{"guid": "623aa73e-d31b-4ab3-8d17-1347393a2001:d51455e4-6ecd-4464-ad72-5a088e347064", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2012:8510205651.1", "spisova_znacka": "17Co/40/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 17Co/40/2012 z 11. 7. 2012", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 11. júla 2012, sp. zn. 17Co/40/2012, ECLI:SK:KSPO:2012:8510205651.1", "identifikacne_cislo": "8510205651", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Jana Burešová", "sudca_id": 1313, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jana-buresova-1313", "datum_vydania": "2012-07-11", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d51455e4-6ecd-4464-ad72-5a088e347064", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2012:8510205651.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2012:8510205651.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2012:8510205651.1/text", "citacie_n": 4, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17Co/40/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8510205651
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 07. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8510205651.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a sudkýň JUDr.
Zlaty Simkovej a JUDr. Gabriely Világiovej v právnej veci žalobcu Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., so
sídlom Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004 proti žalovaným 1/ D. V., nar. XX.X.XXXX,
bytom T. č. XX, okr. D. P., 2/ Ing. C. P., nar. X.X.XXXX, bytom W. XXXX/X, XXX XX T., Sídlisko L. I.,
obaja žalovaní zastúpení JUDr. Jánom Jenčom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Velické
námestie 1178/15, Poprad - Veľká, v konaní o zaplatenie 7.359 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu aj
žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 2C 14/2011 - 60 zo dňa 22.septembra
2011 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e   rozsudok.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd zaviazal žalovanú v 1. rade a žalovaného v 2. rade zaplatiť
žalobcovi sumu vo výške 7.359 Eur s 9 % úrokom z omeškania ročne z istiny 7.204,77 Eur od
1.11.2010 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania vo výške 441,50 Eur, a to všetko do 3 dní odo dňa
nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsah
plnenia povinnosť druhého žalovaného.

V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol.

Prvostupňový súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že účastníci konania uzatvorili dňa 07.05.2005
zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, na základe ktorej žalobca ako veriteľ poskytol
žalovanej v 1. rade ako dlžníkovi mimoriadny medziúver vo výške 300.000,- Sk ( 9.958,18 Eur ). Žalovaná
v 1. rade sa zaviazala splácať úroky mimoriadneho medziúveru vo výške 6,49 % ročne pravidelnými
mesačnými splátkami vo výške 53,87 Eur a do nasporenia 50 % cieľovej sumy vkladať na účet zmluvy o
stavebnom sporení pravidelné mesačné vklady vo výške 49,79 Eur. Po pridelení cieľovej sumy zmluvy
o stavebnom sporení a zúčtovaní účtu mimoriadneho medziúveru s účtom stavebného sporenia splácať
stavebný úver, vrátane úrokov 4,7 % ročne pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 49,79 Eur.

Žalovaný v 2. rade prevzal ručením na seba povinnosť uspokojiť pohľadávku, ak ju neuspokojí žalovaná
v 1. rade.



Na základe takejto zmluvy žalobca poskytol žalovanej v 1. rade mimoriadny medziúver, ktorý však
žalovaná v 1. rade nesplácala v dohodnutých splátkach a v dohodnutej výške. Žalobca preto listom zo
dňa 01.07.2010 od zmluvy odstúpil a vyzval žalovanú v 1. rade k úhrade dlžnej sumy, ktorá k 01.07.2010
predstavuje 7.137,85 Eur. Túto skutočnosť žalobca dal na vedomie aj žalovanému v 2. rade listom zo
dňa 01.07.2010, ktorý mu doručil na adresu uvedenú v zmluve.

Prvostupňový súd skonštatoval, že zmluva bola uzatvorená medzi žalobcom ako dodávateľom v rámci
jeho podnikateľskej činnosti a žalovanými ako spotrebiteľmi, ktorí nekonali v rámci svojej podnikateľskej
činnosti a nemali možnosť individuálne ovplyvniť obsah zmluvy. Preto na tento záväzkovo právny vzťah
je potrebné aplikovať ustanovenia týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv.

