Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 5To/8/2012 z 12. 3. 2012 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 12. marca 2012, sp. zn. 5To/8/2012, ECLI:SK:KSPO:2012:8710010328.1 Krajský súd Prešov | 5To/8/2012 | ECLI:SK:KSPO:2012:8710010328.1 | 2012-03-12 | Rozsudok Oblasť práva: Trestné právo – Život a zdravie Citované ustanovenia: § 321 ods. 1 písm. d) TP, § 288 ods. 1 TP, § 156 ods. 1 TZ, § 322 ods. 3 TP, § 156 ods. 2 písm. a) TZ, § 321 ods. 3 TP, § 321 ods. 1 písm. f) TP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/5755143d-0810-460a-b6c2-100383c155a7 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2012:8710010328.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5To/8/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8710010328
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Rešatková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8710010328.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Evy Rešatkovej a sudcov JUDr.
Evy Pirkovskej a JUDr. Vladimíra Monoka na verejnom zasadnutí konanom dňa 13.03.2012 v Prešove
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, f/, ods. 3 Tr. poriadku na podklade odvolania obžalovaného O. N. z r
u š u j e v rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 5T 80/2010 zo dňa 23. novembra 2011 výrok
o náhrade škody.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku

poškodených O. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., C. XXX/XX, Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, a. s.,
krajská pobočka Prešov, Kúpeľná 5, Prešov, a Sociálnu poisťovňu, pobočka Bratislava, Záhradnícka 31,
Bratislava,

podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku s ich nárokom na náhradu škody o d k a z u j e na občianske
súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. 5T 80/2010 zo dňa 23.11.2011 bol obžalovaný O. N. uznaný
vinným zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona na tom
skutkovom základe, že

- dňa 02.02.2010 v čase okolo 13.00 hod. v S. na ulici C. č. XXX/XX v rodinnom dome napadol svojho
brata O. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S., ulica C. č. XXX/XX tak, že po predchádzajúcej hádke a
vzájomnom postrkovaní O. N. spadol na zem, kde ho O. N. najmenej jedenkrát kopol do hlavy a viackrát
udrel päsťou do tváre, čím spôsobil O. N. ľahké zranenia to otras mozgu, zlomeninu nosových kostí,
opuch a modrinu v okolí ľavého oka a líca, vylomenie troch predných zubov hore, nalomenie dvoch
predných zubov dole, tržné rany nosa a pier a dutiny ústnej, ktoré si vyžiadali práceneschopnosť od
03.02.2010 do 07.03.2010,

za čo mu bol podľa § 156 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2, 3 Tr. zákona, § 36 písm. j / Tr. zákona
uložený trest odňatia slobody v trvaní 1 (jedného) roka, ktorého výkon mu bol podľa § 49 ods. 1 písm.
a/ Tr. zákona podmienečne odložený a súčasne podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona mu bola určená skúšobná
doba v trvaní 16 (šestnásť) mesiacov.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku obžalovanému O. N. bola uložená povinnosť zaplatiť poškodenému O.
N. škodu vo výške 1.714,70 eur, Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a. s., krajská pobočka Prešov, škodu



vo výške 886,47 eur a Sociálnej poisťovni, pobočka Bratislava, škodu vo výške 349,- eur, pričom podľa
§ 288 ods. 2 Tr. poriadku bol poškodený O. N. so zvyškom svojho nároku na náhradu škody odkázaný
na občianske súdne konanie.

