{"guid": "0fa4d56a-2945-4967-9904-555ef7d7df4f:24597d06-9163-4288-8a47-65c82c485117", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2014:8514200092.1", "spisova_znacka": "1Co/190/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 1Co/190/2014 z 18. 11. 2014", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 18. novembra 2014, sp. zn. 1Co/190/2014, ECLI:SK:KSPO:2014:8514200092.1", "identifikacne_cislo": "8514200092", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Jozef Angelovič", "sudca_id": 1494, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jozef-angelovic-1494", "datum_vydania": "2014-11-18", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu pri výkone verejnej moci"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-9.odsek-1", "nazov": "§ 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-9.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-9"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/514#paragraf-9"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/24597d06-9163-4288-8a47-65c82c485117", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2014:8514200092.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2014:8514200092.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2014:8514200092.1/text", "citacie_n": 2, "text": "Súd: Krajský súd Prešov\nSpisová značka: 1Co/190/2014\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 8514200092\nDátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2014\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič\nECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8514200092.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\n\nKrajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr.\nPetra Straku a JUDr. Mariany Muránskej vo veci žalobcu: Pohotovosť, s.r.o. so sídlom Bratislava, Ul.\nPribinova č. 25, zastúpeného: Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom Bratislava, Ul. Grösslingova č. 4, proti\nžalovanému: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky so sídlom\nBratislava, Župné námestie č. 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu\nproti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 4C 12/2014 -50 z 26.05.2014 takto\n\nr o z h o d o l :\n\nPotvrdzuje rozsudok.\n\nNepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nNapadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu v predmetnej veci zamietol a náhradu trov konania\núčastníkom nepriznal.\n\nVychádzal zo zistenia, že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 4.369,16 Eur z titulu majetkovej\nškody a sumy 873,83 Eur z titulu nemajetkovej ujmy v dôsledku nesprávneho úradného postupu súdu\nspočívajúceho v prieťahoch v konaní z dôvodu oneskoreného rozhodnutia o udelení poverenia na\nvykonanie exekúcie.\n\nZ exekučného spisu Okresného súdu Vranov n/Topľou sp. zn. 7Er 675/2011 vyplýva, že súdu\nbola doručená žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie 17.05.2011. Spolu s touto\nžiadosťou žalobca ako oprávnený predložil aj exekučný titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho\nrozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., sp. zn. SR 00820/10. Súd rozhodol o\nžiadosti súdneho exekútora uznesením č.k. 7Er 675/2011 - 10 zo 16.06.2011 tak, že žiadosť o udelenie\npoverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Proti tomuto uzneseniu žalobca nepodal odvolanie, a preto\nnadobudlo právoplatnosť 18.07.2011. Následne exekučný súd uznesením č.k. 7Er 675/2011 - 18 z\n26.09.2011 exekúciu zastavil.\n\nŽalovaný vzniesol v predmetnej veci námietku premlčania, pričom v tomto smere súd dospel k názoru, že\nprávo žalobcu domáhať sa náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom v tomto prípade\nnie je premlčané - v exekučnom konaní sp. zn. 7Er 675/2011 Okresného súdu Vranov n/Topľou, v ktorom\nmalo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu, bola doručená žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie\nexekúcie 17.05.2011, teda až po dni 23.04.2009.\n\nV predmetnej veci vidí žalobca nesprávny postup Okresného súdu Vranov n/Topľou v tom, že rozhodol\no žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie oneskorene, keď bol bezdôvodne nečinný viac\nako 89 dní.