{"guid": "5181d7cb-d656-442d-b162-2bdbb80be7e5:e70deb12-20fd-48cc-88b2-fd6f903247b5", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2012:8610202597.2", "spisova_znacka": "20Co/12/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 20Co/12/2012 z 15. 10. 2012", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 15. októbra 2012, sp. zn. 20Co/12/2012, ECLI:SK:KSPO:2012:8610202597.2", "identifikacne_cislo": "8610202597", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "Štefan Huljak", "sudca_id": 1309, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/stefan-huljak-1309", "datum_vydania": "2012-10-15", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2007/250", "nazov": "zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (zrušený k 1. 7. 2024)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/250-2007"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-3.odsek-3", "nazov": "§ 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-3.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/250-2007/paragraf-3"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2007/250#paragraf-3"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e70deb12-20fd-48cc-88b2-fd6f903247b5", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2012:8610202597.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2012:8610202597.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2012:8610202597.2/text", "citacie_n": 24, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20Co/12/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8610202597
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8610202597.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a sudcov
JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Márie Kupkovej v právnej veci žalobkyne U. R., nar. XX. X. XXXX, bytom
G., G. XXX/X, zast. I. R., nar. XX. X. XXXX, bytom G., G. XXX/X, proti žalovanému PROFI CREDIT
Slovakia, s.r.o., so sídlom Mliekarenská 10, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zast. advokátkou
JUDr. Andreou Cvikovou, so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 30 796 750, za účasti vedľajšieho
účastníka na strane žalobkyne Združenia na ochranu občana spotrebiteľa, HOOS, Važecká 16, Prešov,
o neplatnosť rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Svidník
č. k. 2C 79/2010-152 zo dňa 26. 10. 2011 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e  rozsudok vo výroku o určení rozhodcovskej doložky v zmluve č. 8000003935 za
neplatnú.

II. Z r u š u j e rozsudok v prevyšujúcej napadnutej časti, t.j. s výnimkou zamietavého výroku   a v rozsahu
zrušenia vec   v r a c i a  prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Svidník (ďalej len ,,prvostupňový súd“)   rozsudkom určil rozhodcovskú doložku  v zmluve  o
revolvingovom  úvere č. 8000003935 zo dňa  14.4.2005 za neplatnú. Ako dôvod neplatnosti konštatoval
neprijateľnosť  rozhodcovskej doložky  z dôvodu neprimeranej vzdialenosti ,,niekoľko sto kilometrov“  na
rozhodcovský súd  od bydliska žalobkyne, čím došlo k   nadmernému  sťaženiu  ochrany jej  práv.

Prvostupňový súd ďalej  určil zmluvu o revolvingovom úvere  za neprijateľnú a bez poplatkov, zrušil
rozhodcovský rozsudok  z 9.3.2010 č. RK-6/10-EK, uložil žalovanému vydať bezdôvodné obohatenie
1.160,28 Eur a v prevyšujúcej časti  žalobu o úroky z omeškania zamietol.

Žalovaná navrhla rozsudok zrušiť  a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Krajský súd v Prešove (ďalej  len  ,,odvolací súd“) preskúmal vec v rozsahu suspenzívneho (odkladného)
účinku odvolania (§ 206 O.s.p.),  teda  s výnimkou odvolaním nenapadnutého zamietavého výroku   a
dospel k záveru, že vo výroku o určenie neplatnosti rozhodcovskej doložky je rozsudok správny.

Odvolací súd sa stotožňuje s názorom prvostupňového súdu, že zmluvná podmienka,  akou je aj
predmetná  rozhodcovská doložka, predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej
zmluve.

Odvolací súd nevidí žiadny dôvod na odklon od judikatúry súdneho dvora, ktorá neprijateľnosti miesta
súdneho konania z tzv. geografických dôvodov priznáva relevanciu, ak sa tým na strane spotrebiteľa



sťaží uplatnenie jeho  práv. Súdny dvor  v rozsudku C-240/98 až C-244/98 spojené prípady Océano
Grupo Editorial SA  konštatuje  cit.

