Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 1Co/237/2013 z 17. 12. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 17. decembra 2013, sp. zn. 1Co/237/2013, ECLI:SK:KSPO:2013:8712207510.4 Krajský súd Prešov | 1Co/237/2013 | ECLI:SK:KSPO:2013:8712207510.4 | 2013-12-17 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy Citované ustanovenia: § 53 ods. 1 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/2ab38363-3cfe-4ed2-a59b-335fa84bcfe3 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2013:8712207510.4 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Co/237/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8712207510
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8712207510.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr.
Mariany Muránskej a JUDr. Daniely Babinovej vo veci žalobcov: 1/ E. I., bytom X. č. X, G., 2/ K. I., bytom
X. č. X, G., zastúpených JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom vo Svidníku, Ul. Sov. hrdinov č. 163/66, za
účasti vedľajšieho účastníka Združenie na ochranu finančného spotrebiteľa OFS so sídlom Petzwalova
č. 12, Nitra, zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom vo Svidníku, Ul. Sov. hrdinov č. 163/66,
proti žalovanému: TOMA úverová a leasingová, a.s., so sídlom Májová 1319, Čadca, zastúpenému JUDr.
Marek Hic, s.r.o., so sídlom P. O. Hviezdoslava 10625/23B, Martin, o určenie neplatnosti rozhodcovskej
doložky, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 12C 91/2012 - 175 zo
04.07.2013, ako aj proti uzneseniam č.k.12C 91/2012-179 z 10.07.2013, č.k. 12C 91/2012- 181 z
10.07.2013 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Odmieta odvolanie žalovaného proti uzneseniu č.k. 12C 91/2012-179 z 10.07.2013.

Potvrdzuje uznesenie č.k. 12C 91/2012- 181 z 10.07.2013.

Nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že rozhodcovská doložka v zmluve o zriadení
záložného práva z 11.06.2007 č. 20125, ktorú bližšie špecifikoval vo výroku svojho rozhodnutia, je
ako neprijateľná zmluvná podmienka neplatná. Zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyniam náhradu trov
konania vo výške 1.368,34 Eur, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet ich právneho zástupcu.
Náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi nepriznal.

Vychádzal zo zistenia, že dojednanie o rozhodcovskej doložke v spotrebiteľskej zmluve je možné
pripustiť za predpokladu, že podmienka ustanovenia rozhodcu a dohodnuté podmienky procesného
charakteru účastníkom garantujú spravodlivé konanie a rovné zaobchádzanie, čo vo vzťahu spotrebiteľ
- podnikateľ znamená zvýšenú ochranu slabšej strany, teda spotrebiteľa. Vychádzajúc z obsahu
úverovej zmluvy, ale najmä zmluvy o zriadení záložného práva, v nej uvedená rozhodcovská doložka
je neprijateľná z dôvodu geograficky neprijateľného miesta rozhodcovského konania v blízkosti



obchodného sídla podnikateľa a rovnako z dôvodu rozporu s ustanovením § 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, pretože vyžaduje riešenie všetkých sporov pred súkromným rozhodcom s vylúčením
rozhodovacej právomoci súdu. Dlžníci rozhodcovskú doložku nemohli ovplyvniť. Takáto rozhodcovská
doložka vykazuje preto znaky netransparentnosti a hrubej nevyváženosti práv a povinností v neprospech
spotrebiteľa vo svetle článku 3, 6 Smernice č. 93/13/EHS a zákona o ochrane spotrebiteľa, čo bolo
už opakovane deklarované početnými rozhodnutiami súdov (Krajský súd v Prešove, rozsudok sp.
zn. 20Co 12/2012 zo 16.10.2012 a iné). Spotrebiteľ má právo, aby jeho právne postavenie nebolo
spochybňované trvajúcou existenciou neprijateľnej zmluvnej podmienky v právnom vzťahu a v tomto
slova zmysle je nerozhodné, či dochádza aj k uplatneniu iných práv, napr. práva na plnenie, alebo či sa
spotrebiteľ obráti priamo na súd so zreteľom na zabezpečenie stavu právnej istoty, aby nebol obťažovaný
hrozbou aplikácie takejto doložky, ktorej neplatnosť nikto neurčil. Tým je zároveň daný naliehavý právny
záujem žalobkýň na podanej žalobe bez ohľadu na prípadné vymáhanie pohľadávky. S otázkou aktívnej
legitimácie žalobkyne v 2. rade a vedľajšieho účastníka sa súd vyporiadal v pôvodnom rozhodnutí vo
veci samej.