\n\nOtázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov, je kompetentný preskúmať len Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý ju preskúma vždy\ns ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, najmä z pohľadu zložitosti veci,\nsprávania účastníkov a postupu súdu. Pritom je potrebné brať do úvahy aj ustanovenie § 9 ods. 2 zákona\nč. 514/2003 Z.z. v znení platnom od 01.01.2013.\n\nZa nesprávny úradný postup nemožno považovať taký postup, ktorý našiel svoj bezprostredný výraz vo\nvydanom rozhodnutí. Rozhodnutie, ktorým bolo odmietnuté vydanie poverenia na vykonanie exekúcie,\nnebolo nesprávnym úradným postupom v zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. Skúmaním\nrozhodcovskej doložky exekučný súd nepreskúmal vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale\nrealizoval svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona a to z § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v zmysle\nrozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo 144/2012. Žalobca takto nepreukázal\nsplnenie predpokladu zodpovednosti štátu za škodu, a to existenciu nesprávneho úradného postupu,\nalebo nezákonného rozhodnutia.\n\nPokiaľ sa žaloba domáhal náhrady majetkovej škody predstavujúcej náhradu istiny s prísl., ktorá nemôže\nbyť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v konaní proti dlžníkovi, je pre prípad, že by\nexistovala možnosť vzniku škody, možné uhradiť iba skutočnú škodu a ušlý zisk, ktorý vznik je povinný\nžalobca preukázať. Žalobca však nepredložil a neoznačil žiaden dôkaz preukazujúci vznik majetkovej\nškody. Uznesením exekučného súdu o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie\na o zastavení exekučného konania sa prelamuje materiálna právoplatnosť rozhodcovského rozsudku,\npričom zaniká prekážka rozsúdenej veci a pre oprávneného odpadá prekážka na uplatnenie jeho práva\nna súde. Preto nie je možné sa stotožniť s tvrdeniami žalobcu, že v dôsledku postupu exekučného súdu\npodľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku došlo k vytvoreniu stavu zakladajúceho reálnu nevymožiteľnosť\nistiny.\n\nPokiaľ ide o právo na náhradu nemajetkovej ujmy, to vzniká v prípade, ak iba samotné konštatovanie\nporušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným\nrozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, ak nie je možné túto ujmu uspokojiť inak.\nZ uvedeného vyplýva, že nedodržanie zákonnej lehoty alebo vydanie nezákonného rozhodnutia\nexekučným súdom automaticky nezakladá nárok na náhradu nemajetkovej ujmy. Aj tu platí povinnosť\npreukázania nemajetkovej ujmy, pretože okolnosť nedodržania zákonnej lehoty alebo nezákonného\nrozhodnutia bez osvedčenia skutočností preukazujúcich dopad nesprávneho úradného postupu, jeho\nvplyvu, následkov na žalobcu v rôznych oblastiach pôsobenia, nemá za následok vznik nároku na\nnemajetkovú ujmu. Predpokladom uplatnenia práva podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. je\npreukázanie následkov, ktoré poškodenému vznikli. Žalobca však svoje tvrdenia v tomto smere nijakým\nspôsobom nepreukázal a súd nemôže žalobcovi priznať náhradu nemajetkovej ujmy na základe jeho\nabstraktných tvrdení, keď nepreukázal a nekonkretizoval, aké podnikateľské postupy a aktivity boli\novplyvnené.\n\nŽalobca nepreukázal ani splnenie tretieho predpokladu zodpovednosti štátu za škodu, keď nepreukázal\nexistenciu priamej príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a uplatňovanou\nmajetkovou škodou a nemajetkovou ujmou. Preto bolo potrebné jeho žalobu zamietnuť.\n\nVýrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p.\n\nProti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca.\n\nPoukázal na to, že súd rozhodol v merite veci na základe a s použitím inšpirácie novou právnou úpravou\nobsiahnutou v § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. V právnom štáte a osobitne v spravodlivom súdnom\nkonaní nie je možné, aby súd interpretoval hmotné právo platné v čase vzniku právnej skutočnosti a\nzaloženia zodpovednosti právneho vzťahu pomocou hmotného práva, ktoré sa stalo súčasťou právneho\nporiadku až po vzniku právnej skutočnosti a po tom, čo už došlo k založeniu zodpovednostného právneho\nvzťahu. Ak súd založil svoje rozhodnutie na takejto neprípustnej interpretácii, dopustil sa nesústredeného\n\npostupu, ktorý má dôsledok v nesprávnosti súdneho rozhodnutia. Súd bol pri svojom rozhodovaní\njednoznačne viazaný ustanovením § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom pred prijatím\nzákona č. 412/2012 Z.z.  a nemohol interpretovať toto ustanovenie prostredníctvom § 9 ods. 2 zákona\nč. 514/2003 Z.z. v znení zákona č. 412/2012 Z.z., pretože svojim rozhodnutím aplikoval princíp priamej\nretroaktivity, čo je neprípustné.