{"guid": "08492ca7-bb06-47e5-bc3c-b6216769deaa:3db2ea99-668e-4d57-aab4-47cdc1f0dae5", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2012:8309201308.1", "spisova_znacka": "16Co/64/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 16Co/64/2012 z 25. 7. 2012", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 25. júla 2012, sp. zn. 16Co/64/2012, ECLI:SK:KSPO:2012:8309201308.1", "identifikacne_cislo": "8309201308", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Alena Adamcová", "sudca_id": 623, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-alena-adamcova-623", "datum_vydania": "2012-07-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1962/23", "nazov": "zákon č. 23/1962 Zb. o poľovníctve", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1962/23", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1962"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3db2ea99-668e-4d57-aab4-47cdc1f0dae5", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2012:8309201308.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2012:8309201308.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2012:8309201308.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 16Co/64/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8309201308
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 07. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Kovaľová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8309201308.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kovaľovej a sudcov JUDr.
Martina Fiľakovského a JUDr. Jany Burešovej v právnej veci navrhovateľa Mgr. X. F., N. X, F., zast.
spoločnosťou Legal Cartel, s.r.o., Ľubinská 18, 811 03, Bratislava, IČO: 36 677 175, štatutárny orgán
JUDr. Jaroslav Kačur, advokát zapísaný v zozname advokátov SAK, č. osvedčenia 4287, proti odporcovi
Poľovnícka spoločnosť Čertižné, o nahradenie súhlasu členskej schôdze o prijatie za člena poľovníckej
spoločnosti a určenie, že členstvo v poľovníckej spoločnosti vzniká dňom právoplatnosti rozhodnutia o
takomto určení, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 25. 1. 2012, č. k.
17C 42/2009-229 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e  rozsudok.

Navrhovateľ nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a odporcovi sa ich náhrada nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh zamietol a vyslovil, že navrhovateľ je povinný uhradiť
odporcovi trovy konania vo výške 4,60 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že po vykonanom dokazovaní mal za preukázané, že navrhovateľ
požiadal o prijatie za člena v Poľovníckej spoločnosti odporcu, ako aj skutočnosť, že o jeho žiadosti
rozhodol v súlade so stanovami výbor, a to s čl. 7 písm. c) domáceho poriadku. Podľa tohto ustanovenia
sa členom poľovníckej spoločnosti stane uchádzač, ak jeho žiadosť o prijatie schváli výbor poľovníckej
spoločnosti. Odporca predložil zápisnicu zo zasadnutia výboru zo dňa 16. 2. 2009, v zmysle ktorej
výbor neschválil navrhovateľovi členstvo v poľovníckej spoločnosti a o jeho odvolaní voči tomuto
rozhodnutiu rozhodovala výročná členská schôdza, ktorá potvrdila rozhodnutie výboru. K jeho námietke
o tom, že MUDr. Q. zaniklo členstvo z dôvodu neplatenia členských príspevkov a v čase rozhodovania
v predmetnej veci bol počet členov 27, preto mal súd rozhodnúť v súlade s jeho návrhom, keďže
počet členov poľovníckeho združenia nebol 28 vykonal dokazovanie výsluchom odporcu, ako aj
písomným dôkazom odporcu a zistil, že všetci členovia poľovníckeho združenia vrátane MUDr. Q.
boli prijatí do poľovníckeho združenia a stanov poľovníckeho združenia, teda nie do PS (Poľovníckej
spoločnosti). Odporca potvrdil, že MUDr. Q. nemal zaplatený členský príspevok. Poľovnícka spoločnosť
túto skutočnosť akceptovala, nakoľko MUDr. Q. kandidoval v komunálnych voľbách, a preto ich požiadal,
aby mu v roku 2000 vytvorili priestor pre rozhodnutie, či bude v spoločnosti odporcu poľovať, alebo
nie. Zároveň im oznámil, že sa mu núka práca v Michalovciach a rozhodne sa, ako ďalej. Výbor
poľovníckej spoločnosti jeho požiadavku akceptoval a až na výročnej schôdzi v roku 2011 ho vyškrtli
zo zoznamu členov. V čase podania žiadosti navrhovateľa o prijatie za člena bol MUDr. Q. riadnym
členom spoločnosti. Po takomto vykonanom dokazovaní uzatvoril, že postupom odporcu nedošlo k