Proti tomu rozsudku podal ihneď po jeho vyhlásení odvolanie obžalovaný O. N., ktoré dodatočne
písomne odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu. V ňom konštatoval, že skutkový stav nebol náležite
zistený, súd nezobral do úvahy všetky okolnosti prípadu a preto nesprávne rozhodol. Predovšetkým
súd neakceptoval jeho obranu, ktorá spočívala v tom, že sám bol napadnutý a iba sa bránil útokom
poškodeného, jeho obrana je preukázaná nepochybne ranou na ruke a rozbitou perou ako aj oškretou
bradou, akýkoľvek útok na poškodeného popiera, čo je v priamom rozpore so zisteniami lekárov v
deň skutku. Znalec na hlavnom pojednávaní nevylúčil, že poranenie jeho ruky mohlo byť ako následok
odvracania útoku a ani popis zranení poškodeného nevylučuje jeho obranu, práve naopak, vylučuje
pravdivosť tvrdení poškodeného, pretože žiaden kop do hlavy sa v popise útokov nenachádza, čo
svedčí o tom, že poškodený klame. Poškodený obvinil svedkyňu V. M., že poranenie obžalovanému
spôsobila ona, nepravdivo vypovedal aj o jeho požívaní alkoholu, pretože nepije niekoľko rokov. Taktiež
súd nevyhovel jeho návrhu o ohliadke miesta činu, pretože skutok sa mal odohrať medzi stenou a
schodmi v úzkom priestore, kde je kopnutie, tak ako ho popísal poškodený, vylúčené. Tvrdenie súdu
o tom, že si poškodený nemohol privodiť poranenia sám, je ničím nepodložené, pretože aj matka
vypovedala, že syn sa pokúšal vstať zo zeme, avšak sa mu to nedarilo, a opäť asi zo tri razy spadol
na zem. Chcel by zdôrazniť, že jeho jediným cieľom bolo brániť sa pred útokom so zbraňou a jeho
obrana pred útokom poškodeného so zbraňou bola nepochybne primeraná útoku a jedine táto zabránila
pred utrpením oveľa horších následkov, než aké utrpel. Z priestoru, kde k útoku došlo, nemohol utiecť,
preto došlo k jeho obrane. V ďalšom zdôraznil, že celá výpoveď poškodeného z právneho hľadiska
neobstojí, pretože poškodený tvrdí, že ho iba odstrčil pravou rukou, a aj on mal rozbitú peru, oškretú
bradu a poranenú ruku, čo výpoveď poškodeného priamo neguje. Tieto materiálne dôkazy ale súd
prehliadol. Súd absolútne ignoroval výpovede svedkov M. N., V. M., ktorí potvrdili, že poškodený je
násilnej povahy a už v minulosti napadol jeho, ako aj ich nebohého otca a terorizoval celú rodinu. Súd
mal možnosť zistiť nepravdivé údaje, ktoré produkoval poškodený, no z neznámych dôvodov práve
týmto údajom uveril. Jeho tvrdenie o obrane vylúčil. Právo brániť sa vyplýva zo základného zákona a
je podporené ďalšími právnymi normami vrátane trestného zákona. Brániť sa nie je len právo ale aj
morálna povinnosť, a o tom, že sme nútení sa aj v súčasnosti brániť, svedčia aj ďalšie útoky, ktoré sú v
súčasnosti monitorované políciou OO PZ Svit. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby súd zrušil napadnutý
rozsudok a vec vrátil okresnému súdu za účelom doplnenia dokazovania ohliadkou miesta činu, ktorá by
vylúčila spôsob zranenia poškodeného, zaistenia skrutkovača, a až po takto vykonanom dokazovaní a
zohľadnení všetkých svedeckých výpovedí v častiach, na ktoré poukázal, podľa jeho názoru bude môcť
súd správne rozhodnúť. Alternatívne navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a jeho spod obžaloby oslobodiť.

Na podklade riadne, včas a oprávnenou osobou podaného odvolania krajský súd ako odvolací súd
preskúmal v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo, prihliadajúc aj na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie
dovolania, a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

V rámci prieskumného konania sa odvolací súd v prvom rade zaoberal tým, či konanie predchádzajúce
napadnutým výrokom v rozsudku, bolo v súlade s procesným predpisom. Zistil pritom, že okresný súd
vykonal dokazovanie spôsobom zodpovedajúcim zákonu a v rozsahu postačujúcom pre rozhodnutie vo
veci. Takto zákonne zabezpečenú dôkaznú situáciu vyhodnotil v súlade so zásadou uvedenou v § 2
ods. 12 Tr. poriadku a vyvodil skutkové zistenia uvedené vo výroku napadnutého rozsudku, s ktorými
sa stotožnil aj odvolací súd.

Svoje rozhodnutie o vine konajúci súd založil na výpovedí poškodeného O. N., ktorého tvrdenia
potvrdzovali výpoveď svedkyne V. N., znalecký posudok a tiež listinné dôkazy. Z nich vyplynulo, že
poškodený bol dňa 02.02.2010 okolo 13,00 hod. napadnutý a opakovane bitý a udieraný päsťami do
tváre, v dôsledku ktorých úderov utrpel zranenia uvedené a popísané v obžalobnom návrhu, a tiež to, že
krátko po incidente ošetrujúcim lekárom označil za útočníka práve obžalovaného. Rozsah a lokalizácia
jednotlivých zranení popísaných v lekárskych správach a nálezoch tiež jednoznačne svedčili pre to,
že obžalovaný poškodeného musel udrieť päsťou do tváre viackrát a objektívne nevylúčili ani to, že
obžalovaný poškodeného najmenej jedenkrát kopol do presne nelokalizovaného miesta na hlave. Znalec



