{"guid": "b9c10230-4585-4fe7-929c-6204e5914f8b:69f5d675-e560-454e-8c82-3ccd24ca6b00", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2012:8811201277.1", "spisova_znacka": "6CoE/66/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 6CoE/66/2012 z 26. 3. 2012", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Prešov z 26. marca 2012, sp. zn. 6CoE/66/2012, ECLI:SK:KSPO:2012:8811201277.1", "identifikacne_cislo": "8811201277", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Peter Straka", "sudca_id": 1529, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-peter-straka-1529", "datum_vydania": "2012-03-26", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-4.pismeno-r", "nazov": "§ 53 ods. 4 písm. r) OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-4.pismeno-r", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-53"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-53"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/69f5d675-e560-454e-8c82-3ccd24ca6b00", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2012:8811201277.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2012:8811201277.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2012:8811201277.1/text", "citacie_n": 1512, "text": "Súd: Krajský súd Prešov\nSpisová značka: 6CoE/66/2012\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 8811201277\nDátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2012\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka\nECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8811201277.1\n\nUznesenie\nKrajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., so sídlom\nAstrová 2/A, Bratislava, IČO: 36 432 105, zastúpeného Máčaj a Novák, s.r.o., so sídlom Karpatská 18,\n811 05 Bratislava, proti povinnému Z. Z., bytom A. U. XX, Z. G. E., o vymoženie 1.566,62 Eur s prísl.,\nvykonávanej súdnou exekútorkou JUDr. Vierou Uhríkovou, so sídlom Exekútorského úradu v Košiciach,\nLetná 40, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou z 21.11.2011\nč.k. 3Er/186/2011-13 takto jednohlasne\n\nr o z h o d o l :\n\nI. P o t v r d z u j e  uznesenie.\n\nII. Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom  n e p r i z n á v a.\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nOkresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len ,,prvostupňový súd“) uznesením žiadosť súdnej exekútorky\nJUDr. Viery Uhríkovej o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sp. zn. Ex 252/2011, doručenú\ntamojšiemu súdu dňa 23.2.2011 zamietol.\n\nRozhodnutie odôvodnil tým, že  „Okresnému súdu Vranov nad Topľou bola dňa 23.02. 2011 doručená\nžiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, pre vymoženie istiny s\npríslušenstvom.\n\nSúdny exekútor doručil súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spolu s návrhom\noprávneného a exekučným titulom, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu,\nzriadeného pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s., sp. zn. WHB0110591, zo dňa 11.11.2010,\n(ďalej len „rozhodcovský rozsudok“).\nPrávny vzťah medzi právnym predchodcom oprávneného (t.j. Poštová banka, a.s.) a povinným vznikol\ndňa 22.05.2007, keď bola medzi nimi uzavretá úverová zmluva v zmysle § 497 a nasl. Obchodného\nzákonníka.\n\nPodľa § 44 ods. 2 Ex. por., súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,\nnávrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na\nvykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15\ndní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o\nexekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného\ntitulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti\ntomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.\n\nV súlade s § 44 ods. 2 Ex. por., exekučný súd sa pri preskúmavaní súladu exekučného titulu so\nzákonom zameral predovšetkým na to, či rozhodca správne postupoval pri vyhodnotení úverovej zmluvy\nako spotrebiteľskej zmluvy (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka) a či v tejto súvislosti spotrebiteľská\n\nzmluva obsahovala neprijateľné podmienky, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky\nod spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.\n\nPodľa § 1 ods. 2, druhá veta Obchodného zákonníka, ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto\nustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto\npredpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento\nzákon.\n\nPodľa § 52 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľskými\nzmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto\nzákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane\nspotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na\nuzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v\nrámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá\npri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej\npodnikateľskej činnosti.\n\nSúdu je z jeho rozhodovacej činnosti a z reklamnej kampane Poštovej banky, a.s. vo verejných\nmédiách (najmä televízia a denná tlač) známe, že táto spoločnosť ako bankový subjekt podniká\nv oblasti požičiavania peňažných prostriedkov (v médiách označované ako „pôžička“) širokému,\nnešpecifikovanému okruhu osôb. Pôvodný oprávnený mal preto pri uzatváraní zmluvy postavenie\ndodávateľa.\n\nSúd taktiež zistil, že povinný pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti\nalebo inej podnikateľskej činnosti, nemal postavenie podnikateľa, ale konal ako fyzická osoba, v\npostavení spotrebiteľa.\n\nNa základe uvedeného, exekučný súd vyhodnotil úverovú zmluvu medzi Poštovou bankou, a.s. ako\ndodávateľom a povinným ako spotrebiteľom (§ 497 a nasl. Obch. zákonníka) ako spotrebiteľskú zmluvu\n(§ 52 ods. 1 Obč. zák.).\n\nPodľa prvej a druhej vety článku 11, bodu 11.2 všeobecných obchodných podmienok úverovej\nzmluvy, zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo ZoÚ a OP, budú riešené\ndohodou. V prípade nedosiahnutia dohody Klient prijíma návrh Banky na riešenie vzájomných sporov\nvzniknutých na základe alebo súvisiacich s ZoÚ a OP, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik ZoÚ\nalebo OP, v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri spoločnosti\nROZHODCOVSKÁ ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., IČO: 35 862 882, ....\n\nPodľa § 53 ods. 1 Obč. zák., spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú\nznačnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len\nneprijateľná podmienka).\n\nPodľa § 53 ods. 4 cit. zákona, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú\nneplatné.\n\nPodľa § 54 ods. 1, 2 cit. zákona, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu\nodchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich\npráv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach\no obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.\n\nPodľa čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (bývalý čl. 153 ods. i Zmluvy o založení\nEurópskeho spoločenstva), únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov a zabezpečiť vysokú úroveň\nochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia, bezpečnosti a hospodárskych záujmov\nspotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu a vytváranie združení na ochranu ich\nzáujmov.\n\nPodľa čl. 6 ods. 1, smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských\nzmluvách (ďalej len ako „smernica\"), členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v\n\nzmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho\npráva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre\nstrany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.\n\nPodľa čl. 2. písm. a) smernice, na účely tejto smernice „nekalé podmienky znamenajú zmluvné\npodmienky definované v článku 3.\n\nPodľa čl. 3 ods. 1 smernice, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za\nnekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán\nvzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.\n\nPodľa čl. 3 ods. 3 smernice, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré\nmôžu byť považované za nekalé.\n\nPríloha smernice 93/13/EHS ods. 1 písm. q) obsahuje nekalú podmienku: „neposkytnúť spotrebiteľovi\nprávo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok,\nnajmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne\narbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena,\nktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane.“\n\nPri právnom posudzovaní predmetného vzťahu, t.j. či neexistuje rozpor žiadosti o udelenie poverenia,\nnávrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, súd vychádzal jednak z\nvnútroštátnych právnych noriem, a jednak z noriem európskeho práva.\n\nPodľa vnútroštátneho práva, v zmysle § 54 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, sa zmluvné\npodmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou, nemôžu odchýliť v neprospech spotrebiteľa od\nustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Taktiež nesmú obsahovať podľa § 53\nods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach\na povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ustanovenie § 53 ods. 3 Občianskeho\nzákonníka obsahuje exemplifikatívny príkladný, a teda neuzavretý výpočet neprijateľných podmienok v\nspotrebiteľských zmluvách. Tento výpočet je zo strany zákonodarcu neustále dopĺňaný a precizovaný.\nTýmto spôsobom zákonodarca reaguje na nesprávnu aplikačnú prax. V tomto výpočte je s účinnosťou\nod 01.01.2008 výslovne uvedená aj neprijateľná podmienka požadovanie od spotrebiteľa v rámci\ndojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Len\nzo samej skutočnosti, že sa uvedená podmienka v tomto príkladnom výpočte v čase uzatvorenia zmluvy\nnenachádzala, nemožno vyvodiť, že vyžadovanie od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej\ndoložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, nie je neprijateľnou\npodmienkou obsiahnutou v spotrebiteľskej zmluve. Súd vychádza z teleologického výkladu, a teda\nvychádzal z príslušného prameňa práva ako celku s akcentom na jeho ciele a zmysel. Zmyslom a cieľom\núpravy spotrebiteľského práva v Občianskom zákonníku je poskytnúť spotrebiteľom v SR ako členskom\nštáte minimálne taký štandard ochrany, aký stanovuje smernica 93/13/EHS.