porušeniu práva prednosti vlastníka pozemku, ako je to upravené v § 14 ods. 4 zákona o poľovníctve,
pretože z vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že odporca prijal za člena osobu, ktorá nie
je vlastníkom pozemku, na ktorom sa vykonáva právo poľovníctva. Tvrdenia navrhovateľa, pokiaľ ide
o osobu člena MUDr. Q. neboli v konaní preukázané a iné zistenia svedčiace o porušení jeho práva
prednosti odporcom nevplynuli ani zo súvisiacich konaní, ktoré boli predmetom konania vo veciach KS
v Prešove, a to sp. zn. 10Co 66/09 a 1Co 201/09. V konaní bolo nesporne preukázané, že navrhovateľ
je spoluvlastníkom pozemkov združených v Pozemkovom spoločenstve vlastníkov lesa Čertižné, na
ktorých sa vykonáva právo poľovníctva, a teda podľa § 14 ods. 4 zákona o poľovníctve má prednostné
právo na vznik členstva o poľovníckom združení, ktorému bol výkon práva poľovníctva prenajatý. Zákon
o poľovníctve však neupravuje podmienky prijatia za člena poľovníckeho združenia, a teda ani spôsob
realizácie výkonu prednostného práva na vznik členstva. V prejednávanej veci mal ale za preukázané,
že odporca postupoval v súlade so svojimi stanovami a domácim poriadkom, ktoré ako jediné môžu
upraviť vznik členstva poľovníckeho spoločenstva, a tvrdenia navrhovateľa o vylúčení člena MUDr. Q.
neboli preukázané. Preto nezistil rozpor v konaní odporcu pri rozhodovaní o prijatí navrhovateľa za člena.
Nepovažoval úpravu stanov za neplatnú, pokiaľ si spoločnosť stanovila podmienky pre prijatie vlastníka
pozemkov do poľovného revíru. Z dokazovania vyplynulo, že poľovnícka spoločnosť C. dodržala právne
predpisy týkajúce sa prijímania nových členov do PS a z tohto dôvodu nebolo možné nahradiť súhlas
členskej schôdze o prijatie navrhovateľa za člena poľovníckej spoločnosti. Preto žalobu zamietol a
o trovách konania rozhodol tak, že priznal trovy konania odporcovi vo výške 4,60 Eur ako náklady
cestovného na trase Humenné - Medzilaborce a späť a nepriznal odporcovi náhradu mzdy ako ju súdu
preukázal vo výške 40,94 Eur, pretože ju nepovažoval za dostatočne preukázanú.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie navrhovateľ. Uviedol, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, nesprávne vec
posúdil a konanie má inú vadu, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Poukázal, že 20.
2. 2009 podal na okresný súd návrh na začatie konania proti odporcovi o nahradenie súhlasu členskej
schôdze o prijatie za člena poľovníckej spoločnosti a určenie, že členstvo v poľovníckej spoločnosti
vzniká dňom právoplatnosti rozhodnutia o takomto určení. Rozsudok súdu prvého stupňa považuje za
nezákonný a nesprávny. Ním navrhované vykonanie dôkazov smerovalo k tomu, aby súd mal možnosť