,,Kde už bola takáto podmienka v spore v hlavnom procese zahrnutá v zmluve medzi spotrebiteľom a
predajcom alebo dodávateľom v zmysle Smernice a nebola individuálne prerokovaná, vyhovuje všetkým
kritériám zaraďujúcim ju pre účely Smernice ako nečestnú.
Podmienka, ktorá deleguje právomoci vzhľadom na všetky vyvstávajúce spory na súd v územnej
jurisdikcii, kde má predajca alebo dodávateľ svoje hlavné obchodné sídlo, zaväzuje spotrebiteľa podrobiť
sa výhradne jurisdikcii súdu, ktorý môže byť ďaleko od miesta jeho trvalého bydliska. To mu sťažuje
predložiť obhajovací spis súdu. V prípade sporov s obmedzenými finančnými čiastkami by náklady
spojené s obhajovacím spisom spotrebiteľa mohli byť prekážkou a spôsobiť mu právnu nápravu alebo
ochranu. Takáto podmienka preto spadá do kategórie podmienok, ktoré majú cieľ alebo účinok vylúčiť
alebo zabrániť právu spotrebiteľa začať právne konanie - kategória z pododstavca (q) odstavca 1 Prílohy
ku Smernici.
Na druhej strane táto podmienka uľahčuje predajcovi alebo dodávateľovi pripraviť sa na proces a robí
mu to menej obtiažnym.
Keď je neprerokovaná jurisdikčná klauzula zahrnutá v takej zmluve v zmysle Smernice a deleguje
právomoc na súd v územnej jurisdikcii, kde má predajca alebo dodávateľ svoje obchodné sídlo, považuje
sa za nečestnú v zmysle Čl. 3 Smernice, pokiaľ spôsobuje v rozpore s požiadavkou dobrej viery značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach strán na ujmu spotrebiteľa.
Systém ochrany uvedený Smernicou je založený na idei, že spotrebiteľ je v slabom postavení voči
predajcovi alebo dodávateľovi vo veci práva vyjednávať a jeho úrovne znalostí. To vedie k tomu, že
spotrebiteľ odsúhlasí predajcom alebo dodávateľom vopred skoncipované podmienky bez toho, aby
mohol ovplyvniť ich obsah.
Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné podmienky nie sú
pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nečestnej
povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené, môžu byť právnické
poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol použitie nečestnej
podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom brániť sa v takých
konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní podmienku prednesenú
proti nemu“.
Žalovaný  v odvolaní vytýka prvostupňovému súdu,  že konanie pred rozhodcom bolo písomné, a preto
je sťaženie prístupu žalobkyne na  rozhodcovský súd nedôvodné.

Odvolací súd považuje túto námietku za nedôvodnú. Ak zmluvná podmienka, ktorá umožňuje vedenie
ústneho  konania  pred  rozhodcovským súdom  na neprijateľnom mieste  spotrebiteľovi  nadmerne
sťažuje  uplatnenie jeho práv, o to viac  sťažuje takýto prístup k súdu zmluvná podmienka o
rozhodcovskom konaním, ktorá zavádza písomné konanie. Písomné konanie pred rozhodcom  oproti
ústnemu konaniu robí rozhodcovský súd spotrebiteľovi ešte viac vzdialenejším. Preto je záver
žalovaného  o odstránení prekážky  k súdu  zavedením písomného konania nedôvodný. Súdny proces
je aj o predkladaní obhajovacieho spisu, o štúdiu spisového materiálu, o dokazovaní, o nemeritórnych
procesných úkonoch, z ktorých je spotrebiteľ  vo vzdialenejšom mieste fakticky vylúčený. Súdne konanie
je  aj o dokazovaní, ktoré umožňuje spotrebiteľovi  využiť všetky prostriedky vrátane konfrontácie za
účelom  čo najúplnejšieho  zistenia skutkového stavu veci. Článok 4 ods.1 smernice Rady 93/13 EHS
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách v rámci súdnej kontroly predpokladá zisťovanie
okolnosti uzatvárania zmluvy. Dokazovanie je preto významné a výsluch  spotrebiteľa  ako dôležitý.
Písomné konanie  neumožňuje spotrebiteľovi byť  vypočutý  a tak prispieť k zisteniu skutočného stavu
veci.

Teda písomná forma rozhodcovského konania nijako nevylepšuje pozíciu spotrebiteľa oproti ústnemu
rozhodcovskému konaniu. Názor žalovaného preto  logicky   neobstojí  a skôr pôsobí ako sofistikované
nachádzanie spriechodnenia neprijateľnej rozhodcovskej doložky na úkor práv žalobkyne, ktorá konala
v nevýhode, či už z dôvodu  neinformovanosti  alebo slabšej vyjednávacej pozície (m.m. rozsudok
C-168/05 Mostaza Claro, body 25 až 37; rozsudok C- 243/08 Pannon, bod 30; uznesenie C-76/10
POHOTOVOSŤ/Korčkovská, bod 47 až 51).

Odradzujúci aspekt rozhodcovského konania  vo vzdialenosti cca 500 km od bydliska žalobkyne v
čase vzniku zmluvy bol objektívne umocnený aj výlučnou príslušnosťou súdu na konanie o zrušenie