Prvostupňový súd s poukazom na ustanovenie § 2 ods. 1 a § 23a ods. 1 zákona č. 634/92 Zb.
a ďalej s poukazom na ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 53 ods. 1, § 54 ods. 1 a 2
Občianskeho zákonníka skonštatoval, že spotrebiteľ sa najmä nemôže vzdať svojich práv, ktoré mu
tento zákon priznáva alebo inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Z ustanovenia § 54 ods. 1 OZ vyplýva
jednoznačný záver o tom, že práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy sa nemôžu odchýliť
od Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ si ani iným spôsobom nemôže
zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Uvedený záver podporuje aj ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, kde zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sa nemôžu odchýliť od Občianskeho
zákonníka v neprospech spotrebiteľa. To vedie k tomu, že normy obchodného práva sú v takomto
prípade použiteľnými len vtedy, ak neodporujú úprave majúcej tu z povahy veci prednosť, teda úprave
spotrebiteľských vzťahov v Občianskom zákonníku a predpisov vydaných na jeho základe. V praxi to
znamená, že Obchodný zákonník sa môže uplatniť len tam, kde nenarazí  na obmedzenia v Občianskom
zákonníku a vo vykonávacích predpisoch k nemu.

Prvostupňový súd aplikujúc ustanovenie § 497 ods. 1 Obchodného zákonníka skonštatoval, že zmluva o
úvere je ako osobitný zmluvný typ upravená v Obchodnom zákonníku. Použitie Obchodného zákonníka
vyplýva z absolútneho obchodno záväzkového vzťahu.

V súvislosti s ručením prvostupňový súd aplikoval ustanovenie § 303, § 306 ods. 1, § 308 Obchodného
zákonníka, v súvislosti s odstúpením od zmluvy ustanovenie § 344 Obchodného zákonníka a čl. VII.
všeobecných podmienok, čl. XIV. bod 3 písm. c/ v spojení s bodom 2 písm. a/ všeobecných podmienok.
Dospel k záveru, že účastníci konania uzatvorili platnú zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom
úvere, žalobca v postavení veriteľa, žalovaná v 1. rade v postavení dlžníka  a žalovaný v 2. rade v
postavení ručiteľa. Žalobca poskytol žalovanej v 1. rade mimoriadny medziúver, ktorý však žalovaná
v 1. rade nesplácala v dohodnutých splátkach a v dohodnutej výške. Žalobca v súlade s dohodnutými
zmluvnými podmienkami od zmluvy odstúpil a vyzval žalovanú v 1. rade k úhrade dlžnej sumy, ktorá k
01.07.2010 predstavuje 7.137,85 Eur. Túto skutočnosť oznámil žalovanému v 2. rade.

Prvostupňový súd sa zaoberal aj námietkami žalovaných, aj keď tieto námietky boli podané
prostredníctvom právneho zástupcu žalovaných bez podpísania tejto listiny. Žalovaní namietali, že pred
odstúpením od zmluvy žalovaný v 2. rade nebol vyzvaný k splneniu dlhu namiesto žalovanej v 1.
rade, ak by tomu tak bolo, dlh by za žalovanú v 1. rade splnil a k odstúpeniu od zmluvy by nedošlo.
Prvostupňový súd poukázal na samotný obsah zmluvy a všeobecných zmluvných podmienok, ktoré už
boli vyššie citované, z ktorých nevyplýva povinnosť veriteľa pred využitím práva na odstúpenie od zmluvy
pri porušení zmluvy dlžníkom obrátiť sa s výzvou na plnenie na ručiteľa. Žalovaná v 1. rade si mala byť
vedomá následkov neplnenia povinností vyplývajúcich z tejto zmluvy. Prvostupňový súd poukázal na
samotný vzťah ručenia, ktorý je konštruovaný ako vzťah akcesorický. Vzniká na základe vzťahu medzi
veriteľom a dlžníkom, a to ako jeho zabezpečovací mechanizmus. Jeho znakom je subsidiarita, ktorá
sa prejavuje v tom, že veriteľ sa musí najprv domáhať splnenia záväzku od dlžníka. Povinnosť ručiteľa
splniť záväzok namiesto dlžníka sa aktivizuje až v druhom slede. Tu prvostupňový súd poukázal na
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky R 44/99, v zmysle ktorého doručením žaloby, ktorou
sa veriteľ domáha splnenia záväzku od dlžníka aj ručiteľa, dlžníkovi je splnením podmienky písomnej
výzvy v zmysle § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka.