Výrok o trovách konania vo vzťahu medzi účastníkmi odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p.,
podľa ktorého priznal žalobkyniam ako úspešných účastníčkam náhradu trov prvostupňového konania
pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia.

Náhradu trov konania vedľajšieho účastníka súd prvého stupňa nepriznal, nakoľko tieto v zmysle § 151
O.s.p. neboli právnym zástupcom tohto vedľajšieho účastníka vyčíslené.

Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný.

Poukázal na to, že vo veci je daný dovolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., t.j. rozhodnutie súdu
prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, v konaní došlo k vadám uvedeným
v § 221 ods. 1 O.s.p., postupom súdu došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom a rozhodnutím
súdu prvého stupňa dochádza k zásahu do práva na spravodlivý proces zaručeného článkom 6 ods. 1
Dohovoru, do práva na poskytnutie súdnej ochrany, ako i do základného práva na rovnosť (predovšetkým
do práva na rovnosť v súdnom konaní v zmysle článku 47 ods. 3 Ústavy SR), rozhodnutie je tiež v
rozpore so zásadami materiálneho právneho štátu. Na základe toho navrhol, aby odvolací súd rozsudok
zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalobkyne, ako aj vedľajší účastník sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrili.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1,2 O.s.p., a to bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.
2 O.s.p.) a zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne
zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvého stupňa zodpovedajú
vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto
správnych skutkových zisteniach súdu prvého stupňa nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka platného v čase uzavretia zmluvy medzi účastníkmi konania,
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka).

Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.



Podľa § 153 ods. 3,4 O.s.p., súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy,
aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je
neprijateľná.

Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo všeobecných obchodných
podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi
z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť
vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné
zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie túto zmluvnú podmienku vo výroku rozhodnutia.

Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z., proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom
s cieľom ochrany spotrebiteľa, môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho
práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho
konania a aby odstránil protiprávny stav vrátane vydania bezdôvodného obohatenia, a to aj vtedy, ak
takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom
záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie
porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len kolektívne záujmy spotrebiteľov). Osoba,
ktorá na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a
osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie
práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť ujmu
spotrebiteľovi.

Vychádzajúc z tohto ustanovenia zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, je potrebné
konštatovať, že je v každom prípade daný naliehavý právny záujem žalobkýň ako spotrebiteľov na
určení neplatnosti rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky v zmysle § 53 ods. 1, 4
písm. r/ Občianskeho zákonníka, a to bez toho, aby žalobkyne museli tento naliehavý právny záujem na
určení osobitným spôsobom preukazovať, pretože tento vyplýva priamo z vyššie uvedených zákonných
ustanovení, najmä z citovaného § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. na ochranu spotrebiteľa.

Správne konštatuje súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia, že početná judikatúra
súdov Slovenskej republiky nepochybne kvalifikuje rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú zmluvnú
podmienku, pričom touto sa súd prvého stupňa zaoberal aj špecificky predmetnej veci a poukázal na
to, že táto je neprijateľná aj z dôvodov geografických, to znamená z dôvodu miesta rozhodcovského
konania, ktoré je v blízkosti obchodného sídla podnikateľa - žalovaného a pochopiteľne aj z dôvodov
rozporu s § 53 ods. 1, 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka.

