Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 16Co/154/2012 z 9. 12. 2012 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 9. decembra 2012, sp. zn. 16Co/154/2012, ECLI:SK:KSPO:2012:8310213252.1 Krajský súd Prešov | 16Co/154/2012 | ECLI:SK:KSPO:2012:8310213252.1 | 2012-12-09 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: zákon č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov, predpis č. 374/1990 Zb., OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/bbf881b6-17f8-41b1-8737-e37e58cfbe73 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2012:8310213252.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 16Co/154/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8310213252
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Kovaľová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8310213252.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kovaľovej a z členov
senátu JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Martina Fiľakovského v právnej veci navrhovateľa SPP -
distribúcia, a. s., Mlynské Nivy 44/b, Bratislava proti odporcovi X. J., X. č. XX, zastúpený JUDr.
Slavomírom Hrubišákom, advokátom, Pugačevova 1, Humenné, o zaplatenie 1 315,11 Eur s prísl., o
odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné, č. k. 17C 71/2011-109 zo dňa 16. 07. 2012
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok do sumy 751,65Eur.

Zrušuje rozsudok nad sumu 751,65 Eur do sumy 1 315,11 Eur s prísl. a vo výroku o trovách konania a
v rozsahu zrušenia vracia vec súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 1 315,11 Eur
spolu s prísl. z tejto sumy od 21. 05. 2010 do zaplatenie v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku
a zaviazal zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 78,50 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

Svoje rozhodnutie právne odôvodnil poukazom na ust. § 56 ods. 7 zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike
v znení zmien, ďalej ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka a uviedol, že v konaní bolo preukázané, že
odporca svojím postupom nerešpektoval ustanovenia zákona č. 656/2004 Z. z. pri prácach v ochrannom
pásme a zákona č 374/1990 Zb. a postupom pri výkopových prácach používal ťažkú techniku, čím
porušil vyššie citované ustanovenia zákona a spôsobil navrhovateľovi škodu. Konštatoval, že je bez
právneho významu obrana odporcu, v ktorej argumentoval projektovou dokumentáciou vyhotovenou
pri plynofikácii jeho rodinného domu. Odporca iba svojpomocne určoval polohy plynovodu, pretože
vyplynulo, že takáto dokumentácia nemôže slúžiť na vytýčenie plynovodu v teréne, pretože je nepresná.
Rovnako bolo bez právneho významu aj spotrebované množstvo odberu plynu odporcom v rokoch
2004 - 2005 ním namietané, pretože navrhovateľ výšku škody, ktorú v konaní uplatňoval preukázal ako
škodu na plynovom zariadení a škodu z množstva uniknutého plynu z plynovodu z dôvodu poškodenia
plynového potrubia. Množstvo uniknutého zemného plynu pri poškodení dňa 09. 04. 2010 navrhovateľ
preukázal výpočtom a množstvom uniknutého zemného plynu. Na základe týchto dôvodov potom návrhu
vyhovel a zaviazal odporcu zaplatiť túto sumu, ktorú tvorí škoda na plynovom zariadení vo výške 751,65
Eur a škoda zodpovedajúca množstvu uniknutého plynu z plynovodu, ktorý unikol z dôvodu poškodenia
plynového potrubia vo výške 420,65 Eur. Keďže sa navrhovateľ domáhal aj úroku z omeškania vo výške
9 % zo žalovanej sumy, priznal aj tento úrok, t. j dňom nasledujúcim po splatnosti žalovanej sumy, s
poukazom na ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka.