\n\nSúd nevysvetlil názor, že účastníkom nevznikol stav právnej neistoty. Právna neistota existuje vždy do\nčasu, kým nedôjde ku konečnému rozhodnutiu. V danom prípade zákonodarca vytvoril legitímnu sféru\ntolerancie trvania právnej neistoty určením zákonnej lehoty. Exekučný súd však ignoroval túto legitímnu\nsféru, na čo zo zákona nemal oprávnenie a posunul trvanie právnej neistoty do času, ktorý je z hľadiska\nochrany základného práva na spravodlivý súdny proces neakceptovateľný.\n\nSúdu neprislúcha polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky konaní zákonnými lehotami. Súd má aplikovať\nplatné právo a akékoľvek úvahy de lege ferenda sú neprípustným súdnym aktivizmom, na ktorom\nnemožno založiť meritórne rozhodnutie. Európsky súd pre ľudské práva opakovane uviedol, že\nzodpovednosť štátu za prieťahy v konaní vzniká aj vtedy, ak súdy konajú náležite, ale dĺžku konania\novplyvňujú mimosúdne faktory ako napr. rozsah nevybavenej agendy a podobne. Nemožno pochopiť,\nako môže mať na výsledok konania dopad skutočnosť, že súd vyjadril svoje presvedčenie o rozpore\nexekučného titulu so zákonom. Na základe toho navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil\nsúdu prvého stupňa na ďalšie konanie.\n\nŽalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.\n\nOdvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1,2 O.s.p., a to bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.\n2 O.s.p.) a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.\n\nSúd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne\nzistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvého stupňa zodpovedajú\nvykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu, aj keď\nnie je možné súhlasiť so všetkými právnymi závermi uvedenými súdom prvého stupňa v odôvodnení\njeho rozhodnutia, čo však nič nemení na vecnej správnosti takéhoto rozhodnutia súdu prvého stupňa.\n\nPodľa článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo, aby sa jeho vec verejne\nprerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým\nvykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.\n\nPodľa článku 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na náhradu škody spôsobenej\nnezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu, či orgánu verejnej správy, alebo nesprávnym\núradným postupom.\n\nPodľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej\nmoci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, štát zodpovedá za podmienok\nustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti\ntohto zákona pri výkone verejnej moci\na/ nezákonným rozhodnutím,\nb/ nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,\nc/ rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení, alebo rozhodnutím o väzbe alebo\nd/ nesprávnym úradným postupom.\n\nPodľa § 4 ods. 1 písm. a/ zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone\nverejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vo veci náhrady škody, ktorá\nbola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti\nSlovenskej republiky, ak\n1/ škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym\núradným postupom súdu,\n2/ škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci,\n3/ škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa\nosobitného predpisu.\n\nPodľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným\npostupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánov verejnej moci\nurobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, nečinnosť orgánov verejnej moci\npri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom\nchránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje\npostup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa\nčlánku 86 písm. a/ a d/ Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu Vlády Slovenskej\nrepubliky pri výkone jej pôsobnosti podľa článku 119 písm. b/ Ústavy Slovenskej republiky.\n\nPodľa § 9 ods. 2 citovaného zákona, pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu\nspočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej\nlehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať\nlen z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy,\nz právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca\nsa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného\nrozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na\nprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu\nSlovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa\nporušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.