Preto prvostupňový súd zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade na úhradu istiny 7.359 Eur.

Prvostupňový súd sa ďalej zaoberal uplatneným nárokom na úrok z omeškania vo výške 11,49 % ročne
zo sumy 7.204,77 Eur od 01.11.2010. Zmluvné strany sa v čl. VI. bod 4 dohodli pre prípad uvedený v
ods. 3 čl. VI. úrok z omeškania nad dohodnutú úrokovú sadzbu z celého ostatku dlhu pri medziúvere 5 %
ročne. Výšku úrokovej sadzby mimoriadneho medziúveru dohodli v sadzbe 6,49 % ročne. Teda celkový
úrok z omeškania dohodli v sadzbe 11,49 % ročne. Prvostupňový súd aplikoval ustanovenie § 365
Obchodného zákonníka, ustanovenie § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 3 Nariadenia vlády SR č.
87/95 Z.z. a skonštatoval že má za to, vzhľadom na ustanovenia o ochrane spotrebiteľa, že ustanovenie
čl. VI. bod 4  úverovej zmluvy je nevyhnutné hodnotiť ako neprijateľnú podmienku, podmienku, ktorá je v
rozpore s dobrými mravmi, znevýhodňujúca spotrebiteľa - žalovaných v danom zmluvnom vzťahu. Keďže
ide o neprijateľnú podmienku, ktorá je zo zákona neplatná, v tejto časti prvostupňový súd konštatoval
neplatnosť úverovej zmluvy. Poukázal na aplikáciu ustanovenia § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka v
spojení s § 3 Nariadenia vlády 87/95 Z.z. a uviedol, že prijateľnou sankciou za omeškanie žalovaných
sa javí sankcia, ktorá zodpovedá ustanoveniu § 3 Nariadenia vlády č. 87/95 Z.z. účinnej ku prvému dňu
omeškania splnením jednotlivých splátok, teda vo výške 9 % ročne. Preto prvostupňový súd priznal úroky
z omeškania len vo výške 9 % a nad rámec tejto priznanej sumy v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. 3 O.s.p. Trovy konania žalobcu tvorí
zaplatený súdny poplatok za návrh v sume 441,50 Eur, ktoré sú povinní uhradiť žalovaní spoločne a
nerozdielne do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, podal odvolanie
žalobca. Namietal, že prvostupňový súd nesprávne vec právne posúdil. Právny vzťah založený
zmluvou o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 7.9.2005 je absolútnym obchodom
podľa Obchodného zákonníka, na uvedený právny vzťah sa nevzťahuje zákon č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov, ako aj ustanovenie § 53 ods. 6 Občianskeho
zákonníka, pretože toto ustanovenie platí až na právne vzťahy vzniknuté po účinnosti zákona č.
379/2008 Z.z. Zamietnutie návrhu súdom v časti rozdielu úrokov z omeškania uplatňovaných nad 9 %
je v rozpore so zákonom. Ak by aj bolo možné aplikovať na tento právny vzťah, ktorého predmetom je
poskytnutie peňažných prostriedkov, ustanovenie § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, je žalobca toho
názoru, že súd musí skúmať, či ide o podstatné prevýšenie odplaty, teda vrátane úrokov z omeškania
požadovaných bankami za spotrebiteľské úvery v mieste bydliska spotrebiteľa a v čase uzavretia zmluvy.
Toto konštatovanie sa rovnako týka i aktuálneho znenia § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka účinného
do 1.6.2010. Preto žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že
zaviaže žalovaných v 1. a 2. rade na úhradu sumy 7.359 Eur s 11,49 % -ným úrokom z omeškania
ročne zo sumy 7.204,77 Eur od 1.11.2010 do zaplatenia a trov konania vo výške 441,50 Eur do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku.

K tomuto odvolaniu sa žalovaní písomne nevyjadrili.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa, a to proti vyhovujúcemu výroku, v zákonom stanovenej lehote
podali odvolanie žalovaní. Namietali, že zmluva o úvere je postihnutá viacerými formálnymi chybami a
je nevýhodná pre dlžníka. Výška úrokov je v rozpore s dobrými mravmi. Prvostupňový súd vôbec nemal
o nároku žalobcu rozhodnúť a mal ho v celosti zamietnuť.