Žalobkyne ako spotrebiteľky majú právo, aby ich právne postavenie v existujúcom právnom vzťahu
so žalovaným nebolo spochybňované trvajúcou existenciou neprijateľnej zmluvnej podmienky a v
tomto slova zmysle je nerozhodné, či dochádza aj k uplatneniu práv na plnenie, alebo či sa žalované
ako spotrebiteľky obrátia priamo na súd so zreteľom na zabezpečenie stavu právnej istoty v tom
slova zmysle, aby neboli obťažované hrozbou aplikácie takejto doložky, ktorej neprijateľnosť (pred
rozhodnutím súdu) nebola určená.

Taktiež je potrebné súhlasiť s názorom súdu prvého stupňa, že rozhodcovská doložka v spotrebiteľskej
zmluve prináša aj nerovnosť v právnom postavení účastníkov právneho vzťahu v tom zmysle, že
žalobkyne ako strana slabšia, teda ako spotrebiteľky, musia sa podľa tejto rozhodcovskej doložky
podrobiť len jurisdikcii rozhodcovského súdu, čo spôsobuje nerovnováhu v právnom postavení
účastníkov tohto právneho vzťahu. Tieto okolnosti boli opakovane judikované v prospech spotrebiteľov
v judikatúre súdov Slovenskej republiky. Ďalej je potrebné v predmetnej veci aplikovať aj Smernicu
Rady č. 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ako to správne
urobil súd prvého stupňa), ktorý poukázal na článok 3 a článok 6 tejto Smernice, z ktorých vyplýva
jednak to, že zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, sa považuje za nekalú, pričom
nemožno považovať za individuálne dohodnutú zmluvnú podmienku, ktorá bola navrhnutá vopred a
spotrebiteľ nebol schopný túto ovplyvniť najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou



zmluvou (ktorú účastníci uzavreli aj v predmetnej právnej veci) a jednak (v zmysle článku 6 citovanej
Smernice) je tu daná povinnosť členského štátu (vrátane Slovenskej republiky) zabezpečiť, aby nekalé
podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa
podľa vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok
naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Tieto citované články Smernice č. 93/13/EHS dávajú taktiež priestor (v kontexte so Zákonom na
ochranu spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z.) pre deklarovanie neprijateľnosti takejto zmluvnej podmienky, a
to práve z dôvodu, že článok 6 citovanej Smernice naďalej zabezpečuje existenciu pôvodnej zmluvy
uzavretej medzi účastníkmi (teda aj medzi účastníkmi tohto konania), avšak existencia tejto zmluvy
by mala byť očistená od nekalých podmienok, čím by sa zabezpečil stav právnej istoty vo vzťahu
medzi účastníkmi, predovšetkým stav právnej istoty na strane žalobkýň ako spotrebiteliek, ktoré by
neboli naďalej privádzané do stavu neistoty, ktorý je vytvorený existenciou tejto neprijateľnej zmluvnej
podmienky v podobe rozhodcovskej doložky.

Preto je žaloba žalobkýň v predmetnej veci plne legitímna a správne postupoval súd prvého stupňa
pokiaľ tento žalobe vyhovel.

