Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 9CoE/83/2013 z 10. 2. 2014 Citácia: uznesenie Krajského súdu Prešov z 10. februára 2014, sp. zn. 9CoE/83/2013, ECLI:SK:KSPO:2014:8710207409.1 Krajský súd Prešov | 9CoE/83/2013 | ECLI:SK:KSPO:2014:8710207409.1 | 2014-02-10 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy Citované ustanovenia: § 214 ods. 2 OSP, § 57 ods. 1 písm. g) EP, § 219 ods. 1 OSP, § 142 ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/44b8b0e7-c770-40be-87cc-185015b1da9c Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2014:8710207409.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9CoE/83/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8710207409
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Šebeň
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8710207409.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného spoločnosťou Advocate, s.r.o. so sídlom
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: D. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom R.
XX, XXX XX R., štátny občan SR, o vymoženie 5.161,02 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č. k. 13Er/243/2010-25 zo dňa 18.3.2013, zhodou hlasov členov
senátu, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa

N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom exekučné konanie
zastavil. Oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému náhradu
trov exekúcie vo výške 21,48 Eur do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

Vychádzal zo zistenia, že exekučné konanie voči povinnému sa začalo dňa 12.5.2010 a exekučným
titulom je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., Karloveské
rameno 8, Bratislava, sp. zn. SR 23288/09 zo dňa 25.1.2010. Preskúmaním zmluvy uzatvorenej
medzi oprávneným a povinným zistil, že ide o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 Obč. zákonníka.
V bode 17. všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy, je
upravená rozhodcovská doložka, v ktorej je uvedené, že všetky spory, ktoré zo zmluvy vzniknú, budú
riešené a/ pred Stálym rozhodcovským súdom v Bratislave, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu
na rozhodcovskom súde, b/ pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca strana podá
žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (O.s.p.). Exekučný súd mal za to, že predmetná
rozhodcovská doložka bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok mohol byť
exekučným titulom na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre exekútora. Rozhodcovská doložka
v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul, v skutočnosti znemožňuje voľbu
spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal
žalobu na rozhodcovskom súde. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal
na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako
celok odmietnuť
alebo podrobiť sa všetkým všeobecným úverovým podmienkam. Rozhodcovská doložka je neprijateľná,
pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa v určitých
prípadoch neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Miesto konania ani zďaleka nespĺňa
požiadavku predvídateľnosti a dostupnosti, nakoľko rozhodcovský súd sa nachádza na druhom konci
republiky a o poučení spotrebiteľa o rozdiele medzi štátnym a rozhodcovským súdnym procesom
niet ani zmienky. Neprimeraná vzdialenosť od miesta rozhodcovského konania je skutočnosťou,
ktorá má odradzujúce účinky pre spotrebiteľa vo vzťahu k uplatňovaniu práva. Hrubá nerovnováha