rozhodcovského rozsudku  v mieste rozhodcovského konania (§ 88 ods. 2 in fine O.s.p.). Nič na
veci nemení, že sa nakoniec predmetné konanie po eurokonformnom prístupe  prvostupňového súdu
uskutočňuje v mieste bydliska  žalobkyne (porov. Každý vnútroštátny súd...je povinný v plnej miere
aplikovať právo Spoločenstva a chrániť práva, ktoré toto právo priznáva jednotlivcom, pričom musí
prípadne neaplikovať akékoľvek vnútroštátne ustanovenie právneho predpisu, ktoré je s ním v rozpore..\"
Simmenthal (C-106/77, ECR 629) In Bröstl, A. a kol.: Ústavné právo SR, str. 113 alebo tiež  Ústavný
súd SR v náleze z januára 2011 konštatuje: „Všeobecný súd...v rozsahu svojej právomoci aplikuje
ustanovenia práva Európskej únie a je povinný zabezpečiť plný účinok týchto noriem a z úradnej moci
neuplatní každé vnútroštátne ustanovenie, hoci by išlo o neskoršie ustanovenie, ktoré je v rozpore s
právom Spoločenstva, bez toho, aby musel najprv žiadať alebo čakať na jeho zrušenie legislatívnou
cestou alebo iným ústavným postupom....Všeobecný súd má v súvislosti so zabezpečovaním plného
účinku práva Európskej únie okrem iného k dispozícii postup podľa § 109 ods. 1 písm. c) Občianskeho
súdneho poriadku, t. j. v prípade potreby rozhodne, že požiada Súdny dvor Európskeho spoločenstva o
rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy a v tej súvislosti konanie preruší.ÚS SR sa
v uvedenom náleze hlási k prednosti práva EÚ a je v ňom vyjadrené, že každé vnútroštátne ustanovenie,
ktoré je v rozpore s právom EÚ sa neuplatní alebo inak povedané každé vnútroštátne ustanovenie musí
byť v súlade s právom EÚ, aby sa mohlo uplatniť (tzv. eurokonformný výklad). PL. ÚS 3/09.

Žalovaný ďalej v odvolaní namieta, že sa žalobkyňa  rozhodcovského konania zúčastnila. Odvolací súd
nevidí dôvod na zmenu názoru. Samotná skutočnosť, že spotrebiteľ napíše rozhodcovi vyjadrenie, ešte
neznamená, že sa už stal informovaným spotrebiteľom alebo že by sa mu inak vylepšila jeho  procesná
pozícia. Žalobkyňa nemá právnické vzdelanie  a úver preplatila  aj napriek evidentne problémovej
zmluve. Odvolací súd v tejto súvislosti  pripomína  rozsudok Súdneho dvora EÚ C-168/05 Mostaza
Claro ,,Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
sa má vykladať v tom zmysle, že vyžaduje, aby vnútroštátny súd, na ktorý je podaná žaloba o zrušenie
rozhodcovského rozhodnutia, posúdil neplatnosť rozhodcovskej zmluvy a zrušil toto rozhodnutie z
dôvodu, že uvedená zmluva obsahuje nekalú podmienku, hoci spotrebiteľ sa dovolával tejto neplatnosti
nie v rámci rozhodcovského konania, ale výlučne v rámci žaloby o zrušenie.

Žalovaný namieta nesprávnu aplikáciu  ust. § 53 OZ s argumentáciou, že ust. § 53 ods. 4 písm. r/
nadobudlo účinnosť až 1.1.2008 a  že sa nesprávne aplikovala príloha č.1 smernice 93/13/EHS.
K tejto odvolacej námietke prichodí uviesť, že prvostupňový súd v rámci súdnej kontroly rozhodcovskej
doložky nerozhodoval podľa § 53 ods. 4 písm. r/ OZ. Prvostupňový súd aplikoval správne generálnu
klauzulu  (§ 53 ods. 1 OZ) a uvedenie  jej neskoršieho znenia nie je na úkor správností rozsudku, pretože
nešlo o aplikáciu žiadnej z výnimiek, ktoré boli neskoršou novelizáciou do ustanovenia § 53 ods. 1 OZ
zapracované (hlavný predmet a primeranosť ceny).

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ) v znení účinnom v čase uzavretia spornej
zmluvy (14.4.2004) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
neprijateľná podmienka. Uvedená generálna klauzula ako zásada je platná  aj v súčasnosti a jej text je
naďalej súčasťou ustanovenia § 53 ods. 1 OZ (ako prvá veta).

Na margo smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách odvolací
súd poukazuje na pomerne stabilizovanú judikatúru súdov, podľa ktorej je okruh zmluvných klauzúl
vypočítaných v prílohe smernice len vzorový a je v právomoci členských štátov určiť okruh neprijateľných
podmienok. Slovenský zákonodarca upravil okruh zakázaných  neprijateľných podmienok v ust. § 53
ods. 4 OZ tzv. čierny zoznám nekalých podmienok. Tento zoznam  nepredstavuje prekážku pre súdy v
rámci  súdnej kontroly  zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Zoznam je len indikatívny
(arg. slovo ,,najmä“).
Prvostupňový súd vo svetle  judikatúry súdneho dvora považoval predmetnú rozhodcovskú doložku za
neprijateľnú a odvolací súd sa  s názorom prvostupňového súdu stotožnil. Rozsudok má základ v ust. §
53 ods. 1 OZ v znení ku dňu uzavretia zmluvy a hrubá nerovnováha vyplýva  v zmysle cit. judikatúry v
zásade z tzv. geograficky neprijateľného miesta rozhodcovského konania.
Žalovaný poukazuje na odlišnú judikatúru (OS Žilina  14C/166/2008). Odvolací súd považuje  závery
v uvedenom rozhodnutí za nekonformné s judikatúrou súdneho dvora. Žilinský súd poukazuje na
všetko, čo mohol spotrebiteľ použiť, ale neuvádza to najdôležitejšie, odkiaľ mal mať spotrebiteľ  všetky
relevantné informácie o rozsahu neprijateľných podmienok a ich význame, ak rozhodca mu to evidentne