\n\nV posudzovanej veci sa oprávnený domáha návrhom na vykonanie exekúcie vymoženia pohľadávky\ns príslušenstvom na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym\nrozhodcovským súdom, zriadeným pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s. Rozhodcovská\ndoložka je súčasťou obsahu formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti\npoužíva v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Podľa názoru súdu je\nvšak dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou podmienkou, ktorá je v\nzmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná. O neprijateľnú podmienku ide aj vtedy, ak síce\nspotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa\ntakejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť\nsa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému\nkonaniu. Svoj názor súd opiera o to, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v\nznevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti, a táto situácia\nho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným\nspôsobom ovplyvniť ich obsah. Aj v predmetnom prípade povinný nemal možnosť podstatným spôsobom\nobsah predmetnej zmluvy ovplyvniť, nakoľko jej súčasťou sú aj všeobecné obchodné podmienky.\nPovaha zmluvy je teda adhézna, teda spotrebiteľ ju mohol prijať buď ako celok resp. odmietnuť. Obsah\n\nrozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred pripravený. Len veľmi ťažko možno predpokladať, že\nsi spotrebiteľ bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie.\nVýkladovým pravidlom pre posudzovanie povahy neprimeranej zmluvnej podmienky, ale na základe\nzásady nepriameho účinku aj aplikovateľným právom sú ustanovenia smernice (93/13/ES), a to najmä\ncitované ustanovenia, ktoré sú dostatočne presné a zrozumiteľné. Použitie ustanovení smernice sa\nopiera o nepriamy účinok práva EÚ na právne poriadky členských štátov, ktorý spočíva v povinnosti\nkonformného výkladu. Nejde teda o priame dosiahnutie výsledku riadnym implementovaním smernice,\nale o nepriame dosiahnutie výsledku stanoveného smernicou - výkladom prostredníctvom rozhodnutia\nvnútroštátneho súdu a nie vnútroštátneho právneho aktu implementujúceho smernicu.\n\nKeďže zmyslom, cieľom a účelom právnych noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa je poskytnúť\nspotrebiteľom minimálne takú úroveň ochrany, aká je stanovená smernicou 93/13/EHS, tak aj\nvnútroštátny súd je povinný vykladať predmetné ustanovenia smernice a vnútroštátneho práva tak, aby\nbol dosiahnutý výsledok stanovený predmetnou smernicou.\n\nRozhodca ako z predmetného rozhodcovského rozsudku vyplýva absolútne opomenul aplikovanie\npríslušných kogentných vnútroštátnych a európskych noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa.\nDojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojich\ndôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia § 52 a\nnasl. Občianskeho zákonníka a tiež smernice 93/13/EHS. Teda na základe uvedeného súd dospel k\nnázoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou\npodmienkou, spotrebiteľ ňou nie je viazaný a táto je v rozpore príslušnými ustanoveniami najmä § 52\na nasl. Občianskeho zákonníka ako aj v rozpore s ustanoveniami smernice 93/13/EHS. Na základe\nuvedeného súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol a rozhodol tak ako je uvedené\nvo výrokovej časti tohto uznesenia.“\n\nProti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol rozhodnutie\nzmeniť tak, že odvolací súd poverí súdneho exekútora vykonaním exekúcie alternatívne navrhol\nuznesenie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.\n\nOdvolací súd v zmysle zásad v ust. § 212  zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej\nlen „O.s.p.“) preskúmal napadnuté uznesenie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal\nbez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 O.s.p. a zistil, že odvolanie oprávneného nie je\ndôvodné.\n\nPrvostupňový súd zo zistených skutočností  vyvodil správny právny záver. Keďže ani v priebehu\nodvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil\nnáležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvostupňovým súdom, na ktoré v plnom rozsahu\nodkazuje. Nedostatok sa týka len nesprávneho oficiálneho prekladu smernice a faktu, že dojednanie\nrozhodcovského konania je upravené priamo v zmluve (bod 3.6) a nielen vo všeobecných podmienkach,\nktoré nedostatky však nemajú vplyv na správnosť rozhodnutia (viď. odôvodnenie v ďalšej časti). V\nsúvislosti s odvolacími námietkami  a na zdôraznenie vecnej správnosti uznesenia prvostupňového súdu\nodvolací súd dopĺňa.\n\nSmernica Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len ,,smernica“)\nvychádza  nie z minimálneho okruhu nekalých klauzúl, ktoré sa majú transponovať, ale zo vzorového\nokruhu klauzúl. V konečnom dôsledku sa okruh neprijateľných podmienok de lege lata uvedený v § 53\nods. 4 OZ upravil postupne viacerými novelami až po uplynutí transpozičnej lehoty (napr. neprimeraná\nsankcia pod písm. k/ bola upravená až novelou vykonanou zákonom č. 568/2007 Z.z. s účinnosťou od\n1.1.2008, kým hlavná transpozícia bola vykonaná zákonom č. 150/2004 Z.z. účinným od 1.4.2004.\n\nČlenské štáty si mohli vybrať, do akej miery prevezmú  smernicou odporúčané nekalé klauzuly. Zároveň\nsa však umožnilo členským štátom prekročiť rámec smernice, čo umožnilo upraviť okruh neprijateľných\npodmienok aj širšie ako odporúča smernica ,,Členské štáty môžu prijať alebo si ponechať najprísnejšie\nopatrenia kompatibilné so zmluvou v oblasti obsiahnutej touto smernicou s cieľom zabezpečenia\nmaximálneho stupňa ochrany spotrebiteľa“, (čl. 8 smernice).\n\nKým smernica vychádza zo vzorového okruhu nekalých klauzúl, slovenský zákonodarca upravil režim\nsúdnej kontroly neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách na základe indikatívneho výpočtu\nneprijateľných podmienok (arg. slovo ,,najmä“ v § 53 ods. 4 OZ). To znamená, že  súdu nič nebráni\njudikovať neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve podľa tzv. generálnej klauzuly v\n§ 53 ods. 1 OZ,  a teda  nad rámec  zoznamu podmienok  uvedených v   prílohe smernice alebo\nokruhu uvedeného v Občianskom zákonníku. Nemožno napríklad vylúčiť, že súd so zreteľom na ostatné\nzmluvné podmienky (čl. 4 ods. 1 smernice) posúdi rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú bez ohľadu\nna jej znenie, teda že neobstojí žiadna rozhodcovská doložka a priestor pre rozhodcovské konanie bude\nlen pri preukázateľnom individuálnom vyjednaní rozhodcovskej zmluvy zo strany spotrebiteľa.\n\nOdvolací súd poukazuje na kritériá neprijateľnej podmienky, za ktorú  sa považuje podmienka, ktorá\n1. je obsiahnutá v štandardnej  formulárovej zmluve, 2. spôsobuje značnú  nerovnováhu v právach a\npovinnostiach strán, 3. nerovnováha musí byť daná v neprospech spotrebiteľa.\n\nA tomuto postupu, teda judikovaniu nad rámec smernice a čierneho zoznamu neprijateľných podmienok\n(§ 53 ods. 3 OZ v čase vzniku zmluvy, t. č. odsek. 4)  zodpovedá aj  uznesenie prvostupňového  súdu.\n\nPrvostupňový súd  odôvodnil neprijateľnosť rozhodcovskej doložky tým, že vyžaduje od spotrebiteľa,\naby všetky spory riešil v rozhodcovskom konaní. Ide o zásadné rozhodnutie a odvolací súd sa s ním\nstotožňuje.\n\nOdvolací súd sa in concreto stotožňuje s prvostupňovým súdom, že  o doložku, ktorá vyžaduje, aby\nspotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní ide aj vtedy, ak síce  spotrebiteľ  podľa\nnej má možnosť vybrať si   medzi rozhodcovským  a štátnym súdom, ale  ak by podľa tejto\ndoložky  začalo rozhodcovské konanie  na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený nezvratne\npodrobiť sa rozhodcovskému konaniu (porov. uznesenia Krajského súdu v Trnave vo veciach sp. zn.\n10CoE 153/2011, sp. zn. 10CoE 230/2011, sp. zn. 10CoE 109/2011). Právna veda na tento problém\nreaguje Kristiánom Csachom: „Z pohľadu spotrebiteľa je totiž rovnocenné, či riešenie jeho sporov\nprostredníctvom rozhodcovského konania mu „vnúti“ štandardná zmluvná klauzula, alebo dodávateľ\nsvojím konaním. Spotrebiteľ má byť chránený pred oboma. Práve proti možnosti dodávateľa diktovať\nsvoju vôľu v zmluvnom vzťahu bol vytvorený celý mechanizmus spotrebiteľsko-právnej ochrany pred\nštandardnými zmluvami.“ In: Štandardné zmluvy, str. 214, Vydavateľ Aleš Čeněk, 2010).\n\nOprávnený v odvolaní poukazuje na ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/ OZ (vrátane dôvodovej správy),\nktoré v čase vzniku zmluvy  nebolo súčasťou zákonnej úpravy. Uvedené ustanovenie je svojím obsahom\nnajbližšie problémovej doložke ,,...vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa,\naby spory s dodávateľom riešil výlučne  v rozhodcovskom konaní“.\n\nUvedené ustanovenie sa má vykladať z pohľadu spotrebiteľa a jeho ochrany a nie z pohľadu dodávateľa.\n(porov. internetovú diskusiu na otázku neprijateľnosti doložky, ktorá ponúkala na výber medzi štátnym\na rozhodcovským súdom: <http://www.lexforum.sk/247>  Kristián Csach: ,,Takže otázne je, ako by som\nposúdil reálne možnosti, ktoré by nastali:\n1. Spotrebiteľ by inicioval konanie na RS - OK, RS môže konať (písmenko r) nezakazuje, aby spotrebiteľ\nsa na RS obrátil, zakazuje iba to, aby to bol jediný orgán, na ktorý sa môže obrátiť).\n2. Spotrebiteľ by inicioval konanie na súde - OK, súd môže konať\n3. Dodávateľ by inicioval konanie na súde - OK, súd môže konať\nSamozrejme, problematickou by bola tá najočakávanejšia:\n4. Dodávateľ by inicioval konanie na RS - klauzula je neprijateľná, ak nie je alternatíva daná pre\nspotrebiteľa, aby rozhodcovské konanie zastavil a „odsunul\" na iné bojisko.\n\nPodľa dôvodovej správy k § 53 ods. 4 písm. r/ OZ ,,spotrebiteľ  môže svoje práva uplatňovať nie iba\nv zmysle  dojednanej rozhodcovskej doložky, ale ak sa tak rozhodne, aj v občianskoprávnom konaní a\nzmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle  navrhovaného ustanovenia považovaná\nza  neprijateľnú“.\n\nTeda podľa Csacha doložku nie je možné akceptovať, ak by vyžadovala od spotrebiteľa podrobiť sa\narbitráži. Teda  ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/ OZ nie je len o možnosti výberu medzi štátnym a\n\nsúkromným súdom, ale predovšetkým o dôsledkoch, ktoré zakladá, a teda, či doložka nenúti spotrebiteľa\npodrobiť sa arbitráži.\n\nAj keď z hľadiska historického výkladu z určitých dôvodov môže mať význam aj výklad ustanovenia §\n53 ods. 4 písm. r/ OZ (ciele zákonodarcu), odvolací súd poznamenáva, že uvedené ustanovenie bolo\nupravené až od 1.1.2008, a teda nie je aplikovateľné na predmetnú vec. Spotrebiteľská zmluva  bola\nuzavretá dňa 22.mája 2007. Na veci to však nič nemení, pretože tak, ako prvostupňový súd uvádza, súdu\nnič nebráni judikovať nekalosť rozhodcovskej doložky podľa generálnej klauzuly podľa § 53 ods. 1 OZ\nzakotvenej do zákona od 1.4.2004. Vyžaduje to práve záujem EÚ na vysokej úrovni ochrany spotrebiteľa\npred nekalými zmluvnými podmienkami.\n\nAko je zrejmé zo  smernice,  na spotrebiteľa pri typových zmluvách dopadá ochranný režim\nzákazu neprijateľných zmluvných podmienok. O typovú zmluvu  vrátane rozhodcovskej doložky ide\naj v predmetnej právnej veci. Nepochybne ide o štandardnú typovú zmluvu medzi podnikateľom a\nspotrebiteľom (čl. 1ods.1, čl.2 písm.b/,c/ Smernice Rady 93/13/EHS). Pred 1.1.2008 zákonodarca\nzahrnul do definície spotrebiteľskej zmluvy aj zmluvy podľa Obchodného zákonníka. Aj pred týmto\ndátumom sa za spotrebiteľské zmluvy považovali zmluvy uzavreté podľa Obchodného zákonníka (porov.