Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 1Sd/30/2014 z 27. 8. 2014
Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 27. augusta 2014, sp. zn. 1Sd/30/2014, ECLI:SK:KSPO:2014:8014200533.1
Krajský súd Prešov | 1Sd/30/2014 | ECLI:SK:KSPO:2014:8014200533.1 | 2014-08-27 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Dôchodky
Citované ustanovenia: zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (721/2004 Z. z.), zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, zákon č. 114/1998 Z. z. o sociálnom zabezpečení vojakov, zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, zákon č. 76/1959 Zb. o niektorých služobných pomeroch vojakov, OSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/c61bb67b-d171-4cfa-8e39-153706accf86
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2014:8014200533.1

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Sd/30/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8014200533
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8014200533.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Vierou Zoľákovou v právnej veci navrhovateľa K. W., bytom
Ul. X.G.. XX, E., proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava,
o starobný dôchodok takto

r o z h o d o l :

Súd  z r u š u j e  rozhodnutie odporkyne zo dňa 26. marca 2013 č. XXX XXX XXXX X podľa § 250j
ods. 2 písm. d) O.s.p. v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 a 250q ods. 2 O.s.p. a vec    v r a c i a
odporkyni na ďalšie konanie.

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 26. marca 2014 č. XXX XXX XXXX X odporkyňa podľa § 142 ods.
4 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o
sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z. z. (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) zamietla
žiadosť navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku od 24. septembra 2010.

Výrok rozhodnutia odôvodnila tým, že Krajský súd v Prešove rozsudkom č. 3Sd/106/2013-36 zo dňa
11. februára 2014 zrušil rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 22. novembra 2013 a
vec jej vrátil na ďalšie konanie. Uviedla, že nárok na starobný dôchodok vznikol navrhovateľovi podľa
predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ktoré príslušnosť odporkyne na rozhodnutie o tomto nároku
vylučujú. Z uvedeného dôvodu navrhovateľovi tento nárok podľa zákona o sociálnom poistení nevznikol,
a to ani s prihliadnutím na ustanovenie § 261 ods. 1 citovaného zákona, pretože nespĺňa podmienku
nepretržitého trvania zamestnania od vzniku nároku na starobný dôchodok do 31. decembra 2003.
Poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/103/2011 zo dňa 26. septembra 2012, v
zmysle ktorého o sociálnom zabezpečení príslušníkov Policajného zboru a Železničnej polície rozhodujú
príslušné orgány Ministerstva vnútra SR. Kompetencia príslušných orgánov Ministerstva vnútra SR
rozhodnúť o sociálnom zabezpečení policajtov a teda aj o nároku na starobný dôchodok, nie je v danom
prípade ustanovením § 143a ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. dotknutá, pretože navrhovateľ nebol od
vzniku nároku na starobný dôchodok nepretržite zamestnaný k 31. decembru 2003, ako to predpokladá
ustanovenie § 261 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Poznamenala, že podľa zosúladeného názoru
Najvyššieho súdu SR vznik nároku na starobný dôchodok podľa zákona č. 100/1988 Zb. súčasne
vylučuje možnosť vzniku nároku na pomerný starobný dôchodok podľa § 26a zákona č.  100/1988 Zb.
ako aj vznik nároku na starobný dôchodok podľa § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Odporkyňa
ďalej poukázala na viaceré rozsudky Najvyššieho súdu SR (sp. zn. 9So/134/2010 zo dňa 24. novembra
2011, sp. zn. 9So/129/2010 zo dňa 24. novembra 2011, sp. zn. 7So/24/2011 zo dňa 29. februára 2012 a
sp. zn. 9So/43/2011 zo dňa 29. marca 2012). Pretože navrhovateľ získal najmenej 25 rokov zamestnania



a vykonával najmenej 20 rokov službu zaradenú do I. kategórie funkcií, vznikol mu nárok na starobný
dôchodok podľa § 132 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. dovŕšením 55. roku veku dňa 10. júna
1993, t. j. pred dňom nadobudnutia účinnosti zákona č. 114/1998 Z. z. Pretože odporkyňa nie je príslušná
na rozhodnutie o starobnom dôchodku navrhovateľa, jeho žiadosť zamietla. Zároveň mu oznámila, že
po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia bude jeho žiadosť odstúpená Vojenskému úradu sociálneho
zabezpečenia. Týmto rozhodnutím odporkyňa realizovala rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k.
3Sd/106/2013-36 zo dňa 11. februára 2014.

Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ včas opravný prostriedok, ktorý odôvodnil tým, že
rozhodnutie považuje za nezákonné, pretože vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a je
nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. Nesprávne právne posúdenie
veci vidí v tom, že správny orgán sa v odôvodnení svojho rozhodnutia obmedzil iba na posúdenie toho,
že nárok na starobný dôchodok mu vznikol podľa predpisov účinných pred 01. januárom 2004, a teda
na rozhodnutie o tomto nároku nie je odporkyňa príslušná, a to ani s prihliadnutím na ustanovenie §
261 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, pretože nespĺňa podmienku nepretržitého trvania zamestnania
od vzniku nároku na starobný dôchodok do 31. decembra 2003. Zo skutkového stavu je zrejmé, že vek
potrebný na nárok na starobný dôchodok alebo pomerný starobný dôchodok dovŕšil pred 01. januárom
2004. Odporkyňa v predmetnom rozhodnutí konštatovala, že o dávke dôchodkového zabezpečenia
vojaka z povolania rozhoduje Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia. Ďalej konštatuje, že mu bol
od 01. decembra 1992 priznaný výsluhový príspevok podľa osobitného systému sociálneho poistenia
(zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov). Správny orgán však nevzal do úvahy, či mu nevznikol
nárok na starobný dôchodok alebo aspoň jeho pomernú časť podľa všeobecného systému sociálneho
poistenia, nakoľko v rozhodnutí  nie je uvedené, či sa správny orgán zaoberal aj skutočnosťami, že
po prepustení z armády pracoval „v civile“ ešte 6 rokov, a okrem toho, že do obdobia dôchodkového
poistenia sa mu pripočítava aj obdobie 2 rokov štúdia na odbornom baníckom učilišti a 2 roky, ktoré
odpracoval ako baník, čo sa tiež hodnotí ako práca I. kategórie, teda spolu ďalších 10 rokov, ktoré
sa zarátavajú do dôchodkového poistenia a správny orgán, okrem toho, že sa týmto nezaoberal, sa
teda s týmito skutočnosťami v rozhodnutí ani nevysporiadal, preto považuje predmetné rozhodnutie za
nepreskúmateľné. Poukázal na ustanovenie § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého
nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa priznávajú do 31.1
decembra 2013.

Navrhovateľ dôvodil aj tým, že Najvyšší súd SR vo svojom rozsudku vo veci sp. zn. 7So/138/2011
zo dňa 15. augusta 2012 konštatoval, že osobitný systém poistenia príslušníkov ozbrojených zborov
neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, sirotských a vdovských dôchodkov, ktoré by zohľadňovali
dobu poistenia v celom rozsahu, a to aj v civilnom zamestnaní, ale obsahuje len úpravu výsluhových
dôchodkov, ktoré sú založené len na hodnotení doby služby poistenca a vôbec nehodnotí dobu poistenia,
ktorú poistenci získali vo všeobecnom systéme. V dôsledku tejto skutočnosti potom vychádza záver, že
poistenci osobitného systému sociálneho zabezpečenia sú vylúčení z pôsobnosti zákona o sociálnom
poistení len v rozsahu zodpovedajúcom dobe poistenia v osobitnom systéme. V dôsledku súbehu
uplatňovania týchto systémov tak nesprávnym a výlučne gramatickým výkladom zákona dochádza k
diskriminácii poistencov osobitného systému. Najvyšší súd SR ďalej konštatoval, že právna úprava v
zákone o sociálnom poistení nemala za cieľ vylúčiť zvýhodnenia vyplývajúce z osobitného systému
sociálneho poistenia a vyžadovať, aby zvýhodnené zamestnanie znemožnilo pri posudzovaní vzniku
nároku na dávku podľa Zákona o sociálnom poistení zohľadniť celú dobu poistenia (bez ohľadu na
skutočnosť, v ktorom systéme ju poistenec získal) a vyžadovať od zamestnanca nadobudnutie doby
poistenia výlučne podľa ustanovení zákona o sociálnom poistení vo všeobecnom systéme tak, aby
poistenec bol poistený výlučne len za podmienok uvedených v zákone o sociálnom poistení, pričom
tieto podmienky sú stanovené pre iné kategórie zamestnaní a akoby v ostatnom období nebol poistený
vôbec. Má za to, že nesprávnou aplikáciou zákona o sociálnom poistení dochádza k zhoršovaniu
dôchodkového poistenia jeho ako bývalého profesionálneho vojaka, pretože za jeho službu mu boli
priznané zvýhodnenia podľa osobitného systému sociálneho zabezpečenia, ale jeho roky odpracované v
civilnom zamestnaní sa neberú do úvahy napriek tomu, že 10 rokov prispieval do všeobecného systému
sociálneho zabezpečenia. Samotný Najvyšší súd SR vyslovil právny názor, ktorý je pre odporkyňu
záväzný, že správne by mala postupovať tak, že pri rozhodovaní o nárokoch poistencov, ktorým bola
priznaná niektorá z dávok výsluhového zabezpečenia poistencov osobitného systému najprv vypočítať
teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila vtedy, ak by všetky doby poistenia získali vo všeobecnom