Výrok o trovách konania odôvodnil podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p. a podľa zásady úspešnosti a priznal
navrhovateľovi trovy konania pozostávajúce zo súdneho poplatku vo výške 78,50 Eur.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie odporca. Odvolaním napadol
rozsudok v celom rozsahu a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil, žalobu zamietol
a priznal mu náhradu trov konania. Uviedol, že súd prvého stupňa pochybil a dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Vec nesprávne právne posúdil, lebo pri
rozhodovaní neaplikoval na vec základy občianskoprávneho predpisu, ktorý upravuje vzťahy pri náhrade
škody ako „lex generalis“. Občiansky zákonník obsahuje o náhrade škody aj ust. § 438 - 450 a konkrétne
podľa ust. § 441 Občianskeho zákonníka, ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša
škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám. Iba tieto ustanovenia
upravujú možnosť porovnania spoluzavinenia a škody a vzájomné vyporiadanie škodcu a poškodeného
podľa pomeru zavinenia. Súd nevzal do úvahy ustanovenia o dobrých mravov, ktoré sa nachádzajú iba
v Občianskom zákonníku. Nevzal do úvahy Stavebný zákon, ktorý terajší vlastník plynovodu porušil pri
výstavbe a porušuje pri jeho prevádzke. Neprihliadal na skutočnosť, že odporca si splnil všetky svoje
povinnosti, postupoval len podľa projektovej dokumentácie, ktorá bola k dispozícii. To, že si navrhovateľ
nesplnil svoju povinnosť a nevykonal aktuálne zmeny v projektovej dokumentácii nie je chybou odporcu.
To, že odporca chcel postupovať v súlade so zákonom a projektovou dokumentáciou svedčí jeho
výpoveď na pojednávaní. Dokonca si sám naštudoval príslušné právne predpisy, slovenské právne
normy o tom, ako majú byť potrubia uložené v zemi. Odporca pri kopaní nenarazil na žiadne takéto
označenie potrubia, a preto kopal ďalej až kým nenarazil na samotné potrubie. Aj z vyjadrení geodeta
Ing. F. F. vyplýva, že navrhovateľ nemá poriadok vo svojej technickej dokumentácii ohľadom trasy
plynovodu vedúceho popred dom odporcu. Je rozporuplné, keď navrhovateľ v záväznom stanovisku
uvedie jednu vzdialenosť plynovodu od domu a vo vlastnej dokumentácii má zakreslenú inú vzdialenosť.
Už vonkoncom je chaotické to, keď geodet pri svojom meraní zistil úplne inú vzdialenosť plynovodu od
domu. Oprava výkresu v projektovej dokumentácii bola urobená až v roku 1998 bez súhlasu stavebného
úradu, trasa plynovodu bola skolaudovaná v roku 1996. Navrhovateľ tak vykonal tajnú opravu projektovej
dokumentácie až dva roky po kolaudácii, ale ani táto oprava sa nezhoduje s projektovým predložením pri
vydávaní stavebného povolenia, ani s projektovou dokumentáciou. Pri kolaudácii sa vykonalo realizačné
zameranie, ktorá je súčasťou žiadosti o kolaudáciu. Pri samotnej výstavbe plynovodu neboli splnené
technické normy, nebola dodržaná vzdialenosť povrchu terénu (hĺbka), potrubie nebolo uložené v
pieskovom lôžku, nebola nad ním uložená žltá ochranná fólia. Ak by navrhovateľ konal v súlade s
normami a na základe týchto by aj vypracoval projektovú dokumentáciu, k žiadnej škode by nedošlo. Z
toho vyplýva, že zodpovednosť za vzniknutú situáciu nesie niekto úplne iný ako odporca. Súd prvého
stupňa v rozhodnutí poukázal aj na zákon č. 656/2004 Z. z., podľa ktorého vykonávať činnosť v
ochrannom pásme môžu fyzické osoby alebo právnické osoby iba so súhlasom prevádzkovateľ siete
a pod dohľadom povereného pracovníka siete. Ochranné pásmo v obci je 1 m od uloženého potrubia.
Potrubie plynovodu sa nachádzalo 2,30 m od základu rodinného domu odporcu, avšak podľa projektovej
dokumentácie malo byť uložené viac ako 4 m od rohu domu. Takže v zmysle jemu dostupnej projektovej
dokumentácie odporca nevykonával žiadne práce v ochrannom pásme, ale mimo ochranného pásma
a žiadny súhlas prevádzkovateľa siete nepotreboval. Odporca zároveň podal aj podnet na prokuratúru
na neznámeho páchateľa pre podozrenie zo spáchania trestného činu, lebo pri výstavbe a prevádzke
plynovodu, za ktorý zodpovedá navrhovateľ, ako aj vlastník, nie sú splnené technické normy a hrozia
obrovské škody na životoch, zdraví a majetku. Aj keby odporca mal súhlas od prevádzkovateľa siete,
aj tak by došlo k vzniknutej škode, pretože podľa projektovej dokumentácie potrubie plynovodu uložené
viac ako 4 m od domu, no v skutočnosti je to 2,3 m od domu. Pokiaľ ide o výšku škody táto nebola
vôbec preukázaná. Po náraze do potrubia bagrista ihneď nabral lyžicu hliny a dané miesto zasypal. Únik
plynu trval možno minútu, takže takáto výška škody je neopodstatnená. Túto skutočnosť odporca ihneď
oznámil starostke, ktorá zavolala plynárov a s nimi prišla aj polícia. Žiaden únik plynu sa im nepodarilo
namerať. Ak by bola nameraná nejaká zvýšená hodnota plynu v ovzduší, plynári a polícia by museli
vykonať ochranné opatrenia na záchranu života, zdravia a majetku a zastaviť premávku, aby nedošlo
ešte k väčším škodám, zavolať hasičov a kropiť vodou miesto úniku. Samotný plynári nemohli nájsť
potrubie plynovodu, pretože nesedela projektová dokumentácia, takže potrebovali získať merací prístroj
pre nájdenie trasy. Tu nastal problém, ktorý spočíval v chaotickej komunikácii medzi plynármi, keďže
merací prístroj nebol k dispozícií, museli rozkopať pozemok odporcu na viacerých miestach a prácne
hľadať potrubie. Plyn však počas tohto neunikal, lebo strojník vykonal práce, ktoré viedli k zabráneniu