\ntzv. ,,Prvý zákon o ochrane spotrebiteľa; zákon č. 634/1992 Zb.“ ,,Spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy\nuzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých\ncharakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah\nzmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje“; § 23a).\n\nOdvolací súd zastáva názor, že pokiaľ ide o tzv. nevýhradnú rozhodcovskú doložku,  možnosť voľby pre\nspotrebiteľa je len iluzórna, pretože takmer s pravidelnosťou rozhodcovské žaloby podávajú veritelia, čo\nmožno odôvodniť aj rozsahom nárokov plynúcich zo štandardne formulovanej úverovej zmluvy. Naopak,\nak niektorý spotrebiteľ výnimočne uplatňuje svoje práva, tak využíva - pre neho transparentný štátny súd.\nOdvolací súd pritom nepochybuje o tom, že spotrebiteľ, ktorý sa rozhodne osobitne individuálne vyjednať\nrozhodcovskú zmluvu, by aj reálne rozhodcovské konanie využil, pretože inak by jeho individuálne\n(„sólo“) vyjednávanie nedávalo zmysel.\n\nPoskytovanie spravodlivosti musí mať svoje principiálne limity a musí to platiť aj pre súkromnoprávnu\nsféru arbitrov. Ide o rozhodovanie o právach a právom chránených záujmoch osôb, ktoré môže výrazne\nzasiahnuť do života ľudí a ak sa majú akceptovať pri poskytovaní spravodlivosti súkromnoprávne\nprvky, tak len s jednoznačnými garanciami vylučujúcimi pochybnosti o férovom arbitrážnom konaní\nvrátane  rozhodcovskej zmluvy. Doložky nemôžu predstavovať pasce pre spotrebiteľov za účelom\nčo najskoršieho privodenia exekúcie. Podľa obsahu spisu dodávateľ preukázateľne naviac nevysvetlil\nspotrebiteľovi  význam rozhodcovskej doložky, rozdiel od zásad občianskeho súdneho konania,\nnepredstavil mu pravidlá, podľa ktorých sa bude viesť súkromný „súdny“ proces a nedal mu po\npreukázateľnom poučení  na výber rozhodnúť sa  (§ 90 ods. 3 Zákona o platobných službách).\n\nAj procesné pravidlá rozhodcovského súdu ponímajúce kontraktuálnu inkorporáciu prostredníctvom\nrozhodcovskej doložky sú súčasťou zmluvného vzťahu a ako formulárový produkt podliehajú súdnej\nkontrole neprijateľnosti zmluvných podmienok. Ak povinný  spotrebiteľ mal vyjednať súkromný „súdny“\nproces, mal by nepochybne poznať tieto pravidla. O týchto niet v spise ani zmienky a oprávnený sa\ntomuto problému v odvolaní vyhol. Preukázateľné poučenie sa musí týkať aj pravidiel arbitráže. Odvolací\nsúd si nedokáže predstaviť rokovanie spotrebiteľa o rozhodcovskej doložke a jej perfektné individuálne\nzmluvné vyjednanie, ak spotrebiteľ nepozná jeho obsah (vedľajší predmet zmluvy). Je takmer notorietou,\nže v rámci uzatvárania spotrebiteľských zmlúv sa bankoví úradníci nijako nezmieňujú o podrobnostiach\na  procesných pravidlách rozhodcovského konania. Získavanie podpisov spotrebiteľov pod údajné\nindividuálne vyjednanie má kampaňovitý rozmer. Tvrdenie o tom, že  si takýto proces vyjednal spotrebiteľ\na pritom nepoznal jeho obsah, je poznačené neudržateľnou tendenciou  dosiahnuť arbitráž za každú\ncenu, s čím je ale spojené ďalšie zvýšenie nákladov spotrebiteľa. O to sa ale súd musí postarať, pretože\nštát má medzinárodný záväzok chrániť hospodárske záujmy spotrebiteľov, ako správne poznamenal\nprvostupňový súd  s odkazom na čl. 169 Zmluvy o fungovaní EÚ.\n\nOdvolací súd  sa  nestotožňuje s odvolacou námietkou, že možnosť voľby medzi rozhodcovským a\nštátnym súdom v štandardnej rozhodcovskej doložke už bez ďalšieho odstraňuje  značnú nerovnováhu\nv právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa.\n\nPríloha smernice, ktorá obsahuje zoznam nekalých podmienok, ustanovuje pod  písm. q/,,...\nnajmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory nepodliehajúce právnym ustanoveniam, výhradne\narbitrážou...“\n\nIde o vzorový zoznam, a preto aj keby odporúčanie pod písm. q/ smernica neobsahovala, vlastne\nby to nemalo praktický význam a dopad pre slovenského zákonodarcu, ktorý mohol upraviť okruh\nneprijateľných podmienok podľa vlastných predstav. Ak je nerozhodujúce, či vzorový zoznam vôbec\nobsahuje klauzulu o rozhodcovskej doložke, je rovnako irelevantné, ak zoznam obsahuje určité znenie\ntýkajúce sa rozhodcovskej doložky. V konečnom dôsledku slovenský zákonodarca ani neprevzal znenie\nsmernice pod bodom q/ prílohy v jej znení. Rovnako je nerozhodujúce, či sa bude operovať termínom\n„doložka“ alebo „podmienka“  v prílohe smernice.\n\nOdvolací súd zároveň upozorňuje, že slovenský preklad smernice v časti prílohy pod bodom q/ je\nnesprávny.  V tejto časti je odvolacia námietka správna, aj keď nemá vplyv na správnosť rozhodnutia.\n\nZ hore uvedených dôvodov je síce nie až tak dôležité presné znenie, ale pre poriadok odvolací súd na\nto upozorňuje a pre porovnanie uvádza znenie písmena q/ vo viacerých jazykových verziách (CILFIT):\n\n„excluding or hindering the consumer's right to take legal action or exercise any other legal remedy,\nparticularly by requiring the consumer to take disputes exclusively to arbitration not\ncovered by legal provisions [...];\n\nneposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať\nakýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené\nprávnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou [...];\n\nzbavení spotřebitele práva podat žalobu nebo použít jiný opravný prostředek, zejména požadovat na\nspotřebiteli, aby předkládal spory výlučně rozhodčímu soudu, na který se nevztahují ustanovení právních\npředpisů [...];\n\ndem Verbraucher die Möglichkeit, Rechtsbehelfe bei Gericht einzulegen oder sonstige Beschwerdemittel\nzu ergreifen, genommen oder erschwert wird, und zwar insbesondere dadurch, daß er ausschließlich auf\nein nicht unter die rechtlichen Bestimmungen fallenden Schiedsgerichtsverfahren verwiesen wird [...];\n\nde supprimer ou d'entraver l'exercice d'actions en justice ou des voies de recours par le consommateur,\nnotamment en obligeant le consommateur a saisir exclusivement une juridiction d'arbitrage non couverte\npar des dispositions légales [...];\nwyłączenie lub ograniczenie prawa konsumenta do wystąpienia z powództwem lub skorzystania z innego\nśrodka zabezpieczającego, zwłaszcza zaś żądanie od konsumenta poddania sporów wyłącznie pod\narbitraż nieobjęty przepisami prawa [...].\"\n\nPorovnanie  ukazuje, že slovenská verzia je zavádzajúca. Podľa slovenskej verzie sa zdá, ako keby sa\natribút „neupravenosti právnymi predpismi“ vzťahoval k sporom (čo je mimochodom pomerne zvláštna\npredstava). Všetky ostatné verzie jednoznačne ukazujú, že atribút „neupravenosti právnymi predpismi“\nsa týka rozhodcovského konania. To znamená, že zmluva nesmie od spotrebiteľa vyžadovať, aby\nspory riešil výlučne akýmsi osobitným typom arbitráže, ktorá nie je upravená právnymi predpismi a\nkde rozhodcovia pravdepodobne nie sú povinní aplikovať príslušné hmotné právo (Juraj Gyarfas, http://\nwww.lexforum.sk/247).\n\nZnenie smernice má význam pre postup súdu pri výklade a aplikácii generálnej klauzuly uvedenej v §\n53 ods. 1 OZ, pretože už len tým, že tvorca smernice osobitne v prílohe poukázal na niektoré klauzuly,\nnepochybne tak urobil preto, že majú vysokú potenciu spôsobiť v praxi značnú nerovnováhu v právach\na povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Tým, že je v rámci prílohy smernice spomínaná aj arbitráž,\nje treba mať v aplikačnej praxi súdov osobitne na zreteli arbitráž, čo prvostupňový súd  ani najmenej\nnepodcenil, práve naopak.\n\nĎalej odvolací súd udáva, že rozhodcovská doložka je neprijateľnou aj z dôvodu geografickej\nneprijateľnosti miesta rozhodcovského konania. Geografická neprijateľnosť miesta konania o spore bola\npredmetom rozhodovania súdneho dvora  (rozsudok Océano Grupo Editorial, spojené veci C 240/98 až\nC-244/98, rozsudok Pannon C-243/08).\n\nMohlo by sa zdať, že vzhľadom na písomnú formu rozhodcovského konania nemá význam námietka\ngeograficky neprijateľného miesta arbitráže. Nejde však len o problém neverejného rozhodovania, ale\naj prístup k súdu v iných súvislostiach (štúdium spisu, informatívny výsluch, psychologické aspekty a\nodradenie neprijateľného miesta rozhodcovského konania od procesných aktivít slabšej strany  a pod.).\nPre porovnanie v prípade konania na štátnom súde by mal povinný  možnosť vybrať si súd v mieste\nsvojho bydliska (§ 87 písm. f/ O.s.p.).\n\nMôže sa vyskytnúť otázka, či by vôbec povinného napadla takáto myšlienka namietať neprijateľnosť\nrozhodcovskej doložky. Tú odvolací súd poukazuje na nutnosť objektívneho posúdenia rozhodcovskej\ndoložky a nie je rozhodujúca vôľa účastníka zmluvného vzťahu a v tomto zmysle ani jeho aktivita.\nNeprijateľná rozhodcovská doložka je absolútne neplatná (§ 53 ods. 4 OZ; podľa platnej právnej\núpravy ods. 5) a je povinnosťou nielen súdu, ale aj rozhodcu z tohto právneho posúdenia vyvodiť\nvšetky právne dôsledky a poskytnúť náležitú ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami.\nNeuniklo pozornosti odvolacieho súdu, že rozhodca iba zriedkavo pristupuje k posúdeniu platného\nzaloženia vlastnej právomoci, resp. túto iba formalisticky skonštatuje ako danú. Odvolací súd tak\nnadobudol presvedčenie, že aj toto konanie je prejavom nerešpektovania práv spotrebiteľov, resp.\nreflexiou absencie nestrannosti a nezaujatosti rozhodcu.\n\nAkceptovateľnosť rozhodcovského konania v spotrebiteľských veciach sa ponúka napríklad osobitným\nvyjednaním, a teda nie nanútením arbitráže spotrebiteľovi, takže arbitráž môže fungovať, no nie ako\nnetransparentná pasca na neznalých spotrebiteľov, ale za transparentných podmienok ako efektívny\nprostriedok ochrany a keď aj spotrebiteľ rozumie, o čo v prípade rozhodcu ide. Na individuálne\ndojednanie je však potrebné náležite rešpektovať a zachovať proces tvorby zmluvy ustanovený\nv OZ. Naproti tomu nevhodné predkladanie podmienok predstavuje jednu z nekalých obchodných\npraktík (klamlivá obchodná praktika; § 8 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa;\nďalej len ,,ZOS“). Predkladanie rozhodcovských doložiek spotrebiteľom za stavu, keď nepoznajú\npravidlá arbitráže (predmet rozhodcovskej zmluvy) a prirodzene nevenujú dostatočnú pozornosť\ntejto časti formuláru, zdá sa, sa zneužíva k absurdným záverom o individuálnom vyjednaní zo\nstrany spotrebiteľov, pričom na tomto nič nemení technika predkladania - inkorporovanie doložky\ndo všeobecných zmluvných podmienok versus vyhotovenie štandardnej rozhodcovskej zmluvy na\nsamostatnom liste (hárku) papiera. Zbavenie sa zodpovednosti za nekalú obchodnú praktiku pri\nnevhodnom predkladaní zmluvných podmienok argumentáciou, že spotrebiteľ mal byť bdelý, odvolací\nsúd nielen že neprijíma,  ale aj odsudzuje ako konanie hraničiace so zlým úmyslom v zmluvných\nvzťahoch. Je neakceptovateľné, aby porušovateľ práva presúval zodpovednosť na slabšieho a je\nvylúčené, aby za takýchto okolností súd akceptoval rozhodcovskú doložku.