ani len nenaznačil. Žilinský súd zjavne podcenil existenciu nerovnováhy,  či už z hľadiska informovanosti
alebo vyjednávacej pozície. Označené rozhodnutie je podľa názoru odvolacieho súdu v rozvíjajúcej sa
spotrebiteľskej judikatúre takmer nepoužiteľné, ak sa odmyslí možnosť jeho kritiky.
Naliehavý právny záujem (§ 80 písm. c/ O.s.p.)  v spotrebiteľských veciach vyplýva z ustanovenia §
3 ods. 3, 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ZOS) (3) Každý spotrebiteľ má právo na
ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách 9).(5) Proti porušeniu práv a
povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi
na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa
porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav. Osoba, ktorá na súde úspešne
uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo
na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej
týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi.
Odvolací súd pripomína judikatúru Najvyššieho súdu SR, podľa ktorej je rozhodcovský rozsudok
založený na neplatnej rozhodcovskej doložke ničotným aktom  (3Cdo 146/2011, 6Cdo 143/2011, 6Cdo
1/2012 a pod. Rozsudok o určení je naplnením práva podľa § 3 ods. 3, 5 ZOS a nepredstavuje
prekážku rozsúdenej veci res iudicatae (m.m. uznesenie KS v Trnave vo veci 10CoE 308/2011 ,,V
závere odvolací súd odmietol i ďalšiu námietku oprávneného, týkajúcu sa existencie právoplatného
a vykonateľného rozhodnutia a založenia ním údajnej prekážky právoplatne rozsúdenej veci; keďže
nulitný (z pohľadu práva neúčinný) rozhodcovský rozsudok žiadnu prekážku následného prejednania
a tiež rozhodnutia veci všeobecným súdom nepredstavuje“. Ústavný súd ČR konštatuje ,,Zmluvná
autonómia a jej ochrana nemôže byť absolútna tam, kde existuje iné základné právo jednotlivca
alebo ústavný princíp, či iný ústavne chránený verejný záujem, ktoré sú spôsobilé zmluvnú autonómiu
proporcionálne obmedziť. Východisko pre posúdenie otázky, či možno rozhodcovskú doložku považovať
za neprimeranú podmienku v spotrebiteľskej zmluve (v zmysle zbavenia spotrebiteľa práva podať
žalobu) spočíva v skutočnosti, že rozhodcovské konanie nie je nachádzaním práva, ale dotváraním
záväzkového vzťahu zmluvných strán činnosťou rozhodcu zastupujúceho strany, ktoré na rozhodcu
delegovali svoju vôľu“. Nedá sa nepripomenúť povinnosť členských štátov zbaviť spotrebiteľov
nečestných zmluvných podmienok v režime porovnateľnom vnútroštátnym pravidlám verejného poriadku
(C-76/10 POHOTOVOSŤ, bod 50).
Odvolací súd z uvedených dôvodov potvrdil rozsudok o určení neplatnosti rozhodcovskej doložky ako
vecne správny (§ 219 O.s.p.).
Odvolací súd sa tiež stotožňuje s názorom prvostupňového súdu v otázke neprimeranosti ďalších
zmluvných podmienok a v existencii nekalej obchodnej praktiky žalovaného vrátane praktiky s
používaním takmer nečitateľného textu v časti  všeobecných obchodných podmienok.  Zo strany
prvostupňového súdu však došlo k aplikácii inštitútov, ktoré sa navzájom vylučujú. Napríklad neplatná
úverová zmluva  v časti  úrokov a poplatkov už neopodstatňuje záver o bezpoplatkovom či bezúročnom
úvere, resp. iba platná zmluva môže byť súdom kvalifikovaná ako bezpoplatková  alebo bezúročná pri
vynechaní povinného údaju.
Už na prvý pohľad je medzi  účastníkmi spor, v akej výške bol vlastne úver poskytnutý. Kým žalobkyňa
je presvedčená, že úver brala vo výške 1.362,84 Eur za odplatu 1.160,96 Eur a nasledovný revolving
891,75 Eur za odplatu 790,78 Eur, tak žalovaný má inú predstavu o výške úveru. Podľa žalovaného sa
úver poskytol vo výške 2.523,80 Eur a revolving 1.682,53 Eur.
Ide teda o zjavný rozpor v dôležitej otázke, pretože výška úveru predstavuje podstatnú náležitosť
úverovej zmluvy. Zdá sa, že existuje rozpor medzi vôľou a jej prejavom. Písomnosť označená
za ,,Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere“ (žiadosť) rozpor
potvrdzuje.
V žiadosti je údaj o požadovanej výške úveru,  ale tiež aj údaj o poskytnutej výške úveru. Kým žalobkyňa
považuje úver poskytnutý v skutočnej výške, žalovaný považuje  výšku úveru v rozsahu, v akom
bol ,,požadovaný“.
Pochybnosti o skutočnej výške úveru  sa umocňujú  tým, že podľa zmluvy v deň úveru si žalovaný
inkasuje pomerne značnú časť, a to pri poskytnutej sume úveru 1.362,84 Eur až 1.160,96 Eur a pri
revolvingu 891,75 Eur až 790,78 Eur (5.2 Zmluvy).
Úver je odplatný právny úkon. Ekonomickým cieľom finančného úveru (causa) je poskytnutie peňažných
prostriedkov spravidla za odplatu (úroky) na určitú dobu za účelom ich  ekonomického využitia podľa
predstav dlžníka alebo aj na dohodnutý účel. V tomto duchu postráda akúkoľvek logiku úverovanie, podľa
ktorého podstatnú časť úveru inkasuje veriteľ už v deň poskytnutia úveru. Z fakticky poskytnutého úveru
891,75 Eur žalovaný inkasuje vzápätí už v prvý deň 85% a pri nasledovnom revolvingu 88%. Uvedené
sumy, ktorým korešpondujú tieto percentuálne body predstavujú podľa Žiadosti  ,,Zmluvnú odmenu za



