Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 4S/30/2013 z 25. 9. 2013
Citácia: uznesenie Krajského súdu Prešov z 25. septembra 2013, sp. zn. 4S/30/2013, ECLI:SK:KSPO:2013:8013200656.2
Krajský súd Prešov | 4S/30/2013 | ECLI:SK:KSPO:2013:8013200656.2 | 2013-09-25 | Uznesenie
Oblasť práva: Správne právo – Nečinnosti orgánu verejnej správy
Citované ustanovenia: zákon č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách, zákon č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom, zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku, predpis č. 69/1949 Zb., OSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/1caf02b0-24f4-4c1c-a1ba-be6408eee2d8
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2013:8013200656.2

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4S/30/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8013200656
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8013200656.2

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci navrhovateľky Mgr. H. F., rod. R., bytom v J., C.. D.. R. XX,
právne zastúpenej JUDr. Michalom Feciľakom, advokátom, pracovisko Jesenná 8, 080 05 Prešov proti
odporcovi Obvodnému pozemkovému úradu Prešov, odbor prvostupňového rozhodovania, Masarykova
10, 080 01 Prešov, o návrhu proti nečinnosti orgánov verejnej správy jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Návrh   z a m i e t a .

Náhradu trov konania účastníkov     n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom (označeným ako žaloba) zo dňa 24.07.2013 sa navrhovateľka domáhala uloženia povinnosti
odporcovi v konaní č. OPPaLH 99/92 vedenom na Obvodnom pozemkovom úrade v Prešove konať a
doručiť navrhovateľke rozhodnutia č. OPPaLH 99/92 -1/SI zo dňa 22.01.1999, OPPaLH 99/92 -11/SI
zo dňa 07.04.1999 a OPPaLH 99/92 -13/SI zo dňa 14.04.1999 do 30 dní od právoplatnosti uznesenia.
Zároveň si uplatnila nárok na náhradu trov konania.

Návrh odôvodnila tým, že je právnou nástupkyňou podielnika pozemkového spoločenstva Urbár Y. -
pozemkové spoločenstvo, a to po svojom otcovi O. R., nar. XX.XX.XXXX, zomrelom dňa XX.XX.XXXX. U
odporcu je vedené konanie pod č. k. OPPaLH 99/92 vo veci navrátenia vlastníctva k pozemkom Urbár Y.
- pozemkové spoločenstvo. Poukázala na to, že na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 13C 141/2005 je
vedené konanie o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve bývalých členov Urbáru
Y. - pozemkové spoločenstvo a v tomto konaní boli navrhovateľkou predložené rozhodnutia Okresného
úradu v Prešove, odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva, č. OPPaLH 99/92
- 1/SI zo dňa 22.01.1999, OPPaLH 99/92 -11/SI zo dňa 07.04.1999 a OPPaLH 99/92 -13/SI zo
dňa 14.04.1999, ktoré boli opatrené doložkou právoplatnosti a vyplýva z nich, že prebehlo reštitučné
konanie na základe návrhu Urbár Y. - pozemkové spoločenstvo. Spoločenstvo zastupoval vtedajší
predseda R. F., kotrý však nebol splnomocnený konať za oprávnené osoby - členov pozemkového
spoločenstva Urbár Y. a zastupovať ich v tomto konaní a taktiež nebol splnomocnený zastupovať
ani právneho predchodcu navrhovateľky - O. R., ako to vyplýva z jeho čestného prehlásenia zo dňa
07.10.2008. Právny zástupca navrhovateľky listom zo dňa  29.04.2013 vyzval odporcu na doručenie
vyššie citovaných rozhodnutí, avšak odporca na jeho  výzvu nereagoval a požadované rozhodnutia
mu nedoručil. Z toho dôvodu právny zástupca navrhovateľky dňa 05.06.2013 Okresnej prokuratúre
Prešov podal podnet - upozornenie na nezákonný postup pred podaním návrhu proti nečinnosti orgánu
verejnej správy, v ktorom poukázal na to, že napriek výzve správny orgán nedoručil navrhovateľke
rozhodnutia, aj keď jej právny predchodca na začatie konania pred odporcom nedal žiadny podnet a
taktiež nesplnomocnil R. F. na zastupovanie. Okrem iného na to, že pozemkové spoločenstvo - Urbár Y.
nemá právnu subjektivitu. V iných prípadoch Krajský súd v Prešove uložil odporcovi povinnosť doručiť
písomnosti oprávneným osobám. Okresná prokuratúra Prešov podanému podnetu č. Pd 140/13 zo