\n\nOdvolací súd pripomína judikatúru súdneho dvora [...je nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný\nspotrebiteľ nepoukáže na nekalosť zmluvnej podmienky (Océano,  Mostaza Claro (bod. 25-27), Godard\n(bod 61), ASTURCOM (bod 51), uznesenie POHOTOVOSŤ (bod 50), Pannon a iné]. To isté platí,\npokiaľ ide o  rozpor rozhodcovskej doložky s generálnou klauzulou. Odvolací súd naviac poukazuje\nna uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011, IV. ÚS 55/2011-19, v ktorom ústavný súd podporil\njudikatúru na ochranu spotrebiteľa: ,,Zákon explicitne nekonfrontuje navzájom inštitút dobrých mravov\na inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky. Odvolací súd nezaznamenal ani v judikatúre pomenovanie\ntýchto inštitútov súkromného práva. Každopádne na to, aby sa skonštatovala blízkosť týchto inštitútov\nz hľadiska ich významu a zákonom sledovaného cieľa ratio legis, netreba použiť ani zložité výkladové\nmetódy.\nPravidlá správania sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ\nfundamentálneho hodnotového poriadku, aj takto sa dajú definovať dobré mravy, ak tomuto kritériu\nzmluvná podmienka nevyhovuje, prieči sa dobrým mravom.\nNie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech\nspotrebiteľa, je neprijateľná. Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech\nspotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý\nvzťah teória a prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti\n\no tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre\ndocielenie skutočnej, rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj\nbez návrhu a rovnako aj bez návrhu súd exekúciu zastaví o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej\npodmienky. Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a\ndodávateľ ju použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi.“\n\nDodávateľ s odbornou starostlivosťou mal a musel vedieť, že nemá používať neprijateľné podmienky  a\nmá  poznať aj dôsledky ich používania. Oprávnený musí počítať s tým, že plnenie z nekalej podmienky\nmu súd nemôže vymôcť. Exekúcia vedená na podklade ničotného rozhodcovského rozsudku, ktorý má\nsvoj základ v neprijateľnej rozhodcovskej doložke je neprípustná a exekučný súd na to prihliada už\nv štádiu rozhodovania o žiadosti o udelenie poverenia a následne v rámci rozhodovania o zastavení\nexekúcie (§ 44 ods. 2, 3  EP).\n\nOdvolací súd nijako nespochybňuje pohľadávku oprávneného. Problém nie je v existencii pohľadávky,\nale v použití nečestnej rozhodcovskej doložky poškodzujúcej práva spotrebiteľa.\n\nPredávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa\nrozumie ,,najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky\ndiskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby,\nalebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe,\nvyužíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody\n(pre porov. § 4 ods. 8 ZOS).\n\nNázor odvolateľa, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok\nsúdu, nie je dôsledný. Bez toho, aby odvolací súd in abstracto nejako spochybňoval materiálnu\nprávoplatnosť právoplatných rozhodcovských rozsudkov, pri ktorých došlo k rešpektovaniu právnych\npredpisov, je treba  poznamenať, že podľa  § 35 zákona č. 244/202 Z.z. o rozhodcovskom konaní (,,ZRK“)\nmá rozhodcovský rozsudok síce rovnaké účinky, ale len pre účastníkov konania a nie pre všetky štátne\norgány, ako je tomu  v prípade rozsudku všeobecného súdu (§ 159 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 35 ZRK .....,,má\ndoručený rozsudok pre účastníkov konania rovnaké účinky“....  Exekučný súd a ani iný štátny orgán tak\nnie je pri právnom posúdení a výkone jemu štátnou mocou priznaných právomocí viazaný rozsudkom\nsúkromného rozhodcu založenom na neplatnej rozhodcovskej doložke, čo je ipso facto prirodzenou\nreflexiou jeho súkromnoprávnej povahy a jednoznačným vyjadrením hraníc jeho právnych účinkov.\n\nPodstatnú časť odvolania oprávnený sústreďuje na argumentáciu o nedostatku právomoci exekučného\nsúdu preskúmavať právoplatný rozhodcovský rozsudok, o nedôvodnosti ochrany pasívneho\nspotrebiteľa, nedôvodnosti naprávania opomenutia procesného charakteru s poukazom na judikatúru\nsúdneho dvora a že zákon pripúšťa ochranu spotrebiteľa pri opomenutí namietať nekalosť doložky\nv konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku a nie v exekúcii. Poukázal na rozpor s čl. 2 ods. 2\nústavy. Namietal nedostatok právomoci exekučného súdu, pretože nejde ani o konanie o zrušenie\nrozhodcovského rozsudku ani o základné konanie. Vytkol tiež  porušenie čl. 46 ústavy. Odvolacia\nargumentácia má svoj pôvod vo vlastnom výklade relevantných ustanovení právnych predpisov\noprávneným, ktorému však nemožno priznať atribút správnosti. Vyjadrenia oprávneného v tomto zmysle\nžiaľ postrádajú aj náležitý stupeň objektivity a rešpektu k zásadám súkromného práva a princípu ochrany\npráv slabšieho subjektu (porov.uznesenie  NS SR 6Cdo 1/2012).\n\nOdvolací súd nevidí dôvod na odklon od  spoločného stanoviska občianskoprávneho a\nobchodnoprávneho kolégia KS v Prešove z 27.9.2010, podľa ktorého: ,,Zmluvná podmienka v\nštandardnej formulárovej zmluve uzavretej po 31. 12. 2007 alebo vo všeobecných obchodných\npodmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom  individuálne dojednaná a\nktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni\ntomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným\ntitulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce\nspotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa\ntakejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh  dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť\nsa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému\nkonaniu. Súdu nič nebráni postupovať obdobne aj za stavu,  že zmluva bola uzavretá pred 1. januárom\n2008.“\n\nOdvolací súd už vo viacerých svojich rozhodnutiach konštatoval a je to uvedené aj v spomínanom\nstanovisku kolégia, že nijako nespochybňuje význam materiálnej právoplatnosti súdneho rozhodnutia,\na to predovšetkým v záujme právnej istoty vyplývajúcej z právoplatného súdneho rozhodnutia. Na druhej\nstrane však materiálna právoplatnosť rozhodnutia štátneho orgánu nie je bezvýnimočná a možno ju\nprelomiť v zákonom stanovených prípadoch (porov. účinky rozhodnutia v blokovom konaní, ktorým súd\nnie je viazaný, § 135 ods. 1 in fine O.s.p.). O takýto prípad ide aj v ust. § 45 Zákona o rozhodcovskom\nkonaní („ZRK“), ktoré v odseku 2 dáva nie možnosť ale ukladá dokonca povinnosť zastaviť exekučné\nkonanie, a to práve to, ktoré začalo na základe rozhodcovského rozsudku. Zastavením exekučného\nkonania, ktoré nasleduje po zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, teda exekučný súd prelomuje\nmateriálnu právoplatnosť rozhodcovského rozsudku, ktorý je naviac súkromnoprávnym nejudikovaným\n(v zmysle štátomocenského judikovania) titulom a zaniká zároveň prekážka rozsúdenej veci.\n\nEurópsky súd pre ľudské práva nevidel porušenie čl. 6 Dohovoru v prípade, že z podstatných dôvodov\ndošlo k prelomeniu účinkov veci právoplatne štátnym súdom judikovanej (porov. § 64 rozsudku\nZehentner v. Rakúsko).\n\nPredovšetkým je potrebné uviesť, že pojem „zastavenie“ je spravidla pojmom procesným (porov. napr.\n§ 103 O. s. p.), zastavením sa konanie končí, ak nie sú splnené podmienky jeho začatia alebo\nďalšieho postupu. V terminológii exekučného konania (i výkonu rozhodnutia) je však tento pojem širší.\nZ ustanovenia § 57 Ex. por. totiž plynie, že exekúcia sa zastavuje nielen v prípadoch procesných [ods.\n1 písm. c) cit. paragrafu], ale aj z dôvodov hmotnoprávnych. Ak sa preto v súvislosti s exekúciou\npoužíva pojem „zastavenie“, nemožno ho vykladať len v jeho procesnom význame, teda ako postup súdu\npri zistení, že nie sú splnené podmienky (ďalšieho) konania. Naopak, dôvodmi „zastavenia“ exekúcie\nsú tiež prípady, kedy je exekúcia hmotnoprávne neprípustná (zakázaná). To plynie aj z terminológie\nExekučného poriadku, ktorý na niektorých miestach rozlišuje medzi zastavením „exekučného konania“ a\n„exekúcie“ (porov. napr. § 38 ods. 3 a § 40 ods. 2 proti § 57 Ex. por.), keď v prvom prípade ide o zastavenie\nz dôvodov procesných, kým v druhom prípade ide spravidla o zastavenie z dôvodov hmotnoprávnej\nneprípustnosti (zákazu) exekúcie.\n\nDôvodom tohto rozlišovania - a tiež odlišnosti od občianskeho súdneho konania - je skutočnosť, že\nexekúcia ako postup núteného vymáhania nárokov sa nekoncentruje v jednom akte súdu (súdnom\nrozhodnutí), ale z nevyhnutných praktických dôvodov je rozložená na viacero aktov súdneho exekútora\npostupne smerujúcich k uspokojeniu nároku oprávneného. V občianskom súdnom konaní preto možno\nstriktne rozlíšiť medzi „zastavením“ konania z procesných dôvodov a „zamietnutím“ návrhu z dôvodov\nhmotnoprávnych, pretože hmotnoprávne podmienky uplatneného nároku súd posudzuje vždy k jednému\nokamihu - k okamihu vyhlásenia rozsudku (§ 154 ods. 1 O. s. p.). V exekúcii však takáto koncentrácia -\nvzhľadom na jej dlhodobejší charakter - nie je možná, preto nemôže existovať ani striktné terminologické\nodlišovanie pojmov „zastavenia“ a „zamietnutia“.\nNapokon, treba vidieť, že samotné procesné podmienky exekúcie sú relatívne skromné - na to,\naby sa exekučné konanie začalo a bolo v ňom možné pokračovať postačí, aby (popri účastníkoch\nkonania, právomoci a príslušnosti súdu) existoval spôsobilý návrh na vykonanie exekúcie, ku ktorému\nje pripojená listina, o ktorej oprávnený tvrdí, že je to exekučný titul. Všetky ďalšie podmienky vykonania\na postupu exekúcie (existencia a vykonateľnosť exekučného titulu, splnenie vzájomného záväzku alebo\npodmienky, prechod alebo prevod pohľadávky a pod.) sú hmotnoprávnymi podmienkami exekúcie, teda\npodmienkami, ktoré musia byť splnené na to, aby súd mohol poveriť exekútora vykonávaním exekúcie\na aby exekúcia bola hmotnoprávne prípustná. Je zrejmé, že vzhľadom na trvanie exekúcie môže počas\njej výkonu dôjsť k zmene hmotnoprávnych podmienok a exekúcia, ktorá na začiatku bola dôvodná, sa\nstane nedôvodnou [napr. dodatočné zrušenie exekučného titulu - § 57 ods. 1 písm. b) Ex. por.]. Postup\nsúdu v takomto prípade potom terminologicky výstižne vyjadruje pojem „zastavenia“.