poskytnutie  úveru“. Ak ide on zmluvnú odmenu, potom odmena, resp. odplata za úver v rozsahu 85%,
resp. 88% zjavne vybočuje z rámca akéhokoľvek úverovania, ktoré by bolo akceptovateľné z hľadiska
dobrých mravov a niet dôvod na iné, ako úžerné označenie takýchto  úrokov  (porov. rozhodnutie NS SR
5Cdo 26/11 o neplatnosti 48% úrokov pre rozpor s dobrými mravmi. Hmotnoprávny základ pre takýto
záver dáva ustanovenie § 39 OZ, podľa ktorého ,,Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Nemali by byť pochybnosti o tom, že neprimeraná výška úrokov je s väčšinou spoločnosti neuznávaná
a hodnotená  ako odporujúca dobrým mravom (m.m. Najvyšší súd  Českej republiky 21Cdo 1484/2004,,
Nemohou být žádné pochybnosti o tom, že nepřiměřeně vysoké úroky sjednané při peněžité půjčce jsou
obecně považovány za odporující obecně uznávaným pravidlům chování a vzájemným vztahům mezi
lidmi a mravním principům společenského řádu a že tedy jsou v rozporu s dobrými mravy. Požadavek
na nepřiměřené smluvní úroky současně naplňuje skutkovou podstatu trestného činu lichvy, a to za
předpokladu, že jde (má jít) o plnění, jehož hodnota je k hodnotě vzájemného plnění v hrubém nepoměru,
a že věřitel přitom zneužije tísně, nezkušenosti, rozumové slabosti nebo rozrušení dlužníka (srov. § 253
trestního zákona“. Pre porovnanie tiež rozhodnutie Krajského súdu v Ostrave z 23. 8. 2011 č. k. 16 ICm
944/2010, ktoré obdobné úroky označuje za úžernícke.
V zmysle  rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 5Cdo 26/2011 ide o neplatnosť úrokov  v celom rozsahu
a nie je možné ich modifikovať. Judikatúra súdneho dvora podporuje toto opatrenie v rozsudku zo 14.
júna 2012 vo veci C-618/10 Banco Espanol de Crédito SA proti Joaquín Calderón Camino: Článok
6 ods. 1 smernice 93/13 sa má vykladať v tom zmysle, že mu odporuje právna úprava členského
štátu, akou je článok 83 legislatívneho dekrétu 1/2007 o prepracovaní všeobecného zákona o ochrane
spotrebiteľov a užívateľov a ďalších doplňujúcich zákonov (Real Decreto Legislativo 1/2007 por el que
se aprueba el texto refundido de la Ley General para la Defensa de los Consumidores y Usuarios y
otras leyes complementarias) zo 16. novembra 2007, ktorá vnútroštátnemu súdu umožňuje v prípade,
že rozhodne o neplatnosti nekalej podmienky, ktorá je súčasťou zmluvy uzatvorenej medzi predajcom
alebo dodávateľom a spotrebiteľom, doplniť uvedenú zmluvu tým, že zmení obsah tejto podmienky.
Odvolací súd tým nechce konštatovať neplatnosť celej úverovej zmluvy, ale iba odplaty, pretože
neplatnosť úverovej zmluvy by nebola v prospech ani spotrebiteľa, ktorý by tak musel vydať bezdôvodné
obohatenie prakticky vzápätí po získaní úveru napriek výhodnosti splátok.