Namietal, že ručiteľ nikdy nebol upovedomený veriteľom o tom, že dlžník dlh riadne nespláca. Pokiaľ by
sa tak stalo, ručiteľ by začal riadne uhrádzať dlh a nebolo by nutné pristúpiť k odstúpeniu od zmluvy, čím
sa stala splatná celá pohľadávka a nabehli sankcie vo forme úrokov z omeškania, ktoré by inak nebolo
potrebné uhradiť. Žalovaní namietali odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového súdu judikatúrou, čím
rozhodnutie prvostupňového súdu je nepresvedčivé, nepreskúmateľné a pre tento dôvod je potrebné
rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť.



Žalovaní naviac namietali, že im bola odňatá možnosť konať pred súdom a právo obhajovať klientov
advokátovi žalovaných, pretože v deň pojednávania advokát žalovaných doručil svoje ospravedlnenie o
neúčasti. Je pravdou, že nedoložil doklad o dôvode neúčasti, to neurobil preto, že sa v ten deň telefonicky
dozvedel, že aj tak prvostupňový súd rozhodol rozsudkom.

Žiadal, aby odvolací súd odvolaniu vyhovel. Pre prípad, že by potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa
žiadal, aby vyslovil vo svojom rozsudku prípustnosť dovolania, pretože rozhodnutie je rozhodnutím po
právnej stránke zásadného významu, pretože treba ozrejmiť, či takýto postup žalobcu voči ručiteľovi je
v súlade s právom.

Žiadal, aby žalovaní boli oslobodení od platenia súdnych poplatkov.

Prvostupňový súd po preskúmaní majetkových pomerov žalovaných uznesením č.k. 2C 14/2011 - 111
zo dňa 21. februára 2012 priznal žalovanej v 1. rade oslobodenie od súdnych poplatkov a žalovanému
v 2. rade uznesením č.k. 2 C 14/2011 - 113 zo dňa 21. februára 2012 nepriznal oslobodenie od súdnych
poplatkov.

Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovenia § 10 ods. 1 O.s.p., preskúmal napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v
ustanovení § 212 O.s.p., vo veci nenariadil odvolacie pojednávanie, čo je v súlade s ustanovením § 214
ods. 1,2 O.s.p., vo veci nariadil verejné vyhlásenie rozsudku, ktoré upovedomenie o termíne verejného
vyhlásenia rozsudku bolo vyvesené na úradnej tabuli súdu dňa 30. mája 2012, preskúmal aj námietky v
súvislosti s vadami konania prvostupňového súdu, ktoré mohli mať vplyv na správnosť rozhodnutia vo
veci (§ 212 ods. 3 O.s.p.) a zistil, že odvolania účastníkov konania nie sú dôvodné.

Odvolací súd sa najskôr vysporiadal s námietkou žalovaných, na základe ktorej im malo byť odňaté právo
konať pred súdom, pretože pojednávanie nebolo odročené, aj keď o to ich právny zástupca požiadal.

Z obsahu spisu súdu prvého stupňa vyplýva, že rozsudok bol vyhlásený na pojednávaní prvostupňového
súdu nariadeného na 22.9.2011. Termín pojednávania prevzal žalobca dňa 14.7.2011 a právny
zástupca žalovaných dňa 22.8.2011. Na tomto pojednávaní sa právny zástupca žalovaných nezúčastnil.
Pojednávanie bolo nariadené o 9.00 hodine ráno, pojednávať sa začalo o 9.00 hodine. Po vyvolaní veci
prvostupňový súd zistil neprítomnosť účastníkov konania, preto podľa § 101 ods. 2 O.s.p., pojednával v
ich neprítomnosti. Pojednávanie bolo ukončené o 9.45 hodine, kedy bola podpísaná zápisnica z tohto
úkonu súdu.

Z listín, ktoré sa nachádzajú na č.l. 58 a 59 súdneho spisu, bolo zistené, že právny zástupca žalovaných
e-mailovou poštou zaslal na podateľňu Okresného súdu v Starej Ľubovni o 9.35 hodine dňa 22.
septembra 2011 ospravedlnenie z pojednávania, ktorého sa nemôže zúčastniť, žiadal pojednávanie
odročiť, pretože mu jeho zdravotný stav neumožňuje zúčastniť sa takéhoto pojednávania, pretože utrpel
úraz prsta na nohe. Uviedol, že lekárske potvrdenie doloží dodatočne.