\nPreto ak § 45 ZoRK hovorí o tom, že za tam uvedených podmienok je exekučný súd oprávnený „zastaviť\nexekúciu“, je potrebné preskúmať, či tam ustanovené dôvody „zastavenia“ sú dôvodmi hmotnoprávnymi\nalebo procesnoprávnymi. Ako už bolo uvedené, procesnými podmienkami exekúcie sú spôsobilí\núčastníci, právomoc a príslušnosť súdu, spôsobilý návrh (§ 38 až 40 Ex. por.) a listina, o ktorej oprávnený\ntvrdí, že je vykonateľným exekučným titulom (to, či skutočne aj je exekučným titulom, je hmotnoprávnou\npodmienkou exekúcie, ktorú súd skúma pri rozhodovaní o udelení poverenia), prípadne listiny, o ktorých\noprávnený tvrdí, že preukazujú prechod alebo prevod nároku. Všetky ostatné predpoklady exekúcie sú\n\npredpokladmi hmotnoprávnymi (materiálnymi), ktorých nedostatok síce nebráni začatiu a pokračovaniu\nexekučného konania, ale bráni prípustnosti exekúcie ako takej.\nZ vyššie uvedeného potom plynie, že dôvody „zastavenia exekúcie“ uvedené v § 45 ods. 1 ZoRK\nnie sú procesnými podmienkami exekučného konania, ale hmotnoprávnymi predpokladmi prípustnosti\nexekúcie ako takej na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku. Existencia ktoréhokoľvek\nz týchto dôvodov tak predstavuje prekážku vykonania exekúcie, nielen prekážku postupu exekučného\nkonania.\nUstanovenie § 44 ods. 2 Ex. por. ukladá exekučným súdom pri rozhodovaní o udelení poverenia\npreskúmať súlad exekučného titulu so zákonom. Súladom exekučného titulu so zákonom pritom treba\nrozumieť nielen formálne náležitosti exekučného titulu, ale aj to, či je na jeho základe možné exekúciu\nvykonať, teda či tu nie sú také zákonné ustanovenia, ktoré by bránili vykonaniu exekúcie na základe\ntohto exekučného titulu. Tieto zákonné ustanovenia pritom môžu mať rozmanitý charakter - môže\nísť o ustanovenia paušálne vylučujúce určité nároky z uspokojenia v exekúcii, prípadne ustanovenia\nustanovujúce tzv. exekučné imunity a pod. Výnimočne môže ísť aj o ustanovenia, ktoré ustanovujú\npovinnosť exekučného súdu skúmať aj materiálnu správnosť exekučného titulu, teda posúdiť, či nárok\npriznaný exekučným titulom je v súlade s právom.\nTakýmto ustanovením je aj ustanovenie § 45 ZoRK, ktoré umožňuje exekučnému súdu skúmať\nmateriálnu správnosť rozhodcovského rozsudku z hľadísk uvedených v tomto ustanovení, a to sčasti\naj bez návrhu. Z ustanovenia § 45 ZoRK preto možno vyvodiť, že na to, aby mohla byť vykonaná\nexekúcia na základe rozhodcovského rozsudku, musí byť rozhodcovský rozsudok aj v súlade s týmto\nustanovením, teda nesmie byť vydaný v rozhodcovskom konaní, ktoré trpelo vadou uvedenou v §\n40 písm. a) alebo b) ZoRK, a nesmie zaväzovať na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom\nnedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Keď rozhodcovský rozsudok odporuje týmto zákonným\nustanoveniam, tieto jeho nedostatky predstavujú hmotnoprávnu prekážku vykonania exekúcie na jeho\nzáklade.\nZ vyššie uvedeného plynie, že súlad rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu s § 45 ZoRK je\nhmotnoprávnym predpokladom vykonania exekúcie. Exekučný súd je tak povinný od začiatku konania\nprihliadať na to, či tu sú dôvody neprípustnosti exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku uvedené\nv § 45 ZoRK. Jediným obmedzením exekučného súdu v tejto fáze je, že vzhľadom na neúčasť povinného\nv tejto fáze konania sa nemôže zaoberať tými dôvodmi neprípustnosti exekúcie, na ktoré môže prihliadať\nlen na návrh [§ 45 ods. 1 písm. a) v spojení s ods. 2 ZoRK].\nV tomto smere ani Európska komisia vo svojich pripomienkach a ani súdny dvor vo veci C-76/10 nezistili\nžiadny problém v ustanovení § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní v snahe zabrániť exekúcii, ak by\nsa ňou mal porušiť medzinárodný záväzok štátu.\n\nPodľa cit. čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských\nzmluvách ,,Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so\nspotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre\nspotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia\nexistencia možná bez nekalých podmienok“.\nEurópska komisia vo svojich pripomienkach uviedla, že „pokiaľ ide o zásadu efektivity, t.j. o požiadavku,\naby vnútroštátne procesné predpisy neznemožnili alebo nesťažili nadmerne výkon práv uznaných\nprávom Únie, zdá sa, že pokiaľ sa ust. § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní uplatňuje aj\nna prípady, keď požadované plnenie je v rozpore s právom Únie, povinnosť vnútroštátneho súdu\nzastaviť exekučné konanie bez návrhu (ex offo) predstavuje dostatočné zabezpečenie uplatnenia tejto\nzásady“ (bod 33 pripomienok EK vo veci C-76/10).\nPodľa čl. 38 Charty základných práv Európskej únie „politiky štátov zabezpečia vysoký stupeň ochrany\nspotrebiteľa“.\nOchrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z\npredpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom\npostavení a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom akceptovať so\nvšetkými formulárovými klauzulami alebo ju odmietnuť. Možnosť zmeny štandardných podmienok zo\nstrany spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu. Aby sa dosiahla faktická\nrovnosť, je to možné dosiahnuť len vonkajším zásahom (porov. rozsudky Mostaza Claro C 168/05,\nOcéano Grupo Editorial SA C 240/98-C 244/98).\n\nZákon teda výslovne počíta  s prelomením materiálnej právoplatnosti  rozhodcovského rozsudku a z\nustanovenia § 45 ZRK nemožno vylúčiť ani prípady zastavenia exekúcie v celom rozsahu.\n\nOprávnený v odvolaní poukazuje na to, že kým v ,,nachádzacom“ konaní  rozhoduje sudca, v\nexekučnom  vykonáva úkony úradník. Aj tým odôvodňuje neprípustnosť exekučného súdu preskúmavať\nrozhodcovské rozsudky.\n\nK tejto argumentácii odvolací súd poznamenáva, že aj v základnom konaní rozhodujú úradníci. Tak\nje tomu napríklad pri vydávaní platobných rozkazov,  ktoré  po právoplatnosti nadobúdajú účinky\nprávoplatných rozsudkov súdu. Musia sa zároveň vyrovnať s povinnosťou nevydať platobný rozkaz, ak\nzmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky (§ 172 ods. 9 O.s.p.). Vytýkaný nedostatok právomoci\nneobstojí vzhľadom na právomoc sudcu poveriť úradníka vykonávaním úkonov (§ 3 zákona č. 549/2003\nZ. z.). Z ústavnoprávneho hľadiska je dôležité, že vždy za každých okolností je proti rozhodnutiu úradníka\nprípustné odvolanie (čl. 142 ods. 2 ústavy).\n\nNa margo odvolacieho dôvodu, že exekučný súd si „uzurpoval“ vstupovať do ,,nachádzacieho“ konania,\nodvolací súd pripomína ďalšiu judikatúru.\n\nNajvyšší súd už vo viacerých rozhodnutiach konštatoval oprávnenie exekučného súdu preskúmať\nexistenciu rozhodcovskej zmluvy. Vo veci 3Cdo 146/2011 najvyšší súd judikoval, že cit.: ,,Pokiaľ\noprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu,\nje exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe\nuzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať\nrozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či\nrozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný\nsúd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd.  Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť\nsúdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods.\n2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený\nvýkon rozhodnutia neprípustný.“. Obdobne porov. aj uznesenie NS SR vo veci 6Cdo 143/2011,  2Cdo\n245/2010, uznesenia Ústavného súdu vo veciach IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011 a nález Ústavného\nsúdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 2164/10 zo dňa 1.11.2011.\n\nSnaha názorovo uprednostniť jednostranný výklad zákona na strane odvolateľa evidentne a principiálne\nnaráža na ciele práva Európskej únie, ktoré musí štát naplniť. Medzinárodná zmluva vrátane Zmluvy\no fungovaní EÚ má po jej ratifikácii prednosť a v hierarchii právnej sily je nad zákonom (čl. 7 ústavy).\nLojalita k aktom EÚ je zásadná a rešpektovanie judikatúry súdneho dvora je principiálnou otázkou.\nAko už odvolací súd uviedol, nijako nechce relativizovať význam princípu právnej istoty vyplývajúci z\nprávoplatného rozhodnutia ale na druhej strane ak ide o výnimočné  a závažné okolnosti a naplnenie\ncieľov práva EÚ, súd ich má naplniť a predísť situáciám obdobným ako prípad Frucona, v rámci ktorého\nrovnako neúspešne rezonovala obrana slovenskej strany s poukazom na res iudicata a na právoplatné\nrozhodnutia slovenských štátnych súdov v kontroverzii s cieľmi EÚ.\n\nOprávnený v odvolaní opisuje právomoci exekučného súdu len ako súdu, ktorý nemá vykonať nič iné,\nnež pristúpiť k priamemu výkonu exekúcie a vyhnúť sa prieskumu záverov  rozhodcovského súdu.\n\nK tomu odvolací súd poznamenáva, že na prejudiciálnu otázku Krajského súdu v Prešove v exekučnej\nveci POHOTOVOSŤ/Korčkovská  odpovedal súdny dvor uznesením (C-76/10), pretože považoval\notázku vyvodenia dôsledkov exekučným súdom z existencie neprijateľných zmluvných podmienok za\nvec judikovanú (rozsudok ASTURCOM C-40/08) a meritórne sa neodklonil od línie, ktorá exekučnému\nsúdu umožňuje súdny prieskum neprijateľných podmienok. Naopak v čl. 50 zdôraznil povinnosť\nexekučného súdu pristupovať k naplneniu čl. 6 smernice v režime ochrany podľa vnútroštátnych pravidiel\nverejného poriadku t.j. vždy a za každých okolnosti trvať na cieli v čl. 6 smernice, ktoré ustanovenie\noznačil za kogentnú normu.\n\nOdvolací súd si nedokáže predstaviť, aby napriek neprijateľnej rozhodcovskej doložke mal vykonať\nexekúciu bez ďalšieho tak, ako to navrhuje oprávnený v odvolaní a tak ignorovať ciele smernice\nEÚ a v konečnom dôsledku založiť zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú porušením noriem\nsupranacionálneho európskeho práva.\n\nOprávnený v odvolaní poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR vo veci 4Cdo 159/2009, ktoré\nsa však týka odlišnej právnej otázky. Naopak odvolací súd pripomína uznesenie Najvyššieho súdu SR\nvo veci 6Cdo 1/2012, ktoré prelomovo  poukazuje na princíp ochrany spotrebiteľa, ktorého skutočný\nvýznam oprávnený v odvolaní síce formalisticky spomína, ale nijako do reality nepretavuje. Aj keď\nústavnoprávna ochrana a ochrana základných práv a slobôd, medzi ktoré patrí aj vysoký záujem na\nochrane spotrebiteľa  (čl.38 Charty ,,politiky štátov zabezpečia vysoký stupeň ochrany spotrebiteľa“)\nmá subsidiárnu povahu, ciele tejto ochrany sa musia stať súčasťou rozhodovania všeobecných súdov.\nAj exekučný súd je súdom Európskej únie a rámec jeho rozhodovania je meritórne určený Zmluvou o\nfungovaní EÚ, Chartou Európskej únie a smernicou (v predmetnej veci najmä článok 6 smernice).\n\nOprávnený poukázal len na preňho vyhovujúcu časť rozsudku (bod 37, 47) súdneho dvora C-240/08\n(Asturcom) o tom, že právo spoločenstva  neprikazuje národnému súdu, aby nepoužil vnútroštátne\nprocesné normy, na ktorých základe získava rozhodnutie právoplatnosť, aj keby to umožnilo napraviť\nporušenie akéhokoľvek ustanovenia práva spoločenstva  predmetným rozhodnutím a na to, že niet\ndôvod bezbreho chrániť pasívneho spotrebiteľa.\n\nOdvolací súd však musí pristupovať k judikatúre komplexne a ani uvedená časť rozsudku súdneho\ndvora v spojení s ostanými závermi nijako neospravedlňuje oprávneného z aplikácie neprijateľnej\nrozhodcovskej doložky. Oprávnený napríklad už neodcitoval záver z uvedeného rozsudku .