vyplýva v zmysle citovanej judikatúry v zásade z tzv. geograficky neprijateľného miesta rozhodcovského
konania (judikatúra súdneho dvora spojené prípady C-240/98 až C-244/98 Oceáno Grupo Editorial SA)
Vzhľadom na uvedené mal exekučný súd za to, že rozhodcovský súd nemal právomoc rozhodovať a
vydať exekučný titul a na základe takéhoto exekučného titulu nie je možné viesť exekučné konanie a
preto exekučné konanie podľa § 45 ods. 1 písm. c/, ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní zastavil. O náhrade trov exekúcie rozhodol v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, pretože
oprávnený zavinil, že v dôsledku nespôsobilého exekučného titulu bolo potrebné exekučné konanie
zastaviť. Preto zaviazal oprávneného na zaplatenie trov exekúcie súdnemu exekútorovi vo výške 21,48
eur.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Zastáva názor, že uvedenú
zmluvu nie je možné považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských
úveroch (platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere, teda k 2.9.2008). Oprávnený síce
poskytuje svojim klientom peňažné prostriedky dočasne, avšak na základe zmluvy o úvere v zmysle
§ 497 a nasl. Obchodného zákonníka. K tvrdeniam súdu o rozhodcovskej doložke uvádza, že podľa
jeho názoru je nepochybné, že rozhodcovská doložka je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou doložkou,
nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom
rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Dodáva, že podľa odbornej literatúry rozhodcovská
doložka v spotrebiteľskej zmluve, ktorá je pre spotrebiteľa nevýhradná (t.j. dáva mu možnosť vždy
sa pred podaním žaloby proti dodávateľovi rozhodnúť, či ju podá na všeobecnom súde alebo
rozhodcovskom súde) nebude dotknutá ustanovením § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka
(Magál, M.- Kubina, P.: Rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách. Justičná revue, 2008,
č. 4, s. 616 a nasl.). Z textu uzavretej rozhodcovskej doložky vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli
na tzv. alternatívne určenej právomoci súdu na riešenie sporov. Nemožno sa preto stotožniť s
právnym názorom konajúceho súdu o výlučne danej právomoci rozhodcovského súdu. Prijatie takejto
argumentácie by znamenalo pre dodávateľa len jediné, a to úplné znemožnenie využitia rozhodcovského
konania. Pritom je zrejmé, že z ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka v žiadnom
prípade nevyplýva úmysel zákonodarcu zakázať rozhodcovské konanie úplne, ale iba ho obmedziť. V
zmysle príslušnej smernice (č. 93/13/EHS) sa neprípustnosť týka len rozhodcovského konania, ktoré
nespadá pod príslušné právne predpisy. V danom prípade však rozhodcovské konanie prebiehalo podľa
rozhodcovskej doložky plne v súlade a na základe Zákona o rozhodcovskom konaní. Vzhľadom na
uvedené nesúhlasí ani s výrokom, ktorým konajúci súd zaviazal oprávneného na náhradu trov exekúcie.
Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť späť na ďalšie konanie.

Sudca prvostupňového súdu, ktorému bola vec daná na vybavenie, podanému odvolaniu nevyhovel a
vec postúpil na ďalšie rozhodnutie v súlade s § 374 ods. 4 O.s.p. odvolaciemu súdu.

Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie bez opakovania či doplňovania dokazovania vykonaného
súdom prvého stupňa. Preto tak urobil bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 213 ods. 3, 4, 5
a § 214 ods. 2 O.s.p.). Pri preskúmavaní napadnutého uznesenia bol odvolací súd viazaný dôvodmi
podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený toto uznesenie preskúmavať z iných dôvodov,
než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, pokiaľ
by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 1, 3 O.s.p.). Po takomto preskúmaní
napadnutého uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie oprávneného nie je opodstatnené.

Z odôvodnenia prvostupňového uznesenia je zrejmé, že najzávažnejším dôvodom, pre ktorý súd prvého
stupňa rozhodol o zastavení exekúcie, je skutočnosť, že rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť
legitimitu pre exekučný titul. Je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle § 53 ods. 1-4 Občianskeho
zákonníka. Táto skutočnosť odôvodňuje už začatú exekúciu vyhlásiť za neprípustnú, pretože je tu
iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať a exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. g/
Exekučného poriadku zastaviť. V prejednávanom prípade však súd prvého stupňa pri rozhodnutí o
zastavení exekúcie použil nesprávne zákonné ustanovenie § 45 ods. 1 písm. c/, ods. 2 zák. č. 244/2002
Z.z. o rozhodcovskom konaní. V konečnom dôsledku je však jeho rozhodnutie, ktorým
exekúciu zastavil, vecne správne.

Vzhľadom na to, že odvolací súd po preskúmaní spisového materiálu dospel k názoru, že sa na vec
vzťahuje ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité, vyzval



účastníkov exekučného konania v zmysle § 213 O.s.p., aby sa vyjadrili k možnému použitiu ustanovenia
§ 57 ods. 1 písm. g/ zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku.

Povinný vo svojom vyjadrení uviedol, že v danom prípade je exekúcia ako celok neprípustná a túto
je nevyhnutné zastaviť a to z dôvodu, že dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve
je neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. S
prihliadnutím k neplatnosti rozhodcovskej doložky tak rozhodnutie rozhodcovského súdu nemôže byť
v žiadnom prípade spôsobilým exekučným titulom, na podklade ktorého môže byť vedené exekučné
konanie. Má za to, že je namieste použitie ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku.

Oprávnený sa v stanovenej lehote nevyjadril.

Pre konečné rozhodnutie odvolacieho súdu v predmetnej veci má zásadný význam skutočnosť,
že rozhodcovská doložka, uvedená bode 17. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru (ďalej len
„VPPÚ“) zmluvy o úvere zo dňa 2.9.2008 nebola individuálne dojednaná a spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a preto je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná.