z odvetvia traumatológie MUDr. C. vylúčil, aby zistené poranenia u poškodeného O. N. mohli vzniknúť
pádom na zem alebo nárazom na prekážku. Poranenia u poškodeného vznikli najmenej troma údermi,
teda nevylúčil aj viac úderov, pričom jedným úderom mohli vzniknúť poranenia tržná rana na koži pery
vľavo, na sliznici hornej a dolnej pery vľavo s úplným vyrazením horných stredných rezákov a odlomením
korunky ľavého horného malého rezáka a kývavosť stredných dolných rezákov, no nedá sa vylúčiť, že
uvedené poranenia mohli vzniknúť aj po 2-3 úderoch do oblasti úst poškodeného. Z hľadiska tohto
dôkazu potom neobstojí obrana obžalovaného, že poškodeného udrel päsťou iba dvakrát do tváre.
Za objektívnejšie a hodnovernejšie považoval preto súd prvého stupňa tvrdenia poškodeného O. N.
a obranu obžalovaného vyhodnotil ako účelovú, tendenčnú, použitú v snahe sa vyviniť z následkov
jeho trestnej zodpovednosti. Obranu obžalovaného vylučuje aj samotný znalecký posudok a výpoveď
znalca, podľa ktorých obžalovaný O. N. utrpel len vonkajšie poranenia, pomliaždenie a povrchovú
tržnozmliaždenú ranu mäkkých tkanív pravej ruky nad 4. a 5. záprstnou kosťou a kožnú odreninu brady
vpravo. Zranenia obžalovaného na ruke mohli vzniknúť pri údere na oblasť úst poškodeného O. N.
a zodpovedali skôr aktívnemu útoku obžalovaného na poškodeného, než jeho pasívnej obrane pred
útokom poškodeného. Taktiež neobstojí ani obrana obžalovaného spočívajúca v nutnej obrane pred
útokom vedeným poškodeným šrubovákom v ruke, pretože ak aj obžalovaný utrpel pri tom poranenia
pravej ruky, išlo o povrchovú ranu, ktorá si podľa znalca nevyžadovala ani jej zašitie či ďalšie lekárske
ošetrenie, teda nemohlo ísť o aktívny útok poškodeného na obžalovaného O. N.. Ani jeden vykonaný
dôkaz nesvedčil pre to, aby poškodený O. N. utrpel zranenia na inom mieste, či iným spôsobom a
inou osobou útočníka. Okrem toho samotný obžalovaný ani nepoprel, aby v predmetný deň fyzicky
nezaútočil na poškodeného. Svedecká výpoveď V. N. svedčí tiež pre záver súdu o hodnovernosti
a objektivite výpovedí poškodeného aj preto, že sám obžalovaný tejto svedkyni ihneď po incidente
povedal, aby poškodenému privolala lekársku pomoc a teda musel si byť práve pre toto jeho tvrdenie
vedomý následkov, ktoré svojím konaním spôsobil poškodenému. Svedecké výpovede V. M. a Ing. M.
N. síce svedčili pre tvrdenia obžalovaného O. N., avšak tieto konajúci súd hodnotil ako nadržiavanie
obžalovanému, čo bolo ovplyvnené pozitívnejším vzťahom k obžalovanému a negatívnejším vzťahom
k poškodenému. Motív konania obžalovaného vyplýval z dlhšie narušených vzťahov a spolužitia, čo
potvrdili aj svedkovia V. M. a Ing. M. N..

S uvedeným hodnotením dôkaznej situácie sa stotožnil aj odvolací súd a v celom rozsahu naň odkazuje,
keďže skutkové okolnosti sa opierajú o zistenia z legálne zabezpečených dôkazov. Aj podľa názoru
odvolacieho súdu zabezpečenými dôkazmi bolo nepochybne preukázané, že poranenia u poškodeného
O. N. vznikli dňa 2.2.2010 v čase okolo 13,00 hod. v mieste jeho trvalého bydliska počas konfliktu s
obžalovaným O. N.. K tomu vypovedala matka oboch aktérov, svedkyňa V. N., ale tiež poškodený a
obžalovaný, ktorý potvrdil fyzický atak na poškodeného v menšom rozsahu, ako ho uvádzal poškodený.
Okrem toho zo záznamu služby OO PZ Svit vyplýva, že po dostavení sa na miesto činu za účelom
preverenia oznámenia pobitia sa bratov N. o 14,00 hod. hliadka zistila, že sa tam nachádza rýchla
zdravotná pomoc, ktorá odviezla poškodeného do nemocnice Poprad. Z uvedeného je teda zrejmé, že po
konflikte sa poškodený zdržiaval iba doma a preto k vzniku objektívne zistených poranení u poškodeného
nemohlo dôjsť inde, ako v jeho rodinnom dome.