\n\nPodľa § 15 ods. 1 citovaného zákona, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,\nnezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,\no ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej\nnesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti\npoškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4\na § 11.\n\nPodľa § 16 ods. 4 citovaného zákona, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo\nuspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne\noznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať\nuspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže\npoškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu,\nktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj\núrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že\nneuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovanie\nnároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.\n\nPodľa § 17 ods. 1 citovaného zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis\nneustanovuje inak.\n\nPodľa § 17 ods. 2 citovaného zákona, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva\nnie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo\nnesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné\nuspokojiť ju inak.\n\nPodľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa,\nkeď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie\nalebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)\nrozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.\n\nPodľa § 44 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný\nporiadok), exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento\nnávrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu\n(§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.\n\nPodľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie\nexekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie\npoverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie, alebo exekučného titulu so\nzákonom do 15 dní od doručenia žiadosti, písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota\nneplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu\nalebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením\nzamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie; ak ide o exekučné konanie vykonávané na\npodklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení\nneskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava.\n\nPodľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúcie aj na podklade\nnotárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a\npovinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s\nvykonateľnosťou súhlasila.\n\nPodľa § 41ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na\npodklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi\nschválených.\n\nV predmetnej veci je potrebné konštatovať, že súd prvého stupňa sa predovšetkým správne vyporiadal\ns námietkou premlčania vznesenou žalovaným v tomto konaní. Z obsahu spisu je zrejmé, že žiadosť\nžalobcu o predbežné prerokovanie nárokov uplatňovaných v tomto konaní bola podaná u žalovaného\n23.04.2012 a v závislosti od toho by nároky, ktoré eventuálne vznikli žalobcovi v lehote 3 rokov pred\ntouto žiadosťou o predbežné prerokovanie, mohli byť premlčané, to znamená, že by malo ísť o nároky\nvzniknuté pred 23.04.2009. Súd prvého stupňa v tomto smere správne zistil na základe obsahu spisu, že\nv predmetnej veci (7Er 675/2011 Okresného súdu Vranov n/Topľou) bola žiadosť o udelenie poverenia\ndoručená až po dni 23.04.2009 (17.05.2011), preto je  námietka premlčania neaktuálna.\n\nJe potrebné súhlasiť s odvolacou námietkou žalobcu spočívajúcou v tom, že aplikácia ustanovenia § 9\nods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., ktorý podrobne upravuje podmienky, na základe ktorých možno usúdiť\nna vznik nesprávneho úradného postupu v podobe prieťahov v konaní, nie je možné aplikovať na právne\nvzťahy, pri ktorých malo dôjsť k zodpovednostnému vzťahu medzi účastníkmi konania pred účinnosťou\ntohto zákonného ustanovenia (§ 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z.), pretože by išlo o retroaktivitu pri\naplikácii právneho predpisu. Toto ustanovenie zákona č. 514/2003 Z.z. bolo zavedené do tohto zákona\nzákonom č. 412/2012 Z.z. s účinnosťou od 01.01.2013, preto je toto zákonné ustanovenie priamo\naplikovateľné len na zodpovednostné právne vzťahy upravené zákonom č. 514/2003 Z.z. len tie, ktoré\nvznikli od 01.01.2013.