Nie je možné súhlasiť s názorom žalovaného uvedeným v jeho odvolaní, že by vo veci bol daný
odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., to znamená, že by rozhodnutie súdu prvého stupňa
vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd prvého stupňa náležite vysvetlil, aké právne
predpisy aplikoval vo svojom rozhodnutí vo veci samej a akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov
a podriadení skutkového stavu aplikovaným právnym normám. Takéto právne posúdenie súdu prvého
stupňa odvolací súd považuje za vecne správne a je v súlade s konštantnou judikatúrou aj iných súdov
Slovenskej republiky. Nemožno konštatovať, že by v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
O.s.p., ktoré by mohli mať za následok zrušenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, alebo že by došlo k
porušeniam práva na spravodlivý proces, či už v zmysle § 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, alebo
v zmysle článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, pričom žalovaný vo
svojom odvolaní bližšie nezdôvodnil, z akých dôvodov by k takýmto porušeniam malo dôjsť a na strane
druhej je potrebné konštatovať, že súd prvého stupňa postupoval v súlade s procesnými pravidlami
danými jednak Občianskym súdnym poriadkom, ako aj Ústavou Slovenskej republiky, nijakým spôsobom
neporušil práva účastníkov na rovnosť v konaní, alebo na spravodlivé prejednanie veci pred nezávislým a
nestranným súdom. Účastníkom bol daný priestor na vyjadrenie, navrhnutie dôkazov, rozhodnutie súdu
prvého stupňa je náležite odôvodnené a spĺňa štandardy požiadaviek na riadne odôvodnenie súdneho
rozhodnutia. Ako bolo vyššie naznačené, žalovaný napokon nijakým spôsobom bližšie nešpecifikuje
akým konkrétnym postupom malo dôjsť k porušeniu ním namietaných práv garantovaných týmito
predpismi alebo medzinárodným dohovorom.

So zreteľom na to, že správny je výrok napadnutého rozsudku aj o trovách konania, odvolací súd
postupom podľa § 219 ods. 1 O.s.p. rozsudok vecne ako správny potvrdil., pričom v podrobnostiach
poukazuje odvolací súd na správne a výstižné dôvody rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 219 ods. 2
O.s.p.).

Pokiaľ ide o uznesenie č.k. 12C 91/2012-179 z 10.07.2013, týmto súd prvého stupňa vzájomný návrh
žalovaného vylúčil sa samostatné konanie. Týmto vzájomným návrhom sa žalobca domáhal uloženia
povinnosti žalovaným zaplatiť mu 1.554,01 Eur s prísl.

Súd prvého stupňa poukázal na ustanovenie § 97 ods. 1,3 O.s.p. s tým, že vzájomný návrh môže súd
vylúčiť na samostatné konanie, ak by tu neboli podmienky pre spojenie vecí.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenie, súd prvého stupňa
vzájomný návrh žalovaného vylúčil na samostatné konanie, pretože nie sú dané podmienky pre spojenie
vecí.



Proti uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný.

Poukázal na to, že podľa jeho názoru je daný odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., t.j.
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, v konaní došlo
k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. a rozhodnutím súdu prvého stupňa dochádza k zásahu do
práva na spravodlivý proces zaručeného článkom 6 ods. 1 Dohovoru, do práva na poskytnutie súdnej
ochrany, ako i do základného práva na rovnosť, predovšetkým do práva na rovnosť v súdnom konaní
podľa článku 47 ods. 3 Ústavy SR a rozhodnutie je v rozpore so zásadami materiálneho právneho štátu.

Žalobkyne, ako aj vedľajší účastník, sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrili.

Po preskúmaní veci odvolací súd konštatuje, že odvolanie žalovaného vo vzťahu k predmetnému
uzneseniu je potrebné hodnotiť ako odvolanie, ktoré nie je prípustné.

Odvolanie nie je prípustné proti uzneseniu, ktorým sa upravuje vedenie konania (§ 202 ods. 3 písm.
a/ O.s.p.).

Odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie
prípustné (§ 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.).

Odporca môže za konania uplatniť svoje práva proti navrhovateľovi i vzájomným návrhom (§ 97 ods.
1 O.s.p.).

Vzájomný návrh môže súd vylúčiť na samostatné konanie, ak by tu neboli podmienky pre spojenie vecí
(§ 97 ods. 2 O.s.p.).

V predmetnej veci súd prvého stupňa postupoval tak, že v zmysle § 97 ods. 2 O.s.p. vzájomný návrh
žalovaného proti žalobkyniam vylúčil na samostatné konanie, nakoľko dospel k záveru, že nie sú
podmienky pre spojenie vecí, pričom takýto postup je potrebné hodnotiť ako postup a rozhodnutie,
ktorým sa upravuje vedenie konania, to znamená, že ide o uznesenie, proti ktorému v zmysle § 202 ods.
3 písm. a/ O.s.p. nie je prípustné odvolanie.