porovnať zoznam členov Poľovníckej spoločnosti C. v čase vzniku Poľovníckej spoločnosti Čertižné a v
čase rozhodovania súdu prvého stupňa v predmetnej právnej veci, a teda rozhodnúť, či prednostné právo
navrhovateľa na vznik člena spoločnosti bolo alebo nebolo porušené. Súd prvého stupňa nevykonal
navrhovaný dôkaz, lebo „odporca prehlásil, že v čase od roku 2004 nebol nikto prijatý ani do PZ ani
do PS Čertižné“. Skutočnosť, že sa predmetné tvrdenie odporcu nezakladá na pravde, nebolo pre súd
prvého stupňa prekážkou a nebránilo, aby a orgán inštitúcie nezaoberal týmto návrhom s odôvodnením,
že sa uspokojí s prehlásením odporcu. Tento postup súdu považuje za neštandardný a v rozpore s §
120 a nasl. O.s.p. Členmi poľovníckej spoločnosti Čertižné boli v čase jej vzniku osoby, ktoré neboli
vlastníkmi nehnuteľností tvoriacich súčasť poľovníckeho revíru Kopaniny, a to MUDr. Q., Ing. P. L., doc.
Ing. F. L., PhDr. F. L. starší a P. O.. Po úmrtí člena Poľovníckej spoločnosti Čertižné pána P. N. sa
členom Poľovníckej spoločnosti Čertižné stal S. F., ktorý jednak nie je vlastníkom pozemkov tvoriacich
súčasť poľovného revíru Kopaniny a inak sa stal členom Poľovníckej spoločnosti Čertižné porušením
prednostného práva navrhovateľa. Súd prvého stupňa sa bez výhrady stotožnil s prehlásením odporcu a
takýto postup nezdôvodnil. Má za to, že takýto postup je nepreskúmateľný, nie sú známe žiadne dôkazy,
ktoré by boli obsahom prehlásenia odporcu, ktoré majú takú dôkaznú silu, aby ich súd prvého stupňa
bez akýchkoľvek pochybností akceptoval a nepreveril ich pravdivosť. Rozsudok súdu prvého stupňa
je v časti predmetného tvrdenia preto nepreskúmateľný, keďže neexistuje jediný dôkaz, žeby MUDr.
Q. alebo ktorýkoľvek z ďalších 27 členov odporcu boli prijatí do Poľovníckej spoločnosti Čertižné na
základe postupu podľa stanov a domáceho poriadku žalovaného. Ani jeden zo súčasných členov nebol
do Poľovníckej spoločnosti Čertižné prijatý podľa stanov Poľovníckej spoločnosti Čertižné. Prvostupňový
súd sa touto skutočnosťou nezaoberal a ju nepreskúmaval. V čase vzniku Poľovníckej spoločnosti
Čertižné boli prijaté za členov aj osoby okrem pána MUDr. Q., ktoré neboli vlastníkmi pozemkov
tvoriacich súčasť poľovného revíru Kopaniny a nie je známe, žeby prvostupňový súd vykonal dôkaz,
na základe ktorého by mohol konštatovať, že všetci členovia odporcu spĺňali pri prijímaní za členov
odporcu podmienky členstva. Sám súd konštatuje, že ďalšia z podmienok na prijatie za člena odporcu,
okrem vlastníctva pozemkov tvoriacich súčasť poľovného revíru Kopaniny, sa síce úhrada členského
príspevku u pána MUDr. Q. nebola splnená. Navrhovateľovi tak bolo upreté jeho prednostné právo
byť členom odporcu  a naopak osoby, ktoré nie sú vlastníkmi pozemkov tvoriacich súčasť poľovného