dňa 17.07.2013 zaslala navrhovateľke dňa 19.07.2013 odpoveď, z ktorej vyplýva, že  v preskúmaním
veci nebol zistený zákonný dôvod na prijatie niektorého z prokurátorských opatrení. Navrhovateľka
namietala, že plnomocenstvo z 22.11.1992 je v rozpore s ust. § 37 ods. 2 zákona č. 330/1991 Zb.,
keďže predmetné splnomocnenie nepodpísali podielnici, ktorí majú väčšinu podielov. V plnomocenstve z
22.11.1992 sú podpísané iné osoby, ako sú v ňom uvedené, resp. niektoré osoby v ňom uvedené nie sú
podielnici pozemkového spoločenstva Urbár Y.. Je nesporné, že v prílohe k rozhodnutiu č.j. 2609/92/Ba
(plnomocentsvo z 20.11.1992) niektoré podpisy osôb nesúhlasia s menným zoznamom členov urbáru,
t.j. so zoznamom 148 podielnikov, čo má za následok, že predmetné splnomocnenie je neplatné, pretože
ho nepodpísala nadpolovičná väčšina majiteľov podielov, ako je to pre jeho platnosť požadované. Z toho
dôvodu je takéto splnomocnenie neplatné. V prílohe navrhovateľka pripojila tabuľku, z ktorej vyplýva, že
súčet platných podielov podielnikov uvedených v plnomocenstve z 20.11.1992 predstavuje iba 47,35 %
podielov z celku. Keďže tento zoznam podielnikov v roku 1992 nebol správny, bolo povinnosťou OPÚ
PO predložený iný zoznam podielnikov Urbáru Y. s menami 148 podielnikov, tak ako sú uvedené v
zoznamoch podielnikov, ktoré sú prílohou žiadaných - nedoručených rozhodnutí OPÚ PO (č. OPPaLH
99/92 - 1/SI, OPPaLH 99/92 -11/SI a OPPaLH 99/92 - 13/SI). Z priloženej tabuľky taktiež vyplýva, že
súčet platných podielov podielnikov, ktorí platne podpísali splnomocnenie z 20.11.1992 a sú uvedení
aj v zoznamoch osôb, ktoré sú prílohou nedoručených rozhodnutí, je iba 38,59 % z celku. Vytýkala
prokurátorovi opomenutie, že v zmysle § 37 ods. 2 zákona č. 330/1991 Zb. je nevyhnutné, aby na
uplatňovanie nároku na vydanie nehnuteľnosti a nárokov vyplývajúcich zo spoluvlastníctva spoločného
zástupcu splnomocnili oprávnené osoby, ktorí sú vlastníkmi väčšiny podielov. Poukázala na rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Sžo-KS 168/2004 z 01.03.2007, v ktorom súd konštatoval, že: „zákon č.
330/1991 Zb. v § 37 ods. 2 ustanovil, že na uplatňovanie nároku na vydanie nehnuteľnosti a nárokov
vyplývajúcich zo spoluvlastníctva pri pozemkových úpravách môžu určiť oprávnené osoby spoločného
zástupcu. Na to je však potrebný súhlas majiteľov väčšiny podielov.“ Podľa ust. § 37 ods. 2 cit zákona pre
platnosť takéhoto poverenia sa vyžaduje, aby bolo zrozumiteľné, jednoznačné a formulované tak, aby
bolo bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, kto je povereným spoločným zástupcom, na aký konkrétny
právny úkon bolo udelené a ktoré osoby poverenie udelili. Poukázala na spis Krajského súdu v Prešove
sp. zn. 2S/39/2009, v ktorom sa súd zaoberal uvedenými skutočnosťami. Ďalej na spis Krajského súdu v
Prešove sp. zn. 1S/54/2012, 4S/16/2012, 4S/17/2012 a uviedla, že z odôvodnení uvedených rozhodnutí
Krajského súdu v Prešove vyplýva, že sa odôvodnenia vzťahujú v plnej miere aj na ňu, keďže ani
jej právny predchodca nikoho na zastupovanie na Okresnom úrade v Prešove, odbore pozemkovom,
poľnohospodárstva a lesného hospodárstva nesplnomocnil, a to ani pána R. F. a sám návrh na začatie
konania nepodal. S odkazom na ust. § 51 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. a § 250t O.s.p. navrhla, aby
súd jej návrhu vyhovel.

