzv. Dohody o uzavretí splátkového kalendára
má taktiež, ako aj zmluva o úvere charakter formulárovej zmluvy, ktorá bola spotrebiteľovi predložená
na podpis bez toho, aby spotrebiteľ sa mohol reálne oboznámiť s jej obsahom a ovplyvniť jej
obsah napríklad výberom rozhodcovského súdu, ktorý bol vopred predformulovaný oprávneným.
Konanie dodávateľa, ktorý pod zámienkou uzatvorenia splátkového kalendára vnútil spotrebiteľovi
aj rozhodcovskú doložku možno vyhodnotiť ako nekalú obchodnú praktiku smerujúcu k tomu, že
spotrebiteľovi je znemožnené konať pred všeobecným súdom. Takto „dojednaná“ rozhodcovská doložka
spôsobuje značnú nerovnováhu medzi zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa, pričom odvolací
súd nemá žiadnu pochybnosť o tom, že ide o neprimeranú podmienku, ktorá na škodu spotrebiteľa
zakladá nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán. Preto neobstojí tvrdenie, že
rozhodcovská doložka bola uzatvorená vo forme osobitnej zmluvy.

Odvolací súd poznamenáva, že o doložku, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v
rozhodcovskom konaní ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi
rozhodcovským a všeobecným súdom, ale ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na
návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený nezvratne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu.

Pokiaľ ide o tzv. nevýhradnú rozhodcovskú doložku, možnosť voľby pre spotrebiteľa je len iluzórna,
pretože takmer s pravidelnosťou rozhodcovské žaloby podávajú veritelia, čo možno odôvodniť aj
rozsahom nárokov plynúcich zo štandardne formulovanej zmluvy. Naopak, ak niektorý spotrebiteľ
výnimočne uplatňuje svoje práva, tak využíva pre neho transparentný všeobecný súd.

Poskytovanie spravodlivosti musí mať svoje principiálne limity a musí to platiť aj pre súkromnoprávnu
sféru arbitrov. Ide o rozhodovanie o právach a právom chránených záujmoch osôb, ktoré môže výrazne
zasiahnuť do života ľudí a ak sa majú akceptovať pri poskytovaní spravodlivosti súkromnoprávne
prvky, tak len s jednoznačnými garanciami vylučujúcimi pochybnosti o arbitrážnom konaní vrátane



rozhodcovskej zmluvy. Podľa obsahu spisu dodávateľ preukázateľne nevysvetlil spotrebiteľovi význam
rozhodcovskej doložky, rozdiel od zásad občianskeho súdneho konania, nepredstavil mu pravidlá, podľa
ktorých sa bude viesť súkromný proces a nedal mu po preukázateľnom poučení na výber rozhodnúť sa.
Takémuto konaniu dodávateľa nemôže byť poskytnutá právna ochrana.

V zmysle uvedených skutočností je zrejmé, že pre vykonanie exekúcie chýba základný predpoklad,
a to právoplatný a vykonateľný exekučný titul. Rozhodcovský rozsudok v tejto veci vydal orgán, ktorý
nemal právomoc vo veci konať a rozhodnúť a takýto rozsudok nemôže byť považovaný za rozhodnutie,
ktoré je spôsobilé byť podkladom pre nariadenie exekúcie. Na splnenie tejto podmienky musí exekučný
súd prihliadať v každom štádiu exekučného konania. Neplatná rozhodcovská doložka ako neprijateľná
zmluvná podmienka znamená vo svojich dôsledkoch nulitný rozhodcovský rozsudok, ktorý nemožno
vykonať a na splnenie tejto podstatnej podmienky musí exekučný súd prihliadať v každom štádiu
exekučného konania. Namietané nesprávne právne posúdenie nebolo dôvodné.

Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája
1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší
proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd so
zreteľom na neplatnú rozhodcovskú doložku nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími
námietkami, ktoré nemohli pre oprávneného privodiť zmenu právneho posúdenia.

Z týchto dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolanie oprávneného za dôvodné, a preto napadnuté
uznesenie ako správne potvrdil v súlade s ust. § 219 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolanie nie je prípustné.