\n\nDodávateľ s odbornou starostlivosťou mal a musel vedieť, že nemá používať neprijateľné podmienky\na má poznať aj dôsledky ich používania (§ 4 ods. 8 ZOS). Oprávnený musí počítať s tým, že plnenie\nna základe nekalej podmienky mu súd nemôže vymôcť. Exekúcia vedená na základe neprijateľnej\nrozhodcovskej doložky je neprípustná a exekučný súd na to prihliada už v štádiu rozhodovania o žiadosti\no udelenie poverenia a následne v rámci rozhodovania o zastavení exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. g) EP).\n\nOprávnený v závere odvolania poukazuje na rozsudok NS ČR vo veci 33Cdo 2675/2007 a argumentuje,\nže právom nedovolené plnenie sa spája s predmetom záväzku a nie s okolnosťami, pre ktoré by mal\nbyť výkon práva odmietnutý (pre rozpor s dobrými mravmi) a že za právom nedovolené plnenie treba\nrozumieť právnym poriadkom neaprobované plnenie.\n\nTak ako už odvolací súd spomenul, ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa má vykonať v\nrežime pravidiel verejného poriadku, a teda pravidiel, ktorých dodržiavanie musí štát bezpodmienečne\nvyžadovať (čl. 50 uznesenia súdneho dvora POHOTOVOSŤ/Korčkovská). Odvolací súd vo svetle tohto\ncieľa práva Európskej únie odmieta vymôcť plnenie priznané postupom odporujúcim dobrým mravom.\n\nOprávnený  ďalej do exekučných spisov rozoslal mimoriadne dovolanie, ktoré podal generálny prokurátor\nv jeho prospech a na ktoré oprávnený argumentačne poukazuje (na exekučnom súde je uložené pod\n1SprO 189/2012). Za takýchto okolností prichodilo odvolaciemu súdu vyrovnať sa aj s argumentmi\nuvedenými v mimoriadnom dovolaní.\n\nV mimoriadnom dovolaní sa uvádza, že vzhľadom na obdobie vzniku zmluvy boli súdy povinné aplikovať\nna skutkový stav ustanovenia  § 93 ods. 1 a 2 zákona č. 483/2001 Z. z. cit.: ,,Keďže právny predpis\nukladá banke predložiť klientovi neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy a keďže\npredpokladá následný právny úkon klienta (prijatie alebo odmietnutie návrhu), nemožno pri takto\nšpecifickej právnej úprave aplikovať všeobecné ustanovenia o charaktere individuálneho  dojednania\nzmluvného ustanovenia“. Ďalej generálny prokurátor uvádza, že ,,Na klienta  banky sa totiž vzťahuje\nnevyvrátiteľná domnienka znalosti právneho predpisu. Má sa za to, že klient banky vie, že návrh na\nuzavretie  zmluvy zo strany banky musí obsahovať aj návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy“.\n\nPodľa čl. 3 ods. 2 smernice ,,Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá\nvopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne\nformulovanou štandardnou zmluvou“.\n\nUvedenú argumentáciu generálneho prokurátora považuje odvolací súd za vecne nesprávnu. Povinnosť\nponúknuť spotrebiteľovi rozhodcovské konanie nič nemení na podstate povahy individuálne vyjednanej\nrozhodcovskej doložky. Odvolací súd nepredložil prejudiciálnu otázku na tento problém, pretože nemá\nžiadne pochybnosti o tom, že uvedená zákonná povinnosť bánk nevyjadruje nič iné ako techniku\n\nponuky návrhu, pričom podstata individuálne vyjednanej podmienky sa nemení (CILFIT). Evidentne\nide o vopred dodávateľom naformulované zmluvné klauzuly vrátane časti o rozhodcovskom konaní\na rovnako je zrejmé, že spotrebiteľ  nemôže meniť formulárovú zmluvu ani obsah rozhodcovskej\nzmluvy vrátane rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu. Cieľ smernice garantovať súdnu kontrolu\nneprijateľnosti zmluvných podmienok sa týka 1. dodávateľom vopred naformulovaných klauzúl a 2.\nbez možnosti meniť ich obsah. Je pritom irelevantné, či niektorú časť zmluvy má dodávateľ povinnosť\nosobitne spotrebiteľovi navrhnúť. Je preto vylúčené, bez ďalšieho stotožňovať individuálne vyjednávanie\nso zákonnou povinnosťou oferty rozhodcovskej zmluvy. Podľa názoru vyjadreného v mimoriadnom\ndovolaní by platilo, že všetky rozhodcovské zmluvy dohodnuté medzi bankou a spotrebiteľom sú\nindividuálne vyjednané len z dôvodu zákonnej povinnosti ponúknuť spotrebiteľovi arbitráž. Spotrebiteľ\nmohol rozhodcovskú doložku ako celok prijať alebo odmietnuť, a na otázku, či si rozhodcovskú\ndoložku vymienil, možno iba ťažko odpovedať kladne, keďže jej obsah, vrátane relevantných pravidiel\nrozhodcovského procesu nepoznal. Teória prezentovaná v mimoriadnom dovolaní nielenže vecne\nnesprávne spája individuálne dojednanie s povinnosťou (a technikou) ponuky rozhodcovského procesu\nbankou, ale naviac pri právnom posúdení individuálneho dojednania je v priamom rozpore s relevantnými\nustanoveniami OZ. Nevedno si predstaviť, aké dôsledky by boli pri uznaní tejto teórie v prípade zákonnej\npovinnosti dodávateľov na úverovom trhu  oboznámiť  spotrebiteľov pred uzavretím zmluvy s dôležitými\npodmienkami úveru (§ 5 zákona č. 129/2010 Z. z.). Tu rovnako platí, že za podmienku, ktorá nie je\nindividuálne vyjednaná, sa považuje podmienka, ktorá bola vopred naformulovaná a spotrebiteľ nemôže\nmeniť jej obsah. Ak by podstatu individuálne vyjednanej zmluvnej podmienky determinovala bez ďalšieho\nmožnosť výberu, zo súdnej kontroly by boli vylúčené všetky formulárové typové zmeny a doplnky k\npôvodnej zmluve, keďže bolo len na spotrebiteľovi, či k formulárovým zmenám pristúpi. S tým sa\nodvolací súd nemôže stotožniť, keďže by došlo k popretiu zmyslu a cieľa supranacionálnej ochrany práv\nspotrebiteľa (Smernice 93/13/EHS) a k spochybneniu ochrany a podpory efektívneho vnútorného trhu\nEÚ očisteného od nemorálnych zmluvných klauzúl. Vo formulároch môžu byť pre spotrebiteľa dôležité,\nale aj nepotrebné veci, no spoločným znakom za každých okolností je, že spotrebiteľ nemá možnosť\nmeniť obsah formulára. Buď ho akceptuje alebo zmluva nevznikne. Súdna kontrola bola vytvorená\npráve z dôvodu  ochrany pred diktátom formulárových zmlúv vrátane  formulárových zmien a doplnkov\npripravených vopred dodávateľom. Uvedený cieľ generálny prokurátor vôbec náležite nedocenil, resp.\nnesprávne interpretoval, o to viac, že ide o medzinárodný záväzok Slovenskej republiky k EÚ.\n\nV mimoriadnom dovolaní sa ďalej uvádza, že obligatórny návrh banky sa musí tykať  stáleho\nrozhodcovského súdu, ktorý má riešiť spory z celého územia republiky. ,,Je preto zarážajúce, že\nsúdy považovali za ,,nekalé“, ak banka žiadala, aby klient akceptoval rozhodcovský súd so sídlom\nvzdialeným od jeho bydliska. Znamená to, že súdy vykonali hodnotové (morálne) posúdenie zákonného\nustanovenia“. V tom vidí generálny prokurátor pochybenie súdov.\n\nAj túto argumentáciu považuje odvolací súd za vecne nesprávnu a naviac v  rozpore s judikatúrou\nsúdneho dvora Asturcom C-40/08, Océano gruppo editoriale C-240/98 až 244/98. Odvolací súd je toho\nnázoru, že zákonná úprava o povinnosti banky ponúknuť spotrebiteľovi rozhodcovské konanie nebráni\nvytvoreniu takých podmienok arbitráže, ktorá by zodpovedala judikovaným záverom spomenutým v\nrozsudkoch súdneho dvora. Niet takého racionálneho a obhájiteľného dôvodu, ktorý by „bankovú“\narbitráž pri posudzovaní existencie čo i len spôsobilosti hrozby poškodzovania práv spotrebiteľov\nodlišoval od arbitráže všeobecnej. Závery citovaných rozhodnutí súdneho dvora je potrebné vykladať\ntak, aby boli naplnené ciele a zmysel ochrany spotrebiteľa ako spoločenskej hodnoty postavenej na\nroveň hodnôt verejného poriadku. Tento záver možno vystihnúť z judikatúrneho vývoja súdneho dvora\nv rozhodnutí Pohotovosť/Korčkovská (bod 50.). Preto aj ochrana poskytovaná exekučným súdom\nv exekučnom konaní vo vzťahu k neprijateľnej zmluvnej podmienke je o presadení noriem vyššej\nprávnej sily a záväzku štátu prijať všetky kroky nevyhnutné na to, aby nekalá podmienka spotrebiteľa\nnezaväzovala. Tento záver je plne zlučiteľný aj so zásadami procesnoprávnej autonómie právneho\nporiadku Slovenskej republiky, keďže exekučný súd je všeobecne povinný vždy a v každom štádiu\n(nielen pri exekúcii na podklade rozhodcovského rozsudku a v spotrebiteľskej veci) ex offo prihliadať\nna dôvody, pre ktoré nemožno exekúciu vykonať (pozri vyššie). Pri dôslednom aplikovaní judikatúrnych\nzáverov súdneho dvora tak aj prvostupňový súd ako článok súdnej sústavy EÚ a ako orgán členského\nštátu EÚ postupoval náležite a rozhodol vecne správne tým, že poskytol ochranu spotrebiteľovi pred\nnekalou rozhodcovskou doložkou. Prvostupňový súd tak svojím rozhodnutím ochránil aj jednu z hodnôt,\nna ktorej ochrane musí štát bezvýhradne trvať. V tomto zmysle treba posúdiť aj argumenty generálneho\nprokurátora o hraniciach ochrany spotrebiteľa.\n\nMoc rozhodcu rozhodovať spory nie je delegovaná zo strany žiadneho verejnoprávneho subjektu\n(uznesenie ÚS ČR IV. ÚS 130/02). Ide o úpravu súkromného práva a účastníkom úverových vzťahov\nzákonná úprava o povinnosti ponúknuť arbitráž nebráni takej dohode, ktorá by zodpovedala judikatúre\nsúdneho dvora. Odvolací súd nevidí nič „zarážajúce“ na postupe exekučných súdov. Naopak súdy\ninterpretovali a aplikovali právo v súlade s medzinárodnou zmluvou. Pre úplnosť judikatúra sa už\ndotkla aj možnosti nepoužitia zákonného pravidla (porov. rozsudok Cofidis C-473/00, pripomienky EK\nk prejudiciálnej otázke KS v Prešove C-252/11 Šujetová/Rapid life, v ktorej veci EK navrhuje nepoužiť\nzákonné pravidlo v § 88 ods. 2  O.s.p. in fine v znení účinnom do 31.12.2011; v priebehu prejudiciálneho\nkonania došlo k zmene úpravy; pozn. odvolacieho súdu).\n\nOprávnený predložil do exekučných spisov mimoriadne dovolanie, na ktorého odôvodnenie poukazuje\na odvolací súd sa nemôže stotožniť ani s ďalšou argumentáciou. Oprávnený uvádza pochybenie súdu v\nsúvislosti s tým, že „v žiadnom prípade však zo smernice nevyplýva, že akákoľvek rozhodcovská doložka\nmedzi dodávateľom  a spotrebiteľom je nekalou podmienkou“.\n\nAko už odvolací súd spomenul, smernica uvádza len vzorový okruh podmienok pre členské štáty a čl. 8\nsmernice umožňuje členským štátom prijať opatrenia aj nad rámec smernice. Slovenský zákonodarca\nupravil indikatívny výpočet neprijateľných podmienok. Nemožno preto vylúčiť ani judikatúru, ktorá určí\nrozhodcovské doložky individuálne nevyjednané bez ďalšieho za neprijateľné a bude to na rozdiel od\nnázoru vysloveného v mimoriadnom dovolaní v súlade  s cieľmi smernice a Občianskym zákonníkom.\n\nLen  pre porovnanie podľa rakúskej právnej úpravy predstavuje formulárová  rozhodcovská doložka\nneprípustnú časť zmluvy bez ohľadu na jej formuláciu. Rakúsko má zakázanú rozhodcovskú doložku\na bez toho, aby si ju spotrebiteľ osobitne vyjednal, je neakceptovateľné, aby regulovala vzťah medzi\ndodávateľom a spotrebiteľom („Pokiaľ podnikateľ nepreukáže, že boli zmluvné podmienky jednotlivo\nvyjednané, vzťahuje sa to isté [čo v odseku 1; neprípustné časti zmluvy] aj na zmluvné ustanovenia,\npodľa ktorých: (7) má byť spor medzi podnikateľom a spotrebiteľom rozhodnutý jedným alebo viacerými\nrozhodcami.