V písomnom vyjadrení k návrhu odporca uviedol, že Urbárske spoločenstvo Y., E. XXX, XXX XX J. (ďalej
aj „spoločenstvo“) si dňa 15.04.1992 listom zo dňa 14.04.1992 uplatnilo na vtedajšom Pozemkovom
úrade, Masarykova 10, 080 02 Prešov reštitučný nárok podľa zákona č. 229/1991 Zb., ktorý bol
zaevidovaný pod č. 793. Ako reštitučný titul bol v reštitučnom nároku uvedený § 6 ods. 1 písm. d) zákona
č. 229/1991 Zb. Reštitučný nárok sa týkal pozemkovoknižných parciel mpč. 957/1, mpč. 957/2, mpč.
957/3, mpč. 908, mpč. 896, mpč. 912/2, mpč. 457/2, mpč. 457/4, mpč. 457/1, mpč. 978, mpč. 458, mpč.
459/1, mpč. 242/1, mpč. 260/1, mpč. 260/2, mpč. 259/1, mpč. 259/2, mpč. 349/1, mpč. 348, mpč. 347,
mpč. 797/1, mpč. 890, mpč. 797/2, mpč. 797/3, mpč. 506, mpč. 514, mpč. 556/1, mpč. 558, mpč. 570,
mpč. 586, mpč. 603/2, mpč. 603/4, mpč. 123/2, mpč. 836/2.

Dňa 20.11.1992 bol zostavený menný zoznam osôb (ďalej aj „menný zoznam“), ktoré udelili plnú moc R.
F., Z. R. a C. R. k zastupovaniu ich práv a právom chránených záujmov v styku s pozemkovým úradom a
ostatnými  orgánmi  štátnej  správy,  súdnictva,  prokuratúry  a organizáciami, ktoré nehnuteľnosť užívajú
ako i inými dotknutými osobami. Za týmto účelom bol splnomocnenec oprávnený predovšetkým podať
výpoveď z nájmu podľa § 22 ods. 2 Zákona o pôde, podať žiadosť o navrátenie užívacích práv v celosti,
uzavrieť a podpísať zmluvu o vydaní nehnuteľnosti, prevziať náhrady podľa reštitučných predpisov.
Taktiež bol splnomocnenec oprávnený udeliť plnú moc i ďalším osobám spoločenstva urbariátu. Veľkosť
podielov všetkých osôb uvedených v mennom zozname predstavoval 1648/2304 (väčšina podielov).
Dňa 23.02.1993 pozemkový úrad vydal rozhodnutie č. j. 2609/92/Ba podľa § 9 ods. 2 zákona č.
229/1991 Zb. v súlade s § 37 zákona č. 330/1991 Zb., ktorým schválil dohodu uzavretú medzi Urbárskou
spoločnosťou Y. v zastúpení R. F. - predsedom spoločnosti, E. XXX, XXX XX J. a povinnou osobou
Hydinárskym štátnym majetkom, š. p. dňa 21.01.1993 podľa § 9 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave



vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku, ktorou boli vydané nehnuteľnosti
v k. ú. Y., ktoré z dôvodu uvedeného v § 6 ods. 1 písm. d/ zákona prešli do užívania čsl. štátu a to podľa
pozemkovoknižného stavu PKV č. 2 mpč. 797/2 pasienok o výmere 21163 m2, mpč. 890 pasienok o
výmere 18722 m2, PKV č. 44 mpč. 896 roľa o výmere 10675 m2, mpč. 908 roľa o výmere 9218 m2,
PKV č. 288 mpč. 912/2 roľa o výmere 3361 m2, PKV č. 2 mpč. 347 pasienok o výmere 2506 m2.