Aby boli závery súdu úplne, zdá sa potrebné zistenie, z akých dôvodov žalovaný inkasuje v deň výplaty
úveru odmenu v rozsahu takmer 100% späť a rovnako zistenie skutočnej kauzy takéhoto úverovania.
Zdá sa, že úroky (úročenie podľa bod 5.3) by  nevyznievali tak extrémne, a teda tak protispoločensky,
ak by sa počítali  nie z výšky poskytnutého úveru, ale z výšky tzv. žiadaného úveru. Pri úvere 2.523,80
Eur by odmena 1.160,96 Eur  predstavovala  podstatne nižšie percento 46% (na rozdiel od 85%) a pri
revolvingu 891,75 Eur  v percentuálnom vyjadrení 47% (na rozdiel od 88%). Javí sa, že cenové praktiky
žalovaného sú na úkor jasnosti a zrozumiteľnosti. Za takéhoto stavu aj európske právo pripúšťa súdnu
kontrolu ceny hlavného plnenia (porov. uznesenie C-76/10 POHOTOVOSŤ).
Občiansky zákonník v ustanovení § 37 ods. 1 upravuje absolútnu neplatnosť v prípade, že právny úkon
je nezrozumiteľný. Pokiaľ v čase uzatvorenia zmluvy OZ upravoval výnimku zo súdnej kontroly pri cene
služby (§ 53 ods. 2 OZ v znení k 14.4.2005, tak uvedené ustanovenie je treba vykladať systematicky v
spojení s § 37 ods. 1 OZ, a teda umožniť súdnu kontrolu v prípade nejasnej ceny úveru. Odvolací súd
poznamenáva, že zákonnú úpravu súdnej kontroly ceny úveru podporil súdny dvor  v rozsudku   vo veci
C 484/08 - Caja de Ahorros y Monte de Piedad de Madrid proti Asociación de Usuarios de Servicios
Bancarios (Ausbanc).
Prvostupňový súd nepoužil správne hmotnoprávne ustanovenie (§ 39 OZ) a nezistil skutočnú kauzu
pochybného úverovania. Odvolací súd preto zrušil rozsudok vo výroku o bezdôvodnom obohatení a vec
sa vracia na ďalšie konanie s naznačeným právnym posúdením veci (§ 221 ods. 1 písm. h/O.s.p.).
Aj odvolací súd sa pritom stotožňuje, že takéto praktiky si len ťažko možno predstaviť v rovine
nedbanlivosti ale skôr  ako sofistikované neprimerané úverovanie v rovine najmenej nepriameho úmyslu.
V prípade skúmania  aj poplatku sa  prvostupňový súd  vyrovná s rozhodnutím Vrchného krajinského
súdu v Karlsruhe (Oberlandesgericht Karlsruhe) z 3. mája 2010 č. k. AZ 17 U 192/2010 Poplatky
za spracovanie pri poskytnutí spotrebiteľského úveru sú neprijateľné ,,Ak banka od spotrebiteľov
požaduje poplatok za spracovanie pri poskytovaní spotrebiteľského úveru, poškodzuje tým spotrebiteľov
a vystavuje ich neprijateľnému vedľajšiemu dojednaniu o cene. Poplatok za spracovanie pri poskytovaní
spotrebiteľského úveru bol bankou stanovený vo výške 2 % z výšky úveru, najmenej však 50 eur
paušálne. Banka sledovala podľa vlastných vyjadrení v podstate úhradu úsilia vynaloženého pri
spracovaní údajov v predzmluvnej fáze, túto obranu však súd odmietol a vyhodnotil jej konanie vo
vzťahu k spotrebiteľovi ako poškodzujúce. Spotrebiteľ nenavštívi banku z dôvodu poradenstva v otázke