úniku. Odporcovi tak vznikla škoda na majetku, pretože mu rozkopali celý pozemok a navýšila sa aj cena
za uniknutý plyn. Svedok Ing. O., pracovník navrhovateľa, vypovedal, že od ohlásenia poruchy boli na
mieste za 11 minút. Prišli na miesto k jame, ktorá bola zasypaná a utlačená, aby neunikal plyn. Únik
plynu premerali v rodinnom dome, v garáži odporcu a v okolí miesta úniku meračom a po zistení, že plyn
v okolí ani v rodinnom dome sa nenachádza, okolie neevakuovali. Ak by bolo množstvo uniknutého plynu
také aké tvrdí navrhovateľa, bolo by potrebné vyhlásiť obecným rozhlasom poplach a vykonať opatrenia.
Podľa navrhovateľom uplatneného množstva uniknutého plynu by tieto opatrenia boli v záujme ochrany
života nevyhnutné, lebo by došlo k zamoreniu celej obce. O tejto skutočnosti navrhli vypočuť ako svedka
F. B., ktorý sa zdržiaval na svojom dvore a videl kedy došlo k prederaveniu potrubia, videl ako strojník
zasypal hlinou potrubie, zisťoval sám, či nedochádza k ohrozeniu jeho rodiny a majetku. Preto súd
sa uspokojil iba s tvrdením navrhovateľa o uniknutom množstve plynu. Z tohto vyplýva, že návrh je
neopodstatnený a odporca nie je zodpovedný za vzniknutú škodu. Navrhol, aby odvolací súd návrh
zamietol a priznal trovy konania.