revíru a v osobe MUDr. Q. ani ďalšiu podmienku, t.j. úhrada členského príspevku boli členmi odporcu v
rozpore so stanovami. Preto súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav veci. Prijatím takéhoto
názoru vzniká otázka, či naozaj nebolo porušené právo prednosti navrhovateľa, ak navrhovateľ nebol
prijatý za člena poľovníckej spoločnosti napriek tomu, že členmi tejto spoločnosti sú aj osoby, ktoré
nie sú vlastníkmi pozemku. Logickou odpoveďou na túto otázku je jedine potvrdenie jeho tvrdení, že
postupom odporcu došlo k porušeniu prednostného práva odporcu. Súd prvého stupňa nevykonal dôkaz,
či MUDr. Q. bol alebo nebol vlastníkom pozemkov tvoriacich súčasť poľovného revíru Kopaniny, lebo
ak by to urobil, zistil by, že MUDr. Q. nikdy vlastníkom pozemkov tvoriacich súčasť poľovného revíru
Kopaniny nebol, a teda nebola splnená jedna z podmienok na jeho prijatie za člena. Rovnako nevykonal
dokazovanie, či ďalší členovia odporcu Ing. P. L., doc. Ing. F. L., PhDr. F. L. starší a pán P. O. boli v
čase prijímania za členov odporcu vlastníkom pozemkov tvoriacich súčasť poľovného revíru Kopaniny.
Rovnako nevykonal ani dokazovanie v tom smere, že po smrti pána P. N. sa členom Poľovníckej
spoločnosti Čertižné stala osoba (S. F.), ktoré je vlastníkom pozemkov tvoriacich súčasť poľovného
revíru Kopaniny a ak ním aj je, či jej prijatím nedošlo k porušeniu prednostného práva navrhovateľa
na prijatie za člena Poľovníckej spoločnosti Čertižné. Odmieta tvrdenie súdu, že odporca postupoval
v súlade so stanovami a domácim poriadkom, ako aj tvrdenie, že tvrdenie navrhovateľa o vylúčení
člena MUDr. Q. neboli preukázané. Ak by odporca postupoval v súlade so stanovami bez akýchkoľvek
pochybností mal navrhovateľa za člena združenia prijať. Ak je počet členov Poľovníckej spoločnosti
Čertižné určený podľa výmeru poľovného revíru Kopaniny, môže byť počet členov odporcu v rozpätí od
28 do 47 členov, ak v čase rozhodovania o prijatí bol počet členov 27, nie je známy dôvod, pre ktorý
súd nerozhodoval v zmysle žalobného návrhu. Tvrdenie o vylúčení MUDr. Q. potvrdil samotný odporca,
keď uviedol, že MUDr. Q. nemal zaplatený členský príspevok, túto skutočnosť poľovnícka spoločnosť
akceptovala a na výročnej schôdzi v roku 2011 ho vyškrtli zo zoznamu. Odporca takto nielen potvrdil, že
MUDr. Q. bol členom odporcu v rozpore so stanovami a domácim poriadkom, ale potvrdil, že MUDr. Q.
bol z Poľovníckej spoločnosti Čertižné vylúčený a jeho miesto ostalo voľné. Poukazuje na skutočnosť, že
stanovy poľovníckeho združenia ani tzv. domáci poriadok nemôžu byť v rozpore s právnym poriadkom
SR. Zákon o poľovníctve v nadväznosti na čl. 20 ústavy priznáva vlastníkovi poľovných pozemkov
prednostné právo na členstvo v poľovníckom združení, a to za účelom poskytnutia určitej nemajetkovej
náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva vlastníka poľovníckeho pozemku. Z ust. § 14 ods. 2 v
spojení s § 14 ods. 4 zákona o poľovníctve je nad všetkou pochybnosťou zrejmé, že navrhovateľovi ako
spoluvlastníkovi pozemkov spoločného poľovného revíru je priamo zo zákona o poľovníctve zaručené
prednostné právo na vznik členstva v poľovníckom združení, ktorému bol výkon práva poľovníctva
prenajatý. Tento právny názor zastáva aj KS v Prešove vo veci vedenej pod sp. zn. 8Co 189/2009.
Prvostupňový súd v rozpore s konštatovanou judikatúrou v predmetnej právnej veci vykladá pojem
prednostné právo, pričom s takouto interpretáciou pojmu prednostné právo podľa prvostupňového súdu
sa navrhovateľ v žiadnom prípade nestotožnil a poukazuje na rozhodnutie najvyššieho súdu 3MCdo
20/07 a uznesenie KS Prešov 8Co 189/2009. Poukázal aj na skutočnosť, že navrhovateľ opätovne žiadal
o prijatie za člena Poľovníckej spoločnosti Čertižné 7. 4. 2010. O tejto žiadosti však do dnešného dňa
odporca  nerozhodol. Poukázal, že prvostupňový súd náležite nezistil skutkový stav veci, vo veci aj
nesprávne rozhodol, a preto si uplatnil aj náhradu trov odvolacieho konania a navrhoval, aby odvolací
súd rozsudok zmenil a žalobe vyhovel a zaviazal odporcu na náhradu trov odvolacieho konania.