Dňa 20.12.1995 predložil Ján Komár pozemkovému úradu doklady podielnikov pozemkového
spoločenstva vo veci vydania rozhodnutia o prinavrátení vlastníctva k majetku Urbariátu bývalej obce Y.,
medzi nimi zoznam podielnikov s uvedením veľkosti podielov jednotlivých členov, ktoré si dňa 21.12.1995
osvedčili formou notárskej zápisnice N 610/95 Nz 472/95 pred notárom, JUDr. Evou Loumovou, Jarkova
2, Prešov. V roku 1999 Okresný úrad v Prešove, odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného
hospodárstva (ďalej aj „OÚ v Prešove, OPPaLH“') ako orgán príslušný podľa § 9 ods. 4 zákona č.
229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení
neskorších predpisov (ďalej aj Zákon o pôde“) v súlade s § 37 ods. 2 zákona č. 330/1991 Zb. v
nadväznosti na § 6 ods. 1 písm. d) Zákona o pôde vydal ďalšie tri rozhodnutia ohľadom reštitučného
nároku spoločenstva Y. (zaevidovaného pod spomínaným č. 793/92), ktoré sa týkali pozemkovoknižnej
parcely mpč. 457/1 zapísanej v PKV č. 44, pôvodné k. ú. Y. ako Pastvisko F..

Rozhodnutím č. j. OPPaLH 99/92-1/SI zo dňa 22.01.1999 boli oprávneným osobám v zmysle § 4 Zákona
o pôde podľa GP 951/98 zo dňa 10.06.1998 vyhotoveného Geoplanom, Konštantínova 3, Prešov vydané
parcely KN 3590, KN 3591/1, KN 3592/2, KN 3589/1, KN 3588/3, KN 3588/2. Rozhodnutím č. j. OPPaLH
99/92-11/SI zo dňa 07.04.1999 bola oprávneným osobám v zmysle § 4 Zákona o pôde vydaná parcela
KN 3157/2 zapísaná na LV č. XXXX v k. ú. R. - Y. a rozhodnutím č. j. OPPaLH 99/92-13/SI zo dňa
14.04.1999 oprávneným osobám v zmysle § 4 Zákona o pôde nebola vydaná časť parcely mpč. 457/1
zapísaná v PKV č. 44, pôvodne k. ú. Y. o výmere 166541 m2 pre zákonné prekážky stanovené v § 11
ods. 1 písm. d) Zákona o pôde („pozemok bol po prechode alebo prevode do

vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby zastavaný;“), čím však nebolo dotknuté právo na náhradu
v zmysle § 16 ods. 1 Zákona o pôde.

Koncom roku 1999 a začiatkom roku 2000 si oprávnené osoby požiadali na Slovenskom pozemkovom
fonde Bratislava KO Prešov, Keratsínske nám. 1, Prešov o náhradu za pozemok, ktorý v rámci reštitúcii
nebol vydaný na základe rozhodnutia OÚ v Prešove, OPPaLH č. j. OPPaLH 99/92-13/SI. S niektorými
podielnikmi boli uzavreté zmluvy o bezodplatnom prevode nehnuteľností (aj s právnym predchodcom
žalobkyne O. R., dôkaz o tom bol súdu predložený k sp. zn. 2S/11/2013), teda zo strany SPF bolo
poskytnuté plnenie vo finančnej podobe aj v podobe náhradných pozemkov.

Dňa 22.12.2004 si opäť členovia Pozemkového spoločenstva Urbár Y., E. XX, XXX XX J.
uplatnili reštitučný nárok už podľa zákona č. 503/2003 Z.z. (zaevidovaný pod č. OPÚ-2004/2129)
prostredníctvom splnomocnenca R. F. (podpísaný aj predseda predstavenstva O. O.)

V roku 2008 niektorí členovia spoločenstva čestne vyhlásili, že nikdy nesplnomocnili R. F., predsedu
predstavenstva pozemkového spoločenstva Urbár Y. na zastupovanie svojej osoby v konaní podľa
zákona 229/1991 Zb.

Podaním zo dňa 06.07.2011 niektorí podielnici v zastúpení JUDr. Ladislavom Lukáčom zobrali svoj návrh
na začatie konania späť. Z tohto dôvodu žalovaný predmetné konanie zastavil podľa § 30 ods. 1 písm.
b) zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v z. n. p. (podľa administratívneho
spisu žalovaného).