K podanému odvolaniu sa vyjadril navrhovateľ. Uviedol, že vytýčenie trasy plynovodu odporcom na
základe projektovej dokumentácie, ktorú mal odporca k dispozícii, nezbavilo odporca k povinnosti
postupovať podľa ust. § 56 ods. 6 zákona č. 656/2004 Z. z. a ust. § 18 vyhlášky č. 374/1990 Zb.
Dôkazy, ktoré predložil odporca, t. j. projektovú dokumentáciu, plynofikáciu rodinného domu odporcu,
ako aj dokumentáciu vypracovanú Ing. B. sa nedajú použiť na vytýčenie plynovodu v teréne, nakoľko sú
nepresné a neslúžia na presné vytýčenie plynovodu v teréne. Navrhovateľ ako prevádzkovateľ plynovej
sieti nepoužíva pri vytyčovaní presnej polohy plynovodu projektové dokumentácie, ale geografický
informačný systém GIS. Tvrdenia odporcu, že si splnil všetky povinnosti a postupoval len podľa
projektovej dokumentácie, ktorá bola k dispozícii odporcu nezbavuje zodpovednosti za škodu, ktorú
spôsobil. Odporca tvrdí, že plynovod bol realizovaný v rozpore s platnými právnymi predpismi, že súd
nevzal do úvahy Stavebný zákon, avšak odporca v konaní pred súdom prvého stupňa na tieto skutočnosti
nepoukazoval, a preto sa k týmto skutočnostiam ani nevyjadrovali, nakoľko mali za to, že táto skutočnosť
medzi účastníkmi nie je sporná. Odporca poukázal v odvolaní aj na nové skutočnosti, na základe ktorých
uvádza, že v zmysle Zápisu o odovzdaní a prevzatí diela zo dňa 27. 09. 1999 plynofikácia obce X.,
ktorý bol schválený zástupcom zhotoviteľa, starostom obce X., zástupcom budúceho užívateľa bolo
konštatované, že stavba plynovodu je zrealizovaná podľa schválenej projektovej dokumentácie a v
zmysle platných STN vyhlášok. Je bezpečná a užívania schopná. Zo Zápisu o odovzdaní a prevzatí diela
je zrejmé, že samotnú stavbu plynovodu realizovala spoločnosť RAGAS, s. r. o. Humenné. Tvrdenia
odporcu, že navrhovateľ mal vykonať tajnú opravu projektovej dokumentácie až dva roky po kolaudácii
stavby, považuje za nezmyselnú a ničím nepreukázanú. K otázke porealizačného zamerania plynovodu
uviedol, že zo Zápisu o odovzdaní a prevzatí diela vyplýva, že porealizačné zameranie podľa skutočného
prevedenia stavby odovzdal obstarávateľ budúcemu prevádzkovateľovi. Bol názoru, že v konaní pred
súdom prvého stupňa dostatočne preukázal výšku spôsobenej škody, navyše odporca v konaní pred
súdom prvého stupňa nenavrhol žiadne dôkazy, ktorými by výšku škody spochybnil. Spochybňovanie
výšky škody v odvolacom konaní považoval za účelové a navyše odporca v rozpore s ust. § 120 ods.
4 O. s. p. uvádza v odvolacom konaní nové skutočnosti, ktoré mal uviesť do vyhlásenia rozhodnutia o
ukončení dokazovania v prejednávanej veci. S poukazom na vyššie uvedené navrhol, aby odvolací súd
potvrdil napadnutý rozsudok.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad
uvedených v ust. § 212 O. s. p., vec prejednal v súlade s ust. § 214 ods. 2 O. s. p. a zistil, že odvolanie
odporcu je čiastočne dôvodné a napadnutý rozsudok je vecne správny iba čiastočne, a to čo do sumy
vo výške 751,65 Eur.

Z obsahu napadnutého rozsudku vyplýva, že pred súdom prvého stupňa bol návrh na zaplatenie 1 315,11
Eur sumy, ktorú uplatňoval navrhovateľ z titulu škody, ktorú spôsobil odporca pri výkopových prácach, v
dôsledku čoho došlo k poškodeniu plynového potrubia a úniku plynu, čím spôsobil navrhovateľovi škodu.
Táto suma pozostávala zo sumy 751,65 Eur - škoda na plynovom zariadení a suma 420,65 Eur - suma
zodpovedajúca množstvu uniknutého plynu. Túto sumu vyfakturoval navrhovateľ odporcovi faktúrou aj
vrátane 19 % DPH a celkom žiadal od neho zaplatiť sumu 1 315,11 Eur do 20. 05. 2010. Išlo o škodu,
ktorá vznikla 09. 04. 2010, a to pri výstavbe oporného múru odporcom z dôvodu, že na jeho pozemok mu
stekala voda z obecných pozemkov. Pri výstavbe oporného múru využil odporca aj projekt plynofikácie



rodinného domu, ktorý vyhotovila spoločnosť GASPROJEKT, s. r. o. Humenné a podľa tohto projektu sa
mal spravovať a zistiť, že plynovod sa nachádza vo vzdialenosti 4 m od rodinnému domu. Pre výstavbu
opornému múru použil strojovú techniku.