K podanému odvolaniu sa vyjadril odporca. Uviedol, že vo veci navrhovateľa predkladá podklady, ktoré
vyvracajú tvrdenie navrhovateľa a sú súčasťou aj predchádzajúceho písomného stanoviska. Predložil
stanovy PS, vlastnícky vzťah k poľnohospodárskym pozemkom, potvrdenie o členstve, listy vlastníctva,
Poľovnícka spoločnosť Liptov, výzvy na úhradu pokuty, z podkladov ktorých vyplýva, že všetci členovia
sú riadnymi členmi poľovníckej spoločnosti vrátane MUDr. Q. a že pán F. nie je ich členom, ale
kandidátom na členstvo a že navrhovateľovi ide predovšetkým o vytvorenie poľovného revíru na ich
podobných pozemkoch (PS Liptov). Z týchto dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
potvrdil.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad
uvedených v ust. § 212 O.s.p., vec prejednal v súlade s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil, že súd prvého
stupňa správne vo veci rozhodol, správne zistil skutkový stav veci, prijal aj správne právne závery, na
zisteniach ktorých sa nič nezmenilo ani v priebehu odvolacieho konania.



Odvolací súd poukazuje, že už v predchádzajúcom zrušujúcom uznesení KS v Prešove zo dňa 28. 4.
2011 pod č. k. 16Co 27/2011-152 odvolací súd poukázal, že ust. § 14 ods. 4 zákona o poľovníctve treba
vysvetľovať v súvislosti s § 2 ods. 2 tohto zákona, podľa ktorého právo poľovníctva patrí vlastníkovi
pozemku ako súčasť základného práva vlastniť majetok, je chránený článkom 20 Ústavy SR. Prednostné
právo vlastníka poľovných pozemkov na vznik členstva v poľovníckom združení, ktoré má najmä poľovný
revír (súčasťou ktorého sú pozemky vo vlastníctve žiadateľa o členstvo), neznamená, že poľovnícke
združenie je povinné za člena prijať každého vlastníka (podielového spoluvlastníka) pozemku, na
ktorom vykonáva právo poľovníctva na základe nájomných zmlúv alebo rozhodnutia lesného úradu.
Žiadateľ o členstvo, ktorý spĺňa všetky ostatné podmienky vyžadované zákonom o poľovníctve pre výkon
práva poľovníctva môže požiadať o súdnu ochranu žalobou o nahradenie vôle poľovníckeho združenia
len v tom prípade, ak by žalované poľovnícke združenie porušilo právo prednosti vlastníka pozemku
vyplývajúce z § 14 ods. 4 zákona o poľovníctve. Bolo by tomu tak za situácie, ak by odporca prijal za
svojho člena iného, nevlastníka pozemku, na ktorom vykonával právo poľovníctva, ale odmietol by prijať
za svojho člena vlastníka pozemku. A za tohto stavu by bolo možné dôjsť ku konštatovaniu, že právo
prednosti vlastníka pozemku zakotvené v § 14 ods. 4 zákona o poľovníctve bolo porušené a žaloba na
ochranu proti takémuto postupu poľovníckeho združenia by bola dôvodná.

Podľa § 14 ods. 4 zákona č. 23/62 Zb. v znení neskorších predpisov, ak niektorý z vlastníkov spoločného
poľovného revíru, v ktorom je výkon práva poľovníctva prenajatý podľa ods. 3 chce vykonávať právo
poľovníctva, má prednostné právo na vznik členstva v poľovníckom združení, ktorému bol výkon práva
poľovníctva prenajatý.

Z obsahu napadnutého rozhodnutia vyplýva, že navrhovateľ je vlastníkom pozemku na liste vlastníctva
č. XXXX  v k. ú. C., je držiteľom poľovného lístka vydaného 26. 11. 2008 obvodným úradom, platnosť,
ktorá bola predĺžená do 31. 12. 2013. Obvodný lesný úrad v Humennom schválil nájomné zmluvy o
výkone práva poľovníctva, ktoré boli uzatvorené medzi vlastníkom - správcom poľovných pozemkov
Pozemkové spoločenstvo vlastníkov lesa Čertižné a poľovníckou spoločnosťou Čertižné ako nájomcov,
ktoré sú začlenené do poľovného revíru Kopaniny. Stanovy Poľovníckej spoločnosti Čertižné, čl. 3,
upravujú podmienky vzniku členstva v poľovníckej spoločnosti, odkazujú aj na domáci poriadok, ktorý je
neoddeliteľnou súčasťou stanov pozemkového spoločenstva a podľa týchto podmienok prijatým členom
poľovníckej spoločnosti môže byť len člen s platným poľovným lístkom. Pri prijímaní za členov sú
uprednostňovaní čakatelia, ktorí vlastnia pozemky, z ktorých je vytvorený poľovní revír, uchádzač sa
stane členom, ak jeho žiadosť o prijatie schváli výbor poľovníckej spoločnosti, pričom podľa uznesenia
výročnej členskej schôdze 28. 2. 2009 počet členov nesmie prekročiť 28 a tento počet sa bude dopĺňať
určením: úmrtím poľovníka, vzdaním sa členstva na vlastnú žiadosť alebo vylúčením z poľovníckej
spoločnosti.