Následky vzniknuté v dôsledku fyzického útoku obžalovaného na poškodeného sú nepochybné. Ide
o poranenia - otras mozgu, zlomeninu nosových kostí, opuch a modrinu v okolí ľavého oka a líca,
vylomenie troch predných zubov hore, nalomenie dvoch predných zubov dole, tržné rany nosa, pier a
dutiny ústnej, v dôsledku ktorých bol poškodený práceneschopný po dobu od 3.2.2010 do 7.3.2010. To
obžalovaný odvolaním ani nenapádal.

U obžalovaného mali vzniknúť počas konfliktu s poškodeným poranenia na brade vpravo drobná
povrchová odrenina, opuch a bolestivosť na dotyk v oblasti 4. a 5. záprstnej kosti vpravo, malá tržná rana
v oblasti strednej tretiny 5. záprstnej kosti bez potreby zošitia a drobná povrchová odrenina v oblasti
horného medzičlánkového kĺbu 2. prsta pravej ruky. V súvislosti s mechanizmom vzniku poranení u
poškodeného je potrebné uviesť, že okrem drobnej povrchovej odreniny na brade vpravo všetky ostatné
poranenia mohli vzniknúť pri údere päsťou do úst poškodeného.

Ako to vyplýva z obsahu dokazovania, konajúci súd posudzoval dve verzie konfliktu medzi obžalovaným
a poškodeným rozdielne týmito aktérmi popísanými.



Obžalovaný od počiatku tvrdil, že poškodený naňho zaútočil so skrutkovačom v ruke do oblasti brucha
za súčasného vyhrážania sa, že ho rozpára, pričom v dôsledku odvracania tohto útoku utrpel poranenie
ruky, ktoré bolo objektivizované, a následne poškodený ho udrel päsťou do tváre, kedy mu spôsobil
ďalšie poranenia, preto ho dvakrát udrel päsťou do tváre, v dôsledku čoho poškodený spadol na zem.
Pri páde chrbtom na zem sa mohol poškodený udrieť o schody a tak si mohol spôsobiť poranenia.

Táto výpoveď obžalovaného tak ako na to poukázal aj konajúci súd, nemá oporu vo vykonaných
dôkazoch. Znaleckým dokazovaním bolo vyvrátené tvrdenie obžalovaného, aby poranenia poškodeného
vznikli pádom na zem a tiež, aby útok na poškodeného smeroval iba dvakrát. Znalec na základe
objektívne zistených poranení u poškodeného v krátkej dobe po ich vzniku posúdil najmenej tri útoky
na oblasť hlavy poškodeného a vylúčil mechanizmus vzniku poranenia pádom na zem. Tvrdenie
obžalovaného, že bol napadnutý skrutkovačom, je vyvrátené taktiež znaleckým dokazovaním. Uňho
zistené poranenia na pravej ruke preukazujú aktívny útok na poškodeného a pokiaľ ide o poranenie
zistené na brade vpravo ako drobná povrchová odrenina, táto môže zodpovedať obrane poškodeného.
Výpoveď poškodeného znalecké dokazovanie potvrdzuje v tom smere, že obžalovaný ho najmenej trikrát
udrel päsťou do oblasti tváre, pričom počet týchto úderov mohol byť vyšší. Vznik poranení nie je vylúčený
ani počas ležania poškodeného. To, že poškodený vo svojej výpovedi uviedol vyšší počet útokov na jeho
telesnú integritu nespochybňuje jeho celú výpoveď, pretože časť jeho výpovede ohľadne útoku na jeho
osobu a spôsobenie následkov bolo preukázané vyššie spomenutými dôkazmi.

Za danej situácie záver okresného súdu o tom, že skutok sa stal tak, ako je rozvedený vo výroku o vine,
a tento spáchal obžalovaný, je správny.

Vo vzťahu k ďalším uplatňovaným odvolacím námietkam odvolací súd poznamenáva, že výpovede
svedkov V. M. a M. N. nemali podstatný vplyv na ustálenie skutkových zistení, keďže títo neboli
priamymi účastníkmi konfliktu medzi obžalovaným a poškodeným ako jeho pozorovatelia. K udalosti sa
vedeli vyjadriť len cez sprostredkované informácie od obžalovaného. Pokiaľ ide o odmietnutie návrhu
obhajoby vykonať obhliadku miesta činu a zaistiť skrutkovač, ktorý mal mať v inkriminovanú dobu v ruke
poškodený, k tomu je potrebné uviesť iba to, že aj keď znalec nevylúčil poranenie ruky so skrutkovačom,
vyjadril sa k ďalším zraneniam ruky obžalovaného, ktoré najpravdepodobnejšie vznikli priamym úderom
päste do poškodeného. Vykonaním navrhovaných dôkazov obhajobou, podľa názoru odvolacieho súdu,
sa skutkové okolnosti bližšie neobjasnia a sú nadbytočnými so zreteľom na zabezpečenú dôkaznú
situáciu, ktorá postačovala na rozhodnutie vo veci samej.