\n\nTo však neznamená, že by súd prvého stupňa nemohol ako príklad (inšpiráciu, o ktorej hovorí aj žalobca\nvo svojom odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa) uviesť právne významné okolnosti uvedené v\ntomto ustanovení § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. a to v kontexte skúmania, ktoré musí súd vykonať\naj keď sa pri posudzovaní otázky nesprávneho úradného postupu (vrátane prieťahov v konaní) pohybuje\nv právnom rámci danom mu ustanovením § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., ktoré bolo účinné v čase,\nkeď mal vzniknúť zodpovednostný právny vzťah medzi účastníkmi tohto konania v preskúmavaných\nexekučných konaniach uvedených v žalobách a v odôvodnení rozhodnutia súdu prvého stupňa.\n\nV tejto súvislosti je potrebné konštatovať, že v predmetnej veci (7Er 675/2011 Okresného súdu Vranov\nn/Topľou) nedošlo k sťažnostiam na prieťahy v konaní, k disciplinárnemu postihu sudcu v tejto súvislosti\nalebo k vydaniu právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva alebo Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, ktorý by prieťahy v konaní konštatoval.\n\nJe pravdou, že ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku stanovuje lehotu 15 dní na písomné\npoverenie exekútora na vykonanie exekúcie, s výnimkou exekučného titulu podľa § 41 ods. 2 písm. c/,\nd/ Exekučného poriadku.\n\nUstálená súdna prax však umožňuje a usmerňuje súdy aj v smere materiálneho preskúmania okolností,\nči neexistuje rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu, pričom ak takýto rozpor súd zistí, je\n\noprávnený uznesením zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, pričom na takéto\nzamietnutie žiadosti o udelenie poverenia nie je v exekučnom poriadku stanovená žiadna lehota.\n\nMateriálny prieskum súladnosti exekučného titulu (i návrhu a žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie\nexekúcie) so zákonom je potrebné vykladať aj v kontexte zákona č. 244/2002 Z.z., ktorý v zmysle §\n45 ods. 1, 2 citovaného zákona, umožňuje zastaviť výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné\nkonanie, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa § 45 ods. 1 písm. b/ alebo c/, teda ak\nrozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a/ a b/ (rozhodcovský rozsudok bol vydaný\nvo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania alebo rozhodcovský rozsudok bol\nvydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom\nrozhodcovskom konaní) alebo ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania\nna plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Dôležitou\nokolnosťou je to, že exekučný súd je oprávnený na zastavenie výkonu rozhodcovského rozsudku alebo\nexekučného konania aj bez návrhu v prípade zistenia nedostatkov podľa § 45 ods. 1 písm. b/, c/ Zákona\no rozhodcovskom konaní.\n\nV tejto súvislosti je zároveň potrebné konštatovať, že v predmetnej veci (7Er 675/2011 Okresného\nsúdu Vranov n/Topľou) súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia\nna vykonanie exekúcie z dôvodov uvedených v § 45 ods. 1,2 Zákona o rozhodcovskom konaní a v\ntomto kontexte po vykonaní tohto materiálneho prieskumu súladnosti exekučného titulu so zákonom\nrozhodol o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, pričom nebol viazaný\nlehotou 15 dní, ktorá platí pre prípad, ak by došlo k povereniu exekútora na vykonanie exekúcie. Zákon\n(Exekučný poriadok) totiž pre zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie takúto\nlehotu nestanovuje.\n\nPri potrebe materiálneho prieskumu súladnosti exekučného titulu so zákonom je 15 -dňová lehota\nna vydanie poverenia na vykonanie exekúcie veľmi problematickým činiteľom, a práve preto zákon\n(pri predpokladanom zistení rozporu exekučného titulu so zákonom) nestanovuje žiadnu lehotu na\nzamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ako k tomu došlo v predmetnej\npreskúmavanej veci.