Následne niektorí podielnici žiadali žalovaného, aby im doručil reštitučné rozhodnutia z dôvodu, že
im predmetné rozhodnutia neboli nikdy doručené, pričom nežiadali doručiť všetky rozhodnutia, ktoré
boli vydané žalovaným na základe nimi spochybneného reštitučného nároku, ale len rozhodnutí



ohľadom pozemkovoknižnej parcely mpč. 457/1 (OPPaLH 99/92-1/SI, OPPaLH 99/92 - 11/SI a OPPaLH
99/92-13), hoci pri týchto rozhodnutiach bol použitý rovnaký postup doručovania ako pri rozhodnutí č. j.
2609/92/Ba, predmetné rozhodnutia sa doručovali R. F., na základe plnej moci, ktorú mu udelili osoby
uvedené v mennom zozname, ktoré mali väčšinu podielov (1648/2304).

Žalovaný z dôvodu odporujúcich si listín v danom reštitučnom spise (plná moc udelená R. F. podľa
menného zoznamu a čestné vyhlásenia podielnikov z roku 2008, ktoré celú reštitúciu popierajú) a
na to nadväzujúcich skutočností - žiadostí podielnikov ako oprávnených osôb o poskytnutie náhrady
(zo strany SPF KP Prešov náhrada poskytnutá vo forme finančnej náhrady a vo forme náhradných
pozemkov), postúpil celú vec na prešetrenie Okresnej prokuratúre Prešov dňa 09.07.2012 listom zo dňa
28.06.2012. Zároveň boli zo strany niektorých podielnikov podané žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej
správy (teda žalovaného). Nečinnosť žalovaného videli v tom, že im nedoručil rozhodnutia, na základe
ktorých už sami, resp. ich právni predchodcovia dostali plnenie. Súd v danej veci dospel k rozdielnemu
právnemu názoru. Na základe uvedeného nastal dvojaký režim vo vzťahu k členom urbárskeho
spoločenstva: jedni, ktorým sa rozhodnutia doručili (na základe rozhodnutí súdu, sp. zn. 1S/54/2012,
4S/16/2012, 4S/17/2012), a druhí, ktorým sa rozhodnutia nedoručovali (na základe rozhodnutí súdu, sp.
zn. 3S/48/2012, 2S/1/2013).

Názor žalovaného ohľadom doručovania daných rozhodnutí bol potvrdený v obdobnej veci uznesením
súdu sp. zn. 3S/48/2012 zo dňa 01.08.2012, kde súd uviedol, cit. „Ak dodatočne po smrti B. Y.
spochybňuje právny nástupca B. Y. (právna predchodkyňa jedného z podielnikov) platnosť tohto
plnomocenstva na základe čestného prehlásenia - oznámenia B. Y. zo dňa 7.10.2010, je krajský súd
tohto názoru, že posúdenie tejto otázky (posúdenie platnosti právneho úkonu - plnomocenstva zo dňa
20.11.1992) správnemu orgánu (odporcovi) neprislúcha, neprislúcha to ani krajskému súdu v konaní o
nečinnosti orgánu verejnej správy, o platnosti či neplatnosti právneho úkonu môže rozhodnúť jedine súd v
riadnom civilnom konaní a až do rozhodnutia súdu je správny orgán svojimi právoplatnými rozhodnutiami
viazaný.“ Z uvedeného dôvodu OPr OPÚ nie je absolútne jasná argumentácia právneho zástupcu o
neplatnosti splnomocnení zo dňa 20.11.1992 (existenciu ktorých donedávna podielnici úplne popierali)
po tom, čo sami podielnici na základe reštitučného rozhodnutia č. j. OPPaLH 99/92-13/SI požiadali SPF
KO Prešov o plnenie. OPr OPÚ naozaj nemôže posúdiť pravosť splnomocnení zo dňa 20.11.1992, keďže
zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku,
podľa ktorého sa realizovala spomínaná reštitúcia v nadväznosti na § 37 ods. 2 zákona č. 330/1991 Zb.
o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom
fonde a o pozemkových spoločenstvách nevyžaduje úradne osvedčený podpis. Na výzvu žalobkyne
zo dňa 29.04.2013 právne zastúpenej právnym zástupcom ohľadom doručenia reštitučných rozhodnutí
správny orgán reagoval listom zo dňa 20.05.2013, č. OPr OPÚ 2013/1051-173/DB (predložené k sp.
zn. 3S/60/2013).