systéme (samozrejme pri zachovaní výhod z preferovaných zamestnaní, teda napr. pri skoršom odchode
do dôchodku), následne vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila po zhodnotení doby
poistenia v osobitnom systéme a odpočítať ju od teoretickej výšky dôchodku, vypočítanej pri zohľadnení
celej doby poistenia a až takto vypočítaná dávka môže zachovať všetky oprávnené nároky uvedených
poistencov osobitného systému a nebude poškodzovať sociálnu poisťovňu.

Mal za to, že si splnil všetky podmienky vzniku nároku na starobný dôchodok, pretože získal viac
ako 10 rokov poistenia vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Najvyšší súd SR dokonca
zastáva názor, že aj keby danú podmienku nesplnil, ale získal by potrebnú dobu po zhodnotení
poistenia v osobitnom systéme, má odporkyňa povinnosť vykonať výpočet dôchodku a dôchodok
priznať. Navrhovateľ akcentoval, že správny orgán tým, že rozhodol, že nie je príslušný na rozhodnutie
a jeho vec po právoplatnosti rozhodnutia by postúpil na Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia, by
týmto postupom spôsobil, že doby poistenia v civilnom zamestnaní by sa mu stratili, pretože v osobitnom
systéme sociálneho poistenia by neboli zohľadnené, čo nezodpovedá zámeru zákona o sociálnom
poistení.

Z výroku napadnutého rozhodnutia je podľa navrhovateľa zrejmé, že odporkyňa vydala identické
rozhodnutie pokiaľ ide o výrokovú časť ako rozhodnutie zo dňa 22.11.2013, rozdiel je len v odôvodnení,
ktoré je však identické ako doplňujúce vyjadrenie odporkyne v súdnom konaní sp. zn. 3Sd/106/2013.
Odporkyňa v ňom odkazuje na množstvo judikátov Najvyššieho súdu SR, čo navrhovateľ považuje za
účelové a vytrhnuté z kontextu. Obzvlášť poukázal na fakt, že odporkyňa poukázala na rozsudok, v
ktorom nakoniec nebola úspešná.

So zreteľom na uvedené mal za to, že rozhodnutie odporkyne je nezákonné a je v rozpore so
zákonom o sociálnom poistení a zároveň v rozpore s predchádzajúcim rozsudkom Krajského súdu v
Prešove, predovšetkým tým, že odporkyňa sa opäť obmedzila iba na rozhodovanie o jej nepríslušnosti
a nezaoberala sa tým, že jej postupom obmedzuje navrhovateľa v tom, že ho ukracuje o 10 rokov
odpracovaných v civilnom zamestnaní, ktoré sa mu v osobitnom systéme nezohľadnia, a preto Vojenský
úrad sociálneho zabezpečenia nebude mať o čom rozhodovať.

Odporkyňa v písomnom vyjadrení k návrhu na preskúmanie uviedla, že potvrdením Vojenského úradu
sociálneho zabezpečenia č. VÚSZ-7065-PO/2013-OVZ zo dňa 6. augusta 2013 bolo preukázané, že
navrhovateľovi bol od 1. decembra 1992 priznaný výsluhový príspevok podľa § 33 ods. 1 písm. c)
zákona č. 76/1959 Zb. o niektorých služobných pomeroch vojakov v znení neskorších predpisov. Podľa
ustanovenia § 125 ods. 13 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a
o zmene a doplnení niektorých zákonov sa od 1. júla 2002 naďalej považuje za výsluhový dôchodok.
Ďalej uviedla, že nárok na starobný dôchodok vznikol navrhovateľovi podľa predpisov účinných pred 1.
januárom 2004, ktoré vzhľadom na príslušnosť odporkyne na rozhodnutie o tomto nároku vylučujú. Z
uvedeného dôvodu tento nárok navrhovateľovi nevznikol podľa zákona o sociálnom poistení, a to ani
s prihliadnutím na ustanovenie § 261 ods. 1 tohto zákona, pretože nespĺňa podmienku nepretržitého
trvania zamestnania od vzniku nároku na starobný dôchodok do 31. decembra 2003. Opätovne
poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/103/2011 zo dňa 26. septembra 2012, ako
aj na ďalšie rozsudky tohto súdu obdobne ako v napadnutom rozhodnutí. K námietke navrhovateľa
týkajúcej sa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7So/138/2011 zo dňa 15. augusta 2011 uviedla, že
poistencovi, ktorého sa predmetný rozsudok týkal, nevznikol nárok na starobný dôchodok podľa § 132
ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb., t. j. pred dňom nadobudnutia účinnosti zákona č. 114/1998 Z.
z. tak, ako je to v prípade navrhovateľa.