Správne je aj právne posúdenie skutku. Obžalovaný svojím konaním, keď poškodenému, ktorý je jeho
bratom a s ktorým mal vyhranený vzťah, spôsobil ľahkú ujmu na zdraví, naplnil tak objektívnu stránku
skutkovej podstaty trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zákona berúc
na zreteľ aj osobitný kvalifikačný pojem uvedený v § 139 ods. 1 písm. c/. Obžalovaný spáchal prečin
ublíženia na zdraví v priamom úmysle, o čom svedčí použitá sila a intenzita útoku na tvár poškodeného.
Ak obžalovaný zaútočil na tvár poškodeného silou strednou až silnou, chcel mu spôsobiť
poranenia
objektívne zistené pri lekárskom ošetrení. Medzi vzniknutým následkom a konaním obžalovaného je
príčinná súvislosť.

Následne odvolací súd preskúmaval aj výrok o treste. Zistil pritom, že konajúci súd zohľadnil všetky
okolnosti dané zákonom. Jednak išlo o okolnosti prípadu, jednak o okolnosti osoby obžalovaného. Za
poľahčujúcu okolnosť okresný súd vyhodnotil zistenie, že pred spáchaním trestného činu obžalovaný
viedol riadny život, ktoré vyplynulo z odpisu registra trestov a z hodnotení obžalovaného. Vzhľadom i na
spôsobený následok nielen vo forme poranení ale aj následného liečenia a obmedzenia poškodeného
počas bežného života, správne určil ako druh trestu trest odňatia slobody, ktorý uložil na dolnej hranici
zákonom stanovenej trestnej sadzby. Zákonu zodpovedá aj spôsob výkonu tohto trestu, t.j. že uložený
trest vo výmere jedného roka bol obžalovanému podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona podmienečne
odložený, keďže nebolo zistené, aby výkon trestu odňatia slobody bol nevyhnutný. To napokon vyplýva
aj z doterajšieho spôsobu života obžalovaného, ktorý nebol doposiaľ postihnutý za protiprávne konanie.
Určenie skúšobnej doby na 16 mesiacov je dostatočnou dobou na preukázanie, či obžalovaný počas
nej bude viesť riadny život a odčiní následky trestného činu a to svojím aktívnym prístupom.



Pochybil však konajúci súd, ak uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodeným O. N., VšZP,
a. s., krajská pobočka Prešov, a Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava, škodu v určených sumách.
Takýmto rozhodnutím porušil ustanovenie § 327 ods. 2 Tr. poriadku. Je potrebné si uvedomiť, že vo
veci bol uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 5To/9/2011 z 15.03.2011 zrušený rozsudok
Okresného súdu Poprad sp. zn. 5T/80/2010 zo dňa 29.11.2010 iba na podklade odvolania obžalovaného
podaného v jeho prospech, ktorým bolo po uznaní viny obžalovaného a uložení trestu rozhodnuté
aj o nárokoch poškodených tak, že títo podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku boli so svojimi nárokmi na
náhradu škodu odkázaní na občianske súdne konanie. Za tejto procesnej situácie okresný súd po
opätovnom rozhodovaní vo veci nemohol uložiť obžalovanému povinnosť nahradiť poškodeným škodu,
pretože týmto postupom postavil obžalovaného do horšieho postavenia ako bol po vyhlásení zrušeného
rozsudku a porušil tak ustanovenie § 322 ods. 3 Tr. poriadku.

S poukazom na toto pochybenie odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok iba vo výroku o náhrade škody,
keďže výroky o vine a treste považoval za zákonné, a rozhodol spôsobom uvedeným vo výroku tohto
rozsudku, ktorý nezhoršuje postavenie obžalovaného.

To boli podstatné dôvody, pre ktoré odvolací súd odvolanie obžalovaného považoval iba za čiastočne
odôvodnené a to s prihliadnutím na zistené pochybenie, ktoré namietané nebolo, ale ktoré zhoršovalo
postavenie obžalovaného.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.