Podľa § 9 ods. 1, 2 Zákona o pôde (č. 229/1991 Zb.) nárok uplatní oprávnená osoba na pozemkovom
úrade a zároveň vyzve povinnú osobu na vydanie nehnuteľnosti. Povinná osoba uzavrie s oprávnenou
osobou do 60 dní od podania výzvy dohodu o vydaní nehnuteľnosti. Dohoda podlieha schváleniu
pozemkovým úradom formou rozhodnutia vydaného v správnom konaní.

Podľa § 9 ods. 4 Zákona o pôde ak k dohode podľa ods. 1 nedôjde, rozhodne o vlastníctve oprávnenej
soby k nehnuteľnosti pozemkový úrad.

Podľa § 9 ods. 7 Zákona o pôde proti rozhodnutiu pozemkového úradu podľa ods. 1 až 6 možno podať
opravný prostriedok na súd.

Lehoty na uplatnenie nároku sú upravené v § 13 Zákona o pôde, podľa ktorého právo na vydanie
nehnuteľnosti podľa § 6 môže oprávnená osoba uplatniť do 31.12.1992. Neuplatnením práva v
lehote právo zanikne. Pričom podľa § 42a ods. 1, 2 zákona č. 330/1991 Zb. právo oprávnených
uvedených v § 37 ods. 1 a 2 nezanikne, ak ho na obvodnom pozemkovom úrade uplatnia v lehote do
31.12.1993. Lehoty na predkladanie písomných dôkazov o uplatnenom práve sa spravujú všeobecnými
predpismi o správnom konaní; dôkazy možno obvodnému pozemkovému úradu predložiť najneskôr do



31.12.1995, inak právo zanikne. Do vydania nehnuteľností podľa ods. 1 je doterajší vlastník povinný s
týmito nehnuteľnosťami nakladať podľa osobitného predpisu. Ak oprávnená osoba nepredloží dôkazy
podľa ods. 1 alebo ak sa nehnuteľnosti nevydajú z iného dôvodu, doterajšie vlastnícke právo ostáva
zachované.

Podľa § 37 ods. 2 zákona č. 330/1991 Zb. na uplatňovanie nároku na vydanie nehnuteľnosti a nárokov
vyplývajúcich zo spoluvlastníctva v pozemkových úpravách určia oprávnené osoby (spoluvlastníci)
spoločného zástupcu (spoločných zástupcov) a spôsob jeho konania; na to je potrebný súhlas majiteľov
väčšiny podielov. Ako reštitučný titul bol v reštitučnom nároku zo dňa 15.04.1992 uvedený § 6 ods. 1
písm. d) zákona č. 229/1991 Zb., v zmysle ktorého oprávneným osobám sa vydajú nehnuteľnosti, ktoré
prešli na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku odňatia bez náhrady postupom podľa zákona
SNR č. 81/1949 Zb. SNR o úprave právnych pomerov pasienkového majetku bývalých urbárnikov,
komposesorátov a podobných právnych útvarov (ďalej len zákon č. 81/1949 Zb.). Reštitučné rozhodnutia
sa týkajú pozemkovoknižnej parcely mpč. 457/1 zapísanej v PKV č. 44, pôvodné k. ú. Y.. V časti A
- majetkovej podstaty je uvedená poznámka, že vlastníci uvedených pasienkov si utvorili pasienkové
spoločenstvo podľa zákonného článku X/1913 s označením Pasienkové spoločenstvo vo Y.. ONV v
Prešove, odbor finančný dňa 25.04.1990 vydal rozhodnutie č. Fin. Rp. 3696/90, predmetom ktorého
bolo majetkovoprávne vysporiadanie nehnuteľností zapísaných v záp. 44 pare. 457/1 v k. ú. J. - Y..
Podľa tohto rozhodnutia nehnuteľnosť mpč. 457/1 zapísaná v záp. 44, ktorá je vedená v pozemkovej
knihe pod B 1 na bývalých urbárskych gazdov obce Y., prešla podľa zákona č. 81/1949 Zb. do
vlastníctva JRD a po zániku JRD pri majetkovoprávnom vysporiadaní nehnuteľností do vlastníctva
štátnych socialistických organizácií. Ďalším takýmto rozhodnutím ONV ohľadom mpč. 457/1 (popri iných
parcelách, ktoré niekedy patrili bývalým urbárskym gazdom Obce Y.) je č. Fin. Rp. 348/1968 zo dňa
05.11.1968, ktoré taktiež majetkovoprávne vysporadúva predmetné nehnuteľnosti, ktoré 05.11.1968,
ktoré taktiež majetkovoprávne vysporadúva predmetné nehnuteľnosti, ktoré podľa zákona č. 81/1949
Zb. prešli na JRD v obci Y. - R.. (Dôkaz o tom predložený k sp. zn. 2S 11/2013). Podľa prehľadu družstiev
založených od začiatku socializácie, JRD v Solivare bolo založené v roku 1952 (teda podľa zákona č.
69/1949 Zb., na ktoré odkazuje zákon č. 81/1949 Zb.).