Vzhľadom na uvedené skutkové a právne dôvody, preto odporkyňa žiadala, aby súd napadnuté
rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.

Krajský súd podľa § 250l a nasledujúcich ustanovení zákona č. 991/963 Zb. občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len „O.s.p.“) preskúmal napadnuté rozhodnutie, vypočul účastníkov konania, oboznámil
sa s dávkovým spisom odporkyne a ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:



Navrhovateľ žiadosťou spísanou dňa 24. septembra 2013 požiadal o priznanie starobného dôchodku,
ktorý žiadal priznať od 24. septembra 2010.

Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 22. novembra 2013 odporkyňa podľa § 142 ods. 4 psím. a)
zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a § 259 ods. 1 zákona o sociálnom poistení zamietla
jeho žiadosť o priznanie starobného dôchodku od 24. septembra 2010. Po podaní opravného prostriedku
Krajský súd v Prešove rozsudkom č. k. 3Sd/106/2013-36 zo dňa 11. februára 2014 zrušil predmetné
rozhodnutie odporkyne a vec jej vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že argumentáciu odporkyne
jej nepríslušnosťou a s odôvodnením, že po nadobudnutí právoplatnosti napadnutého rozhodnutia
bude žiadosť odstúpená Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia, považoval za účelovú, pretože
Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia vo vzťahu k navrhovateľovi a k žiadosti o priznanie starobného
dôchodku nemá o čom rozhodovať. V ďalšom konaní súd uložil odporkyni povinnosť rozhodnúť o žiadosti
navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku a vyrovnať sa s jeho námietkami o splnení podmienky
pre priznanie starobného dôchodku zo všeobecného systému.

Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X  zo dňa 26. marca 2014 odporkyňa realizovala predmetný rozsudok
Krajského súdu v Prešove č. k. 3Sd/106/2013-36 zo dňa 11. februára 2014 a opätovne podľa § 142 ods.
4 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o
sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z. z. (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) zamietla
žiadosť navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku od 24. septembra 2014.

Odporkyňa odôvodnila zamietnutie žiadosti o priznanie starobného dôchodku ustanovením § 142 ods.
4 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, podľa ktorého o dávke dôchodkového
zabezpečenia vojakov z povolania rozhoduje Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia.

Z podanej žiadosti navrhovateľa však podľa súdu bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že navrhovateľ
ňou nežiadal o priznanie starobného dôchodku za výkon služby z osobitného systému tak, ako to
v napadnutom rozhodnutí posúdila odporkyňa, ale že žiadal o priznanie starobného dôchodku za
dobu vykonávania tzv. civilného zamestnania, teda zo všeobecného systému sociálneho poistenia
(zabezpečenia). Výsluhový príspevok vyplácaný z osobitného systému bol navrhovateľovi priznaný
rozhodnutím Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia Bratislava číslo dávky 65407000706508 zo
dňa 07. apríla 1993 podľa § 33 ods. 1 písm. c) zákona č. 76/1959 Zb. o niektorých služobných
pomeroch vojakov v znení neskorších predpisov od 01. decembra 1992 z dôvodu prepustenia zo
služobného pomeru vojaka z povolania. V napadnutom rozhodnutí, ktorým odporkyňa rozhodla o žiadosti
navrhovateľa o výplatu starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho poistenia sa však
odporkyňa žiadnym spôsobom nevysporiadala s dobou zamestnania navrhovateľa v Železorudných
baniach A., na preukázanie ktorej navrhovateľ predložil mzdový list. Odporkyňa sa iba obmedzila na
konštatovanie, že na rozhodnutie o starobnom dôchodku navrhovateľa nie je príslušná.

Sociálne poistenie vymedzuje a rozsah sociálneho poistenia, právne vzťahy pri vykonávaní sociálneho
poistenia, organizáciu sociálneho poistenia, financovanie sociálneho poistenia, dozor štátu nad
vykonávaním sociálneho poistenia a konanie vo veciach sociálneho poistenia upravuje zákon č.
461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“).

Podľa § 2 písm. a) bod b zákona o sociálnom poistení sociálne poistenie podľa tohto zákona je
dôchodkové poistenie, a to starobné poistenie ako poistenie na zabezpečenie príjmu v starobe a pre
prípad úmrtia.