V konaní pred súdom prvého stupňa bolo preukázané, že v zmysle zákona č. 656/2004 Z. z., konkrétne
ust. § 56 ods. 6 vykonávať činnosti v ochrannom pásme plynárenského zariadenie môžu fyzické osoby
alebo právnické osoby iba so súhlasom prevádzkovateľa siete a pod dohľadom povereného pracovníka
prevádzkovateľa siete.

Podľa ust. § 56 ods. 7 zákona č. 656/2004 Z. z. poškodenie plynárenského zariadenia, zariadení, ktoré
slúžia na jeho ochranu, je zakázané. Fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poškodí plynárenské
zariadenie alebo zariadenie, ktoré slúži na jeho ochranu, je povinná okrem spôsobenej škody na
plynárenskom zariadení alebo zariadení, ktoré slúži na jeho ochranu, uhradiť aj škodu za uniknutý
plyn, ktorý unikol v dôsledku poškodenia plynárenského zariadenia alebo zariadenia, ktoré slúži na jeho
ochranu.

Z ust. § 18 ods. 1 vyhlášky č. 374/1990 Zb. pri projektovaní zemných prác je investor povinný zistiť
všetky inžinierske siete a iné prekážky (podzemné priestory, staré diela a pod.) z hľadiska ich smerového
a hĺbkového uloženia. Projekt stavby musí obsahovať vyznačenie všetkých inžinierskych sietí a iných
prekážok pod zemou, na povrchu a nad zemou. Vyznačenie sieti v projekte stavby musia overiť a potvrdiť
ich prevádzkovatelia.

Podľa ust. § 18 ods. 3 vyhlášky č. 374/1990 Zb. pred začatím zemných prác musí zodpovedný pracovník
zabezpečiť v teréne vyznačenie trasy podzemných vedení inžinierskych sietí a iných prekážok.
Pracovníci, ktorí budú vykonávať zemné práce, musia byť oboznámení s druhom inžinierskych sietí, ich
trasami a hĺbkou a ich ochrannými pásmami. To platí aj pre trasy inžinierskych sietí v blízkosti staveniska,
ktoré by mohli byť stavebnou činnosťou narušené.

Z vykonaného dokazovania pred súdom prvého stupňa jednoznačne vyplynulo a bolo zistené, že
odporca nepožiadal spoločnosť navrhovateľa o technické vyjadrenie pre práce, ktoré mienil vykonávať.
Ak by o to požiadal, zaiste by došlo aj k vytýčeniu plynovodu zo strany navrhovateľa a boli by vydané aj
technické podmienky pre výkon prác. Táto povinnosť mu vyplývala z ust. § 56 ods. 6 zákona č. 656/2004
Z. z.

Podľa ust. § 56 ods. 7 tohto zákona fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poškodí plynárenské
zariadenie alebo zariadenie, ktoré slúži na jeho ochranu, je povinná okrem spôsobenej škody na
plynárenskom zariadení alebo zariadení, ktoré slúži na jeho ochranu, uhradiť aj škodu za uniknutý
plyn, ktorý unikol v dôsledku poškodenia plynárenského zariadenia alebo zariadenia, ktoré slúži na jeho
ochranu.