V zmluve o úvere zo dňa 2.9.2008, podpísanej oboma zmluvnými stranami, zmluvné strany vyhlásili,
že sa oboznámili s obsahom zmluvy, ako aj so VPPÚ, ktoré sú na zadnej strane zmluvy, nemajú k
ním žiadne výhrady a zaväzujú sa ich dodržiavať. V rozhodcovskej doložke, ktorá je obsiahnutá v
článku 17. VPPÚ, sa dohodli, že všetky spory sa budú riešiť pred a) Stálym rozhodcovským súdom
zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. v Bratislave, ak žalujúca strana podá žalobu
na rozhodcovskom súde, b) príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá
žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu.

Vychádzajúc z ustanovenia § 53 ods. 1, 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka v znení účinnom už aj v
čase uzatvárania spotrebiteľskej zmluvy medzi účastníkmi konania, nesmú spotrebiteľské zmluvy
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa. Takouto neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve je aj
dojednanie, vyžadujúce v rámci individuálne
nedojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil v rozhodcovskom
konaní pred rozhodcom, ktorého sídlo je neprijateľne vzdialené od bydliska spotrebiteľa.

Rozhodcovská zmluva, či rozhodcovská doložka, ktoré neboli individuálne dohodnuté, nesmú zhoršovať
postavenie spotrebiteľa v rozhodcovskom konaní v porovnaní s jeho základnými právami v súdnom
konaní. Jedným z týchto práv je aj právo na ústne prejednanie veci pred všeobecným súdom
spotrebiteľa, ak je v postavení odporcu (§ 84, § 85 ods. 1 O.s.p.).

V preskúmavanej veci si zmluvné strany dohodli alternatívnu právomoc rozhodcovského súdu.
Takéto dojednanie rozhodcovskej doložky spĺňa podmienku neprimeraného (nekalého) zmluvného
ustanovenia, pretože zakladá právomoc na rozhodnutie rozhodcovského súdu so sídlom v Bratislave,
ktoré je vzdialené od miesta bydliska povinného (R.) viac ako 400 km, a tým spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Ustanovenie § 26 ods. 1 z. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní nepredpokladá ústne
pojednávanie pred rozhodcovským súdom, pokiaľ sa účastníci nedohodnú inak, alebo pokiaľ
rozhodcovský súd nerozhodne, že konanie bude ústne. Ustanovenia Zákona o rozhodcovskom konaní,
ktoré stanovujú zásadu neverejnosti, jednoinštančnosti, prevažne písomné formy konania, zhoršujú
postavenie spotrebiteľa v porovnaní so súdnym konaním, a teda zväčšuje rozsah nerovnováhy v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Za individuálne dojednanie rozhodcovskej zmluvy treba považovať také, ktorému predchádzalo
poučenie spotrebiteľa o právnych dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy so zameraním na
zhoršenie procesných práv a povinností v neprospech spotrebiteľa v porovnaní so súdnym konaním.
Spotrebiteľovi musí byť pritom daná reálne možnosť voľby, či prijme alebo neprijme rozhodcovskú
zmluvu. Voľba spotrebiteľa v prospech všeobecného súdu nesmie byť spojená s možnosťou



neuzavretia samotnej spotrebiteľskej zmluvy. Veriteľ (dodávateľ) musí splnenie týchto podmienok
individuálneho dojednania rozhodcovskej
zmluvy v prípade pochybností preukázať (§ 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka), inak sa nepovažuje
rozhodcovská zmluva za individuálne dojednanú.

Ani zo zmluvy o úvere zo dňa 2.9.2008, ani z ďalších listín, ktoré mal rozhodcovský súd a
exekučný súd k dispozícii nevyplýva, že povinný pred podpisom zmluvy bol oprávneným takto poučený.
V dôsledku toho nastupuje zákonom stanovená domnienka, že tam dohodnutá rozhodcovská doložka
sa nepovažuje za individuálne dojednanú. Takto dojednaná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinného ako spotrebiteľa.