Predmetom konania v danej veci bolo predovšetkým zistiť, či bolo porušené právo prednosti
navrhovateľa v súvislosti so žiadosťou o prijatie za člena v poľovníckom združení ku dňu jeho žiadosti,
teda k 1. 2. 2008 alebo nie. Preto mali byť skúmané len tieto podmienky ku dňu podania žiadosti
navrhovateľom a výsledkom malo byť zistené, či právo porušené bolo alebo nie. Žalobný návrh totiž
vychádza z toho, že v súvislosti so žiadosťou o prijatie za člena zo dňa 11. 2. 2008 navrhovateľ požiadal
o prijatie za člena u odporcu, pričom ho neprijal za člena Poľovníckej spoločnosti Čertižné. Súd prvého
stupňa zisťoval v rozhodnom období, nebol do spoločnosti prijatý iný člen, spôsobom ktorým by porušil
právo prednosti žalobcu byť do poľovníckej spoločnosti prijatý. V tomto smere ostalo dôkazné bremeno
na navrhovateľovi preukázať tieto okolnosti, že právo prednosti porušené bolo. Odvolací súd nemohol
považovať za dôvodnú tú odvolaciu námietku navrhovateľa, keď poukazoval aj na to, že opätovne žiadal
o prijatie za člena Poľovníckej spoločnosti Čertižné aj 7. 4. 2010, o ktorej žiadosti do dnešného dňa
odporca nerozhodol, a to najmä s poukazom na to, že MUDr. Q. nemal zaplatený členský príspevok,
skutočnosť, ktorú poľovnícka spoločnosť akceptovala na výročnej členskej schôdzi v roku 2011, keď ho
mala vyškrtnúť zo zoznamu.

Navrhovateľ tiež poukazoval, že súd nezisťoval či ďalší členovia, napr. Ing. P. L., doc. Ing. F. L., PhD., pán
F. L. starší a pán P. P., boli v čase prijímania za členov odporcu vlastníkom pozemku alebo nie, tvoriaceho
súčasť poľovného revíru. Odvolací súd bol názoru, že tieto okolnosti neboli právne významné, pretože



predmetom konania nebolo posudzovanie týchto otázok, ale to, či v rozhodnom období u žalobcu bolo
porušené právo prednosti byť členom poľovníckej spoločnosti alebo nie.