Zo spisového materiálu nevyplýva, že by právny zástupca žalovaných doposiaľ, teda ani počas
odvolacieho konania, predložil lekárske potvrdenie o dôvode neúčasti na pojednávaní pred
prvostupňovým súdom dňa 29. septembra 2011. Nič nebránilo právnemu zástupcovi žalovaných aj
dodatočne preukázať dôvod neúčasti na pojednávaní. Keďže potvrdenie o neprítomnosti zástupcu
žalovaných na pojednávaní tento nezdokladoval, nie je možné vyhodnotiť postup prvostupňového súdu,
ktorý začal pojednávanie včas a vo veci konal v neprítomnosti účastníkov konania, ako odňatie práva
konať pred súdom a tým ako dôvod na zrušenie rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Naviac odvolací súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že pojednávanie vo veci prvostupňový súd začal
o 9.00 hodine. Ospravedlnenie z neprítomnosti a žiadosť o odročenie bola doručené prvostupňovému



súdu až o 9.35 hodine, teda potom, čo prvostupňový súd vec vyvolal a začal vo veci riadne konať a
rozhodol. Preto aj táto okolnosť svedčí o tom, že prvostupňový súd postupoval správne, keď vo veci
riadne a ďalej konal a neodňal tým žalovaným právo konať pred súdom.

Ďalej odvolací súd skúmal, či rozhodnutie prvostupňového súdu vzhľadom na námietku žalovaných nie
je dostatočne odôvodnené.

Vo vzťahu k tejto námietke je potrebné poukázať na ustanovenie § 157 ods. 2 O.s.p., ktoré uvádza,
akým spôsobom je potrebné odôvodniť rozsudok súdu prvého stupňa. Prvostupňový rozsudok je
odôvodnený v súlade s citovaným zákonným ustanovením, poukázaním na judikatúru prvostupňovým
súdom nespôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa, pretože na skutkový stav
prvostupňový súd správne aplikoval právne predpisy a z týchto vyvodil aj správny právny záver, ktorý
podporil rozhodovacou praxou súdov, ktoré rozhodovali v obdobných veciach. Uvedená argumentácia
je len podporná k argumentácii právnej, ktorú prvostupňový súd zvládol bez výhrad odvolacieho súdu.

Preto aj táto odvolacia námietka poukazujúc na ustanovenie § 212 ods. 3 O.s.p. odvolaciemu súdu sa
javila ako účelová.

Ďalej odvolací súd skúmal, či vecné dôvody odvolania žalovaných v prejednávanej veci obstoja, keďže
odvolací súd môže preskúmavať napadnutý výrok len v rozsahu odvolacích námietok. Ide o námietku, na
základe ktorej bolo povinnosťou žalobcu pred odstúpením od zmluvy o dlhu dlžníka informovať veriteľa.

Prvostupňový súd sa touto námietkou, ktorá bola vznesená žalovanými aj počas prvostupňového
konania, riadne vysporiadal, zistil riadne skutkový stav, riadne aplikoval právny predpis a správne vec
aj právne posúdil. Odvolací súd v celom rozsahu vo vzťahu k tejto námietke poukazuje na dôvody
rozhodnutia súdu prvého stupňa a naviac je potrebné uviesť už aj s poukazom na ustanovenie § 306
ods. 1 Obchodného zákonníka, že veriteľ nemá povinnosť domáhať sa splnenia dlhu voči ručiteľovi, aj
keď záväzok je zabezpečený ručením, ale povinnosťou veriteľa je vymôcť dlh od dlžníka a pokiaľ veriteľ
sám uzná, že bude využívať zabezpečovací záväzok vo forme ručenia, je oprávnený sám domáhať
sa splnenia záväzku voči ručiteľovi, nie je to však jeho povinnosťou. Preto námietka žalovaných o
nedôvodnosti úrokov, keď nebol vyzvaný ručiteľ na splnenie dlhu, je nedôvodná.

Odvolací súd skúmal ďalej aj námietku prípustnosti dovolania a či takýto postup veriteľa bol v súlade
s právom.