Neprijateľnosť tejto zmluvnej podmienky je daná písomnou formou prejednávania veci,
jednoinštančnosťou konania, ako aj tým, že sídlo rozhodcovského súdu nie je totožné so sídlom
všeobecného súdu spotrebiteľa, a už vôbec nemá sídlo na inom mieste výhodnejšom pre spotrebiteľa. V
preskúmavanej veci by bol všeobecným súdom povinného Okresný súd Poprad. Sídlo rozhodcovského
súdu je v Bratislave, kde má sídlo aj oprávnený.

Pokiaľ rozdiel v procesných právach a povinnostiach vyplývajúcich z dojednania rozhodcovskej
doložky v porovnaní s právami a povinnosťami podľa Občianskeho súdneho poriadku, spôsobuje
výraznú nerovnosť v neprospech spotrebiteľa, jedná sa o neprijateľnú, a preto neplatnú rozhodcovskú
doložku.

Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo dňa
04.06.2009 vyslovujúce stanovisko, podľa ktorého vopred stanovená podmienka v zmluve uzatvorenej
medzi spotrebiteľom a dodávateľom v zmysle Smernice (93/13/EHS), ktorá nebola individuálne
dohodnutá, a ktorá priznáva právomoc pre všetky spory vyplývajúce zo zmluvy súdu, v obvode ktorého
sa nachádza sídlo predajcu alebo dodávateľa, spĺňa všetky podmienky, aby mohla byť z hľadiska
Smernice 93/13/EHS kvalifikovaná ako nekalá. Teda podľa stanoviska Súdneho dvora spĺňa v zmysle
Smernice všetky podmienky nekalosti (neprijateľnosti) už len dojednanie, že príslušným na riešenie
sporov zo spotrebiteľskej zmluvy je všeobecný súd, v obvode ktorého má dodávateľ sídlo, a teda nie
všeobecný súd spotrebiteľa.

Za opodstatnenú nepovažuje odvolací súd ani odvolaciu námietku oprávneného týkajúcu sa tvrdeného
prekročenia právomocí exekučného súdu pri rozhodovaní podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na judikatúru Najvyššieho súdu SR prejednávajúcu danú
problematiku. Tak napríklad v uznesení sp. zn. 6Cdo 1/2012 zo dňa 21.03.2012 Najvyšší súd SR zaujal
názor, že oprávneniu súdov v exekučnom konaní skúmať právomoc rozhodcovského súdu v súvislosti s
existenciou rozhodcovskej zmluvy resp. jej neplatnosťou nebránia ust. § 21 ods. 2 alebo § 40 ods. 1 písm.
c) zák. č. 244/2002 Z. z.. Tieto ustanovenia sa týkajú všeobecne účastníkov rozhodcovského konania,
ktorými môžu byť aj iné subjekty, než spotrebiteľ. Kým nevyužitie postupu podľa týchto ustanovení v
prípade iných účastníkov rozhodcovského konania znamená stratu možnosti skúmať a spochybňovať
rozhodcovskú zmluvu, a tým aj právomoc rozhodcovského súdu v konkrétnej veci, v spotrebiteľských
veciach tomu tak nie je. Aj keď účastník rozhodcovského konania,
ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu, alebo platnosť rozhodcovskej
zmluvy, podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a
zároveň povinný skúmať existenciu, alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy, a v prípade zisteného
nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúcim
materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu. Takouto skutočnosťou spôsobujúcou neplatnosť
rozhodcovskej zmluvy je aj neprijateľnosť zmluvného ustanovenia o rozhodcovskej doložke z dôvodu,
že táto nebola individuálne dohodnutá, a že spôsobila nevyváženosť v právach a povinnostiach
zmluvných strán v
neprospech povinného.

Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o zastavení
exekúcie ako vecne správne (§ 219 ods. 1 O.s.p.).



Aj keď oprávnený v podanom odvolaní deklaruje, že ním napáda celé uznesenie súdu prvého stupňa,
v dôvodoch odvolania nenamieta výšku ani správnosť výpočtu trov exekúcie. Preto pri viazanosti
odvolacieho súdu rozsahom odvolacích dôvodov musel byť tento výrok bez ďalšieho potvrdený, pretože
samotné dôvody odvolania správnosť tohto výroku nespochybňujú (§ 219 ods. 1 v spojení s § 212 ods.
1 O.s.p.).

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust.
§ 142 ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom právo na ich náhradu nepriznal,
pretože oprávnený bol v odvolacom konaní neúspešný a povinnému a súdnemu exekútorovi v jeho
priebehu žiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák.
č. 757/2004 Z. z. o súdoch).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.