O tom, že došlo k poškodeniu tohto zariadenie nebolo pochybností, pretože to vyplýva aj z výpovedí
samotného odporcu na pojednávaní dňa 28. 12. 2001, keď uvádzal, že pri bagrovaní zeminy došlo
aj k zabratiu plynového potrubia, bola následne privolaná spoločnosť navrhovateľa, ktorá toto miesto
zaistila. Tieto skutočnosti sú nespochybniteľné. Tvrdenia odporcu o tom, že sa mal o bezpečnosti výkopu
presvedčiť predtým, pretože sa mal zaoberať aj normami, ktoré špecifikujú, v akej hĺbke má byť uložené
potrubie, presvedčil sa o tom, že takáto žltá páska v pieskovom lôžku uložená nebola, preto dal pokyn
k bagrovaniu a že teda neskôr sa zistilo, že trasa plynového potrubia bola v skutočnosti uložená inak
ako bolo projektová dokumentácia, ktorou sa on spravoval, odvolací súd považoval v tejto situácii za
bezpredmetné. Práve z preventívneho hľadiska bolo len a len na odporcovi, ak si nebol istý uložením
tohto potrubia a zistením, či ide o ochranné pásmo alebo nie, požiadať navrhovateľa o vytýčenie trasy
plynovodu, ktorá by bola dokonalou technikou túto trasu vyznačila. Preto bez akýchkoľvek pochybnosti
bolo potvrdené, že zo strany odporcu došlo k poškodeniu plynového potrubia navrhovateľovi.



Odvolací súd mal za to, že pokiaľ ide o rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým zaviazal odporcu
na zaplatenie sumy 751,65 Eur, teda sumy, ktorú predstavuje škoda na plynovom zariadení, správne
rozhodol. Táto výška bola aj riadne navrhovateľom preukázaná a spočívala v súpise vykonaných prác
a dodávok pri oprave plynového zariadenia. Tento súpis sa riadne nachádza na č. l. 5 spisu a odporca
nepreukázal iné skutočnosti ako tvrdil navrhovateľ, aby škoda predstavujúca v nákladoch navrhovateľa
na výkon práce pracovníkov, ktorí toto zariadenie opravovali nebola vynaložená, rovnako ako aj materiál
použitý na opravu tohto zariadenie. V tejto súvislosti mal za to, že navrhovateľ uniesol svoje dôkazné
bremeno.

Pokiaľ však išlo o ďalší nárok tvoriaci žalovanú sumu, a to nárok vo výške 420,65 Eur spočívajúci v
množstve uniknutého plynu, vo vzťahu k tomuto nároku súdom prvého stupňa nebol dostatočne zistený
skutkový stav. Navrhovateľ preukazoval výpočet množstva uniknutého zemného plynu tabuľkovým
prepočtom. Súd prvého stupňa toto tvrdenie prevzal bez všetkého, pritom k tomuto nároku neuviedol
ďalšie okolnosti, ktoré by bez pochýb preukazovali uplatnený nárok navrhovateľom. Teda akým
spôsobom došiel k výpočtu (legenda, komentár), ale predovšetkým ak preukázal časové rozpätie odkedy
dokedy bol spomínaný únik plynu tak, aby bolo nespochybniteľným spôsobom preukázané, že k úniku
takéhoto množstva plynu došlo. Nebolo správne tvrdenie navrhovateľa vo vzťahu k odvolacej námietke
odporcu, že na tieto skutočnosti odporca nepoukazoval. Už vo svojom prvom vyjadrení na pojednávaní
dňa 28. 12. 2011 odporca na tieto skutočnosti poukazoval a vyjadroval sa k množstve úniku plynu
a situácii, ktorá časovo mohla trvať v súvislosti od oznámenia tohto úniku až do samotnej opravy.
Túto výšku škody spočívajúcu v množstve uniknutého plynu, odporca preto namietal a na poslednom
pojednávaní dňa 28. 03. 2012 spochybňoval výšku žalovanej sumy v súvislosti so spotrebou, a teda
únikom plynu, keď odkazoval na spotrebu plynu a napr. v roku 2004 alebo v roku 2005. Navrhol vypočuť
aj ďalšieho svedka, ku ktorému súd prvého stupňa nepristúpil.