Odvolací súd aplikujúc ustanovenie § 238 ods. 3 O.s.p. nepripustil dovolanie proti napadnutému
rozsudku odvolacieho súdu, ktorým potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa, pretože nejde o rozhodnutie
po právnej stránke zásadného významu, uvedené právne vzťahy súdmi boli už judikované, a preto nie
je dôvodom preskúmať v tomto rozsahu vec dovolacím súdom.

Žalobca vo svojom odvolaní namietal nepriznanú výšku úrokov z omeškania v uplatnenom rozsahu,
teda vo výške 11,49 %. Vzťah medzi účastníkmi konania vznikol na základe zmluvy o mimoriadnom
medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 7.9.2005. Aj keď takáto zmluva, tak ako to správne uviedol
prvostupňový súd, je zmluvou, ktorá vykazuje známky absolútneho obchodu a je potrebné ju posúdiť
podľa Obchodného zákonníka, je zároveň aj zmluvou spotrebiteľskou, ako to opäť správne posúdil
prvostupňový súd. To vedie odvolací súd k záveru, že normy obchodného práva sú v takomto prípade
použiteľné len vtedy, ak neodporujú úprave spotrebiteľských vzťah podľa Občianskeho zákonníka a
vykonávacích predpisov, ktoré ustanovenia majú prednosť pred aplikáciou Obchodného zákonníka.

Zo žaloby vyplýva, že žalobca žiada vrátiť istinu s úrokom z omeškania 11,49 % ročne zo sumy 7.204,77
Eur od 01.11.2010. Teda podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoje dlhy riadne a
včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočne primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom,



má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť. Ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za takýchto
podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis, ktorý je § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/95 Z.z., podľa ktorého výška úrokov z omeškania
je o 8 % bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu
omeškania s plnením peňažného dlhu.

Citované zákonné ustanovenia sú zákonnými ustanoveniami kogentnými, ktoré určujú maximálnu hornú
hranicu úrokov z omeškania, ktorú nie je možné prekročiť. Každá dohoda, ktorá prekračuje toto zákonné
ustanovenie, je neplatná. Odvolací súd zistil, že úroková sadzba Európskej centrálnej banky k prvému
dňu omeškania žalovaných bola 1 % a preto aplikujúc ustanovenie § 517 ods. 2 OZ a § 3 ods. 1
Nariadenia vlády č. 87/95 Z.z., výška úrokov z omeškania, tak ako to správne prvostupňový súd uviedol,
je 9 %, teda 1 % + 8 percentných bodov.

Preto prvostupňový súd ani odvolanie žalobcu nepovažoval za dôvodné, keď žiadal priznať vyššiu
úrokovú mieru pre určenie úrokov z omeškania, mu patrí platná podľa citovaných zákonných ustanovení.

Vzhľadom na uvedené okolnosti odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v oboch výrokoch
ako správny potvrdil.

O trovách odvolacieho  konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením
§ 142 ods. 2 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p., keď sporové strany náhradu trov odvolacieho konania nežiadali.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2C/14/2011", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "412e55ff-ae34-41b7-8b44-1f4d2ceaf938:bcf6ccf0-9aae-4314-81eb-7353d979b60c", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2018:1711206967.1", "spisova_znacka": "7Co/14/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Co/14/2015 z 27. 2. 2018", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2018-02-27", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1711206967.1"}, {"guid": "d52df2af-d2ae-4496-95ec-6faef8ea8b9e:5b78fc37-1689-4600-8223-1862cd6f3b22", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2016:1712206983.1", "spisova_znacka": "5Co/36/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Co/36/2015 z 29. 8. 2016", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2016-08-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2016:1712206983.1"}, {"guid": "a1b93b92-f250-4848-a6f9-979aa2d79eab:7db6b18f-8f9c-47fa-8dfb-cd9ec077e805", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2015:7614215239.2", "spisova_znacka": "5Co/111/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 5Co/111/2015 z 19. 10. 2015", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2015-10-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2015:7614215239.2"}, {"guid": "27002338-c795-4353-bd59-8cf2dafd97c3:692a8760-ba32-4918-a6af-549c21093349", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2015:3109214275.2", "spisova_znacka": "19Co/41/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 19Co/41/2014 z 17. 6. 2015", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2015-06-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2015:3109214275.2"}]}