konkrétnej úrokovej sadzby alebo rady, či si na základe vlastnej finančnej situácie môže dovoliť úver, ale
výhradne s cieľom zistiť, či a za akých mesačných splátok je banka vôbec ochotná mu ním požadovaný
úver poskytnúť. Preverenie úverovej spoľahlivosti (bonity) a výšky úrokovej miery, ktorými banka
odôvodňovala vyrubenie poplatku za spracovanie pri poskytovaní úveru vyšší krajinský súd odmietol
a uzavrel, že uvedené činnosti vykonáva banka vo vlastnom ekonomickom záujme minimalizovať
nevymožiteľnosť vlastných pohľadávok. Spotrebiteľ dôvodne a v dobrej viere očakáva, že banka mu
poradenstvo a informácie o poskytnutí úveru poskytne zadarmo. V konečnom dôsledku predstavuje
zmluvná podmienka neprijateľné zaťaženie spotrebiteľa, pretože je spotrebiteľovi účtovaný poplatok,
bez toho, aby banka spotrebiteľovi poskytovala skutočné protiplnenie. Aj z tohto dôvodu je zmluvná
podmienka stanovujúca povinnosť platiť poplatok za spracovanie pri poskytnutí spotrebiteľského úveru
neprijateľná a voči spotrebiteľom neúčinná. Súd doplnil, že zmluvná podmienka, je neprijateľná aj z
dôvodu, že nie je pre spotrebiteľa jasná a zrozumiteľná - nie je z nej totiž zrejmé, či poplatok za
spracovanie bude na spotrebiteľa dopadať iba v prípade, ak uzavrie zmluvu o úvere alebo aj v situácii,
keď sa bude iba informovať ohľadom úverovej služby (arg. výška úveru 0 eur = paušálna minimálna
výšky poplatku 50 eur). Vyšší krajinský súd potvrdil rozhodovaciu líniu, podľa ktorej je pre spotrebiteľa
vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi
neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto sú poskytované (vykonávané) vo vlastnom záujme
dodávateľa (bod 34. rozsudku)“.
Z uvedených dôvodov sa javí  právo na vydanie bezdôvodného obohatenia  ako dôvodné, avšak z
dôvodu presvedčivosti je treba analyzovať povahu plnenia  odmeny v deň poskytnutia úveru/revolvingu.
Odvolací súd sa stotožňuje so žalovaným, že ak došlo k zrušeniu rozhodcovského rozsudku podaním
žalobnej odpovede, niet dôvod na vedenie sporu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Aj v tomto
smere  prvostupňový súd zistí, či k takémuto stavu došlo. Ak je odplata za úver absolútne neplatná,
síce rovnako ide o bezdôvodné obohatenie, no neprichádza do úvahy záver, že je úver bezúročný a bez
poplatkov, keďže iba pri platnej odplate  za úver /revolving môže  pri absencii RPMN spôsobiť bezúročný
a bezpoplatkový úver. Aj v uvedenej časti  boli splnené podmienky na kasačné rozhodnutie (§ 221 ods.
1 písm. h/ O.s.p.).
Prvostupňový súd je viazaný právnym názorom a rozhodne aj o trovách konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.)
a o poplatku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2C/79/2010", "guid": "081fb72c-a994-4716-b195-aa477781b946:3ca513ea-ad7e-4e44-a840-fe832067ee24", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "310d32ac-b3fe-4451-8428-b1bf81762853:2b2c6520-aae0-4a42-888e-95549dc8076c", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2020:7817205291.1", "spisova_znacka": "6Co/132/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 6Co/132/2019 z 15. 6. 2020", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2020-06-15", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2020:7817205291.1"}, {"guid": "310d32ac-b3fe-4451-8428-b1bf81762853:05269c49-bd1b-4334-a82f-94766294f2c0", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2020:7817205291.1", "spisova_znacka": "6Co/132/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 6Co/132/2019 z 15. 6. 2020", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2020-06-15", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2020:7817205291.1"}, {"guid": "a780d3cf-8d04-486a-9ce9-4121bc9c2a49:4b8a9cab-934c-4f9d-8dcc-e2561498ed2b", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2019:7718201429.1", "spisova_znacka": "9Co/420/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 9Co/420/2018 z 20. 8. 2019", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2019-08-20", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2019:7718201429.1"}, {"guid": "a780d3cf-8d04-486a-9ce9-4121bc9c2a49:8db4315e-33a1-4321-b8b7-88d7a2503924", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2019:7718201429.1", "spisova_znacka": "9Co/420/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 9Co/420/2018 z 20. 8. 2019", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2019-08-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2019:7718201429.1"}, {"guid": "e9c41829-5eed-421b-ae02-32cdf04a616d:ee64ed85-a584-4b10-a3e2-60cb65c9ffcc", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2019:8117216542.1", "spisova_znacka": "19Co/203/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 19Co/203/2018 z 10. 6. 2019", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2019-06-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2019:8117216542.1"}, {"guid": "e9c41829-5eed-421b-ae02-32cdf04a616d:4ba29ea1-4399-4a9d-9f8b-3f20e03dffe8", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2019:8117216542.1", "spisova_znacka": "19Co/203/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 19Co/203/2018 z 10. 6. 2019", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2019-06-10", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2019:8117216542.1"}, {"guid": "e9c41829-5eed-421b-ae02-32cdf04a616d:a9f5f1e5-3ebf-4d53-83fa-efe10e01bff6", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2019:8117216542.1", "spisova_znacka": "19Co/203/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 19Co/203/2018 z 10. 6. 2019", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2019-06-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2019:8117216542.1"}, {"guid": "e24127d2-e50e-4163-b5a2-0dc7a11ff8f8:28f8447a-53e2-40bf-8d1b-2149829057aa", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2019:6618200837.1", "spisova_znacka": "14Co/64/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/64/2019 z 3. 6. 2019", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2019-06-03", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2019:6618200837.1"}, {"guid": "e24127d2-e50e-4163-b5a2-0dc7a11ff8f8:73ae7a3d-a964-4533-9026-45a114267ec2", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2019:6618200837.1", "spisova_znacka": "14Co/64/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/64/2019 z 3. 