Preto postupom podľa § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p., odvolací súd toto odvolanie žalovaného odmietol
ako odvolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie prípustné nie je.

Pokiaľ ide o uznesenie č.k. 12C 91/2012-181 z 10.07.2013, týmto súd prvého stupňa vyrubil žalovanému
súdny poplatok za konanie vo výške 99,50 Eur. Postupoval podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb.
o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a podľa položky 1 písm. b/ Sadzobníka súdnych
poplatkov, ktorý je prílohou Zákona o súdnych poplatkoch.

Proti uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný.

Poukázal na to, že je tu daný odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., t.j. rozhodnutie súdu
prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, v konaní došlo k vadám uvedeným v §
221 ods. 1 O.s.p. a rozhodnutím súdu prvého stupňa dochádza k zásahu do práva na spravodlivý proces
zaručeného článkom 6 ods. 1 Dohovoru, do práva na poskytnutie súdnej ochrany, ako i do základného
práva na rovnosť, predovšetkým do práva na rovnosť v súdnom konaní v zmysle § 47 ods. 3 Ústavy SR
a rozhodnutie je v rozpore so zásadami materiálneho právneho štátu.



Žalobkyne, ako aj vedľajší účastník sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrili.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1,2 O.s.p., a to bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.
2 O.s.p.) a zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

V predmetnej veci postupoval súd prvého stupňa podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/92 Zb. o súdnych
poplatkoch v znení neskorších predpisov, podľa ktorého ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd
jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie
je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však odporca nemá v konaní o rozvode manželstva, o
neplatnosti manželstva, alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je, ak súd tak rozhodne, alebo ak
uloží náhradu trov konania poplatníkovi.

V predmetnej veci žalobkyne sú osobne oslobodené od súdneho poplatku v zmysle § 4 ods. 2 písm. za/,
nakoľko ide o spotrebiteľky domáhajúce sa ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu, ktorým je
aj § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z.

To znamená, že je tu daná povinnosť žalovaného ako neúspešného účastníka, ktorý nie je od súdnych
poplatkov oslobodený, aby tento poplatok za konanie zaplatil, tak ako to správne urobil súd prvého
stupňa vyrubením predmetného súdneho poplatku.

V tomto zmysle súd prvého stupňa správne postupoval, pokiaľ vyrubil poplatok podľa položky 1 písm.
b/ Sadzobníka súdnych poplatkov - Prílohy zákona č. 71/92 Zb. o súdnych poplatkoch.

Argumentácia žalovaného totožná ako v jeho predchádzajúcich odvolaniach proti iným rozhodnutiam
v predmetnej veci, nie je akceptovateľná, nakoľko nemožno konštatovať, že by došlo v konaní k
nesprávnemu právnemu posúdeniu veci zo strany súdu prvého stupňa v zmysle § 205 ods. 2 písm.
f/ O.s.p., alebo že by došlo k porušeniu citovaných ustanovení článku 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej
republiky, alebo článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako to uvádza
odvolateľ vo svojom odvolaní, pričom charakter tohto porušenia a spôsoby tohto porušenia nijakým
spôsobom nešpecifikuje.

Preto postupom podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd uznesenie ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p., podľa
ktorého žalobkyne ako účastníčky, ktoré mali v konaní plný úspech, mali by nárok na náhradu trov tohto
štádia konania proti žalovanému, ktorý ani v odvolacom konaní úspech nemal. Žalobkyne si však žiadne
preukázateľné trovy spojené s odvolacím konaním neuplatnili, preto im táto náhrada priznaná nebola a
žalovaný ako neúspešný účastník, nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, preto táto náhrada
nebola priznaná žiadnemu z účastníkov.

Poučenie:

Proti rozsudku odvolanie nie je prípustné.