“ (Zákon z 8. marca 1979, ktorým sa vydávajú ustanovenia na ochranu spotrebiteľa; zákon\nna ochranu spotrebiteľa, Spol. zák. č. 140/1979 z 8. marca 1979, ktorým sa vydávajú ustanovenia na\nochranu spotrebiteľa; § 6 ods. 2 bod 7).\n\nOdvolací súd tiež komparatívne poukazuje na odôvodnenie  k § 617 rakúskeho procesného kódexu,\nspolkový zákonník I č. 7/2006 vo svetle publikácie Dr. Paula Oberhammera ,,Entwurf eines neuen\nSchiedsverfahrensrecht“ vydanej na základe odporúčaní viacerých univerzitných profesorov práva a\niných významných osobností.  Na základe individuálneho dojednania tak môže spotrebiteľ napr. platne\ndojednať právomoc rozhodcu až po vzniku sporu.\n\nRakúska právna úprava vychádza z náročných požiadaviek na vyváženie  skutočného nerovnovážneho\nstavu. Spotrebiteľské a pracovno-právne veci boli označené za objektívne a subjektívne nearbitrabilné.\nArbitráž predstavuje inštitút typicky pre dva rovné subjekty, najčastejšie podnikateľov, ktorí uprednostnia\narbitra pred všeobecným súdom.\n\nIsteže nie je relevantná rakúska právna úprava, ale významná štúdia a pripomenutie rakúskej právnej\nkultúry je, zdá sa, aj v pomeroch slovenského trhu potrebné. Odvolací súd na ňu poukazuje, najmä preto,\nže podľa poznatkov odvolacieho súdu z vlastnej činnosti sa nemožno zbaviť pocitu, že pre porovnanie v\nnašich vnútroštátnych  podmienkach - od právnej vedy cez diskusné fóra, odborné stavovské podujatia\naž po aplikačnú prax finančných a vymáhačských skupín je citeľný nápor na presadenie štandardných\nformulárových rozhodcovských zmlúv v spotrebiteľských veciach, ich vnucovanie spotrebiteľom a na\npresadenie  názorovej línie, že sú to nie dodávatelia, ale spotrebitelia, ktorí si individuálne želajú\n(vyjednávajú) arbitráž. Minimálne, aby sa plošne nie eliminovali neprimeranosti (čl. 7 ods. 1 smernice),\nale plošne presadila konštrukcia zdania jednoznačnej vôle spotrebiteľov riešiť spory v rozhodcovskom\nkonaní. Ide pritom o dôležitú otázku kvality života vo vzťahu k otázke vylúčenia súdnej kontroly\nrozhodcovských zmlúv, pre ich údajné individuálne vyjednanie. V skutočnosti sa odvolací súd nemôže\nzbaviť obavy, že pri názoroch v mimoriadnom dovolaní, ktoré vychádzajú z nesprávnej interpretácie\n\na výkladu noriem európskeho práva, indikujú prístup porušujúci medzinárodné záväzky štátu voči EÚ\n(záväzok lojality), budú široké vrstvy spotrebiteľov sofistikovanými postupmi zbavené komunitárnej\nochrany a práva na súdnu kontrolu rozhodcovských doložiek pre ich údajné individuálne vyjednanie,\nktoré však nie je ničím iným ako odlišným technickým postupom ponúknutia a dojednanie štandardnej\nzmluvnej klauzuly podliehajúcej súdnej kontrole nekalosti zmluvnej podmienky.\n\nV mimoriadnom dovolaní sa vyskytla pochybnosť o súlade ustanovenia § 93 ods. 1 a 2 zákona č.\n483/2001 Z.z. o bankách so smernicou Rady 93/13 EHS a že napriek tomu  vzhľadom na účinky smernice\nnie je možné prehodnotiť zákonnú povinnosť banky.\n\nAj uvedenú argumentáciu považuje odvolací súd za nedôslednú a vecne nesprávnu. Uvedená\nprávna úprava zákona o bankách tak trochu umožňuje prenášať bremeno dôsledkov  z nevhodného\npredkladania zmluvných podmienok na spotrebiteľa. Nevhodné predkladanie zmluvných podmienok\nsa však týka inej smernice a to smernice Európskeho parlamentu a Rady z 11.5.2005  2005/29\nES o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, a ktorou\nsa mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES,\n98/27/ES a 2002/65/ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 („smernica o\nnekalých obchodných praktikách“). Odvolací súd pripomína, že nie zákon o bankách, ale OZ v rovine\nvnútroštátnej zakotvuje normatívne mantinely posúdenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky, zatiaľ čo\nzákon o bankách upravuje iba postup - spôsob - techniku ponuky rozhodcovskej doložky - Generálny\nprokurátor vzťah a prioritu OZ vo vzťahu k zákonu o bankách zásadným spôsobom nedocenil, a preto\nnemožno priznať úspech ani tomuto jeho argumentu.\n\nK relevancii argumentu „veľkosť písma“ odvolací súd poznamenáva, že aj veľkosť písma môže\npredstavovať nekalú obchodnú praktiku v zmysle § 8 ods. 4 Zákona o ochrane spotrebiteľa (porov.  I.\nÚS 342/09 ČR). K nevykonanému dokazovaniu, ktoré generálny prokurátor vytýka, prichodí uviesť, že\nv exekučnom konaní sa v zásade nenariaďuje pojednávanie. V tomto zmysle odvolací súd vyjadruje\nprekvapenie nad nenáležitým konštatovaním generálneho prokurátora o tajnosti, inkvizičnosti charaktere\nexekučného procesu. Je ťažko predstaviteľné, aby v desiatkach tisícoch rozhodcovských exekučných\nveciach súdy začali vykonávať dokazovanie, na ktoré sa poukazuje v mimoriadnom dovolaní. Tým\nodvolací súd nijako nepopiera význam otázky objektívneho skutkového stavu, oboznámenia sa s\nvykonanými dôkazmi a význam predvídateľnosti súdneho  rozhodnutia. Je však  dôležité aj to, že\nna strane oprávneného je dôkazné bremeno preukázať, že spotrebiteľ si perfektne vo svetle vyššie\nuvedených požiadaviek odvolacieho súdu (nielen formálne) vyjednal rozhodcovské konanie. V tomto\nsmere popri nedôslednej argumentácii neboli doložené žiadne relevantné listinné dôkazy podporujúce\nzáver o individuálnom vyjednaní rozhodcovskej doložky. Nie spotrebiteľ má dokázať, že nedošlo k\nindividuálnemu vyjednaniu,  ale dodávateľa zaťažuje bremeno preukázať individuálne vyjednanie (§ 53\nods. 3 OZ) - ani tento aspekt nie je v mimoriadnom dovolaní zohľadnený. Z predloženej zmluvy vo\nsvetle vyššie uvedených dôvodov nevyplýva individuálne vyjednaná rozhodcovská zmluva  a oprávnený\nneoznačil žiadne iné relevantné dôkazy. Iba všeobecné námietky v mimoriadnom dovolaní sú zjavne\nnepostačujúce.\n\nZáverom odvolací súd zhŕňa, že odvolacie námietky oprávneného sú neadekvátne skutkovému a\nprávnemu stavu veci. Občianske súdne konanie má svoje zásady a nemôže predstavovať len akýsi\nnástroj na vymáhanie plnení bez rešpektovania princípov, ktoré sú v súlade s hodnotovým poriadkom\nuznávaným väčšinou v spoločnosti (uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011, IV. ÚS 55/201-19).\n\nZ uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil uznesenie vrátane osvojenia si dôvodov  vo vyššie\nnaznačenom rozsahu (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.). Ani odvolací súd nie je presvedčený, že by sa mal vykonať\npredložený rozsudok súkromného rozhodcu.\n\nO trovách odvolacieho konania rozhodol v zmysle ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods.\n1 O.s.p. tak, že náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva, pretože oprávnený bol v\nodvolacom konaní neúspešný a povinnej a súdnemu exekútorovi v jeho priebehu žiadne nevznikli.\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "3Er/186/2011", "guid": "ff8d4df6-0499-43cd-b826-cc1b48dc1422:15469f37-b7b5-48b2-879e-0d978aac9a0e", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:2606363c-8c99-4caf-8bcd-26a6717dff9a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 60/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 60/2011 z 3. 3. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-03-03", "citacie_n": 3793, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2606363c-8c99-4caf-8bcd-26a6717dff9a"}, {"guid": "ussr:90fa83a3-a427-46f1-9799-7b24a214ff2a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 55/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 55/2011 z 24. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-24", "citacie_n": 11298, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:90fa83a3-a427-46f1-9799-7b24a214ff2a"}, {"guid": "ussr:53975195-7554-40e6-aa6c-f45c83a75783", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 342/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 342/09 z 11. 11. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-11-11", "citacie_n": 314, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:53975195-7554-40e6-aa6c-f45c83a75783"}, {"guid": "2f69e019-b8c6-4d4f-9703-c40f6a97330a:4bdcab0c-35d6-4ac8-90d7-02fbc538ca7f", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2012:2710204379.1", "spisova_znacka": "10CoE/109/2011", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 10CoE/109/2011 z 28. 2. 2012", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2012-02-28", "citacie_n": 121, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2012:2710204379.1"}, {"guid": "87052ca4-9c14-4220-b271-b635baacc14d:3cf0fc59-f4d7-4c96-88b4-d56e397bc8d6", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2012:2509212342.1", "spisova_znacka": "10CoE/153/2011", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 10CoE/153/2011 z 28. 2. 2012", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2012-02-28", "citacie_n": 127, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2012:2509212342.1"}, {"guid": "ff8d4df6-0499-43cd-b826-cc1b48dc1422:15469f37-b7b5-48b2-879e-0d978aac9a0e", "ecli": null, "spisova_znacka": "3Er/186/2011", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Partizánske sp. zn. 3Er/186/2011 z 4. 12. 2018", "sud": "Okresný súd Partizánske", "datum_vydania": "2018-12-04", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ff8d4df6-0499-43cd-b826-cc1b48dc1422:15469f37-b7b5-48b2-879e-0d978aac9a0e"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:77d7ebec-3493-4ce7-9816-298ab77caa60", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:1.US.258.2015.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 258/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 258/2015 z 10. 6. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-06-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.258.2015.1"}, {"guid": "0baeabba-cf91-46aa-bcb4-4ff68e198ce3:3d5d94f9-7d2d-4dbd-8d19-815a66578e69", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2026:8815204370.4", "spisova_znacka": "14CoEk/7/2026", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 14CoEk/7/2026 z 18. 8. 2026", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2026-08-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2026:8815204370.4"}, {"guid": "8bbeb71f-d3a4-4839-8156-be1f6cabce49:cca5b274-6723-4138-b451-05f9e74f2b4b", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2026:8114212552.1", "spisova_znacka": "11CoEk/6/2026", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 11CoEk/6/2026 z 18. 8. 2026", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2026-08-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2026:8114212552.1"}, {"guid": "620ba293-1dfe-4a05-a11f-b09014449b0d:1a97751d-20ef-482d-93f6-1e4dc3a4f253", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2026:8815209886.1", "spisova_znacka": "14CoEk/25/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 14CoEk/25/2025 z 16. 