Podľa § 184 ods. 1 zákona o sociálnom poistení dávkové konanie sa začína, ak tento zákon
neustanovuje inak, na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby, ktorá si uplatnila nárok na dávku a nárok
na výplatu dávky.



V zmysle citovanej právnej úpravy je na konanie vo veciach sociálneho poistenia (vrátane dôchodkového
poistenia) oprávnená konať odporkyňa, na čo poukázal v  liste č. VÚSZ-65407000706508 zo dňa 25.
apríla 2014 predloženom navrhovateľom na pojednávaní konanom dňa 28. augusta 2014 aj Vojenský
úrad sociálneho zabezpečenia, keď poukázal na to, že Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia má na
úseku výkonu sociálneho zabezpečenia vojakov postavenie štátneho orgánu a  predmet jeho činnosti
je taxatívne vymedzený v zákone č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Zároveň poukázal na to, že v
danom prípade ide o dávku starobného dôchodku, ktorá je osobným nárokom navrhovateľa, o ktorej
koná Sociálna poisťovňa v správnom konaní v súlade so zákonom o sociálnom poistení.

Vzhľadom na vyššie uvedené považuje súd argumentáciu odporkyne, že s poukazom na § 142
ods. 4 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. o dávke dôchodkového zabezpečenia vojaka z povolania
rozhoduje Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia, preto nie je príslušná na rozhodnutie o starobnom
dôchodku navrhovateľa a že po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia bude jeho žiadosť odstúpená
tomuto orgánu, za nesprávnu, ktorá nemá oporu v platnej legislatíve upravujúcej oblasť dôchodkového
poistenia.

Súd sa stotožnil aj s námietkou navrhovateľa, ktorý považoval odkaz odporkyne na množstvo judikátov
Najvyššieho súdu SR za účelový a vytrhnutý z kontextu.

Po preskúmaní obsahu spisu súd dospel k záveru, že odporkyňa sa žiadnym spôsobom nevysporiadala
s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 3Sd/106/2013-36 zo dňa 11. februára 2014, v ktorom
jej súd uložil opätovne rozhodnúť o žiadosti navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku a
vyrovnať sa s námietkami navrhovateľa, ktorý tvrdí, že spĺňa podmienky pre priznanie starobného
dôchodku zo všeobecného systému. V napadnutom rozhodnutí sa odporkyňa neriadila inštrukciami
uvedenými vo vyššie citovanom rozsudku a nerozhodla v naznačenom smere, keď nové rozhodnutie
iba jednoducho doplnila identickou argumentáciou použitou v doplňujúcom vyjadrení zo dňa 21.
januára 2014 predloženom súdu v predchádzajúcom konaní vo veci sp. zn. 3Sd/106/2013. Takéto
rozhodnutie, bez vecného rozhodnutia o žiadosti navrhovateľa a bez náležitého vysporiadania sa s
námietkami odporcu o splnení podmienok pre priznanie starobného dôchodku zo všeobecného systému
(odpracované roky v Železnorudných baniach A.), nemožno v žiadnom prípade považovať za precízne
a dôsledne vypracované rozhodnutie, ktoré by bolo v súlade s kritériami stanovenými jednak zákonom
o sociálnom poistení, ako aj s vyššie citovaným rozhodnutím Krajského súdu v Prešove.

Zákon o sociálnom poistení v § 209 ods. 4 ukladá organizačnej zložke Sociálnej poisťovne uviesť v
odôvodnení rozhodnutia, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená
pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

Po preskúmaní rozhodnutia odporkyne v rozsahu a z dôvodov uvedených v návrhu na preskúmanie súd
dospel k záveru, že rozhodnutie odporkyne je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok
dôvodov, preto podľa § 250j ods. 2 písm. d) v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p. a § 250q ods.
2 O.s.p. napadnuté rozhodnutie zrušil a vracia vec odporkyni na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní bude úlohou odporkyne vecne rozhodnúť o žiadosti navrhovateľa o priznanie
starobného dôchodku, svoje rozhodnutie odôvodniť a náležite a presvedčivo sa vyporiadať so všetkými
námietkami navrhovateľa, ktorý tvrdí, že spĺňa podmienky pre priznanie starobného dôchodku zo
všeobecného systému, a to predovšetkým s poukazom na jeho odpracované roky v tzv. civilnom sektore.

O náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 250l
ods. 2 O.s.p. Aj keď navrhovateľ bol v konaní úspešný, náhradu trov konania mu nepriznal, pretože si
nárok na náhradu trov konania neuplatnil.



Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné (§ 250s O.s.p.)