Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 3CoP/53/2012 z 21. 8. 2012 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 21. augusta 2012, sp. zn. 3CoP/53/2012, ECLI:SK:KSPO:2012:8611201913.1 Krajský súd Prešov | 3CoP/53/2012 | ECLI:SK:KSPO:2012:8611201913.1 | 2012-08-21 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: OSP, zákon č. 94/1963 Zb. o rodine Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/e97f775c-ccef-4e25-8f16-88701dad98be Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2012:8611201913.1 Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 3CoP/53/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8611201913 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8611201913.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu JUDr. Anny Ilčinovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. v právnej veci maloletej D. R., nar. X. X.. XXXX, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bardejov, pracovisko Svidník, dieťa rodičov P. R., rod. K., nar. X. XX. XXXX, bytom M. XX, XXX XX R., zastúpenej Mgr. Ing. Petrom Holéczym, advokátom, Vojenská 5, Košice a M. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom K., F. X, zastúpeného JUDr. Petrom Kleinom, advokátom v Košiciach, Kukučínova 7, o návrhu matky na zvýšenie výživného, o odvolaní matky a otca proti rozsudku Okresného súdu Svidník zo dňa 31. 1. 2012, č. k. 3P 24/2011-73, takto jednohlasne r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Svidník (ďalej len prvostupňový súd) napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Svidník z 12. 12. 2008, č. k. 3P 24/2008-23 vo výroku o výživnom tak, že zvýšil výživné zo strany otca na mal. D. zo sumy 83,- Eur na sumu 250 Eur mesačne od 1. 9. 2011 s povinnosťou otca platiť výživné k rukám matky vždy do 15.-teho dňa v mesiaci vopred. V prevyšujúcej časti súd návrh matky zamietol a dlžné výživné za obdobie od 1. 9. 2011 do 31. 1. 2012 vo výške 835,- Eur zaviazal otca zaplatiť v mesačných splátkach po 50,- Eur spolu s bežným výživným k rukám matky počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil zistením, že k poslednej úprave výživného došlo rozsudkom Okresného súdu Svidník zo dňa 12. 12. 2008, č. k. 3P 24/2008-23, ktorým bolo zvýšené výživné zo strany otca zo sumy 1 500,- Sk na sumu 2 500 Sk mesačne od 1. 1. 2009 do budúcnosti. Mal. D. pochádza z mimomanželského vzťahu rodičov. Je ťažko zdravotne a mentálne postihnutá a je odkázaná na sprievodcu. Mal. D. navštevuje denne súkromnú špeciálnu Základnú školu vo B. „N. F.“ n. o.. Matka okrem maloletej D. má ďalšie dve vyživovacie povinnosti k deťom z predchádzajúcich vzťahov, a to k mal. F., nar. X. X.. XXXX a k mal. K., nar. XX. X. XXXX. Matka spolu s 3 maloletými deťmi žije v rodinnom dome svojej matky v obci M., je poberateľkou príspevku za opatrovanie a prídavkov na 3 maloleté deti v sume 334 Eur mesačne. V súvislosti s ťažkým zdravotným postihnutím mal. D. má zvýšené náklady na lieky, čo predstavuje mesačne sumu 70 Eur, tiež jej neustále zakupuje vitamíny. Maloletá je plienkovaná, zvýšené náklady matke vznikajú v súvislosti s nákupom ošatenia, obutia a hygienických potrieb. Otec sa s maloletou nestretáva, okrem platenia výživného neprejavuje o ňu záujem. Otec je ženatý, podniká pod obchodným menom M. C. - J. s miestom podnikania F. X, K. N. Q.. Má rozsiahly predmet podnikania a podľa daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby mal príjmy za rok 2010 vo výške 178 135,86 Eur, výdavky 212 169,37 Eur. Otec podobne ako v čase predchádzajúcej úpravy výživného bol v strate podľa daňového priznania. Má zásoby celkom vo výške 25 112 Eur, jeho pohľadávky predstavujú výšku 20195 Eur. Otec spolu s manželkou je bezpodielovým spoluvlastníkom 3-izbového bytu a chaty, manželka je vlastníčkou garáže. Ďalej je vlastníkom motorového vozidla zn. BMW a zn. Fiat Ducato, jeho manželka je vlastníčka motorového vozidla zn. Volkswagen a plnoletý syn otca, ktorý s ním žije v spoločnej domácnosti a je nezamestnaný, vlastní motorové vozidlo zn. Mercedes. S poukazom na ustanovenie § 62 ods. 1 - 5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1. Zákona o rodine, prvostupňový súd uzavrel, že od poslednej úpravy výživného sa zmenili pomery na strane mal. D., ktorá má v súčasnej dobe 11 rokov, je vekovo staršia a naďalej je ťažko zdravotne postihnutá. Všetka starostlivosť o maloletú je na matke, ktorá v súvislosti s nepriaznivým zdravotným stavom maloletej má zvýšené náklady na uspokojovanie jej základných životných potrieb (strava, lieky, hygiena, oblečenie, obuv, dennodenná dochádzka do školy). Pomery na strane otca, ktorý je živnostník a podniká sú priaznivé. Hoci podľa daňového priznania za rok 2010 vykazuje stratu, je majetný. Okrem mal. D. otec ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá. Súd uzavrel, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, a preto zvýšil výživné zo strany otca na maloletú zo sumy 83,- Eur mesačne na sumu 250 Eur mesačne s účinnosťou od 1. 