6. 2019", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2019-06-03", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2019:6618200837.1"}, {"guid": "5207589d-c760-40ce-bfcd-3fa72942a06d:9c35f9f8-11f5-4efd-9576-fa7f41d89b2d", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2018:8316211731.1", "spisova_znacka": "6Co/114/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 6Co/114/2017 z 27. 6. 2018", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2018-06-27", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2018:8316211731.1"}, {"guid": "5207589d-c760-40ce-bfcd-3fa72942a06d:beb8dd66-1e9b-4b39-ac0f-372039e20062", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2018:8316211731.1", "spisova_znacka": "6Co/114/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 6Co/114/2017 z 27. 6. 2018", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2018-06-27", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2018:8316211731.1"}, {"guid": "eb785cda-22df-4150-a003-f1575311ebf6:af6ccf1d-7822-4c3b-9013-9ccf610223e3", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2018:7817205290.1", "spisova_znacka": "5Co/70/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 5Co/70/2018 z 25. 6. 2018", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2018-06-25", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2018:7817205290.1"}, {"guid": "ed3bf506-4134-4bfc-adf6-0c5ff214f361:33ceb6fc-bda5-42b0-8318-64526284ee42", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2018:8116206882.1", "spisova_znacka": "18Co/107/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 18Co/107/2017 z 8. 5. 2018", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2018-05-08", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2018:8116206882.1"}, {"guid": "ec3303af-3a74-49fa-8ee5-f00eeb8b9c87:a858e44a-1a49-4461-8782-0a6d30bfdd44", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2018:8615202803.1", "spisova_znacka": "22Co/46/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 22Co/46/2017 z 21. 2. 2018", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2018-02-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2018:8615202803.1"}, {"guid": "65951ff8-188e-4da2-9f3f-e13f33980c2f:b55135fa-c8dd-40e2-9396-999e939b6338", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2018:7216207871.1", "spisova_znacka": "9Co/113/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 9Co/113/2017 z 13. 2. 2018", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2018-02-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2018:7216207871.1"}, {"guid": "cbbcc6b6-12e4-475a-881c-24ab95eb0815:b9afb1df-40f9-4a98-9b25-53e2c5c0f7f7", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2017:7615212604.1", "spisova_znacka": "3Co/333/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 3Co/333/2016 z 27. 9. 2017", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2017-09-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2017:7615212604.1"}, {"guid": "baa78374-ea2f-4f02-93a3-8f8f3f59290f:07faf0a7-d8ec-43bd-977e-6d5caa6cff9b", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2016:7614215629.1", "spisova_znacka": "1Co/213/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 1Co/213/2015 z 19. 4. 2016", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2016-04-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7614215629.1"}, {"guid": "397885d8-95da-4915-9b39-301acefcfa35:9a82e50d-45d1-4ad4-9822-dc8414189874", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2015:2314202630.1", "spisova_znacka": "23Co/111/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 23Co/111/2015 z 20. 12. 2015", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2015-12-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2015:2314202630.1"}, {"guid": "1abfe4fc-cb92-446e-b893-acef3712cb0f:9852e5fe-029b-4115-aadd-c9fc4d8b745c", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2015:2314202622.1", "spisova_znacka": "11Co/778/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 11Co/778/2014 z 24. 11. 2015", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2015-11-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2015:2314202622.1"}, {"guid": "c49b3fde-06fe-4b7e-a54f-a5321f1ede39:317e105b-6752-4be0-8797-907dd33019c9", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2015:2314205505.1", "spisova_znacka": "25Co/472/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 25Co/472/2014 z 30. 8. 2015", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2015-08-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2015:2314205505.1"}, {"guid": "0237adf0-2063-4bee-bcc5-3b31f84e95f8:85e92995-08a3-4edc-9217-75e54529894d", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2015:2314201919.1", "spisova_znacka": "24Co/625/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 24Co/625/2014 z 25. 8. 2015", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2015-08-25", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2015:2314201919.1"}, {"guid": "b5bc788e-4cc3-4ddd-b8a9-f678b91f9c9b:966c8bd4-f665-409e-8ea3-4c5e82b42352", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2015:2313226682.1", "spisova_znacka": "11Co/625/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 11Co/625/2014 z 21. 4. 2015", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2015-04-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2015:2313226682.1"}, {"guid": "a8d719b5-017b-45cd-8c98-f068d0740027:cc852607-368f-47dc-bc5b-dd14343341a8", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2015:2313233684.2", "spisova_znacka": "11Co/624/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 11Co/624/2014 z 14. 4. 2015", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2015-04-14", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2015:2313233684.2"}, {"guid": "de46ef57-0088-4fd9-9866-322c8934ee2b:2ab38363-3cfe-4ed2-a59b-335fa84bcfe3", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2013:8712207510.4", "spisova_znacka": "1Co/237/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 1Co/237/2013 z 17. 12. 2013", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2013-12-17", "citacie_n": 62, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2013:8712207510.4"}]}