V danej veci bolo nepochybne preukázané, že vo vzťahu k pozemkom, ktorých spoluvlastníkom je
navrhovateľ, platí výkon poľovníctva v prospech odporcu, a to na základe prenájmu poľovného revíru.
Preto navrhovateľ môže uplatňovať svoje práva na výkon poľovníctva len prostredníctvom členstva v
tejto poľovníckej spoločnosti, čoho si je vedomý, keď požiadal o prijatie za člena tejto spoločnosti. Aj
zákonodarca v ust. § 14 ods. 4 zákona o poľovníctve, vychádza z toho, že toto právo prednosti by
bolo porušené iba v prípade, ak by odporca prijal za svojho člena iného (nevlastníka pozemku), ale
odmietol by prijať za svojho člena vlastníka pozemku. Teda odvolací súd je názoru, že k porušeniu
práva prednosti by došlo iba v období rozhodnom, kedy sa vlastník domáha členstva v tomto združení.
Z obsahu spisu a vykonaného dokazovania prvostupňovým súdom však takéto zistenia nevyplývajú,
pretože prvostupňový súd venoval všetkým listinným dôkazom dostatočnú pozornosť, aj keď navrhovateľ
v odvolaní poukázal, že jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné, pretože nie je možné zistiť, ktoré dôkazy
vykonal k záverom, ktoré prijal. Odvolací súd poukazuje, že súd prvého stupňa uviedol v rozhodnutí,
že vykonal dokazovanie listom vlastníctva XXXX  k. ú. C., rozhodnutím Obvodného lesného úradu
Humenné, ktorým boli schválené nájomné zmluvy o výkone práva poľovníctva. Ďalej, že sa oboznámil sa
so stanovami odporcu, žiadosťou navrhovateľa a ďalším doplneným dokazovaním. Konkrétne poukázal
na čl. 7 domáceho poriadku, ktorý stanovuje počet uchádzačov, ako aj podmienky prijatia za člena v
zmysle stanov čl. 3, ktorý upravuje tieto podmienky. Odvolací súd pri rozhodovaní vychádzal z tých istých
listinných dôkazov, z ktorých čerpal závery aj súd prvého stupňa a konštatuje, že súd prvého stupňa
vykonal vyčerpávajúce dokazovanie, na základe ktorého bolo spoľahlivo možno zistiť, či právo prednosti
bolo alebo nebolo v neprospech navrhovateľa porušené. Táto otázka je jednoznačne stanovená vo
vnútorných predpisoch odporcu, predovšetkým stanovách a domácom poriadku, ktorý definuje počet
členov poľovníckeho združenia. Bolo preto dôvodné konštatovať, že tieto vnútorné organizačné predpisy
porušené neboli v rozhodnom období, v ktorom sa navrhovateľ uchádzal o členstvo v poľovníckej
spoločnosti.

Z obsahu napadnutého rozhodnutia v spojitosti s predchádzajúcim rozhodnutím, z ktorého súd prvého
stupňa zaiste vychádzal, jednoznačne vyplynulo, že skutkový stav zistil po vyčerpávajúcom dokazovaní,
oboznámením sa s vnútornými predpismi odporcu. Tými bezpochyby bolo stanovy a domáci poriadok
odporcu a napokon aj listinné dôkazy, ktoré sa nachádzali v spise a z ktorých súd čerpal pri svojich
právnych záveroch. Ak odporca poukazoval v odvolaní na iné osoby, ku ktorým mal súd prvého stupňa
zisťovať, či neboli porušené podmienky v súvislosti s tým, aby boli nevlastníkmi pozemkov v tejto
poľovníckej spoločnosti a či nedošlo k porušeniu podmienok pri prijatí týchto členov, odvolací súd bol
názoru, že táto odvolacia námietka bola bez právneho významu.

Z vykonaného dokazovania totiž nepochybne vyplynulo, že nebolo porušené právo prednosti
navrhovateľa tým, aby odporca prijal za člena inú osobu v rozhodnom období. Pokiaľ ide o osobu člena
MUDr. Q., vo vzťahu k tomuto prvostupňový súd doplnil dokazovanie a doplneným dokazovaním zistil,
že v čase podania žiadosti navrhovateľa o prijatie za člena bol riadnym členom spoločnosti odporcu. K
jeho prijatiu došlo skôr než k podaniu žiadosti navrhovateľa.

Z týchto dôvodov odvolací súd považoval napadnuté rozhodnutie za vecne správne a odvolacie námietky
navrhovateľa považoval vo vzťahu k predmetu konania za nedôvodné. Predmetom konania nebolo
zisťovanie, či u ostatných členov došlo k naplneniu podmienok za prijatie člena do tohto poľovníckeho
združenia alebo nie, ale zistenie, či v rozhodnom období nebolo porušené právo prednosti navrhovateľa
byť prijatý za člena v tejto poľovníckej spoločnosti.

So zreteľom na vyššie uvedené preto odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 O. s. p. v spojení s ust. § 142
ods. 1 O. s. p.



Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "17C/42/2009", "guid": "ba32293d-b489-4c4a-b0ff-e6a7ae8043b1:a2957bf5-5456-4013-b484-fe4c29ae0e14", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}