Preskúmaním návrhu, vyjadrenia odporcu a administratívneho súd dospel k záveru, že návrh nie je
dôvodný.

Z obsahu návrhu je zrejmé, že smeruje proti nečinnosti orgánov verejnej správy.

Konanie súdu o tomto predmete je upravené aj v štvrtej hlave piatej časti zákona č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok, ďalej len O.s.p.

Podľa § 250t ods. 1 O.s.p fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy
nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v
konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať
a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje
osobitný predpis.

Podľa § 250t ods. 3 O.s.p. orgán verejnej správy, proti ktorému návrh smeruje, je povinný bezodkladne
po doručení návrhu predložiť súdu vyjadrenie k návrhu a príslušný spis. K rozhodnutiu o návrhu si súd
môže vyžiadať stanovisko nadriadeného správneho orgánu.

Podľa § 250t ods. 4 O.s.p. súd o návrhu rozhodne bez pojednávania uznesením. Ak súd návrhu vyhovie,
vo výroku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá, predmet a číslo správneho konania
a primeranú lehotu, nie však dlhšiu ako tri mesiace, v ktorej je orgán verejnej správy povinný rozhodnúť.
Súd môže na návrh orgánu verejnej správy túto lehotu predĺžiť. Nedôvodný alebo neprípustný návrh
súd zamietne.



Zákonná úprava tohto typu konania sleduje súdnu ochranu fyzických a právnických osôb pred
nečinnosťou orgánov verejnej správy, ktoré bez vážneho dôvodu nekonajú spôsobom ustanoveným
právnym predpisom, sú nečinné. Nečinnosťou je pasivita správneho orgánu vo veciach, v ktorých
konanie začalo, napriek neexistencii zákonnej alebo faktickej prekážky. Nečinnosťou môže byť aj
konanie s neodôvodnenými prieťahmi, teda nevykonávanie úkonov predpísaných zákonom, nekonanie
z dôvodu tvrdeného nedostatku právomoci správneho orgánu na vydanie rozhodnutia, nahrádzanie
rozhodnutia listom, informáciou, zastavením konania, opomenutím vykonať zákonom predpísaný úkon.

Pri ochrane pred nečinnosťou súd skúma, či konanie, činnosť, výkon právomoci správneho orgánu je v
súlade  s tým, ako sú vymedzené oprávnenia a povinnosti správneho orgánu, pričom sa to týka všetkých
štádií konania správneho orgánu, a teda aj doručovania rozhodnutí správneho orgánu. Súd však aj pri
tom rešpektuje dispozičnú zásadu a skúma postup správneho orgánu z hľadiska námietok v návrhu.

Právny predchodca odporcu okresný úrad, odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného
hospodárstva, v správnom konaní OPPaLH 99/92 vydal rozhodnutia č. OPPaLH 99/92 - 1/SI zo dňa
22.01.1999, OPPaLH 99/92 -11/SI zo dňa 07.04.1999 a OPPaLH 99/92 -13/SI zo dňa 14.04.1999
týkajúcich sa reštitučných nárokov oprávnených osôb podľa zákona č. 229/1991 Zb. o úprave
vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov,
pričom oprávnenými osobami boli členovia Urbáru Y. - pozemkového spoločenstva, E. XX, J. (v zastúpení
R. F.), medzi nimi i právny predchodca navrhovateľky O. R.. Tieto rozhodnutia doručované osobe
vystupujúcej ako zástupca oprávnených osôb, R. F..