9. 2011, teda od začiatku školského roku. Takto zvýšené výživné súd považoval za primerané vzhľadom na potreby, vek a nepriaznivý zdravotný stav maloletej, ako aj na možnosti a schopnosti otca. Súd zároveň povolil otcovi zaplatiť dlžné výživné v pravidelných mesačných splátkach po 50,- Eur spolu s bežným výživným k rukám matky (§ 160 ods. 1 O. s. p.). Keďže matka žiadala zvýšiť výživné až na sumu 450 Eur mesačne, súd v prevyšujúcej časti návrh matka ako nedôvodný zamietol. Podobne zamietol alternatívny návrh matky na zverenie maloletej do starostlivosti otca alebo striedavej starostlivosti rodičov z dôvodu, že takáto starostlivosť by nebola v prospech maloletej. O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p.. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie obidvaja rodičia. Matka v odvolaní navrhla napadnutý rozsudok zmeniť a zvýšiť výživné až na sumu 450,- Eur mesačne počnúc dňom 1. 1. 2011. Nedoplatok na výživnom vo výške 4 404,- Eur žiadala zaviazať otca zaplatiť do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň si uplatnila nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov na právne zastúpenie. Alternatívne žiadala rozsudok vo výroku o zmietnutí návrhu matky o dlžnom výživnom a trovách konania zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vytýkala súdu prvého stupňa, že neprihliadal na to, že samotný proces trval vyše roka, a to nie z viny matky, ale z viny otca, a preto osobitná prémia vo forme povolenia splátok otcovi by nemala byť povolená. Tiež nesúhlasí s určením dátumu zvýšeného výživného až od 1. 9. 2011, nakoľko potreby maloletej v žiadanej výške 450,- Eur mesačne matka žiadala zvýšiť už od 1. 1. 2011. Keďže matka celodenne zabezpečuje starostlivosť o maloletú, bola v 11. roku života maloletého dieťaťa nútená obrátiť sa vo veci zvýšenia výživného na právneho zástupcu. Z tohto dôvodu považuje rozhodnutie súdu o nepriznaní práva na náhradu trov konania za nesprávne a žiada priznať náhradu trov právneho zastúpenia v prvostupňovom konaní a v odvolacom konaní vo výške 132,64 Eur. Otec v odvolaní navrhol rozsudok vo vyhovujúcej časti ako nedôvodný zamietnuť. Nesúhlasil so zvýšením výživného na sumu 250,- Eur mesačne, lebo zvýšenie výživného nemá opodstatnenie vzhľadom na jeho majetkové pomery a zdravotný stav. Zdôraznil, že je ženatý, spolu s manželkou P. C. v ich spoločnej domácnosti žijú aj 2 dospelí synovia, ktorí sú nezamestnaní. Výška priznaného výživného vzhľadom na skutočnosť, že otec má byť uznaný za invalidného neobstojí, je nereálna a neodzrkadľuje jeho momentálne zdravotné a majetkové pomery. Matka k odvolaniu otca uviedla, že všetky v odvolaní tvrdené dôvody otec uvádzal už pri samotnom pojednávaní pred prvostupňovým súdom. Na skutočnosť, že dospelí synovia žijú v domácnosti s otcom nemožno brať žiaden zreteľ vo vzťahu k výživnému, lebo spoločné bývanie optimalizuje životné náklady tak otca, ako aj dospelých synov, ktorí sa majú možnosť podieľať na úhradách za byt otca, miesto toho, aby platili úhrady za 3 byty. Súd nemohol vzať zreteľ na budúce možné uznanie otca za invalidného, ktoré je zatiaľ len fiktívne. Naviac aj v prípade uznania otca za invalidného sa dlhodobo nezmenia jeho príjmové a majetkové pomery, na ktoré súd prvého stupňa vzal zreteľ z priemeru za posledných minimálne 12 mesiacov. Navrhla, aby odvolací súd rozhodol v súlade s jej odvolacím návrhom. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca a matky písomne nevyjadril. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa ust. § 10 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O. s. p. a zistil, že odvolanie matky a otca nie je dôvodné. O odvolaní bolo rozhodnuté postupom podľa ust. § 214 ods. 2 O. s. p. v spojení s ust. § 156 ods. 3 O. s. p., pričom miesto a čas vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove najmenej 5 dní pred vyhlásením rozsudku. Odvolací súd v súvislosti s podanými odvolaniami otca i matky konštatuje, že súd prvého stupňa vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie, na základe ktorého dospel k správnym skutkovým zisteniam a vyvodil z nich aj správny právny záver. Dôvody preskúmavaného rozsudku, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje (§ 219 O. s. p.), odvolací súd vzhľadom na obsah podaných odvolaní považuje za podstatné doplniť len nasledujúcimi skutočnosťami. Občiansky súdny poriadok v § 159 ods. 3 určuje, že len čo sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Zákon však počíta s prípadmi, keď nie je objektívne možné túto zásadu dodržať. V ust. § 163 O. s. p. sa výslovne umožňuje zmena rozsudku odsudzujúceho na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo plnenie v splátkach, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Pritom nie je rozhodujúce či ide o plnenie vyživovacej povinnosti určenej súdom alebo o plnenie dohody. Hmotnoprávna podmienka zmeny súdneho rozhodnutia o výživnom je upravená v § 78 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré citoval vo svojom rozhodnutí súd prvého stupňa. Podľa tohto ustanovenia dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Aby súd teda mohol vo veci výživného rozhodnúť inak, nevyhnutnou podmienkou je zmena pomerov. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadať ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia pôvodného rozsudku. Nestačí len úvaha o tom, že je doterajšie výživné nízke alebo nezodpovedajúce schopnostiam a možnostiam povinného otca. Pokiaľ by súd nemal preukázanú zmenu pomerov a rozhodol by o zmene výšky vyživovacej povinnosti, išlo by o neprípustné preskúmavanie a reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Súd v rámci konania o návrhu na zvýšenie výživného nie je oprávnený preskúmavať správnosť či primeranosť určenia výšky výživného predchádzajúcim rozhodnutím. Právne relevantným o podanom odvolaní je len to, či sa výrazne, trvalo, nie krátkodobo alebo nepatrne zmenili okolnosti na strane oprávneného, alebo na strane povinného rodiča, ktoré boli podkladom pre predchádzajúce rozhodnutie o výživnom. V tejto súvislosti odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že v zmysle ust. § 78 ods. 3 Zákona o rodine sa vždy pri zmene pomerov prihliada aj na vývoj životných nákladov. Súd prvého stupňa správne uzavrel, že v súvislosti s nárastom veku (11 rokov), došlo k zvýšeniu výdavkov mal. D., ktorá z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia je odkázaná na sprievodcu. Maloletá je liečená a sledovaná na detskej neurológii pre retardáciu s prechodom do detskej mozgovej obrny. Z lekárskeho posudku vyplýva, že maloletá nechodí, sedí len s oporou, nerozpráva, vydáva len neartikulované zvuky. Je plienkovaná a musí byť kŕmená inou osobou. Pasívne je zaškolená v špeciálnej škole, ktorú denne navštevuje, pričom potrebuje pomoc pri preprave a zvládaní základných sociálnych aktivít. Odvolací súd za opodstatnené hodnotí výdavky na strane matky, ktoré vznikajú v súvislosti so zdravotným stavom mal. D.. Vzhľadom na vážne zdravotné postihnutie maloletej matka ako rozvedená poberá len príspevok za opatrovanie a prídavky na 3 maloleté deti spolu v sume 334,- Eur mesačne. U otca oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu došlo k zmene pomerov s tým, že sa nepochybne vylepšili jeho majetkové pomery. Otec spolu s manželkou je vlastníkom 3-izbového bytu, chaty a garáže, je vlastníkom 3 motorových vozidiel (BMW, Fiat Ducato a Volkswagen), pričom aj syn otca, ktorý s ním žije v spoločnej domácnosti a je nezamestnaný, vlastní motorové vozidlo zn. Mercedes. Otec, aj keď vykazuje stratu v podnikaní (s rozsiahlym predmetom podnikania), podobne ako v čase predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom podniká, z čoho nepochybne vyplýva, že pokiaľ by dosahoval neexistujúce finančné príjmy, už dávno by ukončil podnikateľskú činnosť. Z uvedeného teda vyplýva, že schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca sú nepochybne lepšie ako ich sám prezentuje, pričom otec na rozdiel od matky, ktorá má ďalšie 2 vyživovacie povinnosti, má vyživovaciu povinnosť len k mal. D.. Správne a zodpovedajúce ust. § 62 ods.1, 2, 5 Zákona o rodine bola teda určená aj výška zvýšeného výživného. Pri určení dátumu, od ktorého sa zvyšuje výživné určené predchádzajúcim rozhodnutím je potrebné vychádzať z toho, ku ktorému dátumu došlo k zmene pomerov, a tým je nepochybne nástup maloletej (1. 9. 2011) do špecializovanej školy, ktorú denno-denne navštevuje. Vzhľadom na výšku zvýšeného výživného a určený nedoplatok na výživnom, správne postupoval prvostupňový súd, ak povolil otcovi zaplatiť v mesačných splátkach po 50,- Eur dlžné výživné splatné spolu s bežným výživným počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku pod následkom straty výhody splátok (§ 160 ods. 1 O. s. p.). K odvolacej námietke matky, ktorá žiadala priznať náhradu trov prvostupňového i odvolacieho konania odvolací súd poznamenáva, že ide o konanie, ktoré možno začať aj bez návrhu. Preto odvolací súd je toho názoru, že v zmysle ust. § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p., v takýchto konaniach žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Preto aj pri aplikácii ust. § 224 ods. 1 O. s. p., odvolací súd o náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.