\n\nV predmetnej exekučnej veci Okresného súdu Vranov n/Topľou sp. zn. 7Er 675/2011 bola žiadosť o\nudelenie poverenia na vykonanie exekúcie podaná na súd prvého stupňa po 01.06.2010 (konkrétne\n17.05.2011), kedy so zreteľom na legislatívnu zmenu § 44 ods. 2 Exekučného poriadku s účinnosťou\nod 01.06.2010 lehota 15 dní na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie neplatila pre rozhodcovské\nrozsudky, pričom táto legislatívna zmena bola zavedená do Exekučného poriadku zákonom č. 144/2010\nZ.z., ktorý novelizoval (okrem iného) Exekučný poriadok a zakotvil spomínanú okolnosť, že lehota 15\ndní na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie neplatí pre rozhodcovské rozsudky.\n\nPodporne táto okolnosť vyplýva aj z rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS\n606/2012 zo 14.12.2012.\n\nTaktiež je potrebné súhlasiť so závermi súdu prvého stupňa uvedenými v odôvodnení jeho rozhodnutia,\nže žalobca neuniesol dôkazné bremeno pri preukázaní vzniku škody, nakoľko nepredložil na súde\nrelevantné dôkazy dokumentujúce skutočnú výšku tejto škody a v tejto súvislosti sú jeho námietky\nuvedené v odvolaní, týkajúce sa možného zabezpečenia znaleckého posudku právne irelevantné, pokiaľ\ntakýto dôkaz nepredložil v konaní.\n\nTaktiež je potrebné súhlasiť s tým, že žalobca nepreukázal žiadnym spôsobom dôvody pre priznanie\nnemajetkovej ujmy, o ktorej tvrdil v žalobe. Ani jeden z dôvodov pre priznanie nemajetkovej ujmy v\npeniazoch žalobca ničím nepodložil a nepreukázal, a preto nemožno akceptovať ako dôvod pre takéto\npriznanie to, že neskorým ukončením procedúry exekučným súdom, mohlo dôjsť k zániku povinného,\nk zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinným alebo k insolvencii povinného, prípadne, že\ntáto situácia si vyžadovala kroky smerujúce k zabezpečeniu vymožiteľnosti pohľadávky a príslušenstva,\npretože samotná žaloba tieto okolnosti udáva len ako možné riziká bez ich dostatočného podloženia\na preukázania.\n\nTaktiež je správny názor súdu prvého stupňa, že nebola preukázaná ani príčinná súvislosť medzi\npostupom súdu prvého stupňa v predmetnej exekučnej veci (ktorý v zmysle vyššie uvedeného nie je\nmožné považovať ani za prieťahy v konaní) a eventuálnym vznikom škody alebo nemateriálnej ujmy.\n\nPreto je rozhodnutie súdu prvého stupňa vecne správne a ako také ho odvolací súd postupom podľa\n§ 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.\n\nO trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.,\npodľa ktorého žalobca ako neúspešný účastník nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a\nžalovanému žiadne preukázateľné trovy spojené s odvolacím konaním nevznikli, preto táto náhrada\nnebola priznaná žiadnemu z účastníkov.\n\nPoučenie:\n\nProti rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4C/12/2014", "guid": "2b73cf08-b59e-40a6-8761-7e1c53d70f65:e12b9d28-4205-4859-913f-c08653a21bba", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:0bd7ef8a-0abb-4f1e-9c98-8857fcb54031", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 606/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 606/2012 z 14. 12. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-12-14", "citacie_n": 1636, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0bd7ef8a-0abb-4f1e-9c98-8857fcb54031"}, {"guid": "01a28a61-d0d7-418b-88c5-60829326174d:e47a80f8-e961-4832-90ad-f538ba1e47ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "7Er/675/2011", "nazov": "Rozhodnutie Okresného súdu Senica sp. zn. 7Er/675/2011 z 18. 4. 2013", "sud": "Okresný súd Senica", "datum_vydania": "2013-04-18", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/01a28a61-d0d7-418b-88c5-60829326174d:e47a80f8-e961-4832-90ad-f538ba1e47ea"}], "citovane_v": [{"guid": "3a045f85-9e3d-4af3-9da4-41ac295adb28:009fe88e-3456-4a71-b4ca-e1dadc7bfcb3", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:4412221698.1", "spisova_znacka": "15XCdo/519/2016", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 15XCdo/519/2016 z 19. 4. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-04-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:4412221698.1"}, {"guid": "aa4e0f1f-f630-4833-baff-b1ef0d5be5bd:38ae49ad-faea-4dcc-af06-84bc11ad1fc7", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:6613206930.1", "spisova_znacka": "8Cdo/1261/2015", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/1261/2015 z 23. 11. 2016", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2016-11-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:6613206930.1"}]}