Z návrhu navrhovateľky vyplýva, že sa domáha doručenia uvedených rozhodnutí ako právna nástupkyňa
O. R.. Navrhovateľka argumentovala tým, že jej právny predchodca na začatie správneho konania nedal
podnet a nesplnomocnil R. F. na zastupovanie v tomto konaní, čo vyplýva aj z čestného vyhlásenia
právneho predchodcu navrhovateľky zo dňa 07.10.2008.

Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že návrh navrhovateľky nie je dôvodný.

Koncom roku 1999 a začiatkom roku 2000  oprávnené osoby, medzi nimi aj právny predchodca
navrhovateľky O. R. požiadali na Slovenskom pozemkovom fonde Bratislava, k.ú. J., Keratsínske
námestie 1 Prešov náhradu za pozemok, ktorý v rámci reštitúcií nebol vydaný na základe rozhodnutia
OÚ v Prešove, OPPaLH č.j. OPPaLH 99/92-13/SI. S právnym predchodcom navrhovateľky O. R. bola
uzavretá zmluva o bezodplatnom prevode nehnuteľností a zo strany SPF mu bolo poskytnuté vo
finančnej podobe, aj v podobe náhradných pozemkov.

Z uvedeného vyplýva, že právnemu predchodcovi navrhovateľky bol obsah vyššie citovaných
rozhodnutí, ktorých doručenia sa navrhovateľka domáha známy a akceptoval zastúpenie predsedom
PS. Ak právny predchodca navrhovateľky nesúhlasil s postupom predsedu PS, nič mu nebránilo, aby
sa voči tomuto postupu bránil. Spochybňovanie správnosti postupu správneho orgánu a splnomocnenia
predsedovi PS R. F. po uplynutí 14 rokov od vydania rozhodnutí sa súdu javí ako účelové.

Správny poriadok v ustanovení § 17 ods. 1 upravuje, že účastníci konania, ich zákonní zástupcovia a
opatrovníci sa môžu dať zastupovať advokátom alebo iným zástupcom, ktorého si zvolia. Podľa odseku
4 citovaného ustanovenia splnomocnenie na zastupovanie treba preukázať písomným plnomocenstvom
alebo plnomocenstvom vyhláseným do zápisnice. Správny orgán môže v nepochybných prípadoch od
preukázania plnomocenstva upustiť. Ak tento orgán štátnej správy postupoval v intenciách § 17 ods.
4 Správneho poriadku, neporušil zákon, naviac R. F. konal v záujme fyzických osôb združených v
pozemkovom spoločenstve.

V súvislosti s uplatňovaním reštitučných nárokov súd poukazuje aj na filozofiu Ústavného súdu
Slovenskej republiky vyslovenú v náleze č.k.: I-ÚS 87/2012-54 zo dňa 25.apríla 2012, ktorý uviedol
(citácia) ratio legis v danom prípade aplikovaného zákona č. 229/1991 Zb. je výslovne vymedzený v jeho



preambule a spočíva v sledovaní zmiernenia následkov niektorých majetkových krívd (ako i porušenie
základných práv), ku ktorým došlo voči vlastníkom poľnohospodárskeho a lesného majetku v období
rokov 1948 až 1989... a súd je povinný dbať na to, aby ním zvolený postup smeroval k naplneniu účelu
zákona č. 229/1991 Zb. a príslušné ustanovenia nevykladať iba formalisticky.

Z vyššie popísaného skutkového stavu je zrejmé, že právny predchodca navrhovateľa akceptoval
uplatnenie reštitučného nároku predsedom PS, obsah rozhodnutí mu bol známy a nič mu nebránilo v
tom, aby orgánu štátnej správy oznámil, že si nárok neuplatnil a neudelil plnomocenstvo, resp. oznámil,
že podal žalobu na súd o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia PS.

Na základe zistených skutočností súd dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky pre záver, že orgán
verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom
tým, že je v konaní nečinný, a preto návrh podľa § 250t ods.4 O.s.p. zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250t ods. 5 O.s.p., podľa ktorého navrhovateľ má právo
na náhradu trov konania, ak súd návrhu vyhovel. Keďže súd návrh zamietol a odporca nemá zo zákona
právo na náhradu trov konania, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, a to písomne
v dvoch vyhotoveniach na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.