7. 2026", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2026-07-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2026:8815209886.1"}, {"guid": "c0139595-7842-44c9-b870-cb6a9573d21e:a03f7c1c-8039-4624-96cc-86f14fa3282f", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2026:8114212923.1", "spisova_znacka": "26CoEk/5/2026", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 26CoEk/5/2026 z 23. 6. 2026", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2026-06-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2026:8114212923.1"}, {"guid": "fb8f5c36-2ce2-4774-b367-e6dec2a97d82:48cca20a-8721-4417-9b65-f71ebe859fa9", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2026:8815204456.1", "spisova_znacka": "12CoEk/19/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 12CoEk/19/2025 z 28. 5. 2026", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2026-05-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2026:8815204456.1"}, {"guid": "2ce17af1-aec0-4022-b114-01f70a523b74:a057d548-8704-43d0-b699-80333e86c0b6", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2026:8115212243.1", "spisova_znacka": "10CoEk/6/2026", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 10CoEk/6/2026 z 28. 5. 2026", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2026-05-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2026:8115212243.1"}, {"guid": "45ff392d-bda3-4b3a-bdf1-a909982dab4d:b5d4d0d0-5aa4-4dd4-8378-0fe492f4e548", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2026:8814203992.1", "spisova_znacka": "10CoEk/3/2026", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 10CoEk/3/2026 z 23. 4. 2026", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2026-04-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2026:8814203992.1"}, {"guid": "c2c52b3d-b067-4016-9548-c537abc3ee3b:2d4eb62a-6fcc-4fef-bd48-bf8dbc85d3e8", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2026:8815204257.1", "spisova_znacka": "10CoEk/23/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 10CoEk/23/2025 z 23. 4. 2026", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2026-04-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2026:8815204257.1"}, {"guid": "a42e30e3-cf7a-44fc-8494-d3590a233f0a:d56274c8-7c3d-4f08-bf19-ec07004f1875", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2026:8815208293.1", "spisova_znacka": "10CoEk/25/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 10CoEk/25/2025 z 23. 4. 2026", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2026-04-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2026:8815208293.1"}, {"guid": "2bdcad4d-6619-46a5-b9b5-740dd526e223:c277d127-41a5-460f-8e2c-176122b6d116", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2026:8815208751.1", "spisova_znacka": "9CoEk/5/2026", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 9CoEk/5/2026 z 23. 4. 2026", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2026-04-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2026:8815208751.1"}, {"guid": "7c244c2c-5126-434b-b10a-0eadee4a46c3:a051fff2-e0da-482a-9473-040562b38b63", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2026:8115212623.2", "spisova_znacka": "16CoEk/6/2026", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 16CoEk/6/2026 z 21. 4. 2026", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2026-04-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2026:8115212623.2"}, {"guid": "200b13be-c8b8-4263-a6fe-996a8c8c46a8:f8439683-cac6-4ec1-b5e7-33cebc0a3d71", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2026:8115211526.2", "spisova_znacka": "16CoEk/5/2026", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 16CoEk/5/2026 z 21. 4. 2026", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2026-04-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2026:8115211526.2"}, {"guid": "5602f659-990c-4b57-83a7-eac61aa06297:c37f567e-2860-4879-9d56-9d44deaa5908", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2026:7217209602.1", "spisova_znacka": "27CoEk/22/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 27CoEk/22/2025 z 21. 4. 2026", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2026-04-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2026:7217209602.1"}, {"guid": "2249db2a-705e-46a3-a1c0-12cbb5f2fd48:f2faf8f1-acf4-4130-bf43-24ee821828b8", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2026:8115219000.2", "spisova_znacka": "16CoEk/7/2026", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 16CoEk/7/2026 z 21. 4. 2026", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2026-04-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2026:8115219000.2"}, {"guid": "2b1e1c79-ff63-44d9-b1d8-6562d6e13d2d:00f60e1a-69c1-4806-a370-32f91f6144ec", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2026:8815207225.1", "spisova_znacka": "16CoEk/3/2026", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 16CoEk/3/2026 z 21. 4. 2026", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2026-04-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2026:8815207225.1"}, {"guid": "d044d516-457d-4976-83e9-53d11102abc5:f1ed2aaf-415e-4201-a3ef-448fb3365e5e", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2026:8815208297.1", "spisova_znacka": "1CoEk/5/2026", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 1CoEk/5/2026 z 21. 4. 2026", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2026-04-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2026:8815208297.1"}, {"guid": "bb5028ee-dccd-4b44-9f37-00d6de940bf4:09aa77a4-a4e6-4cee-a04c-39855acdb4fc", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2026:8115220608.2", "spisova_znacka": "2CoEk/6/2026", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 2CoEk/6/2026 z 16. 4. 2026", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2026-04-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2026:8115220608.2"}, {"guid": "a43e1ec8-b65d-4529-8890-7c1857cebed9:e54b4652-b4a5-43eb-bc09-7beb746d00be", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2026:8115212791.2", "spisova_znacka": "2CoEk/5/2026", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 2CoEk/5/2026 z 16. 4. 2026", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2026-04-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2026:8115212791.2"}, {"guid": "1754e64e-82c4-487d-af5c-50ad7957f6f7:7415c515-4dbf-4015-920f-eda6317cded7", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2026:8115220628.3", "spisova_znacka": "2CoEk/7/2026", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 2CoEk/7/2026 z 16. 4. 2026", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2026-04-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2026:8115220628.3"}, {"guid": "45c3af35-2fbf-4f64-980e-14fc892a602c:e020c412-0697-4922-b19b-6552910b9851", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2026:8817206293.1", "spisova_znacka": "14CoEk/19/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 14CoEk/19/2025 z 14. 4. 2026", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2026-04-14", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2026:8817206293.1"}, {"guid": "2f17128d-d02d-4c2a-99cb-792ca3e660ff:5098392e-60bf-4e4a-ba83-d1cb3aa82fdc", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2026:8812211876.1", "spisova_znacka": "25CoEk/1/2026", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 25CoEk/1/2026 z 9. 4. 2026", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2026-04-09", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2026:8812211876.1"}, {"guid": "8222954f-79cd-4544-a57b-30e7b232887b:6c4bc94f-df06-4a34-b7c4-62e1f634aaf3", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2026:8814204044.2", "spisova_znacka": "1CoEk/2/2026", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 1CoEk/2/2026 z 9. 4. 2026", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2026-04-09", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2026:8814204044.2"}, {"guid": "1f7ade27-defb-45d3-b455-81e678bde3af:d4e92b5e-1c61-4afc-b933-ec5863cc62e1", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2026:8815204666.1", "spisova_znacka": "22CoEk/21/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 22CoEk/21/2025 z 12. 3. 2026", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2026-03-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2026:8815204666.1"}, {"guid": "d4e17231-9da4-43e9-a63b-a5bbc93f6095:b89790eb-657c-44c3-9466-ab2a6ad02c86", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2026:8815204341.2", "spisova_znacka": "25CoEk/26/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 25CoEk/26/2025 z 12. 3. 2026", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2026-03-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2026:8815204341.2"}, {"guid": "0eb9b0d2-bc5e-4f8b-b363-f590af8ad6c6:e2414060-b6cd-4335-a187-ecbb61a2d75e", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2026:8815208760.1", "spisova_znacka": "27CoEk/2/2026", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 27CoEk/2/2026 z 26. 2. 2026", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2026-02-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2026:8815208760.1"}, {"guid": "9950cf7c-6926-4499-8af1-f248e9da52bc:e295560d-b191-4e83-a978-19a1f0b56448", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2026:8117216110.1", "spisova_znacka": "22CoEk/1/2026", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 22CoEk/1/2026 z 26. 2. 2026", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2026-02-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2026:8117216110.1"}, {"guid": "e9615298-6a7c-4f17-a7f7-9938460e5271:3949143a-b9d1-4b4f-9ff8-fe3727dfd679", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2026:8815204674.1", "spisova_znacka": "11CoEk/21/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 11CoEk/21/2025 z 24. 2. 2026", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2026-02-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2026:8815204674.1"}, {"guid": "011a8361-1c7a-4b50-bafb-92e0c4c6e0ef:374678e7-b2bc-4e77-8bbb-404bfd9193fc", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2026:8815204701.1", "spisova_znacka": "11CoEk/22/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 11CoEk/22/2025 z 24. 2. 2026", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2026-02-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2026:8815204701.1"}, {"guid": "1707bffa-6cc3-4544-8f62-573557c9c6af:0be060b8-2843-4a69-a079-2fd0cad24ad9", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2026:8214206480.3", "spisova_znacka": "11CoEk/17/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 11CoEk/17/2025 z 24. 2. 2026", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2026-02-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2026:8214206480.3"}]}