Preto odvolací súd vo vzťahu k týmto okolnostiam považoval za dôvodnú námietku odporcu a mal za to,
že zo strany navrhovateľa nebolo preukázané množstvo úniku zemného plynu.

Jedna vec je výpočet uniknutého zemného plynu podľa tabuľkovej časti a nejakých predpokladaných
výpočtov a druhá vec je preukázať na súde, že v danej situácii, na danom mieste a za konkrétnych
okolností došlo k určitému množstvu úniku plynu za určité časové obdobie. Na tieto okolnosti
nielenže sám navrhovateľ nepoukázal, ale ich ani konkrétne nevysvetlil. Navrhovateľom predložený
tabuľkový výpočet prepočtu plynu je pre súd nepoužiteľný a navrhovateľom nijakým spôsobom bližšie
neozrejmený.

Na súde je treba totiž tvrdiť a na tvrdenia označiť dôkazy. Je treba si splniť povinnosť tvrdenia a dôkaznú
povinnosť. Nesplnenie dôkaznej povinnosti (§ 120 ods. 1 O. s. p.) v procese znamená, že súd žalobe
nevyhovie. Rozhoduje sa pritom na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov (§ 153
ods. 1 O. s. p.).

Za stavu, keď žalobca neoznačí náležite dôkazy zanedbá potrebné tvrdenie na preukázanie
rozhodujúcich skutočnosti, a preto nemôže počítať s úspechom v občianskom súdnom konaní.

Bolo len a len na navrhovateľovi preukázať zreteľným spôsobom aj skutočnosti súvisiace s množstvom
a únikom plynu, keďže odporca sa bránil a poukazoval, že pri narazení do plynového potrubia okamžite
došlo k zasypaniu zeminou tohto potrubia tak, aby nedochádzalo k úniku. Či tento únik bol minútu, ako
tvrdí odporca, alebo desať minút alebo dvadsať minút atď. bolo potrebné zo strany súdu ozrejmiť tak,
aby z nich vyplýval bez pochýb zistený skutkový stav.

Keďže túto skutočnosť namietal v odvolaní odporca, odvolací súd sa touto námietkou zaoberal a zistil,
že je dôvodná a rozhodnutie súdu prvého stupňa je v tejto časti nepreskúmateľné.



Z týchto dôvodov odvolací súd v tejto časti napadnutý rozsudok zrušil, rovnako aj súvisiaci výrok o
trovách konania v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. h) O. s. p..

V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvého stupňa vykonať dokazovanie aj ohľadom tejto časti nároku
za rešpektovania dôkaznej povinnosti na strane účastníka konania, ktorý musí na preukázanie svojich
tvrdení označiť také skutočnosti a dôkazy, ktoré ho tvrdenie bez pochýb budú potvrdzovať. Nie je možné
bez všetkého prevziať uplatňovaný výpočet spotreby plynu, bez preukázania aj skutočného úniku plynu.
V novom konaní rozhodne súd prvého stupňa opätovne o trovách celého prvostupňového konania, ako
aj o trovách odvolacieho konania.

Pokiaľ išlo o ďalšie odvolacie námietky navrhovateľa poukazujúce na pomerné znášanie škody, odvolací
súd sa nimi nezaoberal, pretože neboli odporcom predložené ani pred prvostupňovým súdom. Odvolací
súd poukazuje na ust. § 205a ods. 1 O. s. p., v zmysle ktorého skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli
uplatnené pred súdom prvého stupňa sú pri odvolaní proti rozsudku alebo proti uzneseniu vo veci samej
odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu alebo obsadenie súdu, má byť ním preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré by mohli mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, odvolateľ nebol riadne poučený podľa ust. § 120 ods. 4 O.
s. p. a účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu dôkazy.

Preto odvolací súd túto námietku považoval za nedôvodnú a vo vzťahu k základu návrhu a jeho výroku
mal za to, že rozhodnutie súdu je vecne správne. Preto rozsudok čo do sumy 751,65 Eur potvrdil ako
vecne správny v zmysle ust. § 219 O. s. p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.